Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Večný náš Kráľ a najvyšší,
Spasiteľ verných najdrahší,
pri tvojom slávnom víťazstve
smrť padla – milosť sa nám skvie.
Ty po Otcovej pravici
zasadáš na trón žiarivý,
dostalo sa ti moci, cti,
akú nik z ľudí nevlastní.
Trojitá ríša stvorenstva –
nebeská, potom pozemská
aj ríša mŕtvych zlomená –
pred tebou zhýba kolená.
Anjeli v bázni chvejú sa,
čo s ľudským rodom deje sa:
zhrešil človek, spasil človek,
vládne Slovo – Bohočlovek.
Buď, Kriste, našou radosťou,
odmenou zostaň trvalou,
ty, Vladár sveta a Kráľ náš,
čo klamstvá sveta premáhaš.
Prosíme, Kriste nevinný,
odpusť nám všetky zlé činy
a srdcia hore dvíhaj nám
milosťou svojou k nebesiam.
A keď raz prídeš súdiť svet
a hriešni budú hrôzou mrieť,
nás, svojich sluhov, netrestaj
a verným veniec slávy daj.
Ježišu, stúpaš do výšin,
Syn človeka a Boží Syn;
sláva ti s Otcom naveky
v jednote s Duchom Presvätým. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. Aleluja.
Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
ako sa vosk roztápa ohňom, *
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
a v radosti sa veseliť.
Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
on je otec sirôt a záchranca vdov, *
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
väzňov privádza k šťastiu, *
no odbojníci zostanú v zemi pustej.
Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
Ant. Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. Aleluja.
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. Aleluja.
Pán vyslovuje slovo; *
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
snehom sa zabelel Selmon.“
Vrch bášanský je vrch Boží, *
pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
ľudí si prijal do daru, *
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
Nech je velebený Pán deň čo deň; *
nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
Ant. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. Aleluja.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. Aleluja.
Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, †
na konci zasa harfisti *
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
Prejav, Bože, svoju moc, *
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
čriedu býkov s teľcami národov; *
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
Z Egypta prídu veľmoži, *
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, †
hrajteže Bohu, čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
Uznajte Božiu moc. †
Nad Izraelom jeho veleba *
a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
Zvelebený buď, Bože.
Ant. Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. Aleluja.
Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera. Aleluja.
Smrť nad ním už nepanuje. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvého listu svätého apoštola Jána
4, 11-21
Boh je láska
Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého. Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá. A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha. A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. Kto vyzná: „Ježiš je Boží Syn,“ ostáva v ňom Boh a on v Bohu. A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.
Láska v nás je dokonalá v tom, že máme dôveru v deň súdu, lebo ako je on, tak sme aj my na tomto svete. V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.
My milujeme, pretože on prvý miloval nás. Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.
RESPONZÓRIUM
1 Jn 4, 10. 16a; porov. Iz 63, 8c. 9c
Boh nás miloval a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. * A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Aleluja.
Pán sa stal naším záchrancom; on sám nás vo svojej láske vykúpil. * A my, čo sme.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z homílie svätého pápeža Pavla Šiesteho pri svätorečení ugandských mučeníkov
(AAS 56 [1964], 905-906)
Sláva mučeníkov – znamenie znovuzrodenia
Títo africkí mučeníci pridávajú novú stránku do knihy víťazov, akou je Martyrológium, ktorá rozpráva o udalostiach veľmi smutných a pritom veľkolepých. Hovoríme o stránke naozaj dôstojnej, ktorá sa pripája k oným slávnym dejinám starovekej Afriky, o ktorých sme si my, ľudia slabej viery, čo žijeme v týchto časoch, mysleli, že už nikdy nebudú mať rovnocenné pokračovanie.
Kto by sa bol kedy nazdal, že napríklad k takým dojímavým správam o scillijských mučeníkoch, o kartáginských mučeníkoch, o mučeníkoch utickej „Massa candida“ (bielej masy), ako podávajú Augustín a Prudencius, o egyptských mučeníkoch, o ktorých nachádzame nádherný chválospev v spise Jána Zlatoústeho, a k správam o mučeníkoch za vandalského prenasledovania, pribudnú v našich časoch nové záznamy, ktoré rozprávajú o nemenej hrdinských, nemenej slávnych činoch.
Kto mohol čo i len tušiť, že k vynikajúcim svätým africkým mučeníkom a vyznávačom, známym z dejín, ako boli Cyprián, Felicita a Perpetua, a k najväčšiemu mužovi Augustínovi raz pripojíme Karola Lwangu a Mateja Mulumbu Kalembu, ktorých mená sú nám také drahé, a ich dvadsiatich spoločníkov!? A treba tu spomenúť aj tých, čo sa hlásili k anglikánskej cirkvi a boli povraždení pre Kristovo meno.
Títo africkí mučeníci isto kladú začiatky novej epochy. Len tu nemyslime na prenasledovania a náboženské boje, ale na kresťanské a občianske obrodenie!
Lebo z Afriky skropenej krvou týchto mučeníkov, ktorí sú prví v tomto novom veku (a nech dá Boh, aby boli aj poslední, veď ich obeta je taká veľká a cenná!), rodí sa nová, slobodná a nezávislá Afrika.
Násilie spáchané na týchto mučeníkoch je také ohavné a také výrazné, že môže byť dostatočným a rukolapným podnetom na formovanie nového ľudu z mravného hľadiska, aby vznikli nové duchovné tradície, ktoré zostanú potomkom, a aby sa takrečeno symbolicky vyjadril a urýchlil prechod od jednoduchého a hrubého spôsobu života – v ktorom nechýbali niektoré vynikajúce ľudské hodnoty, no pritom bol poškvrnený, chorý a akoby otročil sám sebe, – k civilizácii, ktorá vyžaduje ušľachtilejšie prejavy ľudského ducha a vyššie formy spoločenského života.
RESPONZÓRIUM
Keď v sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista-Sudcu dostať víťaznú korunu! Aleluja.
Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s čistým srdcom, s pevnou vierou a vytrvalou láskou. * Aká to.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, tvojím pôsobením sa krv mučeníkov stala semenom nových kresťanov; dopraj láskavo, aby pole tvojej Cirkvi, skropené krvou svätého Karola a jeho spoločníkov, prinášalo stále hojnú úrodu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky