Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.
Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z teba pramení.
Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.
Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.
Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý Láska je
a s Otcom Syna spojuje.
Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.
Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.
Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.
Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *
netrestaj ma v svojom rozhorčení.
Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Aj dušu mám už celkom zdesenú. *
Ale ty, Pane, dokedy...?
Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *
Spas ma, veď si milosrdný.
Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *
A kto ťa môže chváliť v podsvetí?
Už ma vyčerpalo vzlykanie, †
lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *
slzami máčam svoju posteľ.
Od náreku sa mi oko zahmlilo *
a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.
Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *
lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
Pán moju prosbu vyslyšal, *
Pán prijal moju modlitbu.
Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *
a zahanbení nech sa ihneď stratia.
Ant. Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *
a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
V tebe sa budem tešiť a radovať, *
ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.
Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *
pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *
zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.
Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *
ich meno si vyhladil navždy, naveky.
Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; †
zboril si ich mestá, *
niet po nich ani pamiatky.
Ale Pán tróni naveky, *
už si pripravil stolec sudcovský.
A spravodlivo bude súdiť svet, *
podľa práva bude súdiť národy.
Pán bude utláčanému útočišťom, *
príhodným útočišťom v časoch súženia.
Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *
veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.
Ant. Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *
ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *
nezabúda na nárek bedárov.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †
pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *
vytrhni ma z brán ríše smrti,
aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *
a plesal, že si mi pomohol.
Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †
a v tom osídle, čo nastrojili, *
chytila sa im vlastná noha.
Pán sa zjavil a konal súd. *
Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.
Do pekla pôjdu hriešnici, *
všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *
ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.
Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *
a národy si na súd predvolaj.
Pane, hrôzou ich zasiahni; *
nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.
Ant. V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.
A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Kníh Samuelových
1 Sam 31, 1-4; 2 Sam 1, 1-16
Saulova smrť
V tých dňoch Filištínci bojovali proti Izraelu a izraelskí muži utekali pred Filištíncami a popadali pobití na vrchu Gelboe. Filištínci sa pustili za Saulom a za jeho synmi a zabili Saulových synov Jonatana, Abinadaba a Melchisuu.
Potom sa celá váha boja sústredila na Saula. Dostihli ho lukostrelci a ťažko ho ranili šípom. Vtedy Saul povedal svojmu zbrojnošovi: „Vytas svoj meč a prebodni ma, aby neprišli tamtí neobrezanci, neprebodli ma oni a neurobili si zo mňa posmech.“ Ale zbrojnoš nechcel, lebo sa veľmi bál. A tak Saul uchopil meč a vrhol sa naň.
Po Saulovej smrti, keď sa Dávid vrátil z víťazného boja nad Amalekitmi, ostal dva dni v Sikelegu. Na tretí deň prišiel človek zo Saulovho tábora; šaty mal roztrhnuté a hlavu posypanú popolom. Keď prišiel k Dávidovi, padol na zem a poklonil sa. Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ On mu vravel: „Ušiel som z izraelského tábora.“ Dávid sa ho opýtal: „Čože sa stalo? Porozprávaj mi.“ On povedal: „Ľud utiekol z boja; mnoho z ľudu padlo a zomrelo. A zahynul aj Saul a jeho syn Jonatan.“
Dávid sa spýtal mladíka, čo mu to oznamoval: „Ako vieš, že zomrel Saul a jeho syn Jonatan?“ A mladík, čo mu to oznamoval, hovoril: „Náhodou som prišiel na vrch Gelboe a Saul sa opieral o svoju kopiju, ale blížili sa k nemu vozy a jazdci. Keď sa obzrel za seba a zbadal ma, zavolal na mňa. Ja som sa mu ohlásil: Tu som a on mi vravel: ‚Ty si kto?‘ Povedal som mu: Som Amalekita. A on mi povedal: ‚Staň si ku mne a zabi ma, lebo ma zviera smrteľná úzkosť a ešte je vo mne život celý.‘ A tak som si stal k nemu a zabil som ho, lebo som vedel, že nemôže žiť po svojom páde. Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, i náramok z jeho ramena a priniesol som ich sem tebe, svojmu pánovi.“
Dávid chytil svoje rúcho a roztrhol si ho; podobne aj všetci mužovia, čo boli s ním. Smútili a plakali a postili sa až do večera za Saulom a za jeho synom Jonatanom, za Pánovým ľudom a za domom Izraela, pretože padli pod mečom.
Potom sa Dávid opýtal mladíka, čo mu to oznámil: „Odkiaľ si?“ On odpovedal: „Som syn cudzinca Amalekitu.“ Dávid mu povedal: „Ako to, že si sa nebál vystrieť ruku a zabiť Pánovho pomazaného?!“ A Dávid zavolal jedného z mládencov a rozkázal: „Choď a vrhni sa naňho.“ Ten ho udrel a on zomrel. A Dávid mu povedal: „Tvoja krv na tvoju hlavu, veď tvoje ústa svedčili proti tebe, keď si povedal: ‚Ja som zabil Pánovho pomazaného.‘“
RESPONZÓRIUM
2 Sam 1, 21. 19
Vrchy Gelboe, nech na vás nepadá ani rosa, ani dážď; * Kde padli hrdinovia Izraela.
Nech Pán navštívi všetky vrchy okolo neho, ale Gelboe nech obíde. * Kde.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom
(Cap. 5, 1 – 7, 4: Funk 1, 67-71)
Boli obeťou nenávisti a dali nám vynikajúci príklad
Necháme staré príklady a prejdeme k atlétom nám najbližším. Predložíme skvelé príklady z našich čias. Najväčšie a najspravodlivejšie stĺpy boli obeťou hnevu a nenávisti a zápasili až po smrť.
Pozrime sa na dobrých apoštolov. Na Petra, ktorý z nespravodlivého hnevu podstúpil nie jednu či dve, ale veľa útrap a ako mučeník odišiel na miesto slávy, ktoré si zaslúžil. Uprostred hnevu a sporov Pavol ukázal, aká odmena čaká trpezlivosť. Sedem ráz bol v putách, musel utekať, kameňovali ho, hlásal Božie slovo na východe i na západe, a tak získal veľkú slávu svojej viere. A keď naučil celý svet spravodlivosti, dostal sa až do končín západu a pred úradmi vydal svedectvo. Tak odišiel zo sveta, odobral sa na sväté miesto a dal slávny príklad trpezlivosti.
K týmto sväto žijúcim mužom sa pridružilo veľké množstvo vyvolených, ktorí boli obeťou hnevu, podstúpili veľké útrapy a muky, a dali nám vynikajúci príklad. Ženy sa stali obeťou hnevu ako Danaidy a Dirka. Ale vydržali ťažké zločinné mučenie, dostali sa na pevnú cestu viery a hoci telom slabé, dosiahli víťaznú cenu. Hnev odcudzil mužom manželky a prevrátil výrok nášho otca Adama: „Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela.“ Hnev a spory rozvrátili veľké mestá a úplne zničili početné národy.
Milovaní, toto nepíšeme len preto, aby sme vám pripomenuli vašu povinnosť, ale aby sme ju pripomenuli aj sami sebe, veď sme na tej istej aréne a musíme takisto bojovať. Preto zanechajme malicherné a márne starosti a riaďme sa slávnymi a vznešenými pravidlami našej tradície a hľaďme na to, čo je krásne, príjemné a milé očiam nášho Stvoriteľa. Pozorne sa zahľaďme na Kristovu krv a spoznáme, aká je vzácna jeho krv Bohu, lebo bola vyliata pre našu spásu a celému svetu priniesla milosť pokánia.
RESPONZÓRIUM
Obetovali za Boha svoj život a trpeli, * A tak si zaslúžili veniec slávy.
To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha v Baránkovej krvi. * A tak si.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, sľubné začiatky Cirkvi v Ríme si posvätil krvou mnohých mučeníkov; prosíme ťa, daj, nech čerpáme silu z ich veľkej odvahy a nech sa navždy tešíme z ich svätého víťazstva. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky