Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Teraz je pre nás onen čas,
keď podľa Písma príde k nám
základ a hlava kráľovstva:
nebeský Ženích Kristus Pán.
V ústrety panny kráčajú,
jak počuť v evanjeliu,
nesú si jasné lampáše,
s radosťou veľkou spievajú.
No hlúpe, pravda, meškajú,
lampáše majú zhasnuté;
na bránu darmo búchajú,
dvere sú pre ne zamknuté.
A preto triezvi bedlime,
nesme si v mysli svetlo, jas,
by s piesňou v srdci Pánovi
v ústrety išiel každý z nás.
Urob nás, Pane, hodnými
mať účasť v tvojom kráľovstve,
aby sme mohli naveky
spievať ti vďačný chválospev. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ó, život svätých, cesta, nádej, spása,
Ježišu Kriste, darca čností, krásy,
náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným
spievame hymny.
Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,
čo svätí majú, po čom zbožní túžia
mysľou i citom; k tebe láska, Pane,
v srdci nám planie.
Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,
ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,
napokon daruj všetkým, mladým, starým,
nebeské dary.
Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva
Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;
Svätému Duchu zbožné piesne znejte
po celom svete. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *
vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Nakloň ku mne svoj sluch, *
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa, *
opevneným hradom mojej spásy.
Veď ty si moja sila a moje útočište, *
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *
lebo ty si moja sila.
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *
ale ja dúfam v Pána.
Plesám a teším sa, že si milosrdný, *
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše †
a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.
Ant. Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †
od zármutku mi chabne oko, *
duša i vnútro moje.
Život sa mi v strastiach míňa *
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem *
a chradnú mi kosti.
Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *
som sťa odhodená nádoba.
Veru čujem, ako ma mnohí hania: *
hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *
ako ma zabiť.
Ja sa však spolieham na teba, Pane, †
a hovorím: „Ty si môj Boh, *
v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *
a prenasledovateľov.
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
Ant. Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.
Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.
Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *
pred zrakom ľudí.
Záclonou svojej tváre ich kryješ *
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš *
pred svárlivými jazykmi.
Pane, buď zvelebený, *
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
Už som si v strachu hovoril: *
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *
keď som volal k tebe.
Milujte Pána, všetci jeho svätí. †
Pán verných chráni, *
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
Vzmužte sa a majte srdce statočné, *
vy všetci, čo dúfate v Pána.
Ant. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.
Veď ma, Pane, vo svojej pravde a uč ma.
Lebo ty si Boh, moja spása.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Múdrosti
1, 16 – 2, 1a. 10-24
Hlúpe zámery bezbožných proti spravodlivému
Bezbožní rukami aj slovami privolávajú smrť;
myslia si, že je ich priateľka, a hynú
a uzavierajú s ňou zmluvu,
veď sú hodni toho, aby bola ich údelom.
Hovoria totiž vo svojom zvrátenom zmýšľaní:
„Zmocnime sa spravodlivého chudáka,
nešetrime vdovu
a neberme ohľad na šediny starca vysokého veku.
Naša sila nech je zákonom spravodlivosti,
lebo čo je slabé, je neužitočné.
Číhajme teda na spravodlivého, lebo nám je na ťarchu.
Stavia sa proti nášmu správaniu,
vyčíta nám prestupovanie zákona,
žaluje, že sme zradili svoju výchovu.
Chvastá sa, že pozná Boha,
a Božím synom sa nazýva.
Obžalúva naše zmýšľanie,
už aj pohľad na neho je nám na ťarchu.
Lebo jeho život je nepodobný ostatným
a odlišné sú jeho chodníky.
Pokladá nás za spotvorených
a bočí od našich ciest ako od nečistoty;
blahoslaví údel spravodlivých
a chváli sa, že Boh mu je otcom.
Nuž pozrime, či sú jeho reči pravdivé,
a skúsme, ako sa to s ním skončí.
Lebo ak je ozaj Božím synom, on sa ho ujme
a vyslobodí ho z rúk odporcov.
Skúšajme ho potupou a súžením,
aby sme poznali jeho miernosť
a vyskúšali jeho trpezlivosť.
Odsúďme ho na smrť potupnú,
veď mu príde pomoc, ako hovorí.“
Takto uvažujú a mýlia sa,
lebo vlastná zloba ich zaslepila.
Nepoznajú Božie tajomstvá,
ani odmenu za svätosť nečakajú
a ani v oslávenie čistých duší neveria.
Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť;
utvoril ho ako obraz svojej podstaty.
Smrť prišla na svet zo závisti diabla:
preto ju okúsia všetci, čo mu patria.
RESPONZÓRIUM
Múd 2, 1a. 12a. 13b. 17a. 18; Mt 27, 43
Bezbožní hovoria: Číhajme na spravodlivého, lebo sa stavia proti nášmu správaniu; Božím synom sa nazýva. * Pozrime, či sú jeho reči pravdivé; lebo ak je ozaj Božím synom, on ho vyslobodí z rúk odporcov.
Spoliehal sa na Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: Som Boží Syn. * Pozrime.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom
(Cap. 21, 1 – 22, 5; 23, 1-2: Funk 1, 89-93)
Neodkláňajme sa od Božej vôle
Dávajte si pozor, milovaní, aby nikomu z nás neboli toľké Pánove dobrodenia na odsúdenie, keby sme nežili dôstojne podľa neho a nekonali svorne, čo je dobré a milé pred jeho tvárou. Veď kdesi hovorí: „Pánov duch je svetlo, ktoré odhaľuje tajné skrýše vnútra.“
Uvedomujme si, ako je blízko a že ani jedna naša myšlienka, ani jeden náš rozhovor nie je utajený pred ním. Je teda spravodlivé, aby sme sa neodkláňali od jeho vôle. Radšej urazme hlúpych a nerozumných, povýšeneckých a chvastavých ľudí ako Boha.
Klaňajme sa Pánu Ježišovi, ktorý za nás vydal svoju krv, ctime si predstavených, majme v úcte starších, mladých vychovávajme v bázni pred Bohom, svoje manželky veďme k tomu, čo je dobré. Nech javia milé spôsoby čistoty, nech dokazujú čistú a úprimnú vôľu v svojej miernosti, nech mlčaním preukazujú ovládanie svojho jazyka, nech prejavujú rovnakú lásku bez nadŕžania všetkým, čo sa sväto boja Boha.
Vaše deti nech sa zúčastňujú na Kristovej výchove. Nech sa učia, čo znamená poníženosť pred Bohom, čo dokáže čistá láska u Boha, aká dobrá a veľká je bázeň pred ním a ako zachováva všetkých, čo v nej sväto a s čistou mysľou žijú. Veď ten, ktorého Duch v nás je, skúma myšlienky a zámery; a vezme ho, kedy chce.
Ale toto všetko potvrdzuje viera v Kristovi, lebo to nás on skrze Ducha Svätého vyzýva: „Poďte, deti, čujte ma, naučím vás bázni Pánovej. Miluje niekto život a chce požívať dobro v šťastných dňoch? Zdržuj svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči úlisnej. Unikaj pred zlom a dobre rob, hľadaj pokoj a usiluj sa oň.“
Ku všetkým milosrdný a dobrotivý Otec miluje všetkých, čo sa ho boja; dobrotivo a láskavo udeľuje svoje milosti tým, čo k nemu pristupujú s úprimnou mysľou. Preto nemajme rozpoltenú myseľ a nech sa naša duša nevynáša nad jeho vynikajúce a vznešené dary.
RESPONZÓRIUM
Porov. Tob 4, 19a; 14, 8b
Dobroreč Pánovi v každom čase a pros ho, aby riadil tvoje kroky, * Aby usmerňoval tvoje chodníky a zámery.
Slúž Bohu v pravde a rob pred ním, čo sa jemu páči. * Aby usmerňoval.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, rozmnož v nás vieru, nádej a lásku a pomáhaj nám milovať, čo prikazuješ, aby sme mohli dosiahnuť, čo sľubuješ. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky