16. október 2025

Sv. Hedvigy, rehoľníčky
ľubovoľná spomienka

Narodila sa v Bavorsku okolo roku 1174. Vydala sa za sliezske knieža a narodilo sa im sedem detí. Viedla nábožný život, dobročinný voči chudobným a chorým, pre ktorých zakladala nemocnice. Po smrti manžela vstúpila do trebnického kláštora a tam roku 1243 zomrela.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Dňa okrídlený posol nám

hlási, že svetlo už je tu.

Buditeľ našich myslí, sám

Kristus nás volá k životu.

Opusťte lôžka vábivé,

vzbuďte sa zo sna, nehlivte;

a čistí, svätí, striezliví

bedlite, lebo prichádzam.

Keď povievaním osvieži

zornička rannú oblohu,

nám pripraveným do práce

nech nádej udelí a jas.

Ježiša hlasno vzývajme,

prosme ho, triezvi vzlykajme,

pokorných prosieb dlhý rad

čistému srdcu nedá spať.

Odožeň, Kriste, temné sny,

pretrhni putá nočnej tmy,

hriech starý ráč nám odpustiť,

v nás nové svetlo zapáliť.

Buď sláva, Kriste láskavý,

tebe i tvojmu Otcovi

aj Duchu, ktorý teší nás

teraz a večne v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Cit lásky v srdciach rozdúchaj,

k sebe nás veď a milosť daj,

a k našim srdciam dobrý buď,

z nich odstráň kal a nezdobu.

Tu ako cudzí kráčame,

jak vyhnanci tu vzlykáme,

ty prístav si a naša vlasť,

do večných siení priveď nás.

Len smädná láska smäd chce mať,

z prameňa pravdy pookriať;

blaha a slasti v očiach dosť

má ľud, čo myslí na milosť.

Nesmierna sláva patrí ti,

oslava hodna pamäti,

bez konca spolu slávia ju,

čo srdcia z nížin dvíhajú.

To daj nám, Otec láskavý,

Syn Otcu rovný, jediný

i s Duchom, ktorý teší nás

a vládne večne v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.

Žalm 44
Pohromy národa
V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)
I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †

naši otcovia nám rozprávali *

o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.

Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *

zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *

nepomohlo im vlastné rameno,

ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *

lebo ich máš rád.

Ty si môj kráľ a môj Boh, *

ty pomáhaš Jakubovi.

Len s tebou sme zahnali nepriateľov *

a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *

ani môj meč ma nezachráni.

Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *

a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.

V Bohu sa budeme chváliť celý deň *

a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *

už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.

Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *

a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.

Vydal si nás ako ovce na zabitie *

a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *

a neobohatil si sa jeho predajom.

Vystavil si nás na potupu susedom *

a na posmech i pohanu nášmu okoliu.

Urobil si z nás príslovie pre pohanov *

a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *

a rumenec hanby mi pokrýva tvár,

keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *

keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Ant. Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.

III

Toto všetko nás postihlo, †

hoci sme nezabudli na teba *

a neporušili sme zmluvu s tebou.

Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *

ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,

a predsa si nás ponížil v kraji líšok *

a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *

a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

či Boh na to nepríde? *

On predsa pozná tajnosti srdca.

Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *

pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *

Vstaň a nezavrhni nás navždy.

Prečo odvraciaš svoju tvár? *

Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

Veď naša duša je pokorená až do prachu, *

naše telo je pritlačené k zemi.

Vstaň, Pane, pomôž nám *

a vykúp nás, veď si milosrdný.

Ant. Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.

Pane, vyjasni tvár nad svojím služobníkom.

A nauč ma svojim ustanoveniam.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Zachariáša

8, 1-17. 20-23

Prisľúbenia spásy na Sione

Zaznelo slovo Pána zástupov:

„Toto hovorí Pán zástupov:

Veľmi som sa rozhorlil za Sion,

vášnivo zaň horlím.

Toto hovorí Pán: Vrátil som sa na Sion a budem bývať uprostred Jeruzalema. Jeruzalem sa bude volať Verné mesto a vrch Pána zástupov Svätá hora.

Toto hovorí Pán zástupov: Ešte budú sedávať v uliciach Jeruzalema starci a starenky a všetci budú mať pre vysoký vek v ruke palicu. Námestia mesta budú plné chlapcov a dievčat, čo sa budú hrať na jeho uliciach.

Toto hovorí Pán zástupov: A ak sa to v tých dňoch bude zdať ťažké zvyškom tohto ľudu, vari to bude ťažké aj v mojich očiach?! – hovorí Pán zástupov.

Toto hovorí Pán zástupov:

Hľa, ja vyslobodím svoj ľud z východnej krajiny

i z krajiny, kde slnko zapadá;

privediem ich sem

a budú bývať v Jeruzaleme;

oni budú mojím ľudom

a ja budem ich Bohom

v pravde a spravodlivosti.

Toto hovorí Pán zástupov: Nech spevnejú ruky vám, čo počúvate v týchto dňoch tieto slová z úst prorokov, v deň, keď položili základy domu Pána zástupov, aby bol postavený chrám.

Lebo pred tými dňami

nebolo mzdy pre človeka

a nebolo ani mzdy pre dobytok,

ba ani ten, kto vchádzal a vychádzal,

nemal pokoj pre súženie;

lebo som pustil všetkých ľudí,

každého proti jeho blížnemu.

Ale teraz nie som k zvyškom tohto ľudu

ako za predošlých dní,

hovorí Pán zástupov.

Lebo semeno bude mať pokoj:

vinica vydá svoje plody

a zem vydá svoju úrodu

a toto všetko

dám do vlastníctva

zvyškom tohto ľudu.

A ako ste boli, dom Júdu a dom Izraela, kliatbou medzi národmi, tak vás zachránim a budete požehnaním. Nebojte sa, nech vám spevnejú ruky. Lebo toto hovorí Pán zástupov: Ako som si zaumienil trápiť vás, keď ma vaši otcovia dráždili k hnevu, hovorí Pán zástupov, a nezľutoval som sa, v tie dni som zmenil svoje rozhodnutie, že požehnám Jeruzalem a Júdov dom. Nebojte sa!

Budete teda robiť toto: Hovorte každý so svojím blížnym pravdu a vo svojich bránach vynášajte súdy pokoja, nezamýšľajte zlo vo svojich srdciach voči svojmu priateľovi a nemilujte krivú prísahu; lebo toto všetko nenávidím,“ hovorí Pán.

„Toto hovorí Pán zástupov: Ešte prídu národy a obyvatelia veľkých miest; a obyvatelia jedného mesta pôjdu k obyvateľom druhého a povedia: ‚Poďte a budeme prosiť Pána o priazeň, vyhľadáme Pána zástupov; pôjdem aj ja!‘ A prídu mnohé národy a mocné kmene do Jeruzalema hľadať Pána zástupov a prosiť Pána o priazeň.

Toto hovorí Pán zástupov: V tých dňoch desať ľudí zo všetkých národov rozličných jazykov chytí judejského muža za okraj rúcha a povie: ‚Pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh.‘“

RESPONZÓRIUM

Zach 8, 7. 9a; Sk 3, 25a

Toto hovorí Pán: Hľa, ja vyslobodím svoj ľud z východnej krajiny i z krajiny, kde slnko zapadá. * Nech spevnejú ruky vám, čo počúvate v týchto dňoch tieto slová z úst prorokov.

Vy ste synovia prorokov a zmluvy, ktorú Boh uzavrel s vašimi otcami. * Nech spevnejú.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Života svätej Hedvigy, ktorý napísal neznámy súveký autor

(Acta Sanctorum Octobris 8 [1853], 201-202)

Vždy bola upriamená na Boha

Božia služobníčka vedela, že živé kamene, ktoré majú byť včlenené do budovy nebeského Jeruzalema, treba na tomto svete vyhladiť údermi a tlakom a že do nebeskej slávy a slávnej vlasti máme vojsť cez mnohé súženia, a preto sa celá vystavila vodám utrpenia a svoje telo stále bez ľútosti morila mnohými bičmi umŕtvovania. Každý deň sa vysilovala takými pôstmi a odriekaním, že sa mnohí divili, ako mohla taká slabá a jemná žena vydržať takéto trýznenie.

Čím pozornejšie dbala, aby vytrvalou prísnosťou umŕtvovala svoje telo, ale po predchádzajúcom uvážení, tým väčšmi rástla v sile ducha a v milosti a tým silnejšie sa v nej rozhorieval oheň nábožnosti a božskej lásky. Lebo častejšie ju unášala hore taká vrúcna túžba a hnalo ju to k Bohu, že bola mimo zmyslov a nevnímala, čo sa okolo nej dialo.

Ale ako nábožnou mysľou smerovala ustavične k Bohu, tak sa dobročinnou láskou skláňala k blížnemu a štedro rozdávala almužnu chudobným. Podporovala aj spoločenstvá a rehoľné osoby žijúce v kláštore i mimo neho, vdovy a siroty, chorých a slabých, malomocných a väzňov v okovách i v žalároch, pocestných i chudobné ženy, čo živili deti, a vôbec nikomu, kto prišiel za ňou o pomoc, nedovolila odísť bez potechy.

A keďže táto Božia služobníčka nezanedbala nijaký dobrý čin, ktorý mohla urobiť, Boh jej udelil aj tú milosť, že tam, kde jej chýbala pri konaní ľudská schopnosť a nemala dostatok vlastných síl na skutky, mohla s Božou pomocou a silou Kristovho utrpenia urobiť, čo od nej vyžadovali túžby blížnych v núdzi. A tak tým, čo sa k nej utiekali o odstránenie tak telesného, ako aj duchovného nešťastia, bola schopná pomôcť podľa dobrotivého rozhodnutia Božej vôle.

RESPONZÓRIUM

Porov. Prís 31, 17. 18

Opasuje si bedrá silou a otužuje svoje ramená; * Preto jej lampa nikdy nezhasne.

Skusuje a vidí, že podnikanie Božej múdrosti je dobré. * Preto.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci Bože, vo svätej Hedvige si nám dal žiarivý vzor evanjeliovej pokory; daj, prosíme, aby nám jej mocný príhovor zaistil tvoju pomoc. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky