2. december 2025

Utorok, Adventné obdobie, 1. týždeň
1. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Nebeské Slovo, prúdiace

z Otca jak svetlo, Boží jas,

stáva sa telom a ide

v plnosti času spasiť nás.

Dušu nám svetlom rozjasni,

nech plameň lásky v srdci je;

správa o tvojej blízkosti

nech všetko nízke zaženie.

Keď ako sudca prídeš raz,

hlbiny srdca odhalíš:

hriešnikom tresty vymeriaš,

kráľovstvom dobrých odmeníš.

Nech srdce úzkosť nezovrie

pred večným trestom za viny,

lež odpusť nám a prijmi nás

do večnej Božej otčiny.

Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.

Žalm 10
Vzdávanie vďaky
Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Lk 6, 20)
I

Pane, prečo si tak ďaleko? *

Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *

nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *

a lakomec sa vychvaľuje.

Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *

„Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky *

a jeho cesty sú vždy úspešné.

Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *

a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *

ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“

Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *

pod jeho jazykom zločin a násilie.

Sedí na postriežke blízko osád, *

nevinného zákerne zabíja.

Očami sliedi za chudákom; *

ako lev v húštine číha v úkryte.

Číha, chce schvátiť bedára; *

chytá ho a hádže naňho sieť.

Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *

v jeho násilných pazúroch.

V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *

odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.

II

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *

nezabúdaj na úbohých.

Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *

Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, †

veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *

a berieš ich do svojich rúk.

Na teba sa chudák spolieha *

a sirote pomáhaš.

Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *

budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *

Pohania vymizli z jeho krajiny.

Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *

vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *

aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.

Žalm 12
Volanie o pomoc proti pyšným
Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *

stratila sa vernosť medzi ľuďmi.

Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *

hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *

a vystatovačný jazyk;

lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †

ústa sú nám zbraňou; *

ktože je pánom nad nami?“

„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †

povstanem teda,“ hovorí Pán, *

„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“

Pánove výroky sú rýdze *

jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.

Pane, ty nás zachováš a ochrániš *

pred týmto pokolením naveky.

Navôkol chodia bezbožní *

a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.

Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi.

Vyrovnajte chodníky nášmu Bohu.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

2, 6-22; 4, 2-6

Boží súd

Pane, zavrhol si svoj ľud, dom Jakuba,

lebo je plný východných veštcov,

vykladačov majú ako Filištínci

a ruky podávajú cudzincom.

Jeho krajina je plná striebra a zlata

a bez konca sú jeho poklady;

jeho krajina je plná koní,

nieto počtu jeho záprahov:

jeho krajina je plná modiel,

klaňajú sa dielu svojich rúk,

ktoré zhotovili ich prsty.

Skláňa sa človek,

hrbí sa muž;

neodpusť im.

Vojdi do skaly, schovaj sa do prachu,

od hrôzy pred Pánom, pred slávou jeho veleby.

Sklopia sa pyšné oči človeka

a hrdosť mužov sa pokorí;

lebo Pán bude vyvýšený v onen deň.

Lebo deň Pána zástupov

príde na všetko, čo je pyšné a povýšené,

na všetko, čo je spupné, a bude to pokorené:

na všetky cédre Libanonu, vysoko vztýčené,

i na všetky duby Bášanu,

na všetky vrchy vysoké

a všetky kopce vyvýšené,

na každú vežu, čo čnie do výšky,

a na každý múr opevnený,

na všetky lode Taršiša

a na všetky skvostné plavidlá.

Pokorená bude pýcha človeka

a hrdosť mužov uponížená;

lebo Pán bude vyvýšený v onen deň

a modly budú celkom zničené.

Ľudia vojdú do skalných jaskýň

a zemských prepadlísk

zo strachu pred Pánom, pred slávou jeho veleby,

keď vstane zatriasť zem.

V ten deň človek hodí krtom a netopierom svoje strieborné modly a zlaté podoby, ktoré si urobil, aby sa im klaňal. Vojde do skalných trhlín a do roklín na bralách zo strachu pred Pánom, pred slávou jeho veleby, keď vstane zatriasť zem.

Dajte si pokoj s človekom, ktorý je len dych; alebo za čo ho možno pokladať?

V ten deň bude Pánov výhonok ozdobou a slávou

a plod zeme pýchou a chválou všetkých,

ktorí sa zachránia z Izraela.

Svätým sa bude nazývať každý, kto zostane na Sione

a kto prežije v Jeruzaleme,

každý, kto bude zapísaný v Jeruzaleme pre život.

Až Pán zmyje špinu sionských dcér,

až celkom spláchne krv z Jeruzalema

dychom súdu a dychom páľavy,

vtedy utvorí nad každým miestom vrchu Sion

a nad tými, čo sa tam zhromaždia,

oblak vo dne

a dym i žiaru blčiaceho ohňa v noci.

Pánova veleba bude nad všetkým ako ochrana;

a stánok bude tieňom pred horúčavou dňa

a bezpečným útočišťom

pred víchricou a dažďom.

RESPONZÓRIUM

Iz 2, 11; Mt 24, 30

Sklopia sa pyšné oči človeka a hrdosť mužov sa pokorí; * Len Pán bude vyvýšený v onen deň.

Uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. * Len Pán bude vyvýšený v onen deň.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

(Or. 45, 9. 22. 26. 28: PG 36, 634-635. 654. 658-659. 662)

Obdivuhodná výmena

Sám Boží Syn, ktorý bol pred vekmi, neviditeľný, nekonečný, netelesný, Počiatok z Počiatku, Svetlo zo Svetla, zdroj života a nesmrteľnosti, odlesk Pravzoru, nemeniteľná pečať, vo všetkom verný obraz, slovo a múdrosť Otca – on zostupuje k svojmu obrazu, kvôli telu si berie telo a pre moju dušu sa spája s rozumovou dušou, aby podobné podobným očistil. Prijíma všetko ľudské okrem hriechu. Počal sa z Panny, ktorej dušu i telo vopred posvätil Duch Svätý, lebo bolo treba aj rodeniu vzdať česť a vyznačiť aj panenstvo: Boh sa zjavil v ľudskej prirodzenosti, v jednote dvoch protikladov – ľudskej a božskej prirodzenosti – tak, že jedna božstvo darovala, druhá si ho osvojila.

On iných obohacuje, a sám sa stáva chudobným; prijíma úbohosť môjho tela, aby som ja získal bohatstvo jeho božského života. On, ktorý má plnosť, vzdal sa všetkého; na krátky čas sa zriekol svojej slávy, aby som sa ja stal účastným jeho plnosti.

Aké bohatstvo dobroty! Aké tajomstvo spásy kvôli mne! Prijal som Boží obraz, a neustrážil som si ho. On prijal moje telo, aby aj obraz zachránil, aj telu získal nesmrteľnosť: uzavrel s nami druhú zmluvu, oveľa obdivuhodnejšiu, ako bola prvá.

Bolo treba, aby si Boh vzal ľudskú prirodzenosť, a tak posvätil človeka. Tak sa Boh rozhodol poraziť tyrana, oslobodiť nás a priviesť k sebe prostredníctvom Syna. Kristus koná všetko na slávu Otca, ktorému sa vo všetkom zjavne podriaďuje.

On položil svoj život za ovce. Prišiel ako dobrý pastier za stratenou ovcou na vrchy a kopce, na ktorých si ty prinášal obety modlám. Keď našiel stratenú ovcu, vzal ju na tie plecia, na ktorých niesol drevo kríža, a priniesol ju späť do večného života.

Za lampou Predchodcu prichádza najjasnejšie Svetlo, za hlasom Slovo, za družbom Ženích, ktorý Pánovi pripravuje vynikajúci ľud a očisťuje ho vodou, aby mohol prijať Ducha.

Potrebovali sme Boha, ktorý si vzal telo a zomrel, aby sme my žili. S ním sme zomreli, aby sme sa očistili; s ním sme vstali z mŕtvych, pretože sme s ním zomreli, a s ním sme oslávení, lebo s ním sme vstali z mŕtvych.

RESPONZÓRIUM

Gal 4, 4-5; Ef 2, 4; Rim 8, 3

Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, * Aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom.

Boh pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, poslal svojho Syna v tele podobnom hriešnemu. * Aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane a Bože náš, dobrotivo vypočuj naše pokorné prosby a láskavo nám pomáhaj v našich slabostiach, aby nás povzbudila prítomnosť tvojho prichádzajúceho Syna, a tak sme sa chránili pred nebezpečenstvami hriechu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky