3. jún 2025

Sv. Karola Lwangu a spoločníkov, mučeníkov
spomienka

V rokoch 1885–1887 v Ugande kráľ Mwanga z nenávisti voči náboženstvu povraždil mnoho kresťanov; niektorí z nich slúžili priamo na kráľovskom dvore alebo boli osobne pridelení kráľovi. Medzi nimi vyniká Karol Lwanga a jeho dvadsaťjeden spoločníkov, z ktorých boli pre svoju neochvejnú vytrvalosť v katolíckej viere niektorí sťatí mečom, iní upálení, keď nechceli vyhovieť kráľovým necudným žiadostiam.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Večný náš Kráľ a najvyšší,

Spasiteľ verných najdrahší,

pri tvojom slávnom víťazstve

smrť padla – milosť sa nám skvie.

Ty po Otcovej pravici

zasadáš na trón žiarivý,

dostalo sa ti moci, cti,

akú nik z ľudí nevlastní.

Trojitá ríša stvorenstva –

nebeská, potom pozemská

aj ríša mŕtvych zlomená –

pred tebou zhýba kolená.

Anjeli v bázni chvejú sa,

čo s ľudským rodom deje sa:

zhrešil človek, spasil človek,

vládne Slovo – Bohočlovek.

Buď, Kriste, našou radosťou,

odmenou zostaň trvalou,

ty, Vladár sveta a Kráľ náš,

čo klamstvá sveta premáhaš.

Prosíme, Kriste nevinný,

odpusť nám všetky zlé činy

a srdcia hore dvíhaj nám

milosťou svojou k nebesiam.

A keď raz prídeš súdiť svet

a hriešni budú hrôzou mrieť,

nás, svojich sluhov, netrestaj

a verným veniec slávy daj.

Ježišu, stúpaš do výšin,

Syn človeka a Boží Syn;

sláva ti s Otcom naveky

v jednote s Duchom Presvätým. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. Aleluja.

Žalm 68
Pán vchádza ako víťaz
Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)
I

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *

spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †

ako sa vosk roztápa ohňom, *

tak spred Božej tváre miznú hriešnici.

Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *

a v radosti sa veseliť.

Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †

Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *

jeho meno je Pán.

Plesajte pred ním; †

on je otec sirôt a záchranca vdov, *

on je Boh vo svojom svätom príbytku.

On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †

väzňov privádza k šťastiu, *

no odbojníci zostanú v zemi pustej.

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *

a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.

Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *

pred tvárou Boha Izraela.

Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *

a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.

Prebývajú v nej tvoje tvory, *

pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

Ant. Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. Aleluja.

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. Aleluja.

II

Pán vyslovuje slovo; *

nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:

„Utekajú králi, utekajú s vojskami *

a korisť delí krásavica domu.

Kým ste vy spali uprostred košiara, *

striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.

Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *

snehom sa zabelel Selmon.“

Vrch bášanský je vrch Boží, *

pohorie Bášanu má veľa štítov.

Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †

na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *

Veď Boh tam bude bývať naveky.

Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *

Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.

Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †

ľudí si prijal do daru, *

aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

Nech je velebený Pán deň čo deň; *

nesie nás Boh, naša spása.

Náš Boh je Boh spásy, *

on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *

aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *

vyvediem ich z morských hlbín,

aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *

a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“

Ant. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. Aleluja.

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. Aleluja.

III

Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *

ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.

Na čele idú speváci, †

na konci zasa harfisti *

a uprostred dievčatá bijúce na bubny.

„Na zhromaždeniach Boha velebte, *

velebte Pána, potomci Izraela.“

Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †

kniežatá Júdove v šíku bojovom, *

kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

Prejav, Bože, svoju moc, *

upevni, Bože, čo si v nás vykonal.

Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *

králi prinášajú dary.

Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †

čriedu býkov s teľcami národov; *

nech sa ti s prútmi striebra pokoria.

Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †

Z Egypta prídu veľmoži, *

Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, †

hrajteže Bohu, čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *

hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

Uznajte Božiu moc. †

Nad Izraelom jeho veleba *

a jeho moc až nad oblaky.

Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †

Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *

Zvelebený buď, Bože.

Ant. Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. Aleluja.

Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera. Aleluja.

Smrť nad ním už nepanuje. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvého listu svätého apoštola Jána

4, 11-21

Boh je láska

Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého. Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá. A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha. A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. Kto vyzná: „Ježiš je Boží Syn,“ ostáva v ňom Boh a on v Bohu. A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.

Láska v nás je dokonalá v tom, že máme dôveru v deň súdu, lebo ako je on, tak sme aj my na tomto svete. V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.

My milujeme, pretože on prvý miloval nás. Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.

RESPONZÓRIUM

1 Jn 4, 10. 16a; porov. Iz 63, 8c. 9c

Boh nás miloval a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. * A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Aleluja.

Pán sa stal naším záchrancom; on sám nás vo svojej láske vykúpil. * A my, čo sme.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z homílie svätého pápeža Pavla Šiesteho pri svätorečení ugandských mučeníkov

(AAS 56 [1964], 905-906)

Sláva mučeníkov – znamenie znovuzrodenia

Títo africkí mučeníci pridávajú novú stránku do knihy víťazov, akou je Martyrológium, ktorá rozpráva o udalostiach veľmi smutných a pritom veľkolepých. Hovoríme o stránke naozaj dôstojnej, ktorá sa pripája k oným slávnym dejinám starovekej Afriky, o ktorých sme si my, ľudia slabej viery, čo žijeme v týchto časoch, mysleli, že už nikdy nebudú mať rovnocenné pokračovanie.

Kto by sa bol kedy nazdal, že napríklad k takým dojímavým správam o scillijských mučeníkoch, o kartáginských mučeníkoch, o mučeníkoch utickej „Massa candida“ (bielej masy), ako podávajú Augustín a Prudencius, o egyptských mučeníkoch, o ktorých nachádzame nádherný chválospev v spise Jána Zlatoústeho, a k správam o mučeníkoch za vandalského prenasledovania, pribudnú v našich časoch nové záznamy, ktoré rozprávajú o nemenej hrdinských, nemenej slávnych činoch.

Kto mohol čo i len tušiť, že k vynikajúcim svätým africkým mučeníkom a vyznávačom, známym z dejín, ako boli Cyprián, Felicita a Perpetua, a k najväčšiemu mužovi Augustínovi raz pripojíme Karola Lwangu a Mateja Mulumbu Kalembu, ktorých mená sú nám také drahé, a ich dvadsiatich spoločníkov!? A treba tu spomenúť aj tých, čo sa hlásili k anglikánskej cirkvi a boli povraždení pre Kristovo meno.

Títo africkí mučeníci isto kladú začiatky novej epochy. Len tu nemyslime na prenasledovania a náboženské boje, ale na kresťanské a občianske obrodenie!

Lebo z Afriky skropenej krvou týchto mučeníkov, ktorí sú prví v tomto novom veku (a nech dá Boh, aby boli aj poslední, veď ich obeta je taká veľká a cenná!), rodí sa nová, slobodná a nezávislá Afrika.

Násilie spáchané na týchto mučeníkoch je také ohavné a také výrazné, že môže byť dostatočným a rukolapným podnetom na formovanie nového ľudu z mravného hľadiska, aby vznikli nové duchovné tradície, ktoré zostanú potomkom, a aby sa takrečeno symbolicky vyjadril a urýchlil prechod od jednoduchého a hrubého spôsobu života – v ktorom nechýbali niektoré vynikajúce ľudské hodnoty, no pritom bol poškvrnený, chorý a akoby otročil sám sebe, – k civilizácii, ktorá vyžaduje ušľachtilejšie prejavy ľudského ducha a vyššie formy spoločenského života.

RESPONZÓRIUM

Keď v sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista-Sudcu dostať víťaznú korunu! Aleluja.

Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s čistým srdcom, s pevnou vierou a vytrvalou láskou. * Aká to.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, tvojím pôsobením sa krv mučeníkov stala semenom nových kresťanov; dopraj láskavo, aby pole tvojej Cirkvi, skropené krvou svätého Karola a jeho spoločníkov, prinášalo stále hojnú úrodu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky