17. november 2025

Sv. Alžbety Uhorskej, rehoľníčky
spomienka

Narodila sa roku 1207 ako dcéra uhorského kráľa Ondreja. Ešte mladučkú ju vydali za durínskeho grófa Ľudovíta IV. a porodila mu troch synov. Veľa rozjímala o nebeských veciach a po smrti manžela sa rozhodla žiť v chudobe. Dala postaviť nemocnicu, v ktorej sama slúžila chorým. Zomrela v Marburgu roku 1231.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Po spánku s údmi sviežimi

ochotne z lôžka vstávame;

buď, Otče, s nami bdiacimi,

keď pieseň tebe spievame.

Prvého teba jazyk nech

ospieva, srdce velebí;

nech všetko naše úsilie,

Presvätý, z teba pramení.

Tma, ustúp svetlu dennému,

noc, prepusť miesto úsvitu;

nech Božie svetlo zaplaví

dušu z vín noci umytú.

Ešte ťa vrúcne prosíme,

odstráň z nás všetko škodlivé,

aby ťa večne chválili

ústa i srdcia bedlivé.

Vyslyš nás, Otče láskavý,

pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,

s Otcom i Duchom Boh pravý,

a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Mocný Boh, večne žijúci,

jediný v svätej Trojici;

my úbohí ťa vzývame

a ruky k tebe spíname.

Veríme v Otca večného

i v jeho Syna milého

i v Ducha, ktorý Láska je

a s Otcom Syna spojuje.

Ty pravda, láska vznešená,

náš cieľ a naša odmena,

nám vieru, nádej, lásku daj

a láskou získať večný raj.

Počiatok i cieľ stvorení,

len z teba život pramení;

ty potechou si trpiacich

a istá nádej veriacich.

Ty všetko dobré pôsobíš

a všetkým len sám postačíš,

ty sám si svetlo stvorenia

a dúfajúcim odmena.

Vzývajme Krista, Otca s ním

vedno s ich Duchom spoločným:

jediný Bože v Trojici,

ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný.

Žalm 6
Úbožiak prosí Pána o milosť
Teraz je moja duša vzrušená... Otče, zachráň ma pred touto hodinou. (Jn 12, 27)

Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *

netrestaj ma v svojom rozhorčení.

Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *

uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.

Aj dušu mám už celkom zdesenú. *

Ale ty, Pane, dokedy...?

Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *

Spas ma, veď si milosrdný.

Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *

A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

Už ma vyčerpalo vzlykanie, †

lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *

slzami máčam svoju posteľ.

Od náreku sa mi oko zahmlilo *

a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *

lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.

Pán moju prosbu vyslyšal, *

Pán prijal moju modlitbu.

Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *

a zahanbení nech sa ihneď stratia.

Ant. Spas ma, Pane, veď si milosrdný.

Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.

Žalm 9
Vďaka za víťazstvo
Zasa príde súdiť živých i mŕtvych.
I

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *

a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

V tebe sa budem tešiť a radovať, *

ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *

pred tvojou tvárou slabnú a hynú.

Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *

zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *

ich meno si vyhladil navždy, naveky.

Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; †

zboril si ich mestá, *

niet po nich ani pamiatky.

Ale Pán tróni naveky, *

už si pripravil stolec sudcovský.

A spravodlivo bude súdiť svet, *

podľa práva bude súdiť národy.

Pán bude utláčanému útočišťom, *

príhodným útočišťom v časoch súženia.

Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *

veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

Ant. Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.

Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.

II

Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *

ohlasujte jeho skutky medzi národmi.

Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *

nezabúda na nárek bedárov.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †

pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *

vytrhni ma z brán ríše smrti,

aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *

a plesal, že si mi pomohol.

Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †

a v tom osídle, čo nastrojili, *

chytila sa im vlastná noha.

Pán sa zjavil a konal súd. *

Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

Do pekla pôjdu hriešnici, *

všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.

Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *

ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *

a národy si na súd predvolaj.

Pane, hrôzou ich zasiahni; *

nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

Ant. V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.

Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.

A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Joela

4, 1-3. 9-21

Posledný súd a potom večná blaženosť

Toto hovorí Pán:

„V tých dňoch

a v tom čase,

keď zmením údel

Júdu a Jeruzalema,

zhromaždím všetky národy

a privediem ich do údolia Jozafat

a budem sa tam s nimi súdiť

pre môj ľud a moje dedičstvo Izrael,

ktorý rozmetali medzi pohanov

a moju krajinu si rozdelili.

O môj ľud hádzali lós,

chlapca dali za neviestku

a dievča predali za víno a pili.

Volajte to medzi národmi,

vyhláste svätú vojnu,

zobuďte hrdinov,

nech prídu a nech vystúpia

všetci bojovníci.

Prekujte svoje radlice na meče

a svoje kosáky na kopije.

Slabý nech povie:

‚Som silný!‘

Pohnite sa a poďte,

všetky okolité národy,

a zhromaždite sa tam!

Priveď, Pane, svojich hrdinov!

Nech vstanú a prídu národy

do údolia Jozafat,

lebo tam zasadnem a budem súdiť

všetky okolité národy.

Priložte kosáky,

pretože dozrela žatva;

poďte a šliapte,

lis je už plný:

pretekajú kade,

lebo ich zloba je veľká.

Zástupy za zástupmi

v Údolí rozhodnutia,

pretože je blízo deň Pána

v Údolí rozhodnutia.

Slnko a mesiac sa zatmejú

a hviezdy stratia svoj lesk.

A Pán zo Siona zahrmí

a z Jeruzalema vydá svoj hlas.

Nebo a zem sa budú chvieť,

ale Pán je útočišťom svojho ľudu

a pevnosťou synov Izraela.

Vtedy poznáte, že ja som Pán, váš Boh,

a bývam na svojom svätom vrchu Sione.

Jeruzalem bude svätým miestom,

cudzinci už cezeň neprejdú.

V ten deň

bude z vrchov kvapkať mušt

a z pahorkov bude vytekať mlieko;

vo všetkých judejských potokoch bude prúdiť voda

a z Pánovho domu vyrazí prameň

a zavlaží Údolie agátov.

Egypt bude pustinou

a Idumea púšťou vyschnutou,

pretože páchali násilie na synoch Júdu

a prelievali nevinnú krv v ich krajine.

Júda ostane naveky

a Jeruzalem z pokolenia na pokolenie.

Ja pomstím ich krv, nenechám ju nepomstenú,

lebo Pán býva na Sione.“

RESPONZÓRIUM

Joel 4, 18; Zjv 22, 17c. 1

Z vrchov bude kvapkať mušt, vo všetkých judejských potokoch bude prúdiť voda a z Pánovho domu vyrazí prameň. * Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života.

Anjel mi ukázal rieku vody života, čistú ako krištáľ, vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu. * Kto je.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z listu duchovného vodcu svätej Alžbety Konráda z Marburgu

(Ad pontificem anno 1232: A. Wyss, Hessisches Urkundenbuch I, Leipzig 1879, 31-35)

Alžbeta v chudobných poznala a milovala Krista

Alžbeta hneď vynikala v čnostiach. Lebo ako bola v celom svojom živote tešiteľkou chudobných, tak vtedy začala byť naplno živiteľkou hladných. Pri ktoromsi svojom zámku dala postaviť útulok a pozbierala doň veľa chorých a slabých. Všetkým, čo si tam prišli pýtať almužnu, štedro rozdávala dobrodenie lásky. A nielen tam, ale na celom území, ktoré patrilo pod právomoc jej manžela. Až tak vyčerpala všetky svoje príjmy zo štyroch kniežatstiev svojho manžela, že dala predať všetky odevy a všetko cenné šatstvo v prospech chudobných.

Spravidla dva razy za deň, ráno a večer, osobne navštívila všetkých chorých a sama ošetrovala tých, čo boli medzi nimi zvlášť odpudzujúci. Jedných nakŕmila, druhým popravila lôžko, iných vzala na ramená a preukázala im mnohé iné služby ľudskosti. A tým všetkým nevzbudila nevôľu ani u svojho manžela, blahej pamäti. A keď manžel zomrel, v túžbe po najvyššej dokonalosti s mnohými slzami ma prosila, aby som jej dovolil žobrať po domoch.

Raz na Veľký piatok, keď boli obnažené oltáre, položila v ktorejsi kaplnke svojho mesta, kde usadila františkánov, ruky na oltár a v prítomnosti niekoľkých zriekla sa vlastnej vôle, všetkej slávy sveta a všetkého, čo Spasiteľ v evanjeliu odporúčal zanechať. Keď to urobila a videla, že by ju ruch sveta a svetská sláva kraja, kde bola za života svojho manžela obklopená poctami, mohla zvábiť, proti mojej vôli prišla za mnou do Marburgu. Tam v meste zriadila akýsi útulok, zhromažďovala chorých a nevládnych a tých najúbohejších a najopovrhovanejších usádzala k svojmu stolu.

A hoci bola taká činná, hovorím pred Bohom, že zriedka som videl ženu takú vnútornú. Niektoré rehoľníčky i rehoľníci častejšie videli, ako jej obdivuhodne žiari tvár a z očí akoby jej boli vychádzali slnečným podobné lúče, keď prichádzala z ústrania modlitby.

Pred smrťou som ju vyspovedal a keď som sa pýtal, čo treba urobiť s jej majetkom a nábytkom, odpovedala, že všetko, čo už dávno iba zdanlivo vlastní, patrí chudobným. Prosila ma, aby som im rozdal všetko okrem chatrných šiat, ktoré mala oblečené a v ktorých chcela byť pochovaná. Potom prijala Pánovo telo a až do večera hovorila o tom najlepšom, čo počula v kázni. Nakoniec v hlbokej nábožnosti odporúčala Bohu všetkých, čo boli pri nej, a ako keby sladko zaspala, vydýchla.

RESPONZÓRIUM

Porov. Jdt 15, 11; Sk 10, 4

Konala si mužne a tvoje srdce bolo statočné, lebo si milovala čistotu. * A preto si požehnaná naveky.

Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul. * A preto.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, svätej Alžbete si udelil milosť, že v chudobných videla a uctievala samého Krista; na jej orodovanie dopraj aj nám, aby sme s neúnavnou láskou pomáhali chudobným a trpiacim. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky