Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.
Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.
Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.
Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.
Láskavo príď nám na pomoc,
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.
Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. Aleluja.
Počúvaj, ľud môj, moju náuku, *
nakloň sluch k slovám mojich úst.
Otvorím svoje ústa v podobenstvách, *
vyrozprávam starodávne tajomstvá.
Čo sme počuli a poznali †
a čo nám rozprávali naši otcovia, *
nezatajíme pred ich synmi;
ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove *
a zázraky, ktoré urobil.
Jakubovi dal nariadenie *
a pre Izraela vyhlásil za zákon,
aby to, čo prikázal našim otcom, †
zvestovali svojim synom; *
majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia.
Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, *
aby svoju dôveru vkladali v Boha,
aby nezabúdali na Božie diela *
a zachovávali jeho príkazy;
aby neboli ako ich otcovia, *
vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,
pokolenie nestáleho srdca, *
ktorého duch nebol verný Bohu.
Synovia Efraima, obratní lukostrelci, *
v deň bitky utiekli.
Nezachovávali zmluvu s Bohom *
a odopreli kráčať podľa jeho zákona.
Zabudli na jeho činy *
a na zázraky, ktoré im ukázal.
Pred zrakom ich otcov divy vykonal *
v krajine egyptskej, na pláni taniskej.
Rozdvojil more a previedol ich cezeň, *
vody postavil ako val.
Vo dne ich viedol oblakom, *
za noci žiarou ohnivou.
Rozštiepil skalu na púšti *
a napojil ich vodou ako z prívalu.
Potokom dal vytrysknúť zo skaly *
a vody nechal ako rieky tiecť.
Ant. Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. Aleluja.
Ant. 2 Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala. Aleluja.
Ale oni proti nemu ďalej hrešili, *
na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.
Pokúšali Boha vo svojom srdci, *
dychtivo sa dožadovali pokrmu.
Proti Bohu reptali a vraveli: *
„Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“
A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla *
a potoky sa rozliali.
„A či on môže aj chlieb dať *
a svojmu ľudu mäso obstarať?“
Počul to Pán a hnevom zahorel, †
oheň vzplanul proti Jakubovi *
a hnev vzkypel proti Izraelovi.
Lebo nedôverovali Bohu *
a nedúfali v jeho pomoc.
Rozkázal teda horným oblakom *
a otvoril brány nebies;
a pršala im manna za pokrm *
a dal im chlieb z neba.
Človek jedol chlieb anjelský; *
pokrmu im dal dosýta.
Z oblohy vyburcoval vietor východný, *
svojou mocou priviedol vietor od juhu
a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, *
okrídlené vtáky ako morský piesok.
Padali doprostred ich tábora, *
okolo ich stanov.
Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, *
splnil im, čo si žiadali.
Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, *
ešte mali pokrm v ústach,
keď proti nim vzplanul Boží hnev, †
popredných mužov pozabíjal *
a zničil výkvet Izraela.
Ant. Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala. Aleluja.
Ant. 3 Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca. Aleluja.
Ale oni ďalej hrešili *
a neverili v jeho zázraky.
Ich dni ukončil ako dych, *
ich roky náhlou smrťou.
Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, *
obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.
Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, *
že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.
No podvádzali ho svojimi ústami, *
svojím jazykom ho klamali.
Ich srdcia neboli k nemu úprimné, *
ani jeho zmluve neboli verní.
On sa predsa zľutoval *
a odpustil im vinu a nezničil ich.
Často svoj hnev potlačil *
a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.
Veď pamätal, že sú len ľudia, *
závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.
Ant. Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca. Aleluja.
Kráľovo tajomstvo je dobré ukrývať. Aleluja.
Ale Božie skutky je čestné zjavovať. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
17, 1-18
Veľký Babylon
Ja, Ján, videl som, ako prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš, a prihovoril sa mi: „Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách, s ktorou smilnili králi zeme a vínom jej smilstva sa opíjali obyvatelia zeme.“ V duchu ma preniesol na púšť. I videl som ženu sedieť na šarlátovej šelme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, plnej rúhavých mien. Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu, vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. Na čele mala napísané meno, tajomstvo: „Veľký Babylon, matka smilstva a ohavností zeme.“
I videl som ženu spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uvidel, veľmi som sa zadivil. Ale anjel mi povedal: „Prečo sa divíš? Ja ti poviem tajomstvo ženy a šelmy so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, ktorá ju nosí. Šelma, ktorú si videl, bola, a nie je; má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby. A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, že bola, a nie je, a zasa bude. Kto je múdry, tu má vysvetlenie: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem: piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel; a keď príde, bude smieť ostať len na krátky čas. Šelma, ktorá bola, a nie je, ona je ôsmy kráľ, je z tých siedmich a ide do záhuby. Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí ešte nedostali kráľovstvo, ale na jednu hodinu dostanú kráľovskú moc spolu so šelmou. Majú rovnaké zmýšľanie a svoju silu a moc dajú tej šelme. Budú bojovať proti Baránkovi a Baránok nad nimi zvíťazí, lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov; aj tí, čo sú s ním, povolaní, vyvolení a verní.“
A povedal mi: „Vody, ktoré si videl tam, kde sedí neviestka, to sú ľudia, zástupy, národy a jazyky. A desať rohov, ktoré si videl, aj šelma znenávidia smilnicu, spustošia ju a obnažia; budú jesť jej telo a spália ju ohňom. Lebo Boh im vložil do srdca, aby uskutočnili jeho zámer, aby mali rovnaké zmýšľanie a odovzdali šelme svoje kráľovstvo, kým sa nezavŕšia Božie slová. A žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme.“
RESPONZÓRIUM
Zjv 17, 14; 6, 2
Králi zeme budú bojovať proti Baránkovi a Baránok nad nimi zvíťazí, * Lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov. Aleluja.
Dostal veniec a vyšiel ako víťaz a aby víťazil. * Lebo on.
DRUHÉ ČÍTANIE
O mučení a smrti Jána z Pomuku od arcibiskupa Jána z Jenštejna
(27. článok Sťažností Bonifácovi IX. z roku 1393)
Dal ho mučiť pred očami všetkých a sám priložil ruku
Na nasledujúci deň mi určili termín, keď sa malo prostredníctvom kráľovskej rady rokovať o urovnaní a zmierení s kráľom, moravským markgrófom a kráľovským komorníkom. S mojimi radcami ma predviedli pred kráľa na uzavretie konečného mieru. Ako som tam bol so svojimi vikármi a s inými, kráľ zrušil dohodu, ktorej uzavretie zveril svojej rade, a povedal, že s onou pokonávkou a zmierením nie je spokojný. A vravel toto: „Ty, arcibiskup, vylučuješ z Cirkvi mojich úradníkov bez môjho vedomia a potvrdil si kladrubského opáta!“ A mnoho iných vyhrážok povedal majstrovi mojej kúrie: „Odstúp odo mňa, lebo ti zaraz dám zraziť hlavu!“ Potom sa pozrel na tých, čo ma sprevádzali, a povedal: „Týchto štyroch zatknite“ – totiž môjho oficiála Mikuláša Puchníka, doktora cirkevného práva môjho vikára Jána, míšenského prepošta môjho kanonika Václava a mňa – „a obozretne odveďte!“ A iným pohrozil: „Teba a teba utopím!“ Keď som pred ním niekoľko ráz pokľakol, usilujúc sa zmierniť jeho hnev, aj on posmešne kľakol predo mňa na obe kolená.
A keď bol v kapitule, hneď udrel rukoväťou svojho meča po hlave doktora práv dekana môjho pražského kostola Bohuslava, už vetchého starca, tak silno, že mu vytryskol prúd krvi, a s rukami zviazanými za chrbtom rozkázal ho odviesť do domu pražského kastelána.
Navečer ich dal – zviazaných na rukách i nohách – pred očami všetkých svojmu katovi mučiť a on sám priložil ruku i fakľu k bokom vikára a oficiála i na iné miesta. A kázal ich utopiť. A boli by už bývali všetci utopení, keby neboli – ako vravia ľudia – v prítomnosti verejného notára sľúbili a odprisahali, že nikdy nepovedia, že boli zajatí alebo mučení; a ako som sa dozvedel, chcel tiež, aby mu prisahali, že sa postavia proti mne, biskupovi. Oni však, celí prestrašení, radšej žiadali vyhotovenie verejnej listiny, ako by sa mali dať utopiť, a – ako hovoria ľudia – potvrdili ju svojimi prísahami. Potom ich prepustili.
Iba ctihodného Jána, doktora a môjho vikára, po strašnom mučení a prepálení boku, takže už ani nemohol zostať nažive, viedli verejne ulicami a námestiami mesta utopiť. Asi o tretej hodine v noci ho z pražského mosta so zviazanými rukami a s hlavou priviazanou k nohám v podobe kolesa hodili do rieky a utopili.
RESPONZÓRIUM
Porov. Mk 6, 20
Kráľ sa Jána bál. * Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý. Aleluja.
Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. * Vedel.
MODLITBA
Modlime sa.
Milosrdný Bože, ty si vyvolil kňaza a mučeníka Jána za obrancu práv Cirkvi a za strážcu spovedného tajomstva; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme si vzali príklad z jeho statočnosti a verne konali službu, do ktorej si nás povolal. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky