Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Teraz je pre nás onen čas,
keď podľa Písma príde k nám
základ a hlava kráľovstva:
nebeský Ženích Kristus Pán.
V ústrety panny kráčajú,
jak počuť v evanjeliu,
nesú si jasné lampáše,
s radosťou veľkou spievajú.
No hlúpe, pravda, meškajú,
lampáše majú zhasnuté;
na bránu darmo búchajú,
dvere sú pre ne zamknuté.
A preto triezvi bedlime,
nesme si v mysli svetlo, jas,
by s piesňou v srdci Pánovi
v ústrety išiel každý z nás.
Urob nás, Pane, hodnými
mať účasť v tvojom kráľovstve,
aby sme mohli naveky
spievať ti vďačný chválospev. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ó, život svätých, cesta, nádej, spása,
Ježišu Kriste, darca čností, krásy,
náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným
spievame hymny.
Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,
čo svätí majú, po čom zbožní túžia
mysľou i citom; k tebe láska, Pane,
v srdci nám planie.
Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,
ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,
napokon daruj všetkým, mladým, starým,
nebeské dary.
Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva
Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;
Svätému Duchu zbožné piesne znejte
po celom svete. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *
vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Nakloň ku mne svoj sluch, *
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa, *
opevneným hradom mojej spásy.
Veď ty si moja sila a moje útočište, *
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *
lebo ty si moja sila.
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *
ale ja dúfam v Pána.
Plesám a teším sa, že si milosrdný, *
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše †
a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.
Ant. Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †
od zármutku mi chabne oko, *
duša i vnútro moje.
Život sa mi v strastiach míňa *
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem *
a chradnú mi kosti.
Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *
som sťa odhodená nádoba.
Veru čujem, ako ma mnohí hania: *
hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *
ako ma zabiť.
Ja sa však spolieham na teba, Pane, †
a hovorím: „Ty si môj Boh, *
v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *
a prenasledovateľov.
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
Ant. Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.
Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.
Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *
pred zrakom ľudí.
Záclonou svojej tváre ich kryješ *
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš *
pred svárlivými jazykmi.
Pane, buď zvelebený, *
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
Už som si v strachu hovoril: *
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *
keď som volal k tebe.
Milujte Pána, všetci jeho svätí. †
Pán verných chráni, *
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
Vzmužte sa a majte srdce statočné, *
vy všetci, čo dúfate v Pána.
Ant. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.
Veď ma, Pane, vo svojej pravde a uč ma.
Lebo ty si Boh, moja spása.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Prísloví
3, 1-20
Ako nájsť múdrosť
Syn môj, nezabúdaj na môj zákon
a tvoje srdce nech zachováva moje príkazy.
Ony ti predĺžia dni a roky života
a pridajú ti pokoj.
Milosrdenstvo a pravda nech ťa neopustia;
priviaž si ich na hrdlo,
napíš ich na tabule svojho srdca
a nájdeš milosť a nevšednú priazeň
u Boha i u ľudí.
Z celého svojho srdca dôveruj Pánovi
a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.
Na všetkých svojich cestách mysli na neho
a on bude riadiť tvoje kroky.
Nebuď múdry sám pred sebou;
boj sa Pána a vyhýbaj zlu.
To dá zdravie tvojmu telu
a osvieži tvoje kosti.
Uctievaj Pána zo svojho majetku
a z prvotín všetkých svojich plodín.
Potom sa tvoje sýpky naplnia obilím
a tvoje lisy budú pretekať vínom.
Syn môj, neopovrhuj Pánovou výchovou,
ani sa nevzpieraj, keď ťa on karhá:
lebo koho Pán miluje, toho karhá
ako otec syna, ktorého má rád.
Blahoslavený človek, ktorý našiel múdrosť
a oplýva rozumnosťou.
Ju získať je lepšie ako obchodovať so striebrom
a jej výnos je nad rýdze zlato.
Je vzácnejšia ako všetky perly
a nevyrovná sa jej nič z tvojich cenností.
V jej pravici je dlhý vek
a v jej ľavici bohatstvo a sláva.
Jej cesty sú utešené cesty
a všetky jej chodníky pokojné.
Je stromom života pre tých, čo po nej siahnu,
a blahoslavený je ten, kto sa jej drží.
Pán múdrosťou stvoril zem
a rozumnosťou upevnil nebesia.
Jeho múdrosťou sa otvorili priepasti
a oblaky kvapkajú rosu.
RESPONZÓRIUM
Prís 3, 11. 12; Hebr 12, 7b
Neopovrhuj Pánovou výchovou, ani sa nevzpieraj, keď ťa on karhá: * Lebo koho Pán miluje, toho karhá ako otec syna, ktorého má rád.
Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? * Lebo koho.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Legendy o vzniku rehole Služobníkov Panny Márie
(Monumenta Ord. Serv. B. Mariæ Virginis, 1, 3. 5. 6. 9. 11: pp. 71 ss.)
Chváľme slávnych mužov
Bolo sedem mužov, hodných veľkého uznania a cti, ktorých naša Pani združila ako sedem hviezd. Zjednotením ich duše i tela položila základ svojej rehole a rehole svojich služobníkov.
Keď som vstúpil do našej rehole, nenašiel som z nich nažive už nikoho okrem jedného, ktorý sa volal brat Alexej. Naša Pani sa rozhodla uchrániť tohto brata Alexeja od telesnej smrti až do našich čias, aby sme z jeho rozprávania poznali začiatky našej rehole. Život spomenutého brata Alexeja bol taký, ako som sa sám mohol presvedčiť a na vlastné oči vidieť, že nielen povzbudzoval svojím príkladom tých, čo boli s ním, ale aj potvrdzoval stupeň dokonalosti a spomínanej nábožnosti svojej a svojich spoločníkov.
Ich životný stav predtým, ako začali žiť v spoločenstve, sa vyznačoval týmito štyrmi znakmi: Prvý sa týkal vzťahu k Cirkvi. Niektorí z nich ešte neboli viazaní manželstvom, lebo sa rozhodli zachovať trvalé panenstvo a čistotu, iní boli už ženatí a ostatní boli uvoľnení z manželstva smrťou manželky.
Druhý sa týkal ich občianskej úspešnosti. Založili si ju na obchode a výmene pozemských dobier podľa obchodných pravidiel. No len čo našli veľmi cennú perlu, teda našu rehoľu, nielenže rozdali všetko, čo mali, chudobným, ale aj seba samých odovzdali s radostnou ochotou Bohu a Panej, aby im čo najvernejšie slúžili.
Tretí sa týkal ich uznania a úcty voči našej Panej. Veď vo Florencii bola už veľmi dávno založená spoločnosť na počesť Panny Márie, ktorá si pre svoje dlhé trvanie a pre veľký počet a svätosť mužov i žien získala medzi všetkými ostatnými titul Veľkej a volali ju osobitne „Veľká spoločnosť našej Panej“. Z nej vyšlo aj sedem spomenutých mužov s veľkou láskou voči našej Panej už predtým, ako začali žiť v spoločenstve.
Štvrtý znak zahrnoval ich duchovnú dokonalosť. Milovali Boha nadovšetko a tým, že všetko, čo robili, usmerňovali podľa správneho poriadku na neho, uctievali ho vo všetkých svojich myšlienkach, slovách i skutkoch.
Keď sa potom z Božieho vnuknutia a na osobitný pokyn našej Panej pevne rozhodli, že sa zhromaždia a budú žiť spoločne, usporiadali svoje domy a rodiny: rodinám nechali to najpotrebnejšie a zvyšok rozdali chudobným. Potom si vyhľadali rozvážnych mužov príkladného života a odhalili im svoj úmysel.
A tak vystúpili na vrch Senario a na jeho temene si postavili primeraný domček, presťahovali sa doň a začali spoločne bývať. Tam sa začali zamýšľať nad tým, že ich úlohou je nielen dosiahnuť svätosť, ale aj pridružovať k sebe iných, a tak rozširovať novú rehoľu, ktorú naša Pani začala prostredníctvom nich. Preto sa zariadili tak, aby mohli pribrať k sebe bratov. Niekoľkých aj prijali, a tak založili našu rehoľu. Tú však v prvom rade vybudovala naša Pani; postavená bola na pokore našich bratov, vytvorená ich svornosťou a udržiavaná ich chudobou.
RESPONZÓRIUM
Sk 4, 32; 2, 46b-47a
Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. * A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.
S radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. * A nik.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, naplň nás synovskou láskou, ktorou svätí bratia uctievali Bohorodičku a viedli tvoj ľud k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky