Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Hľa, králi Dieťa uzreli,
pokorne pred ním kľakajú
a zlato, myrhu, kadidlo
s láskou mu odovzdávajú.
Všimni si, Chlapček, odznaky
moci a svojho kráľovstva;
Otec ti určil trojaké
poslanie podľa proroctva:
Kadidlo sábske, zlatý dar
hlásajú, že si Boh a Kráľ,
kým trpká myrha hovorí,
ako Syn Boží umrieť má.
Betlehem, mesto preslávne,
len v tebe narodiť sa smel
— v nijakom inom veľmeste —
vtelený Boh, náš Spasiteľ.
Jak proroci už hlásali,
mu Otec, Tvorca, prikázal,
aj v Písme je to písané,
by vládu do rúk svojich vzal:
kráľovstvo, ktoré zahŕňa
nebo a moria, pevniny,
východ a západ slnka, hviezd,
podsvetie, nebies končiny.
Nech ti je sláva, Ježišu,
cez večnosť, v ktorej kraľuješ
s Otcom i Duchom Presvätým,
že sa dnes ľudstvu zjavuješ. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Ant. Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Ant. Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
Pán nás poučí o svojich cestách.
A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
63, 7-19
Opustený ľud sa rozpamätáva na Božie milosrdenstvo
Budem sa rozpamätávať na Pánovo zľutovanie,
na slávne skutky Pána,
na všetko, čo Pán pre nás urobil,
na množstvo dobrodení domu Izraela,
ktoré mu preukázal pre svoje milosrdenstvo
a pre svoje veľké zľutovanie.
Veď povedal: „Je to predsa môj ľud,
synovia, ktorí nesklamú;“
a stal sa ich záchrancom.
V nijakom súžení ich nezachránil ani posol, ani anjel,
ale iba on sám.
On sám ich v svojej láske a v zhovievavosti vykúpil.
Dvíhal ich a nosil
po všetky minulé dni.
Ale oni ho popudzovali k hnevu
a zarmucovali jeho svätého ducha.
Preto sa stal ich nepriateľom
a sám bojoval proti nim.
No rozpamätali sa na dávne dni,
na Mojžiša a na jeho ľud.
Kde je ten, čo ich vyviedol z mora
s pastierom svojho stáda?
Kdeže je ten, ktorý doň vložil
svojho ducha svätého?
Ten, čo ich viedol po Mojžišovej pravici
svojím velebným ramenom,
čo rozdvojil vody pred nimi
a získal si meno naveky?
Ten, čo ich viedol cez hlbiny
ako koňa púšťou a nepotkli sa?
Ako črieda zostupuje do údolia,
tak ich Pánov duch viedol k pokoju.
Tak si svoj ľud viedol
a získal si si slávne meno.
Zhliadni z neba
a pozri sa zo svojho svätého a slávneho príbytku.
Kde je tvoja horlivosť a tvoja sila?
Hnutia tvojej lásky a tvojho milosrdenstva
sa predo mnou uzatvárajú.
Veď ty si náš otec,
lebo Abrahám o nás nevie
a Izrael nás nepozná.
Ty, Pane, si náš otec,
náš vykupiteľ:
to je tvoje meno od vekov.
Prečo si nám, Pane, dal zablúdiť z tvojich ciest,
srdcu zatvrdnúť, aby sme nemali bázeň pred tebou?
Obráť sa k nám, lebo sme tvoji služobníci
a kmene tvojho dedičstva.
Za krátky čas ovládli
tvoj svätý ľud,
naši nepriatelia pošliapali tvoju svätyňu.
Od vekov sme takí,
akoby si nad nami nepanoval,
akoby sa nevzývalo tvoje meno nad nami.
Kiež by si prelomil nebesia a zostúpil!
Vrchy by sa rozplynuli pred tebou.
RESPONZÓRIUM
Iz 63, 17. 19
Prečo si nám, Pane, dal zablúdiť z tvojich ciest, srdcu zatvrdnúť, aby sme nemali bázeň pred tebou? * Kiež by si prelomil nebesia a zostúpil!
Obráť sa k nám, lebo sme tvoji služobníci a kmene tvojho dedičstva. * Kiež by si.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého Prokla, carihradského biskupa
(Oratio 7 in sancta Theophania, 1-3: PG 65, 758-759)
Posvätenie vôd
Keď sa Kristus zjavil svetu, vniesol do neusporiadaného sveta poriadok a urobil ho veľmi jasným a radostným. Vzal na seba hriech sveta a zvrhol nepriateľa sveta. Posvätil pramene vôd a osvietil ľudské duše a k veľkým zázrakom pridával stále väčšie.
Dnes sa zem a more podelili o Spasiteľovu milosť a celý svet sa naplnil radosťou. Dnešný slávnostný deň nám ukazuje ešte väčšie zázraky ako deň predchádzajúci.
Lebo v predchádzajúci výročný deň Narodenia Spasiteľa sa zaradovala zem, že nosila v jasliach Pána. V dnešný deň Zjavenia Pána vlní sa od veľkej radosti more a jasá. Jasá, lebo v Jordáne dostalo požehnanie a posvätenie.
V predchádzajúcej slávnosti bolo vidieť slabé dieťa, ktoré svedčilo o našej nedokonalosti. V dnešný sviatok ho vidíme dospelého a tajomne pripomína toho, ktorý ako Dokonalý pochádza z Dokonalého. Tam sa Kráľ odel do purpuru tela, tu prameň obklopuje rieku, akoby ju chcel zaodiať.
Nuž teda pozrite — nové, úžasné zázraky: Slnko spravodlivosti sa umýva v Jordáne, Oheň sa ponára do vody a Boh sa posväcuje za pomoci človeka.
Dnes celé stvorenie spieva chválospevy a volá: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“ Požehnaný, ktorý prichádza v každý čas, lebo teraz neprichádza len prvý raz.
Kto to len je? Blažený Dávid, prosím, povedz to jasnejšie! „Boh, Pán, je naším svetlom.“ A nepovedal to len prorok Dávid, ale aj apoštol Pavol mu prisviedča, keď hovorí: „Zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás.“ Nielen niektorým, ale „všetkým“: lebo všetkým, Židom takisto ako Grékom, dáva v krste spásu a ponúka krst ako dobrodenie spoločné všetkým.
Nuž, pozrite sa na obdivuhodnú, novú potopu, väčšiu a významnejšiu, ako bola potopa za čias Noema. Lebo tam voda potopy zničila ľudské pokolenie, tu však voda krstu mocou toho, ktorý bol pokrstený, povoláva mŕtvych k životu. Tam holubica s olivovou ratolesťou v zobáku naznačovala ľúbeznú vôňu Krista, Pána, tu prichádza Duch Svätý v podobe holubice a zjavuje milosrdného Pána.
RESPONZÓRIUM
Dnes sa nám zjavil Kristus, Svetlo zo Svetla, a Ján ho pokrstil v rieke Jordáne. * My o ňom veríme, že sa narodil z Panny Márie.
Otvorilo sa nad ním nebo a bolo počuť Otcov hlas. * My o ňom.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, svetlo všetkých národov, dožič svojmu ľudu trvalý pokoj a do našich sŕdc vlej žiarivé svetlo, ktorým si osvecoval mysle našich otcov vo viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky