27. september 2025

Sv. Vincenta de Paul, kňaza
spomienka

Narodil sa v obci Pouy pri meste Dax v juhozápadnom Francúzsku r. 1581. Keď skončil štúdiá a vysvätili ho za kňaza, stal sa farárom v Paríži. Na výchovu svätých kňazov a pomoc chudobným založil Misijnú kongregáciu (Lazaristov) a v spolupráci so svätou Ľudovítou de Marillac aj kongregáciu Dcér kresťanskej lásky (vincentiek). Zomrel v Paríži roku 1660.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,

na svojom kňazstve doprial si mu podiel,

by v tvojom dome svetlom bol a vodcom

a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Žalm 131
Detská dôvera v Pána
Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)

Pane, moje srdce sa nevystatuje, *

moje oči nehľadia povýšene.

Neženiem sa za veľkými vecami *

ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu *

upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *

ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána *

odteraz až naveky.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Žalm 132
Božie prisľúbenie Dávidovmu domu
Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)
I

Pane, pamätaj na Dávida *

a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi *

a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, *

ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku *

ani svojim viečkam zdriemnutia,

kým nenájdem miesto pre Pána, *

príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, *

a našli sme ju na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku *

a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *

ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *

a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida *

neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

II

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *

je pravdivá, nikdy ju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu *

posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *

a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia *

budú sedieť na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, *

želal si mať ho za svoj príbytok:

„To je miesto môjho odpočinku naveky; *

tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, *

chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *

a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, *

svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *

no na jeho hlave zažiari diadém.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

Poďte a pozrite na diela Pánove.

On vykonal úžasné veci na zemi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Ezechiela

47, 1-12

Videnie o prameni vyvierajúcom z chrámu

V tých dňoch ma obrátil k bráne chrámu, a hľa, spod prahu chrámu vyvierala voda smerom na východ — na východ bolo totiž obrátené chrámové priečelie — a tiekla z pravej strany chrámu, južne od oltára. Potom ma vyviedol severnou bránou von a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda vytekala z pravej strany. Vtom vyšiel smerom na východ muž s meradlom v ruke. Odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po členky. Zasa odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po kolená. Znova odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po pás. Odmeral ešte tisíc lakťov a bola to rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda sa tak zdvihla, že bolo po nej treba plávať; bola to rieka, ktorú nemožno prebrodiť. A povedal mi: „Videl si, syn človeka.“ Potom ma zaviedol na breh rieky a obrátil. Keď som sa obrátil, videl som na oboch brehoch rieky veľké množstvo stromov. A povedal mi: „Táto voda prúdi do východnej krajiny, preteká cez Arabu, vleje sa do mora, do slaných vôd, a vody sa uzdravia. A všade, kam sa rieka dostane, bude žiť všetko, čo sa hýbe; bude veľmi mnoho rýb všade, kam sa dostane táto voda; ozdravie a žiť bude všetko, k čomu sa rieka dostane. Pri mori budú stáť rybári; od Engaddi až po Engallim sa budú sušievať siete. Bude v ňom viac druhov rýb, ako je rýb vo Veľkom mori, nesmierne množstvo. Ale jeho bariny a močiare nebudú uzdravené, budú ponechané soli. Pri rieke, na oboch jej brehoch, budú rásť rozličné ovocné stromy. Lístie z nich neopadne a nikdy nebudú bez ovocia. Každý mesiac prinesú čerstvé plody, lebo jej voda vyteká zo svätyne. Ich ovocie bude pokrmom a ich lístie liekom.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Ez 47, 1. 9; porov. Jn 4, 14

Videl som vodu vyvierať z pravej strany spod chrámu. * A každý, ku komu sa táto voda dostane, bude žiť.

Voda, ktorú im ja dám, stane sa v nich prameňom vody prúdiacej do večného života. * A každý, ku komu sa táto voda dostane, bude žiť.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Spisov svätého kňaza Vincenta de Paul

(Epist. 2546: Correspondance, Entretiens, Documents, ed. P. Coste, Paris 1920-1925, passim)

Službe chudobným treba dať prednosť pred všetkým

My si nemáme chudobných vážiť podľa vonkajšieho vzhľadu a vystupovania ani podľa ich duchovného nadania, lebo často majú hrubú a neupravenú povahu. Keď však na chudobných hľadíte vo svetle viery, zbadáte, že oni predstavujú Božieho Syna, ktorý si vyvolil chudobu. Lebo keď trpel, hoci takmer stratil podobu človeka a pre pohanov sa stal bláznom a pre Židov pohoršením, chudobným sa dal poznať ako hlásateľ radostnej zvesti: „Poslal ma hlásať evanjelium chudobným.“ Aj my musíme takto zmýšľať a napodobňovať to, čo robil Kristus, čiže starať sa o chudobných, potešovať ich, pomáhať im a odporúčať ich.

Veď Kristus sa chcel narodiť chudobný, chudobných si vyvolil za učeníkov, sám sa stal služobníkom chudobných a bol tak účastný na ich položení, že vyhlásil, že čokoľvek dobré alebo zlé urobí niekto chudobným, urobí to jemu samému. A keď Boh miluje chudobných, miluje aj tých, ktorí ich milujú. Lebo keď má niekto niekoho rád, objíma vrúcnou láskou aj tých, čo onomu preukazujú ochotné priateľstvo a službu. Preto aj my dúfame, že za chudobných bude Boh aj nás milovať. Keď ich teda navštevujeme, usilujme sa „pamätať na chudobných a bedárov“ a tak s nimi cítiť, aby sme mohli s Apoštolom povedať: „Pre všetkých som sa stal všetkým.“ A preto z duše, pohnutej starosťami a biedou blížnych, usilovne prosme Boha, aby vlial do nás city milosrdenstva a zľutovania, aby nimi naplnil naše srdcia a naplnené zachoval.

Službe chudobným treba dať prednosť pred všetkým a treba ju preukázať bez meškania. Keď teda chudobný potrebuje v čase modlitby liek alebo pomoc, choďte spokojne k nemu, urobte, čo treba, a obetujte to Bohu, ako keby ste sa modlili. A nepoddávajte sa úzkosti mysle a výčitkám svedomia, že ste pre službu chudobným vynechali modlitbu; lebo nezanedbáva Boha ten, kto kvôli Bohu od neho odchádza, čiže prerušuje Božie dielo, aby vykonal iné podobné.

A tak, keď opúšťate modlitbu, aby ste poslúžili nejakému chudákovi, myslite na to, že ste preukázali službu Bohu. Veď láska je väčšia ako akékoľvek pravidlo a napokon všetko má k nej smerovať: ona je vznešená pani, a preto treba robiť to, čo prikazuje ona. Slúžme teda chudobným s novým nadšením a vyhľadávajme tých najopustenejších, lebo ich sme dostali akoby za pánov a patrónov.

RESPONZÓRIUM

1 Kor 19, 22; Jób 29, 15-16a

Hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých. Pre slabých som sa stal slabým. * Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

Pre slepého som bol okom, pre chromého nohou; pre chudobného som bol otcom. * Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, svätého Vincenta si obdaril apoštolskými čnosťami, aby sa staral o chudobných a o výchovu dobrých kňazov; prosíme ťa, naplň aj nás apoštolskou horlivosťou, aby sme sa riadili jeho náukou a nasledovali ho v láske k tebe a k blížnym. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky