13. máj 2025

Prebl. Panny Márie Fatimskej
ľubovoľná spomienka

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Toto je pravý Boží deň,

žiariaci svetlom blaživým,

veď celý svet krv Kristova

zbavila jeho ťažkých vín.

On vrátil slepým svetlo, zrak

a hriešnym novú vieru vlial;

kto by sa musel strachom chvieť,

keď Pán i z lotra hriechy sňal?

Anjeli hľadia v úžase,

aký trest Kristus musel zniesť;

a lotor pri ňom kajúci

má prísľub raja ešte dnes.

Obdivuhodné tajomstvo:

sám Boh si ľudské telo vzal,

by telo zbavil nákazy,

aby hriech, vinu z ľudí sňal.

Môže byť niečo vzácnejšie,

keď milosť vinu zamení,

keď láska strávi, zničí strach

a v smrti život pramení?!

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:

Nech z výšin neba radosť znie,

nech jasá more, plesá zem:

Ukrižovaný z mŕtvych vstal

a smrteľníkom život dal.

Vracia sa milostivý čas,

deň spásy zjavuje sa zas;

v ňom Baránkovou krvou svet

obmytý skvie sa ako kvet.

Tá smrť, tá láska zranená

vín odpustenie znamená;

zmučený silu nestratil

a premožený zvíťazil.

V tom máme nádej; veríme,

že s Kristom k sláve prídeme,

aj my budeme vzkriesení

a vlastniť život blažený.

A preto všetci, čo sme tu,

obetu čistú, presvätú

nábožne slávme, slávnostne,

veď všetko dobro plynie z nej.

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Žalm 102
Vyhnancove sľuby a prosby
Boh nás potešuje v každom súžení. (2 Kor 1, 4)
I

Pane, vyslyš moju modlitbu *

a moje volanie nech dôjde k tebe.

Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †

v deň môjho súženia *

nakloň ku mne svoj sluch.

Kedykoľvek ťa budem vzývať, *

čím skôr ma vypočuj.

Lebo moje dni sa tratia ako dym *

a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *

takže zabúdam jesť svoj chlieb.

Od samého náreku *

som iba kosť a koža.

Som ako pelikán na púšti, *

ako kuvik uprostred zrúcanín.

Nemôžem spať *

a som ako osamelý vrabec na streche.

Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *

preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

Veď popol jedávam ako chlieb *

a nápoj miešam so slzami;

to pre tvoj hnev a výčitky, *

lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *

a ja schnem sťa tráva.

Ant. Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

II

Ale ty, Pane, trváš večne *

a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †

lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *

lebo už je tu ten čas.

Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *

a ľútostia nad jeho troskami.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *

a tvojej slávy všetci zemskí králi;

lebo Pán vystaví Sion *

a zjaví sa vo svojej sláve.

Zhliadne na modlitbu núdznych *

a nepohrdne ich prosbami.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *

a obnovený ľud oslávi Pána.

Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *

a z nebies pozerá na zem;

čuje nárek zajatých *

a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

aby na Sione hlásali meno Pánovo *

a v Jeruzaleme jeho slávu,

keď sa tam zídu vospolok národy *

a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

Ant. Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. Aleluja.

III

Cestou mi sily podlomil *

a skrátil moje dni.

Hovorím: „Bože môj, †

neber ma v polovici mojich dní; *

tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

Na začiatku si stvoril zem, *

aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †

rozpadnú sa sťa odev, *

vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

Ale ty ostávaš vždy ten istý *

a tvoje roky sú bez konca.

Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *

a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Ant. Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. Aleluja.

Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera. Aleluja.

Smrť nad ním už nepanuje. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

14, 1-13

Baránok už zvíťazil

Ja, Ján, som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca. A počul som hlas z neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas, ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich citarách. A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. V ich ústach sa nenašla lož: sú bez škvrny.

Potom som videl iného anjela letieť stredom neba. A mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.“

Za ním šiel iný anjel a volal: „Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva!“

Po nich nasledoval iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: „Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena.“

V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša. A počul som hlas z neba; hovoril: „Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi, už odteraz. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah; veď ich skutky idú s nimi.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Zjv 14, 7. 6

Počul som na nebi hlas mnohých anjelov: * Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd. Aleluja.

Videl som mocného Božieho anjela letieť stredom neba a volať mohutným hlasom. * Bojte sa.

DRUHÉ ČÍTANIE

Pracovný preklad:

Z Rečí svätého diakona Efréma

(Sermo 3 de diversis: Opera omnia, III syr. et lat., Romæ 1743, 607)

Toho, ktorého neobsiahne celý svet, Mária jediná objíma

Mária sa naozaj stala nebom pre nás, lebo nosila Božstvo, ktoré Kristus bez toho, žeby sa vzdal Otcovej slávy, uzavrel do úzkych hraníc lona, aby vyzdvihol ľudí na vyššiu dôstojnosť. Ju jedinú vyvolil z celého zástupu panien, aby bola nástrojom našej spásy.

V nej mali cieľ proroctvá všetkých spravodlivých a prorokov. Z nej vzišla ona žiarivá hviezda, ktorá priviedla ľud, čo kráčal v temnotách, k tomu, že uvidel veľké svetlo.

Rozličnými menami možno veľmi vhodne nazvať Máriu. Ona je totiž chrámom Božieho Syna, ktorý z nej celkom iným spôsobom vyšiel, než bol do nej vošiel; kým totiž vošiel do lona bez tela, do tela oblečený vyšiel.

Ona je tým tajomným nebom, v ktorom Kráľ kráľov prebýval ako v svojom sídle, z ktorého sa zniesol na zem a mal určitý pozemský výzor a podobu.

Ona je vinič prinášajúci príjemnú vôňu, a pretože jeho plod sa nadmieru líšil od povahy stromu, bolo potrebné, aby svoju podobnosť od stromu zmenil.

Ona je prameň, vychádzajúci z Pánovho domu, z ktorého pre smädných vytekali živé vody, z ktorých ak niekto len čo perami ochutnal, nebude smädný naveky.

Mýli sa však každý, kto by si myslel, že môže porovnať deň nápravy Máriou s iným dňom stvorenia. Na počiatku totiž zem bola stvorená, skrze Máriu zasa obnovená. Na počiatku bola pre Adamov zločin v jeho diele prekliata, skrze Máriu jej však boli pokoj a istota uvedené do pôvodného stavu. Na počiatku previnením prarodičov prešla smrť na všetkých ľudí, teraz však sme prenesení zo smrti do života. Na počiatku had zaujal uši Evy a tak sa jed rozšíril na celé telo, teraz Mária sluchom prijala ohlasovateľa večnej blaženosti. Čo bolo teda nástrojom smrti, stalo sa zároveň nástrojom života.

Hľa, toho, čo sedí nad cherubmi, vo výške držia ramená ženy; toho, ktorého nemôže obsiahnuť celý svet, Mária sama objíma; pred kým sa chvejú tróny a panstvá, opatruje deva; ten, ktorého kreslo je na veky vekov, hľa, sedí na kolenách panny; ten, ktorého zem je podnožkou jeho nôh, tlačí ju detskými krokmi.

RESPONZÓRIUM

Pevné je srdce Panny: na zvesť anjela počala božské tajomstvo; vtedy v svojom čistom lone prijala najkrajšieho z ľudských synov. * A požehnaná naveky dala nám Boha, ktorý sa stal človekom. Aleluja.

Miesto čistého lona hneď sa stáva Božím chrámom: pomocou slova počala nedotknutá Panna Syna. * A požehnaná.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si Matku svojho Syna ustanovil aj za našu Matku; daj, prosíme, aby sme zotrvávali v pokání a na modlitbách za spásu sveta a mohli deň čo deň účinnejšie zveľaďovať Kristovo kráľovstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky