12. december 2025

Prebl. Panny Márie Guadalupskej
ľubovoľná spomienka

Pracovný preklad:
V roku 1531, na vrchu Tepeyac, v blízkosti hlavného mesta Mexika, na území dnešného Mexika, sa Jánovi Didakovi Cuauhtlatoatzin, z domorodého indiánskeho kmeňa, zjavila Panna Mária, a na jeho plášti zostal jej zázračný obraz, ktorý tam veriaci dodnes neustále uctievajú. Skrze tohto muža, obdareného čistou vierou, Božia Matka a Matka Cirkvi volá všetkých ľudí ku Kristovej láske.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Nebeské Slovo, prúdiace

z Otca jak svetlo, Boží jas,

stáva sa telom a ide

v plnosti času spasiť nás.

Dušu nám svetlom rozjasni,

nech plameň lásky v srdci je;

správa o tvojej blízkosti

nech všetko nízke zaženie.

Keď ako sudca prídeš raz,

hlbiny srdca odhalíš:

hriešnikom tresty vymeriaš,

kráľovstvom dobrých odmeníš.

Nech srdce úzkosť nezovrie

pred večným trestom za viny,

lež odpusť nám a prijmi nás

do večnej Božej otčiny.

Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.

Žalm 38
Modlitba hriešnika v najväčšom nebezpečenstve
Všetci jeho známi stáli obďaleč. (Lk 23, 49)
I

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *

a netrestaj ma v svojom hneve,

lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *

dopadla na mňa tvoja ruka.

Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, *

pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.

Hriechy mi prerástli nad hlavu *

a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

Ant. Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.

Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu.

II

Rany mi zapáchajú a hnisajú *

pre moju nerozumnosť.

Zohnutý som a veľmi skľúčený, *

smutne sa vlečiem celý deň.

Bedrá mi spaľuje horúčka *

a moje telo je nezdravé.

Nevládny som a celý dobitý, *

v kvílení srdca nariekam.

Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *

ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.

Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *

i svetlo v očiach mi hasne.

Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *

aj moji príbuzní sa ma stránia.

Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †

a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *

a deň čo deň vymýšľajú úklady.

Ant. Pane, ty poznáš každú moju túžbu.

Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.

III

Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *

ako nemý, čo neotvára ústa.

Podobám sa človekovi, čo nepočuje *

a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

Pane, pretože v teba dúfam, *

ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.

A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; *

a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“

Ja, pravda, už takmer padám *

a na svoju bolesť myslím ustavične.

Preto vyznávam svoju vinu *

a pre svoj hriech sa trápim.

Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *

ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.

Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *

že som konal dobre.

Neopúšťaj ma, Pane; *

Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.

Ponáhľaj sa mi na pomoc, *

Pane, moja spása.

Ant. Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.

Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie.

Tvoja pomoc, ktorú si mi prisľúbil.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

27, 1-13

Obnova Pánovej vinice

V ten deň Pán potresce

svojím tvrdým, mocným a veľkým mečom

Leviatana, hada na úteku,

Leviatana, skrúteného hada,

a zabije draka, čo je v mori.

V ten deň bude vinica pôvabná;

ospevujte ju.

Ja, Pán, ju strážim

a každú chvíľu ju zalievam.

Strážim ju vo dne v noci,

aby sa jej niečo nestalo.

Nerád sa hnevám.

Ale keby som našiel tŕnie a krovie,

pustím sa s ňou do boja

a podpálim ju,

ak sa nebude utiekať pod moju ochranu

a neuzavrie so mnou mier,

a neuzavrie mier so mnou.

V budúcich dňoch Jakub zapustí korene,

pučať a kvitnúť bude Izrael

a naplní celú zem ovocím.

Vari ho udrel ako tých, čo jeho bijú?

Alebo ho zabil ako tých, čo jeho zabíjajú?

Mierne ho trestá, keď ho zavrhne,

odoženie ho svojím silným dychom v čase, keď duje východný vietor.

A tým sa Jakubova neprávosť odpustí

a konečným ovocím odpustenia jeho hriechu bude,

že rozbije ako vápenec

všetky kamene oltára

a nebudú vyčnievať posvätné háje ani kadidlové oltáre.

Lebo opevnené mesto je spustošené,

príbytok zanedbaný a osamelý ako púšť;

pasie sa tam dobytok, líha tam

a obžiera jeho konáre.

V období sucha jeho lístie opadne,

prídu ženy a zapália ho;

lebo to nie je múdry ľud.

Preto sa nad ním nezmiluje jeho stvoriteľ,

nezľutuje sa nad ním ten, čo ho utvoril.

V ten deň bude Pán vyklepávať klasy

od Rieky až po Egyptský potok

a vy sa po jednom zhromaždíte, synovia Izraela.

V ten deň budú trúbiť na veľkej poľnici

a prídu tí, čo sa stratili v Asýrskej krajine,

aj tí, čo boli vyhnaní do Egypta.

A budú sa klaňať Pánovi

na svätom vrchu v Jeruzaleme.

RESPONZÓRIUM

Porov. Mt 24, 31; Iz 27, 13

Pán pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice. * Anjeli zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý.

Prídu a budú sa klaňať Pánovi na svätom vrchu v Jeruzaleme. * Anjeli.

DRUHÉ ČÍTANIE

Pracovný preklad:

Zo spisu Nican Mopohua zo 16. storočia

(Archív mexickej arcidiecézy)

Nie som s tebou ja, tvoja Matka?

V prvých dňoch decembra 1531 istý chudobný a šľachetný Indián, menom Ján Didak, pochádzajúci, ako vravia, z Cuauhtitlan, ktoré sa nachádzalo pod duchovnou správou rehoľníkov pôsobiacich v Tlatelolco, v istú sobotu skoro ráno šiel do Tlatelolco, aby sa venoval Božím veciam. Keď sa približoval k vŕšku menom Tepeyac, začalo svitať. Vtedy počul spev prichádzajúci sponad pahorka. Keď spev prestal a on nemohol vystúpiť vyššie, počul, že je volaný z vyššej, nedostupnej časti pahorku hlasom, ktorý mu povedal: „Drahý Ján Didak“. Vtedy si dodal odvahy a vyliezol na miesto, odkiaľ prichádzalo volanie.

Keď došiel na vrchol pahorku, uvidel stojacu ženu, ktorá ho prosila, aby pristúpil bližšie. Keď už stál pred ňou, naplnil ho obdiv z jej krásy, jej šaty žiarili ako slnko. Na tom mieste mu povedala: „Vedz, najdrahší synu, že ja som svätá Mária, prečistá vždy Panna, Matka pravého Boha, Stvoriteľa života, ktorý všetko stvoril a všetko udržuje, Pána neba i zeme. Veľmi chcem, vrúcne túžim, aby mi bola na tomto mieste postavená svätyňa, v ktorej ho budem vyvyšovať, zjavím ho a preukážem svoju lásku a dobrotu, budem ponúkať pomoc a ochranu, pretože som skutočne vašou láskavou Matkou, ako tvojou, tak aj všetkých ďalších pokolení a všetkých, ktorí ma milujú, ktorí ma hľadajú, ktorí ma budú zbožne a s dôverou vzývať. Tu vypočujem ich bolesti a slzy, v ťažkostiach im preukážem pomoc a v každom protivenstve záchranu. Aby sa toto moje prianie mohlo splniť, choď do Mexika k biskupovi. Povieš mu, že som ťa poslala, aby som mu zjavila, že veľmi chcem, aby mi tu vybudoval dom, aby na tomto pahorku vybudoval chrám.“

Keď sa dostal do mesta, hneď šiel do domu biskupa, ktorý sa volal Ján de Zumarraga z rehole sv. Františka. Keď teda biskup vypočul Jána Didaka, ako keby neveril, že je to pravda, povedal: „Synu, príď tu ešte raz a znova ťa vypočujem. Dovtedy pouvažujem, čo treba urobiť s tvojím zámerom a túžbou.“

V iný deň znova uvidel Kráľovnú, ako zostupuje z vrchu a hľadí na neho. Vyšla mu oproti, zastavila ho a povedala: „Počúvaj, milovaný syn, nech ťa nič nezarmucuje, nech ťa nič neznepokojuje, netráp sa kvôli chorobe svojho strýka ani kvôli akejkoľvek inej ťažkosti. Nie som s tebou ja, tvoja Matka? Či sa nenachádzaš pod mojím plášťom a ochranou? Či nie som zdrojom tvojej radosti? Či nespočívaš v mojom lone a v mojom náručí? Vari potrebuješ ešte niečo iné? Nech ťa nič netrápi a neľaká. Choď, drahý synu, na vrchol pahorku, tam kde si ma videl a kde som ti povedala, čo máš urobiť. Uvidíš tam niekoľko druhov kvetov. Natrhaj ich a prines mi ich.“

Ján teda šiel a priniesol Kráľovnej neba kvety, ktoré natrhal. A keď ich uvidela, vzala ich svojimi ctihodnými rukami. Potom ich vrátila Jánovi a vložila ich do jeho plášťa, vraviac mu: „Najmilší synu, tie kvety sú znamením, ktoré zanesieš biskupovi. A ty, ktorý si mojím poslom, tvojej vernosti to všetko zverujem. Prísne ti nakazujem, aby si len ty sám v prítomnosti biskupa rozvinul svoj plášť a ukázal mu, čo nesieš. Povieš mu, že som ti kázala vyliezť na vrchol vrchu, nazbierať kvety, a povieš všetko, čo si videl a obdivoval, aby tak uveril a vybudoval svätyňu, po ktorej túžim.“

A len čo Kráľovná neba odovzdala svoje posolstvo, vydal sa smerom k Mexiku. Kráčal radostný, pretože dúfal, že všetko sa úspešne vydarí. Keď dorazil na miesto, padol na tvár pred biskupom a opäť povedal o všetkom, čo videl, čo obdivoval a povedal mu svoje posolstvo. Vravel mu: „Pane, splnil som všetko, čo mi bolo prikázané. Šiel som povedať svojej Panej, Kráľovnej neba, svätej Márii, Božej Rodičke, že prosíte o znamenie, aby ste mi uverili a postavili jej posvätný domček tam, kde vás o to požiadala. Povedal som jej, že som vám dal svoje slovo, že prídem a prinesiem vám znamenie, dôkaz jej vôle. Všetko to vypočula, láskavo prijala vašu prosbu o znamenie a dnes skoro ráno ma poslala opäť k vám.“

Zbehlo sa vtedy celé mesto: všetci s údivom sledovali ctihodný obraz, obdivovali ho ako Božie dielo a modlili sa. A toho dňa strýko Jána Didaka vyrozprával, aká je veľká starostlivosť Panny a že jej obraz sa má nazývať: Svätej Márie vždy Panny z Guadalupe.

RESPONZÓRIUM

Porov. Zjv 12, 1

Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac, * a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.

Z Panny Márie sa radujú anjeli, plesajú archanjeli, * a na jej hlave.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, Otec milosrdenstva, ty si zveril svoj ľud pod osobitnú ochranu presvätej Matky tvojho Syna; udeľ všetkým, ktorí vzývajú preblahoslavenú guadalupskú Pannu, aby sa so živou vierou usilovali o rozvoj národov po cestách spravodlivosti a pokoja. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky