Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.
Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z teba pramení.
Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.
Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.
Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý Láska je
a s Otcom Syna spojuje.
Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.
Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.
Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.
Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *
netrestaj ma v svojom rozhorčení.
Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Aj dušu mám už celkom zdesenú. *
Ale ty, Pane, dokedy...?
Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *
Spas ma, veď si milosrdný.
Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *
A kto ťa môže chváliť v podsvetí?
Už ma vyčerpalo vzlykanie, †
lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *
slzami máčam svoju posteľ.
Od náreku sa mi oko zahmlilo *
a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.
Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *
lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
Pán moju prosbu vyslyšal, *
Pán prijal moju modlitbu.
Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *
a zahanbení nech sa ihneď stratia.
Ant. Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *
a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
V tebe sa budem tešiť a radovať, *
ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.
Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *
pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *
zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.
Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *
ich meno si vyhladil navždy, naveky.
Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; †
zboril si ich mestá, *
niet po nich ani pamiatky.
Ale Pán tróni naveky, *
už si pripravil stolec sudcovský.
A spravodlivo bude súdiť svet, *
podľa práva bude súdiť národy.
Pán bude utláčanému útočišťom, *
príhodným útočišťom v časoch súženia.
Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *
veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.
Ant. Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *
ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *
nezabúda na nárek bedárov.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †
pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *
vytrhni ma z brán ríše smrti,
aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *
a plesal, že si mi pomohol.
Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †
a v tom osídle, čo nastrojili, *
chytila sa im vlastná noha.
Pán sa zjavil a konal súd. *
Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.
Do pekla pôjdu hriešnici, *
všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *
ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.
Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *
a národy si na súd predvolaj.
Pane, hrôzou ich zasiahni; *
nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.
Ant. V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.
A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu Galaťanom
1, 13 – 2, 10
Pavlovo povolanie a apoštolát
Bratia, počuli ste, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov. Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou, ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.
Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata. A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem. Potom som išiel do končín Sýrie a Cilície. Ale Kristovým cirkvám v Judei som bol osobne neznámy, ibaže počuli: „Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru, ktorú predtým nivočil,“ a oslavovali Boha za mňa.
Potom po štrnástich rokoch som znova šiel s Barnabášom do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. Išiel som ta pohnutý zjavením a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi; ale v súkromí tým, čo niečo znamenali, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nebol donútený dať sa obrezať. A to pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili. Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia.
A od tých, čo boli niečím – akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človekovi –, tí teda, čo niečo znamenali, nič iné mi nepridali, ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných – veď ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi –, a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných. Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť.
RESPONZÓRIUM
Porov. 1 Kor 15, 10; Gal 2, 8
Z Božej milosti som tým, čím som, * A jeho milosť nebola vo mne márna, ale stále ostáva vo mne.
Ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi. * A jeho.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Dialógov svätého pápeža Gregora Veľkého
(Lib. 2, 33: PL 66, 194-196)
Ona dosiahla viac, lebo viac milovala
Školastika, sestra svätého Benedikta, bola od útleho detstva zasvätená všemohúcemu Pánovi a chodievala raz do roka k bratovi. Boží muž za ňou vychádzal na majetok kláštora neďaleko od brány.
V ktorýsi deň prišla ako zvyčajne a jej ctihodný brat zostúpil k nej so svojimi žiakmi. Celý deň oslavovali Boha a viedli sväté rozhovory. A keď sa už zniesla nočná tma, spoločne si zajedli.
Sväté rozhovory sa potom pretiahli do neskorých hodín a svätá rehoľníčka ho prosila: „Prosím ťa, neopúšťaj ma túto noc a rozprávajme sa o radostiach nebeského života až do rána.“ On jej odpovedal: „Čo to hovoríš, sestra? V nijakom prípade nemôžem ostať mimo cely!“
Keď svätá rehoľníčka počula bratove odmietavé slová, položila zopäté ruky na stôl, hlavu sklonila na ruky a vzývala všemohúceho Pána. Keď hlavu zo stola zdvihla, spustilo sa také blýskanie a hrmenie a taký lejak, že ani ctihodný Benedikt, ani bratia, čo s ním boli, nemohli čo len nohu vytiahnuť z miesta, kde spolu sedeli.
Tu začal Boží muž nariekať: „Nech sa nad tebou zmiluje všemohúci Boh, sestra. Čo si to urobila?“ Ona mu odpovedala: „Prosila som teba, a ty si ma nechcel počuť. Prosila som svojho Boha a on ma vyslyšal. Teraz teda choď von, ak môžeš; opusť ma a vráť sa do kláštora!“
A on, čo nechcel ostať dobrovoľne, zostal na mieste proti svojej vôli. A tak prebdeli celú noc a sýtili sa navzájom svätým rozhovorom o duchovnom živote.
A nečudo, že žena bola silnejšia ako on, lebo podľa Jánovho výroku „Boh je láska“ bolo naozaj spravodlivé, aby viac dosiahla ona, lebo viac milovala.
O tri dni nato, keď bol Boží muž v cele a pozdvihol oči k nebu, videl dušu svojej sestry, ako vychádza z tela a v podobe holubice preniká do tajomných nebeských výšin. Naplnený radosťou nad jej veľkou slávou vzdával vďaky všemohúcemu Bohu chválospevmi a hymnami. Potom poslal bratov, aby priniesli jej telo do kláštora a uložili ho do hrobu, ktorý si pripravil pre seba.
A tak ani hrob nerozdelil telá tých, ktorých duch bol vždy zjednotený v Bohu.
RESPONZÓRIUM
Ž 133, 1
Svätá panna prosila Boha, aby ju brat neopúšťal. * A dostala viac od Pána svojho srdca, lebo viac milovala.
Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu! * A dostala.
MODLITBA
Modlime sa.
Pane, pri spomienke na svätú pannu Školastiku vrúcne ťa prosíme, aby sme ti podľa jej príkladu oddane slúžili a radostne prijímali to, čo pochádza z tvojej lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky