LH pre vincentínsku rodinu

Narodila sa v_New Yorku 28. augusta 1774 a vychovali ju v_Episkopálnej cirkvi. Vydala sa za Viliama Setona, s_ktorým mala päť detí. Keď 27. decembra 1803 ovdovela, po prekonaní nespočetných prekážok zo strany priateľov a rodiny, prijala 14. marca 1805 vieru Katolíckej cirkvi. Pri výchove detí sa usilovala o_hlboký duchovný život a potom šla za túžbou svojho srdca a zasvätila sa dielu lásky a výchovy. V_Baltimorskej diecéze založila Inštitút sestier kresťanskej lásky pod patronátom svätého Jozefa na výchovu dievčat. V_tej istej diecéze v_Emmitsburgu usnula v_Pánovom pokoji 4. januára 1821. Za blahoslavenú ju vyhlásil Ján XXIII. 17. marca 1963 a za svätú Pavol VI. 14. septembra 1975.

Z_príhovoru pápeža Jána Dvadsiateho Tretieho pri blahorečení Alžbety Anny Setonovej

Alžbeta Anna Setonová je prvým kvetom svätosti uznaným úradnou autoritou Cirkvi, ktorý darovali Spojené štáty americké svetu.

Tým sa k_bohatej harmónii svätosti Cirkvi pridáva nový tón, ktorý je poznačený géniom tohto ľudu. Veď Cirkev je, ako vraví svätý Ambróz, jediné kráľovské telo, ktoré pozostáva z_ľudí rozličného pôvodu: „je to kráľovná, ktorej kráľovstvo nie je rozdelené; ba z_odlišných a vzdialených národov vytvára jediné telo.“

Sám Boh prozreteľne viedol túto ženu k_bohatým skúsenostiam a k_hlbokému poznaniu duchovného života až natoľko, že viera sa jej stala takou samozrejmou ako dýchanie duše. Jej láska k_blížnemu bola najmä v_ťažkých okolnostiach taká silná, že bolo možno priam cítiť prítomnosť Boha „ktorý potešuje ponížených.“

Tým, že prijala katolícku vieru, nepoprela svoju minulosť, ale objavila túto vieru ako šťastné a prozreteľnostné ovocie horlivej modlitby a úsilia o_lásku, na čo ju pripravil predchádzajúci život.

Do lona Katolíckej cirkvi sa dostávala iba postupne; obohacovala totiž svoje duchovné dedičstvo, ktoré už predtým vlastnila. Stačilo otvoriť skrinku, ktorú už držala v_rukách, a vniknúť do najhlbšieho vnútra pravdy, na prahu ktorej stála už od najútlejšieho veku.

Alžbeta Setonová, hnaná mimoriadnou láskou k_Bohu a k_blížnemu, horlivo a nadšene konala skutky lásky. Meno a znamenie lásky určovali zameranie jej vnútorného života a vonkajšej aktivity. Horúca duša sa poľahky otvorila od prirodzenej rodiny k_širšej rodine bratov z_predchádzajúceho obdobia jej života a k_všetkým, o_ktorých Kristus vyhlásil, že sú blahoslavení, čiže k_chudobným, utláčaným, bezmocným, chorým a trpiacim.

Z_tejto obdivuhodnej a vytrvalej aktivity, posilňovanej láskou k_Bohu, zaznel s_mnohonásobnou ozvenou po celom svete svojou jasnosťou a dokonalosťou stále neprekonateľný hymnus svätého Pavla: „Láska je trpezlivá, je dobrotivá, láska sa nerozčuľuje, ... nie je sebecká, ... raduje sa z_pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“

Všetko som pokladala za stratu, aby som získala Krista a našla sa v_ňom. {*} No Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.

Ant. na Benediktus: Pre mňa je slasťou byť v_Božej blízkosti a v_Pánu Bohu svoju nádej mať.

Dobrotivý Bože, ty si horúcu túžbu svätej Alžbety Anny stretnúť sa s_tebou odmenil darom pravej viery; na jej orodovanie daj, aby sme ťa aj my podľa jej príkladu hľadali s_neuhasiteľnou láskou a so živou vierou stretali sa s_tebou v_každodennej službe.

Ant. na Magnifikat: Srdce mi plesá v_Pánovi; srdce sa mi šíri, lebo sa radujem z_tvojej pomoci.

OBRÁTENIE SV. PAVLA, APOŠTOLA
Výročný deň založenia Misijnej spoločnosti

Dnes si pripomíname založenie Misijnej spoločnosti podľa vôle svätého Vincenta, ktorý v_kázni o_generálnej spovedi v_tento deň roku 1617 v_dedinke Folleville videl začiatok misijného diela pre kresťanský ľud a počiatok samej Kongregácie.

Čo je človek, aká vznešená je naša prirodzenosť a akej čnosti je schopný tento živý tvor, to vari najlepšie zo všetkých ukazuje Pavol. Každý deň vystupoval vyššie, každý deň vstával horlivejší a keď sa ocitol zoči-voči nebezpečenstvám, bojoval vždy s_novou odhodlanosťou. Prezrádza to, keď hovorí: „Zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou.“ A keď sa mu zdá, že mu už hrozí smrť, vyzýva iných k_veselej účasti na svojej radosti: „Radujte sa a blahoželajte mi!“ A vystavený nebezpečenstvám, krivdám a potupám, opäť jasá a Korinťanom píše: „Mám záľubu v_slabostiach, v_potupe, v_prenasledovaní.“ Veď predsa povedal, že práve toto sú zbrane spravodlivosti, a vyhlásil, že z_nich má najväčší úžitok.

A tak aj keď sa ocitol uprostred nepriateľských nástrah, s_jasotom víťazil nad každým ich útokom. A keď ho všade bičovali, urážali a preklínali, on sa tým chválil, akoby žal triumfálne oslavy a hromadil bohaté trofeje, a vzdával Bohu vďaky: „Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo.“ A tak sa pre zahanbenie a krivdy, ktoré znášal za horlivé kázanie, ponáhľal viac ako my pre lákavé pocty, vrúcnejšie si žiadal smrť ako my život, chudobu viac ako bohatstvo a oveľa viac túžil namáhať sa ako iní odpočívať po práci. Len jedného sa hrozil a bál: uraziť Boha. Inak vôbec ničoho. Teda ani po ničom inom netúžil viac, ako páčiť sa vždy Bohu.

Ale čo presahovalo všetko, radoval sa z_Kristovej lásky. S_ňou sa pokladal za najšťastnejšieho človeka, bez nej si nežiadal byť spoločníkom ani panstiev, ani kniežatstiev. Radšej chcel byť s_touto láskou posledný, ba hoci aj trestanec, ako bez nej patriť medzi najvyšších a najváženejších.

Pre neho bolo najväčším a najstrašnejším utrpením odlúčiť sa od tejto lásky; to bolo preňho peklo, to bol jediný trest, to boli nekonečné a neznesiteľné muky.

A zasa požívať Kristovu lásku, to bol jeho život, jeho svet, jeho anjel, jeho prítomnosť, jeho budúcnosť, jeho kráľovstvo, jeho prisľúbenie a nespočetné dobrá. Okrem toho, čo súviselo s_ňou, nič nepokladal ani za smutné, ani za veselé. Lebo z_toho, čo tu máme, nič sa mu nezdalo ani tvrdé, ani príjemné.

A tak pohŕdal všetkým, čo vidíme, ako pohŕdame hnilou zelinou. Aj na tyranov a rozzúrené davy hľadel iba ako na nejaké komáre.

A smrť, mučenie a tisíce trápení pokladal iba za detskú hru, len nech mohol niečo znášať pre Krista.

Dosiahol som Božie milosrdenstvo, lebo som to robil z_nevedomosti v_nevere. {*} Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s_vierou a láskou, ktoré sú v_Kristovi Ježišovi.

Nie som hoden volať sa apoštolom, lebo som prenasledoval Božiu Cirkev. {*} Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s_vierou a láskou, ktoré sú v_Kristovi Ježišovi.

(Coll. 180 et 2 ad sodales CM: Correspondance, Entretiens, Documents, Paris 1920-1925, 12,7-8; 11,4)

Jedného dňa ma zavolali vyspovedať istého ťažko chorého človeka, ktorý mal u_všetkých takú povesť, že ho zo všetkých obyvateľov dediny považovali za najlepšieho človeka. Pritom mal však svedomie zaťažené ťažkými hriechmi, ktoré sa doteraz neodvážil vyznať pri spovedi, ako sa priznal sám panej manželke veliteľa trojveslice, keď jej povedal: „Pani moja, keby som si nebol urobil generálnu spoveď, celkom isto by som bol naveky zatratený pre ťažké hriechy, z_ktorých som sa nikdy neodvážil vyznať.“

Toto sa stalo v_januári roku tisícšesťstosedemnásť. Na sviatok Obrátenia svätého Pavla, čiže dvadsiateho piateho v_tom istom mesiaci ma táto pani požiadala, aby som mal v_kostole vo Folleville kázeň a presvedčil obyvateľov, aby si urobili generálnu spoveď. Urobil som to ochotne. Poukázal som na význam a užitočnosť generálnej spovede a vysvetlil som, ako si ju možno ľahko urobiť. A Bohu sa tak zapáčila detská dôvera a úprimná viera tej panej, (lebo veľkosť a množstvo mojich hriechov by znemožnili akýkoľvek účinok mojich slov), že požehnal moju kázeň. A Božia milosť tak zasiahla všetkých vidiečanov, že si všetci prišli urobiť generálnu spoveď. A tak som ich ďalej učil kresťanskú náuku a pripravoval na platné prijatie sviatostí. Začal som ich aj spovedať, ale zišlo sa toľko ľudí, že sme ich ani s_iným kňazom nemohli všetkých uspokojiť. Preto pani zavolala niekoľko kňazov zo Spoločnosti Ježišovej z_Amiens, aby nám pomohli spovedať, kázať a katechizovať.

Dobrý výsledok tohto podujatia nás povzbudil opakovať niekoľko rokov tieto duchovné cvičenia aj v_ostatných farnostiach na území podliehajúcom spomínanej panej De Gondi, ktorá sa napokon rozhodla vydržiavať niekoľko kňazov, aby pokračovali v_misiách a dala nám na ten cieľ urobiť kolégium „Dobrých detí“ (Bons Enfants), kde sme sa utiahli pán Portail a ja, a vzali sme so sebou aj istého kňaza, ktorému sme platili ročne päťdesiat skudov. A tak sme všetci traja chodili z_dediny do dediny, hlásali evanjelium a dávali misie. Keď sme odchádzali z_domu, kľúč sme dávali jednému susedovi a prosili ho, aby v_noci spal v_našom dome. A všade som povedal iba jedinú kázeň „o_bázni pred Bohom“, ktorú som rozličnými spôsobmi aktualizoval a prispôsoboval všetkým okolnostiam. Toto bol spôsob našej práce a Boh dosahoval, čo už od večnosti predvídal. On svojím požehnaním podporoval naše námahy a keď to videli niektorí cirkevní mužovia, žiadali a dosiahli, že sme ich prijali medzi seba. Spasiteľu! Ach Spasiteľu! Kto by si bol vtedy pomyslel, že to všetko dospeje až sem?! Keby mi to bol niekto povedal, bol by som si myslel, že sa mi posmieva. A predsa sa Boh rozhodol takto začať dielo, ktoré na vlastné oči vidíte.

Kristus ma poslal hlásať evanjelium, a nie v_múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž. {*} Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, je Božou mocou.

Keď svet nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. {*} Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, je Božou mocou.

Všemohúci Bože, pôvodca a cieľ každého ľudského povolania, ty si vyvolil svätého apoštola Pavla pri jeho obrátení, aby ohlasoval tvoje meno po celom svete a v_tento deň si vo svojej múdrej prozreteľnosti horlivosťou svätého Vincenta podnietil zrod duchovnej rodiny na hlásanie radostnej zvesti chudobným; daj, aby sme verne kráčali po ceste, na ktorú si nás povolal, a podľa príkladu Apoštola národov statočne ohlasovali evanjelium pravdy a pokoja.

Sestry kresťanskej lásky v_nemocnici svätého Jána v_Angers položili za vieru život spolu s_mnohými inými mučeníkmi 1. februára 1794 počas francúzskej revolúcie. Mária Anna Vaillotová sa narodila 13. mája 1736 vo Fontainebleau a 25. septembra 1761 vstúpila do kongregácie Dcér kresťanskej lásky. Odilia Baumgartenová, narodená 15. novembra 1750 v_Lotrinsku v_Gondrexange, vstúpila do kongregácie Dcér kresťanskej lásky 4. augusta 1775. Za blahoslavené ich vyhlásil Ján Pavol II. spolu s_ostatnými 97 mučeníkmi 19. februára 1984.

„Kto nás odlúči od Kristovej lásky?“ takto postavil apoštol Pavol otázku v_Liste Rimanom. Mal pred očami utrpenia a prenasledovania prvej generácie Kristových učeníkov a svedkov.

A Cirkev sa dnes s_mučeníkmi osemnásteho a devätnásteho storočia opäť pýta: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky?“

Svätý Pavol sa usiluje dať jednoznačnú odpoveď na túto otázku: „Nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v_Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ Nič, ani smrť, ani tajomné sily sveta, ani budúcnosť, ani nijaké stvorenie (porov. Rim 8, 38-39).

Veď Boh dal svojho jediného Syna za svet a tento Syn dal za nás svoj život; takáto láska už neprestane. Ona je silnejšia ako čokoľvek. Ona ochráni vo večnom živote tých, ktorí tak milovali Boha, že dali za neho život. Tyranské režimy odchádzajú. Ale táto sláva mučeníkov ostáva. „Slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.“

Takéto víťazstvo dosiahli mučeníci, ktorí sú dnes blahorečením povýšení k_sláve oltára.

Je to predovšetkým veľké množstvo mučeníkov z_diecézy Angers, ktorí počas Francúzskej revolúcie podstúpili smrť, lebo si chceli „zachovať svoju vieru a svoje náboženstvo“ v_pevnom spojení s_Rímskokatolíckou cirkvou: kňazi, ktorí odmietli zložiť prísahu pokladanú za schizmatickú a nechceli opustiť svoje pastoračné poslanie; laici, ktorí zostali verní týmto kňazom, ako aj omši, ktorú oni slávili a ich spôsobom úcty k_Panne Márii a k_svätým.

Isteže v_kontexte veľkých ideologických, politických a vojenských napätí to mohlo na nich vrhať podozrenie z_nevernosti voči vlasti a obvinenie, že majú spojenie s_kontrarevolučnými silami. Ako to napokon býva skoro vo všetkých prenasledovaniach včera i_dnes.

Čo sa týka mužov a žien, ktorých mená spomíname, to, čo v_skutočnosti prežili a to, čo pri výsluchu na súde odpovedali, nepripúšťa nijakú pochybnosť ani o_ich rozhodnutí zostať vernými i_za cenu života všetkému, čo od nich vyžadovala viera, ani o_pravom dôvode ich odsúdenia: bola ním nenávisť voči tejto viere, ktorou ich sudcovia opovrhovali ako „neznesiteľným svätuškárstvom“ a „fanatizmom“. My ostávame stáť v_údive pred ich rozhodnými, pokojnými, krátkymi, priamymi a prostými odpoveďami, ktoré nikoho neprovokovali, ale boli jasné a zamerané na to podstatné: vernosť Cirkvi.

Takto hovoria kňazi a všetci zomierajú pod gilotínou ako ich úctyhodný dekan Viliam Repin, rehoľníčky, ktoré do konca odmietajú aj samo zdanie, že by boli zložili prísahu, aj štyria laici. Tak hovorí osemdesiat žien, ktoré nemohli obviniť z_ozbrojenej vzbury. Niektoré už predtým vyjadrili túžbu radšej zomrieť pre Ježišovo meno, ako sa zrieknuť náboženstva.

Títo praví kresťania vydávajú svedectvo tým, že odmietajú nenávisť voči svojim katom, že odpúšťajú, že túžia po pokoji pre všetkých: „Prosila som Pána Boha o_pokoj a jednotu pre všetkých.“ Napokon aj ich posledné chvíľky odhaľujú hĺbku ich viery. Niektorí spievajú hymny a žalmy až na popravisko. „Prosia o_niekoľko minút, aby mohli Bohu obetovať svoj život, čo robia s_takou vrúcnosťou, že privádzajú do úžasu aj samých katov.“

Sestra Mária Anna, dcéra kresťanskej lásky, posilňuje svoju spolusestru takto: „Budeme mať to šťastie hľadieť na Boha a môcť s_ním byť po celú večnosť... a budeme s_ním bez strachu, že by sme mohli byť od neho odlúčené.“ Áno, tu sa vynikajúco potvrdzujú slová apoštola Pavla: „Slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.“

Ale títo mučeníci nás vyzývajú, aby sme mysleli aj na množstvo veriacich, ktorých prenasledujú ešte aj dnes po svete, a to spôsobom skrytým, boľavým a veľmi tvrdým, lebo nesie so sebou odňatie náboženskej slobody, diskrimináciu, nemožnosť brániť sa, internovanie a zbavenie občianskych práv. Ich skúška má spoločné body so skúškami týchto našich blahoslavených. Napokon musíme prosiť o_odvahu viery pre seba samých, o_nezlomnú vernosť Ježišovi Kristovi a jeho Cirkvi vo chvíľach skúšky i_v_každodennom živote. Náš svet, veľmi často indiferentný alebo nevedomý, čaká od Kristových učeníkov jasné svedectvo, ktoré by mu mohlo povedať ako slávni dnešní mučeníci: Ježiš Kristus žije; modlitba a Eucharistia sú hlavné zdroje, aby sme aj my žili jeho životom, a mariánska úcta nám pomáha zostať jeho učeníkmi; naša oddanosť Cirkvi tvorí jeden celok s_našou vierou; bratská jednota je v_pravom zmysle slova znakom kresťanov; ozajstná spravodlivosť, čistota, láska, odpúšťanie a pokoj sú ovocím Ježišovho Ducha; misionárske nadšenie tvorí časť tohto svedectva; my nesmieme držať našu zažatú lampu pod krytom.

Nech je pochválený Boh, ktorý dodáva elán našej viere, nášmu vzdávaniu vďaky, nášmu životu. Dnes máme krvou blahoslavených napísané inšpirované slová svätého Pavla: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Ani život, ani smrť... ani prítomnosť, ani budúcnosť... ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v_Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ Amen.

Keď v_sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. {*} Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v_prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu!

Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s_čistým srdcom, s_pevnou vierou a vytrvalou láskou. {*} Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v_prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu!

Nebeský Otče, ty si zapálil Kristovou láskou blahoslavené panny Máriu Annu a Odiliu, aby veľkodušne slúžili chudobným a ochotne dali svoj život za teba; daj, aby sme boli vždy zjednotení s_tebou a zachovávali príkaz lásky s_pohľadom upretým na veniec slávy, ktorý si pripravil svojim verným sluhom vo svojom kráľovstve.

Pripomíname si prenesenie tela svätého Vincenta, ktoré na začiatku francúzskej revolúcie ukryli a parížsky arcibiskup Hyacint Ľudovít de Quelen ho 25. apríla 1830 preniesol, uzavreté v_umeleckej schránke, z_katedrály do nového kostola Spoločnosti, kde ho až doteraz nábožne uctievajú.

(Coll. 207 ad sodales CM: Correspondance, Entretiens, Documents, Paris 1920-1925, 12, 260-263)

Láska je záväzná povinnosť; je to Boží príkaz, ktorý zahrnuje mnohé iné. Veď každý vie, že v_láske k_Bohu a k_blížnemu je zahrnutý zákon i_proroci. K_tomuto všetko smeruje, sem sa všetko zbieha; v_tejto láske je taká sila a hodnota, že každý, kto ju má, plní Boží zákon, lebo všetko súvisí s_touto láskou, ktorá nás nabáda robiť všetko, čo od nás žiada Boh: „Veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon.“

A to sa netýka len lásky k_Bohu, ale aj lásky k_blížnemu kvôli Bohu. Toto je také vysoké, že to ľudským rozumom nemožno pochopiť. Potrebujeme nebeské svetlo, aby sme sa stali schopnými chápať výšku a hĺbku, šírku a veľkosť tejto lásky.

Musíme sa úplne odovzdať Bohu, aby sa táto pravda vryla do našich duší, aby sme týmto duchom naplnili svoj život a svoje skutky konali vedení takouto láskou. Nikoho na svete to nezaväzuje viac ako nás, ani nejestvuje nijaké iné spoločenstvo, ktoré by bolo väčšmi povinné konať vonkajšie skutky z_čistej lásky. Prečo? Preto, že Boh vzbudil túto maličkú spoločnosť, ako aj všetky ostatné, aby ho milovala a plnila jeho vôľu. Veď všetky kongregácie sa usilujú milovať ho, ale rozličným spôsobom: kartuziáni samotou, kapucíni chudobou, iní tým, že mu spievajú na chválu a my, bratia, musíme ukázať svoju lásku k_Bohu tým, že budeme ľudí podnecovať v_láske k_Bohu pre neho samého a k_blížnemu kvôli Bohu.

Boh nás vyvolil za nástroje svojej nesmiernej otcovskej lásky, ktorú treba rozmnožiť a rozšíriť vo všetkých ľuďoch.

Kiežby sme čím hlbšie spoznali túto svätú úlohu! Kým žijeme, nikdy ju nebudeme môcť dostatočne poznať. Lebo keby sme ju jasne poznali, to by sme museli celkom ináč žiť.

Naším povolaním je teda ísť, nie iba do jednej farnosti alebo diecézy, ale precestovať celý svet. A čo tam robiť? Zapaľovať srdcia (ľudí) láskou k_Bohu a pokračovať v_diele, ktoré začal Boží Syn. On prišiel oheň vrhnúť na zem, aby ju zapálil svojou láskou. A po čom inom môžeme túžiť my, ako aby sa oheň lásky rozhorel a všetko strávil?!

Bratia moji, zamyslime sa, prosím, pozorne nad týmto: Mojím poslaním nie je, aby som ja sám miloval Boha, ale aby ho aj ostatní milovali. To nestačí, že ja milujem Boha, ak ho nemiluje aj môj blížny. Blížneho musím milovať ako Boží obraz a predmet jeho lásky a urobiť všetko, aby ľudia milovali svojho Stvoriteľa, ktorý ich pozná, hľadí na nich ako na bratov a spasil ich. Okrem toho sa musím zo všetkých síl pričiniť o_to, aby sa z_lásky k_Bohu milovali vzájomnou láskou, lebo on ich tak miloval, že za nich vydal na smrť svojho Syna.

My, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k_nám. {*} Kto ostáva v_láske, ostáva v_Bohu a Boh ostáva v_ňom. Aleluja.

Milujme sa navzájom, lebo láska je z_Boha. {*} Kto ostáva v_láske, ostáva v_Bohu a Boh ostáva v_ňom. Aleluja.

Dobrý Bože, dnes slávime spomienku prenesenia telesných pozostatkov svätého kňaza Vincenta, ktorému si dal srdce plné súcitu, aby ľuďom pomáhal v_biede; daj aj nám lásku, akú Duch Svätý zažal v_jeho srdci, aby sme sa z_lásky k_tebe zasvätili službe chudobným.

Sv. Lujzy de Marillac, rehoľníčky, spoluzakladateľky spoločnosti Dcér kresťanskej lásky

Narodila sa 12. augusta 1591, 5. februára 1613 sa vydala za Antona Le Gras. Keď 21. decembra 1625 ovdovela, urobila sľub vdovstva a vybrala si svätého Vincenta de Paul za duchovného vodcu. Pod jeho vedením sa s_vypätím všetkých síl venovala pomoci chudobným a návštevám Bratstiev lásky; 29. novembra 1633 stála na čele zrodu spoločnosti Dcér kresťanskej lásky. Zomrela 15. marca 1660. Do zoznamu blahoslavených ju zapísali 9. mája 1920 a za svätú vyhlásili 11. marca 1934. Ján XXIII. ju 10. februára 1960 vyhlásil za nebeskú patrónku všetkých kresťanských sociálnych diel.

Ant. 1 Nech je zvelebené meno Pána, ktorý zjavil vo svojej služobníčke svoju lásku.

Ant. 2 Chváľ, Jeruzalem, Pána, lebo on zahŕňa dobrodeniami tvojich chudobných.

Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je márna. Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v_ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.

Ant. na Magnifikat: Kto sa zmilúva nad chudobným, bude blahoslavený, a kto verí v_Pána, rád koná skutky milosrdenstva.

Boh žije uprostred nás a pôsobením Ducha Svätého nás buduje v_láske. Spolu so svätou Lujzou ho pokorne prosme:

Pomôž nám priznať každému človeku, vykúpenému krvou tvojho Syna, dôstojnosť, ktorá mu patrí,

Dobrotivý Bože, prameň a odmena pravej lásky, ty si dal Cirkvi skrze svojho Syna, ktorý sa stal človekom, nové prikázanie lásky; daj, prosíme, nech tak nasledujeme príklad svätej Lujzy vo vykonávaní služby lásky na zemi, aby sme si zaslúžili dosiahnuť, čo si prisľúbil požehnaným v_nebeskom kráľovstve.

{v}13,1{/v}Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.

{v}2{/v}A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.

{v}3{/v}A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

{v}4{/v}Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, {v}5{/v}nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, {v}6{/v}neteší sa z_neprávosti, ale raduje sa z_pravdy. {v}7{/v}Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

{v}8{/v}Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. {v}9{/v}Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. {v}10{/v}Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. {v}11{/v}Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. {v}12{/v}Teraz vidíme len nejasne, akoby v_zrkadle; no potom z_tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.

{v}13{/v}A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z_nich je láska.

My sme uverili láske, akú má Boh k_nám. {*} Kto ostáva v_láske, ostáva v_Bohu a Boh ostáva v_ňom.

Milujme sa navzájom, lebo láska je z_Boha. {*} Kto ostáva v_láske, ostáva v_Bohu a Boh ostáva v_ňom.

(Coll. 24 ad Filias Caritatis: Correspondance, Entretiens, Documents, Paris 1920-1925, 9, 242-253)

Moje dcéry, máte veľký dôvod povzbudzovať sa navzájom, aby ste si veľmi vážili svoje povolanie a s_radostnou mysľou v_ňom vytrvali. Ono sa totiž páči Bohu a osoží blížnemu.

Viac ráz som vám povedal, aby ste mali za isté, že Boh jediný bol pôvodcom vašej rodiny. Lebo môžem pred ním dosvedčiť, že mne to nikdy v_celom živote ani len na rozum nezišlo a myslím si, že ani panej Le Gras. O_dielach, ktorých pôvodcovia sú neznámi, sa hovorí, že pochádzajú od Boha. A pretože založenie vašej Spoločnosti nie je ľudským dielom, treba ho považovať za dielo Božie. Spoločnosť, ktorá má cieľ taký milý Bohu a užitočný blížnemu, celkom isto nemôže mať nejakého iného pôvodcu ako samého Boha.

Keď slúžite chudobným, slúžite Kristovi. Slúžite Kristovi ukrytému v_osobe chudobných. To je tak. Sestra, ktorá sa desať ráz za deň uberá na návštevu k_chorým, toľko ráz sa v_nich stretne s_Bohom. Ako tvrdí svätý Augustín, že čo my vidíme, to nie je absolútne isté, lebo naše zmysly nás môžu oklamať, ale Božia pravda nás oklamať nemôže. Choďte navštíviť úbohých galejníkov, a stretnete sa s_Bohom. Poslúžte maličkým, a stretnete sa s_Bohom. Dcéry moje, aký div! Vchádzate do biednych chatrčí a tam sa stretáte s_Bohom. Páčia sa mu služby, ktoré preukazujete chorým, a berie ich tak, ako keby ste ich urobili jemu.

Boh sľúbil, že dá večnú odmenu tomu, kto podá chudobnému čo len za pohár vody. Nič nie je pravdivejšie, neslobodno o_tom pochybovať. A to je pre vás, dcéry moje, podkladom pevnej istoty. Veď ak Boh dá večnú blaženosť tým, ktorí podajú čo len za pohár vody, čo dá Dcére kresťanskej lásky, ktorá opustila všetko a seba samu dala na celý svoj život do služby chudobným?! Čo jej dá? To si ťažko aj predstaviť! Odôvodnene môže dúfať, že ju pripočíta k_tým, ktorým povie: „Poďte, požehnaní môjho Otca!“

Sami chudobní, ktorým Dcéra kresťanskej lásky poslúžila, budú sa za ňu prihovárať u_Boha. Pôjdu jej hromadne v_ústrety a budú volať k_Bohu: „Pane, toto je tá, ktorá nám pomohla z_lásky k_tebe; toto je tá, ktorá nás naučila poznať teba; toto je tá, ktorá v_nás podnietila nádej v_teba; toto je tá, ktorá nás svojou dobrotou poučila o_tvojej dobrote!“ Toto všetko si, dcéry moje, získate službou chudobným. Preto ich, prosím, zahŕňajte veľkou láskou.

Konala si udatne a tvoje srdce bolo statočné, lebo si milovala čistotu, {*} A preto budeš požehnaná naveky.

Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul. {*} A preto budeš požehnaná naveky.

(Coll. 118 et 119 ad Filias Caritatis: Correspondance, Entretiens, Documents, Paris 1920-1925, 10, 709, 713, 716, 729-730)

Ďakujem Bohu, že ma až doteraz zachoval nažive a udelil mi tú radosť, že vás môžem vidieť, moje milované sestry, zhromaždené tu všetky pospolu. Chcel som vás zhromaždiť, keď ochorela pani Lujza Le Gras, ako sa iste ľahko dovtípite. Ale aj ja som bol chorý a ešte aj teraz som veľmi slabý. Musíme teda dnes hovoriť o_pani Le Gras a o_čnostiach, ktoré ste na nej videli a ktoré túžite napodobňovať.

Nedávno som si v_sebe hovoril pred Bohom: Pane, ty chceš, aby sme hovorili o_tvojej služobnici, ktorá je dielom tvojich rúk. A keď som sa opýtal: Čo si na nej videl za tých tridsaťosem rokov? Čo si na nej objavil?, prišla mi na um nejaká tá nedokonalosť, ale vôbec nič také, čo by bolo možno nazvať ťažkým.

Akákoľvek telesná túžba bola pre ňu niečím neznesiteľným. Jej duša žiarila čistotou, a to tak v_mladosti, ako aj v_manželstve a vdovskom stave.

Pozorne skúmala svoje hriechy a dôkladne sa z_nich vyznávala. Nikdy som nepoznal inú takú čistú dušu, akú mala ona.

Vaša Matka stála na pevnom duchovnom základe a viedla intenzívny duchovný život, ktorý tak nasmerúval jej ducha, že slúžil jedine Bohu, a jej vôli dával takú silu, že bola zameraná výlučne na lásku k_Bohu.

Chudobu mala vo veľkej úcte. Sama bola presvedčená, že ju musí až tak milovať, že ma raz poprosila, aby som jej dovolil žiť v_úplnej biede. A pre vašu Spoločnosť naliehavo odporúčala ducha chudoby ako najsilnejší prostriedok stálosti. Lebo to je Pánov duch, ktorý bol chudobný vo všetkom: v_obliekaní, v_jedle i_v_spôsobe života.

Len si uvedomte, sestry! Boží Syn pestoval tohto ducha, vám ho daroval a dvadsaťpäť rokov vás učil uvádzať ho do praxe pod vedením pani Lujzy Le Gras, ktorá bola vždy presvedčená, že šťastie vašej Spoločnosti spočíva v_chudobe.

Pred očami sa nám vynára jej krásny obraz, na ktorý vy musíte hľadieť ako na vzor, ktorý treba napodobňovať, kým nedosiahnete takú istú poníženosť, takú istú lásku a takú istú trpezlivosť za každých okolností.

Pamätajte aj na to, že táto vaša Matka sa vždy usilovala, aby sa jej skutky zhodovali s_Pánovými činmi a že vždy konala podľa výroku svätého Pavla: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ Takto sa usilovala osvojovať si čnosti Božského Majstra, aby sa mu stala podobnou.

Toto sme mohli obdivovať na jej duši zošľachtenej Pánovými čnosťami. A vy, sestry, musíte hľadieť na tento obraz vyžarujúci poníženosť, lásku, miernosť a trpezlivosť v_slabostiach.

Ako môžete z_neho niečo užitočné vyťažiť? Tak, že budete pripodobňovať svoj život jej životu.

Je to naozaj krásny obraz, ktorý verne predstavuje poníženosť, vieru, múdrosť, pokoj a ustavičné úsilie o_podobnosť svojich skutkov s_Pánovými.

Sestry moje, teraz je na vás, aby ste svoje skutky porovnávali so skutkami vašej Matky a vo všetkom ju napodobňovali.

Tvoje meno Pán tak zvelebil, že tvoja chvála nevymizne zo sŕdc ľudí. {*} Veď všetok ľud vie, že si statočná žena.

Láska je v_tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého. Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v_nás a jeho láska v_nás je dokonalá.

Ant. na Benediktus: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.

Keď vo svätej Lujze uctievame nevyčerpateľnú Božiu lásku, obráťme so srdcom plným radosti k_Bohu svoju modlitbu a volajme:

Daj, nech horlivo spolupracujeme s_tebou na zvyšovaní spravodlivého poriadku vo svete,

Počúvajte, moji milovaní bratia! Nevyvolil Boh tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú?

Hovorte a konajte ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody! Súd bez milosrdenstva čaká totiž toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Ale milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom.

Vyzývame vás, bratia: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví! Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o_dobro medzi sebou i_voči všetkým! Ustavične sa radujte!

Ant. 3 Pán ju v_Kristovi predurčil, aby bola pred jeho tvárou svätá v_láske.

Čo je láska, poznali sme z_toho, že Kristus položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v_núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v_ňom môže ostávať Božia láska? Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou.

Ant. na Magnifikat: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.

Boh žije uprostred nás a pôsobením Ducha Svätého nás buduje v_láske. Spolu so svätou Lujzou ho pokorne prosme:

Pomôž nám priznať každému človeku, vykúpenému krvou tvojho Syna, dôstojnosť, ktorá mu patrí,

Sv. Jana Antida Thouretová sa narodila v_Sancey-le-Long v_Besanconskej diecéze 27. novembra 1765. Roku 1787 vstúpila do spoločnosti Dcér kresťanskej lásky a zostala v_nej až do roku 1793, keď francúzska revolúcia Spoločnosť rozohnala. Ani za prenasledovania neprestávala konať skutky lásky. Venovala sa chudobným a chorým a vo svojej farnosti udržiavala živú vieru v_zastúpení farára, ktorého vyhnali. Roku 1799 založila v_Besancone Kongregáciu sestier kresťanskej lásky pod ochranou svätého Vincenta de Paul. Z_jeho ducha a z_jeho tradície, ako sama rada hovorievala, zostavila Pravidlá inštitútu. Po založení viacerých domov vo Francúzsku šla roku 1810 s_niekoľkými sestrami na pozvanie kráľa do Neapola a začala zakladať ústavy aj v_Taliansku. Keď jej Pius VIII. roku 1819 schválil Pravidlá, začalo sa dlhé obdobie skúšky. Niektoré menšie zmeny textu vzbudili reakciu a odpor u_niektorých vplyvných ľudí, aj u_samého besanconského arcibiskupa; vyvolali v_inštitúte rozdelenie a odlúčenie od zakladateľky až natoľko, že nakoniec zostala úplne stranou. Ale ona, aj keď musela opustiť Besancon, neúnavne povzbudzovala komunitu, aby vytrvala v_službe chudobným a v_bratskom spoločenstve. Napriek všetkému si vedela zachovať veľkú duchovnú radosť a neprekonateľnú vernosť pápežovi.
Zomrela v_Neapole 24. augusta 1826. Za blahoslavenú ju vyhlásil Pius XI. 23. mája 1926 a ten istý pápež ju 14. januára 1934 aj kanonizoval. Charakteristické znaky jej svätosti boli: šľachetná odovzdanosť službe chudobným a prenasledovaným, vernosť a vytrvalosť v_povolaní aj uprostred skúšok, láska a poslušnosť pápežovi.
Vincentská rodina okrem toho, že si v_deň jej spomienky pripomína jej trvalý pobyt medzi Dcérami kresťanskej lásky, chce sa aj zblížiť s_duchovnou rodinou svätej Jany Antidy v_jedinom duchu vincentskej lásky v_službe Cirkvi a chudobným.

Modlitba svätej Jany Antidy Thouretovej, napísaná v_čase útokov proti nej a proti jej inštitútu

Môj Bože, zvrchovaný Pán neba i_zeme, ty jediný si veľký, jediný svätý a jediný všemohúci; tebe nemôže nič odporovať. Povstaň, daj zažiariť svojej dobrote a dávnemu milosrdenstvu. Staň si medzi mňa a mojich nepriateľov. Pozri, ako prichádzajú, aby ma vypudili z_inštitútu a z_rodiny, ktorú si mi zveril. Všetci sústreďujú svoje sily, aby ju oddelili a postavili proti mne a proti tvojej svätej Cirkvi. Zúria proti mne, lebo som podriadila tvojmu Zástupcovi, Svätému Otcovi, tento inštitút a pravidlá, ktoré si mi vnukol, aby som sväto viedla všetky dcéry, ktoré si mi pridružil.

Ty si vnukol svojmu predstaviteľovi na zemi, aby to potvrdil: a jeho riadi tvoj Duch. Pod jeho vplyvom schválil aj úpravy, ktoré vyžadovala spravodlivosť a nestrannosť.

Iba do teba, môj Boh a Pán, vložila som všetku svoju dôveru a všetku nádej. Kto dúfa v_teba, zahanbený nebude. Nehľaď, prosím ťa, na moju nehodnosť. Radšej sa pozri, prosím ťa, večný Otče, na nekonečné zásluhy, utrpenie a smrť Ježiša Krista. Úpenlivo ťa prosím v_mene a pre zásluhy ukrižovaného Ježiša Krista, veď on prisľúbil, že urobíš všetko, o_čo budeme prosiť v_jeho mene.

Bože môj, zmiluj sa nado mnou, riaď ma a veď svojím Svätým Duchom. Z_lásky k_tebe odpúšťam všetkým svojim nepriateľom zlo, ktoré mi spôsobujú. Okrem toho s_pomocou tvojej milosti som pripravená vytrpieť všetko, čo sa ti bude páčiť, a túžim, aby sa to stalo na tvoju väčšiu slávu a na moje posvätenie.

Vo svojej láske si ma použil na založenie tohto inštitútu. Nestrácam odvahu zoči-voči týmto protivenstvám, nie sú prvé. Poznáš všetky, ktoré som prekonala v_minulosti. Pomáhal si mi svojou všemohúcnosťou a pevne som presvedčená, že mi pomôžeš prekonať aj terajšie. Ty si mocný Boh a spolieham sa iba na teba. Nevzďaľuj sa odo mňa. Ty sám budeš mojou silou a mojou podporou. Ak ma považuješ za hodnú svojej pomoci, nemám sa prečo báť svojich nepriateľov. Ty nad nimi zvíťazíš.

Môj milosrdný Ježišu, ty máš všetku moc nad srdcami. Môžeš ich obrátiť. Úpenlivo ťa o_to prosím a dúfam v_to. Daj mi spoznať tvoju vôľu, tvoje plány. Urobím všetko, čo chceš, aby som urobila, lebo pevne verím, že to s_tvojou pomocou a s_tvojou milosťou dokážem. Verím aj to, že bez teba nemôžem nič urobiť a že som iba slabosť, hriech a nevedomosť.

Všetko vkladám do tvojej otcovskej dobroty, do ktorej sa zverujem úplne a navždy. Amen.

Pre mňa je slasťou byť v_Božej blízkosti a v_Pánu Bohu svoju nádej mať. {*} No Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.

Pane a Bože náš, vlej do nás oheň lásky, ktorý si zapálil v_srdci svätej Jany Antidy, aby sme svojou poníženou službou udržiavali oheň, ktorý priniesol na svet tvoj Syn.

Dnes uctievame Dcéry kresťanskej lásky, ktoré patrili do domu v_Arras a sú známe ako mučenícky z_Cambrai, lebo tam v_čase francúzskej revolúcie 26. júna 1794 dosiahli pri službe chudobným mučenícku korunu. Sú to:

Mária Magdaléna Fontainová, narodená 22. apríla 1723 pri Etrepagny; medzi Dcéry kresťanskej lásky vstúpila 9. júla 1748;
Mária Františka Lanelová, narodená 24. augusta 1745 v_meste Eu; do rodiny vincentiek ju prijali 10. apríla 1764;
Terézia Magdaléna Fantouová, narodená 29. júla 1747 v_mestečku Miniac-Morvan; do parížskeho seminára Dcér kresťanskej lásky ju prijali 28. novembra 1771;
Jana Gerardová, narodená pri Cumieres 23. októbra 1752; do rodiny Dcér kresťanskej lásky vstúpila 17. septembra 1776.

Všetky tieto mučeníčky boli vyhlásené za blahoslavené v_ten istý deň 13. júna 1920.

(Coll. 15 et 27 ad Filias Caritatis: Correspondance, Entretiens, Documents, Paris 1920-1925, 9, 119-120, 270)

Chudobní sú vašimi pánmi: im slúžiť je to isté, ako podstúpiť mučeníctvo

Hlavná úloha, ktorú Boh od vás predovšetkým žiada, je veľmi horlivo slúžiť chudobným, lebo oni sú vašimi pánmi. Áno, sestry, chudobní sú vašimi pánmi, lebo v_nich je Pán. Preto musíte s_nimi zaobchádzať láskavo a milo. Musíte dávať pozor, aby im, nakoľko je to možné, nechýbalo nič pre zdravie tela a duše. Aké ste šťastné, dcéry moje, že si vás Boh vyvolil na celý život pre túto službu.

Veľkí ľudia tohto sveta si považujú za zvláštne šťastie, keď môžu venovať tejto službe niečo zo svojho času. A robia to s_veľkou chuťou a láskou. Vy si teda musíte veľmi vážiť svoje povolanie, lebo vám umožňuje každý deň a každú hodinu konať skutky lásky. Toto je prostriedok, ktorý si vyvolil Boh, aby posvätil veľké množstvo svojich služobníkov. Svätý Ľudovít slúžil chudobným v_parížskej nemocnici tak pokorne, že sa práve týmto stal svätým. A všetci svätí, alebo aspoň mnohí z_nich, boli šťastní, že mohli konať takéto Bohu milé dielo.

Odovzdať sa na celý život Bohu v_službe tým najopustenejším ľuďom na svete – nie je ráznym krokom za mučeníctvom?! Bezpochyby, sestry moje! Ktorýsi zo svätých Otcov tvrdí, že ten, kto sa zasvätí Bohu a v_službe blížnemu ochotne znáša všetky ťažkosti a nepríjemnosti, s_ktorými je táto služba spojená, je mučeník. Trpeli azda mučeníci viac ako títo? Nie veru! Lebo aj keď podstúpili ťažšie muky, netrvalo to dlho a smrťou to skončilo. A ten, kto sa zasväcuje Bohu a žije medzi chorými postihnutými chytľavou chorobou, odpornými ranami a nádormi, či medzi úbohými deťmi, okolo ktorých treba všetko robiť, alebo medzi nešťastnými galejníkmi spútanými okovami a bolesťou, ten si nezasluhuje všetku úctu?

Na miesta, kde vstúpili mučeníci, hľadíme s_úctou a neraz ich zahŕňame bozkami. A osoby, ktoré Boh zachováva v_mučeníctve nažive, nemôžeme uctievať? Takže, moje milované dcéry, veľmi si ich vážme v_každom čase a v_každom prípade a hľaďme na ne ako na mučeníkov Ježiša Krista, keď pre lásku k_nemu slúžia blížnemu.

Kristus Ježiš je po pravici Boha a prihovára sa za nás. {*} Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?

V_tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. {*} Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?

Bože, ty si v_blahoslavenej Márii Magdaléne a jej spoločníčkach mučeníctvom korunoval lásku k_chudobným; na ich príhovor posilňuj nás svojou láskou a daj, prosíme, aby nás nijaká ťažkosť neoddelila od teba.

Svätý František sa narodil v_Grenobli 19. augusta 1748, za kňaza ho vysvätili v_Lyone 27. marca 1773. Učil teológiu v_seminári v_Annecy a bol riaditeľom interného seminára v_materskom dome Spoločnosti. Keď sa stupňovala francúzska revolúcia, poprosil, aby smel odísť do zahraničných misií. Pristál na čínskom pobreží v_Macao a tridsať rokov usilovne pracoval v_čínskych misiách. Umučili ho pri Outchangfou 18. februára 1820. Za blahoslaveného bol vyhlásený 27. mája 1900, za svätého 1. októbra 2000.

Svätý Augustín sa narodil v_Číne. Keď ako cisársky vojak sa vytrvalosťou svätých mučeníkov obrátil k_viere, a stal sa kňazom, roku 1815 sám podstúpil mučeníctvo pre vyznávanie a hlásanie evanjelia. Spolu s_ním sa spomínajú premnohí spoločníci mučeníci Božej Cirkvi, ktorí ako biskupi, kňazi, rehoľníci, rehoľnice ako aj laici muži, ženy, chlapci, dievčatá a deti v_rozličnom veku a na rozličných miestach Číny svedčili uprostred súžení slovom i_skutkom o_Kristovom bohatstve.

(Ex eius Epistola circulari ad confratres missionarios sibi commissos: cf. M. Demimuid, Vie du vénérable F. R. Clet, Paris 1893, 422-427)

„Trojitý povraz ťažko roztrhnúť.“ Tieto slová Ducha Svätého nám názorne ukazujú, že duchovná jednota a zhoda sú najistejšou cestou, aby akékoľvek podnikanie dospelo k_svojmu želanému cieľu. S_týmto učením súhlasia aj naše Pravidlá (kap. XII, § 7): „Nakoľko je to možné, nech sa všetci a každý zvlášť... stále zhodujú v_učení, v_slovách a v_písmach, aby sme mohli povedať tak ako Apoštol, že všetci rovnako zmýšľame a cítime a aj to isté hovoríme.“ Ak je táto duchovná zhoda nevyhnutne potrebná pri akomkoľvek diele, tým väčšmi to platí pre nadprirodzenú činnosť, ktorá je zameraná na spásu duší; ich vedenie nazýva svätý Gregor najväčším umením. Ak chýba táto zhoda, rozdelia sa aj naše ovce, pôjdu za svojím prirodzeným citom a prilipnú viac k_jednému kňazovi ako k_druhému a budú hovoriť ako na samom začiatku Cirkvi: „Ja som Pavlov, ja Apollov, ja zasa Kéfasov.“ Aby sa však dosiahla táto zhoda, pokladám za dobré, kým som v_tomto tele – a smrť ma určite chce čím skôr odviesť z_tohto sveta a postaviť pred hrozného Sudcu – dať spolubratom, ktorých som napriek svojej nehodnosti a proti svojej vôli dostal na starosť, niekoľko pokynov, aby sme boli všetci jednotní a rovnako viedli naše ovce, ktoré majú byť tak „jeden ovčinec“, ako je „jeden pastier“, Kristus, Pán.

Ale všetky tieto a akékoľvek iné rady by pomohli veľmi málo alebo vôbec nič, keby sme sa nepredstavili našim ovciam ako Boží služobníci a hodni správcovia Božích tajomstiev tak, aby im každý z_nás mohol povedať so svätým Pavlom: „Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista.“ Pripomínajme si slová: „Kto je zlý voči sebe, ako bude dobrý k_inému?“ Dajme si teda pozor, aby nám pod titulom nezriadenej horlivosti nepohltila celý čas služba iným, ale držme sa apoštolov, ktorí hovorili: „My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova.“ Usilujme sa o_nábožnosť, ktorá, ako hovorí Apoštol, „je užitočná na všetko a má prisľúbenie pre terajší aj budúci život.“ Živme ju svojou vernosťou duchovným cvičeniam, ktoré sú zaužívané v_našej Kongregácii, ako je rozjímanie, zvláštne spytovanie svedomia, čítanie Nového zákona, čítanie nejakej duchovnej knihy, každý rok duchovné cvičenia atď. To sú akoby zásoby, z_ktorých vyberáme všetko, čo je práve vhodné na usmernenie duší. Nebuďme (toto porovnanie je od svätého Bernarda) kanále, ktoré odvedú všetku vodu, čo prijali, ale buďme ako pramene, ktoré dávajú zo svojho nadbytku. Buďme teda „vzorom veriacim v_slove, v_správaní, v_láske, vo viere, v_čistote“. Pasme „Božie stádo“, ktoré je nám zverené, „ochotne ako vzor stáda; a keď sa zjaví Najvyšší pastier“, dostaneme „nevädnúci veniec slávy“.

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti.

Všetko pokladám za stratu, aby som získal Krista a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v_smrti. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti.

Dobrotivý Bože, ty si poslal svätého Františka hlásať evanjelium národom v_Číne a jeho apoštolskú horlivosť si korunoval mučeníctvom; daj, nech všetkých, ktorých už zdobí meno kresťan, posilňuje Duch Svätý vo vyznávaní viery, aby sa nebáli dať ani život za šírenie tvojho kráľovstva.

Narodil sa 9. októbra 1800 v_mestečku San Fele v_Lukánii. V_roku 1818 vstúpil do Misijnej spoločnosti a 12. júna 1824 bol v_Brindisi vysvätený za kňaza. Horlivo konal apoštolskú službu najmä v_Neapole, keď tam roku 1836 zúrila cholera. Posvätná kongregácia pre šírenie viery ho poverila založením misie v_Etiópii. A tak sa roku 1839 vybral do Afriky a dvadsať rokov tam neúnavne pracoval. Ustanovili ho za apoštolského prefekta a 7. januára 1849 vysvätili v_Massaue za biskupa. Statočne znášal prenasledovania a 31. júla 1860 usnul v_údolí Aligadé v_Pánovi. 25. júna 1939 bol vyhlásený za blahoslaveného a 26. októbra 1975 bol kanonizovaný.

Bránou srdca sú ústa, kľúčom od srdca je slovo. Keď otvorím ústa a hovorím, otváram bránu srdca. Keď hovorím, odovzdávam vám kľúč od svojho srdca. Poďte a pozrite sa! Duch Svätý zapálil v_mojom srdci veľkú lásku ku kresťanom v_Etiópii. Žil som vo svojej krajine. Tam som sa dozvedel, že aj v_Etiópii sú kresťania. I_povedal som svojmu otcovi a svojej matke: „Otče, daj mi svoje požehnanie, matka, daj mi svoje požehnanie, lebo som sa rozhodol, že pôjdem navštíviť mojich milovaných bratov, čo sú v_Etiópii. Chcem tamojším kresťanom povedať, ako veľmi ich milujem.“

Boh ma vyslyšal. Boh mi dal milosť, že som mohol navštíviť milovaných kresťanov v_Etiópii. Teraz som vás videl, teraz vás poznám, teraz som šťastný. A teba, môj Bože, zvelebujem a hovorím ti, že ak sa ti páči, teraz mi môžeš dať aj zomrieť, lebo teraz som spokojný. Ak mi Boh dá ešte deň, ak dva, ak viac, koľko dní života bude on chcieť, všetky využijem pre vás, lebo Boh mi ich pre vás daruje. Vy ste pánmi môjho života, lebo Boh mi tento život pre vás udelil. Ak chcete moju krv, poďte, otvorte mi žily a vezmite si ju všetku: je vaša, vy ste jej páni; vašimi rukami spokojne zomriem. Ak sa vám nepáči takto ma usmrtiť, po čom túžim, tak použijem celý svoj život pre vás. Ak budete trpieť, prídem vás potešiť v_mene Ježiša Krista. Ak budete nahí, dám vám svoje šaty, aby ste sa priodeli. Ak budete hladní, dám vám svoj chlieb, aby ste sa nasýtili. Ak budete chorí, navštívim vás. Ak chcete, aby som vás naučil, čo viem, urobím to s_najväčšou radosťou. Už nemám nič na tomto svete, ani otca, ani matku, ani vlasť. Iba jedno mi ostalo: Boh a kresťanský ľud Etiópie. Lebo kto vlastní moje srdce? Boh a kresťanský ľud Etiópie. Vy ste moji priatelia, moji rodičia, moji bratia, moje sestry, môj otec a moja matka. Nech vidia etiópski kresťania, kto je v_mojom srdci: Boh a kresťanský ľud Etiópie. Vždy budem robiť to, čo sa vám páči. Chcete, aby som zostal v_tejto krajine? Zostanem tu. Chcete, aby som odišiel stadiaľto? Odídem. Chcete, aby som hovoril v_tomto chráme? Budem hovoriť. Chcete, aby som slávil omšu? Budem sláviť. Nechcete? Nebudem. Chcete, aby som spovedal? Budem to robiť. Chcete, aby som nekázal? Nebudem kázať. Teraz, keď som vám toto povedal, viete, kto som. Teraz, keď som vám otvoril svoje srdce, dal som vám do rúk kľúče od svojho srdca. Teraz viete, kto som. Ak sa ma teda spýtate, kto som, odpoviem: „Rímsky kresťan, ktorý miluje etiópskych kresťanov.“ Ak sa niekto vás opýta: „Kto je ten cudzinec?“, odpovedzte: „To je rímsky kresťan, ktorý miluje etiópskych kresťanov viac ako matku, viac ako otca; ktorý opustil priateľov, rodičov, bratov, otca i_matku a prišiel nás sem navštíviť, aby nám prejavil svoju lásku.“

Pred štyrmi mesiacmi som prišiel do vašej krajiny a odvtedy žijem s_vami. Videli ste ma, žili ste so mnou, spoznali ste ma. Povedzte mi: Dal som vám pohoršenie? Urobil som vám niečo zlé? Myslím, že nie. Ale aj keď som nedal pohoršenie a neurobil nič zlé, ani dobré som nič neurobil! No odteraz sa chcem zmeniť. Nebudem iba vaším priateľom, ale aj vaším sluhom. Môžem byť pre vás užitočným? Príďte, urobím pre vás všetko, čo môžem. No ak nechcete prísť, zavolajte ma v_ktorúkoľvek hodinu, v_každom čase. Opäť vám hovorím: „Celý som pre vás!“ A ty, Pane, pred pohľadom ktorého stojím, vieš, že neklamem, keď toto hovorím.

Najradšej by sme vám boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; {*} Takými drahými ste sa nám stali.

Deti moje, znovu vás v_bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. {*} Takými drahými ste sa nám stali.

Láskavý Bože, ty si svätého biskupa Justína de Iacobis uschopnil, že sa pri evanjelizácii etiópskeho ľudu stal všetkým pre všetkých; na jeho príhovor daj, aby sme aj my v_jednote viery bratsky spolupracovali na hlásaní evanjelia a na svornosti medzi národmi.

Narodil sa v_etiópskej osade, zvanej Goggiam. Bol mimoriadne nadaný. Zaujal sa hľadaním pravdy a našiel ju v_celej jej plnosti za pomoci svätého Justína de Iacobis, ktorý ho prijal do spoločenstva Katolíckej cirkvi. Keď ho prenasledovali, statočne vytrval vo viere a ten istý de Iacobis ho 1. januára 1851 vysvätil za kňaza. V_nových prenasledovaniach zomrel asi sedemdesiatročný 13. júla 1855. Za blahoslaveného bol vyhlásený 3. októbra 1926.

(E relatione passionis B. Ghebre scripta a B. Iustino de Iacobis ad Card. Præf. S. Congreg. de Propaganda Fide, 30. novembris 1856: Annales de la Congr. de la Mission 23 [1858], 343-353)

Otec Michal Ghebre bol vynikajúci Etiópčan, obdarený bystrým intelektom, priamy, príčinlivý, poctivý a nestranný. Svedomitým štúdiom vytrvalo zápasil o_poznanie pravej viery. Keď už skoro pol storočia uvažoval v_sebe o_problémoch viery, dostal sa roku 1841 ako novokrstenec do Ríma za legáta u_Svätého Otca. V_Ríme nakoniec našiel tú pravdu, ktorá bola predmetom jeho dlhoročného štúdia. A odvtedy tak veľmi prilipol mysľou, srdcom i_skutkami k_pravej viere, že už v_roku 1844 dostal tú česť vyznať ju v_okovách a väzení počas prvého prenasledovania nových katolíkov v_Etiópii, ktoré rozpútal Abúna Saláma.

Od tej chvíle zasvätil celý svoj život modlitbe, hlásaniu katolíckeho učenia a učeným dišputám, ktoré dosiahli vynikajúce výsledky. Kto si teda väčšmi zaslúžil byť kňazom ako on?! A preto som šťastný, že som jeho prvého povýšil na kňazskú hodnosť.

Naraz nás zatkli v_meste Gondare 15. júla 1854 a zatvorili v_dvoch oddelených celách. Iba na konci toho istého dňa sme mohli spolu hovoriť. Vo väzení Abúnovi stúpenci dlho a surovo bili tohto neohrozeného atlétu palicami a päsťami.

Po piatich mesiacoch ho odviedli na pole kniežaťa Cassu, kde pred súdom a pred obrovským zástupom okolostojaceho ľudu vydal s_obdivuhodnou odvahou slávne svedectvo viery. A hoci vyvrátil všetky svedecké výpovede namierené proti nemu, odsúdili ho na smrť. Ale popravu odložili na neskôr a medzitým dvaja silní vojaci bili mučeníka na rozkaz kniežaťa Cassu veľa po ústach, kým on zvučným hlasom a jasnými slovami opätovne vyznával neomylné učenie svätého pápeža Leva a Chalcedonského koncilu o_dvoch prirodzenostiach v_Kristovi. A v_tomto verne vytrval, až kým sa mučitelia neunavili.

Všetci si mysleli, že obeť je už načisto dokaličená, keď sa starec na všeobecný úžas postavil a začal kráčať bez akejkoľvek opory. Na tvári mu nebolo vidno nijakú stopu po mučení, ktoré podstúpil, a z_očí mu žiarilo zvláštne svetlo. Takto sa vrátil do väzenia a do okov.

O_dva dni nastúpil dlhú púť, ktorá trvala dva mesiace, po neschodných cestách: nohy mal sputnané reťazou a kráčal za vojskom, ktoré vyslalo knieža Cassa oproti kniežaťu územia Scioha.

Tu sa musel opäť postaviť pred súd, ktorému predsedalo knieža spolu s_Abúnom Salámom za účasti všetkého vojska. Keď ho vypočúvali, zopakoval svoje vyznanie. Opäť ho odsúdili na smrť a hneď ho odviedli na miesto popravy na smrť zastrelením. Ale dojatý zástup plakal a žiadal preň milosť u_kniežaťa a aj ju dostal.

Po toľkom mučení mu prišlo zle od žalúdka a dostal úplavicu. Udivení vojaci ho už nenazývali jeho vlastným meno, ale dali mu meno Chedus Ghiergis, čiže svätý Juraj. Tento svätec podľa ľudovej povesti v_Etiópii sedem ráz stratil život pre vieru a sedem ráz ho získal späť. Zdá sa, že Pán chcel potvrdiť meno, ktoré mu dali vojaci, i_jeho poslanie hlásateľa, lebo 13. Júla, v_deň, ktorý etiópsky kalendár zasvätil mesačnej spomienke tohto dávnovekého mučeníka, povolal verného služobníka k_sebe, keď bol tento svätý vyznavač viery na ceste v_okovách na slávu Ježiša Krista.

Ako som zaprisahával, že treba uveriť v_nášho Pána Ježiša, {*} Svoj život si veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o_evanjeliu Božej milosti.

Ja sa za evanjelium nehanbím; veď ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí. {*} Svoj život si veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o_evanjeliu Božej milosti.

Večný Bože, vo svojej dobrote si blahoslavenému Michalovi Ghebremu pomohol spoznať a prijať pravú vieru a obdivuhodne si ho posilnil, aby o_nej vydal svedectvo; pre jeho zásluhy a modlitby daj, aby všetky národy poznali teba, jediného pravého Boha a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista, nášho Pána.

Bl. Ľudovíta Jozefa Françoisa, Jána Henricha Gruyera a Petra Renáta Rogueho, kňazov a mučeníkov

V_tento deň uctievame spolubratov vincentskej rodiny, mučeníkov z_čias francúzskej revolúcie:

Ľudovít Jozef François sa narodil v_Busigny 3. februára 1751. V_roku 1773 bol vysvätený za kňaza a vyvíjal horlivú pastoračnú činnosť vo farnosti. Zavraždili ho v_parížskom seminári svätého Firmina (predtým Bons-Enfants) naraz s_J. H. Gruyerom, s_ktorým bol 17. októbra 1926 vyhlásený za blahoslaveného.
Ján Henrich Gruyer uzrel svetlo sveta v_Dôle 13. júna 1734. V_meste St.-Cloud bol vysvätený za kňaza a venoval sa predovšetkým výchove kňazov. Zavraždili ho 3. septembra 1792 v_parížskom seminári svätého Firmina (predtým Bons-Enfants), kde bol predstaveným, lebo odmietol zložiť civilnú prísahu.
Peter Renátus Rogue sa narodil vo Vannes 11. júna 1758. Za kňaza bol vysvätený 21. septembra 1782. Učil klerikov a konal farskú pastoračnú službu aj napriek nebezpečenstvám občianskej revolúcie. Sťali ho v_jeho meste 3. marca 1796. Za blahoslaveného bol vyhlásený 10. mája 1934.

(Coll. 198 ad sodales CM: Correspondance, Entretiens, Documents, Paris 1920-1925, 12, 131-132, 145-146)

Je napísané „Hľadajte Božie kráľovstvo.“ „Hľadajte“ je jedno slovo, ale zdá sa, že obsahuje veľa vecí. Učí nás totiž neprestajne sa usilovať o_to, čo máme prikázané, stále sa namáhať pre Božie kráľovstvo, nikdy neochabnúť, bdieť nad vnútornými hnutiami ducha a riadiť ich, pohŕdať hlúposťami a potešeniami tohto sveta.

„Hľadajte“ je slovo, ktoré zneje ako záujem a aktivita. Hľadajte Boha v_sebe, lebo svätý Augustín vyznáva, že by ho nebol nikdy našiel, keby ho bol hľadal mimo seba. Hľadajte ho v_hĺbke svojej duše ako v_jemu milom príbytku. Toto miesto mu dávajú k_dispozícii jeho služobníci, ktorí sa usilujú rozvíjať všetky čnosti.

Vnútorný život je nevyhnutne potrebný a musíme dať do jeho služieb všetky svoje sily. Ak ho zanedbáme, zanedbáme všetko.

Usilujme sa stať vnútornými mužmi, pričiňujme sa o_to, aby v_nás kraľoval Ježiš Kristus. Dávajme si pozor, aby sme neprepadli lenivosti a prázdnote, ani svetskému, nenábožnému zmýšľaniu, ale naopak, vrúcne sa modlime a odpútavajme sa od pozemských vecí.

Hľadajme teda Božiu slávu, hľadajme Kristovo kráľovstvo. Preto rehoľné pravidlá hovoria: „Nech sa každý usiluje dávať prednosť duchovným veciam pred časnými, spáse duše pred zdravím tela, Božej sláve pred márnosťou sveta. Ba nech je hotový voliť radšej biedu, potupu, muky, či samu smrť, ako odlúčiť sa od Kristovej lásky.“

Preto keď sa niekto ocitne v_možnosti voliť vec duchovnú alebo časnú, má siahnuť po prvej a druhú zanechať. Lebo to od nás žiada Boh. Väčšmi sa máme zaujímať o_jeho veci ako o_naše a životu duše dávať prednosť pred telesným životom. To znamená dosiahnuť, aby v_nás kraľoval on. Áno, páni moji, uprednostňovať dušu pred telom, Božiu slávu pred slávou sveta. To je dôležité pre Božie kráľovstvo. Pime horký kalich, milujme zahanbenie v_nádeji, že sa aj ono obráti na náš úžitok. A napokon máme podľa Apoštolovho príkladu voliť radšej muky i_samu smrť, ako by sme sa mali odlúčiť od Božej lásky. Môže sa stať, že sa nám naskytne príležitosť buď stratiť Ježiša Krista, alebo podstúpiť väzenie, utrpenie, oheň, mučeníctvo. Aká požehnaná príležitosť! Ty nám dávaš možnosť, aby v_nás zvrchovane kraľoval Boží Syn!

Páni moji, (pre jeho sväté meno vás o_to veľmi prosím), odovzdajme sa Bohu celým srdcom, aby nám dal milosť, že sa vystavíme radšej utrpeniu a samej smrti ako nebezpečenstvu, že stratíme jeho lásku. Áno, môj Bože. Ak sa naskytne príležitosť stratiť úctu, majetok, ba i_život, aby všade poznali a ctili Ježiša Krista a aby všade kraľoval, sme pre jeho milosrdenstvo pripravení aj na to. Prinášajme mu odteraz túto obetu, aj keď sa prirodzenosť vzpiera, a spoľahnime sa na to, že Boh nás bude posilňovať vo veci, ktorú žiada.

„Posielam vás ako baránkov medzi vlkov“, hovoril Pán apoštolom. A nechcel, aby premýšľali o_tom, čo odpovedia kniežatám a vladárom, „lebo,“ hovoril „v_tú hodinu vám bude dané, čo máte odpovedať“.

Ani najmenej nepochybujme, páni moji, že on bude s_vami v_takých okolnostiach, aby vám dal slová a trpezlivosť, aká sa sluší na dokonalých kresťanov. Zložme všetku starosť na neho a po ničom inom netúžme tak, ako zapáčiť sa jemu a mať jeho obľubu.

Keď v_sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. {*} Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v_prítomnosti Boha a od Krista-Sudcu dostať víťaznú korunu!

Večný Bože, láskou k_Cirkvi si si pripútal blahoslavených mučeníkov Ľudovíta, Jána a Petra a obdaril si ich nepremožiteľnou silou pri obrane jej slobody; daj, prosíme, aby sme sa pri radostnom slávení spomienky na ich mučeníctvo učili milovať Cirkev ako matku a s_evanjeliovou rozhodnosťou ohlasovali tvoje slovo pravdy a spravodlivosti.

Narodil sa 5. januára 1802 neďaleko mesta zvaného Montgesty. 23. septembra 1826 prijal kňazské svätenie. Bol riaditeľom vnútorného seminára Spoločnosti, ale veľmi túžil ísť do zámorských misií, a tak 29. augusta 1835 pristál v_Macao na čínskom pobreží. Svoju apoštolskú službu konal medzi kresťanmi aj napriek nebezpečenstvu prenasledovania. Jeden jeho žiak ho udal. Po dlhom mučení zomrel mučeníckou smrťou 11. septembra 1840 v_meste Outchangfou. Za blahoslaveného bol vyhlásený 10. novembra 1889.

Iba jedno je nevyhnutne potrebné, totiž Ježiš Kristus. Rozjímajme bez prestania o_tejto pravde, lebo ju nemožno vyčerpať. Pán Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda a život.“ Ja som cesta, ale aká cesta? Cesta pokory, lásky, poslušnosti, trpezlivosti, umŕtvovania, dokonalosti, blaženosti a slávy. Ak chceme byť dokonalí, ak chceme dosiahnuť nebeskú blaženosť a slávu, musíme kráčať po tejto ceste. Ale aby sme sa neodklonili od cieľa, potrebujeme svetlo, ktoré svieti na cestu. A tým svetlom bude opäť on, lebo on je aj pravda a hovorí nám o_sebe, že ten, kto nasleduje jeho, nechodí vo tmách, ale má svetlo života.

My však potrebujem aj silu, aby sme sa na tejto ceste udržali a vytrvali na nej. Sám Ježiš bude našou silou, lebo on sa rozhodol, že bude naším pokrmom, keď sa nám daroval v_Eucharistii. Preto nám povedal: „Ja som cesta.“ V_Ukrižovanom, v_evanjeliu a v_Eucharistii nachádzame všetko, po čom môžeme túžiť. Nijakej inej cesty, pravdy ani života niet. Preto sa musíme iba k_nemu primknúť, iba od neho sa učiť a iba jeho vytrvalo nasledovať.

„Potrebné je len jedno,“ hovorí nám Pán v_evanjeliu. Ale čo je to „jedno potrebné“? Nasledovať jeho. Ak sa nepripodobníme Ježišovi Kristovi, nemôžeme byť spasení. Po smrti sa nás nebude nik pýtať, či sme boli múdri, či sme sa vyšvihli na dôležité miesto, či sme si na tomto svete získali zásluhy u_ľudí, ale budeme sa zodpovedať, či sme sa usilovali poznať a napodobňovať Ježiša Krista. Ak Boh na nás nenájde nijakú črtu božského vzoru, ktorý nám dal, naisto budeme zavrhnutí. Ale ak sme sa usilovali pripodobniť sa mu, budeme oslávení. Ježiš Kristus je vzor vyvolených. Svätí v_nebi sú obrazmi vzkrieseného a osláveného Krista, tak ako na zemi boli obrazmi Krista trpiaceho, odvrhnutého a pracujúceho.

Majme stále pred očami Ježiša Krista a neuspokojme sa s_tým, že si vryjeme do duše jednu-dve črty božského vzoru, ale treba, aby sme si osvojili jeho najvnútornejšie zmýšľanie a oplývali všetkými čnosťami.

Toto sa usilujme denne obnovovať a dosahovať a nedajme sa premôcť nijakej únave.

Zo všetkých strán nás sužujú. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, {*} Aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.

Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista. {*} Aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.

Dobrotivý Bože, ty si dal blahoslavenému mučeníkovi Jánovi Gabrielovi vyniknúť v_apoštolskej horlivosti a v_účasti na kríži tvojho Syna; pomôž nám nasledovať jeho príklad a mať účasť na Kristovom utrpení, aby sme s_radosťou prinášali bratom spásu.

Sv. Vincenta de Paul, kňaza, zakladateľa Misijnej spoločnosti a spoločnosti Dcér kresťanskej lásky

Narodil sa 24. apríla 1581 v_Pouy v_Gaskonsku. Za kňaza ho vysvätili 23. septembra 1600 v_Château-l’Evêque. Najprv bol farárom v_Paríži a potom kaplánom v_dome rodiny Gondi. Úplne sa zasvätil pomoci chudobným a na tento cieľ založil Misijnú spoločnosť, ktorej zveril aj úlohu výchovy svätých kňazov. V_spolupráci so svätou Lujzou de Marillac založil aj spoločnosť Dcér kresťanskej lásky. Zomrel v_Paríži 27. septembra 1660. Za blahoslaveného bol vyhlásený 13. augusta 1729 a za svätého 16. júna 1737. Lev XIII. ho vyhlásil za patróna charitatívnych diel, ktoré sa ním v_celom katolíckom svete dajako inšpirujú.

Ant. 1 Chudáci a bedári hľadajú vodu, a vody niet; ja, Pán, ich vyslyším, ja, Boh Izraela, ich neopustím.

Ant. 2 Dám vám pastierov podľa môjho srdca, ktorí vás budú pásť rozumne a múdro.

My milujeme, pretože Boh prvý miloval nás. Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.

Ant. na Magnifikat: Duch Pána je nado mnou; poslal ma hlásať evanjelium chudobným.

Milosrdný Bože, svätého Vincenta si obdaril apoštolskými čnosťami, aby sa staral o_chudobných a o_výchovu dobrých kňazov; prosíme ťa, daj, aby sme nasledovali príklad jeho života, a tak vytrvalou láskou pokračovali vo svete v_poslaní tvojho Syna,

Ant. 1 Boží muž Vincent pohrdol výhodami tohto sveta a iba Krista nosil so sebou vo svojom srdci.

Ant. 3 Pane, milujem dom, v_ktorom prebývaš, a miesto, kde je stánok tvojej slávy.

{v}1,17{/v}Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v_múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž. {v}18{/v}Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. {v}19{/v}Veď je napísané:

{v}20{/v}Kdeže je múdry? Kde je zákonník? A kde mudrák tohto veku? Neobrátil Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo? {v}21{/v}Lebo keď svet v_Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. {v}22{/v}Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, {v}23{/v}my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, {v}24{/v}ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť. {v}25{/v}Lebo čo je u_Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u_Boha slabé, je silnejšie ako ľudia.

{v}26{/v}Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných, ani veľa urodzených, {v}27{/v}ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; {v}28{/v}čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, {v}29{/v}aby sa pred Bohom nik nevystatoval. {v}30{/v}Vy ste z_neho v_Kristovi Ježišovi, ktorý sa pre nás stal múdrosťou od Boha i_spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, {v}31{/v}aby, ako je napísané: „Kto sa chváli, nech sa chváli v_Pánovi.“

{v}2,1{/v}Ani ja, keď som prišiel k_vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. {v}2{/v}Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. {v}3{/v}A bol som u_vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený. {v}4{/v}Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v_presvedčivých a múdrych slovách, ale v_prejavoch Ducha a moci, {v}5{/v}aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.

Lebo keď svet nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. {*} Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, je Božou mocou.

(Coll. 195 ad sodales CM: Correspondance, Entretiens, Documents, Paris 1920-1925, 12, 80-87)

Hlásanie evanjelia chudobným je veľmi vznešeným poslaním, lebo bolo aj tou najvznešenejšou úlohou Božieho Syna. A nás pri tom používa ako nástroje, pomocou ktorých on z_neba pokračuje v_tej činnosti, ktorú kedysi konal na zemi.

Veru, je typické pre misionára horieť tou vytrvalou túžbou pomáhať národom tak, ako by im pomáhal sám Pán, keby bol ešte na tejto zemi, čiže tak zamerať svojho ducha, že v_tejto svätej službe nasadí život a ide v_ústrety smrti.

Hlásať evanjelium chudobným nemáme chápať tak, že ich iba vyučujeme tajomstvá nevyhnutne potrebné na spásu, ale že aj robíme, čo predpovedali a názorne ukázali proroci, a vskutku robíme evanjelium účinným.

Keď sa kňazi venujú starostlivosti o_chudobných, plnia tým tú istú povinnosť, ktorú konal náš Pán a mnohí iní slávni svätci, ktorí chudobných nielen odporúčali, ale sami ich potešovali, slúžili im a ošetrovali ich. Či chudobní nie sú trpiacimi údmi nášho Pána? Nie sú našimi bratmi? A keď ich kňazi zanedbajú, kto im pomôže? Keby teda bol medzi nami niekto, kto by si myslel, že vstúpil do Misijnej spoločnosti, aby hlásal evanjelium chudobným, ale nie na to, aby im pomáhal alebo sa staral o_ich duchovné, a nie časné potreby, tomu by som odpovedal, že im máme všemožne pomáhať a usilovať sa, aby to robili aj iní, ak chceme od najvyššieho Sudcu živých i_mŕtvych počuť tieto potešujúce slová: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť... Bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma.“

Toto robiť znamená hlásať evanjelium slovami a skutkami, znamená plniť najdokonalejšiu úlohu, konať povinnosť, ktorú splnil náš Pán a ktorú konať sú povinní tí, čo ho charakterom a úradom zastupujú na tejto zemi, čiže kňazi.

Preto musíme dávať tejto svojej úlohe prednosť pred všetkými ponukami a úradmi sveta a máme sa úprimne považovať za najblaženejších zo všetkých ľudí.

Hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých. Pre slabých som sa stal slabým. {*} Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

Pre slepého som bol okom, pre chromého nohou; pre chudobného som bol otcom. {*} Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

(Epist. 2546: Correspondance, Entretiens, Documents, ed. P. Coste, Paris 1920-1925, passim)

My si nemáme chudobných vážiť podľa vonkajšieho vzhľadu a vystupovania ani podľa ich duchovného nadania, lebo často majú hrubú a neupravenú povahu. Keď však na chudobných hľadíte vo svetle viery, zbadáte, že oni predstavujú Božieho Syna, ktorý si vyvolil chudobu. Lebo keď trpel, hoci takmer stratil podobu človeka a pre pohanov sa stal bláznom a pre Židov pohoršením, chudobným sa dal poznať ako hlásateľ radostnej zvesti: „Poslal ma hlásať evanjelium chudobným.“ Aj my musíme takto zmýšľať a napodobňovať to, čo robil Kristus, čiže starať sa o_chudobných, potešovať ich, pomáhať im a odporúčať ich.

Veď Kristus sa chcel narodiť chudobný, chudobných si vyvolil za učeníkov, sám sa stal služobníkom chudobných a bol tak účastný na ich položení, že vyhlásil, že čokoľvek dobré alebo zlé urobí niekto chudobným, urobí to jemu samému. A keď Boh miluje chudobných, miluje aj tých, ktorí ich milujú. Lebo keď má niekto niekoho rád, objíma vrúcnou láskou aj tých, čo onomu preukazujú ochotné priateľstvo a službu. Preto aj my dúfame, že za chudobných bude Boh aj nás milovať. Keď ich teda navštevujeme, usilujme sa „pamätať na chudobných a bedárov“ a tak s_nimi cítiť, aby sme mohli s_Apoštolom povedať: „Pre všetkých som sa stal všetkým.“ A preto z_duše, pohnutej starosťami a biedou blížnych, usilovne prosme Boha, aby vlial do nás city milosrdenstva a zľutovania, aby nimi naplnil naše srdcia a naplnené zachoval.

Službe chudobným treba dať prednosť pred všetkým a treba ju preukázať bez meškania. Keď teda chudobný potrebuje v_čase modlitby liek alebo pomoc, choďte spokojne k_nemu, urobte, čo treba, a obetujte to Bohu, ako keby ste sa modlili. A nepoddávajte sa úzkosti mysle a výčitkám svedomia, že ste pre službu chudobným vynechali modlitbu; lebo nezanedbáva Boha ten, kto kvôli Bohu od neho odchádza, čiže prerušuje Božie dielo, aby vykonal iné podobné.

A tak, keď opúšťate modlitbu, aby ste poslúžili nejakému chudákovi, myslite na to, že ste preukázali službu Bohu. Veď láska je väčšia ako akékoľvek pravidlo a napokon všetko má k_nej smerovať: ona je vznešená pani, a preto treba robiť to, čo prikazuje ona. Slúžme teda chudobným s_novým nadšením a vyhľadávajme tých najopustenejších, lebo ich sme dostali akoby za pánov a patrónov.

Hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých. Pre slabých som sa stal slabým. {*} Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

Pre slepého som bol okom, pre chromého nohou; pre chudobného som bol otcom. {*} Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

Ant. 1 Tvoji kňazi, Pane, nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú.

Ant. 2 Boží kňazi, velebte Pána; Pánovi služobníci, spievajte hymnus Bohu.

Ant. 3 Dodal lesku sláveniam svätých tajomstiev, preto je jeho pamiatka požehnaná.

Majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v_jednom tele. A buďte vďační!

Ant. na Benediktus: Vincent bol tešiteľ zarmútených, slávny obranca sirôt a dobrodinec vdov.

Milovaní bratia a sestry, Boh Otec poslal Krista, aby hlásal evanjelium chudobným. S_radosťou ho zvelebujme a volajme:

Otče, ty si nám v_Kristovi dobrotivo preukázal svoje milosrdenstvo a svoju lásku,

Daj, nech vždy spolupracujeme s_tebou, aby sme naplnili celý svet tvojím duchom

a aby pozemská vlasť dosahovala čoraz účinnejšie svoj cieľ v_spravodlivosti, v_láske a v_pokoji.

Dovoľ, aby sme vo vernosti svojmu povolaniu boli blížnymi biednym a sužovaným,

Odpusť nám, že sme nespoznali Krista prítomného v_chudobných a nepríjemných bratoch,

Človek sa zľutúva nad svojím blížnym, ale Pán je milosrdný voči každému telu. On karhá, poučuje a vychováva ako pastier svoje stádo.

Buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte! Buďte milosrdní a pokorní! Neodplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.

Poslušnosťou pravde ste si očistili duše, aby ste mali bratskú lásku bez pokrytectva. Preto sa zo srdca navzájom vrúcne milujte! Veď ste sa znovuzrodili nie z_porušiteľného semena, ale z_neporušiteľného: Božím slovom, živým a večným.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z_neprávosti, ale raduje sa z_pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

Ant. na Magnifikat: Chlebom nasýtim chudobných Siona. Jeho kňazov odejem do rúcha spásy a svätí budú plesať v_radosti.

Spojení radostnou spomienkou na svätého Vincenta prosme dobrotivého Boha, aby vo svojom milosrdenstve uchovával a obnovoval vo vincentskej rodine ducha svätého zakladateľa. Volajme s_dôverou:

Nauč nás opravdivo a účinne milovať svoj národ i_všetkých ľudí bez rozdielu

Ty si chcel, aby zákon dosiahol svoju dokonalosť v_láske; nauč nás radovať sa s_radujúcimi a plakať s_plačúcimi,

daj, aby sme svojou službou spolupracovali na odstraňovaní nespravodlivosti a nerovnosti.

Všetci, ktorí sa usilujú poznať a milovať tvoj obraz v_chudobných bratoch,

nech môžu bez konca hľadieť z_tváre do tváre na teba v_tvojom kráľovstve.

(len v_konsekrovaných kostoloch)

Dnes sa pripomína zjavenie nepoškvrnenej Panny Márie svätej Kataríne Labouré z_27. novembra 1830 v_Paríži, v_kaplnke hlavného domu Dcér kresťanskej lásky. V_tomto zjavení má pôvod známa medaila nepoškvrnenej Panny, od ktorej dostal meno aj sviatok, ktorý schválil pápež Lev XIII. 23. júla 1894.

V_Panne Márii, zobrazenej v_Božej Múdrosti, je milosť každej cesty a pravdy

Poďte ku mne všetci, čo po mne túžite; {*} A vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.

Pán je Boh živý a na mne splnil svoje milosrdenstvo. {*} A vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.

Opis zjavenia preblahoslavenej Panny Márie, ako ho podáva svätá Katarína Labouré

27. novembra 1830, v_sobotu pred Prvou adventnou nedeľou, o_pol šiestej večer, na konci prvej časti rozjímania, uprostred veľkého ticha som zachytila zvuk podobný šelestu hodvábnych šiat, ktorý prichádzal od tribúny pri obraze svätého Jozefa. Keď som sa pozrela tým smerom, videla som vo výške obrazu svätého Jozefa stáť svätú Pannu. Preblahoslavená Panna bola jasná: bola odetá do bielych šiat, ktoré pripomínali farby zornice, a mala biely závoj, ktorý jej siahal až k_nohám. Pod závojom bolo možno vidieť vlasy, ale tvár mala odhalenú. Nohami stála na guli alebo lepšie na pologuli. V_rukách držala inú guľu, ktorá predstavovala Zem. Obe ruky mala prirodzeným spôsobom zdvihnuté do výšky pŕs a oči obrátené k_nebu. Jej postava vyžarovala taký pôvab, že by som to nebola schopná opísať.

Hneď potom som videla na jej prstoch jagavé prstene zdobené drahokamami rozličnej veľkosti a jasu, z_ktorých vyžarovalo množstvo lúčov. Tieto lúče, ktoré vychádzali z_drahokamov, postupne sa rozširovali, takže dolu skoro úplne zahaľovali nohy Panny. Ako som hľadela na nebeské videnie, preblahoslavená Panna obrátila ku mne svoj zrak a pozrela sa na mňa. V_tej chvíli som počula hlas, ktorý hovoril: „Guľa, ktorú vidíš, predstavuje celý svet, najmä však Francúzsko, ba aj jednotlivých ľudí.“ Nie som schopná vysloviť, čo som cítila a videla, ani nedokážem vyjadriť krásu videnia a jas lúčov. „Tieto lúče znamenajú milosti, ktoré ja vylievam na tých, čo ma vzývajú.“ Vtedy som pochopila, aké je milé vzývať svätú Pannu a aká je ona štedrá voči tým, čo sa k_nej modlia. Pochopila som, koľko milostí ona dáva tým, čo ju o_ne prosia, a akú hlbokú radosť sama preciťuje, keď rozdáva milosti.

Ako som teda bola úplne v_zajatí najvyššej radosti a nevedela som, či ešte žijem alebo nie, okolo postavy svätej Panny sa zjavilo čosi ako platňa oválneho tvaru, na ktorej boli napísané zlatými písmenami tieto slová: „Mária, bez poškvrny hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k_tebe utiekame.“ Pritom som počula hlas, ktorý hovoril: „Postaraj sa a daj raziť medailu podľa tohto vzoru. A všetci, čo ju budú nosiť zavesenú na krku, dostanú veľa milostí. Veľmi veľa dobrodení získajú tí, čo ju budú nosiť s_veľkou vierou.“

Potom som videla, ako keby sa platňa obrátila a ukázala sa opačná strana medaily. Keď som potom v_istý deň rozjímala a premýšľala som, čo by malo byť na opačnej strane medaily, počula som hlas, ktorý mi hovoril: „Písmeno M a dve srdcia dosť veľa hovoria.“

Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac {*} A na jej hlave veniec z_dvanástich hviezd.

Pán ju zaodial rúchom spásy a plášťom spravodlivosti a ako nevestu ju okrášlil šperkami. {*} A na jej hlave veniec z_dvanástich hviezd.

Z_dogmatickej konštitúcie Lumen gentium Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi

Blahoslavená Panna, od večnosti spolu s_vtelením Božieho Slova predurčená za Matku Božiu, z_rozhodnutia Božej prozreteľnosti stáva sa na zemi slávnou Matkou Vykupiteľa, jeho mimoriadne šľachetnou spoluúčastníčkou a pokornou služobnicou Pána. Svojou poslušnosťou, vierou, nádejou a vrúcnou láskou vynikajúco spolupracovala na Spasiteľovom diele pri obnove nadprirodzeného života v_dušiach tým, že počala, porodila a živila Krista, v_chráme ho predstavila Otcovi a trpela so svojím Synom, keď umieral na kríži. Tak sa stala našou matkou v_poriadku milosti.

Toto Máriino materstvo v_poriadku milosti trvá nepretržite od súhlasu, ktorý verne dala pri zvestovaní a neochvejne zachovala aj pod krížom, až do večného zavŕšenia spásy všetkých vyvolených. Po nanebovzatí túto spasiteľnú úlohu nenechala, ale svojím bohatým orodovaním nám aj naďalej získava dary pre večnú spásu.

S_materinskou láskou sa stará o_bratov a sestry svojho Syna, čo ešte putujú uprostred mnohých nebezpečenstiev a ťažkostí, kým nevojdú do blaženej vlasti.

Preto Cirkev vzýva blahoslavenú Pannu ako Orodovnicu, Ochrankyňu, Pomocnicu a Prostrednicu. Tieto názvy však treba chápať tak, že sa nič neuberá, ani nepridáva dôstojnosti a účinnosti jediného prostredníka, Krista.

Vtelenému Slovu a Vykupiteľovi nemožno nikdy prirovnať nijaké stvorenie. Ale ako na Kristovom kňazstve majú rozmanitým spôsobom účasť svätení služobníci aj veriaci ľud a ako sa jediná Božia dobrota skutočne a rozličnými spôsobmi rozlieva v_stvoreniach, tak ani jediné prostredníctvo Vykupiteľa nevylučuje, ale vyvoláva v_tvoroch rozličné druhy spolupráce, prameniace z_jediného zdroja.

A Cirkev Márii bez váhania priznáva toto podriadené poslanie, neprestajne ho skusuje a odporúča láske veriacich, aby sa pod vplyvom tejto materinskej ochrany stále užšie spájali s_jediným Prostredníkom a Vykupiteľom.

Velebí moja duša Pána, {*} Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.

Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia. {*} Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.

Radosťou jasám v_Pánovi, duša mi plesá v_mojom Bohu, pretože ma zaodial rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako nevestu okrášlenú šperkami.

Ježišu, Slnko spravodlivosti, pred tebou ako žiarivá zornica vzišla nepoškvrnená Panna;

Spasiteľ sveta, ty si mocou svojho vykúpenia uchránil svoju matku pred poškvrnou hriechu;

Náš Vykupiteľ, ty si nepoškvrnenú Pannu Máriu urobil čistým príbytkom pre seba a stánkom Ducha Svätého;

Milosrdný Bože, ty nám dávaš cez nepoškvrnenú Pannu Máriu, ktorá bola nevýslovným spôsobom pridružená k_dielu tvojho Syna, možnosť tešiť sa z_tvojej nesmiernej dobroty; daj milostivo, aby sme pod jej materskou ochranou stále pociťovali tvoju otcovskú starostlivosť a so slobodnou vierou slúžili tajomstvu vykúpenia.

Zvelebený si, Bože náš, lebo si dnes zničil nepriateľov svojho ľudu. Požehnaná si, dcéra, od Boha najvyššieho nad všetky ženy na svete.

Zvelebený je Pán, Boh náš, ktorý stvoril nebo i_zem a ktorý ťa viedol, aby si úderom zasiahla hlavu knieža našich nepriateľov. Preto nevymizne tvoja chvála zo sŕdc ľudí, ktorí si budú naveky pripomínať Pánovu silu.

Nech ťa požehná Pán, tvoj Boh, v_každom Jakubovom stánku, lebo v_každom národe, ktorý bude počuť tvoje meno, budú oslavovať za teba Izraelovho Boha.

Videl som, ako z_neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: „Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi. A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s_nimi.“

Ant. na Magnifikat: Zdravas’, Mária, milosti plná, Pán s_tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Aleluja.

Z_celého srdca chváľme všemohúceho Boha Otca, lebo z_jeho vôle oslavujú Pannu Máriu, matku jeho Syna, všetky pokolenia, a pokorne ho prosme:

Bože, pôvodca zázrakov, ty si dal nepoškvrnenej Panne Márii účasť na Kristovej nebeskej sláve;

Ty si nám dal Pannu Máriu za Matku; na jej príhovor udeľ chorým zdravie, zarmúteným útechu, hriešnikom odpustenie

Ty si Pannu Máriu urobil pozornou voči tvojmu slovu a svojou vernou služobnicou;

na jej príhovor urob aj z_nás dobrých služobníkov a učeníkov tvojho Syna.

daj, nech sa zosnulí naveky radujú so všetkými svätými v_tvojom kráľovstve.

Narodila sa 2. mája 1806 vo Fains-les-Moutiers. Medzi vincentské Dcéry kresťanskej lásky ju prijali 21. apríla 1830. Zjavila sa jej nepoškvrnená Panna a dostala aj iné nadprirodzené milosti. Pokorne a v_skrytosti slúžila chudobným. Pre nebo sa narodila 31. decembra 1876. Za blahoslavenú bola vyhlásená 28. mája 1933, za svätú 27. júla 1947.

(Coll. 85 ad Filias Caritatis: Correspondance, Entretiens, Documents, Paris 1920-1925, 10, 331-337)

Vašou hlavnou povinnosťou po láske k_Bohu a úsilí páčiť sa mu, musí byť veľmi ochotná a láskavá služba chudobným chorým, ktorá má súcit s_ich slabosťou a počúva ich náreky tak, ako to robí milujúca matka. Veď oni vás pokladajú za svoje opatrovníčky, za osoby, ktoré Boh poslal, aby im pomohli. Preto sa musíte považovať za povolané zjavovať Božiu lásku voči chudobným chorým. A pretože si Božia láska voči chudobným počína milo a štedro, musíte aj vy zaobchádzať s_chorými – ako nás učí Božia láska – jemne, láskavo, s_dobrotou, lebo oni sú vašimi i_mojimi pánmi. V_ktorejsi Spoločnosti, nespomínam si jej meno, volajú chudobných: „Naši páni a naši zástancovia.“ A právom, lebo oni sú naozaj veľkí páni v_nebeskom kráľovstve, keď im prináleží otvárať bránu, ako je napísané v_evanjeliu.

Čo vás pobáda slúžiť im s_úctou a láskou ako svojim pánom, je to, že oni vám predstavujú osobu samého Ježiša Krista, ktorý povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“

Áno, sestry moje, náš Pán je naozaj prítomný v_chorom, ktorý prijíma vaše služby. Preto nielenže sa musíte chrániť tvrdosti a netrpezlivosti, ale naopak, musíte sa usilovať slúžiť im ochotne a s_radosťou.

Aké blažené sa musíte cítiť, keď vám Boh zveril takú svätú úlohu! Veď čo je pôvabnejšie, ako keď niekto opustí všetko a úplne sa zasvätí Bohu na službu chudobným?!

Keby sme mohli hľadieť na Dcéru kresťanskej lásky, ako svedomito slúži chudobným, ako sa stará o_spásu ich duše, ako sa zo všetkých síl usiluje o_svoju dokonalosť, aby sa páčila Bohu, keby sme mohli preniknúť do duše tejto sestry, obdarenej takými čnosťami, nemohli by sme vidieť nič krajšie ako ju. Videli by sme túto dušu žiariť ako slnko, podľa Božieho slova vo Svätom písme: „Spravodlivý sa skveje ako slnko.“

Kiež by ste pochopili, aká veľká milosť je pre vás slúžiť chudobným a byť na to povolané Bohom!

Musíme pevne veriť, že Dcéra kresťanskej lásky, ktorá postavila celý svoj život do služby Bohu, ktorá opustila všetko a vyvolila si na tomto svete iba lásku k_Bohu, bude v_nebi blažená.

Čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych; ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, {*} Aby sa pred Bohom nik nevystatoval.

Vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného, pyšného však zďaleka pozná. {*} Aby sa pred Bohom nik nevystatoval.

Láskavý Bože, ty si svätej Kataríne Labouré udelil výsadu, že sa mohla dôverne rozprávať s_Matkou tvojho Syna, a učil si ju dávať s_radostnou pokorou svoj život, skrytý v_Kristovi, do služby chudobným; dožič nám, čo slávime jej spomienku, vždy spoznať v_chudobných teba a slúžiť im s_úprimným srdcom, aby sme tak vydávali vo svete vierohodné svedectvo o_tvojej láske.