6. december 2025

Sv. Mikuláša, biskupa
ľubovoľná spomienka

Bol biskupom v Myre v Lýkii (dnes v Turecku). Zomrel niekedy v polovici 4. storočia. Od 10. storočia sa uctieva už v celej Cirkvi.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Nebeské Slovo, prúdiace

z Otca jak svetlo, Boží jas,

stáva sa telom a ide

v plnosti času spasiť nás.

Dušu nám svetlom rozjasni,

nech plameň lásky v srdci je;

správa o tvojej blízkosti

nech všetko nízke zaženie.

Keď ako sudca prídeš raz,

hlbiny srdca odhalíš:

hriešnikom tresty vymeriaš,

kráľovstvom dobrých odmeníš.

Nech srdce úzkosť nezovrie

pred večným trestom za viny,

lež odpusť nám a prijmi nás

do večnej Božej otčiny.

Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Spievajte Pánovi, pamätajte na divy, čo učinil.

Žalm 105
Boh je v sľuboch verný
Apoštoli zvestujú pohanom obdivuhodné skutky Boha pri jeho príchode. (Sv. Atanáz)
I

Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, *

rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.

Spievajte mu a hrajte, *

rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.

Jeho svätým menom sa honoste; *

nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

Hľadajte Pána a jeho moc, *

hľadajte vždy jeho tvár.

Pamätajte na divy, čo učinil, *

na jeho znamenia a na výroky jeho úst,

vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, *

synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

On, Pán, je náš Boh; *

jeho rozhodnutia platia po celej zemi.

Večne pamätá na svoju zmluvu, *

na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,

na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, *

na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

Jakubovi to stanovil za zákon, *

Izraelovi za zmluvu večitú,

keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu *

ako váš podiel dedičný.“

Keď ich bolo ešte neveľa, *

iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine

a od kmeňa prechodili ku kmeňu, *

z jedného kráľovstva k inému národu,

nedovolil, aby im ľudia krivdili; *

i kráľov karhal kvôli nim:

„Netýkajte sa mojich pomazaných, *

neubližujte mojim prorokom.“

Ant. Spievajte Pánovi, pamätajte na divy, čo učinil.

Ant. 2 Pán neopustil spravodlivého, ktorého predali, a vyslobodil ho z rúk hriešnikov.

II

Hlad privolal na krajinu *

a poničil všetku zásobu chleba.

Pred nimi poslal muža, *

Jozefa, ktorého predali za otroka.

Putami jeho nohy zovreli *

a jeho šiju železom;

no potom došlo na jeho slová, *

Pán dokázal jeho nevinnosť.

Vyslobodil ho posol kráľovský, *

prepustil ho vládca národov;

ustanovil ho za pána svojho domu *

a za správcu všetkého svojho majetku,

aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle *

a jeho starcov učil múdrosti.

Ant. Pán neopustil spravodlivého, ktorého predali, a vyslobodil ho z rúk hriešnikov.

Ant. 3 Pán pamätal na slová svojho záväzku a vyviedol svoj ľud v radosti.

III

I prišiel Izrael do Egypta *

a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.

Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil *

a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.

Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud *

a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.

Poslal svojho sluhu Mojžiša *

a Árona, ktorého si vyvolil.

A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia *

a zázraky v Chámovej krajine.

Zoslal temnoty a zahalil ich, *

lež oni sa jeho slovám spriečili.

Ich vody na krv premenil *

a pozabíjal ich ryby.

Ich krajina sa zahemžila žabami, *

vnikli až do paláca kráľovho.

Rozkázal a prileteli roje múch, *

všetky končiny zaplavili komáre.

Namiesto dažďa im zoslal kamenec, *

žeravý oheň do ich krajiny.

A zbil im révu i figovník, *

dolámal stromy na ich území.

Rozkázal a prileteli kobylky, *

nespočetné množstvo sarančí.

Zožrali všetku zeleň v krajine, *

zožrali všetku zemskú úrodu.

A pobil všetko prvorodené v Egypte, *

prvotiny všetkej ich mužnej sily.

Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom *

a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.

I zaradoval sa Egypt, že už odišli, *

lebo strach z nich naň doľahol.

Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, *

a oheň, aby im svietil za noci.

Keď požiadali, zoslal im prepelice *

a sýtil ich chlebom z neba.

Otvoril skalu a voda vytryskla, *

po púšti tiekla sťa rieka.

Lebo pamätal na slová svojho záväzku, *

ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

Vyviedol teda svoj ľud v radosti, *

vyvolených svojich s plesaním.

A odovzdal im krajiny pohanov *

i zaujali majetky národov,

aby zachovávali jeho predpisy *

a jeho zákon plnili.

Ant. Pán pamätal na slová svojho záväzku a vyviedol svoj ľud v radosti.

Pán zvestuje svoje slovo Jakubovi.

Svoje zákony a prikázania Izraelovi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

21, 6-12

Strážca oznamuje pád Babylonu

Toto mi povedal Pán:

„Choď a postav pozorovateľa,

ktorý bude hlásiť všetko, čo uvidí.

Ak uvidí vozy, dvojzáprah koní,

jazdcov na osloch a jazdcov na ťavách,

nech ich veľmi pozorne sleduje.“

A pozorovateľ vykríkol:

„Na pozorovateľni, Pane,

stojím bez prestania celý deň

a celé noci

stojím na stráži.

Hľa, prichádza sem oddiel mužov,

konský dvojzáprah.“

A potom dodal:

„Padol, padol Babylon

a všetky sochy jeho bohov

sú polámané po zemi.“

Vy, moji zbití, ľud mojej holohumnice,

zvestoval som vám,

čo som počul od Pána zástupov, od Boha Izraela.

Výrok o Dume:

Volá ku mne zo Seiru:

„Strážca, kedy sa skončí noc?

Strážca, kedy sa skončí noc?“

Strážca odpovedal:

„Príde ráno, ale aj noc.

Ak sa chcete pýtať, pýtajte sa;

vráťte sa, poďte!“

RESPONZÓRIUM

Zjv 18, 2. 4. 5

Anjel zavolal mohutným hlasom: Padol veľký Babylon. A počul som iný hlas z neba volať: * Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch.

Lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. * Vyjdite.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium

(Tract. 123, 5: CCL 36, 678-680)

Sila lásky premáha strach zo smrti

Pán sa pýta na to, čo vedel už predtým, a nie raz, ale dvakrát, ba trikrát, či ho Peter miluje. A práve toľko ráz počuje od Petra, že ho miluje, a toľko ráz prikazuje Petrovi, aby pásol jeho ovce.

Trojnásobnému zapretiu zodpovedá trojnásobné vyznanie, aby jazyk neslúžil láske menej než strachu a aby sa nezdalo, že strach zo smrti vyláka viac slov ako život. Nech láska pasie Pánovo stádo, keď strach zaprel pastiera.

Kto pasie Kristove ovce tak, akoby patrili jemu, a nie Kristovi, dokazuje, že miluje seba, a nie Krista.

Pred takýmito varuje Kristov toľko ráz zdôraznený hlas a Apoštol nad nimi narieka, že hľadajú svoje záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista.

Veď keď hovorí: „Miluješ ma? Pas moje ovce,“ to nemôže znamenať nič iné, ako keby povedal: Ak ma miluješ, nepomýšľaj pásť seba, ale moje ovce. Pas ich ako moje, nie ako svoje ovce. Hľadaj v nich moju slávu, nie svoju; moju vládu, nie svoju; môj zisk, nie svoj. Aby si sa neocitol medzi tými, čo patria k „zlým časom“, milujú seba samých a všetko, čo súvisí s týmto koreňom všetkého zla.

Tí teda, čo pasú Kristove ovce, nesmú milovať seba samých, ani ich nesmú pásť ako svoje, ale ako jeho.

A najväčšia chyba, ktorej sa musia chrániť tí, čo pasú Kristove ovce, je hľadať svoje záujmy a nehľadať záujmy Ježiša Krista a zneužiť pre svoju žiadostivosť tých, za ktorých Kristus vylial svoju krv.

V tom, kto pasie jeho ovce, musí rásť jeho láska a musí dosiahnuť taký duchovný zápal, že prekoná aj prirodzený strach zo smrti, ktorej sa bránime i napriek tomu, že chceme žiť s Kristom.

Nech je hrôza smrti akokoľvek veľká, musí ju premôcť sila lásky, akou milujeme toho, ktorý dobrovoľne podstúpil za nás aj smrť a je naším životom.

Lebo keby smrť vôbec nebudila hrôzu alebo len veľmi malú, nebola by sláva mučeníkov taká veľká. Ale keď si dobrý pastier, ktorý dal život za svoje ovce, z tých oviec získal toľko mučeníkov, o čo viac musia až na smrť, až po vyliatie krvi bojovať za pravdu a proti hriechu tí, ktorým zveril svoje ovce, aby ich pásli, čiže vyučovali a viedli.

Kto by teda pri pohľade na príklad jeho umučenia nevidel, že pastieri ho musia nasledovať a čím užšie prilipnúť k svojmu pastierovi, keď ho nasledujú aj mnohé ovce!? Veď pod jedným pastierom v jednom stáde sú aj sami pastieri ovcami. Lebo všetkých, za ktorých trpel, urobil svojimi ovcami. Ba aj on sám sa stal baránkom, aby mohol trpieť za všetkých.

RESPONZÓRIUM

Sir 45, 3; Ž 78, 70. 71

Pán ho oslávil pred očami kráľov a dal mu moc nad svojím ľudom. * A ukázal mu svoju slávu.

Pán si vyvolil svojho sluhu, aby pásol vyvolený ľud, jeho dedičstvo. * A ukázal.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane, vzývame tvoje milosrdenstvo a prosíme ťa, na mocný príhovor svätého biskupa Mikuláša chráň nás pred každým nešťastím, aby sme mohli napredovať po ceste spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky