Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Predrahý Kriste, večný odblesk Božstva,
ty život náš a naše svetlo pravé,
prichádzaš s liekom, bo sme samá rana,
ty – spásna brána.
Zbor anjelov už nesie našej zemi
chýr z neba, hlása nový vek a blaho,
Otcovu slávu, pokoj – túžbu hrudí
smrteľných ľudí.
V jasličkách ležíš, hoc si vládca sveta,
plod prečistého lona svätej Panny.
Ujmi sa ľudstva, ktoré k tebe kvíli,
Ježišu milý.
Prichádzaš na zem, abys’ nám dal nebo,
si jeden z nás, máš telo, jak my máme;
obnov nám srdce, stuž v ňom lásky spoje,
nech je vždy tvoje.
Aj naše hlasy s radosťou sa družia
k anjelom, ktorí nadšene ťa slávia
i Otca s Duchom, aby Bohu vzdali
najkrajšie chvály. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Spievajte Pánovi, pamätajte na divy, čo učinil.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, *
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Spievajte mu a hrajte, *
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
Jeho svätým menom sa honoste; *
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
Hľadajte Pána a jeho moc, *
hľadajte vždy jeho tvár.
Pamätajte na divy, čo učinil, *
na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, *
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.
On, Pán, je náš Boh; *
jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
Večne pamätá na svoju zmluvu, *
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, *
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.
Jakubovi to stanovil za zákon, *
Izraelovi za zmluvu večitú,
keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu *
ako váš podiel dedičný.“
Keď ich bolo ešte neveľa, *
iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
a od kmeňa prechodili ku kmeňu, *
z jedného kráľovstva k inému národu,
nedovolil, aby im ľudia krivdili; *
i kráľov karhal kvôli nim:
„Netýkajte sa mojich pomazaných, *
neubližujte mojim prorokom.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Spievajte Pánovi, pamätajte na divy, čo učinil.
Ant. 2 Pán neopustil spravodlivého, ktorého predali, a vyslobodil ho z rúk hriešnikov.
Hlad privolal na krajinu *
a poničil všetku zásobu chleba.
Pred nimi poslal muža, *
Jozefa, ktorého predali za otroka.
Putami jeho nohy zovreli *
a jeho šiju železom;
no potom došlo na jeho slová, *
Pán dokázal jeho nevinnosť.
Vyslobodil ho posol kráľovský, *
prepustil ho vládca národov;
ustanovil ho za pána svojho domu *
a za správcu všetkého svojho majetku,
aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle *
a jeho starcov učil múdrosti.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán neopustil spravodlivého, ktorého predali, a vyslobodil ho z rúk hriešnikov.
Ant. 3 Pán pamätal na slová svojho záväzku a vyviedol svoj ľud v radosti.
I prišiel Izrael do Egypta *
a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.
Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil *
a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud *
a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
Poslal svojho sluhu Mojžiša *
a Árona, ktorého si vyvolil.
A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia *
a zázraky v Chámovej krajine.
Zoslal temnoty a zahalil ich, *
lež oni sa jeho slovám spriečili.
Ich vody na krv premenil *
a pozabíjal ich ryby.
Ich krajina sa zahemžila žabami, *
vnikli až do paláca kráľovho.
Rozkázal a prileteli roje múch, *
všetky končiny zaplavili komáre.
Namiesto dažďa im zoslal kamenec, *
žeravý oheň do ich krajiny.
A zbil im révu i figovník, *
dolámal stromy na ich území.
Rozkázal a prileteli kobylky, *
nespočetné množstvo sarančí.
Zožrali všetku zeleň v krajine, *
zožrali všetku zemskú úrodu.
A pobil všetko prvorodené v Egypte, *
prvotiny všetkej ich mužnej sily.
Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom *
a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.
I zaradoval sa Egypt, že už odišli, *
lebo strach z nich naň doľahol.
Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, *
a oheň, aby im svietil za noci.
Keď požiadali, zoslal im prepelice *
a sýtil ich chlebom z neba.
Otvoril skalu a voda vytryskla, *
po púšti tiekla sťa rieka.
Lebo pamätal na slová svojho záväzku, *
ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.
Vyviedol teda svoj ľud v radosti, *
vyvolených svojich s plesaním.
A odovzdal im krajiny pohanov *
i zaujali majetky národov,
aby zachovávali jeho predpisy *
a jeho zákon plnili.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán pamätal na slová svojho záväzku a vyviedol svoj ľud v radosti.
V ňom bol život.
A život bol svetlom ľudí.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu Kolosanom
3, 17 – 4, 1
Život kresťanskej rodiny
Bratia, všetko, čo hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.
Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v Pánovi! Muži, milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí! Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi! Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli! Otroci, poslúchajte pozemských pánov vo všetkom a neslúžte iba naoko, ako tí, čo sa chcú páčiť ľuďom, ale z úprimného srdca, v bázni pred Pánom! Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom! Veď viete, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo. Slúžte Pánovi, Kristovi! Lebo kto pácha krivdu, dostane za odplatu neprávosť, ktorej sa dopustil. Tu sa nenadŕža nikomu.
Páni, dávajte otrokom, čo je spravodlivé a slušné; veď viete, že aj vy máte Pána v nebi!
RESPONZÓRIUM
Kol 3, 17
Všetko, čo hovoríte alebo konáte, * Všetko robte v mene Pána Ježiša.
A skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi. * Všetko robte v mene Pána Ježiša.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Päťsto kapitol svätého opáta Maxima Vyznávača
(Centuria 1, 8-13: PG 90, 1182-1186)
Tajomstvo stále nové
Božie Slovo sa raz narodilo v tele (v čom sa zjavila jeho dobrota a láska k človeku), ale pre tých, čo po ňom túžia, chce sa stále znova rodiť duchovne. Stáva sa dieťaťom a rastie úmerne s rozvojom ich čností. Zjavuje sa v takej miere, v akej je kto schopný prijať ho. Pritom nezužuje závistlivo a žiarlivo svoju nesmiernu veľkosť, len skúma, akým spôsobom a do akej miery sú schopní vidieť ho tí, čo po ňom túžia, ale jeho tajomstvo je také veľké, že ostáva navždy nepochopiteľné pre všetkých.
Preto keď svätý Apoštol múdro uvažuje o hĺbke tohto tajomstva, hovorí: „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky.“ Tým chce povedať, že toto tajomstvo je vždy nové: nijaká myseľ ho nikdy nemôže úplne pochopiť, a preto nestarne.
Narodil sa Kristus, Boh, vzal si telo obdarené rozumovou dušou a stal sa človekom; on, čo dal povstať všetkým veciam z ničoho. Vo dne jasne žiari hviezda od Východu a vedie mudrcov na miesto, kde leží Slovo, ktoré si vzalo telo. Ona ukazuje, že Slovo, hoci bolo obsiahnuté v zákone a prorokoch, tajomne prevyšuje zmyslové poznanie a pohanov privádza k jasnému svetlu poznania.
Správne chápaná reč zákona a prorokov privádza ako hviezda k poznaniu vteleného Slova tých, čo sú silou milosti povolaní podľa Božieho rozhodnutia.
Boh sa stáva dokonalým človekom a nič nemení na ľudskej prirodzenosti, výnimkou je iba hriech (ktorý napokon ani nepatrí k prirodzenosti človeka), aby svojím telom ako návnadou zlákal pažravého draka, ktorý nenásytne dychtí po ľudskom tele. Božská sila skrytá v tomto tele mala mu byť jedom, ktorý ho úplne zničí, ale pre ľudskú prirodzenosť bude tá istá božská sila skrytá v tele liekom, ktorý v nej obnoví prvotnú milosť. Drak kedysi vychrlil svoj jed na strom poznania a skazil ľudskú prirodzenosť, ktorá ho ochutnala; teraz sa opovážil zhltnúť aj Pánovo telo, lenže božská sila v ňom ukrytá ho porazila a zničila.
Veľké tajomstvo Božieho vtelenia zostane navždy tajomstvom. Veď ako môže byť Slovo bytostne ako osoba v tele, keď je tá istá osoba celá bytostne u Otca? Ako to, že to isté Slovo, ktoré je celou svojou prirodzenosťou Bohom, stalo sa celou prirodzenosťou človekom, a pritom ani z jednej prirodzenosti nechýba: ani z božskej, ktorou je Boh, ani z našej, ktorou sa stal človekom?
Jedine viera chápe tieto tajomstvá, lebo ona je podstatou a základňou vecí, ktoré prevyšujú každý pochop ľudskej mysle a rozumu.
RESPONZÓRIUM
Jn 1, 14. 1
Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami: * A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. * A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci Bože, ty si poslal svojho Syna Ježiša Krista, aby priniesol svetlo spásy celému svetu; daj, nech ožiari aj naše srdcia a ustavične ich obnovuje. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky