Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Dňa okrídlený posol nám
hlási, že svetlo už je tu.
Buditeľ našich myslí, sám
Kristus nás volá k životu.
Opusťte lôžka vábivé,
vzbuďte sa zo sna, nehlivte;
a čistí, svätí, striezliví
bedlite, lebo prichádzam.
Keď povievaním osvieži
zornička rannú oblohu,
nám pripraveným do práce
nech nádej udelí a jas.
Ježiša hlasno vzývajme,
prosme ho, triezvi vzlykajme,
pokorných prosieb dlhý rad
čistému srdcu nedá spať.
Odožeň, Kriste, temné sny,
pretrhni putá nočnej tmy,
hriech starý ráč nám odpustiť,
v nás nové svetlo zapáliť.
Buď sláva, Kriste láskavý,
tebe i tvojmu Otcovi
aj Duchu, ktorý teší nás
teraz a večne v každý čas. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Cit lásky v srdciach rozdúchaj,
k sebe nás veď a milosť daj,
a k našim srdciam dobrý buď,
z nich odstráň kal a nezdobu.
Tu ako cudzí kráčame,
jak vyhnanci tu vzlykáme,
ty prístav si a naša vlasť,
do večných siení priveď nás.
Len smädná láska smäd chce mať,
z prameňa pravdy pookriať;
blaha a slasti v očiach dosť
má ľud, čo myslí na milosť.
Nesmierna sláva patrí ti,
oslava hodna pamäti,
bez konca spolu slávia ju,
čo srdcia z nížin dvíhajú.
To daj nám, Otec láskavý,
Syn Otcu rovný, jediný
i s Duchom, ktorý teší nás
a vládne večne v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.
Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Ant. Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Ant. Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.
Pane, vyjasni tvár nad svojím služobníkom.
A nauč ma svojim ustanoveniam.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Zachariáša
8, 1-17. 20-23
Prisľúbenia spásy na Sione
Zaznelo slovo Pána zástupov:
„Toto hovorí Pán zástupov:
Veľmi som sa rozhorlil za Sion,
vášnivo zaň horlím.
Toto hovorí Pán: Vrátil som sa na Sion a budem bývať uprostred Jeruzalema. Jeruzalem sa bude volať Verné mesto a vrch Pána zástupov Svätá hora.
Toto hovorí Pán zástupov: Ešte budú sedávať v uliciach Jeruzalema starci a starenky a všetci budú mať pre vysoký vek v ruke palicu. Námestia mesta budú plné chlapcov a dievčat, čo sa budú hrať na jeho uliciach.
Toto hovorí Pán zástupov: A ak sa to v tých dňoch bude zdať ťažké zvyškom tohto ľudu, vari to bude ťažké aj v mojich očiach?! – hovorí Pán zástupov.
Toto hovorí Pán zástupov:
Hľa, ja vyslobodím svoj ľud z východnej krajiny
i z krajiny, kde slnko zapadá;
privediem ich sem
a budú bývať v Jeruzaleme;
oni budú mojím ľudom
a ja budem ich Bohom
v pravde a spravodlivosti.
Toto hovorí Pán zástupov: Nech spevnejú ruky vám, čo počúvate v týchto dňoch tieto slová z úst prorokov, v deň, keď položili základy domu Pána zástupov, aby bol postavený chrám.
Lebo pred tými dňami
nebolo mzdy pre človeka
a nebolo ani mzdy pre dobytok,
ba ani ten, kto vchádzal a vychádzal,
nemal pokoj pre súženie;
lebo som pustil všetkých ľudí,
každého proti jeho blížnemu.
Ale teraz nie som k zvyškom tohto ľudu
ako za predošlých dní,
hovorí Pán zástupov.
Lebo semeno bude mať pokoj:
vinica vydá svoje plody
a zem vydá svoju úrodu
a toto všetko
dám do vlastníctva
zvyškom tohto ľudu.
A ako ste boli, dom Júdu a dom Izraela, kliatbou medzi národmi, tak vás zachránim a budete požehnaním. Nebojte sa, nech vám spevnejú ruky. Lebo toto hovorí Pán zástupov: Ako som si zaumienil trápiť vás, keď ma vaši otcovia dráždili k hnevu, hovorí Pán zástupov, a nezľutoval som sa, v tie dni som zmenil svoje rozhodnutie, že požehnám Jeruzalem a Júdov dom. Nebojte sa!
Budete teda robiť toto: Hovorte každý so svojím blížnym pravdu a vo svojich bránach vynášajte súdy pokoja, nezamýšľajte zlo vo svojich srdciach voči svojmu priateľovi a nemilujte krivú prísahu; lebo toto všetko nenávidím,“ hovorí Pán.
„Toto hovorí Pán zástupov: Ešte prídu národy a obyvatelia veľkých miest; a obyvatelia jedného mesta pôjdu k obyvateľom druhého a povedia: ‚Poďte a budeme prosiť Pána o priazeň, vyhľadáme Pána zástupov; pôjdem aj ja!‘ A prídu mnohé národy a mocné kmene do Jeruzalema hľadať Pána zástupov a prosiť Pána o priazeň.
Toto hovorí Pán zástupov: V tých dňoch desať ľudí zo všetkých národov rozličných jazykov chytí judejského muža za okraj rúcha a povie: ‚Pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh.‘“
RESPONZÓRIUM
Zach 8, 7. 9a; Sk 3, 25a
Toto hovorí Pán: Hľa, ja vyslobodím svoj ľud z východnej krajiny i z krajiny, kde slnko zapadá. * Nech spevnejú ruky vám, čo počúvate v týchto dňoch tieto slová z úst prorokov.
Vy ste synovia prorokov a zmluvy, ktorú Boh uzavrel s vašimi otcami. * Nech spevnejú.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z dekrétu Presbyterorum ordinis Druhého vatikánskeho koncilu o kňazskej službe a živote
(Kap. 3, č. 12)
Povolanie kňazov k dokonalosti
Sviatostnou vysviackou sa kňazi stávajú účastnými na Kristovom kňazstve, služobníkmi Hlavy pri stvárňovaní a budovaní celého jej tela, ktorým je Cirkev, spolupracovníkmi biskupov. Už v krstnom zasvätení prijali ako všetci kresťania znak a dar takého povolania a milosti, že aj napriek ľudskej slabosti môžu a majú kráčať k dokonalosti podľa Pánovho slova: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“
Ale ako kňazi sú osobitným spôsobom povinní usilovať sa o takúto dokonalosť, veď prijatím sviatosti kňazstva sa zasvätili Bohu novým spôsobom a stali sa živými nástrojmi Krista, večného kňaza, aby mohli v čase pokračovať v jeho obdivuhodnom diele, ktoré nadprirodzenou účinnosťou obnovilo celé ľudské spoločenstvo.
Každý kňaz teda istým spôsobom zastupuje osobu samého Krista. Preto dostáva aj zvláštnu milosť slúžiť zvereným ľuďom a všetkému Božiemu ľudu, ľahšie nasledovať dokonalosť toho, ktorého zastupuje, a ľudskú slabosť podoprieť svätosťou toho, ktorý sa stal naším „svätým, nevinným, nepoškvrneným“ veľkňazom, „oddeleným od hriešnikov“.
Kristus, ktorého Otec posvätil alebo skôr zasvätil a poslal na svet, „obetoval sa za nás, aby nás vykúpil zo všetkých neprávostí, a očistil si nás, aby sme boli jeho vyvoleným ľudom, horlivým v dobrých skutkoch“, a tak cez umučenie vošiel do svojej slávy. Aj kňazi zasvätení pomazaním Ducha Svätého a poslaní Kristom umŕtvujú v sebe skutky tela a úplne sa venujú službe ľuďom, a tak sa rozvíjajú na dokonalého človeka vo svätosti, ktorou ich obdaroval Kristus.
V službe Ducha a spravodlivosti sa upevňuje ich duchovný život, ak pozorne počúvajú Kristovho Ducha, lebo on ich oživuje a vedie. K dokonalosti života ich vedú samy každodenné posvätné úkony a celá ich služba, konaná v spojení s biskupom a ostatnými kňazmi.
A svätosť kňazov má zasa veľký vplyv na úspešnosť ich služby; lebo hoci Božia milosť môže uskutočniť dielo spásy aj prostredníctvom nehodných služobníkov, Boh spravidla radšej zjavuje svoje obdivuhodné činy cez tých, ktorí sú pozornejší na podnety a vedenie Ducha Svätého, ktorí pre svoje intímne spojenie s Kristom a svätosť života môžu povedať s Apoštolom: „Nežijem už ja, ale vo mne žije Kristus.“
RESPONZÓRIUM
1 Sol 2, 8; Gal 4, 19
Najradšej by sme vám boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život. * Takými drahými ste sa nám stali.
Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. * Takými.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci Bože, ty si povolal svätého Gála, aby horlivo ohlasoval pravdy evanjelia; prosíme ťa, zachovaj nám pravú radosť, ktorá pramení z viery, a posilni našu vernosť tvojmu Synovi Ježišovi Kristovi. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky