5. január 2025

2. NEDEĽA PO NARODENÍ PÁNA

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Predrahý Kriste, večný odblesk Božstva,

ty život náš a naše svetlo pravé,

prichádzaš s liekom, bo sme samá rana,

ty – spásna brána.

Zbor anjelov už nesie našej zemi

chýr z neba, hlása nový vek a blaho,

Otcovu slávu, pokoj – túžbu hrudí

smrteľných ľudí.

V jasličkách ležíš, hoc si vládca sveta,

plod prečistého lona svätej Panny.

Ujmi sa ľudstva, ktoré k tebe kvíli,

Ježišu milý.

Prichádzaš na zem, abys’ nám dal nebo,

si jeden z nás, máš telo, jak my máme;

obnov nám srdce, stuž v ňom lásky spoje,

nech je vždy tvoje.

Aj naše hlasy s radosťou sa družia

k anjelom, ktorí nadšene ťa slávia

i Otca s Duchom, aby Bohu vzdali

najkrajšie chvály. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Aleluja.

Žalm 104
Chvála Boha, stvoriteľa
Kto je v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. (2 Kor 5, 17)
I

Dobroreč, duša moja, Pánovi; *

Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby, *

do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako stan, *

nad vodami si buduješ komnaty.

Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, *

na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami, *

ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, *

nevychýli sa nikdy-nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev, *

nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, *

zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, *

na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju, *

ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, *

čo tečú pomedzi vrchy

a napájajú všetku poľnú zver *

aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, *

spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Ant. Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Aleluja.

Ant. 2 Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka. Aleluja.

II

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, *

plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok *

a byli, aby slúžila človeku.

Zo zeme vyvádzaš chlieb *

i víno, čo obveseľuje srdce človeka;

olejom rozjasňuješ jeho tvár *

a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove *

aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú *

a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom, *

v skalách sa skrývajú svište.

Na určovanie času si mesiac utvoril; *

slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc *

a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou *

a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa *

a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, *

za svojou prácou až do večera.

Ant. Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka. Aleluja.

Ant. 3 Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré. Aleluja.

III

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! †

Všetko si múdro urobil. *

Zem je plná tvojho stvorenstva.

Tu more veľké, dlhé a široké, †

v ňom sa hemžia plazy bez počtu, *

živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode *

i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, *

že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; *

otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; †

odnímaš im dych a hneď hynú *

a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené *

a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky; *

zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, *

dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi *

a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči; *

a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici †

a zločincov nech už niet. *

Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Ant. Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré. Aleluja.

Prišlo pravé svetlo.

Ktoré osvecuje každého človeka.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Listu Kolosanom

4, 2-18

Povzbudenia a pozdravy

Bratia, v modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky! Modlite sa aj za nás, aby Boh otvoril dvere nášmu slovu, aby sme mohli hlásať Kristovo tajomstvo, pre ktoré som aj vo väzení, aby som ho zvestoval tak, ako som povinný hovoriť. Voči tým, čo sú mimo, správajte sa múdro a využívajte čas. Vaša reč nech je vždy milá, soľou korenená, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať.

Čo je so mnou, to vám všetko rozpovie Tychikus, milovaný brat, verný služobník a spolupracovník v Pánovi, ktorého som k vám práve na to poslal, aby ste sa dozvedeli, čo je s nami, a aby potešil vaše srdcia, s Onezimom, verným a milovaným bratom, ktorý je od vás. Oni vám oznámia všetko, čo sa tu deje.

Pozdravuje vás môj spoluväzeň Aristarchus aj Barnabášov bratanec Marek – už ste o ňom dostali pokyny; prijmite ho, ak príde k vám, – i Jezus, ktorý sa volá Justus. Toto sú z obriezky jediní spolupracovníci na Božom kráľovstve, ktorí mi boli na potechu. Pozdravuje vás Epafras, ktorý je od vás, služobník Krista Ježiša, a ustavične zápasí o vás v modlitbách, aby ste boli dokonalí a celkom zaujatí Božou vôľou. Môžem mu dosvedčiť, že sa veľa namáha pre vás a pre Laodicejčanov a Hierapolčanov. Pozdravuje vás milovaný lekár Lukáš aj Démas. Pozdravte bratov v Laodicei aj Nymfu a cirkev v jej dome. Keď sa tento list prečíta u vás, zariaďte, aby sa čítal aj v laodicejskej cirkvi, a vy si zasa prečítajte ten z Laodicey. A Archippovi povedzte: „Usiluj sa plniť službu, ktorú si dostal v Pánovi!“

Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav. Pamätajte na moje okovy. Milosť nech je s vami.

RESPONZÓRIUM

Kol 4, 3; porov. Ž 51, 17

Modlime sa navzájom, aby Boh otvoril dvere nášmu slovu, * Aby sme mohli hlásať Kristovo tajomstvo.

Nech Pán otvorí naše pery a naše ústa nech ohlasujú Božiu slávu. * Aby sme.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo 194, 3-4: PL 38, 1016-1017)

Budeme sa sýtiť pohľadom na Slovo

Kto z ľudí by mohol poznať všetky poklady múdrosti a poznania utajené v Kristovi, skryté v chudobe jeho tela? Lebo „on, hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobným, aby sme sa my jeho chudobou obohatili“. Keď vzal na seba smrteľnú prirodzenosť a podstúpil smrť, ukázal sa v chudobe, ale sľúbil budúce bohatstvo, ktoré nestratil, hoci ho na čas odložil.

Aká nesmierna je jeho dobrota! Vyhradil ju tým, čo sa ho boja. Preukázal ju tým, čo v neho dúfajú.

Lebo poznávame len čiastočne, kým nepríde to dokonalé. Ale aby sme ho potom boli schopní vnímať, on, rovný Otcovi v božskej prirodzenosti, stal sa podobný nám v prirodzenosti sluhu a pretvára nás na Božiu podobu. Jediný Boží Syn stal sa synom človeka a mnohých synov človeka robí Božími synmi; viditeľnou podobou sluhu živí sluhov a robí ich slobodnými, aby mohli hľadieť na Božiu podobu.

Vskutku „sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je“. Veď aké by to boli poklady múdrosti a poznania, aké by to bolo Božie bohatstvo, keby nám nemalo stačiť? A aká by to bola nesmierna dobrota, keby nás nemohla nasýtiť? Teda „Ukáž nám Otca a to nám postačí“.

A v ktoromsi žalme mu ktosi z nás o nás či za nás hovorí: „Až sa raz zjaví tvoja sláva, ja sa nasýtim.“ No on a Otec sú jedno: kto vidí jeho, vidí aj Otca. Teda „Pán zástupov, to je ten kráľ slávy“. On nás obráti, ukáže nám svoju tvár a budeme spasení; nasýtime sa a to nám postačí.

Kým sa to nestane, kým nám neukáže to, čo nám postačí, kým sa nenapijeme a nenasýtime z neho, prameňa života, dokiaľ žijeme vo viere a sme vo vyhnanstve, ďaleko od neho, dokiaľ sme lační a smädní po spravodlivosti a nevýslovne dychtivo túžime hľadieť na krásu Božej podoby, dotiaľ s nábožnou oddanosťou oslavujme jeho narodenie v podobe sluhu.

Ešte nemôžeme hľadieť na toho, ktorého splodil Otec pred východom zornice; preto oslavujme toho, ktorý sa narodil z Panny v nočnej hodine. Ešte nechápeme toho, „ktorého meno je už pred slnkom“, preto poznávajme jeho „stan“ postavený „na slnku“.

Ešte nevidíme Jednorodeného, ktorý ostáva vo svojom Otcovi, preto myslime na Ženícha, čo vychádza „zo svojej komnaty“. Ešte nie sme súci na hostinu u nášho Otca, preto poznajme jasle nášho Pána Ježiša Krista.

RESPONZÓRIUM

1 Jn 1, 2; 5, 20

Zjavil sa život a my sme videli a zvestujeme vám večný život, * Ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.

Vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravého. A my sme v tom Pravom, v jeho Synovi Ježišovi Kristovi. On je ten Pravý, Boh a večný život. * Ktorý bol.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, ty svetlo veriaceho ľudu, milostivo naplň celý svet svojou slávou a jasom svojho svetla sa daj poznať všetkým národom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky