23. január 2025

Sv. Jána Almužníka, biskupa
spomienka
(len v Dóme sv. Martina v Bratislave)

Svätý Ján Almužník pochádza z Cypru. Roku 608 sa stal biskupom v Alexandrii. Za svoju mimoriadnu dobročinnosť voči chudobným získal prímenie Almužník. Jeho telesné pozostatky uložili najprv v Alexandrii, neskôr po dobytí Carihradu ich turecký vládca daroval uhorskému kráľovi Matejovi Korvínovi. Po porážke pri Moháči previezli telo svätca z Budína do Bratislavy a uložili v Dóme sv. Martina v osobitnej kaplnke.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Dňa okrídlený posol nám

hlási, že svetlo už je tu.

Buditeľ našich myslí, sám

Kristus nás volá k životu.

Opusťte lôžka vábivé,

vzbuďte sa zo sna, nehlivte;

a čistí, svätí, striezliví

bedlite, lebo prichádzam.

Keď povievaním osvieži

zornička rannú oblohu,

nám pripraveným do práce

nech nádej udelí a jas.

Ježiša hlasno vzývajme,

prosme ho, triezvi vzlykajme,

pokorných prosieb dlhý rad

čistému srdcu nedá spať.

Odožeň, Kriste, temné sny,

pretrhni putá nočnej tmy,

hriech starý ráč nám odpustiť,

v nás nové svetlo zapáliť.

Buď sláva, Kriste láskavý,

tebe i tvojmu Otcovi

aj Duchu, ktorý teší nás

teraz a večne v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Cit lásky v srdciach rozdúchaj,

k sebe nás veď a milosť daj,

a k našim srdciam dobrý buď,

z nich odstráň kal a nezdobu.

Tu ako cudzí kráčame,

jak vyhnanci tu vzlykáme,

ty prístav si a naša vlasť,

do večných siení priveď nás.

Len smädná láska smäd chce mať,

z prameňa pravdy pookriať;

blaha a slasti v očiach dosť

má ľud, čo myslí na milosť.

Nesmierna sláva patrí ti,

oslava hodna pamäti,

bez konca spolu slávia ju,

čo srdcia z nížin dvíhajú.

To daj nám, Otec láskavý,

Syn Otcu rovný, jediný

i s Duchom, ktorý teší nás

a vládne večne v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.

Žalm 44
Pohromy národa
V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)
I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †

naši otcovia nám rozprávali *

o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.

Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *

zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *

nepomohlo im vlastné rameno,

ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *

lebo ich máš rád.

Ty si môj kráľ a môj Boh, *

ty pomáhaš Jakubovi.

Len s tebou sme zahnali nepriateľov *

a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *

ani môj meč ma nezachráni.

Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *

a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.

V Bohu sa budeme chváliť celý deň *

a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *

už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.

Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *

a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.

Vydal si nás ako ovce na zabitie *

a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *

a neobohatil si sa jeho predajom.

Vystavil si nás na potupu susedom *

a na posmech i pohanu nášmu okoliu.

Urobil si z nás príslovie pre pohanov *

a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *

a rumenec hanby mi pokrýva tvár,

keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *

keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Ant. Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.

III

Toto všetko nás postihlo, †

hoci sme nezabudli na teba *

a neporušili sme zmluvu s tebou.

Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *

ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,

a predsa si nás ponížil v kraji líšok *

a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *

a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

či Boh na to nepríde? *

On predsa pozná tajnosti srdca.

Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *

pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *

Vstaň a nezavrhni nás navždy.

Prečo odvraciaš svoju tvár? *

Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

Veď naša duša je pokorená až do prachu, *

naše telo je pritlačené k zemi.

Vstaň, Pane, pomôž nám *

a vykúp nás, veď si milosrdný.

Ant. Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.

Pane, ku komu by sme išli?

Ty máš slová večného života.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Deuteronómium

9, 7-21. 25-29

Hriechy ľudu a Mojžišov príhovor

V tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:

„Pamätaj a nezabudni, ako si na púšti provokoval k hnevu Pána, svojho Boha; odo dňa, keď si vyšiel z Egypta, až po toto miesto ste odporovali Pánovi. Lebo aj na Horebe ste ho provokovali a on vás v hneve chcel vyhubiť. Keď som vystúpil na vrch, aby som prevzal kamenné tabule, tabule zmluvy, ktorú s vami uzavrel Pán, zostal som na vrchu štyridsať dní a nocí, chlieb som nejedol a vodu nepil. A Pán mi dal dve kamenné tabule popísané Božím prstom a obsahujúce všetky slová, ktoré vám povedal na vrchu z ohňa, keď sa zišiel ľud na zhromaždení. A keď prešlo štyridsať dní a toľko nocí, Pán mi dal dve kamenné tabule, tabule zmluvy, a povedal mi: ‚Vstaň a rýchlo odtiaľto zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, zhrešil: rýchlo opustili cestu, ktorú som im prikázal, a urobili si liatu modlu.‘ Potom mi Pán povedal: ‚Vidím, že je to ľud tvrdošijný. Nechaj ma, nech ich zničím a ich meno vymažem pod nebom a z teba urobím národ silnejší a väčší, ako je tento.‘

A keď som pri návrate zostupoval z horiaceho vrchu, oboma rukami som držal dve tabule zmluvy a videl som, že ste zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, že ste si urobili liate teľa a rýchlo opustili jeho cestu, ktorú vám Pán prikázal, chytil som obe tabule, hodil som ich z rúk a rozbil som ich pred vašimi očami. Potom som sa vrhol pred Pána ako predtým, štyridsať dní a nocí som nejedol chlieb a nepil vodu pre všetky vaše hriechy, ktorých ste sa dopustili proti Pánovi a provokovali ste ho k hnevu. Zľakol som sa jeho rozhorčenia a hnevu, ktorým zahorel proti vám a chcel vás zničiť. A Pán ma vyslyšal aj tentoraz. Veľmi sa nahneval aj na Árona a chcel ho zahubiť. Aj zaňho som vtedy prosil. A váš hriech, ktorý ste urobili, čiže teľa, som chytil a spálil v ohni. Rozbil som ho na kúsky, úplne na prach som ho rozdrvil a hodil som ho do potoka, čo steká z vrchu.

A ležal som pred Pánom štyridsať dní a nocí a celý čas som ho úpenlivo prosil, aby vás nezničil, ako hrozil. Modlil som sa takto: Pane, Bože, nezahub svoj ľud a svoje dedičstvo, ktoré si vykúpil vo svojej veľkosti a mocnou rukou vyviedol z Egypta. Spomeň si na svojich služobníkov Abraháma, Izáka a Jakuba. Nehľaď na tvrdosť, bezbožnosť a hriech tohto ľudu, aby nepovedali obyvatelia krajiny, z ktorej si nás vyviedol: ‚Pán ich nemohol voviesť do krajiny, ktorú im prisľúbil, a nenávidel ich. Preto ich vyviedol, aby ich pozabíjal na púšti.‘ Veď predsa oni sú tvojím ľudom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol svojou veľkou silou a svojím vystretým ramenom.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Ex 32, 11. 13. 14; 33, 17

Mojžiš prosil Pána, svojho Boha, a hovoril: Prečo sa hneváš, Pane, na svoj ľud? Utíš svoj hnev. Spomeň si na Abraháma, Izáka a Jakuba, ktorým si prisahal, že im dáš krajinu oplývajúcu mliekom a medom. * A Pán sa zriekol svojho zámeru dopustiť skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.

Pán povedal Mojžišovi: Našiel si milosť v mojich očiach a poznám ťa zo všetkých najlepšie. * A Pán.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílie svätého biskupa Jána Zlatoústeho antiochijskému ľudu

(Homília 36)

Príchylnosť k bohatstvu je prekážkou na ceste dokonalosti

Deti zámožných rodičov nosia na krku náhrdelníky. Nikdy ich neodkladajú, ale nosia ich ako znak svojho vznešeného pôvodu. Podobne sa máme, milovaní bratia, aj my stále ozdobovať almužnou a tým ukazovať, že sme deťmi milosrdného Otca, ktorý dáva tomuto slnku vychádzať nad dobrých i zlých. Že daktorí neveria? Iba potom uveria, keď budeme takto robiť. Keď uvidia, že sa nad každým zľutúvame a nosíme tento znak Učiteľa, spoznajú, že to robíme ako jeho nasledovníci.

Almužna je veľký dar alebo — lepšie — veľké dobro. Ak sa naučíme pohŕdať peniazmi, priučíme sa aj ostatnému. Len pozri, koľko dobra z nej plynie. Kto dáva almužnu, ako treba dávať, učí sa opovrhovať bohatstvom. Kto sa naučí opovrhovať peniazmi, preťal koreň nejedného zla. A tak získa väčšie dobrodenie, ako dáva. Veď v almužne sa nielen spláca dlh a získava odmena, ale aj duša sa stáva múdrou, ušľachtilou a bohatou.

Kto teda dáva almužnu, nebude obdivovať peniaze ani zlato. A takto zameranou mysľou zaistí si najlepšie prístup do nebeskej blaženosti a prekoná nespočetné príležitosti napätí, sporov, závisti a smútku. Veď viete, aj vy dobre viete, že toto všetko je pre peniaze, aj nespočetné vojny sú pre peniaze. Kto sa teda učí pohŕdať nimi, zaisťuje si trvalý pokoj.

RESPONZÓRIUM

Mt 25, 35. 40; Prís 19, 17

Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma. * Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Požičiava na úrok Pánovi, kto sa zľutúva nad chudobným. * Veru.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci Bože, ty si svätého biskupa Jána Almužníka obdaril nevšednou láskou voči biednym a núdznym; na jeho príhovor nám pomôž, aby sme sa vymanili z otroctva lakomstva a ochotne konali skutky milosrdenstva. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky