LH pre Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa

Ján Nepomucký Neumann sa narodil v_Čechách roku 1811. Teologické štúdiá začal v_českobudejovickom a dokončil v_pražskom seminári. Keďže veľmi túžil získavať duše pre Krista, najmä duchovne opustených európskych prisťahovalcov v_Amerike, rozhodol sa odísť do Ameriky. S_najväčšou horlivosťou, napriek mnohým ťažkostiam všetkého druhu, takmer dvadsaťštyri rokov sa statočne venoval práci na spáse duší v_rozličných miestach Spojených štátov severoamerických, predovšetkým ako kňaz-misionár Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa. Ako biskup vo Filadelfii založil novú rehoľnú spoločnosť Sestier tretieho rádu svätého Františka. 5. januára 1860 zomrel náhle na ulici Filadelfie na infarkt.

Raduj sa, matka vznešená,

dala si Rádu za syna

svätého Jána, perlu hviezd,

čo leskom skvie sa do nebies.

„Čo bude s_tebou, synček môj?“_–

pýta sa seba dobrá mať_–

„z_Božích rúk budeš milosť brať,

potom ju ľuďom rozdávať?“

„Stanem sa kňazom“ – povieš ty_–

„za more pôjdem ukázať

nešťastným cestu k_Bohu späť,

vrátiť sa znovu na úvrať.“

Si prvý z_Božích pastierov,

čo v_Novom svete zažiaril,

si kvetom lásky, svätosti,

v_nebi ťa Pán, Boh oslávil.

Do škôl si panny uviedol,

by deti viedli k_Pánovi,

pokrmom Božím dvíhal si

veriacich k_výškam obnovy.

Sláva buď Bohu Otcovi,

jeho milému Synovi

i_Duchu Tešiteľovi,

čo všetko v_láske obnoví. Amen.

Láska k_Bohu a spása duší – najvyšší zákon rehoľníka, kňaza a biskupa

Toto prekrásne svetlo Ameriky vzišlo v_Prachaticiach, v_južných Čechách. Žiarila z_neho vzácna roztomilosť mravov, učenlivé nadanie a snaha poznávať veci. Ale už vtedy túžil po vyšších veciach: čítaním listov svätého Pavla a správ o_práci misionárov v_ďalekých krajoch Ameriky sa zapaľoval pre túto prácu a rozhodol sa, že keď príde čas, odoberie sa tam. Medzitým sa tvrdo cvičil v_škole cností a zoceľoval sa dobrovoľným sebazapieraním ako vojak, ktorý pripravuje ducha i_telo na nastávajúci boj. Newyorský biskup ho prijal a takmer hneď ho vysvätil za subdiakona a diakona; a asi o_tri týždne po jeho príchode, čiže dvadsiateho piateho júna tisícosemstotridsaťšesť ho vysvätil za kňaza, po čom tak vrúcne túžil. Potom, poverený vykonávať misionársku prácu, na prvom mieste medzi nemeckými prisťahovalcami, prišiel do mesta Wiliamsville, kde býval v_chudobnom domčeku a celý sa venoval práci na spáse duší. Z_tohto mesta obchádzal okolité dediny a prinášal svetlo zahaleným v_tme, útechu zarmúteným a spásu zomierajúcim. Ťažko povedať, koľko námah, útrap, príkoria vytrpel; ale ani dlhé vzdialenosti medzi dedinami, neschodné cesty, drsné podnebie, nedostatok jedla, závisť neprajníkov nezlomili ducha neohrozeného Kristovho vojaka.

Túžiac užšie sa spojiť so Spasiteľom roku tisícosemstoštyridsať vstúpil do Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa. Bol prvým novicom-klerikom rodiny svätého Alfonza v_Amerike. Usilujúc sa zobraziť v_sebe život Zakladateľa, Boží sluha dal krásne príklady cností. Pevný v_predsavzatiach statočne premohol úzkosti ducha a útoky najzúrivejšieho nepriateľa; ovládajúc vášne navykol si pohŕdať sebou, radostne znášať núdzu, ktorou v_tom čase Kongregácia v_Amerike trpela, a dobrovoľnými kajúcimi skutkami križovať svoje telo; pokorne poslúchal predstavených, svedomité zachovával predpisy reguly a noci trávil na modlitbách; tak sa stal pravým synom svätého Alfonza, naozaj hoden, aby sa po uplynutí skúšky zasvätil Bohu svätými sľubmi. A nezanedbával ani sväté misie, ktoré sú osobitným cieľom Kongregácie, a tak povzniesol náboženskú horlivosť, obnovil skazené mravy a blúdiacich priviedol na pravú cestu čítania... Muž, ozdobený slávou takej cnosti, bol povolaný, aby sa podujal na väčšie úlohy na úžitok Cirkvi. Z_vôle pápeža bol roku tisícosemstopäťdesiatdva povýšený na biskupský stolec vo Filadelfii. V_tomto úrade sa osvedčil ako pastier, ktorý naplnil predchádzajúce povesti o_svätosti. Nevyhýbal sa nijakej práci, len aby sebe zverené ovce odvrátil od škodlivých ciest a priviedol ich na zdravú pašu, aby veriacich poúčal posvätnými kázňami a pohol ich k_plneniu náboženských povinností a aby kňazi konali svoje povinnosti sväto a horlivo. Navštevoval chorých, prichádzal k_väzňom, umierajúcich pripravoval na cestu do večnosti. Od základov postavil katedrálny chrám a vybudoval premnohé svätyne. Najviac úsilia vynaložil na výchovu kňazského dorastu: založil semináre, aby ho riadne pripravil na kňazskú službu. Otvoril mnohé školy a zriadil útulky, do ktorých prijímal opustené deti, a na podporu tohto diela apoštolátu založil Kongregáciu filadelfských sestier tretieho rádu svätého Františka. Stal sa vzorom dobrého pastiera, ktorý svoju diecézu múdro spravoval a z_pastierskej povinnosti ju často vizitoval, a zvolával synody, aby upevnil posvätnú disciplínu.

Tento biskup, oddaný Bohu, pokorný, odlúčený od hluku sveta, ku všetkým láskavý, v_pastierskej službe veľmi osvedčený, už osem rokov osožné slúžil Cirkvi; a v_samej službe každodenných povinností zomrel na filadelfskej ulici piateho januára tisícosemstošesťdesiat. Keď jeho telo preniesli do biskupskej rezidencie, našli nový dôkaz jeho cnosti kajúcnosti, totiž drsné cilícium, ktorým Boží sluha umŕtvoval svoje telo. Po pohrebe sa povesť o_jeho svätosti šírila ďalej; smrť totiž nezatieňuje slávu získanú cnosťami, ale, akoby roztrhnúc závoj, ukázala ju ešte jasnejšie; a túto povesť Boh potvrdil zázrakmi.

Kristus ma poslal hlásať evanjelium, nie v_múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž. {*} Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, je Božou mocou.

Lebo keď svet v_Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. {*} Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, je Božou mocou.

Bože, ty si chcel, aby sa svätý biskup Ján skvel pastierskou službou ľuďom najviac opusteným; prosíme ťa, udeľ nám láskavo milosť, aby sme nasledovali jeho vytrvalú snahu o_dokonalosť v_plnení každodenných povinností, a tak mohli užitočnejšie slúžiť tvojej Cirkvi.

Levita Boží, ideš z_Európy

do cudzích krajov, až do šírych diaľav.

Vari tá túžba získať zlata kopy

aj teba ženie?

Hnala ťa láska, tiahla bieda ľudu

v_ďalekých krajoch; keď si pri Vltave

v_mladosti sníval, čul si hlasy bludu

pre vieru škodné.

K_úbohým šiel si, kňaz a lovec duší,

cez strmé bralá, rieky, prepadliská;

srdce ti láskou k_bratom túžbou búši:

priniesť im Krista.

Prešiel si húštím panenského lesa,

pochodil nivy, bariny a tône,

v_daždi a mraze tvoja duša plesá

v_slabučkom tele.

Zakladáš školy, v_ktorých sa Duch Boží

zmocňuje srdca, duše malých detí.

A predsa Cirkvi nič tak neosoží,

než dobré mravy.

Aj ako biskup zostávaš vždy v_strehu,

si otcom dobrým, vzorom všetkých čností, v_čistote, láske

všetkým dávaš nehu,

si Kristus druhý.

Večitá sláva, moc a všetka chvála

patrí len Bohu, ktorý z_nebies trónu

riadi beh sveta. Za to neskonalá

nech mu je vďaka. Amen.

Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

Ant. na Benediktus: Každý, kto plní vôľu môjho Otca, je môj brat, sestra i_matka, hovorí Pán.

Buď pozdravený, svätý Ján,

vzor biskupov, čo otváraš vždy

nové chrámy dokorán

a starosť o_ľud stále máš.

Slovom i_písmom rozdávaš

tajomstvá Božie maličkým,

veriacim pokrm podávaš

na cestu k_vŕškom večitým.

Si dobrý pastier veriacich,

zverené stádo vedieš výš,

načúvaš žiaľu prosiacich,

každého v_biede potešíš.

Štyridsať hodín v_žiare sviec

uctievať Krista v_Sviatosti

ty prvý učíš Nový svet_–

dar Alfonzovej zbožnosti.

Z_nebeskej vlasti, svätý Ján,

pomôž nám kráčať v_šedi chvíľ

a dávať pozor na závan

Svätého Ducha, darcu síl.

Sláva buď Bohu Otcovi,

jeho milému Synovi

aj Duchu Tešiteľovi,

čo všetko v_láske obnoví. Amen.

Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil.

Peter Donders sa narodil 27. októbra 1809 v_Tilburgu v_Holandsku. Zbožne vychovaný bol roku 1841 vysvätený za kňaza. Roku 1842 odišiel do Surinamu v_Južnej Amerike, kde roku 1867 zložil v_Kongregácii najsvätejšieho Vykupiteľa rehoľné sľuby. Štyridsaťštyri rokov pracoval v_týchto tropických krajoch medzi domácimi obyvateľmi, aby si zachovali vieru; šíril vieru medzi nekresťanmi, najmä medzi Indiánmi a černochmi, a takmer tridsať rokov bol neúnavným apoštolom malomocných. Zomrel svätou smrťou v_Batávii 14. januára 1887.

Bolo želaním Propagandy a pápeža Pia IX., aby sme my, všetci diecézni kňazi, neopúšťali misiu, ale aby sme tam zostali. Keď som prišiel z_Batávie do hlavného mesta, využil som prvú príležitosť, aby som poprosil Jeho Osvietenosť (apoštolského vikára, ktorý bol redemptoristom a predstaveným redemptoristov v_Suriname), aby ma prijal do Kongregácie. Od tej doby, čo som v_Batávii čítal životopis nášho svätého otca Alfonza, ktorý napísal dôstojný otec Bossers, túžil som stať sa redemptoristom, ak sa zapáči dobrému Pánu Bohu dať mi toto povolanie.

Aby som poznal Božiu vôľu, modlil som sa k_dobrému Pánu Bohu a k_preblahoslavenej Panne Márii. A dobrý Pán Boh vyslyšal moje modlitby. Najvyšší predstavený ma prijal i_napriek môjmu veku päťdesiatsedem rokov, a po šesťmesačnom noviciáte som roku tisícosemstošesťdesiatsedem na sviatok svätého Jána Krstiteľa zložil sväté sľuby.

A teraz som šťastný pre zvláštne milosrdenstvo dobrého Pána Boha. Teraz túžim iba po jednom: žiť ako dokonalý redemptorista a v_tomto povolaní vytrvať až do smrti. Kiež mi to dá dobrý Pán Boh na príhovor jeho svätej Matky a nášho svätého otca Alfonza!

Asi po desiatich mesiacoch môjho pobytu v_meste Paramaribo Jeho Osvietenosť ma poslala zasa do Batávie, aby som tam pracoval spolu s_dvoma pátrami. Medzitým sa Božej Prozreteľnosti zapáčilo dať príležitosť Indiánom, ktorí boli až dovtedy opustení, aby Pána Boha poznali a milovali... Indiánom Arrowakom a Warronom aj Indiánom Karaibom. Ale, bohužiaľ, nesplnili očakávanie; iba u_Arrowakov bola moja práca čiastočne úspešná, ale pre nedostatočné poučenie nie je výsledok taký, aký by mal byť... No Boh je všemohúci a Panna Mária, útočište hriešnikov, je aj ich Matkou; treba sa modliť, dúfať v_Boha a v_Božiu Matku a robiť pokánie, lebo svätí hovoria, že odo dňa, keď Kristus zomrel, treba duše vykupovať krvou. Kiež by som obetou svojho života dosiahol, aby všetci Boha poznali a milovali, ako si to zasluhuje! Ale nech sa stane Božia vôľa vo všetkom. Mojou útechou vždy a vo všetkom je Božia vôľa a dokonalá poslušnosť; dúfam, že mi budú útechou aj v_poslednej hodine mojej smrti. Amen.

Ujímajte sa slabých, vždy sa usilujte o_dobro voči všetkým, {*} Lebo to je Božia vôľa v_Kristovi Ježišovi pre vás.

Prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu. {*} Lebo to je Božia vôľa v_Kristovi Ježišovi pre vás.

Bože, ty si v_blahoslavenom kňazovi Petrovi podivuhodne ukázal svoje milosrdenstvo k_malomocným; dopraj nám milostivo, aby sme podľa jeho príkladu a na jeho orodovanie preukazovali našim opusteným bratom a sestrám skutky lásky a v_nich slúžili tebe.

Klement Mária Hofbauer sa narodil v_Tasoviciach na Morave 26. decembra 1751. Ako mladík sa vyučil pekárstvu, ale cítiac povolanie k_vyšším veciam, začal študovať. V_Ríme vstúpil do Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa. Keď sa stal kňazom, predstavení ho poslali do severných krajín Európy. Vo Varšave založil prvý kláštor svojej Kongregácie a vykonával tam veľmi požehnanú kňazskú prácu. Nakoniec, zakúsiac mnohé protivenstva, odišiel do Viedne, kde dvanásť rokov horlivo pracoval na Božiu slávu. Zomrel 15. marca 1820. Preslávený zázrakmi bol zapísaný do zoznamu blahoslavených v_roku 1909, osláveného novými zázrakmi ho pápež Pius X. zaradil medzi svätých.

Bratia, srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. Veď Písmo hovorí:

Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú:

Ale ako budú vzývať toho, v_ktorého neuverili? A ako uveria v_toho, o_ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané:

Ale spytujem sa: Azda nepočuli? Ale áno, po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po hranice sveta.

Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad malom, ustanovím ťa nad mnohým: {*} Vojdi do radosti svojho Pána.

Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal. {*} Vojdi do radosti svojho Pána.

Pred Bohom a pred Vašou najdôstojnejšou Excelenciou vyhlasujem, že sa so svojimi spoločníkmi nevyhýbam nijakej práci ani žiadnym ťažkostiam, keď treba pracovať pre česť Božiu, pre rozšírenie svätej Cirkvi a pre spásu duší; potrebujem však stále miesto, aby som mohol zhromaždiť pracovníkov a pripraviť ich na prácu. Chcem a vrúcne túžim celkom sa obetovať pre nášho Vykupiteľa Ježiša Krista a pre duše, vykúpené jeho predrahou Krvou; vidím totiž, že život kresťanov je vždy horší a horší, a to preto, že sa jednak stále zmenšuje počet robotníkov, ale aj preto, že sami robotníci sa menia na škodcov Kristovho stáda.

Nehľadám svoje pohodlie; lebo keby som ho hľadal, kde, prosím, by som mohol žiť pohodlnejším životom ako vo Varšave medzi svojimi spolubratmi, pokojne sa prizerajúc ich prácam a úprimne sa z_nich tešiac; aspoň by som sa nemusel vo svojom pokročilom veku ničiť starosťami, nepokojom, únavou, útrapami cestovania a nepriaznivým počasím. Ale nech je ďaleko odo mňa, aby som hľadal vlastné pohodlie! Mne leží na srdci Božia sláva, prospech Cirkvi a spása duší, ktorá je všade v_takom veľkom nebezpečenstve. Preto neustále prosím nebeského Kráľa, aby riadil srdcia tých, ktorým dal moc konať to, čo môže medzi ľuďmi jeho slávu udržovať a rozširovať, zväčšovať dobro Cirkvi a osožiť spáse duší.

Tento človek urobil všetko, čo mu prikázal Pán, i_povedal mu: Vojdi do môjho pokoja; {*} Pretože si bol predo mnou spravodlivý zo všetkých národov.

Toto je ten, ktorý pohrdol životom sveta a dostal sa do nebeského kráľovstva. {*} Pretože si bol predo mnou spravodlivý zo všetkých národov.

Milostivý Bože, v_starostlivosti o_svoj ľud naplnil si svätého Klementa Máriu mimoriadnou horlivosťou za spásu duší a jeho ústami si ohlasoval kráľovstvo tvojej milosti; na jeho príhovor nám pomáhaj zachovať si vieru, v_ktorej vynikal, a kráčať po ceste, ktorú nám ukázal svojím životom.

Ó, Klement, veľký apoštol,

na strmej ceste za Kristom

prestieraš bratom plný stôl

slova v_tom čase neistom.

Pod slova mocným kladivom

z_tvrdých sŕdc padá škrupina,

veď v_láske, v_plame ohnivom

sa znova rodí nevina.

Kto plakal, bol ti rodný brat,

tak ťa to Kristus naučil,

i_ten, čo padol tisíckrát,

sa s_hriechom ľahšie rozlúčil.

A komu v_mukách úzkosti

zvon žitia k_smrti odbíja,

tomu ty do zôr večnosti

šepoceš: Ježiš, Mária.

Ó, Klement, neúnavný kňaz,

vypros nám túžbu po spáse,

by sme sa všetci mohli raz

uvidieť v_nebies oáze.

Sláva buď Bohu Otcovi,

jeho milému Synovi

aj Duchu Tešiteľovi,

čo všetko v_láske obnoví. Amen.

Ant. na Benediktus: Toto je ten, čo miluje bratov, toto je ten, čo sa mnoho modlí za nich a za celé sväté mesto Jeruzalem.

Zbožne ťa, Klement, ctíme v_tichej piesni;

prvý si z_našich prešiel Alpy strmé,

aby si v_časoch pustej trme-vrme

žil stále v_tiesni.

Do Ríma šiel si, to ťa srdce hnalo,

stal si sa šťastným synom Alfonzovým,

potom si hľadel v_diaľky, k_métam novým,

na nové polia.

Poznal si Vislu, Rýn i_Dunaj modrý,

všade si hlásal Krista, jeho lásku,

a z_ľudí stŕhal zašpinenú masku

na ceste k_hviezdam.

Vonku sa stŕha mračno, blysne búrka.

Bojíš sa, Klement? – Ty však prostre

katov na Božie cesty berieš nových bratov,

do nových viníc.

Vinice svoje, plody tvrdej práce,

ochraňuj z_neba; ak je Božia vôľa_–

nech stále kvitne Alfonzova roľa

a rodí synov.

Sme slabé vetvy z_viničného kmeňa_–

halúzky tvoje, predrahý náš Pane.

Trojici Svätej z_našich sŕdc nech vanie

večitá chvála. Amen.

Ant. na Magnifikat: Vysadil si vinicu, zapustila korene a zaplnila krajinu; svoje výhonky vystrela až k_moru, až po rieku svoje letorasty.

Preblahoslavená Panna Mária, keďže tu na zemi bola slávnou Matkou božského Vykupiteľa a spolutrpela so svojím Synom, zomierajúcim na kríži, jedinečným spôsobom spolupracovala na diele Spasiteľa. Tak sa stala aj našou matkou v_poriadku milosti. Keďže však toto materstvo ustavične trvá, Panna Mária sa právom nazýva Matkou ustavičnej pomoci.

Medzi obrazmi Bohorodičky má slávne miesto ten, ktorý má názov Ustavičnej pomoci. Tento obraz bol na sklonku pätnásteho storočia prinesený z_ostrova Kréta do Ríma a za pápeža Alexandra VI. bol umiestnený v_kostole svätého Matúša, apoštola a evanjelistu, na Via Merulana a tam ho počas troch storočí uctievali veriaci. Keď však v_búrlivých napoleonských časoch bol kostol svätého Matúša zrúcaný, preslávny obraz zmizol. Po dlhom čase sa vďaka Božej Prozreteľnosti našiel a na príkaz pápeža Pia IX. bol vystavený k_verejnej úcte roku 1866 v_kostole Najsvätejšieho Vykupiteľa, ktorý bol zasvätený ku cti svätého Alfonza Máriu de’ Liguori a stojí na Esquiline blízko miesta, kde stál kostol svätého Matúša. Od tej doby sa skvel takou slávou a množstvom zázrakov, že jeho úcta sa rozšírila po celom svete.

Ant. Svätá Mária, panenská Bohorodička, Matka ustavičnej pomoci, oroduj za nás.

Aj vás, čo ste boli kedysi odcudzení a znepriatelení zmýšľaním a zlými skutkami, teraz skrze smrť v_jeho ľudskom tele zmieril so sebou, aby si vás postavil pred svoju tvár svätých, nepoškvrnených a bez úhony. Pravda, ak vytrváte vo viere upevnení, stáli a neodkloniteľní od nádeje evanjelia, ktoré ste počuli a ktoré sa hlása každému stvoreniu, čo je pod nebom.

Už prišla plnosť času, keď Boh poslal na zem svojho Syna, narodeného z_Panny, narodeného pod zákonom: {*} Aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom.

Boh pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, poslal svojho Syna v_tele podobnom hriešnemu. {*} Aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom.

My, úbohí synovia nešťastnej Evy, sme odsúdení na ten istý trest ako ona. Preto blúdime týmto slzavým údolím, ďaleko od svojej otčiny, ako vyhnanci a plačeme, pretože nás tlačia premnohé bolesti tela i_duše. Šťastný je ten, kto sa v_týchto útrapách často obracia k_tešiteľke sveta, k_útočišťu úbohých, a zbožne ju vzýva a prosí o_pomoc.

Svätá Cirkev nás, svoje deti, učí, že sa máme horlivo a s_dôverou utiekať k_tejto našej dobrotivej Ochrankyni a prikazuje nám, aby sme Pannu Máriu ctili osobitným spôsobom. Mária očakáva od nás to, aby sme ju vzývali a prosili. Nežobre o_naše prejavy úcty, keďže sú naozaj oveľa menšie, ako si zaslúži, ale túži, aby rástla naša dôvera a nábožnosť, a aby nám tak mohla viac pomáhať a tešiť nás.

Ona, keď nám preukazuje milosrdenstvo, robí to podľa vzoru Boha; ako sa Boh hneď ponáhľa pomôcť tým, ktorí ho o_pomoc prosia, lebo verne plní svoje prisľúbenie: „Proste a dostanete,“ tak aj Mária: len čo ju niekto o_niečo požiada, hneď sa ponáhľa pomôcť.

Ani množstvo našich hriechov nesmie umenšiť našu dôveru vo vyslyšanie našej prosby, keď sa k_nej utiekame. Ona je predsa matka milosrdenstva, a milosrdenstvo sa môže uplatniť len tam, kde nešťastníci potrebujú pomoc. Ako sa neštíti dobrá matka opatrovať svoje dieťa postihnuté malomocenstvom, ani táto matka sa neštíti hriešnika. Práve to jej pripomína, že je matkou milosrdenstva. Kde totiž nie je bieda, tam nemá miesto milosrdenstvo.

Milosrdenstvo a láska tejto dobrej matky k_nám sú také veľké, že nečaká s_pomocou, kým ju budeme prosiť. Slová Božej Múdrosti vzťahuje zbožný Eadmer na Pannu Máriu, keď hovorí, že predchádza svojou pomocou tých, čo túžia po jej ochrane.

Ona tak veľmi túži po našom dobre, že jej dobrotivosť prichádza skôr, než ju vzývame a predchádza potreby úbohých. A toto sa deje – ako svedčí Richard od svätého Viktora – preto, „že natoľko sa tvoja hruď napĺňa milosrdenstvom, že dotknutá poznaním biedy druhého vylieva mlieko milosrdenstva a nemôžeš nepomôcť tam, kde spoznávaš biedu.“

Keby však niekto predsa pochyboval, či mu Mária pomôže, keď sa k_nej utieka, tomu patria slová pápeža Inocenta Tretieho: „Našiel by sa niekto, kto by, ó, Preblahoslavená, verne prosil o_tvoju všemohúcu pomoc, a bol by opustený? Zaiste nikto nikdy.“ To isté píše aj blahoslavený Eutychián.

Volajme teda všetci s_veľkou dôverou k_tejto Matke milosrdenstva so svätým Augustínom: „Spomeň si, ó, naj dobrotivej šia Panna Mária, že od vekov nebolo počuť, aby si niekoho opustila, kto sa pod tvoju ochranu utiekal. Preto mi odpusť, keď poviem, že nechcem byť prvým nešťastníkom, ktorý by sa k_tebe utiekal a bol by opustený.“

Šťastná si naozaj, svätá Panna Mária, a všetkej chvály najhodnejšia; {*} Lebo z_teba vyšlo slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh, ktorý nás spasil a vykúpil.

S_radosťou slávme sviatok blahoslavenej Panny Márie. {*} Lebo z_teba vyšlo slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh, ktorý nás spasil a vykúpil.

Máš sladké meno, Mária,

si Matka stálej pomoci,

nuž zastaň sa nás v_bezmoci,

sme predsa tvoji synovia.

Keď cesta spásy príkra je,

pohodlie povie: Ostaň stáť!

Ach, vtedy vystri ruku, Mať,

veď moja vôľa slabá je!

Keď sa v_nás nemoc rozvíja,

chce nám aj dušu ponížiť,

keď sa už nechce ani žiť,

príď, Matka, pomôž, Mária!

Keď chvíľa smrti ozve sa,

pobozká čelo studené,

spretŕha putá zrodené,

otvor nám, Matka, nebesá!

Ježišu, z_Panny zrodený,

sláva ti, Bože útechy,

Otcovi, Duchu Svätému

nech sa česť vzdáva naveky. Amen.

Ant. na Benediktus: Vznešená Kráľovná sveta, Mária, vždy Panna, ty si porodila Krista, nášho Pána a Spasiteľa, vypros nám pokoj a spásu.

Pane, Ježišu Kriste, ty si nám dal svoju rodičku Pannu Máriu, ktorej pamätný obraz uctievame, za matku ochotnú vždy pomáhať; daj, prosíme, aby sme si stále vyprosovali jej materskú pomoc a vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela.

Pozerám, Matka, na tvoj svätý obraz,

na Kréte ctený pred dávnymi vekmi

prostými ľuďmi, vzdelanými Grékmi;

dnes v_Ríme tróni.

Želaním tvojím bolo, drahá Panna:

„Môj obraz nech je medzi svätým Jánom

mojím veľmi milým Väčším chrámom,

tam chcem byť s_vami.“

A tak si prišla, Matka, k_Alfonzovi,

v_kostole jeho tróniš na oltári,

tam tvoja svätá tvár nám všetkým žiari,

chceš pomôcť biednym.

Nie si len Matkou Kvirítov a Ríma,

pomáhaš všade, kde len pomôcť treba,

orodovanie tvoje žiari z_neba

celému svetu.

Aj keď nás trápi množstvo zla a biedy,

ty nás vždy liečiš, dušu osviežuješ,

ty naše prosby s_láskou vypočuješ,

pomáhaš stále.

Trojici Svätej nech znie večná sláva,

dala nám z_lásky mocnú Pomocnicu,

ktorá nás vinie k_materskému lícu

jak verná Matka. Amen.

Ant. na Magnifikat: Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička. Neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v_núdzi a z_každého nebezpečenstva nás vysloboď, ty Panna slávna a požehnaná.

Narodil sa v_Neapole roku 1702. Keďže ho otec prehovoril, aby nevstúpil do Spoločnosti Ježišovej, urobil si doktorát z_civilného i_z_cirkevného práva. Keď sa roku 1732 stal kňazom, v_júni nasledujúceho roku vstúpil v_Scale do Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, ktorú nedávno založil svätý Alfonz Mária de’ Liguori.

Roku 1734 sa zo zdravotných dôvodov vrátil do Neapola, kde však pokračoval v_misionárskej aktivite Kongregácie tým, že sa venoval pastorácii dievčat vystavených nebezpečenstvu prostitúcie: jednak aby ich priviedol naspäť k_počestnému životu a jednak, aby ich preventívnym pôsobením chránil od nej. Okrem toho horlivo navštevoval chorých, starcov, väzňov.

Bol plodným spisovateľom: napísal tridsať kníh s_témami o_meditácii, mystike, teológii, duchovnom vedení, o_práve, pedagogike, morálke a pastorálke. Od roku 1741 organizoval spolu so svätým Alfonzom veľké misie v_krajoch okolo Neapola pre opustených.

Zomrel v_Neapole 30. júna 1744.

Aby sme dospeli ku kresťanskej láske, nesmieme hľadieť na blížneho telesnými očami, ale očami viery.

Kto sa díva na blížneho telesnými očami, javí sa mu veľmi často ako nehodný, obyčajný, pyšný, odporný, príkry, neporiadny, dotieravý ba až násilný. A tak je srdce človeka naklonené báť sa ho; oko človeka je náchylné pohŕdať ním, jazyk tupiť ho, ľudská myseľ opovrhovať ním a ruky sú zavše pripravené udrieť ho.

Ale ak duša žije vo viere a hľadí na blížneho očami viery, blížny sa mu javí celkom ináč ako dovtedy. Na blížneho pozerá ako na na toho, kto je hodný úcty, komu treba pomáhať, odpúšťať, ba milovať ho väčšmi ako seba samého. Aj keď je obyčajným človekom, v_akomkoľvek stave a postavení, aj sa mu jeho povaha, jeho výzor a spôsoby protirečia a sú mu na ťarchu. Rozum vyobrazuje blížneho takého, aký je v_prirodzenom poriadku. Rozum naplnený vierou ho však vidí takého, aký je v_Bohu. A tak aj keby bol niekto náklonný pohŕdnuť obyčajným človekom, ako kresťan a tým viac ako duchovný človek nesmie pohŕdnuť blížnym, naopak, musí si ho vážiť a milovať ochotným srdcom ako seba samého.

Hľa, ako možno vidieť a hodnotiť blížneho vo svetle viery. Blížny je v_Božom náručí, je Božím stvorením, Božou zrenicou, vytvorený na obraz najsvätejšej Trojice. Ako veriaci v_Krista, je naozaj údom tela Cirkvi, ktorej hlavou je Kristus Ježiš; je chrámom Ducha Svätého, dedičom raja, spoločníkom anjelov a svätých, naším bratom, spolu stolujúcim teraz putujúcej Cirkvi na zemi a potom víťaznej Cirkvi v_nebi.

A preto, že človek má takú dôstojnosť a také zásluhy v_Bohu a pred nami, nemožno si Boha uctiť väčšmi, než láskou, ktorú máme mať voči blížnemu.

A preto nemožno ani väčšmi Boha uraziť ako krivdou, ktorej sa dopustíme na blížnom. Veď Boh nás tak učí: Kto ubližuje blížnemu, dotýka sa zreničky jeho oka. Túto veľkú a ľúbeznú pravdu nás učí viera. Duša musí žiť a konať vo viere, ak túži byť vernou Bohu.

Len sa pozri človeče, aký žiarlivý je Boh na lásku, ktorú máš preukazovať voči blížnemu; a ako dôrazne Boh žiada, aby si uskutočňoval miloval čo najdokonalejšie! Navyše pamätaj, že Boh vyžaduje od teba, aby si dokonale plnil aj tie najmenšie povinnosti tejto lásky, ak túžiš byť milým nestvorenej božskej láske, lebo ona obracia potoky svojich slastí do duše, ktoré štedro vylievajú plnosť lásky k_blížnemu, naplnené Božou láskou, ktorá to tak učí.

Najradšej by sme vám boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; {*} Takými drahými ste sa nám stali.

Prosili sme vás ako otec svoje deti, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Boha. {*} Takými drahými ste sa nám stali.

Dobrotivý Bože, ty si si blahoslaveného kňaza Januára Máriu vyvolil, aby slovom i_skutkami zjavoval tvoju lásku k_trpiacim; daj, aby sme vedení nadprirodzenou láskou podľa jeho príkladu ochotne pomáhali bratom a sestrám v_tiesni.

Vznešený Tvorca vesmíru,

blaživé svetlo veriacich,

miluješ ľudí nadmieru,

počuj hlas vrúcne prosiacich.

By splatil si náš veľký hriech,

z_lona Panny si vystúpil,

z_lásky si prišiel na náš breh,

abys’ nás krížom vykúpil.

Pred tvojím slovom velebným

skláňa sa nebo a zem tiež,

a svojím slovom posledným

hlbiny pekla rozochvieš.

By nezničil nás diablov priek

a skazu nevzal chorý svet,

dávaš mu seba – vzácny liek_–

aký to božskej lásky vznet!

Prosíme vrúcne, Sudca náš,

vo chvíli žitia poslednej

nech tvoja milosť bráni nás

pred zubmi šelmy pekelnej.

Sláva ti, Vykupiteľ náš,

nad nebom, zemou kraľuješ,

nad všetkým večnú vládu máš

a všetko múdro riadiť vieš. Amen.

Všetci sú ospravedlnení zadarmo milosťou, vykúpením v_Kristovi Ježišovi. Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery, aby ukázal svoju spravodlivosť, lebo v_minulosti prehliadal predošlé hriechy vo svojej božskej zhovievavosti, aby v_tomto čase ukázal svoju spravodlivosť: že sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v_Ježiša.

Prosme Boha Otca, ktorý nám vo svojom Synovi, Vykupiteľovi ľudí, daroval všetko dobré:

daj, aby sme si obliekli Ježiša Krista, nášho Pána a boli naplnení jeho Svätým Duchom.

Ty si svojho Služobníka Ježiša Krista pomazal olejom radosti, aby svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním oslávil tvoje meno pred všetkými národmi,

učiň, aby sme sa všetci v_pokoji zjednotili v_jednom ovčinci pod jedným pastierom.

Milosrdný Bože, ty si ustanovil svojho milovaného Syna za Spasiteľa sveta a pre zásluhy jeho smrti daroval si nám nový život; prosíme ťa, daj, aby sme sa pri vďačnej spomienke na toto dobrodenie vinuli k_tebe s_úprimnou láskou a neprestajne požívali ovocie vykúpenia.

HYMNUS

Ježišu, spása človeka,

sŕdc našich nežná božská slasť,

príčina sveta odveká

a milujúcich pravá vlasť.

Aká ťa láska premohla,

že si na seba hriechy vzal

a hroznú smrť si podstúpil,

by si z_nás kliatbu smrti sňal?!

Nech ťa cit, láska pohýna

k_milosrdenstvu nad nami;

premôž v_nás zlo a chráň si nás,

tvár tvoja nech nás podmaní.

Buďže ti sláva, tichý Kráľ,

Otcovi rovná sláva buď,

aj Duchu Tešiteľovi

nech večne spieva naša hruď. Amen.

Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, že Najvyšší, Boh, je ich záchranca. {*} Môj Boh, môj Vykupiteľ, moja spása a moja nádej naveky.

Hľa, Boh je moja spása, dúfam a nebojím sa, veď moja sila a chvála je Pán, on sa mi stal záchrancom. {*} Môj Boh, môj Vykupiteľ, moja spása a moja nádej naveky.

Z_dogmatickej Konštitúcie Lumen gentium Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi

Večný Otec z_úplne slobodného a tajomného rozhodnutia svojej múdrosti a dobroty stvoril celý svet, stanovil pozdvihnúť ľudí k_účasti na Božom živote a neopustil ich, ani keď v_Adamovi padli, poskytujúc im vždy spásonosné prostriedky so zreteľom na Krista Vykupiteľa, „ktorý je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia“. A všetkých vyvolených Otec pred vekmi „predpoznal a predurčil, aby sa stali podobnými obrazu jeho Syna, prvorodeného medzi všetkými bratmi“.

Prišiel teda Syn, poslaný od Otca, ktorý si nás v_ňom ešte pred stvorením sveta vyvolil a predurčil, aby sme boli j eho dietkami, pretože v_ňom sa mu zapáčilo zjednotiť všetko. A preto Kristus, aby splnil Otcovu vôľu, založil kráľovstvo nebeské na zemi, zjavil nám jeho tajomstvo a svojou poslušnosťou uskutočnil vykúpenie. Cirkev, čiže kráľovstvo Kristovo, už teraz tajomne prítomné, sa mocou Božou badateľne vzmáha vo svete. Krv a voda, čo vyšli z_otvoreného boku Ježiša ukrižovaného, naznačujú tento zrod a vzrast, ktoré Pán predpovedal, hovoriac o_svojej smrti na kríži: „A ja, keď budem pozdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k_sebe.“ Kedykoľvek sa slávi na oltári obeta kríža, v_ktorej sa obetuje Kristus ako náš veľkonočný Baránok, uskutočňuje sa dielo nášho vykúpenia. Sviatosťou eucharistického chleba sa zároveň predstavuje a uskutočňuje jednota veriacich, ktorí tvoria v_Kristovi jedno telo. Všetci ľudia sú povolaní k_tejto jednote s_Kristom, ktorý je svetlom sveta, od ktorého pochádzame, skrze ktorého žijeme a ku ktorému smerujeme. Syn Boží v_ľudskej prirodzenosti, ktorú na seba vzal, svojou smrťou a svojím vzkriesením prekonal smrť, vykúpil človeka a pretvoril ho na nové stvorenie. Tým totiž, že udelil svojho Ducha, zo svojich bratov, povolaných zo všetkých národov, tajomne vytvoril sťaby svoje Telo.

Hlavou tohto Tela je Kristus. On je obraz neviditeľného Boha a v_ňom bolo všetko stvorené. On je pred všetkým a všetko má v_ňom svoje jestvovanie. On je hlavou tela, to jest Cirkvi. On je počiatok všetkého, prvorodený medzi tými, čo vstali z_mŕtvych a vo všetkom má prvenstvo. Veľkosťou svojej moci vládne nad tými, čo sú na nebi a čo sú na zemi, a svojou všetko prevyšujúcou dokonalosťou a účinnosťou napĺňa celé telo bohatstvom svojej slávy.

Kto je teda v_Kristovi, je novým stvorením; staré sa pominulo a nastalo nové. {*} Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia.

Lebo v_Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. {*} Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia.

Ant. 1 Budete čerpať vodu s_radosťou z_prameňov spásy a poviete: Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno. Aleluja.

Ant. 2 Hľa, Boh je moja spása, dúfam v_neho; on sa mi stal záchrancom. Aleluja.

Ant. 3 Spievajte Pánovi, lebo urobil veľké veci; nech je to známe po celej zemi. Aleluja.

Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s_Kristom – milosťou ste spasení – a s_ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v_nebi v_Kristovi Ježišovi, aby ukázal v_budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v_Kristovi Ježišovi.

Vykúpil si nás, Pane, svojou krvou, {*} Ľudí z_každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa.

Oslavujme dôstojnou chválou Ježiša Krista, ktorý sa pre nás stal od Boha spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, a radostne volajme:

Ty si bol Otcom poslaný, aby si vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme sa stali Božími synmi,

Ty si Prvý a Posledný a Živý a bol si mŕtvy pre našu spásu, a hľa, žiješ a máš kľúče od smrti a od podsvetia,

daj, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí, a aby sme žili na tomto svete triezvo, spravodlivo a nábožne.

Ant. 1 On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.

Ant. 3 Národom si dal poznať svoju moc; svojím ramenom si vyslobodil svoj ľud.

Ako je Boh verný, naša reč k_vám nie je aj „áno“, aj „nie“. Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u_vás hlásali, nebol aj „áno“ aj „nie“, ale v_ňom bolo iba „áno“. Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v_ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu.

Všetci tvoji synovia budú učeníkmi Pána a veľký pokoj budú požívať tvoji synovia. {*}

Klaňajme sa nášmu Spasiteľovi, ktorý svojou smrťou a zmŕtvychvstaním všetko obnovil, a s_radosťou ho prosme:

Kriste, naša nádej, ty si zničil smrť, osvietil si náš život a získal si nám nesmrteľnosť,

Vykupiteľ sveta, ty si na kríži rozpäl ruky, aby si nás zbavil smrti a zjavil vykúpenie,

Vykupiteľ sveta, ty si dal seba samého na vykúpenie za všetkých, aby si nás vyslobodil zo všetkých neprávostí,

Spasiteľ sveta, ty si prišiel hlásať radostnú zvesť chudobným, povýšiť ponížených, zmieriť nepriateľov,

urob, aby sme ako členovia tvojej kongregácie kráčali cestou spravodlivosti a pokoja, ktorou si ty kráčal.

Ant. predpoludním Prvý Adam sa stal živou bytosťou, posledný Adam oživujúcim Duchom.

Ant. napoludnie Spievajte Pánovi pieseň novú, jeho chvála nech znie od končín zeme.

Ant. popoludní Moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov.

Ak sme boli zmierení s_Bohom smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi, tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom. A nielen to: ešte sa aj chválime Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz obsiahli zmierenie.

Boh chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v_pravom čase. A ja som ustanovený za jeho hlásateľa a apoštola – hovorím pravdu, neklamem – za učiteľa pohanov vo viere a pravde.

Teraz už niet odsúdenia pre tých, čo sú v_Kristovi Ježišovi; veď zákon Ducha, ktorý dáva život v_Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti. Čo bolo nemožné zákonu pre slabosť ľudskej prirodzenosti, to uskutočnil Boh, keď pre hriech poslal svojho Syna v_tele podobnom hriešnemu a v_tele odsúdil hriech, aby sa požiadavka zákona splnila v_nás, čo nežijeme podľa tela, ale podľa Ducha.

SV. ALFONZA MÁRIU DE’ LIGUORI, BISKUPA A UČITEĽA CIRKVI, ZAKLADATEĽA KONGREGÁCIE

Narodil sa v_Neapole roku 1696. Vo veku šestnástich rokov dosiahol titul doktora obojeho práva. Roku 1732 založil založil Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa. Na zveľadenie kresťanského života ľudu horlivo kázal a písal knihy, najmä mravoučné – v_tomto odbore ho pokladajú za majstra. Zvolený za biskupa Svätej Agáty Gótskej s_najväčšou horlivosťou spravoval svoju diecézu. Pre chorobu a vysoký vek vzdal sa biskupstva a zomrel medzi svojimi synmi v_kláštore v_Pagani v_Campanii roku 1787.

„Stane sa biskupom!“ ktos’ matke povedal

o_tomto dieťati ležiacom v_kolíske.

Vďaka ti, Bože náš, za dary, čos’ mu dal,

v_predvoji nádeje, viery.

Už v_útlej mladosti Alfonz sa zasnúb

s_krásnymi čnosťami kresťanskej zbožnosti,

stráži si čistotu v_mladistvom podhubí,

jak hlúbik v_slnečnom lúči.

Radosti pozemské, ste mi ver’ márnivé

vo víre mladosti – vydržím silný byť?

Prehratý proces, ach, vy reči ohnivé_–

zbohom buď, zradný svet slávy!

Po nociach mučivých, vpletený

do srdca poznáva podvody aj Božie volanie,

na oltár Madony kladie kord šľachtica,

smerovník života mení.

V_chatrnom odeve hany sa nebojí,

len slávu Boha chce a duší záchranu.

Po mestách, dedinách kráča jak v_príboji,

pod znakom svätého kríža.

Pre lásku Kristovu vo svätom ošiali

nevinné telo si do krvi bičuje,

bolestné kvapky, čo z_tela mu stekali,

priniesli úrodu hojnú.

Trojica presvätá, sláva ti večitá,

všetko, čo v_svete je, s_múdrosťou riadiť vieš.

V_šľapajach Alfonza nech všade

rozkvitá zbožnosti pokorná ruža. Amen.

Ant. 1 Tvoju spravodlivosť si v_srdci neskrývam, rozprávam o_tvojej vernosti a o_tvojej spáse.

Ant. 2 Ja sám budem pásť svoje ovce; stratené vyhľadám, rozptýlené privediem naspäť.

Dobrotivý Bože, svojej Cirkvi stále udeľuješ nové vzory čností; daj, aby sme v_horlivosti za spásu duší kráčali po stopách svätého biskupa Alfonza a dosiahli s_ním večnú odmenu.

Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi, najvyššiemu Pastierovi, ktorý dnes korunoval svätého Alfonza.

Horiaci plamom milujúcej duše

stal si sa, Alfonz, poslom Božej lásky,

nadšený nehou čara sedmokrásky

hlásal si Krista.

Studnicou bol si, z_ktorej vodu čistú

čerpali starci, mladíci a panny,

aby bol pre nich Ježiš milovaný

zárukou spásy.

Boli aj srdcia divé, neskrotené.

Do nich si búšil zrkadlením pekla.

„Aj za vás, bratia, Kristova krv tiekla

a on vás čaká.“

Videl si mnohé zločiny a hriechy,

kam si však vkročil v_roli bohatiera,

rašila znova živá svätá viera

a kvitli mravy.

A keď si spieval o_prečistej Panne,

tvár tvoju preťal lúč z_jej nežnej tváre,

ľud zoči-voči tejto svätožiare

v_ľútosti plakal.

Trojica Božia, buď ti večná chvála,

daj nám tu šíriť slávu Alfonzovu,

s_ním potom v_nebi spievať pieseň novú

a hymnus vďaky. Amen.

Uprostred zhromaždenia Pán otvoril jeho ústa {*} A naplnil ho duchom múdrosti a rozumnosti.

Zahrnul ho veselosťou a plesaním. {*} A naplnil ho duchom múdrosti a rozumnosti.

Celá svätosť a dokonalosť duše spočíva v_láske k_Ježišovi Kristovi, nášmu Bohu, nášmu najvyššiemu dobru a nášmu Vykupiteľovi. Úlohou lásky je spájať a chrániť všetky čnosti, ktoré robia človeka dokonalým.

Vari si Boh nezaslúži všetku našu lásku? Miluje nás od večnosti. „Uváž, človeče, – tak sa nám prihovára_–, že ja som bol prvý, kto ťa miloval. Ešte si neuzrel svetlo sveta, ba ani svet ešte nejestvoval, a ja som ťa už miloval. Odkedy som, odvtedy ťa milujem.“

Keďže Boh vedel, že dobrodenia priťahujú človeka, chcel si ho svojimi darmi pripútať v_láske: „Aby ma ľudia milovali, chcem ich chytiť do takých sietí, do akých sa chytiť dajú: do pút lásky.“ A tak sem smerovali všetky dary, ktorými zahrnul človeka. Keď mu daroval dušu na svoj obraz, obdarenú pamäťou, rozumom a vôľou, keď mu dal telo, vybavené zmyslami, aj keď pre neho stvoril nebo a zem a také množstvo vecí, toto všetko urobil z_lásky k_človeku, aby všetky tieto stvorenia slúžili človeku a aby zasa človek za toľké dobrodenia miloval jeho.

Bol ochotný dať nám nielen tie krásne tvory, ale aby si získal našu lásku, šiel tak ďaleko, že sa nám celý daroval. Večný Otec šiel tak ďaleko, že nám dal svojho jediného Syna. A čo urobil, keď videl, že sme všetci pre hriech mŕtvi a bez jeho milosti? Jeho veľká, ba, ako hovorí Apoštol, jeho nesmierna láska voči nám ho hnala a poslal svojho milovaného Syna, aby za nás zadosťučinil a povolal nás späť k_životu, ktorý sme stratili hriechom.

Tým, že nám daroval Syna, ktorému neodpustil, aby mohol odpustiť nám, daroval nám všetko dobré: milosť, lásku i_raj; lebo toto všetko je určite menšie ako Syn: „Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s_ním nedaroval všetko!?“

Pán vyplní želanie bohabojných, vyslyší ich modlitbu a zachráni ich. {*} Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú.

Kto sa narodil z_Boha, nepácha hriech, lebo v_ňom ostáva jeho semeno. {*} Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú.

Raduj sa, národ Samnie,

Boh ti dal svätca – pastiera,

celému svetu známy je,

svet k_nemu ruky vystiera.

Zvoláva ovce zverené

láskavým hlasom ovčiara

a dobrou pašou živené

zatvára v_ticho košiara.

Keď svorka vlkov prichádza

a kruté zuby vyciera,

pastier si čriedu obchádza

zaránky, v_noci, zvečera.

Keď ktosi začal núdzu trieť,

tys’ ruku štedro otváral,

v_bratoch si Krista vedel zrieť

a k_srdcu chlieb si pridával.

Za svätosť Cirkvi bojuješ,

je predsa tvojím pokladom,

kňazov jej dobrých hotuješ,

sám svätý si im príkladom.

Miluješ krásu kostola,

veď v_ňom prebýva Kristus Pán;

ani hlad, smäd ťa nezdolá

vyčistiť, zdobiť Boží chrám.

Trojici svätej sláva buď!

–_tak svätý Alfonz stále pel,

tak spieva aj dnes jeho hruď,

s_tou piesňou k_Bohu odišiel. Amen.

Ant. 1 Dám vám pastierov podľa môjho srdca, ktorí vás budú pásť rozumne a múdro.

Ant. 2 Tvoju spravodlivosť si v_srdci neskrývam, rozprávam o_tvojej vernosti a spáse.

Ant. 3 Jeho potomstvo bude mocné na zemi, pokolenie spravodlivých bude požehnané.

Učil som sa múdrosti úprimne a bez závisti ju ďalej podávam. Neutajujem jej bohatstvo, lebo ona je nevyčerpateľným pokladom pre ľudí. Tí, čo ho získajú, stávajú sa Božími priateľmi, odporúčajú sa mu darmi získanými výchovou.

Vďačne chváľme Krista, dobrého Pastiera, ktorý dal život za svoje ovce, a prosme ho:

pomôž nám, aby sme po namáhavom rozsievaní slova s_radosťou zbierali jeho plody.

Ty si ustanovil kňazov za svojich služobníkov a rozdavateľov svojich tajomstiev,

Ant. popoludní Veľkňaz za svojho života opravil dom a za svojich čias upevnil chrám.

Ty sa teda, syn môj, upevňuj v_milosti, ktorá je v_Kristovi Ježišovi. A čo si počul odo mňa pred mnohými svedkami, zveruj spoľahlivým ľuďom, ktorí budú schopní učiť aj iných. Trp spolu so mnou ako dobrý vojak Krista Ježiša.

Sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i_tých, čo idú do záhuby. Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život.

On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje.

Kto bezpečne chce k_hviezdam spieť,

nech číta, čo si napísal,

nemôže nehou nezamrieť,

kto z_tvojich riadkov pravdu sal.

Tvoje slová sú ako med,

dvíhajú duše z_úzkosti;

keď vyvrátili smrtný jed,

sú šťastné v_Božej blízkosti.

Nájde sa, kto nám vernejšie

nakreslí Krista na kríži

a kto nám vari vrúcnejšie

vznešenosť Panny priblíži?

Nuž poďme k_svätým prameňom

osviežiť srdcia znavené,

tam Ježiš čaká a my v_ňom

pôjdeme k_večnej hostine.

Sadil si kvety čistoty,

svedomie ľudí prebudil;

dvíhal si mravné hodnoty,

zlo si vždy ostro odsúdil.

Sláva buď Otcu na nebi,

milému jeho Synovi,

sláva, česť božskej veleby

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

Dôstojne oslavujme v_tejto slávnosti svätého Alfonza Máriu Krista Veľkňaza, ustanoveného pre ľudí, aby ich viedol k_Bohu, a pokorne prosme:

pošli robotníkov na svoju žatvu, aby sa zvelebovalo tvoje meno medzi národmi.

Narodila sa v_Neapole v_roku 1696. Po prvej rehoľnej skúsenosti medzi karmelitánkami v_Marigliano vstúpila v_roku 1724 do spoločenstva vizitiek v_Scale. Pobádaná vnuknutím založiť nový rehoľný inštitút napísala regulu, vďaka ktorej vznikla v_roku 1731 Rehoľa najsvätejšieho Vykupiteľa. Dňa 14. mája 1733 ju kláštorná kapitula vylúčila z_kláštora v_dôsledku neporozumení a protivenstiev. Po dvoch rokoch prežitých v_spoločenstve_dominikánok v_Pareti a_po následnom pokuse založiť kláštor v_Roccapiemonte sa jej v_roku 1738 konečne podarilo uviesť do života charizmu, ktorá jej bola vnuknutá, zakladajúc vo Foggii Kláštor najsvätejšieho Spasiteľa. Zomrela 14. septembra 1755, pričom po sebe zanechala svoju Autobiografiu a_pätnásť mystických spisov. Pápež František vydal dekrét o_jej blahorečení, ktoré sa slávilo vo Foggii dňa 18. júna 2016.

(Trattenimenti dell’anima col suo Sposo Gesù, I, Archivio Postulazione Generale CSsR, Rím, s. 1-3)

Dcéra, ja som najdokonalejším a zároveň najjednoduchším bytím, v_ktorom sú obsiahnuté všetky čnosti. Vo mne sú jedným bytím, jednou podstatou a plnosťou, jednou najjednoduchšou čnosťou, ktorá zahŕňa morálne aj všetky iné čnosti. Keď sa zamyslíš najprv nad morálnymi čnosťami, uvidíš, že som bol pokorný, poslušný, trpezlivý, veľkodušný, majúci každú čnosť. Vo svojej ľudskej prirodzenosti som z_nich uvil bohatú kyticu pre svoju milovanú nevestu.

Chceš sa presvedčiť, že je to skutočne tak? Všimni si, že všetky čnosti, ktoré ľudia nazývajú morálnymi, vyplývajú z_môjho božského bytia, z_mojej jednoduchosti. Vždy som bol trpezlivý – veď od vekov som čakal na ľútosť hriešnika. Bol som poslušný a pokorný, lebo som zostúpil z_neba na zem, aby som prijal ľudské telo a vyplnil poslanie, ktoré mi dal môj Otec. Bol som pokorný, keď sa moja božská prirodzenosť znížila k_úbohej ľudskej prirodzenosti a keď som z_vlastného rozhodnutia znášal chudobu a pohŕdanie. Ešte dodnes ma nevďační ľudia ponižujú prítomného pod sviatostným spôsobom chleba a vína a ja to znášam s_miernosťou a trpezlivosťou. Všetky morálne čnosti sú obsiahnuté v_jedinom úkone čistoty – v_mojom božskom bytí, sú jeho črtami.

Prejavmi môjho milosrdenstva sú moja veľkodušnosť, trpezlivosť, pokora a poslušnosť. Skrze milosrdenstvo rodím všetky morálne čnosti, ktoré v_Slove odovzdávam ľudskej prirodzenosti a v_nej všetkým spravodlivým na zemi. Skrze múdrosť a spravodlivosť udeľujem štyri kardinálne čnosti; skrze všemohúcnosť – nadprirodzené dary; skrze milosť – teologálne čnosti, ktoré dávam všetkým svojim stvoreniam, lebo som bytím dobroty.

Keby sa ťa niekto opýtal, kto som, odpovedz, že som láska skutočnej dobroty: láska v_sebe samom, láska skrze mňa samého a vďaka dobrote láska v_mojich stvoreniach; som dobrota vo mne a dobrota skrze mňa. Aj ty žiješ v_dobrote pre mňa, ak všetko prežívaš z_lásky ku mne. Akýkoľvek tvoj čin či pohnútka, ktoré nevyplývajú z_mojej lásky, nie sú v_tebe ani čnosťou, ani dobrotou. Všetko bude čnosť a_dokonalá dobrota, ak to bude pochádzať z_mojej lásky a dobroty.

Ja, ktorý som nekonečná čnosť zo samej prirodzenosti, odrážam sa v_tebe, ktorá si mojou podobou. Túto svoju podobu milujem rovnakou bezhraničnou láskou, akou milujem seba samého. Je pre mňa zadosťučinením, keď ma miluješ s_tou istou dobrotou, akou ťa ja milujem v_nekonečnej láske. Teším sa z_milovania môjho obrazu v_tebe a rovnako sa teším, keď ho aj ty miluješ a keď ho miluješ tou istou láskou, akou ho milujem ja. Preto chcem, aby si sa zasnúbila so všetkými mojimi dušami a aby si našla v_nich to zaľúbenie, ktoré v_nich nachádzam ja.

Nevesta moja, vojdi preto do môjho srdca a pohliadni na krásu obrazov, ktoré som stvoril na svoju podobu. A nečuduj sa už, že som zostúpil z_neba a zomrel za nich na kríži – to všetko vykonala moja láska. Lebo v nich sa prejavuje moja dobrota, múdrosť, všemohúcnosť a rozumné bytie čistého ducha, ako aj krása, ktorou – ako vidíš – je ozdobené moje srdce. Vznešenosť tejto krásy, ktorú odkrývaš, nemôžeš opísať. Ľudský jazyk nedokáže vyjadriť, čo si pochopila.

Pretože som tvoj Ženích, zasnúbila si sa s láskou a dobrotou. Teraz chcem, aby si sa zasnúbila aj s_láskou k_mojim dušiam, v_ktorých moja dobrota nachádza zaľúbenie. Moja milovaná nevesta, v_objatí si ťa viniem k_sebe a ty objímaš všetky moje duše. V_tebe ich všetky objímam vo svojej láske rovnako ako teba. Takto ty aj ja zakúšame rovnaké zaľúbenie, aké v_nich ja nachádzam v_bezhraničnej láske. Každá duša bez rozdielu je pre mňa jediná a ja som pre každú jediný milovaný.

S_Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. {*} Ale život, ktorý teraz žijem v_tele, žijem vo viere v_Božieho Syna.

On ma miluje a vydal seba samého za mňa. {*} Ale život , ktorý teraz žijem v_tele, žijem vo viere v_Božieho Syna.

Bože, ty si svojím Duchom lásky viedol blahoslavenú Máriu Celestu, pannu, a slovom svojho Syna si z_nej utvoril živú pamiatku jeho milosrdnej lásky; na jej príhovor a podľa jej príkladu dopraj, aby sme aj my vydávali svedectvo o_tajomstve vykúpenia.

Gašpar Stanggassinger sa narodil 12. januára 1871 pri Berchtesgadene v_Bavorsku ako druhý syn zo šestnástich súrodencov. Štúdiá si konal v_mieste narodenia, potom v_diecéznom seminári. Ovplyvnený asketickými dielami svätého Alfonza a osobným stykom s_redemptoristami vstúpil roku 1892 do Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa, v_ktorej zložil prvé sľuby roku 1893. Kňazskú vysviacku prijal 16. júna 1895. Jeho túžbou bola Brazília, kde chcel pracovať ako misionár. Ale predstavení ho vymenovali za inštruktora mladých kandidátov na kňažstvo. Jeho pozemská púť bola prostá, krátka, obyčajná, no jeho duch bol celkom oddaný Bohu a bratom. Zomrel 26. septembra 1899 po krátkej, no ťažkej chorobe v_Gars am Inn v_Bavorsku.

Z_duchovných denníkov blahoslaveného Gašpara pred kňazskou vysviackou 6.-15. júna 1895

Jediný dôvod, pre ktorý som sa rozhodol požiadať o_kňazskú vysviacku, je Božia sláva a spása duší. Aby som dosiahol tento cieľ, celkom sa oddávam Božej vôli, veď ja som iba nástroj v_Božej ruke. Len tam bude moja činnosť plodná, kam ma povedie poslušnosť voči predstaveným.

Všetku svoju činnosť zameriavam podľa najsvätejšej Božej vôle. Vždy pôjdem tam, kam ma pošlú predstavení. Len tak môžem spasiť duše, ktoré mi Boh zveril mocou posvätného kňazského povolania.

Učeníci iba vtedy ulovili obrovské množstvo rýb, keď hodili siete na Pánov príkaz, hoci sa predtým celú noc nadarmo namáhali.

Svätá rehoľa upriamuje moju pozornosť na Kristovu osobu v_mojich predstavených. Preto len vtedy budem pracovať v_Ježišovom mene, keď sa budem riadiť poslušnosťou.

Všetko budem robiť tak, aby bol oslávený Boh, nie aby ľudia chválili mňa. Moja činnosť prinesie ovocie len vtedy, keď budem duchovným človekom. Preto na prvom mieste musí byť môj vnútorný život a najmä rehoľné predpisy týkajúce sa vnútorného života.

S_pomocou Božej milosti chcem byť všetko pre všetkých. Keby som sa smel celkom slobodne rozhodnúť, chcel by som byť spovedníkom chudobných, nevzdelaných a ponižovaných. Im by som chcel hlásať radostné posolstvo a privádzať ich do Božieho kráľovstva.

Zo svojich kázní vylúčim vysoké frázy, lebo chcem hlásať Božie slovo, nie seba samého. Kázne si začnem pripravovať už pri rozjímaní a – ak mi to bude možné – modlitbou pred Najsvätejšou Sviatosťou.

Čas je krátky, aby napokon aj tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, {*} Lebo tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa.

Všemohúci a večný Bože, blahoslavenému kňazovi Gašparovi si dal milosť radostne hlásať vieru a vychovávať mladých ľudí na posvätnú službu; na jeho príhovor nám pomáhaj, aby sme nasledovali jeho príklad, a tak sa stali skutočnými spolupracovníkmi Božského Vykupiteľa. O_to ťa prosíme

Blahoslavený František sa narodil vo Füssene, v_Nemecku roku 1819. Po skončení filozofického štúdia vstúpil do diecézneho seminára. Keď sa zoznámil s_charizmou Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa, rozhodol sa vstúpiť do nej a odísť do Severnej Ameriky. Do noviciátu vstúpil 20. apríla 1843 a keď dokončil štúdiá teológie, vysvätili ho za kňaza 22. septembra 1844. Svoju pastoračnú službu začal v_Pittsburghu, Pensylvánia, kde sa venoval kázaniu ako pomocník svojho spolubrata svätého Jána Neumanna, ktorý bol v_tej dobe magistrom novicov. Neskôr sa stáva samostatným putujúcim misionárom a káže po anglicky a po nemecky v_rozličných štátoch Severnej Ameriky. Umiera v_New Orleans, Louisiana, 4. októbra 1867 vo veku 48 rokov.

Túžba prinášať znovu a znovu Bohu obetu sa vzťahuje na všetko, čo som kedy v_tomto živote miloval a na čom liplo moje srdce.

Keď rozmýšľam o_krásach prírody, nevyvoláva to vo mne túžbu a melanchóliu, ale napĺňa ma to najväčšou radosťou, pretože, aj keď nedávam Bohu skutočné a pravé dary, môžem mu dať dary predstavované a obdivované. Súčasne, prekypujúc šťastím, nemôžem sa zbaviť myšlienky, že mi Boh dá v_nebi to, čoho som sa pre neho zriekol na svete a za čo sa aj neustále modlím.

Tak noviciát a jeho ukončenie, zloženie sľubov, život s_rehoľnými spolubratmi a nadovšetko úsilie mať v_láske tieto dobrá podľa mojich najlepších schopností, aby som si už nič neželal okrem lepšie si plniť svoje povinnosti – to boli prvé dary Božieho milosrdenstva.

Všetko bolo úplne proti mojej prirodzenosti. Ale úplne radostné prijatie toho v_bezhraničnej Božej milosti mi tak vyjasnilo tajomstvo zriekania sa a trpezlivosti v_tomto svete, že cítim, že som nadmieru šťastný z_toho, že mám rehoľných spolubratov a všetky duchovné a časné dary s_tým spojené. A čo je ešte viac, že ma Boh tak vyznačil, že som ohlasoval evanjelium chudobným, učil ich a zdieľal s_nimi jeho poklady.

Každá obeta má hodnotu iba natoľko, nakoľko sa zriekame vlastného prospechu a odovzdávame to Bohu skrze víťazstvo nad sebou. Milujeme a dávame, pretože milujeme, a preto to, čo dávame, považujeme za dobro, za poklad. Láska k_tvorom sa musí podriadiť láske k_Bohu, ktorého musíme milovať nadovšetko.

Čas, v_ktorom sme nenašli nič, čo by sme obetovali Bohu, je stratený pre večnosť. Ak sú to iba povinnosti nášho povolania, ktoré plníme s_odovzdanosťou do Božej vôle; ak je to pot na našej tvári, ktorý v_rezignácii utierame z_nášho čela bez reptania; ak je to utrpenie, pokušenia, ťažkosti s_našimi blížnymi – všetko toto môžeme dať Bohu ako obetu a tým môžeme byť ako Ježiš, jeho Syn. Kde je obeta veľká a rozmanitá, tam je v_rovnakej miere nádej na slávu hlbšia a istejšia v_srdci obetujúceho.

Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny, čo kráčajú podľa zákona Pánovho. {*} Blažení tí, čo zachovávajú jeho príkazy a celým srdcom ho vyhľadávajú.

Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. {*} Blažení tí, čo zachovávajú jeho príkazy a celým srdcom ho vyhľadávajú.

Bože, blahoslaveného kňaza Františka Xaverského Seelosa si ozdobil vynikajúcou láskou, aby hlásal tajomstvá vykúpenia a potešoval zarmútených; daj nám na jeho príhovor, aby sme horlivo pracovali na tvoju slávu a pre spásu ľudí.

Gerard Majella sa narodil roku 1726 v_Muro Lucano. Horiaceho túžbou celkom sa zasvätiť Kristovi, prijal ho svätý Alfonz medzi bratov koadjutorov Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa. Tu počas piatich rokov bol vzorom horlivosti za spásu duší, trpezlivosti v_chorobách, lásky k_chorým a úbohým, pokory pri falošnom obvinení, rehoľnej poslušnosti, telesného umŕtvovania a ustavičnej modlitby. Za to ho Boh vyznačil darom uzdravovania, prorockým duchom a mystickými stavmi. Zomrel v_Materdomini roku 1755.

Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z_vás, aby si nik nemyslel o_sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh. Lebo ako máme v_jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v_Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v_súlade s_vierou, alebo dar slúžiť v_službe, alebo učiť pri vyučovaní, či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne.

Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k_dobru. Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v_úctivosti, v_horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. V_nádeji sa radujte, v_súžení buďte trpezliví, v_modlitbe vytrvalí. Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní. Žehnajte tých, čo vás prenasledujú – žehnajte a nepreklínajte! Radujte sa s_radujúcimi, plačte s_plačúcimi! Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k_nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba.

Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. Ak je to možné a závisí to od vás, žite v_pokoji so všetkými ľuďmi. Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán. Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu. Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.

Ktorých Boh predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, {*} Aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi.

A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil. {*} Aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi.

Toto ti píšem pribitý na kríž – a píšem náhlivo, pretože môj život sa chýli ku koncu. A keby som sa všemožne nepremáhal, pre slzy by som ti tento list nemohol napísať.

Zmiluj sa nado mnou! Maj so mnou sústrasť v_takej bolesti! Tak hrozne trpím, že sa mi zdá, že už-už zomriem; a predsa neumieram, ale žijem, aby som tak veľmi, ba ešte viac trpel.

Čo mám povedať? Nemôžem vyjadriť, čo trpím, aby si to precítila. Ale keďže viem, že ty si šťastná, cítim sa v_Bohu silnejší a veselší.

Nech je zvelebený Boh, že mi dáva milosť, aby som, zasiahnutý takými veľkými údermi, umierajúc, samu smrť premáhal. To preto, aby som v_utrpení nasledoval môjho božského Vykupiteľa.

On je totiž mojím učiteľom, ja som jeho žiakom. Mal by som sa teda od neho veľmi pozorne učiť a čo najvernejšie ho nasledovať, ale teraz nemôžem kráčať, ba ani hýbať sa nemôžem; pribitý na kríž, trpím hrozné múky.

Mal som aj kopijou prebodnutý zomrieť, ale tá kopija zmizla a ja sa ešte stále trápim. Tá kopija sa musí nájsť, aby som konečne prostredníctvom bolesti dosiahol život.

Ako sa zdá, všetci ma opustili. A bárs by som to veľmi necítil... Môj nebeský Vykupiteľ chce, aby som zostal pribitý na bolestný kríž, a ja skláňam hlavu a hovorím: „Toto je Božia vôľa – s_radosťou ju prijímam. Čo ona prikazuje, to robím.“

Boh chce, aby som zomrel sám, opustený všetkými: i_ja chcem tak žiť a tak zomrieť, aby som sa páčil môjmu Bohu.

Božia vôľa je nesmierne dobro! Ó, skrytý a neoceniteľný poklad! Teraz som ťa dokonale poznal: ty si to isté ako môj milovaný Boh. Nerobme tu na zemi nič iné, len to, čo robia anjeli v_nebi – Božiu vôľu v_nebi, Božiu vôľu na zemi. Tak tam i_tu je nebo.

Radšej sa budem chváliť svojimi slabosťami, {*} Aby vo mne prebývala Kristova sila.

Preto mám záľubu v_slabostiach, v_potupe, v_núdzi, v_prenasledovaní a v_úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný. {*} Aby vo mne prebývala Kristova sila.

Modlíš sa, Gerard, modlíš sa,

jak mladý človek len to vie;

Kristovo telo krvavé

ti dušu bôľom rozochvie.

Nech tvoje rany moje sú,

predrahý Pane Ježišu,

na moje telo belavé

nech sa mi krvou podpíšu.

A potom berieš ťažký kríž

–_krv v_žilách prudko kolotá_–

nesieš ho stále, stále výš,

ta, kde ťa čaká Golgota.

Chudoba – tvoja snúbenka,

najnižšia práca – tvoja slasť,

potupu tichom premáhaš

pre druhú šťastnú večnú vlasť.

By svoje telo spútal si,

krotíš ho pôstom, reťazmi,

v_príjemnú obeť dávaš sa

zviazaný lásky povrazmi.

Zaveste na kríž Gerarda!

–_prosil si v_krutom nadšení;

s_korunou z_tŕnia na hlave

visel si v_Krista znamení.

Sláva buď Bohu Otcovi,

jeho milému Synovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

Ant. na Benediktus: Každý, kto plní vôľu môjho Otca, je môj brat i_sestra, i_matka, hovorí Pán.

Milosrdný Bože, ty si svätého Gerarda už od jeho detstva priťahoval k_sebe a chcel si, aby sa stal podobným tvojmu ukrižovanému Synovi; daj, prosíme, aby sme nasledovali jeho príklad, a tak sa pripodobnili tvojmu Synovi,

Boh, ktorý slovom riadi vesmír celý,

zveril ti, Gerard, kvapku svojej moci;

všetko ti slúži, slabý plod i_zrelý,

ktože si, Gerard?

Povieš len slovo – horúčka hneď zmizne,

pľúca sú čisté; k_tebe matky lkajú,

keď prídu chvíle prebolestnej trýzne

v_pôrode ťažkom.

Povieš len slovo – víno zasa hojí,

zrnom sa plní prázdna zásobáreň,

rozbitý krčah v_celok hneď sa spojí

–_olej nestečie.

Sputnávaš zlobné víchry, divé rieky,

prinútiš diabla, by ti koňa viedol

za tmavej noci s_búrkou opreteky

bezpečne domov.

Trojica svätá, nech ti zem i_rovy

vzdávajú chválu, pejú vrúcne vďaky,

žes’ taký dobrý, že si Gerardovi

dal konať divy. Amen.

Ant. na Magnifikat: Blahoslavení ste, keď budú všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť: radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v_nebi, hovorí Pán.