21. júl 2025

Sv. Vavrinca z Brindisi, kňaza a učiteľa Cirkvi
ľubovoľná spomienka

Narodil sa roku 1559. Vstúpil ku kapucínom, kde spolubratov vyučoval teológiu a zastával rôzne úrady. Ako neúnavný a úspešný kazateľ precestoval Európu. Napísal veľa diel na objasnenie viery. Zomrel v Lisabone roku 1619.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Teraz je pre nás onen čas,

keď podľa Písma príde k nám

základ a hlava kráľovstva:

nebeský Ženích Kristus Pán.

V ústrety panny kráčajú,

jak počuť v evanjeliu,

nesú si jasné lampáše,

s radosťou veľkou spievajú.

No hlúpe, pravda, meškajú,

lampáše majú zhasnuté;

na bránu darmo búchajú,

dvere sú pre ne zamknuté.

A preto triezvi bedlime,

nesme si v mysli svetlo, jas,

by s piesňou v srdci Pánovi

v ústrety išiel každý z nás.

Urob nás, Pane, hodnými

mať účasť v tvojom kráľovstve,

aby sme mohli naveky

spievať ti vďačný chválospev. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ó, život svätých, cesta, nádej, spása,

Ježišu Kriste, darca čností, krásy,

náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným

spievame hymny.

Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,

čo svätí majú, po čom zbožní túžia

mysľou i citom; k tebe láska, Pane,

v srdci nám planie.

Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,

ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,

napokon daruj všetkým, mladým, starým,

nebeské dary.

Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva

Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;

Svätému Duchu zbožné piesne znejte

po celom svete. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Žalm 73
Prečo trpí spravodlivý
Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)
I

Aký dobrý je Boh voči statočným, *

 Boh voči tým, čo majú srdce čisté.

No mne sa temer nohy podlomili, *

takmer som sa zapotácal.

Lebo som žiarlil na chvastúňov, *

keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, *

sú zdraví a vypasení,

nesužujú sa ako iní smrteľníci, *

ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *

a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.

Akoby z tuku sa liahne ich zloba *

a vybuchuje zlomyseľnosť.

Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *

povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu *

a jazyk sa im vláči po zemi.

Sedia si na výšinách *

a nezasahuje ich povodeň.

Vravia si: „Vari to vidí Boh? *

A vie o tom Najvyšší?“

Hľa, to sú hriešnici: *

bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.

Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

II

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *

a v nevinnosti som si ruky umýval;

šľahaný som deň čo deň *

a trestaný už od rána.“

Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *

to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.

Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *

zrejme to bolo nad moje sily,

kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *

kde som pochopil, aký bude ich koniec.

Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *

a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! *

Náhle je po nich, hynú od hrôzy.

Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *

tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

III

Moje srdce je plné trpkosti *

a celé vnútro doráňané.

Hlúpy som bol a nechápavý *

a pred tebou som bol ako dobytča.

Ale ja som stále pri tebe *

a ty mi držíš pravicu.

Vedieš ma podľa svojho zámeru *

a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? *

A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.

Hynie mi telo i srdce, *

no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.

Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *

zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.

Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *

a v Pánu Bohu svoju nádej mať

a ohlasovať všetky jeho diela *

v bránach dcéry sionskej.

Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.

Mojim ústam sú sladšie ako med.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhého listu Korinťanom

1, 15 – 2, 11

Prečo Apoštol zmenil svoju cestu

Bratia, v tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť, a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey. Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa „áno“, „áno“ bolo aj „nie“, „nie“? Ako je Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“, aj „nie“. Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj „áno“, aj „nie“, ale v ňom bolo iba „áno“. Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu. A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.

Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu. Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď pre vieru stojíte.

Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám nepôjdem, aby som vás zasa zarmútil. Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil? A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých. Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.

Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery – nechcem zveličovať – zarmútil vás všetkých. Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých. Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil. Preto vás prosím, zahrňte ho láskou. Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte, či ste vo všetkom poslušní. Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista, aby nás neoklamal satan – veď poznáme jeho zámery.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 1, 21-22; porov. Dt 5, 2. 4

Boh nás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou * A vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.

Pán, náš Boh, uzavrel s nami zmluvu; z tváre do tváre s nami hovoril. * A vložil.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého kňaza Vavrinca z Brindisi

(Sermo Quadragesimalis 2: Opera omnia 5, 1, nn. 48. 50. 52)

Hlásanie je apoštolská úloha

Na udržanie duchovného života, ktorý máme spoločný s nebeskými anjelmi a Božími duchmi, lebo sme ako oni stvorení na Boží obraz a podobu, je nevyhnutne potrebný chlieb milosti Ducha Svätého a Božej lásky. Ale milosti a lásky bez viery niet, lebo bez viery je nemožné páčiť sa Bohu. A viera sa ani nezačne bez hlásania Božieho slova: „Viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ Hlásanie Božieho slova je teda nevyhnutne potrebné pre duchovný život, tak ako siatie pre udržanie telesného života.

Preto hovorí Kristus: „Rozsievač vyšiel rozsievať svoje semeno.“ Rozsievač vyšiel ako hlásateľ spravodlivosti. Čítame, že jej hlásateľom bol kedysi Boh, napríklad keď dal všetkému ľudu na púšti živým hlasom z neba zákon spravodlivosti. Inokedy Pánov anjel, ktorý na mieste plaču vytýkal ľudu prestúpenie Božieho zákona; a keď synovia Izraela počuli anjelovu reč, bolesť im prenikla srdce, všetci pozdvihli hlas a veľmi plakali. Aj Mojžiš ohlasoval Pánov zákon všetkému ľudu na moabských stepiach, ako vidno z Deuteronómia. Nakoniec prišiel Kristus, Boh a človek, hlásať Pánovo slovo a na to isté poslal apoštolov, ako predtým posielal prorokov.

Hlásanie je teda apoštolská, anjelská, kresťanská, božská úloha. Božie slovo je tak naplnené rozmanitými dobrami, že je akoby pokladnicou všetkých dobier. Veď z neho pochádza viera, nádej, láska a všetky čnosti, všetky dary Ducha Svätého, všetky evanjeliové blahoslavenstvá, všetky dobré skutky, všetky zásluhy života, celá nebeská sláva: „Prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.“

Lebo Pánovo slovo je svetlom pre rozum a ohňom pre vôľu, aby človek mohol poznať a milovať Boha. Pre vnútorného človeka, ktorý skrze milosť žije z Božieho Ducha, je chlebom a vodou, ale chlebom sladším než med, než medové kvapky z plástu, vodou lepšou než víno a mlieko. Pre nesmrteľnú dušu je pokladnicou zásluh, preto sa nazýva zlatom a veľkým drahokamom. Pre srdce, ktoré zatvrdlo v chybách, je kladivom. Pre telo, svet a diabla je mečom, ktorý zabíja každý hriech.

RESPONZÓRIUM

Iz 40, 9ac; Lk 9, 59c. 60b

Vystúp na vysoký vrch, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu; * Povedz judejským mestám: Hľa, váš Boh!

Poď za mnou; choď a zvestuj Božie kráľovstvo. * Povedz.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, svätému kňazovi Vavrincovi si udelil ducha rady a sily, aby šíril slávu tvojho mena; dopraj, aby sme v tom istom duchu spoznali, čo máme konať, a na jeho orodovanie to aj uskutočňovali. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky