22. december 2025

Pondelok, Adventné obdobie, 4. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Príď, Kriste, spása národov,

naroď sa z Panny Márie;

nech žasne svet a umĺkne:

taký zrod Boha hoden je.

Duch Svätý Pannu zatônil;

– neznala muža Mária –,

Slovo sa stáva človekom,

na kvet sa púčok rozvíja.

Pod srdcom Panny zreje Plod;

jej čistota je žiarivá,

jej čnosti – krásna kytica,

jak v chráme Boh v nej prebýva.

On, Mocný, dvojej podstaty,

nech sa už vydá na cestu,

nech vyjde z krásnej komnaty

zachrániť svoju nevestu.

Vo všetkom s Otcom rovnaký,

telom sa ľudským priodial,

by liečil naše slabosti

a večnú spásu daroval.

Žiaria už tvoje jasličky,

noc novým svetlom oplýva,

čo nevyhasí žiadna tma,

čo vlastní viera ohnivá.

Sláva ti, Kriste, Kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Žalm 73
Prečo trpí spravodlivý
Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)
I

Aký dobrý je Boh voči statočným, *

 Boh voči tým, čo majú srdce čisté.

No mne sa temer nohy podlomili, *

takmer som sa zapotácal.

Lebo som žiarlil na chvastúňov, *

keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, *

sú zdraví a vypasení,

nesužujú sa ako iní smrteľníci, *

ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *

a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.

Akoby z tuku sa liahne ich zloba *

a vybuchuje zlomyseľnosť.

Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *

povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu *

a jazyk sa im vláči po zemi.

Sedia si na výšinách *

a nezasahuje ich povodeň.

Vravia si: „Vari to vidí Boh? *

A vie o tom Najvyšší?“

Hľa, to sú hriešnici: *

bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.

Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

II

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *

a v nevinnosti som si ruky umýval;

šľahaný som deň čo deň *

a trestaný už od rána.“

Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *

to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.

Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *

zrejme to bolo nad moje sily,

kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *

kde som pochopil, aký bude ich koniec.

Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *

a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! *

Náhle je po nich, hynú od hrôzy.

Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *

tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

III

Moje srdce je plné trpkosti *

a celé vnútro doráňané.

Hlúpy som bol a nechápavý *

a pred tebou som bol ako dobytča.

Ale ja som stále pri tebe *

a ty mi držíš pravicu.

Vedieš ma podľa svojho zámeru *

a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? *

A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.

Hynie mi telo i srdce, *

no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.

Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *

zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.

Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *

a v Pánu Bohu svoju nádej mať

a ohlasovať všetky jeho diela *

v bránach dcéry sionskej.

Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

Čujte, národy, Pánovo slovo.

A ohlasujte ho po končiny zeme.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

49, 14 – 50, 1

Obnova Siona

Sion povedal: „Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol.“

Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa

a nezľutuje sa nad synom svojho lona?

A keby aj ona zabudla,

ja na teba nezabudnem.

Hľa, do dlaní som si ťa vryl;

tvoje hradby sú stále predo mnou.

Tvoji stavitelia sa už ponáhľajú

a tí, čo ťa rúcali a pustošili, odídu od teba.

Dvihni svoje oči a dívaj sa navôkol:

títo všetci sa zhromaždili, prišli k tebe.

„Ako žijem,“ hovorí Pán,

„týchto všetkých si oblečieš ako ozdobu,

opášeš sa nimi ako nevesta.“

Lebo tvoje ruiny a pustiny,

tvoja vyplienená krajina

bude teraz úzka pre toľkých obyvateľov;

a tí, čo ťa žrali, budú ďaleko.

Ešte ti budú vravieť do uší

deti, ktoré si stratila:

„Mám tu málo miesta,

urob mi priestor, kde by som mohol bývať.“

A ty si povieš vo svojom srdci:

„Ktože mi tieto porodil?

Veď som bezdetná a neplodná,

vo vyhnanstve a zajatá.

A tieto kto vychoval?

Veď som bola sama a opustená;

a tieto kde boli?“

Toto hovorí Pán, Boh:

„Hľa, ja dvihnem svoju ruku k pohanom

a nad národy vyvesím svoju zástavu;

oni prinesú tvojich synov v náručí

a tvoje dcéry na pleciach ponesú.

Králi budú tvojimi pestúnmi

a kráľovné tvojimi dojkami;

tvárou na zem padnú pred tebou

a lízať budú prach tvojich nôh.

Vtedy poznáš, že ja som Pán:

nebudú zahanbení tí, čo vo mňa dúfajú.“

Vari vezme niekto hrdinovi korisť?

Či možno zachrániť, čo uchvátil silák?

Lebo toto hovorí Pán:

„Veru, aj hrdinovi sa vezme zajatec

a zachráni sa aj to, čo silák odniesol.

Ja budem bojovať s tými, čo s tebou bojovali,

a tvojich synov ja zachránim.

Tvojich nepriateľov nakŕmim ich vlastným mäsom,

vlastnou krvou sa opijú ako sladkým vínom;

vtedy pozná každé telo, že ja som Pán, tvoj spasiteľ

a tvoj vykupiteľ, Mocný Jakubov.“

Toto hovorí Pán:

„Kde je rozvodná listina vašej matky,

ktorou som ju prepustil?

Alebo kto je môj veriteľ,

ktorému som vás predal?

Hľa, pre svoje hriechy ste boli predaní

a pre vaše zločiny bola prepustená vaša matka.“

RESPONZÓRIUM

Iz 49, 15; porov. Ž 27, 10

Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom svojho lona? * A keby aj matka zabudla, ja na teba nezabudnem, hovorí Pán.

Opustili ma otec aj mať, ale ty, Pane, si sa ma ujal. * A keby aj matka.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Výkladu Lukášovho evanjelia od svätého kňaza Bédu Ctihodného

(Lib. 1, 46-55: CCL 120, 37-39)

Magnifikat

„Mária hovorila: Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi.“

To znamená: Pán ma vyznačil takou veľkou, takou neslýchanou úlohou, že to nielen jazyk nevie vysloviť, ale ani najhlbší cit srdca to nedokáže vystihnúť. Preto zo všetkých síl duše vzdávam vďaky a chvály a všetko, čo prežívam, cítim a myslím, vďačne vkladám do rozjímania o veľkosti toho, ktorému niet konca; môj duch sa teší z večného božstva Ježiša, Spasiteľa, ktorý sa počal v čase a žije v mojom tele.

„Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.“

Tieto slová súvisia so začiatkom piesne, kde sa hovorí: „Velebí moja duša Pána.“ Veď iba človek, ktorému Pán urobil veľké veci, môže velebiť Boha dôstojnými chválospevmi a povzbudzovať k tomu aj tých, čo majú účasť na tých istých prisľúbeniach a na tej istej spáse, slovami: „Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne.“

Lebo kto pozná Pána a odmieta ho velebiť z celej sily a oslavovať jeho meno, „bude v nebeskom kráľovstve najmenší“. Jeho meno je sväté. Lebo on svojou jedinečnou mocou vrcholne prevyšuje každé stvorenie a veľmi presahuje všetko, čo vytvoril.

„Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo.“

Pekne nazýva Izraela poslušným a pokorným Pánovým služobníkom, ktorého sa Pán ujal a spasil ho, ako hovorí Ozeáš: „Keď bol Izrael mladý, obľúbil som si ho.“

Lebo kto sa nechce pokoriť, nemôže byť spasený, ani nemôže hovoriť s prorokom: „Hľa, mne Boh pomáha a môj život udržiava Pán.“ Len „kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve“.

„Ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“

Abrahámovým potomstvom nerozumie potomstvo telesné, ale duchovné. Teda nielen tých, čo sa z neho narodili podľa tela, ale všetkých, čo ho nasledujú vo viere, či už sú obrezaní alebo neobrezaní. Veď aj on sám uveril, keď ešte nebol obrezaný, a to sa mu počítalo za spravodlivosť.

Príchod Spasiteľa je teda prisľúbený Abrahámovi a jeho potomstvu naveky, to jest synom prisľúbenia, ktorým sa hovorí: „Keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.“

Má hlboký zmysel, že aj Pánovo, aj Jánovo narodenie predbiehajú matky proroctvom. Lebo ako sa hriech začal od ženy, tak sa majú aj dobrodenia začať od žien, a ako svet podvedením jednej stratil život, tak sa mu v dvoch, ktoré opreteky spievali, život zasa navrátil.

RESPONZÓRIUM

Lk 1, 48-50

Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, * Lebo veľké veci mi urobil Pán, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.

A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. * Lebo veľké.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, príchodom svojho Syna vyslobodil si človeka z moci hriechu a smrti; dopraj, prosíme, aby sme pokorne a nábožne vyznávali tajomstvo jeho vtelenia a zaslúžili si večnú spásu v spoločenstve s naším Vykupiteľom. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky