Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Najlepší sveta Stvoriteľ,
Vladár náš, chráň si stvorenia.
Nás pohrúžených do snenia
zbav škodlivého hlivenia.
Presvätý Kriste, prosíme:
odpusť nám viny, vyslyš nás;
vstávame, by sme modlitbou
posväcovali nočný čas.
Myseľ i ruky dvíhame,
ako nám prorok prikázal,
a v noci k chvále vstávame,
ako nám príklad Pavol dal.
Vidíš zlo, čo sme spáchali,
tajnosti sme ti zjavili,
vzlyk prosieb z mysle leje sa,
odpusť nám, čo sme zhrešili.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás
teraz i večne, v každý čas. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ty, Pane, Kriste, všetko vieš;
tebe česť, sláva, veleba.
Ty poznáš srdca tajnosti,
pomôž nám svojou milosťou.
Najlepší Pastier, pasieš nás,
stratené ovce vyhľadáš,
v tých najžírnejších pastvinách
nás pripoj k stádu svätému.
Zmierni hnev, Sudca, utíš strach,
záhube večnej nedaj nás,
lež nech na večných pastvinách
pri tebe máme večnú slasť.
Buď sláva tebe, Spasiteľ,
i úcta, moc a víťazstvo,
ty dobre vládneš nad všetkým
teraz a večne, naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. †
Milujem ťa, Pane, moja sila; *
† Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *
ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *
a budem zachránený pred nepriateľmi.
Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *
a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia, *
zovreli ma osídla smrti.
V úzkosti som vzýval Pána *
a volal som k svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas *
a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
Ant. Milujem ťa, Pane, moja sila.
Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Zem sa pohýbala a zachvela; †
vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *
lebo vzplanul hnevom.
Dym sa mu valil z nozdier †
a spaľujúci oheň z jeho úst, *
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Znížil nebesia a zostúpil: *
čierne mračno pod jeho nohami.
Zasadol na cheruba a vzlietol, *
vznášal sa na krídlach vetrov.
Temnotami sa celkom zahalil *
a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *
ľadovec a žeravé uhlie.
Pán z neba zahrmel †
a zaznel hlas Najvyššieho: *
ľadovec a žeravé uhlie.
Vyslal šípy a rozprášil ich, *
vrhol blesky a zmietol ich.
Otvorili sa hlbočiny vôd *
a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane, *
pred víchricou tvojho hnevu.
Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †
z rúk tých, čo ma nenávideli *
a boli silnejší ako ja.
Napadli ma v môj deň nešťastný, *
ale Pán mi bol podperou.
Vyviedol ma na miesto priestranné, *
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
Ant. Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *
za to, že moje ruky sú čisté,
lebo som kráčal po cestách Pánových *
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
Pred očami som mal všetky jeho príkazy *
a jeho zákony som neodvrhol.
S ním som bol bez úhony *
a uchránil som sa zločinu.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *
lebo videl, že moje ruky sú čisté.
Voči svätému si svätý, *
voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný, *
voči zvrhlému si neúprosný.
Pokorný ľud chrániš pred zánikom *
a ponižuješ oči pyšných.
Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *
môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *
a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
Ant. Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Všetci sa divili milým slovám.
Čo vychádzali z jeho úst.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Jeremiáša
2, 1-13. 20-25
Nevernosť Božieho ľudu
Pán prehovoril ku mne takto:
„Choď a krič do uší Jeruzalema:
Toto hovorí Pán:
Rozpomínam sa na teba, na lásku tvojej mladosti,
na tvoju ľúbosť, keď si bola mojou snúbenicou,
keď si ma nasledovala na púšti,
v krajine, ktorú neosievajú.
Izrael bol Pánovým svätým majetkom,
prvotinou jeho úrody;
previnili sa všetci, čo z nej jedli,
prišla na nich pohroma,
hovorí Pán.
Čujte Pánovo slovo, Jakubov dom
i všetky rody domu Izraelovho.
Toto hovorí Pán:
Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia,
že sa vzdialili odo mňa,
išli za márnosťou
a stali sa prázdnymi?
Už nepovedali: ‚Kde je Pán,
ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny,
ktorý nás viedol po púšti,
po neobývanej a neschodnej krajine,
po krajine vyprahnutej a chmúrnej,
po krajine, ktorou nik nechodí,
ani v nej nebýva človek?‘
A voviedol som vás do krajiny sadov,
aby ste požívali jej ovocie a všetky jej dobrá.
No keď ste do nej vošli, poškvrnili ste moju zem
a zohavili moje dedičstvo.
Kňazi sa nepýtali:
‚Kde je Pán?‘
Učitelia zákona ma nepoznali,
pastieri sa mi spreneverili,
proroci veštili v mene Bála
a chodili za tými, ktorí nie sú na nič.
Preto sa ešte budem s vami súdiť,
hovorí Pán,
a so synmi vašich synov pravotiť.
Len choďte na ostrovy Kittejcov a pozrite,
pošlite do Kedaru a dobre pozorujte;
pozrite, či sa tam stalo niečo také,
či zamenil národ bohov,
a pritom to nie sú bohovia.
A môj národ zamenil svoju slávu
za to, čo nie je na nič.
Stŕpnite nad tým, nebesia,
zhrozte sa preveľmi,
hovorí Pán.
Lebo môj ľud urobil dve chyby:
opustili mňa, prameň živej vody,
a vykopali si cisterny.
Už dávno si zlomila svoje jarmo,
roztrhla svoje putá
a povedala si: ‚Nebudem slúžiť.‘
A na každom vyvýšenom pahorku
a pod každým zeleným stromom
si sa rozvaľovala ako neviestka.
Ale ja som ťa vysadil ako šľachtenú vinicu,
samé pravé semeno.
Ako to, že si sa zmenila
na ratolesti cudzieho viniča?
Aj keby si sa sódou umyla
a minula množstvo lúhu,
vo svojej neprávosti si poškvrnená predo mnou,
hovorí Pán, Boh.
Ako môžeš hovoriť: ‚Nie som poškvrnená,
za bálmi som nechodila?‘
Pozri na svoju cestu v údolí,
poznaj, čo si urobila:
ľahká ťava na svojich kľukatých cestách.
Divá oslica zvyknutá na púšti,
keď zahorí žiadostivosťou, vetrí vo vzduchu;
kto skrotí jej zmyselnosť?
Neunaví sa ani jeden z tých, čo ju hľadajú,
nájdu ju v jej mesiaci.
Chráň svoju nohu, aby nezostala bosá,
a hrdlo, aby ti nevyschlo.
Povedala si: ‚Nie, je to zbytočné.
Aj tak milujem cudzincov
a pôjdem za nimi.‘“
RESPONZÓRIUM
Porov. Jer 2, 21; Mt 21, 43; Iz 5, 7b
Ja som ťa vysadil ako šľachtenú vinicu, samé pravé semeno. Ako to, že si sa zmenila na ratolesti cudzieho viniča? * Preto sa vám Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.
Čakal som na právo, a hľa, bezprávie, na spravodlivosť, a hľa, kvílenie utláčaných. * Preto sa vám.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Vyznaní svätého biskupa Augustína
(Lib. 9, 10-11: CSEL 33, 215-219)
Usilujme sa o večnú múdrosť
Keď sa blížil deň jej odchodu z tohto života – ty si vedel o tom dni, my nie –, stalo sa, verím, tvojím tajomným riadením, že sme sami, ja a ona, stáli opretí o okno, odkiaľ bolo vidieť do záhrady nášho domu, tam v Ostii nad Tiberom, kde sme sa ďaleko od ľudí zotavovali po dlhej namáhavej ceste pred plavbou. Rozprávali sme sa teda sami veľmi milo, pričom „sme zabúdali na to, čo je za nami, a uháňali za tým, čo je pred nami“. V prítomnosti pravdy, ktorou si ty, sme sa pýtali, aký bude večný život svätých, ktorý „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo“, ktorý „ani do ľudského srdca nevystúpil“. A žíznivo sme otvárali ústa srdca nadprirodzeným prúdom z tvojho zdroja, zo zdroja života, ktorý je u teba.
O tomto som hovoril, aj keď nie takýmto spôsobom a takýmito slovami, a ty, Pane, vieš, že v ten deň, keď sme o tom hovorili, tento svet strácal uprostred slov pre nás cenu aj so všetkými jeho pôžitkami. Vtedy ona povedala: „Syn môj, čo sa mňa týka, už ma nič neteší v tomto živote. Neviem, čo by som tu ešte robila a načo by som tu bola, keď už nemám v čo dúfať na tomto svete. Iba pre jedno som túžila zostať ešte nejaký čas v tomto živote: aby som ťa mohla vidieť ako kresťana katolíka skôr, ako zomriem. A Boh mi to dal vrchovato, lebo môžem vidieť, že si celkom pohrdol pozemskou blaženosťou a stal si sa jeho služobníkom. Čo tu mám ešte robiť?“
Nespomínam si presne, čo som jej na to odpovedal; ale odvtedy prešlo asi päť dní, viac to nebolo, a ľahla si v horúčke. Počas choroby v ktorýsi deň zamdlela a stratila na chvíľu vedomie. My sme pribehli k nej, ale hneď prišla k sebe a keď videla, ako tam s bratom stojíme, povedala nám, akoby niečo hľadala: „Kde som to bola?“
A keď nás videla skľúčených od žiaľu, povedala: „Tu pochovajte svoju matku.“ Ja som mlčal a zadržiaval som plač. Ale môj brat povedal čosi, ako že by bol radšej, keby zomrela nie v cudzine, ale vo vlasti. Keď to počula, pozrela naňho s výrazom nevôle, že takto rozmýšľa, a potom pozrela na mňa a povedala: „Pozri, čo hovorí.“ A nato obom: „Toto telo pochovajte hocikde. Nech vás starosť oň netrápi. Len o to vás prosím, aby ste pamätali na mňa pri Pánovom oltári, nech budete kdekoľvek.“ Keď vyslovila, ako mohla, toto svoje presvedčenie, zatíchla a choroba sa jej rýchlo zhoršovala.
RESPONZÓRIUM
1 Kor 7, 29a. 30b. 31; 2, 12a
Čas je krátky; aby napokon aj tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, * Lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa.
A my sme nedostali ducha sveta. * Lebo.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, útecha zarmútených, ty si milosrdne vypočul svätú Moniku, keď ťa so slzami v očiach vytrvalo prosila za obrátenie svojho syna Augustína; daj, aby sme aj my na príhovor obidvoch oplakávali svoje hriechy, a tak dosiahli milosť tvojho odpustenia. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky