10. február 2025

Sv. Školastiky, panny
spomienka

Sestra svätého Benedikta. Narodila sa v Norcii v Umbrii okolo roku 480. Spolu s bratom sa zasvätila Bohu a šla za ním na Monte Cassino, kde umrela okolo roku 547.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Po spánku s údmi sviežimi

ochotne z lôžka vstávame;

buď, Otče, s nami bdiacimi,

keď pieseň tebe spievame.

Prvého teba jazyk nech

ospieva, srdce velebí;

nech všetko naše úsilie,

Presvätý, z teba pramení.

Tma, ustúp svetlu dennému,

noc, prepusť miesto úsvitu;

nech Božie svetlo zaplaví

dušu z vín noci umytú.

Ešte ťa vrúcne prosíme,

odstráň z nás všetko škodlivé,

aby ťa večne chválili

ústa i srdcia bedlivé.

Vyslyš nás, Otče láskavý,

pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,

s Otcom i Duchom Boh pravý,

a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Mocný Boh, večne žijúci,

jediný v svätej Trojici;

my úbohí ťa vzývame

a ruky k tebe spíname.

Veríme v Otca večného

i v jeho Syna milého

i v Ducha, ktorý Láska je

a s Otcom Syna spojuje.

Ty pravda, láska vznešená,

náš cieľ a naša odmena,

nám vieru, nádej, lásku daj

a láskou získať večný raj.

Počiatok i cieľ stvorení,

len z teba život pramení;

ty potechou si trpiacich

a istá nádej veriacich.

Ty všetko dobré pôsobíš

a všetkým len sám postačíš,

ty sám si svetlo stvorenia

a dúfajúcim odmena.

Vzývajme Krista, Otca s ním

vedno s ich Duchom spoločným:

jediný Bože v Trojici,

ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný.

Žalm 6
Úbožiak prosí Pána o milosť
Teraz je moja duša vzrušená... Otče, zachráň ma pred touto hodinou. (Jn 12, 27)

Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *

netrestaj ma v svojom rozhorčení.

Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *

uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.

Aj dušu mám už celkom zdesenú. *

Ale ty, Pane, dokedy...?

Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *

Spas ma, veď si milosrdný.

Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *

A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

Už ma vyčerpalo vzlykanie, †

lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *

slzami máčam svoju posteľ.

Od náreku sa mi oko zahmlilo *

a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *

lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.

Pán moju prosbu vyslyšal, *

Pán prijal moju modlitbu.

Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *

a zahanbení nech sa ihneď stratia.

Ant. Spas ma, Pane, veď si milosrdný.

Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.

Žalm 9
Vďaka za víťazstvo
Zasa príde súdiť živých i mŕtvych.
I

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *

a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

V tebe sa budem tešiť a radovať, *

ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *

pred tvojou tvárou slabnú a hynú.

Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *

zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *

ich meno si vyhladil navždy, naveky.

Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; †

zboril si ich mestá, *

niet po nich ani pamiatky.

Ale Pán tróni naveky, *

už si pripravil stolec sudcovský.

A spravodlivo bude súdiť svet, *

podľa práva bude súdiť národy.

Pán bude utláčanému útočišťom, *

príhodným útočišťom v časoch súženia.

Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *

veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

Ant. Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.

Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.

II

Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *

ohlasujte jeho skutky medzi národmi.

Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *

nezabúda na nárek bedárov.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †

pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *

vytrhni ma z brán ríše smrti,

aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *

a plesal, že si mi pomohol.

Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †

a v tom osídle, čo nastrojili, *

chytila sa im vlastná noha.

Pán sa zjavil a konal súd. *

Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

Do pekla pôjdu hriešnici, *

všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.

Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *

ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *

a národy si na súd predvolaj.

Pane, hrôzou ich zasiahni; *

nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

Ant. V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.

Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.

A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Listu Galaťanom

1, 13 – 2, 10

Pavlovo povolanie a apoštolát

Bratia, počuli ste, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov. Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou, ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.

Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata. A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem. Potom som išiel do končín Sýrie a Cilície. Ale Kristovým cirkvám v Judei som bol osobne neznámy, ibaže počuli: „Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru, ktorú predtým nivočil,“ a oslavovali Boha za mňa.

Potom po štrnástich rokoch som znova šiel s Barnabášom do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. Išiel som ta pohnutý zjavením a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi; ale v súkromí tým, čo niečo znamenali, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nebol donútený dať sa obrezať. A to pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili. Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia.

A od tých, čo boli niečím – akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človekovi –, tí teda, čo niečo znamenali, nič iné mi nepridali, ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných – veď ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi –, a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných. Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť.

RESPONZÓRIUM

Porov. 1 Kor 15, 10; Gal 2, 8

Z Božej milosti som tým, čím som, * A jeho milosť nebola vo mne márna, ale stále ostáva vo mne.

Ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi. * A jeho.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Dialógov svätého pápeža Gregora Veľkého

(Lib. 2, 33: PL 66, 194-196)

Ona dosiahla viac, lebo viac milovala

Školastika, sestra svätého Benedikta, bola od útleho detstva zasvätená všemohúcemu Pánovi a chodievala raz do roka k bratovi. Boží muž za ňou vychádzal na majetok kláštora neďaleko od brány.

V ktorýsi deň prišla ako zvyčajne a jej ctihodný brat zostúpil k nej so svojimi žiakmi. Celý deň oslavovali Boha a viedli sväté rozhovory. A keď sa už zniesla nočná tma, spoločne si zajedli.

Sväté rozhovory sa potom pretiahli do neskorých hodín a svätá rehoľníčka ho prosila: „Prosím ťa, neopúšťaj ma túto noc a rozprávajme sa o radostiach nebeského života až do rána.“ On jej odpovedal: „Čo to hovoríš, sestra? V nijakom prípade nemôžem ostať mimo cely!“

Keď svätá rehoľníčka počula bratove odmietavé slová, položila zopäté ruky na stôl, hlavu sklonila na ruky a vzývala všemohúceho Pána. Keď hlavu zo stola zdvihla, spustilo sa také blýskanie a hrmenie a taký lejak, že ani ctihodný Benedikt, ani bratia, čo s ním boli, nemohli čo len nohu vytiahnuť z miesta, kde spolu sedeli.

Tu začal Boží muž nariekať: „Nech sa nad tebou zmiluje všemohúci Boh, sestra. Čo si to urobila?“ Ona mu odpovedala: „Prosila som teba, a ty si ma nechcel počuť. Prosila som svojho Boha a on ma vyslyšal. Teraz teda choď von, ak môžeš; opusť ma a vráť sa do kláštora!“

A on, čo nechcel ostať dobrovoľne, zostal na mieste proti svojej vôli. A tak prebdeli celú noc a sýtili sa navzájom svätým rozhovorom o duchovnom živote.

A nečudo, že žena bola silnejšia ako on, lebo podľa Jánovho výroku „Boh je láska“ bolo naozaj spravodlivé, aby viac dosiahla ona, lebo viac milovala.

O tri dni nato, keď bol Boží muž v cele a pozdvihol oči k nebu, videl dušu svojej sestry, ako vychádza z tela a v podobe holubice preniká do tajomných nebeských výšin. Naplnený radosťou nad jej veľkou slávou vzdával vďaky všemohúcemu Bohu chválospevmi a hymnami. Potom poslal bratov, aby priniesli jej telo do kláštora a uložili ho do hrobu, ktorý si pripravil pre seba.

A tak ani hrob nerozdelil telá tých, ktorých duch bol vždy zjednotený v Bohu.

RESPONZÓRIUM

Ž 133, 1

Svätá panna prosila Boha, aby ju brat neopúšťal. * A dostala viac od Pána svojho srdca, lebo viac milovala.

Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu! * A dostala.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane, pri spomienke na svätú pannu Školastiku vrúcne ťa prosíme, aby sme ti podľa jej príkladu oddane slúžili a radostne prijímali to, čo pochádza z tvojej lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky