13. máj 2025

Utorok, Veľkonočné obdobie, 4. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Toto je pravý Boží deň,

žiariaci svetlom blaživým,

veď celý svet krv Kristova

zbavila jeho ťažkých vín.

On vrátil slepým svetlo, zrak

a hriešnym novú vieru vlial;

kto by sa musel strachom chvieť,

keď Pán i z lotra hriechy sňal?

Anjeli hľadia v úžase,

aký trest Kristus musel zniesť;

a lotor pri ňom kajúci

má prísľub raja ešte dnes.

Obdivuhodné tajomstvo:

sám Boh si ľudské telo vzal,

by telo zbavil nákazy,

aby hriech, vinu z ľudí sňal.

Môže byť niečo vzácnejšie,

keď milosť vinu zamení,

keď láska strávi, zničí strach

a v smrti život pramení?!

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:

Nech z výšin neba radosť znie,

nech jasá more, plesá zem:

Ukrižovaný z mŕtvych vstal

a smrteľníkom život dal.

Vracia sa milostivý čas,

deň spásy zjavuje sa zas;

v ňom Baránkovou krvou svet

obmytý skvie sa ako kvet.

Tá smrť, tá láska zranená

vín odpustenie znamená;

zmučený silu nestratil

a premožený zvíťazil.

V tom máme nádej; veríme,

že s Kristom k sláve prídeme,

aj my budeme vzkriesení

a vlastniť život blažený.

A preto všetci, čo sme tu,

obetu čistú, presvätú

nábožne slávme, slávnostne,

veď všetko dobro plynie z nej.

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Žalm 102
Vyhnancove sľuby a prosby
Boh nás potešuje v každom súžení. (2 Kor 1, 4)
I

Pane, vyslyš moju modlitbu *

a moje volanie nech dôjde k tebe.

Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †

v deň môjho súženia *

nakloň ku mne svoj sluch.

Kedykoľvek ťa budem vzývať, *

čím skôr ma vypočuj.

Lebo moje dni sa tratia ako dym *

a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *

takže zabúdam jesť svoj chlieb.

Od samého náreku *

som iba kosť a koža.

Som ako pelikán na púšti, *

ako kuvik uprostred zrúcanín.

Nemôžem spať *

a som ako osamelý vrabec na streche.

Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *

preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

Veď popol jedávam ako chlieb *

a nápoj miešam so slzami;

to pre tvoj hnev a výčitky, *

lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *

a ja schnem sťa tráva.

Ant. Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

II

Ale ty, Pane, trváš večne *

a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †

lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *

lebo už je tu ten čas.

Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *

a ľútostia nad jeho troskami.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *

a tvojej slávy všetci zemskí králi;

lebo Pán vystaví Sion *

a zjaví sa vo svojej sláve.

Zhliadne na modlitbu núdznych *

a nepohrdne ich prosbami.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *

a obnovený ľud oslávi Pána.

Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *

a z nebies pozerá na zem;

čuje nárek zajatých *

a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

aby na Sione hlásali meno Pánovo *

a v Jeruzaleme jeho slávu,

keď sa tam zídu vospolok národy *

a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

Ant. Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. Aleluja.

III

Cestou mi sily podlomil *

a skrátil moje dni.

Hovorím: „Bože môj, †

neber ma v polovici mojich dní; *

tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

Na začiatku si stvoril zem, *

aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †

rozpadnú sa sťa odev, *

vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

Ale ty ostávaš vždy ten istý *

a tvoje roky sú bez konca.

Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *

a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Ant. Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. Aleluja.

Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera. Aleluja.

Smrť nad ním už nepanuje. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

14, 1-13

Baránok už zvíťazil

Ja, Ján, som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca. A počul som hlas z neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas, ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich citarách. A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. V ich ústach sa nenašla lož: sú bez škvrny.

Potom som videl iného anjela letieť stredom neba. A mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.“

Za ním šiel iný anjel a volal: „Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva!“

Po nich nasledoval iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: „Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena.“

V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša. A počul som hlas z neba; hovoril: „Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi, už odteraz. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah; veď ich skutky idú s nimi.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Zjv 14, 7. 6

Počul som na nebi hlas mnohých anjelov: * Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd. Aleluja.

Videl som mocného Božieho anjela letieť stredom neba a volať mohutným hlasom. * Bojte sa.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa

(Sermo 108: PL 52, 499-500)

Buď Božou obetou i kňazom

„Pre Božie milosrdenstvo vás prosím.“ Pavol prosí, ba cez Pavla prosí Boh, lebo chce, aby sme ho skôr milovali, ako sa ho báli. Boh prosí, lebo skôr chce byť otcom ako pánom. Boh prosí z milosrdenstva, aby sa nemusel domáhať prísnosťou.

Počúvaj Pána, ako prosí: Viďte, viďte vo mne svoje telo, svoje údy, svoje srdce, svoje kosti, svoju krv! A keď sa bojíte toho, čo je Božie, prečo nemilujete to, čo je vaše? Ak utekáte pred Pánom, prečo sa neutiekate k Otcovi?

Možno vás zahanbuje veľkosť utrpenia, ktoré ste mi spôsobili. Nebojte sa! Tento kríž nie je mojím ostňom, ale ostňom smrti. Tieto klince nevrážajú do mňa bolesť, ale hlboko do mňa vtláčajú lásku k vám. Tieto rany nevyrážajú zo mňa stony, ale vás vovádzajú do môjho srdca. Rozpätie môjho tela nezväčšuje moje muky, ale vám rozširuje moje náručie. Moja krv sa mi nestráca, ale uchováva sa ako výkupné za vás.

Poďte teda, vráťte sa a aspoň takto sa presvedčte o Otcovi. Veď vidíte, že sa za zlé odpláca dobrým, za urážky láskou, za toľké rany takou láskou.

Ale počúvajme už, o čo prosí Apoštol. Hovorí: „Prosím vás, aby ste svoje telá prinášali na obetu.“ Apoštol takouto prosbou vedie všetkých ľudí na vrchol kňazstva: „Aby ste svoje telá prinášali ako živú obetu.“

Aká neslýchaná je služba kresťanského kňazstva, keď si je človek sám aj obetou, aj kňazom; keď si človek nehľadá vonku, čo by obetoval Bohu; keď človek prináša so sebou, ba v sebe to, čo chce obetovať Bohu za seba; keď aj obeta zostáva tá istá, aj kňaz pretrváva ten istý; keď obeta umiera, a predsa žije; keď kňaz, ktorý má obetovať, neusmrcuje.

Nezvyčajná obeta, kde sa obetuje telo bez zabitia tela a krv bez vyliatia krvi! Hovorí: „Pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú obetu.“

Bratia, táto Kristova obeta má svoj pôvod vo forme, akou Kristus svoje telo v pravom zmysle slova obetoval za život sveta; naozaj urobil svoje telo živou obetou, lebo hoci bol zabitý, žije. Pri takejto obete sa teda smrti zadosťučiní, a obeta zostane, obeta žije, a smrť je potrestaná. Preto sa mučeníci smrťou rodia, koncom začínajú, zabití žijú a žiaria na nebi tí, o ktorých si na zemi mysleli, že vyhasli.

Hovorí: „Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú obetu.“ Toto je to, o čom spieval prorok: „Obety a dary si nepraješ, lež telo si mi utvoril.“

Buď, človeče, buď Božou obetou i kňazom! Nestrať to, čo ti dala a dovolila Božia moc! Zaodej sa rúchom svätosti, prepáš sa opaskom čistoty! Kristus nech je pokrývkou tvojej hlavy. Kríž na čele nech je tvojou trvalou záštitou. Na hruď si prilož tajomstvá Božej múdrosti! Stále zapaľuj voňavé kadidlo modlitby! Chop sa meča Ducha! Zo svojho srdca urob oltár! A tak prinášaj Bohu s dôverou svoje telo na obetu!

Boh hľadá vieru, nie smrť. Žízni po modlitbe, nie po krvi. Dá sa uzmieriť vôľou, nie usmrtením.

RESPONZÓRIUM

Zjv 5, 9bcd. 10a

Hoden si, Pane, vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý * A svojou krvou si nás Bohu vykúpil. Aleluja.

Urobil si nás kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu. * A svojou krvou.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci Bože, oslavujeme tajomstvo Pánovho zmŕtvychvstania a prosíme ťa, daj, aby sme plne prežívali radosť z našej spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky