28. jún 2025

Nepoškvrneného Srdca prebl. Panny Márie
spomienka

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Kráľ a Pán sveta, ktorému

znie pieseň zeme, vesmíru,

v pokore veľkej skrytý je

v prečistom lone Márie.

Mesiac i slnko a ich jas

slúžia mu verne v každý čas;

milosťou Božou žiariacou

nosí ho Panna pod srdcom.

Jak šťastná, Matka, nad tým si,

že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,

čo vesmír v dlani ukrýva,

v tebe jak v chráme prebýva.

Čula si sväté posolstvo,

požehnal ťa Duch materstvom,

po ktorom túžia národy,

i nám sa z teba narodil.

Ježišu, z Panny zrodený,

sláva ti, Bože útechy;

Otcovi, Duchu Svätému

nech sa česť vzdáva naveky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.

Žalm 50
Pravá úcta k Bohu
Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)
I

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *

a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.

Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *

náš Boh prichádza a už nemlčí:

pred ním je žeravý oheň *

a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy *

na súd nad svojím národom:

„Zhromaždite mi mojich svätých, *

čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“

A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *

veď sudcom je sám Boh.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.

Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.

II

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †

teba, Izrael, idem usvedčiť *

ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *

veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.

Viac z tvojho domu býčky neprijmem *

ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, *

tisícky horskej zveriny.

Poznám všetko vtáctvo lietavé, *

moje je i to, čo sa hýbe na poli.

Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *

veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam *

alebo pijem krv kozľaciu?

Obetuj Bohu obetu chvály *

a Najvyššiemu svoje sľuby splň.

A vzývaj ma v čase súženia: *

ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.

Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.

III

No hriešnikovi Boh hovorí: †

„Prečo odriekaš moje príkazy *

a moju zmluvu v ústach omieľaš?

Veď ty nenávidíš poriadok *

a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *

a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.

Zo svojich úst vypúšťaš zlo *

a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *

syna svojej matky potupuješ.

Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †

Myslíš si, že ja som ako ty: *

teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *

inak vás zahubím a nik vám nepomôže.

Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †

a kto kráča bez úhony, *

tomu ukážem Božiu spásu.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.

Neprestávame sa za vás modliť a prosiť.

Aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Samuelovej

26, 5-25

Dávidova veľkodušnosť voči Saulovi

V tých dňoch Dávid vstal a šiel na miesto, kde bol Saul. Keď uvidel miesto, kde spal Saul a veliteľ jeho vojska Nerov syn Abner – Saul spal vo vozovej hradbe a ostatný ľud okolo neho –, povedal Dávid Hetejčanovi Achimelechovi a Sarviinmu synovi, Joabovmu bratovi Abisaimu: „Kto zostúpi so mnou k Saulovi do tábora?“ Abisai odpovedal: „Ja s tebou zostúpim.“

Keď prišli Dávid a Abisai v noci k ľudu, našli Saula ležať a spať vo vozovej hradbe. Kopiju mal zabodnutú v zemi pri hlave, Abner a ľud spali okolo neho. Abisai povedal Dávidovi: „Boh ti dnes vydal tvojho nepriateľa do rúk. Teraz ho teda na jeden raz pribodnem kopijou k zemi, druhý raz už nebude treba.“ Ale Dávid povedal Abisaimu: „Nezabíjaj ho. Veď kto môže zdvihnúť ruku na Pánovho pomazaného a zostať nevinný?“ A Dávid dodal: „Ako žije Pán, sám Pán ho udrie buď tak, že príde jeho deň a zomrie, alebo pôjde do boja a tam zahynie. Nech mi je Pán milostivý, aby som nezdvihol ruku na Pánovho pomazaného. Teraz vezmi kopiju, čo je pri jeho hlave, a krčah na vodu a odíďme.“ A tak vzal Dávid kopiju a krčah na vodu, čo bol pri Saulovej hlave, a odišli. Nik ich nevidel, nik nič nespozoroval, nik sa neprebudil. Všetci spali, lebo na nich padol tvrdý spánok od Pána.

Keď Dávid prešiel na druhú stranu a zastal zdiaľky na temene vrchu, takže bola medzi nimi veľká vzdialenosť, Dávid zavolal na ľud a na Nerovho syna Abnera: „Odpovieš mi, Abner?“ A Abner odpovedal: „Kto si, že kričíš na kráľa?“ Dávid hovoril Abnerovi: „Či nie si muž? A kto ti je podobný v Izraeli? Prečo si teda nestrážil svojho pána, kráľa? Veď ktosi z ľudu prišiel zavraždiť kráľa, tvojho pána. Nie je dobré, čo si urobil. Ako žije Pán, ste synmi smrti, lebo ste nestrážili svojho pána, Pánovho pomazaného. A teraz sa pozri, kde je kráľova kopija a kde je krčah na vodu, čo bol pri jeho hlave!“

Vtom Saul poznal Dávidov hlas a povedal: „Je to tvoj hlas, syn môj Dávid?“ Dávid odpovedal: „Môj hlas, pane môj a kráľ.“ A pokračoval: „Prečo môj pán prenasleduje svojho sluhu? Čo som urobil? Alebo aké zlo lipne na mojej ruke? A teraz, prosím, nech vypočuje môj pán a kráľ slová svojho sluhu: Ak ťa Pán popudzuje proti mne, nech mu príjemne vonia obetný dar. Ale ak ľudia, nech sú prekliati pred Pánom, lebo ma dnes vyhnali, aby som nebýval v Pánovom dedičstve, akoby hovorili: ‚Choď a slúž cudzím bohom!‘ A teraz nech nevytečie moja krv na zem ďaleko od Pánovej tváre. Veď kráľ Izraela vyšiel hľadať jednu blchu, ako keď niekto naháňa jarabicu po horách.“

Saul odpovedal: „Zhrešil som. Vráť sa, syn môj Dávid! Už ti nikdy neurobím nič zlé, lebo dnes bol môj život drahý v tvojich očiach. Ukázalo sa, že som hlúpo konal a veľmi som chybil.“ Dávid povedal: „Tu je kráľova kopija. Nech príde sem jeden zo sluhov a nech ju vezme. Ale Pán odplatí každému podľa jeho spravodlivosti a vernosti. Pán ťa dnes vydal do mojej ruky, ale nechcel som zdvihnúť ruku na Pánovho pomazaného. A aký veľký bol dnes tvoj život v mojich očiach, taký veľký nech je môj život v očiach Pánových a nech ma vyslobodí z každej úzkosti.“

Saul odpovedal Dávidovi: „Buď požehnaný, syn môj Dávid. Čo budeš robiť, urobíš, a čo budeš chcieť, dokážeš.“ Dávid odišiel svojou cestou a Saul sa vrátil na svoje miesto.

RESPONZÓRIUM

Ž 54, 5ab. 3. 8a. 4a

Pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život; Pane, zachráň ma pre svoje meno. * A svojou mocou obráň moje právo.

S radosťou ti prinesiem obetu; Bože, vyslyš moju modlitbu. * A svojou mocou obráň moje právo.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Vavrinca Justinianiho

(Sermo 8, in festo Purificationis B.M.V.; Opera 2, Venetiis 1751, 38-39)

Mária zachovávala všetko vo svojom srdci

Mária premýšľala o všetkom, čo čítala, počula a videla. A potom ako rástla vo viere, ako sa rozmnožovali jej zásluhy, aká múdrosť ju zdobila a aký oheň lásky ju čoraz väčšmi spaľoval! A stále hlbšie prenikanie do nebeských tajomstiev napĺňalo ju radosťou, obohacovalo darmi Ducha, upriamovalo na Boha a chránilo pokoru jej srdca. Taký je postup Božej milosti, že z hlbín zdvíha na vrchol a premieňa na čoraz väčšiu slávu. Naozaj blahoslavená duša Panny, ktorá pod vplyvom Ducha, čo v nej prebýval, a jeho učenia vždy a vo všetkom poslúchala príkazy Božieho Slova! Nenechala sa viesť svojím citom ani vlastnou vôľou, ale čo jej vnútri odsúhlasila múdrosť v súlade s vierou, to pomocou tela robila navonok. Preto bolo veľmi vhodné, že keď si Božia múdrosť stavala dom Cirkvi ako svoj príbytok, použila najsvätejšiu Máriu za vzor zachovávania zákona, očisťovania duše, ideálu pokory a duchovnej obety.

Napodobňuj ju, verná duša. Vstupuj do chrámu svojho srdca, aby si sa duchovne očistila a obmyla od nákazy hriechov. Tam Boh hľadí viac na lásku pri všetkom, čo konáme, ako na dielo. Preto či už v rozjímaní otvárame myseľ a venujeme sa Bohu alebo sa cvičíme v čnostiach a usilujeme sa pomáhať svojim blížnym chvályhodnými skutkami, robme to tak, aby nás hnala iba Kristova láska. Lebo to je príjemná duchovná obeta očisťovania, ktorá sa nekoná v chráme zhotovenom rukou, ale v chráme srdca, do ktorého Kristus Pán rád vstupuje.

RESPONZÓRIUM

Svätá a nepoškvrnená Panna, neviem, akými chválami ťa zahrnúť, * Lebo ty si nosila v lone toho, ktorého nemôžu nebesia obsiahnuť.

Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. * Lebo ty si nosila v lone toho, ktorého nemôžu nebesia obsiahnuť.

MODLITBA

Modlime sa.

Svätý Bože, ty si pripravil v srdci preblahoslavenej Panny Márie dôstojný príbytok Duchu Svätému; na orodovanie nepoškvrnenej Panny naplň aj naše srdcia svojou milosťou, aby sme boli tvojím svätým chrámom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky