Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Príď, Kriste, spása národov,
naroď sa z Panny Márie;
nech žasne svet a umĺkne:
taký zrod Boha hoden je.
Duch Svätý Pannu zatônil;
– neznala muža Mária –,
Slovo sa stáva človekom,
na kvet sa púčok rozvíja.
Pod srdcom Panny zreje Plod;
jej čistota je žiarivá,
jej čnosti – krásna kytica,
jak v chráme Boh v nej prebýva.
On, Mocný, dvojej podstaty,
nech sa už vydá na cestu,
nech vyjde z krásnej komnaty
zachrániť svoju nevestu.
Vo všetkom s Otcom rovnaký,
telom sa ľudským priodial,
by liečil naše slabosti
a večnú spásu daroval.
Žiaria už tvoje jasličky,
noc novým svetlom oplýva,
čo nevyhasí žiadna tma,
čo vlastní viera ohnivá.
Sláva ti, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.
Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal: †
„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.
„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“
Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *
a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *
Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *
je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.
Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *
Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
Ty vládneš nad neskrotným morom *
a zmierňuješ jeho vlnobitie.
Rahaba si pošliapal ako raneného, *
svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.
Tvoje je nebo a tvoja je zem, *
svet i jeho bohatstvo si ty založil.
Sever i juh si ty utvoril, *
Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Mocné je tvoje rameno, *
pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *
milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.
Blažený ľud, ktorý vie jasať! *
Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
Lebo ty si jeho sila a nádhera *
a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
a náš kráľ Izraelovmu Svätému.
Ant. Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.
Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.
Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †
„Bohatierovi som pomoc poskytol *
a vyvoleného z ľudu som povýšil.
Našiel som svojho služobníka Dávida, *
pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka *
a posilňovať moje rameno.
Nezaskočí ho nepriateľ, *
ani zlosyn ho nepokorí.
Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *
a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
S ním bude moja vernosť a milosť *
a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
Položím jeho ruku na more *
a na rieky jeho pravicu.
On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *
môj Boh a útočište mojej spásy.‘
A ja ho ustanovím za prvorodeného, *
za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
Naveky mu svoju milosť zachovám *
a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky *
a jeho trón bude ako dni nebies.“
Ant. Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.
Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.
„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *
a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia *
a nezachovajú moje predpisy,
potom ich priestupok trstenicou potrescem *
a ich neprávosť korbáčom.
Ale priazeň mu neodopriem *
a neporuším svoju vernosť.
Svoju zmluvu neznesvätím *
a nezruším výroky svojich úst.
Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *
nesklamem Dávida.
Jeho rod bude trvať naveky *
a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
a navždy bude pevný sťa luna, *
verný svedok na oblohe.“
Ant. Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.
Pán zvestuje svoje slovo Jakubovi.
Svoje zákony a prikázania Izraelovi.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
45, 1-13
Kýros, záchranca Izraela
Toto hovorí Pán o svojom pomazanom, Kýrovi:
„Vzal som ho za pravú ruku,
aby som mu podrobil národy,
zohol pred ním chrbty kráľov
a otvoril pred ním brány;
nijaká brána nezostane zavretá.
Ja pôjdem pred tebou
a znížim vrchy.
Rozdrúzgam bronzové brány
a železné závory polámem.
Dám ti ukryté poklady
a utajené bohatstvo,
aby si vedel, že ja som Pán,
ktorý ťa zavolal po mene, Boh Izraela.
Pre môjho služobníka Jakuba
a pre Izraela, môjho vyvoleného,
zavolal som ťa po mene;
vyznačil som ťa, a ty si ma nepoznal.
Ja som Pán, iného niet;
okrem mňa nieto Boha.
Opásal som ťa, aj keď si ma nepoznal,
aby všetci od východu slnka až po západ vedeli,
že okrem mňa niet iného.
Ja som Pán a nik iný,
ja tvorím svetlo a pôsobím tmu,
dávam šťastie a dopúšťam nešťastie;
ja, Pán, robím toto všetko.
Roste, nebesia, z výsosti,
z oblakov nech prší spravodlivosť.
Nech sa otvorí zem
a zrodí spásu;
a spolu s ňou nech vzíde spravodlivosť;
ja, Pán, som ju stvoril.“
Beda tomu, kto sa háda so svojím tvorcom,
črep z hlinených nádob zeme!
Vari povie hlina svojmu hrnčiarovi: „Čo robíš?“
a: „Tvoje dielo je bez rúk“?
Beda tomu, kto hovorí otcovi: „Čo to plodíš?“
a žene: „Prečo rodíš?“!
Toto hovorí Pán,
Svätý Izraela, ten, čo ho formoval:
„Vari ma chcete vypočúvať, akých budem mať synov,
a rozkazovať mi, čo mám svojimi rukami vytvoriť?
Ja som utvoril zem,
aj človeka som na nej ja stvoril;
moje ruky postavili nebesia,
ja rozkazujem všetkým ich vojom.
Ja som ho vzbudil v spravodlivosti
a budem riadiť všetky jeho cesty.
On postaví moje mesto
a prepustí všetkých mojich zajatcov,
ale nie za peniaze ani za dary,“
hovorí Pán zástupov.
RESPONZÓRIUM
Porov. Iz 45, 8; porov. 16, 1
Roste, nebesia, z výsosti a oblaky nech pršia Spravodlivého. * Nech sa otvorí zem a zrodí Spasiteľa.
Pane, pošli Baránka, panovníka zeme, od Skaly na púšti k vrchu dcéry Siona. * Nech sa.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listov svätého pápeža Leva Veľkého
(Ep. 31, 2-3: PL 54, 791-793)
Tajomstvo nášho zmierenia
Zbytočne by sme hovorili, že náš Pán, syn blahoslavenej Panny Márie, je pravý a dokonalý človek, keby sme neverili, že ako človek pochádza z rodu, o ktorom hovorí evanjelium.
Matúš totiž hovorí: „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho;“ a rad-radom pokračuje v jednotlivých generáciách ľudského rodokmeňa až po Jozefa, ktorému bola Pánova matka zasnúbená.
Lukáš volí opačný postup v pokoleniach: vracia sa k praotcovi ľudského rodu, aby ukázal, že prvý a posledný Adam má tú istú prirodzenosť.
Lebo Boží Syn mohol na poučenie a ospravedlnenie ľudí zjaviť svoju všemohúcnosť iba v zdanlivom tele, ako ju zjavil patriarchom a prorokom, keď s nimi zápasil, keď sa s nimi zhováral, keď neodmietol pohostinnú službu a jedol predložený pokrm.
No tie obrazy boli len náznakmi tohto človeka, ktorý – ako to zvestovali tajomné znamenia – si vezme pravú prirodzenosť z koreňa predchádzajúcich praotcov.
Preto ani jeden predobraz nemohol uskutočniť tajomstvo nášho zmierenia, pripravené od večnosti, lebo Duch Svätý ešte nezostúpil na Pannu, ani moc Najvyššieho ju ešte nezatônila; ešte si Múdrosť nepostavila dom v nepoškvrnenom lone a Slovo sa nestalo telom. Prirodzenosť Boha a prirodzenosť sluhu sa ešte nestretli v jednej osobe a Stvoriteľ času sa nenarodil v čase; ten, skrze ktorého bolo všetko stvorené, ešte sa nenarodil uprostred svojho stvorenia.
A keby tento nový človek, čo prišiel „v tele podobnom hriešnemu“, nebol vzal na seba nášho starého človeka, keby sa on, jednej podstaty s Otcom, nebol milostivo stal jednej podstaty aj s matkou, keby si on, jediný imúnny voči hriechu, nebol osvojil našu prirodzenosť, bolo by celé ľudské pokolenie zajaté v diablovom jarme. Keby bolo jeho slávne víťazstvo vybojované mimo našej prirodzenosti, my by sme z neho neboli mali nič.
Z tejto obdivuhodnej účasti nám svitla sviatosť znovuzrodenia, lebo v nej sa duchovne rodíme z toho istého Ducha, z ktorého sa počal a narodil Kristus.
Preto hovorí evanjelista o veriacich, že „sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha“.
RESPONZÓRIUM
Porov. Iz 11, 10; Lk 1, 32. 33
Koreň Jesseho zostúpi spasiť národy; pohania ho budú vyhľadávať * A jeho meno bude slávne.
Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida a bude kraľovať nad Jakubovým rodom naveky. * A jeho.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, Stvoriteľ a Vykupiteľ človeka, ty si chcel, aby sa tvoje Slovo v lone ustavičnej Panny stalo telom; láskavo zhliadni na naše prosby a dopraj, aby nám tvoj jednorodený Syn, ktorý prijal našu ľudskú prirodzenosť, dal účasť na svojom božskom živote. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky