Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Predrahý Kriste, večný odblesk Božstva,
ty život náš a naše svetlo pravé,
prichádzaš s liekom, bo sme samá rana,
ty – spásna brána.
Zbor anjelov už nesie našej zemi
chýr z neba, hlása nový vek a blaho,
Otcovu slávu, pokoj – túžbu hrudí
smrteľných ľudí.
V jasličkách ležíš, hoc si vládca sveta,
plod prečistého lona svätej Panny.
Ujmi sa ľudstva, ktoré k tebe kvíli,
Ježišu milý.
Prichádzaš na zem, abys’ nám dal nebo,
si jeden z nás, máš telo, jak my máme;
obnov nám srdce, stuž v ňom lásky spoje,
nech je vždy tvoje.
Aj naše hlasy s radosťou sa družia
k anjelom, ktorí nadšene ťa slávia
i Otca s Duchom, aby Bohu vzdali
najkrajšie chvály. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 S nami je Pán zástupov, naším útočišťom je Boh Jakubov.
Boh je naše útočište a sila *
aj najistejšia pomoc v súžení.
Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem *
a vrchy na dno morské padali.
Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú *
a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom.
Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, *
posvätný stánok Najvyššieho.
Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; *
už od úsvitu mu Boh pomáha.
Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; *
tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.
S nami je Pán zástupov, *
naším útočišťom je Boh Jakubov.
Poďte a pozrite na diela Pánove, *
aké úžasné veci vykonal na zemi.
Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, †
láme luky a drúzga oštepy *
a štíty v ohni spaľuje.
Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, *
vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.
S nami je Pán zástupov, *
naším útočišťom je Boh Jakubov.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. S nami je Pán zástupov, naším útočišťom je Boh Jakubov.
Ant. 2 V dňoch Pána vzíde plnosť pokoja; a bude stále panovať.
Bože, zver svoju právomoc kráľovi, *
kráľovmu synovi svoju spravodlivosť,
aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom *
a podľa práva nad tvojimi chudobnými.
Vrchy nech ľudu prinesú pokoj *
a pahorky spravodlivosť.
Prisúdi právo ľuďom úbohým, †
poskytne pomoc deťom bedára *
a krivditeľa pokorí.
Dlho ako slnko, dlhšie ako luna bude kraľovať *
z pokolenia na pokolenie.
Ako dážď spadne na trávu *
a ako voda, čo zem zavlažuje.
V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja, *
kým mesiac nezhasne.
A bude panovať od mora až k moru *
a od Rieky až na kraj zeme.
Obyvatelia púšte pred ním pokľaknú *
a jeho nepriatelia budú lízať prach.
Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, *
oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby.
Budú sa mu klaňať všetci králi, *
slúžiť mu budú všetky národy.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. V dňoch Pána vzíde plnosť pokoja; a bude stále panovať.
Ant. 3 Pán zachráni život svojim úbožiakom.
On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, *
i chudobného, ktorému nik nepomáha.
Zmiluje sa nad chudobným a bedárom, *
zachráni život úbožiakom.
A vyslobodí ich z útlaku a násilia, *
lebo v jeho očiach je vzácna ich krv.
Bude žiť a z Arábie zlato dostávať, †
stále sa budú modliť za neho *
a dobrorečiť mu každý deň.
Na zemi bude hojnosť obilia, *
bude sa vlniť až po temená hôr.
Jeho ovocie bude ako Libanon *
a mestá rozkvitnú ako poľná tráva.
Jeho meno nech je velebené naveky; *
kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá.
V ňom budú požehnané všetky kmene zeme, *
zvelebovať ho budú všetky národy.
Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, *
čo jediný koná zázraky.
Jeho vznešené meno nech je velebené naveky *
a jeho velebou nech sa naplní celá zem. Staň sa! Amen!
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán zachráni život svojim úbožiakom.
Keď pastieri videli Dieťa.
Vyrozprávali, čo im bolo o ňom povedané.
PRVÉ ČÍTANIE
Začiatok Listu svätého apoštola Pavla Kolosanom
1, 1-14
Vďaka a prosba
Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej tým svätým a veriacim bratom v Kristovi, čo sú v Kolosách: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca.
Vzdávame vďaky Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, vždy, keď sa za vás modlíme, lebo sme počuli o vašej viere v Krista Ježiša a o láske, akú máte k všetkým svätým, pre nádej, ktorú máte uloženú v nebi. Už ste o nej počuli v pravdivom slove evanjelia. Ono k vám prišlo a ako na celom svete prináša ovocie a rastie, tak aj u vás od toho dňa, keď ste počuli a spoznali Božiu milosť v pravde. Tak ste sa to naučili od nášho milovaného spolupracovníka Epafrasa. On namiesto nás verne slúži Kristovi; on nám rozprával aj o vašej láske v Duchu.
Preto aj my odo dňa, keď sme to počuli, neprestávame sa za vás modliť a prosiť, aby ste boli naplnení poznaním jeho vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej chápavosti, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Pána, a páčili sa mu vo všetkom, tým, že budete prinášať ovocie všetkých dobrých skutkov a rásť v poznaní Boha, a aby ste mocou jeho slávy upevnení všetkou silou boli veľmi trpezliví a vytrvalí a s radosťou
vzdávali vďaky Otcovi,
ktorý vás urobil súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle.
On nás vytrhol z moci tmy
a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna,
v ktorom máme vykúpenie,
odpustenie hriechov.
RESPONZÓRIUM
Kol 1, 12. 13; Jak 1, 17
S radosťou vzdávajme vďaky Bohu Otcovi, * On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna.
Každý dobrý dar, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel. * On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého opáta Bernarda
(Sermo 1 in Epiphania Domini, 1-2: PL 133, 141-143)
V plnosti času prišla aj plnosť Božstva
„Zjavila sa dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom.“ Vďaka Bohu, že nás napĺňa toľkou útechou v tomto pozemskom putovaní, v tomto vyhnanstve, v tejto biede.
Kým sa neprejavila jeho láska k ľuďom, bola skrytá aj dobrota, hoci jestvovala už predtým: lebo Pánovo milosrdenstvo je od večnosti. Ale ako sme mohli vedieť, že je taká veľká? Bola prisľúbená, lenže sme ju necítili, a preto v ňu mnohí ani neverili. Veď „mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Pán skrze prorokov“. Hovorí: „Ja prechovávam myšlienky pokoja, a nie súženia.“ A čo povedal človek, ktorý cítil súženie, ale pokoj nepoznal? Dokedy budete hovoriť: „Pokoj, pokoj, a pokoja niet?“ Preto „poslovia pokoja horko plakali“ a hovorili: „Pane, kto uverí, čo sme hlásali?“ Ale teraz by už ľudia mali veriť svojim očiam, lebo „veľmi vierohodné sú Božie svedectvá“. A aby nezostal skrytý ani zoslabnutému zraku, „na slnku si vybudoval stan“.
Hľa, pokoj už nie sľúbený, ale poslaný; nie odkladaný, ale darovaný; nie predpovedaný, ale uskutočnený. To Boh Otec poslal na zem akoby vrece plné milosrdenstva; vrece, vravím, ktoré sa má pri umučení roztrhnúť a vysype sa z neho naše výkupné, čo bolo v ňom skryté; hej, vrece, malé, ale plné. Veď „Chlapček nám je daný“, ale „v ňom prebýva celá plnosť Božstva“. Keď totiž prišla plnosť času, prišla aj plnosť Božstva. Prišla v tele a takto sa dala poznať telesnému človeku, aby v jej ľudskom zjave mohol poznať jej dobrotu. Keď sa Boh zjavil v ľudskej prirodzenosti, jeho dobrota sa už nemohla ukryť. A ako mohol lepšie ukázať svoju dobrotu, než tým, že si vzal moje telo? Vravím: moje telo, nie Adamovo, totiž nie také, aké mal Adam pred hriechom.
Ako mohol lepšie prejaviť svoje milosrdenstvo, než tým, že vzal na seba biedu samu? Kde inde možno nájsť toľkú lásku, ako keď sa mocné Božie Slovo stalo pre nás slabým ako tráva? „Pane, čože je človek, že naň pamätáš“ a „obraciaš k nemu svoje srdce?“ Z toho môže človek vidieť, ako veľmi sa Boh oňho stará; z toho môže poznať, ako Boh o ňom zmýšľa a čo k nemu cíti. Človeče, nepýtaj sa, ako ty trpíš, ale ako trpel on. A z toho, čo pre teba urobil, poznávaj, akým veľkým ťa urobil, aby ti z jeho ľudskej prirodzenosti bola zjavná jeho dobrota. Čím menším sa stal ako človek, tým väčšmi zjavil svoju dobrotu. O koľko biednejším sa stal kvôli mne, o toľko mi má byť drahší. Apoštol hovorí: „Zjavila sa dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom.“ Naozaj veľká a zjavná je Božia dobrota a láska k človeku! A najväčší dôkaz dobroty poskytol vtedy, keď ľudskú prirodzenosť spojil s prirodzenosťou božskou.
RESPONZÓRIUM
Ef 1, 5-6a; Rim 8, 29
Boh nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi * Na chválu a slávu jeho milosti.
Ktorých on predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna. * Na chválu a slávu jeho milosti.
ČÍTANIE
Z Listov svätého biskupa Tomáša Becketa
(Epist. 74: PL 190, 533-536)
Veniec dostane iba ten, kto zápasí podľa pravidiel
Ak sa usilujeme byť tým, čím nás volajú, a ak chceme poznať význam svojho mena, keď nás nazývajú biskupmi a veľkňazmi, musíme ustavične a starostlivo pozorovať a nasledovať príklad toho, ktorého Boh ustanovil za večného veľkňaza a ktorý seba samého obetoval za nás Otcovi na oltári kríža. On z výšin nebies nepretržite sleduje skutky a úmysly každého človeka, aby raz odplatil každému podľa jeho skutkov.
Veď sme prijali úlohu jeho zástupcov na zemi, získali sme slávne meno, vážnosť a úctu a v tomto čase vlastníme ovocie duchovných námah. Nastúpili sme po apoštoloch a apoštolských mužoch na čelo Cirkvi, aby naša služba ničila vládu hriechu a smrti a aby Kristova stavba, pospájaná vierou a napredovaním v čnostiach, rástla v Pánovi ako svätý chrám.
Isteže je veľa biskupov. A pri biskupskej vysviacke sme sľúbili, že budeme bedlivo a usilovne učiť a pásť, a denne sa k tomu slovami hlásime. Kiež by sme vernosť tomuto sľubu potvrdzovali svedectvom skutkov! Lebo žatva je veľká a na jej zobratie a zhromaždenie do Pánovej stodoly nestačí jeden človek, alebo len niekoľkí.
Ale kto pritom zapochybuje, že Rímska cirkev je hlavou všetkých cirkví a prameňom katolíckej náuky? Kto nevie, že Peter dostal kľúče od nebeského kráľovstva? A nestojí na Petrovej viere a Petrovom učení budova celej Cirkvi, kým sa všetci nestretneme s Kristom ako zrelí muži v jednej viere a v poznaní Božieho Syna?
Treba, aby bolo veľa tých, čo sadia, a veľa tých, čo polievajú. Vyžaduje si to šírenie slova a množstvo národov. Keď už starozákonný ľud, ktorému stačil jeden oltár, nevyhnutne potreboval viacerých učiteľov, o čo viac ich treba teraz, keď sa zhromažďujú toľké národy, že by im Libanon nestačil na podpálenie a zver nielen z Libanonu, ale ani z celej Judey by nestačila na zápalnú obetu?!
Ale nech ktokoľvek polieva a sadí, Boh dáva vzrast iba tomu, kto sadil v Petrovej viere a prilipol k jeho učeniu.
Veď k nemu sa obracajú národy s najťažšími spormi, aby ich rozriešil rímsky Veľkňaz alebo ním ustanovené úrady matky Cirkvi, nakoľko nesú časť starostí a vykonávajú zverenú právomoc.
A napokon si spomeňte, ako sa zachránili naši otcovia, ako a uprostred akých súžení rástla a šírila sa Cirkev, z akých búrok vyviazla Petrova loďka, pretože jej kormidelníkom je Kristus, ako dosiahli víťazný veniec tí, ktorých viera v súženiach zažiarila ešte jasnejšie.
Takto konal zástup všetkých svätých, aby navždy bolo jasné, že veniec dostane iba ten, kto zápasí podľa pravidiel.
RESPONZÓRIUM
Pán ťa korunoval korunou spravodlivosti: * Obliekol ťa do svojho slávnostného rúcha a prebýva v tebe Boh, Svätý Izraela.
Dobrý boj si bojoval, beh si dokončil; teraz ťa čaká veniec spravodlivosti. * Obliekol ťa do svojho slávnostného rúcha a prebýva v tebe Boh, Svätý Izraela.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás k svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, svätému Tomášovi Becketovi si dal milosť veľkodušne obetovať svoj život za spravodlivosť; na jeho príhovor dopraj, aby sme aj my z lásky ku Kristovi boli ochotní stratiť svoj život na tomto svete, aby sme ho znova našli v nebeskom kráľovstve. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky