9. september 2025

Sv. Petra Clavera, kňaza
ľubovoľná spomienka

Peter Claver sa narodil vo Verdú v Španielsku roku 1580. Na Barcelonskej univerzite študoval literatúru a umenie a potom vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Misionárske povolanie vybadal v sebe najmä zásluhou svätého Alfonza Rodrigueza, vrátnika v kolégiu na Mallorke. Za kňaza bol vysvätený, keď bol na misiách v Kolumbii, a tam až do smrti konal apoštolát medzi černošskými otrokmi. Na základe sľubu sa stal „navždy služobníkom Etiópčanov“. Celkom vyčerpaný zomrel v Cartagene v Kolumbii 8. septembra 1654.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Účastník svetla Otcovho,

ty sám si svetlo svetla, deň,

keď v noci na spev vstávame,

stoj pri nás ako pochodeň.

Nech zmizne z mysle temrava,

démonov zberbu odožeň,

nech údy nie sú ťarbavé,

nech opustí nás nočný sen.

Nám, Kriste, milostivý buď,

nám, ktorí v teba veríme,

nech telu, duši osoží,

o čo ťa v piesňach prosíme.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Blažená Svätá Trojica,

ty všetko tvoríš, spravuješ;

na práce deň nám darúvaš

a noc na spánok určuješ.

Preto ti ráno, večer tiež

aj vo dne, v noci spievame;

nech tvoja sláva, dobrota

naveky s nami zostane.

Hľa, koríme sa v pokore

pred tebou trošku nesmelí,

spoj naše spevy so spevmi,

čo v nebi nôtia anjeli.

Vyslyš nás, Otče láskavý,

pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,

s Otcom i Duchom Boh pravý,

a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

Žalm 68
Pán vchádza ako víťaz
Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)
I

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *

spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †

ako sa vosk roztápa ohňom, *

tak spred Božej tváre miznú hriešnici.

Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *

a v radosti sa veseliť.

Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †

Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *

jeho meno je Pán.

Plesajte pred ním; †

on je otec sirôt a záchranca vdov, *

on je Boh vo svojom svätom príbytku.

On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †

väzňov privádza k šťastiu, *

no odbojníci zostanú v zemi pustej.

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *

a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.

Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *

pred tvárou Boha Izraela.

Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *

a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.

Prebývajú v nej tvoje tvory, *

pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

Ant. Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

II

Pán vyslovuje slovo; *

nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:

„Utekajú králi, utekajú s vojskami *

a korisť delí krásavica domu.

Kým ste vy spali uprostred košiara, *

striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.

Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *

snehom sa zabelel Selmon.“

Vrch bášanský je vrch Boží, *

pohorie Bášanu má veľa štítov.

Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †

na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *

Veď Boh tam bude bývať naveky.

Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *

Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.

Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †

ľudí si prijal do daru, *

aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

Nech je velebený Pán deň čo deň; *

nesie nás Boh, naša spása.

Náš Boh je Boh spásy, *

on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *

aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *

vyvediem ich z morských hlbín,

aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *

a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“

Ant. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.

III

Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *

ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.

Na čele idú speváci, †

na konci zasa harfisti *

a uprostred dievčatá bijúce na bubny.

„Na zhromaždeniach Boha velebte, *

velebte Pána, potomci Izraela.“

Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †

kniežatá Júdove v šíku bojovom, *

kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

Prejav, Bože, svoju moc, *

upevni, Bože, čo si v nás vykonal.

Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *

králi prinášajú dary.

Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †

čriedu býkov s teľcami národov; *

nech sa ti s prútmi striebra pokoria.

Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †

Z Egypta prídu veľmoži, *

Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, †

hrajteže Bohu, čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *

hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

Uznajte Božiu moc. †

Nad Izraelom jeho veleba *

a jeho moc až nad oblaky.

Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †

Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *

Zvelebený buď, Bože.

Ant. Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.

Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.

On ohlási pokoj svojmu ľudu.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Knihy proroka Habakuka

1, 1 – 2, 4

Modlitba v čase opustenosti

Výrok, ktorý dostal vo videní prorok Habakuk.

Pane, dokedy budem volať —

a nevypočuješ?

Kričať k tebe: „Násilie!“ —

a nezachrániš?

Prečo mi dávaš hľadieť na bezprávie

a pozeráš sa na trápenie?

Pustošenie a násilie je predo mnou,

vzniká napätie, vybuchuje zvada.

Preto je zákon taký neúčinný

a právo sa nemôže presadiť.

Bezbožný má prevahu nad spravodlivým,

a tak sa prevracia právo.

„Pozrite sa na národy a viďte,

čudujte sa a stŕpnite,

lebo za vašich dní vykonám dielo,

ktorému nik neuverí, keď mu budú o ňom rozprávať.

Lebo ja podnietim Chaldejcov,

národ divoký a rýchly,

ktorý ide šírou krajinou,

aby zaujal cudzie príbytky.

Je hrozivý a strašný —

z neho samého vychádza jeho právo

aj jeho veľkosť.

Jeho kone sú rýchlejšie ako leopardy

a dravšie ako vlky na púšti.

Jeho jazdci sa cvalom priženú;

lebo jeho jazdci prídu zďaleka,

priletia ako orol,

ktorý sa vrhá na korisť.

Všetci prídu, aby páchali násilie,

všetky ich tváre budú ako horúci vietor

a zhromaždia zajatcov ako piesok.

Z kráľov si urobí žarty

a vladárov vysmeje.

Každá pevnosť mu bude na smiech,

nahrnie násyp a zaujme ju.

Potom sa preženie ako vietor a pôjde ďalej,

z vlastnej sily si urobí svojho boha.“

Pane, vari nie si od počiatku?

Môj Boh, môj Svätý,

čo neumiera?

Pane, za sudcu si ho postavil;

skala moja, aby nás karhal, si ho upevnil.

Tvoje oči sú čisté, nechceš vidieť zlo,

nemôžeš hľadieť na neprávosť.

Prečo teda hľadíš na ničomníkov

a mlčíš, keď bezbožný požiera spravodlivého?

Ľudí si urobil podobných rybám v mori,

podobných plazom, čo nemajú pána nad sebou;

všetkých vylovuje svojou udicou,

vyťahuje ich v svojej sieti

a zbiera do svojho čereňa,

raduje sa z toho a plesá.

Zato prináša obety svojej sieti

a svojmu čereňu kadidlo,

veď ich pomocou má mohutný úlovok

a výdatné jedlo.

Preto bude teda stále tasiť svoj meč

a bez milosti zabíjať národy?

Budem stáť na stráži,

stanem si na rozhľadňu

a budem pozorovať, aby som videl, čo mi povie,

čo odpovie na moju žalobu.

A Pán mi povedal:

„Napíš videnie,

vry ho do tabúľ,

aby sa to ľahko čítalo.

Lebo videnie ešte čaká na svoj čas,

ale sa náhli k splneniu, nesklame.

Ak sa aj oddiali, čakaj naň,

lebo určite príde a nebude meškať!

Zvädne ten, kto nemá dušu priamu,

ale spravodlivý bude žiť zo svojej viery.“

RESPONZÓRIUM

Hebr 10, 37-38a. 39

Ešte chvíľku, celkom krátku, a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať. * Môj spravodlivý bude žiť z viery.

My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby získali život. * Môj.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z listov svätého kňaza Petra Clavera

(Epist. die 31 maii 1627: A. Valtierra, S. I., San Pedro Claver, Cartagena, 1964, pp. 140-141)

Hlásať evanjelium chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým milosť

Včera, 30. mája tohto roku 1627, na sviatok Najsvätejšej Trojice, vystúpilo z veľkej lode množstvo černochov, ktorých vylákali z afrických riek. Bežali sme s dvoma košmi krásnych jabĺk, citrónov, zákuskov a neviem ešte čoho iného. Vošli sme do ich chatrče a zdalo sa nám, že sme vošli do druhej Guiney. Bolo si treba prekliesniť cestu cez húfy ľudí, kým sme sa dostali k chorým, ktorých bolo ohromné množstvo, a ležali na vlhkej alebo skôr rozmočenej zemi; aby nebola príliš rozmočená, vymysleli urobiť vyvýšeninu s primiešaním škridlí a tehlových úlomkov – toto bolo teda ich lôžko vonkoncom nevhodné nielen z tohto dôvodu, ale najmä preto, že boli nahí, bez akejkoľvek ochrany odevu.

Odložili sme teda plášť, zo skladu na tovar poznášali sme, čo bolo potrebné na zhotovenie lešenia, a tak sme pripravili miesto, kde sme potom, raziac si cestu pomedzi ozbrojené oddiely, chorých napokon priniesli. Potom sme ich rozdelili na dve skupiny: k jedným išiel môj spoločník s tlmočníkom, k druhým som išiel sám. Druhí boli černosi, ktorí boli bližšie k smrti ako k životu, už studení a sotva bolo možné nahmatať pulz v ich žilách. Pomocou škridlice sme zhŕňali žeravé uhlie a umiestnili sme ho doprostred, blízko umierajúcich. Potom sme do ohňa hodili vonné látky, mali sme ich dve plné vrecká, a všetky sme ich spotrebovali pri tejto príležitosti. Keď sme ich zakryli svojimi plášťami, lebo nič také nemajú, a od ich pánov by sme darmo iné žiadali, a keď sme im poskytli kadidlo, bolo vidno, že sa rozohriali a vrátil sa im duch života. Bolo možno vidieť, ako na nás pozerali veselými očami.

Takto sme sa im prihovorili, nie slovami, ale rukami a činmi: Veď presvedčeným, že ich sem odvliekli, aby ich zmárnili, bola by akákoľvek iná reč celkom zbytočná. Potom sme si k nim sadli alebo kľakli pri nich, vínom sme im umyli tu tváre, tu telá, milotou sme sa snažili rozveseliť ich a predkladali sme im prirodzené motívy, ktoré môžu chorých nejakým spôsobom priviesť k radosti.

Potom sme začali vysvetľovať katechizmus o krste; aké obdivuhodné sú totiž jeho účinky na telo i na dušu. Keď nám odpovedali na otázky, videli sme, že to dostatočne pochopili, a prešli sme na rozsiahlejšiu náuku, totiž o jedinom Bohu, ktorý odmieňa a tresce každého podľa zásluh, a ďalšie. Poprosili sme ich, aby si vzbudili úkon dokonalej ľútosti a dali najavo, že sa odvrátili od spáchaných hriechov. Napokon, keď sme videli, že sú dostatočne pripravení, hovorili sme im o tajomstve Trojice, Vtelenia a Umučenia a ukázali sme im Krista pribitého na kríži, ako je nakreslený nad krstným prameňom, do ktorého stekajú z Kristových rán prúdy krvi, a predriekali sme im v ich reči úkon dokonalej ľútosti.

RESPONZÓRIUM

Mt 25, 35. 40; Jn 15, 12

Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; * Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. * Veru.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si urobil svätého Petra sluhom otrokov a obdaril si ho obdivuhodnou láskou a trpezlivosťou v jeho úsilí pomôcť im; na jeho orodovanie daj, aby sme hľadali záujmy Ježiša Krista a blížnych milovali skutkom a pravdou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky