8. apríl 2025

Utorok, Pôstne obdobie, 5. týždeň
1. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.

Žalm 10
Vzdávanie vďaky
Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Lk 6, 20)
I

Pane, prečo si tak ďaleko? *

Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *

nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *

a lakomec sa vychvaľuje.

Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *

„Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky *

a jeho cesty sú vždy úspešné.

Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *

a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *

ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“

Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *

pod jeho jazykom zločin a násilie.

Sedí na postriežke blízko osád, *

nevinného zákerne zabíja.

Očami sliedi za chudákom; *

ako lev v húštine číha v úkryte.

Číha, chce schvátiť bedára; *

chytá ho a hádže naňho sieť.

Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *

v jeho násilných pazúroch.

V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *

odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.

II

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *

nezabúdaj na úbohých.

Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *

Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, †

veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *

a berieš ich do svojich rúk.

Na teba sa chudák spolieha *

a sirote pomáhaš.

Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *

budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *

Pohania vymizli z jeho krajiny.

Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *

vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *

aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.

Žalm 12
Volanie o pomoc proti pyšným
Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *

stratila sa vernosť medzi ľuďmi.

Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *

hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *

a vystatovačný jazyk;

lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †

ústa sú nám zbraňou; *

ktože je pánom nad nami?“

„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †

povstanem teda,“ hovorí Pán, *

„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“

Pánove výroky sú rýdze *

jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.

Pane, ty nás zachováš a ochrániš *

pred týmto pokolením naveky.

Navôkol chodia bezbožní *

a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.

Hľa, teraz je milostivý čas.

Teraz je deň spásy.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Listu Hebrejom

3, 1-19

Ježiš, apoštol nášho vyznania

Svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania. On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako bol aj Mojžiš v celom jeho dome. Ale on je hoden o toľko väčšej slávy od Mojžiša, o koľko väčšiu česť má staviteľ domu ako dom. Lebo každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh. Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník, aby dosvedčil to, čo sa malo neskôr povedať. Ale Kristus ako Syn je nad jeho domom. A jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a slávnu nádej.

Preto, ako hovorí Duch Svätý:

„Dnes, keď počujete jeho hlas,

nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure,

v deň pokúšania na púšti,

kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma,

hoci videli moje skutky

štyridsať rokov.

Preto som sa rozhneval na toto pokolenie

a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi;

tí veru nepoznali moje cesty.

Ako som v svojom hneve prisahal:

Nevojdú do môjho pokoja!“

Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, ako sa hovorí:

„Dnes, keď počujete jeho hlas,

nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure.“

Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta? A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti? A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja, ak nie tým, čo neuverili? A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.

RESPONZÓRIUM

Hebr 3, 6; Ef 2, 21

Kristus ako Syn je nad jeho domom; * A jeho domom sme my.

V Kristovi celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi. * A jeho domom sme my.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého

(Sermo 8 de passione Domini, 6-8: PL 54, 340-342)

Kristov kríž — prameň každého požehnania a príčina všetkých milostí

Náš rozum, osvietený Duchom pravdy, má čistým a slobodným srdcom zachytiť slávu Kríža vyžarujúcu na nebi i na zemi a vnútorným zrakom má jasne vidieť, čo Pán chcel povedať, keď hovoril o svojom nastávajúcom utrpení: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený“; a ďalej: „Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svojho Syna.“ A keď z neba zaznel Otcov hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim“, Ježiš povedal okolostojacim: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetko pritiahnem k sebe.“

Obdivuhodná moc kríža! Nevýslovná sláva umučenia! Lebo v ňom je Pánova sudcovská stolica, súd nad svetom a moc ukrižovaného.

Pane, všetko si pritiahol k sebe, aby to, čo sa konalo v tajomných náznakoch v jedinom chráme v Judei, všade nábožne slávili všetky národy v plnom a viditeľnom sviatostnom znamení.

Teraz je rad levitov slávnejší, dôstojnosť starších vyššia a pomazanie kňazov svätejšie, lebo tvoj kríž je prameňom každého požehnania a príčinou všetkých milostí. On dáva veriacim silu v slabosti, slávu v potupe, život v smrti. Teraz už prestali rozličné krvavé obety a všelijaké obetné dary dokonale nahrádza jediná obeta tvojho tela a krvi, lebo ty si pravý „Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta“. Takto v sebe završuješ všetky tajomstvá, aby tak, ako je jediná obeta, ktorá nahrádza všetky ostatné, bolo aj jedno kráľovstvo zo všetkých národov.

Vyznávajme teda, milovaní, čo slávnostne vyznal svätý apoštol Pavol, učiteľ národov, keď vyhlásil: „Toto slovo je spoľahlivé a úplne vierohodné: Kristus Ježiš prišiel na tento svet zachrániť hriešnikov.“

A tak je Božie milosrdenstvo voči nám tým obdivuhodnejšie, že Kristus nezomrel za spravodlivých ani za svätých, ale za nespravodlivých a bezbožných. Ale pretože sa jeho božskej prirodzenosti osteň smrti dotknúť nemohol, narodil sa z nás a vzal si, čo mohol za nás obetovať.

Už dávno sa moc jeho smrti vyhrážala našej smrti. Veď prostredníctvom proroka Ozeáša povedal: „Smrť, ja budem tvojou smrťou, ja budem tvojím zhubcom, podsvetie.“ V smrti sa podrobil zákonom podsvetia, ale zmŕtvychvstaním ich zrušil; a do trvalej platnosti smrti zasiahol tak, že z večnej urobil dočasnú. „Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Kol 2, 14-15; Jn 8, 28

Kristus zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž. * Odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v ňom triumfoval nad nimi.

Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som. * Odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v ňom triumfoval nad nimi.

MODLITBA

Modlime sa.

Prosíme ťa, Pane, pomáhaj nám vytrvalo plniť tvoju vôľu a ochotne ti slúžiť, aby tvoj ľud aj v dnešných časoch rástol počtom a obohacoval sa dobrými skutkami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky