Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Hľa, králi Dieťa uzreli,
pokorne pred ním kľakajú
a zlato, myrhu, kadidlo
s láskou mu odovzdávajú.
Všimni si, Chlapček, odznaky
moci a svojho kráľovstva;
Otec ti určil trojaké
poslanie podľa proroctva:
Kadidlo sábske, zlatý dar
hlásajú, že si Boh a Kráľ,
kým trpká myrha hovorí,
ako Syn Boží umrieť má.
Betlehem, mesto preslávne,
len v tebe narodiť sa smel
— v nijakom inom veľmeste —
vtelený Boh, náš Spasiteľ.
Jak proroci už hlásali,
mu Otec, Tvorca, prikázal,
aj v Písme je to písané,
by vládu do rúk svojich vzal:
kráľovstvo, ktoré zahŕňa
nebo a moria, pevniny,
východ a západ slnka, hviezd,
podsvetie, nebies končiny.
Nech ti je sláva, Ježišu,
cez večnosť, v ktorej kraľuješ
s Otcom i Duchom Presvätým,
že sa dnes ľudstvu zjavuješ. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.
Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *
a netrestaj ma v svojom hneve,
lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *
dopadla na mňa tvoja ruka.
Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, *
pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
Hriechy mi prerástli nad hlavu *
a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.
Ant. Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.
Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu.
Rany mi zapáchajú a hnisajú *
pre moju nerozumnosť.
Zohnutý som a veľmi skľúčený, *
smutne sa vlečiem celý deň.
Bedrá mi spaľuje horúčka *
a moje telo je nezdravé.
Nevládny som a celý dobitý, *
v kvílení srdca nariekam.
Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *
ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *
i svetlo v očiach mi hasne.
Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *
aj moji príbuzní sa ma stránia.
Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †
a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *
a deň čo deň vymýšľajú úklady.
Ant. Pane, ty poznáš každú moju túžbu.
Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.
Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *
ako nemý, čo neotvára ústa.
Podobám sa človekovi, čo nepočuje *
a čo nevie obvinenie vyvrátiť.
Pane, pretože v teba dúfam, *
ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; *
a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“
Ja, pravda, už takmer padám *
a na svoju bolesť myslím ustavične.
Preto vyznávam svoju vinu *
a pre svoj hriech sa trápim.
Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *
ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *
že som konal dobre.
Neopúšťaj ma, Pane; *
Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
Ponáhľaj sa mi na pomoc, *
Pane, moja spása.
Ant. Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.
Prišiel Boží Syn.
A dal nám schopnosť poznať pravého Boha.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
63, 19b – 64, 11
Vrúcna prosba o Božiu návštevu
Kiež by si prelomil nebesia a zostúpil!
Vrchy by sa rozplynuli pred tebou.
Ako oheň spaľuje raždie,
ako oheň privádza vodu do varu,
tak daj poznať svoje meno svojim nepriateľom,
aby sa pred tebou chveli národy,
ako keď si robil divy,
ktoré sme nečakali.
Zostúpil si a vrchy sa rozplynuli pred tebou.
Od vekov nebolo slýchať, ucho nepočulo,
oko nevidelo, aby bol okrem teba iný Boh,
ktorý by pomáhal tým, čo v neho dúfajú.
Vychádzaš v ústrety tým, čo s radosťou konajú spravodlivo,
tým, čo si na tvojich cestách spomínajú na teba.
Ty si sa hneval, a my sme hrešili.
Dlho sme ti boli neverní, ale budeme spasení.
Všetci sme boli nečistí,
sťa špinavý šat je všetka naša spravodlivosť.
Všetci sme jak zvädnuté lístie,
naša neprávosť nás unáša ako vietor.
Nik nevzýva tvoje meno,
nik sa nevzchopí, aby sa k tebe privinul,
lebo si skryl pred nami svoju tvár,
vydal si nás napospas našej neprávosti.
A predsa, Pane, ty si náš otec!
My sme hlina, ty si náš tvorca;
všetci sme dielo tvojich rúk.
Nehnevaj sa veľmi, Pane,
nepripomínaj si stále neprávosť.
Len pozri: my všetci sme tvoj ľud.
Tvoje sväté mestá sa premenili na púšť:
Sion spustol,
Jeruzalem je zničený.
Náš svätý, náš slávny dom,
kde ťa oslavovali naši otcovia,
stal sa korisťou ohňa
a všetko, čo nám bolo drahé, obrátilo sa na trosky.
Vari sa pri tom, Pane, zdržíš,
budeš mlčať a tak veľmi nás pokoríš?
RESPONZÓRIUM
Porov. Iz 56, 1; Mich 4, 9; Iz 43, 3
Jeruzalem, čoskoro príde tvoja spása. Prečo sa umáraš v zármutku? Nemáš nikoho, kto by ťa potešil, že ťa zachvacuje bolesť? * Zachránim ťa a vyslobodím, neboj sa.
Veď ja som Pán, tvoj Boh, Svätý Izraela, tvoj Vykupiteľ. * Zachránim ťa.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k Jánovmu evanjeliu
(Lib. 5, cap. 2: PG 73, 751-754)
Duch Svätý sa vylieva na každé telo
Keď Stvoriteľ sveta rozhodol, že všetko obnoví v Kristovi a zavedie naozaj krásny poriadok a že ľudskú prirodzenosť opäť uvedie do pôvodného stavu, sľúbil, že mu popri ostatných daroch štedro udelí aj Ducha Svätého, lebo ináč by človek nemohol pokojne a trvalo vlastniť ani ostatné dobrá.
A tak určil čas, keď má na nás zostúpiť Svätý Duch, totiž čas Kristovho príchodu, a sľubuje ho slovami: „V tých dňoch,“ čiže v dňoch Spasiteľa, „vylejem svojho Ducha na každé telo.“
Keď prišiel čas takej veľkej štedrosti a slobody, poslal na zem Jednorodeného v tele ako človeka narodeného zo ženy podľa Svätého písma. Vtedy dal Boh Otec znova Ducha Svätého a prvý ho prijal Kristus ako prvotiny obnovenej prírody. Ján Krstiteľ to dosvedčuje slovami: „Videl som Ducha, ktorý zostupoval z neba a spočinul na ňom.“
O Kristovi sa hovorí, že prijal Ducha ako človek a nakoľko ho človek môže prijať. On je Syn Boha Otca, zrodený z jeho podstaty, už pred vtelením, ba ešte pred všetkými vekmi. A predsa sa po tom, ako sa stal človekom, nezdráha počúvať slová, ktorými sa mu prihovára Boh Otec: „Ty si môj Syn. Ja som ťa dnes splodil.“
O tom, ktorý sa z neho pred vekmi zrodil ako Boh, hovorí, že ho dnes splodil, aby nás v ňom mohol prijať za svoje deti. Lebo v Kristovi ako v človekovi je obsiahnutá celá ľudská prirodzenosť. A tak Otec, ktorý má vlastného Ducha, dáva ho ďalej Synovi, aby sme v ňom získali Ducha aj my. Preto sa ujal Abrahámových potomkov, ako je v Písme, a vo všetkom sa stal podobný bratom.
Jednorodený teda neprijal Ducha Svätého sám pre seba; lebo je to jeho Duch, a len v ňom a skrze neho sa dáva, ako sme už predtým povedali. Ale pretože sa stal človekom, mal v sebe úplnú ľudskú prirodzenosť, aby ju celú obnovil a priviedol k prvotnej neporušenosti. Ak správne usudzujeme a prijmeme svedectvo Písma, môžeme vidieť, že Kristus neprijal Ducha sám pre seba, ale v sebe skôr pre nás: veď všetko dobré nám prichádza cez neho.
RESPONZÓRIUM
Ez 37, 27-28; Hebr 8, 8
Ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. * A národy poznajú, že ja som Pán, ktorý posväcuje Izraela; veď uprostred nich bude navždy moja svätyňa.
Uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu. * A národy.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, skrze tvojho Syna zažiarilo všetkým národom svetlo tvojej večnosti; daj, aby sme stále lepšie poznávali nášho Vykupiteľa a s jeho pomocou vošli do svetla večnej slávy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky