Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Ty, čo tak pevne riadiš svet,
v troch osobách Boh jediný,
prijmi náš vďačný chválospev
pri svite rannej hodiny!
Prebrali sme sa zo spánku,
kým zem si drieme v pokoji,
a prosíme ťa o balzam,
ktorý nám rany vyhojí.
Ak podvodný a temný duch
zviedol nás čarmi klamania,
nech lúče tvojej veleby
z nás temnôt stopu odstránia.
Nech našu myseľ i náš cit
vždy tvoje svetlo preniká,
by sme sa v dennom konaní
nešmykli z tvojho chodníka.
Láskavý Otče, pomôž nám
za tvojím Synom k výšinám,
kde s Duchom, darcom potechy,
nad všetkým vládneš naveky. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Zostávaj, Kriste, v srdciach nám,
nebeská láska spasených,
a do našich sŕdc vylievaj
vrúcnosť sĺz, plaču zbožný vzdych.
S hlbokou vierou pred tebou,
Ježišu Kriste, stojíme,
odpusť nám všetky prečiny,
s dôverou vrúcne prosíme.
Znamením kríža svätého
i svojím telom presvätým
chráň ľudí sveta celého
predrahou krvou spasených.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, *
napadni tých, čo mňa napádajú.
Vezmi zbroj a štít †
a vstaň mi na pomoc. *
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“
Lež moja duša bude plesať v Pánovi *
a bude sa tešiť z jeho pomoci.
Všetko vo mne bude hovoriť: *
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, *
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“
Vystúpili kriví svedkovia *
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
Za dobré sa mi odplácali zlým; *
som celkom opustený.
Ant. Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Keď oni boli chorí, *
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom *
a v srdci som sa stále modlil.
Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.
Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
Bez prestania ma trhali, †
dráždili ma, posmievali sa mi *
a zubami škrípali proti mne.
Ant. Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †
Zachráň ma pred ich zlobou *
a pred levmi život môj.
Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *
a chváliť uprostred zástupov.
Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.
Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“
Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *
a bude ťa oslavovať deň čo deň.
Ant. Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Syn môj, chráň si moje slová.
Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Sirachovho syna
43, 14-37
Chvála Boha Stvoriteľa
Boh svojím príkazom urýchľuje sneh
a metá blesky svojho súdu.
A tak sa otvárajú zásobárne
a vylietajú oblaky ako vtáky.
Svojou veľkou mocou zahusťuje mraky
a drobia sa na ľadovcové krúpy.
Dunenie jeho hromu otriasa zemou.
Pred jeho tvárou zachvejú sa vrchy.
Z jeho vôle zaveje južný vietor,
víchrica od severu a veterná smršť.
Rozsýpa sneh, ako keď vtáky zlietajú a sadajú,
a padá, ako keď sa spúšťajú kobylky.
Oko obdivuje jeho bielu krásu
a srdce sa chveje, keď ho vidí padať.
Sype na zem inovať ako soľ
a keď zmrzne, je ako hroty na tŕní.
Zaveje studený severák
a na vode mráz vytvorí kryštály;
spočinie na každej stojatej vode
a voda sa odeje sťa pancierom.
Strávi vrchy a vypáli púšť,
ako oheň zničí všetku zeleň.
Nečakaný oblak je liekom na všetko
a rosa padnutá po horúčave osvieži.
Boh svojou myšlienkou utíšil morské hlbiny
a zasadil do nich ostrovy.
Tí, čo sa plavia po mori, rozprávajú o tom, aké je nebezpečné,
a čudujeme sa, keď to počujeme na vlastné uši.
Sú tam skvelé a obdivuhodné diela,
rozličné druhy zverov a všemožných zvierat aj obludné tvory.
Vďaka nemu šťastne napreduje jeho posol
a všetko sa upravuje podľa jeho slova.
Veľa by sme ešte mohli hovoriť, ale chýbajú nám slová;
jedným slovom: „On je všetko.“
Kde vezmeme silu osláviť ho?
Veď on je Veľký a prevyšuje všetky svoje diela.
Pán je hrozný a nesmierne veľký
a jeho moc je obdivuhodná.
Oslavujte a velebte Pána, koľko len vládzete;
on bude aj tak väčší,
jeho veleba je obdivuhodná.
Keď ho velebíte, pozbierajte všetky svoje sily
a neochabujte, lebo nikdy ho nebudete dostatočne chváliť.
Ktože ho videl a môže to opísať?!
A kto ho zvelebí ako treba?!
Mnohé ešte väčšie veci než tieto sú ukryté,
lebo iba málo z jeho diel vidíme.
Ale Pán vytvoril všetko
a nábožným ľuďom dal múdrosť.
RESPONZÓRIUM
Porov. Sir 43, 29. 30
Keď oslavujeme Boha, veľa by sme ešte mohli hovoriť, ale chýbajú nám slová; * Jedným slovom: On je všetko.
Kde vezmeme silu osláviť ho? Veď on je Veľký a prevyšuje všetky svoje diela. * Jedným.
DRUHÉ ČÍTANIE
Zo Životopisu svätého Antona, ktorý napísal svätý biskup Atanáz
(Cap. 2-4: PG 26, 842-846)
Povolanie svätého Antona
Po smrti rodičov zostal Anton sám iba s malou sestrou. Mal vtedy osemnásť alebo dvadsať rokov a staral sa o dom a o sestru.
Neprešlo ani celých šesť mesiacov od smrti rodičov, keď šiel ako zvyčajne do Pánovho domu a v duchu sa zaoberal myšlienkou, ako apoštoli opustili všetko a išli za Spasiteľom a ako tí v Skutkoch apoštolov predávali majetok a čo zaň utŕžili, prinášali apoštolom k nohám, aby sa to rozdelilo núdznym, a potom akú veľkú nádej majú uloženú v nebi. Tým zaujatý vošiel do kostola a práve sa čítalo evanjelium. Tu počul, ako Pán vravel onomu boháčovi: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným; potom príď a nasleduj ma a budeš mať poklad v nebi.“
Antonovi bolo, akoby mu Boh pripomenul tieto sväté veci, akoby sa to čítalo iba kvôli nemu. Rýchlo vyšiel z Pánovho domu a majetok, čo mal po predkoch (mal tristo jutár úrodnej a veľmi peknej pôdy), daroval dedinčanom, aby nebol na ťarchu ani jemu, ani jeho sestre. Všetok hnuteľný majetok predal a veľa peňazí, čo zaň získal, rozdelil chudobným, iba niečo ponechal pre svoju sestru.
A keď opäť prišiel do Pánovho domu, počul, ako Pán hovorí v evanjeliu: „Nebuďte ustarostení o zajtrajšok.“ Nemohol tam ďalej vydržať, vyšiel von a rozdal bedárom aj to málo, čo mal. Sestru zveril známym, spoľahlivým pannám na Parthenóne, aby ju vychovávali, a sám sa oddal pred svojím domom asketickému životu: bdel nad sebou a vytrvalo viedol prísny spôsob života.
A tak pracoval vlastnými rukami, lebo počul: „Kto by zaháľal, nech ani neje.“ Z časti toho, čo zarobil, kupoval si chlieb, druhú časť rozdával bedárom.
Často sa modlil, lebo sa naučil, že sa treba „bez prestania modliť“ v samote. A čítal tak pozorne, že mu neuniklo nič, a zapamätal si všetko, čo bolo napísané, takže mu neskôr pamäť nahrádzala knihy.
Všetci obyvatelia dediny a dobromyseľní muži, s ktorými sa stýkal, volali ho Božím priateľom, lebo videli, aký je to človek. Jedni ho milovali ako syna, iní ako brata.
RESPONZÓRIUM
Mt 19, 21; Lk 14, 33b
Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. * Potom príď a nasleduj ma.
Kto sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom. * Potom.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si vnukol svätému opátovi Antonovi, aby ti na púšti slúžil v nevšednom spoločenstve s tebou; prosíme ťa, na jeho príhovor nám dopraj, aby sme sa zriekali samých seba a bez prestania ťa nadovšetko milovali. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky