7. október 2025

Ružencovej Panny Márie
spomienka

Túto spomienku zaviedol svätý pápež Pius V. vo výročný deň víťazstva kresťanov v námornej bitke pri Lepante (1571), ktoré sa pripisuje pomoci svätej Bohorodičky, lebo ju vzývali modlitbou ruženca. Dnešná oslava nabáda všetkých na rozjímanie o Kristových tajomstvách pod vedením preblahoslavenej Panny Márie, ktorá mala mimoriadnu účasť na vtelení, umučení a slávnom zmŕtvychvstaní Božieho Syna.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Účastník svetla Otcovho,

ty sám si svetlo svetla, deň,

keď v noci na spev vstávame,

stoj pri nás ako pochodeň.

Nech zmizne z mysle temrava,

démonov zberbu odožeň,

nech údy nie sú ťarbavé,

nech opustí nás nočný sen.

Nám, Kriste, milostivý buď,

nám, ktorí v teba veríme,

nech telu, duši osoží,

o čo ťa v piesňach prosíme.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Blažená Svätá Trojica,

ty všetko tvoríš, spravuješ;

na práce deň nám darúvaš

a noc na spánok určuješ.

Preto ti ráno, večer tiež

aj vo dne, v noci spievame;

nech tvoja sláva, dobrota

naveky s nami zostane.

Hľa, koríme sa v pokore

pred tebou trošku nesmelí,

spoj naše spevy so spevmi,

čo v nebi nôtia anjeli.

Vyslyš nás, Otče láskavý,

pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,

s Otcom i Duchom Boh pravý,

a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

Žalm 68
Pán vchádza ako víťaz
Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)
I

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *

spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †

ako sa vosk roztápa ohňom, *

tak spred Božej tváre miznú hriešnici.

Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *

a v radosti sa veseliť.

Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †

Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *

jeho meno je Pán.

Plesajte pred ním; †

on je otec sirôt a záchranca vdov, *

on je Boh vo svojom svätom príbytku.

On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †

väzňov privádza k šťastiu, *

no odbojníci zostanú v zemi pustej.

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *

a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.

Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *

pred tvárou Boha Izraela.

Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *

a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.

Prebývajú v nej tvoje tvory, *

pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

Ant. Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

II

Pán vyslovuje slovo; *

nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:

„Utekajú králi, utekajú s vojskami *

a korisť delí krásavica domu.

Kým ste vy spali uprostred košiara, *

striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.

Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *

snehom sa zabelel Selmon.“

Vrch bášanský je vrch Boží, *

pohorie Bášanu má veľa štítov.

Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †

na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *

Veď Boh tam bude bývať naveky.

Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *

Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.

Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †

ľudí si prijal do daru, *

aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

Nech je velebený Pán deň čo deň; *

nesie nás Boh, naša spása.

Náš Boh je Boh spásy, *

on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *

aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *

vyvediem ich z morských hlbín,

aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *

a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“

Ant. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.

III

Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *

ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.

Na čele idú speváci, †

na konci zasa harfisti *

a uprostred dievčatá bijúce na bubny.

„Na zhromaždeniach Boha velebte, *

velebte Pána, potomci Izraela.“

Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †

kniežatá Júdove v šíku bojovom, *

kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

Prejav, Bože, svoju moc, *

upevni, Bože, čo si v nás vykonal.

Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *

králi prinášajú dary.

Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †

čriedu býkov s teľcami národov; *

nech sa ti s prútmi striebra pokoria.

Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †

Z Egypta prídu veľmoži, *

Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, †

hrajteže Bohu, čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *

hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

Uznajte Božiu moc. †

Nad Izraelom jeho veleba *

a jeho moc až nad oblaky.

Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †

Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *

Zvelebený buď, Bože.

Ant. Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.

Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.

On ohlási pokoj svojmu ľudu.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvého listu Timotejovi

3, 1-16

Služobníci Cirkvi

Milovaní, toto slovo je spoľahlivé: Kto sa usiluje byť biskupom, túži po dobrom diele. Ale biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy, rozvážny, slušný, pohostinný, schopný učiť; nie pijan, ani bitkár, ale skromný, nie neznášanlivý, ani chamtivý; musí dobre viesť svoj dom a deti držať v poslušnosti a v celkovej mravnej čistote. Veď kto nevie viesť svoj dom, ako sa bude starať o Božiu cirkev?! Nemá to byť novoobrátenec, aby nespyšnel a neprepadol diablovmu odsúdeniu. Musí mať aj dobré svedectvo od tých, čo sú mimo, aby neupadol do opovrhnutia a do diablovho osídla.

Takisto diakoni majú byť cudní, nie dvojakí v reči, ani oddaní vínu, ani žiadostiví mrzkého zisku, ale v čistom svedomí nech uchovávajú tajomstvo viery. Aj ich treba najprv vyskúšať; až potom, keď sa ukážu bez úhony, nech konajú službu. Podobne aj ženy nech sú cudné, nie klebetné, triezve a verné vo všetkom. Diakoni nech sú muži jednej ženy a nech dobre vedú svoje deti a svoje domy. Lebo tí, čo budú dobre konať svoju službu, získajú si dôstojné postavenie a veľkú istotu vo viere, ktorá je v Kristovi Ježišovi.

Toto ti píšem v nádeji, že čoskoro prídem k tebe, ale ak sa omeškám, aby si vedel, ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy. A všetci vyznávajú, že veľké je tajomstvo nábožnosti:

On sa zjavil v tele,

bol ospravedlnený v Duchu,

ukázal sa anjelom,

zvestovali ho národom,

na svete v neho uverili,

vzatý bol do slávy.

RESPONZÓRIUM

Sk 20, 28; 1 Kor 4, 2

Dávajte pozor na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, * Aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si Boh získal krvou svojho Syna.

Od správcov sa vyžaduje, aby bol každý verný. * Aby ste.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého opáta Bernarda

(Sermo de Aquæductu: Opera omnia, Edit. Cisterc. 5 [1968], 282-283)

Treba rozjímať o tajomstvách spásy

„Dieťa sa bude volať svätým, bude to Boží Syn.“ Prameň múdrosti, Otcovo Slovo na výsostiach! Toto Slovo sa cez teba, svätá Panna, stane telom, aby ten, ktorý hovorí: „Ja som v Otcovi a Otec vo mne“, mohol povedať aj: „Lebo ja som od Boha vyšiel a od neho prichádzam.“

„Na počiatku,“ hovorí, „bolo Slovo.“ Už vrie prameň, ale zatiaľ iba sám v sebe. Veď „Slovo bolo u Boha“, a preto prebývalo v neprístupnom svetle; a Pán hovoril od počiatku: „Ja mám myšlienky pokoja, a nie súženia.“ Ale tvoja myšlienka je u teba a my nevieme, čo myslíš; veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?

Zostúpila teda myšlienka pokoja do diela pokoja: „Slovo sa telom stalo a“ už „prebýva medzi nami.“ Skrze vieru naozaj prebýva v našich srdciach, prebýva v našej pamäti, prebýva v mysli, ba zostupuje až do samej predstavy. Lebo čo si aj mohol človek predtým myslieť o Bohu, iba že si v srdci vytvoril modlu? Veď bol vonkoncom nepochopiteľný a neprístupný, neviditeľný a nevymysliteľný; ale teraz chce, aby sme ho chápali, chce, aby sme ho videli, chce, aby sme o ňom premýšľali.

Pýtaš sa, ako? Nuž tak, že ležal v jasliach, odpočíval v panenskom lone, kázal na vrchu, strávil celú noc v modlitbe; že visel na kríži, zbledol v smrti, bol slobodný medzi mŕtvymi a mal moc nad podsvetím, aj že tretieho dňa vstal z mŕtvych a ukázal apoštolom na znak víťazstva miesta po klincoch a napokon, že pred ich očami vystúpil do tajomného neba.

O čom z tohto by sa nedalo pravdivo, nábožne a sväto rozmýšľať? O čomkoľvek z tohto rozmýšľam, rozmýšľam o Bohu a v tomto všetkom je môj Boh. O tomto rozjímať nazývam múdrosťou a vyhlasujem za rozumnosť, keď pamäť preteká sladkosťou, ktorú z takýchto jadier v hojnosti vyvádza kňazská palica a Mária ju čerpá v nebi a bohato vylieva na nás.

RESPONZÓRIUM

Lk 1, 42. 28

Mária, Panna, niet ani jedinej medzi dcérami Jeruzalema, ktorá by ti bola podobná: ty si matka Kráľa kráľov, ty si pani anjelov, ty si nebeská kráľovná. * Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.

Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou. * Požehnaná si.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane, z anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn Ježiš Kristus sa stal človekom; prosíme ťa, na orodovanie preblahoslavenej Panny Márie vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky