2. august 2025

Sv. Petra Juliána Eymarda, kňaza
ľubovoľná spomienka

Narodil sa v meste La Mure vo Francúzsku roku 1811. Keď ho vysvätili za kňaza, niekoľko rokov konal pastoračnú službu a potom vstúpil do Máriinej spoločnosti. Ako vynikajúci ctiteľ eucharistického tajomstva založil rehoľné kongregácie mužov a žien, zamerané na eucharistický kult a na pestovanie lásky k najsvätejšej Eucharistii usporadúval pre ľudí každého stavu mnohé a dôkladne pripravené podujatia. Zomrel 1. augusta 1868 v rodnom meste.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,

na svojom kňazstve doprial si mu podiel,

by v tvojom dome svetlom bol a vodcom

a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Žalm 131
Detská dôvera v Pána
Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)

Pane, moje srdce sa nevystatuje, *

moje oči nehľadia povýšene.

Neženiem sa za veľkými vecami *

ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu *

upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *

ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána *

odteraz až naveky.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Žalm 132
Božie prisľúbenie Dávidovmu domu
Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)
I

Pane, pamätaj na Dávida *

a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi *

a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, *

ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku *

ani svojim viečkam zdriemnutia,

kým nenájdem miesto pre Pána, *

príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, *

a našli sme ju na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku *

a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *

ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *

a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida *

neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

II

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *

je pravdivá, nikdy ju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu *

posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *

a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia *

budú sedieť na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, *

želal si mať ho za svoj príbytok:

„To je miesto môjho odpočinku naveky; *

tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, *

chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *

a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, *

svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *

no na jeho hlave zažiari diadém.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

Poďte a pozrite na diela Pánove.

On vykonal úžasné veci na zemi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhého listu Korinťanom

12, 14 – 13, 13

Apoštol čoskoro navštívi Korinťanov, aby ich napravil

Bratia, toto som už tretí raz pripravený ísť k vám a nebudem vám na ťarchu. Veď netúžim po vašich veciach, ale po vás; lebo nie deti sú povinné sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti. A ja veľmi rád vynaložím všetko, ba aj seba samého vydám za vaše duše. Ak vás ja tak veľmi milujem, mám byť menej milovaný?

Dobre, ja som vám vraj na ťarchu nebol, ale som chytrák – dostal som vás úskokom. Azda som vás poškodil prostredníctvom niektorého z tých, čo som k vám poslal? Poprosil som Títa a poslal som s ním brata. Azda vás Títus poškodil? Vari sme nekráčali v tom istom duchu? A v tých istých šľapajach?

Už dávno si myslíte, že sa chceme pred vami vyhovárať? Hovoríme pred Bohom v Kristovi; a všetko, milovaní, pre vaše budovanie. Lebo sa bojím, aby som vás, až prídem, nenašiel azda takých, akých nechcem, a vy aby ste nenašli mňa, akého nechcete. Aby azda neboli sváry, žiarlivosť, hnevy, rozbroje, utŕhania, klebety, vystatovanie, nepokoje. Aby ma zasa, až prídem, môj Boh u vás nepokoril, aby som nemusel žialiť nad mnohými z tých, čo predtým zhrešili a nerobili pokánie za nečistotu, smilstvo a necudnosť, ktorých sa dopustili.

Toto už tretí raz idem k vám: každá výpoveď bude potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Už som povedal a znova pripomínam, ako keď som bol druhý raz u vás, a teraz vzdialený tým, čo predtým zhrešili, i všetkým ostatným, že až zasa prídem, nebudem zhovievavý, veď žiadate dôkaz, že vo mne hovorí Kristus, ktorý nie je voči vám slabý, ale má medzi vami moc. Lebo aj keď bol ukrižovaný v slabosti, z Božej moci žije. Aj my sme v ňom slabí, ale z Božej moci budeme s ním žiť pre vás.

Seba samých skúmajte, či máte vieru; sami sa skúmajte. Alebo nepoznáte seba samých, že je vo vás Ježiš Kristus? Ibaže ste nehodní. A dúfam, že poznáte, že my nie sme nehodní. Modlíme sa k Bohu, aby ste neurobili nič zlé – nie preto, aby sme sa my ukázali ako hodní, ale aby ste vy robili dobre a my aby sme boli ako nehodní. Veď nič nemôžeme proti pravde, iba za pravdu. Preto sa radujeme, keď sme my slabí a vy ste silní. Aj sa modlíme za to – za vaše zdokonalenie. A toto píšem ako vzdialený, aby som si, keď prídem, nemusel prísne počínať podľa moci, ktorú mi dal Pán na budovanie, a nie na rúcanie.

Napokon, bratia, radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami. Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetci svätí.

Milosť Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 13, 11; Flp 4, 7

Radujte sa, zdokonaľujte sa, žite v pokoji * A Boh lásky a pokoja bude s vami.

Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia v Kristovi Ježišovi. * A Boh lásky a pokoja bude s vami.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo spisov svätého kňaza Juliána Eymarda

(La Présence réelle, vol. I, Paris, 1950, pp. 270-271 et 307-308)

Eucharistia – sviatosť života

Eucharistia je životom všetkých národov. Eucharistia im dáva počiatok života. Všetci sa môžu zísť, bez toho, že by im to mohla prekaziť či už národnosť alebo reč, na slávenie posvätných sviatkov Cirkvi. Eucharistia im odovzdáva zákon života, ba aj lásky, ktorej je táto sviatosť prameňom: a preto ona takýmto spôsobom vytvára medzi nimi spoločné puto, akúsi kresťanskú príbuznosť. Všetci jedia ten istý chlieb, všetci stolujú s Ježišom Kristom, ktorý nadprirodzene tvorí medzi nimi istý súlad, ako je medzi bratmi. Čítajte Skutky apoštolov. Ony potvrdzujú, že množstvo prvých kresťanov pochádzajúcich z rozličných krajín, obrátených Židov i pokrstených pohanov, malo „jedno srdce a jednu dušu“. Prečo? Preto, že vytrvalo počúvali učenie apoštolov a zúčastňovali sa na lámaní chleba.

Eucharistia je teda životom duše a ľudskej spoločnosti, ako je slnko životom tela a zemského povrchu. Bez slnka je zem neplodná, ono ju obveseľuje, krášli a obohacuje; slnko dáva telu pôsobnosť, silu a krásu. Zoči-voči takýmto obdivuhodným účinkom sa nečudujme, že pohania ho uctievali ako boha sveta. Hviezda dňa totiž poslúcha a slúži najvyššiemu Slnku, Božiemu Slovu, Ježišovi Kristovi, ktorý osvecuje všetkých ľudí, čo prichádzajú na tento svet, a on sám pôsobí cez Eucharistiu, sviatosť života, v hlbokých dušiach a takto formuje rodiny a národy; blažená, naozaj veľmi blažená je verná duša, ktorá našla tento skrytý poklad, ktorý zaháňa smäd z prameňa života, ktorá často požíva tento Chlieb života.

Spoločenstvo kresťanov je okrem iného rodina. Putom medzi členmi tejto rodiny je Ježiš – Eucharistia. On je otec, ktorý pripravuje stôl pre rodinu. Kresťanské bratstvo bolo vyhlásené pri Poslednej večeri naraz s otcovstvom Ježiša Krista. On svojich apoštolov nazýva „synáčkami,“ totiž svojimi deťmi, a prikazuje im, aby sa milovali navzájom, ako on miloval ich.

Pri posvätnom stole sú všetci deťmi, ktoré prijímajú ten istý pokrm. A svätý Pavol z toho uzatvára, že tvoria rodinu, jedno telo, lebo všetci majú podiel na jednom chlebe, ktorým je Ježiš Kristus. Eucharistia napokon sprostredkúva kresťanskému spoločenstvu silu zachovať zákon úcty a lásky k blížnemu. Ježiš Kristus káže ctiť a milovať jeho bratov. Preto sa sám akoby oblieka do ich osoby: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“; a sám sa dáva každému vo svätom prijímaní.

RESPONZÓRIUM

Porov. 1 Kor 10, 17; Jn 6, 58a; Ž 81, 17

Je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, všetci, čo máme podiel na jednom chlebe. * Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba.

Pán nás kŕmil jadrom pšeničným. * Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si svätého Petra Juliána vyznačil obdivuhodnou láskou k svätým tajomstvám Tela a Krvi tvojho Syna; milostivo daj, aby sme aj my mohli prijať bohaté ovocie z tejto nebeskej hostiny, ako z nej aj on prijímal. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky