4. marec 2025

Sv. Kazimíra
ľubovoľná spomienka

Syn poľského kráľa, narodil sa roku 1458. Vynikal kresťanskými čnosťami, najmä čistotou a štedrosťou voči chudobným. Bol horlivý vo viere a vrúcne uctieval Eucharistiu a Pannu Máriu. Zomrel na tuberkulózu roku 1484.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Ježišu, Vykupiteľ náš,

koruna slávy v nebesiach,

v tento deň láskavejšie čuj

prosiacich sluhov zbožný hlas.

Dnes vyznávač tvoj vznešený

sa zaskvel novou jasnosťou,

dnes spomíname naňho my,

tvoj ľud, výročnou slávnosťou.

Cez všetko, čo svet sľuboval,

on prešiel čistou šľapajou,

na cestu spásy vydal sa

a verne kráčal za tebou.

Správne a múdro pohrdol

rozkošou sveta prchavou

a dostal za to odmenu

uprostred svätých anjelov.

A preto, Pane, pomôž nám

ísť za ním v jeho šľapajach,

na jeho prosby odpusť nám

hriechy a zažeň každý strach.

Kriste, Kráľ dobrý, láskavý,

buď sláva tebe, Otcovi

i Duchu, ktorý bráni nás,

teraz i večne, v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Žalm 102
Vyhnancove sľuby a prosby
Boh nás potešuje v každom súžení. (2 Kor 1, 4)
I

Pane, vyslyš moju modlitbu *

a moje volanie nech dôjde k tebe.

Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †

v deň môjho súženia *

nakloň ku mne svoj sluch.

Kedykoľvek ťa budem vzývať, *

čím skôr ma vypočuj.

Lebo moje dni sa tratia ako dym *

a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *

takže zabúdam jesť svoj chlieb.

Od samého náreku *

som iba kosť a koža.

Som ako pelikán na púšti, *

ako kuvik uprostred zrúcanín.

Nemôžem spať *

a som ako osamelý vrabec na streche.

Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *

preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

Veď popol jedávam ako chlieb *

a nápoj miešam so slzami;

to pre tvoj hnev a výčitky, *

lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *

a ja schnem sťa tráva.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

II

Ale ty, Pane, trváš večne *

a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †

lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *

lebo už je tu ten čas.

Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *

a ľútostia nad jeho troskami.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *

a tvojej slávy všetci zemskí králi;

lebo Pán vystaví Sion *

a zjaví sa vo svojej sláve.

Zhliadne na modlitbu núdznych *

a nepohrdne ich prosbami.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *

a obnovený ľud oslávi Pána.

Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *

a z nebies pozerá na zem;

čuje nárek zajatých *

a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

aby na Sione hlásali meno Pánovo *

a v Jeruzaleme jeho slávu,

keď sa tam zídu vospolok národy *

a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

III

Cestou mi sily podlomil *

a skrátil moje dni.

Hovorím: „Bože môj, †

neber ma v polovici mojich dní; *

tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

Na začiatku si stvoril zem, *

aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †

rozpadnú sa sťa odev, *

vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

Ale ty ostávaš vždy ten istý *

a tvoje roky sú bez konca.

Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *

a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

Počúvaj, ľud môj, moju náuku.

Nakloň sluch k slovám mojich úst.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jób

3, 1-26

Jóbov nárek

Jób otvoril ústa a preklínal svoj deň a hovoril:

„Nech zhynie deň, v ktorý som sa narodil,

aj noc, keď povedali: ‚Počal sa človek.‘

Nech sa ten deň na tmu obráti,

nech ho Boh zhora nehľadá

a nech nad ním nezažiari svetlo.

Nech ho zahalí tma a tôňa smrti,

nech naň doľahne mrákava

a nech ho zavalí horkosť.

Tej noci nech sa zmocní temný víchor,

nech sa nezaráta do dní roka,

ani nezapočíta medzi mesiace.

Nech je to noc osamelá a bez chvály.

Nech ju prekľajú tí, čo preklínajú deň,

tí, čo sú hotoví zobudiť Leviatana.

Nech sa zatmia hviezdy ešte pred brieždením,

nech očakáva svetlo, ale nadarmo,

nech neuvidí viečka zornice,

lebo nezavrela bránu lona, ktoré ma nosilo,

a neodstránila zlo spred mojich očí.

Prečo som v lone nezomrel

alebo nezahynul hneď, ako som vyšiel z matkinho života?

Načo ma vzali na kolená,

prečo ma na prsiach dojčili?

Teraz by som už ticho spal

a v spánku odpočíval

s kráľmi a radcami krajiny,

ktorí si stavali náhrobky;

alebo s kniežatami, čo mali zlato

a svoje domy striebrom plnili.

Prečo nie som ako zahrabané nedochôdča,

ako počatí, čo neuzreli svetlo?

Tam bezbožní prestávajú zúriť,

tam si vyčerpaní odpočinú.

Tam sú aj väzni na pokoji

a nepočujú hlas dozorcu.

Je tam malý i veľký

a otrok oslobodený od svojho pána.

Načože je úbohému svetlo

a život tým, čo majú horkosť v duši,

čo čakajú smrť, ale neprichádza,

hoci ju hľadajú viac ako skrytý poklad

a veľmi sa radujú

a tešia na hrob?

Načo je život človeku, ktorému je skrytá jeho cesta

a ktorého Boh obkľúčil temnotami?

Skôr, ako by som jedol, vzdychám

a môj rev je ako vody záplavy.

Lebo prišiel na mňa strach, ktorého som sa bál,

a stalo sa to, čoho som sa obával.

Nemal som pokoja, nemal som odpočinku, nemal som oddychu

a ešte prichádza na mňa hnev.“

RESPONZÓRIUM

Jób 3, 24-26; 6, 13

Skôr, ako by som jedol, vzdychám a môj rev je ako vody záplavy. Lebo prišiel na mňa strach, ktorého som sa bál, a stalo sa to, čoho som sa obával. * A ešte prichádza na mňa tvoj hnev, Pane.

Vari niet vo mne pomoci pre mňa a vzdialila sa aj sila odo mňa? * A ešte prichádza na mňa tvoj hnev, Pane.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Životopisu svätého Kazimíra, ktorý napísal pravdepodobne súveký autor

(Cap. 2-3, Acta Sanctorum Martii 1, 347-348)

Ukladal si poklad podľa prikázaní Najvyššieho

Kazimírovo srdce bolo tak zaplavené a preplnené až neuveriteľnou, nepredstieranou úprimnou láskou voči všemohúcemu Bohu, ktorú v ňom rozpaľoval Boží Duch, že pretekala z hlbín jeho srdca von na blížneho, a nebolo mu nič milšie, nič žiaducejšie, ako rozdať nielen svoj majetok, ale aj seba celého darovať a rozdať Kristovým chudobným, pocestným, chorým, zajatcom a utrápeným ľuďom.

Pre vdovy, siroty a utláčaných nebol len ochrancom, len opatrovníkom, ale aj otcom, synom a bratom.

Veru, bolo by treba napísať dlhú históriu, keby sa tu mali spomenúť jednotlivé skutky jeho najvyššej lásky k Bohu a k ľuďom, ktorými sa skvel.

Ťažko povedať alebo si predstaviť, ako pestoval spravodlivosť, ako sa cvičil v umiernenosti, akou múdrosťou vynikal, o akú silu a pevnosť ducha sa opieral, a to vo veku, v ktorom sú ľudia od prírody náchylní vrhať sa strmhlav do zla.

Otcovi denne pripomínal spravodlivosť pri riadení kráľovstva jemu zvereného ľudu. A keď sa niekedy niečo z nedbalosti alebo z ľudskej slabosti zanedbalo, nikdy to nezabudol kráľovi skromne pripomenúť.

Na záujmy chudobných a biednych hľadel ako na svoje vlastné a podporoval ich, a preto ho ľud nazýval obhajcom chudobných. Hoci bol kráľovským synom a pochádzal zo vznešeného rodu, s nikým mu nebolo zaťažko stýkať sa alebo sa rozprávať, ani s tým najnepatrnejším a najnižšie postaveným človekom.

Vždy chcel radšej patriť medzi tichých a chudobných v duchu, ktorým patrí nebeské kráľovstvo, než medzi slávnych a mocných tohto sveta. Ani sa neuchádzal o najvyššiu ľudskú moc, ani ju nikdy nechcel prijať, keď mu ju otec ponúkal. Bál sa, aby ostne bohatstva, ktoré náš Pán Ježiš Kristus nazval tŕním, nezranili jeho ducha, alebo aby ho nepoškvrnila nákaza pozemských vecí.

Všetci jeho domáci, počnúc komorníkom a sekretárom, veľkí a vynikajúci muži, z ktorých niektorí ešte žijú a dôverne poznali jeho život v súkromí, tvrdia a dosvedčujú, že žil až do konca ako panic a ako panic dovŕšil svoj posledný deň.

RESPONZÓRIUM

Sir 29, 14; 1 Tim 6, 11b

Ukladaj si poklad podľa prikázaní Najvyššieho. * A bude ti to na osoh ako zlato.

Usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. * A bude ti to na osoh ako zlato.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci Bože, tebe slúžiť znamená kraľovať; na orodovanie svätého Kazimíra dopraj, aby sme ti vytrvalo slúžili v spravodlivosti a svätosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky