Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Ježišu, Vykupiteľ náš,
koruna slávy v nebesiach,
v tento deň láskavejšie čuj
prosiacich sluhov zbožný hlas.
Dnes vyznávač tvoj vznešený
sa zaskvel novou jasnosťou,
dnes spomíname naňho my,
tvoj ľud, výročnou slávnosťou.
Cez všetko, čo svet sľuboval,
on prešiel čistou šľapajou,
na cestu spásy vydal sa
a verne kráčal za tebou.
Správne a múdro pohrdol
rozkošou sveta prchavou
a dostal za to odmenu
uprostred svätých anjelov.
A preto, Pane, pomôž nám
ísť za ním v jeho šľapajach,
na jeho prosby odpusť nám
hriechy a zažeň každý strach.
Kriste, Kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, *
napadni tých, čo mňa napádajú.
Vezmi zbroj a štít †
a vstaň mi na pomoc. *
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“
Lež moja duša bude plesať v Pánovi *
a bude sa tešiť z jeho pomoci.
Všetko vo mne bude hovoriť: *
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, *
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“
Vystúpili kriví svedkovia *
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
Za dobré sa mi odplácali zlým; *
som celkom opustený.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Keď oni boli chorí, *
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom *
a v srdci som sa stále modlil.
Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.
Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
Bez prestania ma trhali, †
dráždili ma, posmievali sa mi *
a zubami škrípali proti mne.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †
Zachráň ma pred ich zlobou *
a pred levmi život môj.
Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *
a chváliť uprostred zástupov.
Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.
Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“
Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *
a bude ťa oslavovať deň čo deň.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Syn môj, chráň si moje slová.
Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Sirachovho syna
43, 14-37
Chvála Boha Stvoriteľa
Boh svojím príkazom urýchľuje sneh
a metá blesky svojho súdu.
A tak sa otvárajú zásobárne
a vylietajú oblaky ako vtáky.
Svojou veľkou mocou zahusťuje mraky
a drobia sa na ľadovcové krúpy.
Dunenie jeho hromu otriasa zemou.
Pred jeho tvárou zachvejú sa vrchy.
Z jeho vôle zaveje južný vietor,
víchrica od severu a veterná smršť.
Rozsýpa sneh, ako keď vtáky zlietajú a sadajú,
a padá, ako keď sa spúšťajú kobylky.
Oko obdivuje jeho bielu krásu
a srdce sa chveje, keď ho vidí padať.
Sype na zem inovať ako soľ
a keď zmrzne, je ako hroty na tŕní.
Zaveje studený severák
a na vode mráz vytvorí kryštály;
spočinie na každej stojatej vode
a voda sa odeje sťa pancierom.
Strávi vrchy a vypáli púšť,
ako oheň zničí všetku zeleň.
Nečakaný oblak je liekom na všetko
a rosa padnutá po horúčave osvieži.
Boh svojou myšlienkou utíšil morské hlbiny
a zasadil do nich ostrovy.
Tí, čo sa plavia po mori, rozprávajú o tom, aké je nebezpečné,
a čudujeme sa, keď to počujeme na vlastné uši.
Sú tam skvelé a obdivuhodné diela,
rozličné druhy zverov a všemožných zvierat aj obludné tvory.
Vďaka nemu šťastne napreduje jeho posol
a všetko sa upravuje podľa jeho slova.
Veľa by sme ešte mohli hovoriť, ale chýbajú nám slová;
jedným slovom: „On je všetko.“
Kde vezmeme silu osláviť ho?
Veď on je Veľký a prevyšuje všetky svoje diela.
Pán je hrozný a nesmierne veľký
a jeho moc je obdivuhodná.
Oslavujte a velebte Pána, koľko len vládzete;
on bude aj tak väčší,
jeho veleba je obdivuhodná.
Keď ho velebíte, pozbierajte všetky svoje sily
a neochabujte, lebo nikdy ho nebudete dostatočne chváliť.
Ktože ho videl a môže to opísať?!
A kto ho zvelebí ako treba?!
Mnohé ešte väčšie veci než tieto sú ukryté,
lebo iba málo z jeho diel vidíme.
Ale Pán vytvoril všetko
a nábožným ľuďom dal múdrosť.
RESPONZÓRIUM
Porov. Sir 43, 29. 30
Keď oslavujeme Boha, veľa by sme ešte mohli hovoriť, ale chýbajú nám slová; * Jedným slovom: On je všetko.
Kde vezmeme silu osláviť ho? Veď on je Veľký a prevyšuje všetky svoje diela. * Jedným slovom: On je všetko.
DRUHÉ ČÍTANIE
Zo Životopisu svätého Antona, ktorý napísal svätý biskup Atanáz
(Cap. 2-4: PG 26, 842-846)
Povolanie svätého Antona
Po smrti rodičov zostal Anton sám iba s malou sestrou. Mal vtedy osemnásť alebo dvadsať rokov a staral sa o dom a o sestru.
Neprešlo ani celých šesť mesiacov od smrti rodičov, keď šiel ako zvyčajne do Pánovho domu a v duchu sa zaoberal myšlienkou, ako apoštoli opustili všetko a išli za Spasiteľom a ako tí v Skutkoch apoštolov predávali majetok a čo zaň utŕžili, prinášali apoštolom k nohám, aby sa to rozdelilo núdznym, a potom akú veľkú nádej majú uloženú v nebi. Tým zaujatý vošiel do kostola a práve sa čítalo evanjelium. Tu počul, ako Pán vravel onomu boháčovi: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným; potom príď a nasleduj ma a budeš mať poklad v nebi.“
Antonovi bolo, akoby mu Boh pripomenul tieto sväté veci, akoby sa to čítalo iba kvôli nemu. Rýchlo vyšiel z Pánovho domu a majetok, čo mal po predkoch (mal tristo jutár úrodnej a veľmi peknej pôdy), daroval dedinčanom, aby nebol na ťarchu ani jemu, ani jeho sestre. Všetok hnuteľný majetok predal a veľa peňazí, čo zaň získal, rozdelil chudobným, iba niečo ponechal pre svoju sestru.
A keď opäť prišiel do Pánovho domu, počul, ako Pán hovorí v evanjeliu: „Nebuďte ustarostení o zajtrajšok.“ Nemohol tam ďalej vydržať, vyšiel von a rozdal bedárom aj to málo, čo mal. Sestru zveril známym, spoľahlivým pannám na Parthenóne, aby ju vychovávali, a sám sa oddal pred svojím domom asketickému životu: bdel nad sebou a vytrvalo viedol prísny spôsob života.
A tak pracoval vlastnými rukami, lebo počul: „Kto by zaháľal, nech ani neje.“ Z časti toho, čo zarobil, kupoval si chlieb, druhú časť rozdával bedárom.
Často sa modlil, lebo sa naučil, že sa treba „bez prestania modliť“ v samote. A čítal tak pozorne, že mu neuniklo nič, a zapamätal si všetko, čo bolo napísané, takže mu neskôr pamäť nahrádzala knihy.
Všetci obyvatelia dediny a dobromyseľní muži, s ktorými sa stýkal, volali ho Božím priateľom, lebo videli, aký je to človek. Jedni ho milovali ako syna, iní ako brata.
RESPONZÓRIUM
Mt 19, 21; Lk 14, 33b
Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. * Potom príď a nasleduj ma.
Kto sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom. * Potom príď a nasleduj ma.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si vnukol svätému opátovi Antonovi, aby ti na púšti slúžil v nevšednom spoločenstve s tebou; prosíme ťa, na jeho príhovor nám dopraj, aby sme sa zriekali samých seba a bez prestania ťa nadovšetko milovali. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky