Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Tmavá noc ešte halí zem,
zakrýva farby predmetov;
nestranný sudca našich sŕdc,
voláme s úctou posvätnou:
odpusť nám hriechy, neprávosť,
zmy z duše všetku špinu, kal
a daj nám milosť, Kriste náš,
by sa nik hriechu nepoddal.
Hľa, tŕpne duša umdlená,
hryzie ju vina, mučí hriech;
túži sa zbaviť nízkosti,
k tebe sa, Kriste, privinie.
Ty zažeň v diaľne diaľavy
zo srdca hmlu a tieňavy,
nech dušu, mrakov zbavenú,
blažené svetlo zaplaví.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Prosíme, Kriste, skloň sa k nám,
ku služobníkom prosiacim:
nech zloba sveta mámivá
nevezme vieru veriacim.
Nech nezmýšľame bezbožne,
závisťou viesť sa nedajme,
urážky neodplácajme,
zlo dobrom popremáhajme.
Nech zmizne z mysle, zo srdca
hnev, lesť a pýcha života,
nech stratí sa aj lakomosť,
koreň zla, hriešna samota.
Nech láska, pravá, úprimná,
upevní zväzky pokoja,
hrdinsky žitá čistota
a viera nech nás opoja.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.
Božia cesta je čistá, †
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. *
On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.
Veď kto je Boh okrem Pána? *
Kto je skala okrem nášho Boha?
To Boh ma silou opásal *
a moju cestu urobil nepoškvrnenou.
Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa *
a postavil ma na výšinu.
Ruky mi na boj vycvičil *
a moje ramená napínajú luk kovový.
Ant. Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.
Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Dal si mi svoj štít záchranný, †
pravicou si ma podporil *
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
Mojim krokom si cestu uvoľnil *
a moje nohy nepociťujú únavu.
Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, *
a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, *
popadali mi pod nohy.
Opásal si ma udatnosťou v boji *
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.
Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek *
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
Kričali, nemal im kto pomôcť, *
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, *
šliapal som po nich ako po blate uličnom.
Vytrhol si ma zo vzbury ľudu *
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, *
a poslúcha ma na jediné slovo.
O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; †
cudzinci blednú od strachu *
a trasú sa vo svojich úkrytoch.
Ant. Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, *
nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Bože, ty si ma poveril odplatou †
a podmanil si mi národy; *
ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.
Povýšil si ma nad mojich odporcov *
a vytrhol si ma z rúk násilníka.
Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi *
a ospevovať tvoje meno žalmami.
Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, †
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, *
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.
Ant. Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Otvor mi, Pane, oči.
Aby som pozoroval divy tvojho zákona.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Zachariáša
11, 4 – 12, 8
Podobenstvo o pastieroch
Toto hovorí Pán, môj Boh: „Pas ovce na zabitie. Tí, čo ich kupujú, zabíjajú ich bez zľutovania, a tí, čo ich predávajú, hovoria: ‚Nech je zvelebený Pán, že som zbohatol.‘ Ani ich pastierom ich nie je ľúto.
Ani ja sa už nezľutujem nad obyvateľmi zeme, hovorí Pán. Hľa, ja vydám ľudí, každého do rúk jeho blížneho a do rúk jeho kráľa. Oni spustošia krajinu a ja nevytrhnem z ich rúk.“
A ja som pásol ovce na zabitie pre obchodníkov so stádom. Vzal som si dve palice, jednu som nazval Krása, druhú som nazval Puto, a pásol som stádo. A zahnal som troch pastierov za jeden mesiac, lebo si ich zošklivila moja duša a oni si zošklivili mňa. I povedal som: „Nebudem vás pásť. Tá, ktorá má zomrieť, nech zomrie, ktorá má byť zahnaná, nech je zahnaná, a ostatné nech žerú jedna druhej mäso.“ Tu som vzal svoju palicu, ktorá sa volala Krása, a posekal som ju, aby som zrušil svoju zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi. V ten deň bola zrušená. A obchodníci so stádom, ktorí ma pozorovali, spoznali, že je to Pánovo slovo. Povedal som im: „Ak uznáte za dobré, vyplaťte mi mzdu, ak nie, nechajte tak.“ A odvážili mi mzdu tridsať šiklov striebra. Pán mi povedal: „Vhoď to do pokladnice, tú krásnu cenu, ktorou ma ocenili.“ I vzal som tridsať strieborných šiklov a vhodil som ich do pokladnice v Pánovom dome. Potom som posekal svoju druhú palicu, ktorá sa nazývala Puto, aby som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom.
Pán mi povedal: „Ešte si vezmi výstroj hlúpeho pastiera;
lebo ja vzbudím pastiera v krajine,
ktorý hynúcu ovcu nenavštívi,
odtúlanú nebude hľadať,
doráňanú nebude liečiť
a stojacu nepodrží,
ale mäso tučných bude jesť
a poláme im kopytá.
Beda môjmu hlúpemu pastierovi,
ktorý opúšťa stádo!
Meč na jeho rameno
a na jeho pravé oko;
jeho rameno nech celkom uschne
a jeho pravé oko nech sa úplne zatemní.“
Pánovo slovo o Izraelovi a o Júdovi. Výrok Pána, ktorý rozpína nebesia a kladie základy zeme a tvorí ducha v človeku: „Ja robím z Jeruzalema opojnú čašu pre všetky okolité národy. Bude to pri obliehaní Jeruzalema. V ten deň urobím z Jeruzalema ťažký kameň pre všetky národy. Všetci, čo ho budú niesť, do krvi sa porania a spolčia sa proti nemu všetky národy zeme. V ten deň, hovorí Pán, udriem každého koňa, až zmeravie, i jeho jazdca, až zošalie. Ale nad Júdovým domom otvorím svoje oči a všetky kone národov raním slepotou. Vtedy si judejskí vodcovia povedia v srdci: ‚Sila obyvateľov Jeruzalema je v Pánovi zástupov, ich Bohu.‘ V ten deň urobím judejských vodcov nádobou s ohňom na dreve a horiacou fakľou na sene. Pohltia napravo i naľavo všetky okolité národy, ale Jeruzalem zostane zasa na svojom mieste. Pán zachráni najprv Júdove stany, aby sa sláva Dávidovho domu a sláva obyvateľov Jeruzalema nevypínala proti Júdovi. V ten deň bude Pán chrániť obyvateľov Jeruzalema. Klesajúci medzi nimi bude v ten deň ako Dávid a Dávidov dom ako Boh, ako Pánov anjel pred nimi.“
RESPONZÓRIUM
Zach 11, 12b. 13b; Mt 26, 15
Odvážili mi mzdu tridsať šiklov striebra, * Krásnu cenu, ktorou ma ocenili.
Judáš sa vyzvedal: Čo mi dáte a ja vám ho vydám? Oni mu určili tridsať strieborných. * Krásnu.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Meditácie o úprimnom sebadarovaní svätého pápeža Jána Pavla Druhého
(8-II-1994; AAS 98 [2006], 635-636)
Strážca posvätnosti a ľudskej dôstojnosti
Každý človek v sebe nesie nevýslovnú hodnotu. Túto hodnotu dostáva od Boha, ktorý sa sám stal človekom, zjavil svoje božstvo v istom zmysle dané človeku a stvoril nový poriadok medziľudských vzťahov. V novom poriadku je človek oveľa viac oným jediným tvorom na zemi, ktorého Boh chcel pre neho samého, a zároveň je osobou podobnou Bohu, ktorá sa môže plne nájsť len v úprimnom sebadarovaní.
Vykúpenie je teda otvorenie ľudských očí pre celý nový poriadok sveta vybudovaný na úprimnom dare. Je to poriadok hlboko osobný a zároveň sviatostný. Vykúpenie totiž potvrdzuje sacrum celého stvorenia, potvrdzuje sacrum človeka stvoreného ako muža a ženu. Prameň tohto sacrum je vo svätosti samého Boha, ktorý sa stal človekom. On, keď bol sviatosťou Boha prítomného vo svete, zmenil tento svet na sviatosť pre Boha.
V kontexte vykúpenia, ktoré sa udialo skrze obetu Kristovho tela a krvi, sa stáva viac zreteľná posvätnosť ľudského tela, dokonca aj vtedy, keď je toto telo najviac zúbožené či zdeptané – podobne ako Kristus bol zúbožený počas svojho mučenia. Ľudské telo má svoju dôstojnosť plynúcu tiež z tohto sacrum. Platí to tak pre telo muža, ako aj pre telo ženy.
Vykúpenie uskutočnené v tele dáva akoby zvláštny rozmer posvätnosti ľudského tela. Táto posvätnosť priamo vylučuje, že by sa telo mohlo stať akýmsi predmetom na použitie. Každý človek, predovšetkým každý muž, je strážcom tejto posvätnosti a tejto dôstojnosti.
„Čo som ja strážca svojho brata?“ – pýtal sa Kain, keď stál na počiatku nešťastnej civilizácie smrti v dejinách ľudstva. Kristus stojí uprostred tejto civilizácie, stojí uprostred Kainovej otázky a odpovedá: Áno, si strážcom – si strážcom posvätnosti, si strážcom ľudskej dôstojnosti v každej žene a v každom mužovi. Si strážcom posvätnosti jej tela, ktoré pre teba má byť predmetom úcty.
Vtedy budeš poznávať tú krásu, akou Boh obdaril ženu od začiatku a ona bude spoznávať teba, bude sa cítiť bezpečne pred pohľadom svojho brata, bude sa radovať z daru svojho ženstva, ktorým ju obdaroval Stvoriteľ. Vtedy bude ono večné ženstvo znovu nenarušeným darom ľudskej civilizácie, inšpiráciou pre tvorbu a zdrojom krásy, ktorá existuje preto, aby sme vstávali z mŕtvych.
Vari sa práve preto nestala zdrojom toľkých ľudských zmŕtvychvstaní krása ženy, krása matky, sestry, nevesty – tá krása, ktorá nachádza svoj osobitný vrchol v Božej Matke?
RESPONZÓRIUM
Porov. Gn 4, 9; 1 Jn 3, 18
Som azda strážcom svojho brata? * Si strážcom posvätnosti, si strážcom ľudskej dôstojnosti.
Miluj skutkom a pravdou. * Si strážcom.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si blahoslavenú Annu posilňoval, aby sa nebála toho, kto môže zabiť telo, a korunoval si jej panenstvo slávou mučeníctva; na jej príhovor udeľ aj nám odvahu voliť si dobro a zavrhovať zlo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky