22. december 2025

Pondelok, Adventné obdobie, 4. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Príď, Kriste, spása národov,

naroď sa z Panny Márie;

nech žasne svet a umĺkne:

taký zrod Boha hoden je.

Duch Svätý Pannu zatônil;

– neznala muža Mária –,

Slovo sa stáva človekom,

na kvet sa púčok rozvíja.

Pod srdcom Panny zreje Plod;

jej čistota je žiarivá,

jej čnosti – krásna kytica,

jak v chráme Boh v nej prebýva.

On, Mocný, dvojej podstaty,

nech sa už vydá na cestu,

nech vyjde z krásnej komnaty

zachrániť svoju nevestu.

Vo všetkom s Otcom rovnaký,

telom sa ľudským priodial,

by liečil naše slabosti

a večnú spásu daroval.

Žiaria už tvoje jasličky,

noc novým svetlom oplýva,

čo nevyhasí žiadna tma,

čo vlastní viera ohnivá.

Sláva ti, Kriste, Kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Žalm 73
Prečo trpí spravodlivý
Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)
I

Aký dobrý je Boh voči statočným, *

 Boh voči tým, čo majú srdce čisté.

No mne sa temer nohy podlomili, *

takmer som sa zapotácal.

Lebo som žiarlil na chvastúňov, *

keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, *

sú zdraví a vypasení,

nesužujú sa ako iní smrteľníci, *

ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *

a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.

Akoby z tuku sa liahne ich zloba *

a vybuchuje zlomyseľnosť.

Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *

povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu *

a jazyk sa im vláči po zemi.

Sedia si na výšinách *

a nezasahuje ich povodeň.

Vravia si: „Vari to vidí Boh? *

A vie o tom Najvyšší?“

Hľa, to sú hriešnici: *

bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

II

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *

a v nevinnosti som si ruky umýval;

šľahaný som deň čo deň *

a trestaný už od rána.“

Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *

to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.

Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *

zrejme to bolo nad moje sily,

kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *

kde som pochopil, aký bude ich koniec.

Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *

a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! *

Náhle je po nich, hynú od hrôzy.

Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *

tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

III

Moje srdce je plné trpkosti *

a celé vnútro doráňané.

Hlúpy som bol a nechápavý *

a pred tebou som bol ako dobytča.

Ale ja som stále pri tebe *

a ty mi držíš pravicu.

Vedieš ma podľa svojho zámeru *

a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? *

A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.

Hynie mi telo i srdce, *

no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.

Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *

zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.

Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *

a v Pánu Bohu svoju nádej mať

a ohlasovať všetky jeho diela *

v bránach dcéry sionskej.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

Čujte, národy, Pánovo slovo.

A ohlasujte ho po končiny zeme.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

49, 14 – 50, 1

Obnova Siona

Sion povedal: „Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol.“

Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa

a nezľutuje sa nad synom svojho lona?

A keby aj ona zabudla,

ja na teba nezabudnem.

Hľa, do dlaní som si ťa vryl;

tvoje hradby sú stále predo mnou.

Tvoji stavitelia sa už ponáhľajú

a tí, čo ťa rúcali a pustošili, odídu od teba.

Dvihni svoje oči a dívaj sa navôkol:

títo všetci sa zhromaždili, prišli k tebe.

„Ako žijem,“ hovorí Pán,

„týchto všetkých si oblečieš ako ozdobu,

opášeš sa nimi ako nevesta.“

Lebo tvoje ruiny a pustiny,

tvoja vyplienená krajina

bude teraz úzka pre toľkých obyvateľov;

a tí, čo ťa žrali, budú ďaleko.

Ešte ti budú vravieť do uší

deti, ktoré si stratila:

„Mám tu málo miesta,

urob mi priestor, kde by som mohol bývať.“

A ty si povieš vo svojom srdci:

„Ktože mi tieto porodil?

Veď som bezdetná a neplodná,

vo vyhnanstve a zajatá.

A tieto kto vychoval?

Veď som bola sama a opustená;

a tieto kde boli?“

Toto hovorí Pán, Boh:

„Hľa, ja dvihnem svoju ruku k pohanom

a nad národy vyvesím svoju zástavu;

oni prinesú tvojich synov v náručí

a tvoje dcéry na pleciach ponesú.

Králi budú tvojimi pestúnmi

a kráľovné tvojimi dojkami;

tvárou na zem padnú pred tebou

a lízať budú prach tvojich nôh.

Vtedy poznáš, že ja som Pán:

nebudú zahanbení tí, čo vo mňa dúfajú.“

Vari vezme niekto hrdinovi korisť?

Či možno zachrániť, čo uchvátil silák?

Lebo toto hovorí Pán:

„Veru, aj hrdinovi sa vezme zajatec

a zachráni sa aj to, čo silák odniesol.

Ja budem bojovať s tými, čo s tebou bojovali,

a tvojich synov ja zachránim.

Tvojich nepriateľov nakŕmim ich vlastným mäsom,

vlastnou krvou sa opijú ako sladkým vínom;

vtedy pozná každé telo, že ja som Pán, tvoj spasiteľ

a tvoj vykupiteľ, Mocný Jakubov.“

Toto hovorí Pán:

„Kde je rozvodná listina vašej matky,

ktorou som ju prepustil?

Alebo kto je môj veriteľ,

ktorému som vás predal?

Hľa, pre svoje hriechy ste boli predaní

a pre vaše zločiny bola prepustená vaša matka.“

RESPONZÓRIUM

Iz 49, 15; porov. Ž 27, 10

Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom svojho lona? * A keby aj matka zabudla, ja na teba nezabudnem, hovorí Pán.

Opustili ma otec aj mať, ale ty, Pane, si sa ma ujal. * A keby aj matka zabudla, ja na teba nezabudnem, hovorí Pán.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Výkladu Lukášovho evanjelia od svätého kňaza Bédu Ctihodného

(Lib. 1, 46-55: CCL 120, 37-39)

Magnifikat

„Mária hovorila: Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi.“

To znamená: Pán ma vyznačil takou veľkou, takou neslýchanou úlohou, že to nielen jazyk nevie vysloviť, ale ani najhlbší cit srdca to nedokáže vystihnúť. Preto zo všetkých síl duše vzdávam vďaky a chvály a všetko, čo prežívam, cítim a myslím, vďačne vkladám do rozjímania o veľkosti toho, ktorému niet konca; môj duch sa teší z večného božstva Ježiša, Spasiteľa, ktorý sa počal v čase a žije v mojom tele.

„Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.“

Tieto slová súvisia so začiatkom piesne, kde sa hovorí: „Velebí moja duša Pána.“ Veď iba človek, ktorému Pán urobil veľké veci, môže velebiť Boha dôstojnými chválospevmi a povzbudzovať k tomu aj tých, čo majú účasť na tých istých prisľúbeniach a na tej istej spáse, slovami: „Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne.“

Lebo kto pozná Pána a odmieta ho velebiť z celej sily a oslavovať jeho meno, „bude v nebeskom kráľovstve najmenší“. Jeho meno je sväté. Lebo on svojou jedinečnou mocou vrcholne prevyšuje každé stvorenie a veľmi presahuje všetko, čo vytvoril.

„Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo.“

Pekne nazýva Izraela poslušným a pokorným Pánovým služobníkom, ktorého sa Pán ujal a spasil ho, ako hovorí Ozeáš: „Keď bol Izrael mladý, obľúbil som si ho.“

Lebo kto sa nechce pokoriť, nemôže byť spasený, ani nemôže hovoriť s prorokom: „Hľa, mne Boh pomáha a môj život udržiava Pán.“ Len „kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve“.

„Ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“

Abrahámovým potomstvom nerozumie potomstvo telesné, ale duchovné. Teda nielen tých, čo sa z neho narodili podľa tela, ale všetkých, čo ho nasledujú vo viere, či už sú obrezaní alebo neobrezaní. Veď aj on sám uveril, keď ešte nebol obrezaný, a to sa mu počítalo za spravodlivosť.

Príchod Spasiteľa je teda prisľúbený Abrahámovi a jeho potomstvu naveky, to jest synom prisľúbenia, ktorým sa hovorí: „Keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.“

Má hlboký zmysel, že aj Pánovo, aj Jánovo narodenie predbiehajú matky proroctvom. Lebo ako sa hriech začal od ženy, tak sa majú aj dobrodenia začať od žien, a ako svet podvedením jednej stratil život, tak sa mu v dvoch, ktoré opreteky spievali, život zasa navrátil.

RESPONZÓRIUM

Lk 1, 48-50

Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, * Lebo veľké veci mi urobil Pán, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.

A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. * Lebo veľké veci mi urobil Pán, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, príchodom svojho Syna vyslobodil si človeka z moci hriechu a smrti; dopraj, prosíme, aby sme pokorne a nábožne vyznávali tajomstvo jeho vtelenia a zaslúžili si večnú spásu v spoločenstve s naším Vykupiteľom. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky