Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Hľa, králi Dieťa uzreli,
pokorne pred ním kľakajú
a zlato, myrhu, kadidlo
s láskou mu odovzdávajú.
Všimni si, Chlapček, odznaky
moci a svojho kráľovstva;
Otec ti určil trojaké
poslanie podľa proroctva:
Kadidlo sábske, zlatý dar
hlásajú, že si Boh a Kráľ,
kým trpká myrha hovorí,
ako Syn Boží umrieť má.
Betlehem, mesto preslávne,
len v tebe narodiť sa smel
— v nijakom inom veľmeste —
vtelený Boh, náš Spasiteľ.
Jak proroci už hlásali,
mu Otec, Tvorca, prikázal,
aj v Písme je to písané,
by vládu do rúk svojich vzal:
kráľovstvo, ktoré zahŕňa
nebo a moria, pevniny,
východ a západ slnka, hviezd,
podsvetie, nebies končiny.
Nech ti je sláva, Ježišu,
cez večnosť, v ktorej kraľuješ
s Otcom i Duchom Presvätým,
že sa dnes ľudstvu zjavuješ. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pamätaj na nás, Pane, navštív nás svojou spásou.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, *
kto všetku jeho chválu rozhlási?
Blažení sú tí, čo zachovávajú právo *
a konajú spravodlivo v každý čas.
Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, *
navštív nás svojou spásou,
aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, †
aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu *
a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.
Hrešili sme ako naši otcovia, *
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.
Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, †
zabudli na tvoje veľké dobrodenia *
a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.
Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, *
aby ukázal svoju moc.
Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; *
po morskom dne ich previedol ako po púšti.
Vyslobodil ich z rúk nevraživca *
a vymanil z rúk nepriateľa.
Ich utláčateľov voda zaliala, *
ani jeden z nich nezostal nažive.
Až potom uverili jeho slovám *
a pieseň chvály mu spievali.
No onedlho na jeho skutky zabudli *
a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.
Na púšti sa oddali žiadostivosti *
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.
Dal im, čo si žiadali, *
ba dopustil, že sa presýtili.
V tábore zanevreli na Mojžiša *
a na Árona, posväteného Pánovho.
Otvorila sa zem a pohltila Dátana *
a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.
I vzbĺkol oheň v ich zástupe *
a bezbožníkov spálili plamene.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pamätaj na nás, Pane, navštív nás svojou spásou.
Ant. 2 Dávaj pozor, aby si nikdy nezabudol na zmluvu s Pánom, svojím Bohom.
Urobili si teľa na Horebe *
a klaňali sa soche uliatej;
i zamenili svoju slávu *
za podobu býka, ktorý trávu požiera.
Zabudli na Boha, svojho záchrancu, *
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,
zázraky v Chámovej krajine, *
v Červenom mori skutky úžasné.
Už povedal, že ich vyhubí, *
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho, *
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.
Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, *
neverili jeho slovám.
Vo svojich stanoch šomrali, *
nepočúvali Pánov hlas.
Vtedy zdvihol ruku proti nim, *
že ich zničí na púšti.
A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi *
a že ich rozoženie do cudzích krajín.
I pridali sa k Beélfegorovi, *
jedli z obiet mŕtvym bôžikom;
popudzovali Boha svojou podlosťou, *
až skaza na nich doľahla.
Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok *
a pohroma prestala.
K dobru sa mu to pripočítalo *
z pokolenia na pokolenie naveky.
Pri meríbskych vodách popudili ho k hnevu; *
Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;
tak ho rozčúlili, *
že nerozvážne slová vyslovil.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Dávaj pozor, aby si nikdy nezabudol na zmluvu s Pánom, svojím Bohom.
Ant. 3 Zachráň nás, Pane, a zhromaždi nás z krajín pohanských.
Nevyhubili národy, *
ako im Pán bol rozkázal.
Ale zmiešali sa s pohanmi *
a osvojili si ich správanie.
Uctievali sošky ich bôžikov *
a tie sa im stali osídlom.
Synov a dcéry *
obetovali zlým duchom.
Prelievali krv nevinnú, †
krv svojich synov a dcér *
obetovali modlám Kanaánu.
A zem bola poškvrnená krvou; †
znečistili sa svojimi skutkami *
a porušovali vernosť svojimi zločinmi.
Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, *
až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;
vydal ich do rúk pohanov; *
vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.
Nepriatelia ich trápili, *
pokorili a uvrhli do svojho područia.
Častejšie ich vyslobodil; †
no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, *
až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.
Ale on zhliadol na ich súženie, *
keď počul ich náreky.
Rozpamätal sa na svoju zmluvu *
a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.
A vzbudil k nim súcit *
u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.
Zachráň nás, Pane, Bože náš, *
a zhromaždi nás z krajín pohanských,
aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť *
a tvojou slávou sa honosiť.
Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, †
od vekov až naveky. *
A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Zachráň nás, Pane, a zhromaždi nás z krajín pohanských.
V ňom bol život.
A život bol svetlom ľudí.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
65, 13-25
Nové nebo a nová zem
Toto hovorí Pán, Boh:
„Hľa, moji služobníci budú jesť,
ale vy budete hladovať.
Hľa, moji služobníci budú piť,
ale vy budete žízniť.
Hľa, moji služobníci sa budú tešiť,
vy však budete zahanbení.
Hľa, moji služobníci budú plesať pre radosť v srdci,
vy však budete kričať od bolesti srdca
a kvíliť pre skľúčenosť ducha.
Svoje meno zanecháte
ako kliatbu mojim vyvoleným:
‚Nech ťa takto zabije Pán, Boh‘,
ale svojich služobníkov bude volať iným menom.
Kto bude chcieť byť požehnaný na zemi,
bude hľadať požehnanie v Bohu, Vernom;
a kto bude chcieť prisahať na zemi,
bude prisahať na Boha, Verného,
lebo sa zabudne na niekdajšie trápenia,
zmiznú spred mojich očí.
Hľa, ja tvorím
nové nebo a novú zem,
na predošlé sa nebude spomínať,
ani na myseľ neprídu;
tešiť sa budú a večne jasať nad tými,
ktoré ja stvorím.
Lebo ja urobím z Jeruzalema mesto plesania
a z jeho obyvateľov ľud radosti.
A budem plesať nad Jeruzalemom,
tešiť sa budem zo svojho ľudu;
už tam nebude počuť
plač ani bolestné volanie.
Nebude tam dieťa, čo žije len niekoľko dní,
ani starec, ktorý nedoplní svoj vek,
lebo najmladší
zomrie ako storočný
a kto sa nedožije sto rokov,
bude prekliaty.
Budú stavať domy a bývať v nich,
budú sadiť vinice a jesť ich ovocie.
Nebudú stavať, aby iný býval,
nebudú sadiť, aby iný jedol,
lebo dní môjho ľudu bude ako dní stromu;
moji vyvolení budú sa dlho tešiť z diela svojich rúk.
Nebudú sa nadarmo namáhať
ani rodiť pre smrť predčasnú,
lebo budú rodom požehnaných od Pána
a ich potomci s nimi.
Prv než budú volať,
ja im odpoviem;
ešte budú hovoriť
a ja ich vyslyším.
Vlk a baránok sa budú pásť spolu,
lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou
a had bude mať prach ako chlieb.
Nik nebude škodiť ani pustošiť
na celom mojom svätom vrchu,“
hovorí Pán.
RESPONZÓRIUM
Zjv 21, 1. 3. 4
Videl som nové nebo a novú zem a počul som veľký hlas od trónu hovoriť: * Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať.
Boh im zotrie z očí každú slzu a už nebude smrti, lebo prvé sa pominulo. * Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého Maxima, turínskeho biskupa
(Sermo 100, de sancta Epiphania 1, 3: CCL 23, 398-400)
Tajomstvá Pánovho krstu
Evanjelium rozpráva, ako Pán prišiel k Jordánu dať sa pokrstiť a v tejto rieke pomazať nebeskými tajomstvami.
Podľa zmyslu sa žiada, aby po sviatku Narodenia Pána – hoci po rokoch, ale v tom istom čase – nasledovala táto slávnosť a myslím si, že ju tiež možno nazvať slávnosťou Narodenia.
Lebo vtedy sa narodil medzi ľuďmi, ale dnes sa znova narodil v tajomstvách; vtedy sa narodil z Panny, dnes prichádza skrze tajomstvo. Tam sa narodil ako človek a matka Mária ho pestuje v náručí, tu sa rodí tajomne a Boh Otec ho vinie k sebe slovami: „Toto je môj Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Matka láska dieťa v nežnom lone, Otec slúži Synovi milujúcim svedectvom. Matka ho ukazuje mudrcom, aby sa mu klaňali, Otec ho zjavuje národom, aby si ho ctili.
Pán Ježiš teda prišiel na krst a nechal svoje sväté telo obmyť vodou.
Niekto by mohol povedať: „Prečo sa dal pokrstiť, keď je svätý?“ Počúvaj teda! Kristus sa nedáva krstiť, aby posvätil seba vodou, ale aby on vodu posvätil, aby očisťovaním seba očistil tok vody, ktorého sa dotýka. Teda posvätenie Krista je skôr posvätením tohto živlu.
Už vtedy, keď sa Spasiteľ dáva obmyť, očisťuje sa všetka voda na náš krst. A tak je prameň očistený, aby budúce pokolenia mohli dostať milosť krstu. Kristus teda ide v krste pred nami, aby kresťanský ľud išiel s dôverou za ním.
Ja toto tajomstvo chápem takto: Tak išiel aj ohnivý stĺp cez Červené more popredku, aby synovia Izraela išli bez strachu za ním: stĺp prešiel prvý cez vodu, aby pripravil cestu tým, čo ho nasledovali. Táto udalosť bola predobrazom krstu, ako hovorí Apoštol. Bolo to akoby krst, keď ľudí zahaľoval oblak a keď ich niesla voda.
Ale to všetko robí ten istý Kristus, Pán, aj vtedy, aj teraz. Ako vtedy išiel v ohnivom stĺpe pred synmi Izraela cez more, tak teraz pri krste predchádza kresťanský ľud v stĺpe svojho tela. To je ten stĺp, ktorý vtedy svietil na cestu tým, čo išli za ním, a teraz vlieva svetlo do sŕdc veriacich; vtedy urobil bezpečnú cestu uprostred vĺn, teraz posilňuje kroky v kúpeli viery.
RESPONZÓRIUM
Jn 1, 29; Iz 53, 11
Keď Ján videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: Hľa, Boží Baránok, * Ktorý sníma hriech sveta.
On ospravedlní mnohých a sám ponesie ich viny. * Ktorý sníma hriech sveta.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci Bože, svetlom hviezdy si zjavil narodenie Spasiteľa sveta; daj, prosíme, aby sme vo svojich srdciach vždy viac poznávali tajomstvo jeho narodenia. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky