22. január 2025

Streda, Cezročné obdobie, 2. týždeň
2. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Rozsievač vecí, obnoviteľ časov,

kráľ kráľov, Kriste, prísny sveta sudca,

modlitby naše, chvály nášho srdca

láskavo prijmi.

Kým beží noc, my vzdávame ti chvály,

kiež milé by ti boli, a tak mali

aj súhlas tvojej tváre neskonalý,

pôvodca svetla.

Nech dni nám plynú priaznivo a prajne,

nech život nebojí sa smrti márnej,

nech naše skutky tvoju venčia zdarne

večitú slávu.

Rozplameň srdcia, rozpáľ naše vnútro

plameňom božským, nech je duša bdelá,

aby sťa panna privítať ťa smela

s horiacou lampou.

Rovnaká na nebesiach Otcu sláva

aj tebe, Spasiteľ, kráľ, nech sa vzdáva,

Svätému Duchu nech zaznieva sláva

po celom svete. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Kriste, ty svetlo, život, láska naša,

ty radosť sveta, dobro nekonečné,

ty si nás svojou krvou oslobodil

z pút smrti večnej.

Vlož do sŕdc našich vrúcnu lásku k tebe,

zaplav nám myseľ svetlom živej viery,

daj, aby sme sa všetci mali radi

a žili v mieri.

Nech sa už od nás vzdiali satan zradný,

zdrvený silou, ktorá prúdi z teba;

nech je vždy s nami Tešiteľ, Duch Svätý,

zoslaný z neba.

Buď všetka sláva tebe, Otec večný,

Synovi tvojmu chvály nekonečné;

aj spoločnému Duchu Presvätému

na veky večné. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Žalm 39
Prosby chorého
Stvorenie bolo podrobené márnosti z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej. (Rim 8, 20)
I

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *

aby som nezhrešil jazykom.

K svojim ústam postavím stráž, *

dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *

bolesť sa mi však znova ozvala.

Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *

a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

A môj jazyk preriekol: *

„Daj mi poznať, Pane, môj koniec

i aký je ešte počet mojich dní; *

nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

Hľa, na pár piadí si mi dní nameral *

a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.

Veru, len zdaním je bytie človeka, *

každý sa mihne ako vidina.

Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *

poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

Ant. My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

II

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *

Ty si moja nádej.

Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *

a nevystav ma hlupákovi na posmech.

Onemel som, neotvorím ústa, *

lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, *

bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

Trestami za hriechy naprávaš človeka. †

Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *

veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, *

nakloň sluch k môjmu volaniu.

Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †

veď u teba som iba hosť, *

len pútnik, ako všetci moji otcovia.

Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *

skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Ant. Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.

Žalm 52
Modlitba o pomoc proti ohováračovi
Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1 Kor 1, 31)

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *

čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?

Úklady strojíš deň čo deň, *

jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.

Zlo miluješ viacej než dobro, †

lož väčšmi ako pravdu. *

Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, †

odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *

vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.

Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *

ale z neho sa vysmejú:

„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †

lež zakladal si na veľkom bohatstve *

a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †

Úfam v Božie milosrdenstvo *

navždy a naveky.

Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †

a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *

na tvoje meno, lebo je dobré.

Ant. Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.

Moja duša sa spolieha na jeho slovo.

Moja duša očakáva Pána.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Deuteronómium

7, 6-14; 8, 1-6

Izrael, vyvolený ľud

V tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:

„Ty si ľud zasvätený Pánovi, svojmu Bohu. Teba si Pán, tvoj Boh, vyvolil zo všetkých národov, čo sú na zemi, aby si bol jeho vlastným ľudom. Pán sa k vám pripútal a vyvolil si vás nie preto, že by ste boli počtom prevýšili iné národy – veď ste najmenší zo všetkých národov –, ale preto, že vás Pán miluje a zachováva prísahu, ktorou sa zaviazal vašim otcom. Preto vás vyviedol mocnou rukou a vykúpil ťa z domu otroctva, z ruky faraóna, egyptského kráľa. Vedz teda, že Pán, tvoj Boh, je jediný Boh, verný Boh, ktorý zachováva zmluvu a milosrdenstvo do tisíceho pokolenia voči tým, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania, a tým, čo ho nenávidia, odpláca hneď a zničí ich, nebude odkladať; ihneď im vráti, čo si zasluhujú. Preto zachovávaj prikázania, nariadenia a ustanovenia, ktoré ti ja dnes dávam, aby si ich plnil.

Ak budete počúvať tieto ustanovenia a budete ich zachovávať a plniť, aj Pán, tvoj Boh, zachová voči tebe zmluvu a milosrdenstvo, ktoré prisahal tvojim otcom, bude ťa milovať a požehnávať, rozmnoží ťa a požehná plod tvojho života a plod tvojej zeme, tvoje obilie, hrozno a olej aj mláďatá dobytka a prírastok tvojich oviec v krajine, o ktorej prisahal tvojim otcom, že ju dá tebe. Budeš požehnaný nad všetky národy. Nebude u teba neplodného ani v jednom pohlaví, ani u ľudí, ani v tvojich stádach.

Dávaj veľký pozor, aby si zachoval každé prikázanie, ktoré ti ja dnes dávam, aby ste mohli žiť, aby ste sa rozmnožili, vošli a zaujali krajinu, o ktorej Pán prisahal vašim otcom. A spomínaj si na celú cestu, ktorou ťa Pán, tvoj Boh, týchto štyridsať rokov viedol po púšti, aby ťa pokoril a vyskúšal, aby sa ukázalo, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho prikázania alebo nie. Pokoril ťa, nechal ťa hladovať a potom ti dal za pokrm mannu, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Pánových úst. Počas týchto štyridsiatich rokov sa odev, ktorý si si obliekal, nezodral a noha ti neopuchla. Uváž teda vo svojom srdci, že ako človek vychováva svojho syna, tak vychováva teba Pán, tvoj Boh, aby si zachovával nariadenia Pána, svojho Boha, aby si kráčal po jeho cestách a bál sa ho.“

RESPONZÓRIUM

1 Jn 4, 10b. 16a; Iz 63, 8b. 9b

Boh nás miloval a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. * A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám.

Pán sa stal naším záchrancom; on sám nás vo svojej láske vykúpil. * A my.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z dogmatickej konštitúcie Lumen gentium Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi

(Č. 2. 16)

Hľa, ja vyslobodím svoj ľud

Večný Otec z úplne slobodného a tajomného úmyslu svojej múdrosti a dobroty stvoril celý svet a rozhodol, že ľudí pozdvihne k účasti na Božom živote. Neopustil ich, ani keď v Adamovi padli, ale vždy im poskytoval prostriedky na spásu vzhľadom na Krista, Vykupiteľa, „ktorý je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia“. Veď Otec všetkých vyvolených pred vekmi „predpoznal a predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi“.

Rozhodol však, že veriacich v Krista zvolá vo svätej Cirkvi. Jej podoba bola naznačená už na počiatku sveta, v dejinách izraelského ľudu a v Starej zmluve bola obdivuhodne pripravovaná, v posledných časoch založená, vyliatím Ducha sa stala zjavnou a na konci vekov bude slávne zavŕšená. A vtedy, ako čítame u svätých Otcov, všetci spravodliví od Adama, „počnúc spravodlivým Ábelom, až po posledného vyvoleného“ zhromaždia sa vo všeobecnej Cirkvi u Otca.

Veď aj tí, čo ešte neprijali evanjelium, sa rozličným spôsobom priraďujú k Božiemu ľudu.

Na prvom mieste ten ľud, ktorý dostal zmluvy a prisľúbenia a z ktorého podľa tela pochádza Kristus, ľud vzhľadom na vyvolenie milovaný kvôli otcom, lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné.

Ale plán spásy zahrňuje aj tých, čo uznávajú Stvoriteľa, medzi nimi predovšetkým moslimov, ktorí tvrdia, že sa pridŕžajú Abrahámovej viery a spolu s nami sa klaňajú jedinému, milosrdnému Bohu, ktorý bude v posledný deň súdiť ľudí.

Boh však nie je ďaleko ani od tých, čo hľadajú neznámeho Boha v tieňoch a obrazoch, veď on dáva všetkým život, dych a všetko a ako Spasiteľ chce, aby boli všetci ľudia spasení.

Lebo večnú spásu môžu dosiahnuť aj tí, čo bez vlastnej viny nepoznajú Kristovo evanjelium a jeho Cirkev, no pritom hľadajú Boha s úprimným srdcom a pod vplyvom milosti sa usilujú skutkami plniť jeho vôľu, ako ju poznávajú z hlasu svedomia. Božia prozreteľnosť neodopiera prostriedky potrebné na spásu ani tým, čo bez vlastnej viny nedospeli ešte k výraznému poznaniu Boha a usilujú sa, nie bez Božej milosti, správne žiť.

Lebo všetko dobré a pravé, čo sa u nich nachádza, Cirkev považuje za prípravu na evanjelium a za dar toho, ktorý osvecuje každého človeka, aby mal napokon život.

RESPONZÓRIUM

Ef 1, 9b-10; Kol 1, 19-20a

Boh si predsavzal v plnosti času zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, * Čo je na nebi aj čo je na zemi.

Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril so sebou všetko. * Čo je.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, ty riadiš všetko na nebi i na zemi; dobrotivo splň prosby svojho ľudu a daruj našim časom svoj pokoj. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky