Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Príď, Kriste, spása národov,
naroď sa z Panny Márie;
nech žasne svet a umĺkne:
taký zrod Boha hoden je.
Duch Svätý Pannu zatônil;
– neznala muža Mária –,
Slovo sa stáva človekom,
na kvet sa púčok rozvíja.
Pod srdcom Panny zreje Plod;
jej čistota je žiarivá,
jej čnosti – krásna kytica,
jak v chráme Boh v nej prebýva.
On, Mocný, dvojej podstaty,
nech sa už vydá na cestu,
nech vyjde z krásnej komnaty
zachrániť svoju nevestu.
Vo všetkom s Otcom rovnaký,
telom sa ľudským priodial,
by liečil naše slabosti
a večnú spásu daroval.
Žiaria už tvoje jasličky,
noc novým svetlom oplýva,
čo nevyhasí žiadna tma,
čo vlastní viera ohnivá.
Sláva ti, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. †
Aký dobrý je Boh voči statočným, *
† Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.
Neprekáža im zhola nič, *
sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
ani netrpia ako iní ľudia.
Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
povýšenecky sa zastrájajú.
Ústa dvíhajú proti nebu *
a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.
Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
a trestaný už od rána.“
Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
a vrháš ich do záhuby.
Ako vychádzajú navnivoč! *
Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Moje srdce je plné trpkosti *
a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
a nakoniec ma prijmeš do slávy.
Veď kohože mám na nebi? *
A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
v bránach dcéry sionskej.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Čujte, národy, Pánovo slovo.
A ohlasujte ho po končiny zeme.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
49, 14 – 50, 1
Obnova Siona
Sion povedal: „Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol.“
Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa
a nezľutuje sa nad synom svojho lona?
A keby aj ona zabudla,
ja na teba nezabudnem.
Hľa, do dlaní som si ťa vryl;
tvoje hradby sú stále predo mnou.
Tvoji stavitelia sa už ponáhľajú
a tí, čo ťa rúcali a pustošili, odídu od teba.
Dvihni svoje oči a dívaj sa navôkol:
títo všetci sa zhromaždili, prišli k tebe.
„Ako žijem,“ hovorí Pán,
„týchto všetkých si oblečieš ako ozdobu,
opášeš sa nimi ako nevesta.“
Lebo tvoje ruiny a pustiny,
tvoja vyplienená krajina
bude teraz úzka pre toľkých obyvateľov;
a tí, čo ťa žrali, budú ďaleko.
Ešte ti budú vravieť do uší
deti, ktoré si stratila:
„Mám tu málo miesta,
urob mi priestor, kde by som mohol bývať.“
A ty si povieš vo svojom srdci:
„Ktože mi tieto porodil?
Veď som bezdetná a neplodná,
vo vyhnanstve a zajatá.
A tieto kto vychoval?
Veď som bola sama a opustená;
a tieto kde boli?“
Toto hovorí Pán, Boh:
„Hľa, ja dvihnem svoju ruku k pohanom
a nad národy vyvesím svoju zástavu;
oni prinesú tvojich synov v náručí
a tvoje dcéry na pleciach ponesú.
Králi budú tvojimi pestúnmi
a kráľovné tvojimi dojkami;
tvárou na zem padnú pred tebou
a lízať budú prach tvojich nôh.
Vtedy poznáš, že ja som Pán:
nebudú zahanbení tí, čo vo mňa dúfajú.“
Vari vezme niekto hrdinovi korisť?
Či možno zachrániť, čo uchvátil silák?
Lebo toto hovorí Pán:
„Veru, aj hrdinovi sa vezme zajatec
a zachráni sa aj to, čo silák odniesol.
Ja budem bojovať s tými, čo s tebou bojovali,
a tvojich synov ja zachránim.
Tvojich nepriateľov nakŕmim ich vlastným mäsom,
vlastnou krvou sa opijú ako sladkým vínom;
vtedy pozná každé telo, že ja som Pán, tvoj spasiteľ
a tvoj vykupiteľ, Mocný Jakubov.“
Toto hovorí Pán:
„Kde je rozvodná listina vašej matky,
ktorou som ju prepustil?
Alebo kto je môj veriteľ,
ktorému som vás predal?
Hľa, pre svoje hriechy ste boli predaní
a pre vaše zločiny bola prepustená vaša matka.“
RESPONZÓRIUM
Iz 49, 15; porov. Ž 27, 10
Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom svojho lona? * A keby aj matka zabudla, ja na teba nezabudnem, hovorí Pán.
Opustili ma otec aj mať, ale ty, Pane, si sa ma ujal. * A keby aj matka zabudla, ja na teba nezabudnem, hovorí Pán.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Výkladu Lukášovho evanjelia od svätého kňaza Bédu Ctihodného
(Lib. 1, 46-55: CCL 120, 37-39)
Magnifikat
„Mária hovorila: Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi.“
To znamená: Pán ma vyznačil takou veľkou, takou neslýchanou úlohou, že to nielen jazyk nevie vysloviť, ale ani najhlbší cit srdca to nedokáže vystihnúť. Preto zo všetkých síl duše vzdávam vďaky a chvály a všetko, čo prežívam, cítim a myslím, vďačne vkladám do rozjímania o veľkosti toho, ktorému niet konca; môj duch sa teší z večného božstva Ježiša, Spasiteľa, ktorý sa počal v čase a žije v mojom tele.
„Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.“
Tieto slová súvisia so začiatkom piesne, kde sa hovorí: „Velebí moja duša Pána.“ Veď iba človek, ktorému Pán urobil veľké veci, môže velebiť Boha dôstojnými chválospevmi a povzbudzovať k tomu aj tých, čo majú účasť na tých istých prisľúbeniach a na tej istej spáse, slovami: „Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne.“
Lebo kto pozná Pána a odmieta ho velebiť z celej sily a oslavovať jeho meno, „bude v nebeskom kráľovstve najmenší“. Jeho meno je sväté. Lebo on svojou jedinečnou mocou vrcholne prevyšuje každé stvorenie a veľmi presahuje všetko, čo vytvoril.
„Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo.“
Pekne nazýva Izraela poslušným a pokorným Pánovým služobníkom, ktorého sa Pán ujal a spasil ho, ako hovorí Ozeáš: „Keď bol Izrael mladý, obľúbil som si ho.“
Lebo kto sa nechce pokoriť, nemôže byť spasený, ani nemôže hovoriť s prorokom: „Hľa, mne Boh pomáha a môj život udržiava Pán.“ Len „kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve“.
„Ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“
Abrahámovým potomstvom nerozumie potomstvo telesné, ale duchovné. Teda nielen tých, čo sa z neho narodili podľa tela, ale všetkých, čo ho nasledujú vo viere, či už sú obrezaní alebo neobrezaní. Veď aj on sám uveril, keď ešte nebol obrezaný, a to sa mu počítalo za spravodlivosť.
Príchod Spasiteľa je teda prisľúbený Abrahámovi a jeho potomstvu naveky, to jest synom prisľúbenia, ktorým sa hovorí: „Keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.“
Má hlboký zmysel, že aj Pánovo, aj Jánovo narodenie predbiehajú matky proroctvom. Lebo ako sa hriech začal od ženy, tak sa majú aj dobrodenia začať od žien, a ako svet podvedením jednej stratil život, tak sa mu v dvoch, ktoré opreteky spievali, život zasa navrátil.
RESPONZÓRIUM
Lk 1, 48-50
Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, * Lebo veľké veci mi urobil Pán, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.
A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. * Lebo veľké veci mi urobil Pán, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, príchodom svojho Syna vyslobodil si človeka z moci hriechu a smrti; dopraj, prosíme, aby sme pokorne a nábožne vyznávali tajomstvo jeho vtelenia a zaslúžili si večnú spásu v spoločenstve s naším Vykupiteľom. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky