Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Toto je pravý Boží deň,
žiariaci svetlom blaživým,
veď celý svet krv Kristova
zbavila jeho ťažkých vín.
On vrátil slepým svetlo, zrak
a hriešnym novú vieru vlial;
kto by sa musel strachom chvieť,
keď Pán i z lotra hriechy sňal?
Anjeli hľadia v úžase,
aký trest Kristus musel zniesť;
a lotor pri ňom kajúci
má prísľub raja ešte dnes.
Obdivuhodné tajomstvo:
sám Boh si ľudské telo vzal,
by telo zbavil nákazy,
aby hriech, vinu z ľudí sňal.
Môže byť niečo vzácnejšie,
keď milosť vinu zamení,
keď láska strávi, zničí strach
a v smrti život pramení?!
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:
Nech z výšin neba radosť znie,
nech jasá more, plesá zem:
Ukrižovaný z mŕtvych vstal
a smrteľníkom život dal.
Vracia sa milostivý čas,
deň spásy zjavuje sa zas;
v ňom Baránkovou krvou svet
obmytý skvie sa ako kvet.
Tá smrť, tá láska zranená
vín odpustenie znamená;
zmučený silu nestratil
a premožený zvíťazil.
V tom máme nádej; veríme,
že s Kristom k sláve prídeme,
aj my budeme vzkriesení
a vlastniť život blažený.
A preto všetci, čo sme tu,
obetu čistú, presvätú
nábožne slávme, slávnostne,
veď všetko dobro plynie z nej.
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. Aleluja. †
Aký dobrý je Boh voči statočným, *
† Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.
Neprekáža im zhola nič, *
sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
ani netrpia ako iní ľudia.
Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
povýšenecky sa zastrájajú.
Ústa dvíhajú proti nebu *
a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.
Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným. Aleluja.
Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
a trestaný už od rána.“
Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
a vrháš ich do záhuby.
Ako vychádzajú navnivoč! *
Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.
Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. Aleluja.
Moje srdce je plné trpkosti *
a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
a nakoniec ma prijmeš do slávy.
Veď kohože mám na nebi? *
A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
v bránach dcéry sionskej.
Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. Aleluja.
Moje srdce i moje telo. Aleluja.
Vznášajú sa k Bohu živému. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
13, 1-18
Dve šelmy
Ja, Ján, videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala desať rohov a sedem hláv; na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená. Šelma, ktorú som videl, podobala sa leopardovi; nohy mala ako medveď a jej tlama bola ako tlama leva. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc. Jedna z jej hláv bola akoby smrteľne ranená, ale jej smrteľná rana sa zahojila.
Celá zem obdivovala šelmu; klaňali sa drakovi, že dal moc šelme, a klaňali sa aj šelme a volali: „Kto je podobný šelme a kto môže s ňou bojovať?“
A dostala tlamu, aby hovorila veľké veci, aby sa rúhala, a dostala moc pôsobiť na štyridsaťdva mesiacov. A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala jeho menu a jeho stánku i tým, čo bývajú v nebi. A bolo jej dovolené viesť vojnu proti svätým a zvíťaziť nad nimi. Dostala moc nad každým kmeňom, ľudom, jazykom a národom. Budú sa jej klaňať všetci, čo obývajú zem, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života Baránka, ktorý bol zabitý. Kto má uši, nech počúva:
Kto má ísť do zajatia,
pôjde do zajatia.
Kto má byť zabitý mečom,
musí byť mečom zabitý.
V tomto je trpezlivosť a viera svätých.
Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme. Mala dva rohy podobné Baránkovým, ale hovorila ako drak. Vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, že sa zem a jej obyvatelia klaňajú prvej šelme, ktorej sa zahojila smrteľná rana. A robí veľké znamenia, ba spôsobuje, že aj oheň z neba pred zrakmi ľudí zostupuje na zem. A zvádza obyvateľov zeme znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, nahovára obyvateľov zeme, aby urobili obraz šelme, čo má ranu od meča a ožila. A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený. A pôsobí, že všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú ruku alebo na čelo znak, a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena. V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť.
RESPONZÓRIUM
Zjv 3, 5; Mt 10, 22
Kto zvíťazí, ten bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života, * Ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi. Aleluja.
Kto vytrvá do konca, bude spasený. * Ale vyznám.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína
(Ps 61, 4: CCL 39, 773-775)
Kristove utrpenia nie sú iba v Kristovi
Ježiš Kristus je jeden človek s Hlavou a s telom. Spasiteľ tela a údy tela sú dvaja v jednom tele, v jednom hlase a v jednom utrpení, a keď sa pominie neprávosť, aj v jednom odpočinku. A tak Kristove utrpenia nie sú iba v Kristovi, a pritom sú Kristove utrpenia iba v Kristovi.
Lebo ak chápeš Krista ako Hlavu a telo, sú Kristove utrpenia iba v Kristovi. Ale ak chápeš Krista iba ako Hlavu, Kristove utrpenia nie sú iba v Kristovi. Veď keby boli Kristove utrpenia iba v Kristovi, čiže iba v Hlave, ako by mohol jeden jeho úd, apoštol Pavol, povedať: „Aby som na vlastnom tele dopĺňal to, čo chýba Kristovmu utrpeniu?“
Ak teda patríš ku Kristovým údom, nech si ktokoľvek, človeče, čo toto počúvaš, aj ty, čo to teraz nepočúvaš (a predsa počúvaš, ak patríš ku Kristovým údom), všetko, čo trpíš od tých, ktorí nepatria ku Kristovým údom, to chýbalo Kristovmu utrpeniu.
Pridáva sa preto, že chýbalo. Dopĺňaš mieru, neprelievaš. Trpíš toľko, koľko bolo treba dodať z tvojich utrpení k celému Kristovmu utrpeniu, lebo on trpel ako naša Hlava a trpí vo svojich údoch, totiž v nás samých.
Do tohto nášho, v istom zmysle spoločného majetku splácame každý podľa svojej miery to, čo sme povinní, a podľa svojich síl prinášame doň akoby daň svojich utrpení. Celá úhrada všetkých utrpení sa nenaplní, kým sa neskončí svet.
Preto si, bratia, nemyslite, že ku Kristovým údom nepatrili všetci spravodliví, ktorých nespravodlivo trápili, alebo že by tí, čo prišli pred Pánovým príchodom zvestovať Pánov príchod, nepatrili ku Kristovým údom. Nie je možné, aby nepatril ku Kristovým údom ten, kto patrí do obce, ktorej kráľom je Kristus.
Teda celá táto obec hovorí, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša. A potom od krvi Jána Krstiteľa cez krv apoštolov, cez krv mučeníkov, cez krv veriacich v Krista je to jedna obec, čo hovorí.
RESPONZÓRIUM
Zjv 21, 4; 7, 16 (Iz 49, 10)
Boh zotrie svätým z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu, ani náreku, ani bolesti. * Lebo prvé sa pominulo. Aleluja.
Už nebudú hladovať ani žízniť, nebude na nich dorážať ani slnko, ani iná horúčosť. * Lebo.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci Bože, poznáme veľkú odvahu slávnych mučeníkov Nerea a Achila, s akou ťa vyznali; daj, prosíme, aby sme vždy pociťovali účinky ich orodovania. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky