Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Ó, mučeníkov slávny Kráľ
a vyznávačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.
Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.
Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznávačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.
Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *
aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž, *
dokiaľ je hriešnik predo mnou.“
Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *
bolesť sa mi však znova ozvala.
Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *
a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
A môj jazyk preriekol: *
„Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní; *
nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“
Hľa, na pár piadí si mi dní nameral *
a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka, *
každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *
poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *
Ty si moja nádej.
Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *
a nevystav ma hlupákovi na posmech.
Onemel som, neotvorím ústa, *
lebo si to ty urobil.
Odním odo mňa svoje tresty, *
bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
Trestami za hriechy naprávaš človeka. †
Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *
veru, každý človek je len márna vidina.
Pane, vyslyš moju modlitbu, *
nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †
veď u teba som iba hosť, *
len pútnik, ako všetci moji otcovia.
Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *
skôr, než odídem a než ma viac nebude.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *
čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
Úklady strojíš deň čo deň, *
jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
Zlo miluješ viacej než dobro, †
lož väčšmi ako pravdu. *
Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.
Preto ťa Boh navždy zničí, †
odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *
vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *
ale z neho sa vysmejú:
„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †
lež zakladal si na veľkom bohatstve *
a domohol sa moci svojimi úskokmi.“
Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †
Úfam v Božie milosrdenstvo *
navždy a naveky.
Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †
a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *
na tvoje meno, lebo je dobré.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
Moja duša sa spolieha na jeho slovo.
Moja duša očakáva Pána.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhej knihy Samuelovej
24, 1-4. 10-18. 24b-25
Sčítanie ľudu a postavenie oltára
V tých dňoch: Znovu vzplanul Pánov hnev proti Izraelu. A podnietil proti nim Dávida: „Choď a spočítaj Izrael i Júdu.“ Kráľ povedal Joabovi a veliteľom svojho vojska, čo boli s ním: „Choďte po všetkých kmeňoch Izraela od Danu až po Bersabe a spočítajte ľud; chcem poznať jeho počet.“ Joab povedal kráľovi: „Nech Pán, tvoj Boh, pridá k ľudu stokrát toľko, koľko ho je teraz pred očami môjho pána a kráľa. Ale čo chce môj pán a kráľ dosiahnuť takouto vecou?“ Ale kráľovo slovo bolo silnejšie ako Joab a velitelia vojska. A tak Joab a velitelia vojakov vyšli od kráľa spočítať izraelský ľud.
Ale keď bol ľud spočítaný, rozbúšilo sa Dávidovi srdce a povedal Pánovi: „Veľmi som zhrešil týmto skutkom. Ale teraz, prosím, Pane, odpusť neprávosť svojho sluhu, lebo som konal veľmi hlúpo.“ Keď Dávid ráno vstal, Pán prehovoril k prorokovi Gadovi, Dávidovmu vidcovi: „Choď a povedz Dávidovi: Toto hovorí Pán: Tri možnosti ti dávam na voľbu; vyber si, čo chceš, čo mám na teba dopustiť.“ Gad išiel k Dávidovi a oznámil mu: „Buď bude v tvojej krajine tri roky hlad, alebo budeš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi a oni ťa budú prenasledovať, alebo bude tri dni mor v tvojej krajine. Dobre si to rozmysli a povedz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal.“ Dávid povedal Gadovi: „Veľmi úzko mi je, ale lepšie padnúť do ruky Pána – lebo on je veľmi milosrdný –, ako padnúť do rúk človeka!“
Dávid si vybral mor; bola práve žatva. Pán dopustil mor na Izraela od rána až do určeného času. Od Danu po Bersabe zomrelo z ľudu sedemdesiattisíc mužov. Keď anjel vystrel ruku nad Jeruzalem, aby ho zničil, Pána pohlo utrpenie a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: „Dosť už; zadrž svoju ruku!“
Pánov anjel bol práve pri humne Jebuzejčana Areunu. Keď Dávid videl anjela, čo zabíjal ľud, povedal Pánovi: „Ja som zhrešil, ja som sa dopustil zločinu. Ale tieto ovečky čože urobili? Prosím, nech sa tvoja ruka obráti proti mne a proti domu môjho otca.“
V ten deň prišiel k Dávidovi Gad a povedal mu: „Choď hore a postav Pánovi na humne Jebuzejčana Areunu oltár.“ Dávid teda kúpil humno i voly za päťdesiat šeklov striebra. Potom tam Dávid postavil Pánovi oltár a priniesol zápalné i pokojné obety.
A Pán sa dal uprosiť za krajinu a rana bola od Izraela odvrátená.
RESPONZÓRIUM
Porov. 1 Krn 21, 15; porov. 2 Sam 24, 17
Rozpomeň sa, Pane, na svoju zmluvu a povedz anjelovi, ktorý hubí: Už zadrž svoju ruku, * Aby nebola spustošená zem a aby si nezničil všetko, čo žije.
Ja som zhrešil, ja som sa dopustil zločinu. Ale tieto ovečky čože urobili? Nech sa odvráti, prosím, Pane, tvoj hnev od tvojho ľudu. * Aby nebola spustošená zem a aby si nezničil všetko, čo žije.
DRUHÉ ČÍTANIE
Pracovný preklad:
Z homílie svätého pápeža Jána Pavla Druhého pri svätorečení čínskych mučeníkov
(AAS 92 [2000], 849-850)
Krv mučeníkov dosvedčuje kresťanskú vieru
„Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.“ Toto vzývanie, modlitba, ktorou sa Kristus obracia k Otcovi pri Poslednej večeri, zdá sa, že vystupuje zo zástupu svätých a blahoslavených, ktorých Duch Svätý vzbudzuje vo svojej Cirkvi z pokolenia na pokolenie. V dvetisícom roku od začiatku diela vykúpenia, dnes si osvojujeme toto vzývanie, keď máme pred očami príklad svätosti Augustína Zhao Ronga a jeho stodevätnásť spoločníkov, mučeníkov v Číne. Boh Otec „ich posvätil vo svojej láske“ a vyslyšal modlitbu Syna, ktorý, aby mu „získal ľud svätý, rozpäl ruky na kríži, zomrel za nás, a tak zlomil moc smrti a zjavil vzkriesenie“.
Cirkev vzdáva vďaky Pánovi, pretože ju požehnáva a zaplavuje ju svetlom a jasom svätosti týchto synov a dcér Číny. Dievča Anna Wangová, štrnásťročná, odporuje hrozbám mučiteľa, ktorý ju vyzýval, aby odpadla od viery v Krista, a keď sa pokojným duchom pripravovala na sťatie hlavy, povedala: „Brána nebies je otvorená všetkým“ a trikrát šeptala „Ježiš“. A osemnásťročný mladík Xi Guizi tým, ktorí mu odrezali pravú ruku a chystali sa stiahnuť z neho, ešte živého, kožu, nebojácne vykríkol: „Každá časť môjho tela, každá kvapka mojej krvi bude vám opätovne pripomínať, že som kresťanom.“
V tej istej statočnosti a radosti poskytli svedectvo osemdesiati piati Číňania, muži a ženy každého veku a postavenia, kňazi, rehoľnice a v Krista veriaci laici, ktorí potvrdili darom života svoju nezlomnú vernosť voči Kristovi a Cirkvi. To sa stalo v okruhu rozličných storočí a v zložitých a ťažkých časoch dejín Cirkvi v Číne. V tomto zástupe mučeníkov žiaria aj tridsiati traja misionári a misionárky, ktorí opustili predtým svoju vlasť a usilovali sa včleniť do skutočnosti a myslenia Číňanov, pričom s veľkou láskou prevzali charakteristické súvislosti tých krajov v túžbe ohlasovať Krista a slúžiť tomuto ľudu. Ich hroby sú až doteraz tam, aby naznačili definitívnu príslušnosť ich vlasti, ktorú aj napriek ľudským obmedzeniam úprimným srdcom milovali a venovali jej všetky svoje sily. „Nikomu sme neškodili,“ odpovedal biskup František Fogolla miestodržiteľovi, ktorý sa chystal prebodnúť ho vlastným mečom, „naopak, mnohým sme boli osožní.“
RESPONZÓRIUM
Mt 5, 44-45. 48; Lk 6, 27
Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú a potupujú, * Aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach.
Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. * Aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si vyznaním svätého mučeníka Augustína a jeho spoločníkov obdivuhodným riadením posilnil svoju Cirkev; daj, aby tvoj ľud verný svojmu zverenému poslaniu dosiahol rast slobody a svedčil vo svete o pravde. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky