Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Bdelý kohút spevom poltí
nočnú, hustú temnotu
a odháňa sivé mračno,
ktoré cez noc vládlo tu,
keď vzývame s vrúcnym srdcom,
Bože, tvoju dobrotu.
Keď zem celá tíško spala,
pohrúžená do šera,
a smrť nad ňou panovala
ako trúchla príšera,
prišiels’ k ľuďom, mocný strážca,
sťa jas, čo tmu potiera.
Tys’ nás, Kriste, vyburcoval
z hriešnosti a nevery
a dal si nám za sprievodcu
svetlo, keď sa zošerí,
vyslobodil si tých, čo v tmách
akoby už pomreli.
Sláva Otcu, sláva Tebe,
sláva Duchu Svätému,
ktorý život, pokoj, svetlo
dáva ľudstvu hriešnemu,
aby, chváliac Trojjedného,
došlo k blahu večnému. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Stoj pri nás, Tvorca láskavý,
ty sláva svetla Otcovho;
keď tvoja milosť chýba nám,
v srdci je úzkosť, striasa ho.
Keď nás Duch Svätý napĺňa
a v srdci Boha nosíme,
zlý duch nás na zlo nezvábi
a odpor k hriechu zosilnie.
Tak v každodennom živote
uprostred sveta budeme
žiť podľa tvojich zákonov
a pokušeniu vyhneme.
Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.
Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *
a netrestaj ma v svojom hneve,
lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *
dopadla na mňa tvoja ruka.
Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, *
pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
Hriechy mi prerástli nad hlavu *
a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.
Ant. Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.
Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu.
Rany mi zapáchajú a hnisajú *
pre moju nerozumnosť.
Zohnutý som a veľmi skľúčený, *
smutne sa vlečiem celý deň.
Bedrá mi spaľuje horúčka *
a moje telo je nezdravé.
Nevládny som a celý dobitý, *
v kvílení srdca nariekam.
Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *
ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *
i svetlo v očiach mi hasne.
Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *
aj moji príbuzní sa ma stránia.
Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †
a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *
a deň čo deň vymýšľajú úklady.
Ant. Pane, ty poznáš každú moju túžbu.
Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.
Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *
ako nemý, čo neotvára ústa.
Podobám sa človekovi, čo nepočuje *
a čo nevie obvinenie vyvrátiť.
Pane, pretože v teba dúfam, *
ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; *
a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“
Ja, pravda, už takmer padám *
a na svoju bolesť myslím ustavične.
Preto vyznávam svoju vinu *
a pre svoj hriech sa trápim.
Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *
ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *
že som konal dobre.
Neopúšťaj ma, Pane; *
Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
Ponáhľaj sa mi na pomoc, *
Pane, moja spása.
Ant. Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.
Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou.
A za tvojím spravodlivým výrokom.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Ozeáša
2, 4. 8-26
Trest Pánovej nevesty a jej obrátenie
Toto hovorí Pán:
„Žalujte na svoju matku, žalujte,
lebo ona nie je mojou ženou
a ja nie som jej muž.
Nech odstráni svoje smilstvá zo svojej tváre.
Pre toto oboženiem
tvoju cestu tŕním
a ohradím ju plotom
a nenájde svoje chodníky.
Pôjde za svojimi milencami,
ale nedostihne ich.
Bude ich hľadať, ale nenájde,
a povie: ‚Pôjdem a vrátim sa
k môjmu prvému mužovi,
lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz.‘
A ona nezbadala,
že ja som jej dával obilie, víno a olej
a rozmnožoval jej striebro a zlato,
z ktorého urobili Bála.
Preto sa obrátim a vezmem si
svoje obilie v jeho čase
aj svoje víno v jeho čase;
odnesiem si svoju vlnu i svoj ľan,
ktoré zakrývali jej nahotu.
Teraz odkryjem jej hanbu
pred očami jej milencov
a ani jeden ju nevytrhne z mojej ruky.
Urobím koniec všetkej jej radosti,
jej sviatku, jej novmesiacu,
jej sobote i všetkým jej slávnostiam.
Spustoším jej vinicu i jej figovník,
o ktorých hovorí: ‚Ony sú moja mzda,
ktorú mi dali moji milenci.‘
Premením ich na les
a požerie ich poľná zver.
A potrescem ju za dni bálov,
keď zapaľovala kadidlo,
ozdobovala sa svojimi náušnicami a svojimi náhrdelníkmi,
chodievala za svojimi milencami
a na mňa zabúdala,
hovorí Pán.
Preto ju ja prehovorím,
zavediem ju na púšť
a prihovorím sa jej srdcu.
Z toho istého miesta jej dám jej vinice
aj údolie Achor, bránu nádeje.
Tam bude poslúchať
ako v dňoch svojej mladosti,
ako v dňoch, keď vychádzala z egyptskej krajiny.
A v ten deň,
hovorí Pán,
budeš ma volať: ‚Môj manžel;‘
už ma viac nebudeš volať: ‚Môj Bál.‘
Tu odstránim z jej úst mená bálov
a už nikdy si na ich mená nespomenie.
V ten deň uzavriem pre nich zmluvu
s poľnou zverou, s nebeským vtáctvom i plazmi zeme.
Odstránim z krajiny
luk, meč a vojnu
a dám im odpočívať v bezpečí.
Vtedy si ťa navždy zasnúbim,
zasnúbim si ťa v spravodlivosti a práve,
v láske a milosrdenstve,
zasnúbim si ťa vo vernosti
a ty spoznáš Pána.
V ten deň vyslyším,
hovorí Pán,
vyslyším nebesia
a ony vyslyšia zem.
Zem vyslyší
pšenicu, víno a olej
a ony vyslyšia Jezrahel.
Zasejem si ju do zeme
a zmilujem sa nad tou ‚Bez milosrdenstva‘,
‚Nie môjmu ľudu‘ poviem: ‚Ty si môj ľud,‘
a on odpovie: ‚Ty si môj Boh.‘“
RESPONZÓRIUM
Zjv 19, 7b. 9a; Oz 2, 20
Nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila. * Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu.
Zasnúbim si ťa vo vernosti a ty spoznáš Pána. * Blahoslavení.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Dejín dominikánskej rehole
(Libellus de principiis O.P.: Acta canonizationis sancti Dominici: Monumenta O.P. Hist. 16, Romæ 1935, pp. 30 ss., 146-147)
Hovoril buď s Bohom, alebo o Bohu
Dominik žil tak dôstojne a pobádala ho taká sila svätého nadšenia, že bolo nad všetku pochybnosť jasné, že je nádobou úcty a milosti. Duševne bol veľmi vyrovnaný a rozrušiť ho dokázal jedine súcit a milosrdenstvo. A keďže radosť v srdci žiari na tvári, pokojnú vyrovnanosť vnútorného človeka viditeľne prejavoval navonok láskavosťou a veselým výzorom.
Slovom i skutkom všade pôsobil ako muž evanjelia. Keď bol cez deň so svojimi bratmi a spoločníkmi, nik nebol spoločenskejší, nik nebol prívetivejší. V nočných hodinách zasa nik nedokázal vytrvalejšie bdieť a modliť sa. Hovoril málo a keď, tak iba s Bohom, čiže modlil sa, alebo o Bohu, a k tomuto viedol aj svojich bratov.
Veľmi často a vrúcne prosil Boha, aby mu milostivo daroval pravú lásku, aby sa účinne staral a pomáhal ľuďom k spáse v presvedčení, že až vtedy bude pravým Kristovým údom, keď sa vydá celý podľa svojich síl za získanie duší, ako sa Spasiteľ všetkých, Pán Ježiš, celý obetoval za našu spásu. A na toto dielo, na ktoré ho už dávno pripravovala Božia prozreteľnosť, založil rehoľu bratov dominikánov.
Slovami i listami často povzbudzoval bratov tejto rehole, aby stále študovali Nový i Starý zákon. On vždy nosil so sebou Matúšovo evanjelium a Pavlove listy a horlivo ich študoval, takže ich vedel skoro naspamäť.
Dva či tri razy ho vyvolili za biskupa, ale on to vždy odmietol. Radšej chcel žiť so svojimi bratmi v chudobe, ako mať nejaké biskupstvo. Ozdobu panenstva si zachoval neporušenú až do konca. Túžil, aby ho bičovali, bez príčiny napádali a zabili pre vieru v Krista. Gregor Deviaty o ňom povedal: „Poznám muža, ktorý žil celkom podľa apoštolského pravidla a niet pochybností, že bol v nebi pripojený k sláve samých apoštolov.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Sir 48, 1; Mal 2, 6a
Vystúpil nový hlásateľ spásy ako oheň * A jeho slovo horelo ako fakľa.
Zákon pravdy bol v jeho ústach a na jeho perách sa nenašla neprávosť. * A jeho.
MODLITBA
Modlime sa.
Pane, nech tvojej Cirkvi pomáhajú zásluhy a učenie svätého Dominika, vynikajúceho hlásateľa tvojej pravdy; prosíme ťa, na jeho orodovanie vzbuď aj v našich časoch presvedčivých kazateľov tvojho slova. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky