Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Toto je v týždni prvý deň,
keď Boh jas a tmu rozhranil,
keď Spasiteľ smrť premohol,
vstal z hrobu a nás zachránil.
Zažeňme preto ospalosť,
rezko sa majme k životu
a – ako prorok – aj za tmy
vzývajme Božiu dobrotu,
by prosby náš Pán vyslyšal,
na pomoc podal ruku nám
a očistených od hriechov
pozdvihol k neba výšinám.
Šťastná je táto hodina
a posvätný je tento čas:
Boh za nábožný chválospev
milosťou obdaruje nás.
Sláva buď večná Otcovi,
jeho milému Synovi
i Duchu Tešiteľovi,
čo všetko v láske obnoví. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Najsvätejší je tento deň
zo všetkých, ktoré nám Boh dal.
Posväcuješ ho, Ježišu,
tým, že si prvý z mŕtvych vstal.
Aj naše duše z hriechu vzkries
a so sebou ich navždy spoj;
aj telá zobuď k životu,
veď nad smrťou si vyhral boj.
Daj, Kriste, nech sa v oblakoch
v ústrety tebe vznesieme,
nech v tebe večne žijeme,
život náš, naše vzkriesenie.
Keď uvidíme tvoju tvár,
ku sebe pripodobni nás,
nech poznáme ťa, aký si,
svetlo a krása všetkých čias.
Keď nás Otcovi odovzdáš
už plných darov sedmorých,
v kráľovstve svätej Trojice
šťastie nám večné otvoríš. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Budem ťa, Pane, velebiť každý deň. Aleluja.
Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ, †
a tvoje meno velebiť *
navždy a naveky.
Budem ťa velebiť každý deň †
a tvoje meno chváliť *
navždy a naveky.
Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, *
tvoju veľkosť nemožno preskúmať.
Z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov *
a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc.
Hovoria o vznešenosti tvojej slávy a veleby *
a rozprávajú o tvojich zázrakoch.
Hovoria aj o sile tvojich skutkov úžasných *
a rozprávajú o tvojej veľkosti.
Rozhlasujú chválu tvojej veľkej láskavosti *
a plesajú nad tvojou spravodlivosťou.
Milostivý a milosrdný je Pán, *
zhovievavý a veľmi láskavý.
Dobrý je Pán ku každému *
a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Budem ťa, Pane, velebiť každý deň. Aleluja.
Ant. 2 Tvoje kráľovstvo, Pane, je kráľovstvo pre všetky veky. Aleluja.
Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela *
a tvoji svätí nech ťa velebia.
Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva *
a o tvojej moci nech hovoria;
nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky *
i slávu a velebu tvojho kráľovstva.
Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky *
a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Tvoje kráľovstvo, Pane, je kráľovstvo pre všetky veky. Aleluja.
Ant. 3 Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý a svätý vo všetkých svojich skutkoch. Aleluja. †
Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý *
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.
† Pán podopiera všetkých, čo klesajú, *
a dvíha všetkých skľúčených.
Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba *
a ty im dávaš pokrm v pravý čas.
Otváraš svoju ruku *
a dobrotivo nasycuješ všetko živé.
Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách *
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.
Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, *
všetkým, čo ho vzývajú úprimne.
Vyplní želanie bohabojných, †
vyslyší ich modlitbu *
a zachráni ich.
Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú, *
a ničí všetkých hriešnikov.
Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu †
a všetko živé nech jeho sväté meno velebí *
navždy a naveky.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý a svätý vo všetkých svojich skutkoch. Aleluja.
Počúvaj, syn môj, moje slová.
Nakloň si sluch k mojim výrokom.
PRVÉ ČÍTANIE
Začiatok Knihy Kazateľ
1, 1-18
Márnosť všetkých vecí
Slová jeruzalemského kráľa, Dávidovho syna Kazateľa.
„Márnosť nad márnosť,“
hovorí Kazateľ,
„márnosť nad márnosť a všetko je márnosť.“
Aký osoh má človek
zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom?
Jedno pokolenie odchádza, druhé pokolenie prichádza,
ale zem stojí naveky.
Slnko vychádza a zasa zapadá,
náhli sa na svoje miesto a stadiaľ znova vychodí.
Vietor veje na juh a stáča sa na sever,
obíde všadiaľ, krúži dookola
a znova sa v svojom kolobehu vracia.
Všetky rieky tečú do mora a more sa nepreplní,
opäť sa vracajú na miesto, odkiaľ vyšli, vo svojom kolobehu.
Všetky veci sú ťažké;
človek ich nemôže vystihnúť slovami.
Oko sa nenasýti hľadením,
ucho sa nenaplní počúvaním.
Čo bolo,
je to isté, čo bude.
Čo sa stalo,
je to isté, čo nastane.
Nič nové pod slnkom.
Aj keby človek o niečom povedal: „Pozri, toto je nové,“
už to bolo v predošlých vekoch, ktoré boli pred nami.
Na minulé sa už nespomína,
ale ani na to, čo bude,
nebudú spomínať tí,
čo prídu neskôr.
Ja, Kazateľ, bol som kráľom Izraela v Jeruzaleme a zaumienil som si v duchu, že múdro vybadám a preskúmam všetko, čo sa deje pod slnkom. Toto biedne zamestnanie dal Boh synom človeka, aby sa ním zaoberali. Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom, a pozrite, všetko je márnosť a trápenie ducha.
Čo je krivé, nemôže byť rovné,
a čo chýba, nemožno spočítať.
Povedal som si v srdci: „Hľa, nadobudol som väčšiu múdrosť ako všetci, čo boli predo mnou v Jeruzaleme; a moja myseľ videla veľa múdrosti a vedomosti.“ Rozhodol som sa poznať múdrosť a vedomosť, nerozumnosť a hlúposť. A spoznal som, že aj to je trápenie ducha, lebo
pri veľa múdrosti je veľa smútku
a kto rozmnožuje vedomosť, rozmnožuje aj bolesť.
RESPONZÓRIUM
Kaz 1, 14; 5, 14; 1 Tim 6, 7
Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom. A pozrite, všetko je márnosť a trápenie ducha. * Ako vyšiel človek z lona svojej matky, tak zasa odíde nahý, ako prišiel, a nič si neodnesie so sebou.
Nič sme si na svet nepriniesli a nič si ani nemôžeme odniesť. * Ako vyšiel človek z lona svojej matky, tak zasa odíde nahý, ako prišiel, a nič si neodnesie so sebou.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z kapitol svätého opáta Maxima Vyznávača O láske
(Centuria 1, cap. 1, 4-5. 16-17. 23-24. 26-28. 30-40: PG 90, 962-967)
Bez lásky je všetko márnosť nad márnosť
Láska je taká dispozícia mysle, ktorá ničomu nedáva prednosť pred poznaním Boha. Ale tento stav lásky nikdy nemôže dosiahnuť ten, kto je duchom pripútaný k nejakým pozemským veciam.
Kto miluje Boha, dáva prednosť poznaniu a vedomostiam o Bohu pred všetkým, čo Boh stvoril, a nepretržite je túžbou a láskou ducha pri ňom. Keďže všetko, čo jestvuje, je stvorené Bohom — pôvodcom a pre Boha, Boh veľmi prevyšuje to, čo sám ako pôvodca stvoril. Preto kto opúšťa Boha, hoci je nesporne najlepší, a oddáva sa horšiemu, ukazuje, že si Boha váži menej ako to, čo on ako pôvodca stvoril.
Pán hovorí: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje prikázanie.“ „A toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom.“ A tak kto nemiluje blížneho, nezachováva prikázanie. Kto však nezachováva prikázanie, ten nemôže milovať ani Pána.
Blahoslavený človek, ktorý je schopný milovať rovnako každého človeka.
Kto miluje Boha, miluje rozhodne aj blížneho. Kto však je taký, ten nemôže držať peniaze, ale ich božsky štedro rozdeľuje a dáva každému, kto potrebuje.
Kto napodobňuje Boha a dáva almužnu dobrému aj zlému, spravodlivému aj nespravodlivému, nepozná rozdiel v telesných potrebách, ale rozdáva všetkým rovnako podľa spravodlivej potreby, aj keď z dobrej vôle uprednostňuje pred nehodným toho, kto vyniká čnosťou a je usilovný.
No láska sa neprejavuje iba rozdávaním peňazí, ale oveľa viac odovzdávaním božského učenia a poskytovaním telesnej služby.
Kto sa naozaj a z duše rozlúči s vecami sveta a celý bez pretvárky sa vloží do služby lásky k blížnemu, rýchlo sa zbaví všetkých vášní a chýb a stane sa účastníkom Božej lásky a Božieho poznania.
Kto v sebe už dosiahol Božiu lásku, neunaví sa a neochabne v nasledovaní svojho Pána, Boha, podľa svätého Jeremiáša, ale každú námahu, potupu a krivdu znáša vyrovnane a vôbec nikomu neželá zlo.
Svätý Jeremiáš hovorí: „Nehovorte: Sme Pánov chrám.“ Ani ty nepovedz: „Iba sama viera v nášho Pána Ježiša Krista mi môže zaistiť spásu.“ Lebo to sa nemôže stať, kým si nezískaš aj lásku k nemu skutkami. Veď ak ide o samu vieru: „Aj zlí duchovia veria, a trasú sa.“
Skutok lásky, to je zo srdca vykonaná služba blížnemu aj zhovievavosť a trpezlivosť, ale aj rozumné používanie vecí.
RESPONZÓRIUM
Porov. Jn 13, 34; 1 Jn 2, 10a. 3
Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. * Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle.
Podľa toho vieme, že sme poznali Krista, ak zachovávame jeho prikázania. * Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás k svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, všemohúci Bože, nauč nás vždy správne zmýšľať, aby sa naše slová i skutky zhodovali s tvojou vôľou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky