Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.
Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z teba pramení.
Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.
Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.
Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý Láska je
a s Otcom Syna spojuje.
Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.
Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.
Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.
Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Ant. Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Ant. Obetuj Bohu obetu chvály.
Ant. 3 Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †
a kto kráča bez úhony, *
tomu ukážem Božiu spásu.“
Ant. Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Ozeáša
14, 2-10
Výzva na obrátenie. Prísľub záchrany
Toto hovorí Pán:
„Vráť sa, Izrael, k Pánovi, svojmu Bohu,
lebo si uviazol vo svojej neprávosti.
Pripravte si slová,
vráťte sa k Pánovi
a povedzte mu: ‚Odpusť všetku vinu,
prijmi, čo je dobré,
chceme splácať plodom svojich perí.
Asýrsko nás nezachráni;
už nevysadneme na koňa
a už nebudeme hovoriť
o dielach svojich rúk: Naši bohovia,
lebo sirota u teba nájde milosrdenstvo.‘
‚Vyliečim ich nevernosť,
úprimne ich budem milovať,
lebo sa môj hnev od nich odvrátil.
Budem pre Izrael ako rosa,
kvitnúť bude ako ľalia,
korene zapustí ako Libanon.
Jeho konáre sa rozrastú,
nádherný bude ako oliva
a voňať bude ako Libanon.
Vrátia sa a v mojej tôni sa usadia,
pestovať budú pšenicu
a rozkvitnú ako vinica,
ktorá má chýr ako víno z Libanonu.
Efraim, čo chce ešte s modlami?
Ja ho vyslyším a zhliadnem na neho.
Ja som ako jedľa stále zelená.
Odo mňa pochádza tvoje ovocie.‘
Kto je múdry, nech to pochopí,
kto je rozumný, nech to rozpozná!
Lebo priame sú cesty Pánove
a spravodliví po nich kráčajú;
no vzbúrenci na nich zahynú.“
RESPONZÓRIUM
Oz 14, 5. 6ab
Vyliečim ich nevernosť, úprimne ich budem milovať, * Lebo sa môj hnev od nich odvrátil.
Budem pre Izrael ako rosa, kvitnúť bude ako ľalia. * Lebo.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z listu svätej panny Kláry svätej Anežke Českej
(Edit. I. Omaechevarria, Escritos de Santa Clara, Madrid 1970, pp. 339-341)
Pozorne sleduj Kristovu chudobu, poníženosť a lásku
Nepochybne šťastný je ten, kto dostáva možnosť zúčastniť sa na posvätnej hostine a celým srdcom sa primknúť k tomu, ktorého krásu bez prestania obdivujú všetky blahoslavené nebeské zástupy. Veď jeho náklonnosť dojíma, uvažovanie o ňom posilňuje, jeho dobrota nasycuje, jeho lahodnosť napĺňa, spomienka na neho je ako príjemné brieždenie, na jeho vôňu ožijú mŕtvi a videnie jeho slávy bude oblažovať všetkých obyvateľov nebeského Jeruzalema. Tento Jeruzalem je odblesk večnej slávy, „odblesk večného svetla a zrkadlo bez škvrny“; preto sa denne dívaj do tohto zrkadla, kráľovná, nevesta Ježiša Krista, a stále v ňom skúmaj svoju tvár, aby si sa celá znútra i navonok obliekla do pestrého rúcha, prikrášlila sa kvetmi a oblekmi všetkých čností, ako sa patrí na dcéru a celkom čistú nevestu najvyššieho Kráľa. V tomto zrkadle sa skveje blahoslavená chudoba, svätá poníženosť a nevýslovná láska, ako to môžeš s Božou milosťou vidieť po celom zrkadle.
Pozorne sleduj začiatok tohto zrkadla, totiž chudobu uloženého v jasliach a zavinutého do plienok. Obdivuhodná poníženosť, úžasná chudoba! Kráľ anjelov, Pán neba i zeme leží v jasliach. Uprostred zrkadla si všimni poníženosť alebo aspoň blahoslavenú chudobu, nespočitateľné námahy a bolesti, ktoré znášal pre vykúpenie ľudského pokolenia. A na konci toho istého zrkadla pozoruj nevýslovnú lásku, pre ktorú sa rozhodol trpieť na dreve kríža a zomrieť na ňom tou najpotupnejšou smrťou. Preto samo zrkadlo, pribité na dreve kríža, pripomínalo okoloidúcim, čo by im nemalo uniknúť: „Vy všetci, čo idete po ceste, pozrite sa a hľaďte, či je bolesť ako bolesť moja.“ On volá a kvíli a my mu odpovedzme jednohlasne a jednomyseľne: „Moja duša na to stále myslí a chradne vo mne.“ Tu sa teda čoraz viac rozpaľuj žiarom lásky, kráľovná nebeského kráľa.
Keď okrem toho hľadíš na jeho neopísateľný pôvab, bohatstvo a večnú úctu a zavzdycháš od nesmiernej túžby a lásky srdca, zvolaj: „Tiahni ma a pobežíme za tebou, za vôňou tvojich olejov“, nebeský ženích. Budem bežať a nezastanem, kým ma nevovedieš do vínnej komôrky, dokiaľ nebude tvoja ľavica pod mojou hlavou a tvoja pravica ma nebude šťastne objímať a nepobozkáš ma najslastnejším bozkom svojich úst. Keď budeš o tom uvažovať, spomeň si na svoju úbohú matku a vedz, že som si milú spomienku na teba nezmazateľne vpísala do tabúľ svojho srdca a že si mi zo všetkých najdrahšia.
RESPONZÓRIUM
Ž 73, 26; Flp 3, 8b. 9a
Hynie mi telo i srdce, * No Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Všetko som stratil, aby som získal Krista a našiel sa v ňom. * No Boh.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si vložil do srdca svätej Kláry veľkú lásku k evanjeliovej chudobe; na jej príhovor nám pomáhaj nasledovať Ježiša Krista v duchu chudoby, aby sme si zaslúžili naveky žiť s tebou v nebeskom kráľovstve. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky