Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.
Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z teba pramení.
Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.
Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.
Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý Láska je
a s Otcom Syna spojuje.
Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.
Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.
Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.
Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *
netrestaj ma v svojom rozhorčení.
Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Aj dušu mám už celkom zdesenú. *
Ale ty, Pane, dokedy...?
Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *
Spas ma, veď si milosrdný.
Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *
A kto ťa môže chváliť v podsvetí?
Už ma vyčerpalo vzlykanie, †
lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *
slzami máčam svoju posteľ.
Od náreku sa mi oko zahmlilo *
a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.
Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *
lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
Pán moju prosbu vyslyšal, *
Pán prijal moju modlitbu.
Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *
a zahanbení nech sa ihneď stratia.
Ant. Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *
a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
V tebe sa budem tešiť a radovať, *
ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.
Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *
pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *
zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.
Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *
ich meno si vyhladil navždy, naveky.
Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; †
zboril si ich mestá, *
niet po nich ani pamiatky.
Ale Pán tróni naveky, *
už si pripravil stolec sudcovský.
A spravodlivo bude súdiť svet, *
podľa práva bude súdiť národy.
Pán bude utláčanému útočišťom, *
príhodným útočišťom v časoch súženia.
Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *
veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.
Ant. Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *
ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *
nezabúda na nárek bedárov.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †
pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *
vytrhni ma z brán ríše smrti,
aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *
a plesal, že si mi pomohol.
Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †
a v tom osídle, čo nastrojili, *
chytila sa im vlastná noha.
Pán sa zjavil a konal súd. *
Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.
Do pekla pôjdu hriešnici, *
všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *
ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.
Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *
a národy si na súd predvolaj.
Pane, hrôzou ich zasiahni; *
nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.
Ant. V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.
A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Joela
4, 1-3. 9-21
Posledný súd a potom večná blaženosť
Toto hovorí Pán:
„V tých dňoch
a v tom čase,
keď zmením údel
Júdu a Jeruzalema,
zhromaždím všetky národy
a privediem ich do údolia Jozafat
a budem sa tam s nimi súdiť
pre môj ľud a moje dedičstvo Izrael,
ktorý rozmetali medzi pohanov
a moju krajinu si rozdelili.
O môj ľud hádzali lós,
chlapca dali za neviestku
a dievča predali za víno a pili.
Volajte to medzi národmi,
vyhláste svätú vojnu,
zobuďte hrdinov,
nech prídu a nech vystúpia
všetci bojovníci.
Prekujte svoje radlice na meče
a svoje kosáky na kopije.
Slabý nech povie:
‚Som silný!‘
Pohnite sa a poďte,
všetky okolité národy,
a zhromaždite sa tam!
Priveď, Pane, svojich hrdinov!
Nech vstanú a prídu národy
do údolia Jozafat,
lebo tam zasadnem a budem súdiť
všetky okolité národy.
Priložte kosáky,
pretože dozrela žatva;
poďte a šliapte,
lis je už plný:
pretekajú kade,
lebo ich zloba je veľká.
Zástupy za zástupmi
v Údolí rozhodnutia,
pretože je blízo deň Pána
v Údolí rozhodnutia.
Slnko a mesiac sa zatmejú
a hviezdy stratia svoj lesk.
A Pán zo Siona zahrmí
a z Jeruzalema vydá svoj hlas.
Nebo a zem sa budú chvieť,
ale Pán je útočišťom svojho ľudu
a pevnosťou synov Izraela.
Vtedy poznáte, že ja som Pán, váš Boh,
a bývam na svojom svätom vrchu Sione.
Jeruzalem bude svätým miestom,
cudzinci už cezeň neprejdú.
V ten deň
bude z vrchov kvapkať mušt
a z pahorkov bude vytekať mlieko;
vo všetkých judejských potokoch bude prúdiť voda
a z Pánovho domu vyrazí prameň
a zavlaží Údolie agátov.
Egypt bude pustinou
a Idumea púšťou vyschnutou,
pretože páchali násilie na synoch Júdu
a prelievali nevinnú krv v ich krajine.
Júda ostane naveky
a Jeruzalem z pokolenia na pokolenie.
Ja pomstím ich krv, nenechám ju nepomstenú,
lebo Pán býva na Sione.“
RESPONZÓRIUM
Joel 4, 18; Zjv 22, 17c. 1
Z vrchov bude kvapkať mušt, vo všetkých judejských potokoch bude prúdiť voda a z Pánovho domu vyrazí prameň. * Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života.
Anjel mi ukázal rieku vody života, čistú ako krištáľ, vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu. * Kto je.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z listu duchovného vodcu svätej Alžbety Konráda z Marburgu
(Ad pontificem anno 1232: A. Wyss, Hessisches Urkundenbuch I, Leipzig 1879, 31-35)
Alžbeta v chudobných poznala a milovala Krista
Alžbeta hneď vynikala v čnostiach. Lebo ako bola v celom svojom živote tešiteľkou chudobných, tak vtedy začala byť naplno živiteľkou hladných. Pri ktoromsi svojom zámku dala postaviť útulok a pozbierala doň veľa chorých a slabých. Všetkým, čo si tam prišli pýtať almužnu, štedro rozdávala dobrodenie lásky. A nielen tam, ale na celom území, ktoré patrilo pod právomoc jej manžela. Až tak vyčerpala všetky svoje príjmy zo štyroch kniežatstiev svojho manžela, že dala predať všetky odevy a všetko cenné šatstvo v prospech chudobných.
Spravidla dva razy za deň, ráno a večer, osobne navštívila všetkých chorých a sama ošetrovala tých, čo boli medzi nimi zvlášť odpudzujúci. Jedných nakŕmila, druhým popravila lôžko, iných vzala na ramená a preukázala im mnohé iné služby ľudskosti. A tým všetkým nevzbudila nevôľu ani u svojho manžela, blahej pamäti. A keď manžel zomrel, v túžbe po najvyššej dokonalosti s mnohými slzami ma prosila, aby som jej dovolil žobrať po domoch.
Raz na Veľký piatok, keď boli obnažené oltáre, položila v ktorejsi kaplnke svojho mesta, kde usadila františkánov, ruky na oltár a v prítomnosti niekoľkých zriekla sa vlastnej vôle, všetkej slávy sveta a všetkého, čo Spasiteľ v evanjeliu odporúčal zanechať. Keď to urobila a videla, že by ju ruch sveta a svetská sláva kraja, kde bola za života svojho manžela obklopená poctami, mohla zvábiť, proti mojej vôli prišla za mnou do Marburgu. Tam v meste zriadila akýsi útulok, zhromažďovala chorých a nevládnych a tých najúbohejších a najopovrhovanejších usádzala k svojmu stolu.
A hoci bola taká činná, hovorím pred Bohom, že zriedka som videl ženu takú vnútornú. Niektoré rehoľníčky i rehoľníci častejšie videli, ako jej obdivuhodne žiari tvár a z očí akoby jej boli vychádzali slnečným podobné lúče, keď prichádzala z ústrania modlitby.
Pred smrťou som ju vyspovedal a keď som sa pýtal, čo treba urobiť s jej majetkom a nábytkom, odpovedala, že všetko, čo už dávno iba zdanlivo vlastní, patrí chudobným. Prosila ma, aby som im rozdal všetko okrem chatrných šiat, ktoré mala oblečené a v ktorých chcela byť pochovaná. Potom prijala Pánovo telo a až do večera hovorila o tom najlepšom, čo počula v kázni. Nakoniec v hlbokej nábožnosti odporúčala Bohu všetkých, čo boli pri nej, a ako keby sladko zaspala, vydýchla.
RESPONZÓRIUM
Porov. Jdt 15, 11; Sk 10, 4
Konala si mužne a tvoje srdce bolo statočné, lebo si milovala čistotu. * A preto si požehnaná naveky.
Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul. * A preto.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, svätej Alžbete si udelil milosť, že v chudobných videla a uctievala samého Krista; na jej orodovanie dopraj aj nám, aby sme s neúnavnou láskou pomáhali chudobným a trpiacim. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky