Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Ty, čo tak pevne riadiš svet,
v troch osobách Boh jediný,
prijmi náš vďačný chválospev
pri svite rannej hodiny!
Prebrali sme sa zo spánku,
kým zem si drieme v pokoji,
a prosíme ťa o balzam,
ktorý nám rany vyhojí.
Ak podvodný a temný duch
zviedol nás čarmi klamania,
nech lúče tvojej veleby
z nás temnôt stopu odstránia.
Nech našu myseľ i náš cit
vždy tvoje svetlo preniká,
by sme sa v dennom konaní
nešmykli z tvojho chodníka.
Láskavý Otče, pomôž nám
za tvojím Synom k výšinám,
kde s Duchom, darcom potechy,
nad všetkým vládneš naveky. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Zostávaj, Kriste, v srdciach nám,
nebeská láska spasených,
a do našich sŕdc vylievaj
vrúcnosť sĺz, plaču zbožný vzdych.
S hlbokou vierou pred tebou,
Ježišu Kriste, stojíme,
odpusť nám všetky prečiny,
s dôverou vrúcne prosíme.
Znamením kríža svätého
i svojím telom presvätým
chráň ľudí sveta celého
predrahou krvou spasených.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Zachráň ma, Bože, *
lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
musel som vrátiť, čo som neulúpil.
Bože, ty poznáš moju pochabosť *
a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
Pre teba znášam potupu *
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
no aj to mi bolo na potupu.
I vrecovinu som si obliekol *
a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
a pri víne pospevujú o mne pijani.
Ant. Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
nech ma nepohltí hlbina *
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
Príď ku mne a zachráň ma, *
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
moju hanbu i moje zneuctenie.
Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče *
a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Som úbožiak, plný bolesti; *
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
Lebo Boh zachráni Sion †
a vybuduje mestá Júdove; *
usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.
Ant. Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Pán nás poučí o svojich cestách.
A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Deuteronómium
31, 1-15. 23
Posledné Mojžišove slová
V tých dňoch Mojžiš odišiel a oznámil všetky tieto slová celému Izraelu. Povedal im: „Dnes mám stodvadsať rokov; už nevládzem vychádzať a vchádzať. Aj Pán mi povedal: ‚Ty tento Jordán neprekročíš.‘ Sám Pán, tvoj Boh, pôjde pred tebou; on vyhubí pred tvojimi očami tieto národy a ty si ich podmaníš. Povedie ťa Jozue, ako povedal Pán. A Pán s nimi urobí, ako urobil s amorejskými kráľmi Sehonom a Ogom a s ich krajinou, keď ich zničil. Keď vám vydá aj týchto, urobíte s nimi, ako som vám rozkázal. Vzmužte sa a buďte statoční; nebojte sa a nechvejte sa pred nimi. Veď ťa vedie sám Pán, tvoj Boh. On ťa neopustí a nezanechá.“
Potom Mojžiš zavolal Jozueho a povedal mu pred celým Izraelom: „Buď statočný a udatný; ty vovedieš tento ľud do krajiny, o ktorej Pán prisahal ich otcom, že im ju dá, a ty im ju žrebom rozdelíš. A sám Pán, tvoj vodca, bude s tebou. On ťa neopustí a nezanechá. Preto sa neboj, ani sa nechvej.“
Mojžiš tento zákon napísal a odovzdal ho kňazom, Léviho synom, ktorí nosili archu Pánovej zmluvy, a všetkým starším Izraela. A prikázal im: „Po siedmich rokoch, v roku odpúšťania dlhov, na slávnosť Stánkov, keď sa všetci z Izraela prídu ukázať pred Pánom, tvojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí, budeš čítať slová tohto zákona pred celým Izraelom a oni budú počúvať. Zhromaždi ľud, mužov i ženy, deti i cudzincov, čo bývajú v tvojich bránach, aby počúvali a učili sa a báli sa Pána, vášho Boha, aby zachovávali a plnili všetky slová tohto zákona. Nech počúvajú aj ich synovia, ktorí ho ešte nepoznajú, a nech sa učia báť sa Pána, vášho Boha, po všetky dni, čo budete žiť v krajine, do ktorej po prechode cez Jordán vojdete, aby ste ju zaujali.“
Pán povedal Mojžišovi: „Pozri, dni tvojej smrti sú blízko. Zavolaj Jozueho a postavte sa v stánku stretnutia, ako som mu prikázal.“ Mojžiš a Jozue teda odišli a postavili sa v stánku stretnutia. A Pán sa tam zjavil v oblačnom stĺpe, ktorý zastal pri vchode do stánku.
Tu Pán prikázal Nunovmu synovi Jozuemu: „Buď statočný a udatný! Ty vovedieš synov Izraela do krajiny, ktorú som im prisľúbil, a ja budem s tebou.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Dt 31, 7b-8; Prís 3, 26
Buď statočný a udatný, veď Pán je tvoj Boh; * Sám Pán, tvoj vodca, bude s tebou; neboj sa.
Pán bude po tvojom boku a bude ti chrániť nohu, aby si sa nechytil do osídla. * Sám Pán.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listov svätého kňaza Jána Boska
(Epistolario, Torino 1959, 4, 201-203)
Vždy som pracoval s láskou
Predovšetkým ak chceme, aby bolo vidieť, že sa staráme o pravé blaho našich zverencov a chceme im pomôcť plniť si povinnosti, nesmiete nikdy zabudnúť na to, že zastupujete rodičov milovaným mladíkom, pre ktorých som vždy s láskou pracoval, študoval a konal kňazskú službu, a nielen ja, ale celá saleziánska spoločnosť.
Koľko ráz som sa už, moji milí synovia, vo svojom nie krátkom živote presvedčil o tejto veľkej pravde! Ľahšie je vzplanúť hnevom ako niečo zniesť, ľahšie je chlapcovi pohroziť ako presvedčiť ho. Ba poviem, že je pre našu netrpezlivosť a pýchu pohodlnejšie zanovitých trestať ako ich statočne a láskavo znášať, a tak ich naprávať.
Odporúčam vám lásku, s akou sa Pavol správal k novoobrátencom, ktorá ho často privádzala k slzám a k úpenlivým prosbám, keď videl, že sú málo učenliví a že sa vzpierajú jeho láske.
Dávajte si pozor, aby vám nik nemohol vyčítať, že konáte v návale vášne. Je ťažké zachovať si pri trestaní ten pokoj mysle, aký je potrebný, aby nevzniklo podozrenie, že konáme preto, aby sme ukázali svoju autoritu alebo aby sme si vyliali zlosť.
Na tých, voči ktorým máme uplatniť nejakú moc, pozerajme ako na synov. Buďme akoby ich sluhami, tak ako Ježiš, ktorý prišiel poslúchať, a nie rozkazovať. Hanbime sa čo aj za náznak panovačnosti. A ak nad nimi panujeme, tak iba preto, aby sme im lepšie slúžili.
Takto zaobchádzal Ježiš s apoštolmi. Boli nevedomí a neobratní, ba aj vieru mali slabú, a on ich znášal. A voči hriešnikom sa správal tak láskavo, priateľsky a dôverne, že niektorí nad tým žasli, iní sa pohoršovali a ďalší začali dúfať, že dosiahnu od Boha odpustenie. Preto aj nám prikázal, aby sme boli tichí a pokorní srdcom.
Sú to naši synovia. Preto keď odstraňujeme ich chyby, odložme všetok hnev alebo ho aspoň tak miernime, akoby ho už vôbec nebolo.
V mysli nech niet rozčúlenia, v očiach nech niet pohŕdania, v ústach nech niet potupy. Nech je tu milosrdenstvo pre prítomnosť, nádej pre budúcnosť, ako sa sluší na ozajstných otcov, ktorí sa usilujú o opravdivé polepšenie a nápravu.
Vo veľmi ťažkých okolnostiach je lepšie úpenlivo a pokorne prosiť Boha ako vychrliť prúd slov, ktoré poslucháčov urazia a vinníkom nijako nepomôžu.
RESPONZÓRIUM
Mk 10, 13-14; Mt 18, 5
Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, povedal im: * Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.
Kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. * Nechajte.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si svätého kňaza Jána povolal za otca a učiteľa mládeže; prosíme ťa, dopraj, aby sme zapálení tým istým ohňom lásky hľadali duše a slúžili jedine tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky