Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Teraz je pre nás onen čas,
keď podľa Písma príde k nám
základ a hlava kráľovstva:
nebeský Ženích Kristus Pán.
V ústrety panny kráčajú,
jak počuť v evanjeliu,
nesú si jasné lampáše,
s radosťou veľkou spievajú.
No hlúpe, pravda, meškajú,
lampáše majú zhasnuté;
na bránu darmo búchajú,
dvere sú pre ne zamknuté.
A preto triezvi bedlime,
nesme si v mysli svetlo, jas,
by s piesňou v srdci Pánovi
v ústrety išiel každý z nás.
Urob nás, Pane, hodnými
mať účasť v tvojom kráľovstve,
aby sme mohli naveky
spievať ti vďačný chválospev. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ó, život svätých, cesta, nádej, spása,
Ježišu Kriste, darca čností, krásy,
náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným
spievame hymny.
Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,
čo svätí majú, po čom zbožní túžia
mysľou i citom; k tebe láska, Pane,
v srdci nám planie.
Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,
ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,
napokon daruj všetkým, mladým, starým,
nebeské dary.
Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva
Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;
Svätému Duchu zbožné piesne znejte
po celom svete. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. †
Aký dobrý je Boh voči statočným, *
† Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.
Neprekáža im zhola nič, *
sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
ani netrpia ako iní ľudia.
Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
povýšenecky sa zastrájajú.
Ústa dvíhajú proti nebu *
a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.
Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.
Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
a trestaný už od rána.“
Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
a vrháš ich do záhuby.
Ako vychádzajú navnivoč! *
Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.
Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Moje srdce je plné trpkosti *
a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
a nakoniec ma prijmeš do slávy.
Veď kohože mám na nebi? *
A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
v bránach dcéry sionskej.
Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.
Mojim ústam sú sladšie ako med.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvého listu Solúnčanom
2, 13 – 3, 13
Pavlovo priateľstvo so Solúnčanmi
Bratia, neprestajne vzdávame vďaky Bohu za to, že keď ste od nás prijali Božie slovo, ktoré sme hlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale – aké naozaj je – ako Božie slovo; a ono pôsobí vo vás veriacich. Veď vy, bratia, napodobňujete Božie cirkvi, čo sú v Judei v Kristovi Ježišovi, lebo aj vy ste od svojich súkmeňovcov vytrpeli to isté, čo oni od Židov. Oni zabili Pána Ježiša aj prorokov a nás prenasledovali. Bohu sa nepáčia, všetkým ľuďom odporujú a nám bránia kázať pohanom, aby boli spasení; a tak stále napĺňajú mieru svojich hriechov. Ale už sa im až na pokraj priblížil Boží hnev.
Aj keď sme boli, bratia, na krátky čas od vás odlúčení, no iba tvárou, nie srdcom, tým viac a túžobnejšie sme sa usilovali uvidieť vašu tvár. Lebo sme chceli prísť k vám, najmä ja, Pavol, raz aj druhý raz, ale satan nám to prekazil. Veď kto je našou nádejou, radosťou a korunou slávy – nie aj vy? – pred naším Pánom Ježišom pri jeho príchode? Vy ste naša sláva a radosť.
Preto keď sme to už nemohli ďalej vydržať, rozhodli sme sa, že ostaneme v Aténach sami, a poslali sme Timoteja, nášho brata a Božieho spolupracovníka na Kristovom evanjeliu, aby vás utvrdil a povzbudil vo viere, aby sa nik neplašil v týchto súženiach; veď sami viete, že je to náš údel. Lebo aj keď sme boli u vás, predpovedali sme vám, že prídu na nás súženia; aj sa tak stalo, ako viete. Preto keď som to ani ja už nemohol ďalej vydržať, poslal som ho, aby som zvedel o vašej viere, či vás azda nepokúšal pokušiteľ a naša námaha nevyšla nazmar.
Teraz, keď k nám od vás prišiel Timotej a priniesol nám dobrú zvesť o vašej viere a láske a že si na nás stále po dobrom spomínate a túžite nás vidieť, ako aj my vás, potešili sme sa z vás, bratia, popri všetkej našej núdzi a súžení, pre vašu vieru. Lebo teraz akoby sme ožili, keď vy stojíte pevne v Pánovi. Ale akú vďaku môžeme vzdať Bohu za vás, za všetku tú radosť, ktorú z vás máme pred svojím Bohom? Vo dne v noci sa vrúcne modlíme, aby sme mohli uzrieť vašu tvár a doplniť to, čo ešte chýba vašej viere.
Nech sám Boh, náš Otec, a náš Pán Ježiš upravia našu cestu k vám. A Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým tak, ako ju my máme voči vám. Nech posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom, keď príde náš Pán Ježiš so všetkými svojimi svätými. Amen.
RESPONZÓRIUM
Porov. 1 Sol 3, 12. 13a; 2 Sol 2, 16a. 17a
Nech vás Pán rozmnoží, nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým, * Nech posilní vaše srdcia vo svätosti.
Sám náš Pán nech poteší vaše srdcia. * Nech posilní.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z dekrétu Ad gentes Druhého vatikánskeho koncilu o misijnej činnosti Cirkvi
(Č. 23-24)
Smelo treba zvestovať Kristovo tajomstvo
Hoci každý Kristov učeník je podľa svojich možností povinný šíriť vieru, Kristus Pán vždy povoláva spomedzi svojich učeníkov tých, ktorých sám chce, aby boli s ním a aby ich posielal kázať pohanom.
Preto prostredníctvom Ducha Svätého, ktorý rozdeľuje charizmy na všeobecný úžitok, ako chce, roznecuje v srdciach jednotlivcov misijné povolanie a v Cirkvi vzbudzuje inštitúcie, ktoré sa osobitne venujú evanjelizácii, čo je všeobecnou úlohou celej Cirkvi.
Lebo tí, čo sú obdarení žiaducimi prirodzenými sklonmi a potrebnými vlohami a nadaním a sú pripravení podujať sa na misijné dielo, tak domorodci ako aj cudzinci: kňazi, rehoľníci i laici, sú vyznačení osobitným povolaním. Poslaní zákonitou autoritou idú s vierou a poslušnosťou k tým, čo sú ďaleko od Krista. Ako služobníci evanjelia sú oddelení na dielo, na ktoré boli povolaní, „aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou v Duchu Svätom“.
Ale keď Boh volá, človek mu má odpovedať tak, že sa neradí s telom a krvou, lež celý sa zasvätí dielu evanjelia. No túto odpoveď nie je nik schopný dať bez podnetu a pomoci Ducha Svätého.
Veď misionár vstupuje do života a poslania toho, ktorý „sa zriekol seba samého a vzal si prirodzenosť sluhu“. Preto musí byť odhodlaný vytrvať cez celý život vo svojom povolaní, zrieknuť sa seba a všetkého, čo doteraz vlastnil, a musí sa stať všetkým pre všetkých.
Keď zvestuje evanjelium medzi pohanmi, má smelo zvestovať Krista, ktorého je vyslancom, aby mal v ňom odvahu hovoriť, ako je povinný a nehanbil sa za pohoršenie kríža.
Nech ide v šľapajach svojho Majstra, tichý a pokorný srdcom, aby ukazoval, že jeho jarmo je príjemné a bremeno ľahké.
Nech žije naozaj podľa evanjelia vo veľkej trpezlivosti, v zhovievavosti, v dobrote, v nepokryteckej láske, a tým vydáva svedectvo svojmu Pánovi, ak treba, až po vyliatie krvi.
Od Boha dostane silu a odvahu spoznať, že v mnohých skúškach súženia a v krajnej chudobe je veľká radosť.
RESPONZÓRIUM
1 Kor 9, 16. 22b
Ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, to je moja povinnosť. * A beda mi, keby som evanjelium nehlásal.
Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. * A beda mi.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si poslal svätého biskupa Oskara ohlasovať Kristovu blahozvesť mnohým národom; na jeho orodovanie nám pomáhaj, aby sme vždy kráčali vo svetle tvojej pravdy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky