Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Najlepší sveta Stvoriteľ,
Vladár náš, chráň si stvorenia.
Nás pohrúžených do snenia
zbav škodlivého hlivenia.
Presvätý Kriste, prosíme:
odpusť nám viny, vyslyš nás;
vstávame, by sme modlitbou
posväcovali nočný čas.
Myseľ i ruky dvíhame,
ako nám prorok prikázal,
a v noci k chvále vstávame,
ako nám príklad Pavol dal.
Vidíš zlo, čo sme spáchali,
tajnosti sme ti zjavili,
vzlyk prosieb z mysle leje sa,
odpusť nám, čo sme zhrešili.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás
teraz i večne, v každý čas. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ty, Pane, Kriste, všetko vieš;
tebe česť, sláva, veleba.
Ty poznáš srdca tajnosti,
pomôž nám svojou milosťou.
Najlepší Pastier, pasieš nás,
stratené ovce vyhľadáš,
v tých najžírnejších pastvinách
nás pripoj k stádu svätému.
Zmierni hnev, Sudca, utíš strach,
záhube večnej nedaj nás,
lež nech na večných pastvinách
pri tebe máme večnú slasť.
Buď sláva tebe, Spasiteľ,
i úcta, moc a víťazstvo,
ty dobre vládneš nad všetkým
teraz a večne, naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.
Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal: †
„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.
„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“
Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *
a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *
Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *
je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.
Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *
Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
Ty vládneš nad neskrotným morom *
a zmierňuješ jeho vlnobitie.
Rahaba si pošliapal ako raneného, *
svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.
Tvoje je nebo a tvoja je zem, *
svet i jeho bohatstvo si ty založil.
Sever i juh si ty utvoril, *
Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Mocné je tvoje rameno, *
pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *
milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.
Blažený ľud, ktorý vie jasať! *
Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
Lebo ty si jeho sila a nádhera *
a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
a náš kráľ Izraelovmu Svätému.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.
Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.
Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †
„Bohatierovi som pomoc poskytol *
a vyvoleného z ľudu som povýšil.
Našiel som svojho služobníka Dávida, *
pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka *
a posilňovať moje rameno.
Nezaskočí ho nepriateľ, *
ani zlosyn ho nepokorí.
Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *
a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
S ním bude moja vernosť a milosť *
a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
Položím jeho ruku na more *
a na rieky jeho pravicu.
On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *
môj Boh a útočište mojej spásy.‘
A ja ho ustanovím za prvorodeného, *
za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
Naveky mu svoju milosť zachovám *
a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky *
a jeho trón bude ako dni nebies.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.
Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.
„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *
a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia *
a nezachovajú moje predpisy,
potom ich priestupok trstenicou potrescem *
a ich neprávosť korbáčom.
Ale priazeň mu neodopriem *
a neporuším svoju vernosť.
Svoju zmluvu neznesvätím *
a nezruším výroky svojich úst.
Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *
nesklamem Dávida.
Jeho rod bude trvať naveky *
a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
a navždy bude pevný sťa luna, *
verný svedok na oblohe.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.
Výklad tvojich slov osvecuje.
Maličkým dáva chápavosť.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Deuteronómium
29, 1-5. 9-28
Kliatba na tých, čo porušili zmluvu
V tých dňoch Mojžiš zvolal celý Izrael a povedal im:
„Videli ste všetko, čo urobil Pán pred vašimi očami v egyptskej krajine faraónovi, všetkým jeho služobníkom a celej jeho krajine, tie veľké skúšky, ktoré videli tvoje oči, znamenia a veľké zázraky. Ale Pán vám nedal srdce, aby chápalo, oči, aby videli, a uši, aby počuli, až po tento deň. Vodil som vás štyridsať rokov po púšti. Váš odev sa nezodral, ani obuv sa ti na nohách nerozpadla zo staroby. Chlieb ste nejedli, víno a opojný nápoj ste nepili, aby ste vedeli, že ja som Pán, váš Boh.
Dnes vy všetci stojíte pred Pánom, svojím Bohom, vaše kniežatá, kmene, starší, predstavení, všetci izraelskí mužovia, slobodní, vaše manželky i tvoj cudzinec, čo s tebou býva v tábore, od drevorubačov až po tých, čo ti chodia po vodu, aby si pristúpil k zmluve Pána, svojho Boha, a k prísahe, ktorú dnes Pán, tvoj Boh, uzaviera s tebou, aby ťa dnes urobil svojím ľudom a aby on bol tvojím Bohom, ako ti to povedal a ako prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.
Ja túto zmluvu neuzatváram a túto prísahu nepotvrdzujem iba s vami, ale so všetkými, čo sú tu dnes s nami prítomní pred Pánom, naším Bohom, aj s tými, čo nie sú tu dnes s nami. Veď vy viete, ako sme bývali v egyptskej krajine a ako sme prešli pomedzi národy. Keď ste cez ne prechádzali, videli ste ich ohavnosti a modly, drevo a kameň, striebro a zlato, ktoré uctievali. Nech niet medzi vami muža ani ženy, rodiny ani kmeňa, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Pána, nášho Boha, čo by šiel a slúžil bohom tamtých národov; aby nebol medzi vami koreň, ktorý by plodil jed a palinu; ani takého, čo by počul slová tejto prísahy a v srdci by si blahorečil: ‚Budem mať pokoj, aj keď budem hovieť zlým žiadostiam svojho srdca,‘ a uchvátil by zavlaženú i vyprahnutú krajinu. Pán mu neodpustí, ale vtedy veľmi vzplanie jeho hnev a žiarlivosť proti takému človekovi, doľahnú naň všetky kliatby, čo sú napísané v tejto knihe, a Pán vymaže jeho meno spod neba. Oddelí ho na záhubu od všetkých kmeňov Izraela, podľa kliatieb zmluvy, ktoré sú napísané v tejto knihe zákona.
A budúce pokolenie, vaši synovia, čo sa po vás narodia, i cudzinci, čo prídu zďaleka, uvidia rany a neduhy tej krajiny, ktorými ju Pán bude biť, a povedia: Síra a soľ. Spálená je všetka jej pôda, takže sa už do nej neseje, ani z nej nič zelené neklíči. Je ako vyvrátená Sodoma a Gomora, Adama a Seboim, ktoré Pán vyvrátil vo svojom hneve a rozhorčení. A všetky národy povedia: ‚Prečo to Pán urobil tejto krajine? Prečo tento veľký, rozhorčený hnev?‘ A odpovedia: ‚Preto, že opustili zmluvu Pána, Boha svojich otcov, ktorú s nimi uzavrel, keď ich vyviedol z egyptskej krajiny, a slúžili cudzím bohom, klaňali sa tým, ktorých nepoznali a ktorým nepatrili. Preto Pán hnevom zahorel proti tej krajine a priviedol na ňu všetky kliatby, čo sú napísané v tejto knihe, vyhnal ich vo veľkom hneve, rozhorčení a nevôli z ich krajiny a zahnal ich do cudzej krajiny, ako to dnes vidno.‘
Skryté veci patria Pánovi, nášmu Bohu, zjavné zasa nám a našim synom až naveky, aby sme plnili všetky slová tohto zákona.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Gal 3, 13-14; porov. Dt 8, 14b
Kristus sa za nás stal kliatbou, aby prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, * Aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.
Boh nás vyviedol z egyptskej krajiny a vyslobodil nás z domu otroctva. * Aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého opáta Bernarda na Pieseň piesní
(Sermo 61, 3-5: Opera omnia, 1839, 1, 2, 3033)
Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila aj milosť
Kde nájdu chorí istý a spoľahlivý duševný pokoj a odpočinok, ak nie v Spasiteľových ranách? Tým spokojnejšie tam prebývam, čím je schopnejší spasiť. Svet huláka, telo ťaží, diabol strojí úklady, ale nepadám, lebo mám základy na pevnej skale. Spáchal som veľký hriech, svedomie sa znepokojí, ale nesplaší, lebo si spomeniem na Pánove rany. Veď „pre naše hriechy bol prebodnutý“. Čo je také smrteľné, že by sa nemohlo Kristovou smrťou zachrániť? Keď si teda spomeniem na taký silný a účinný liek, už ma nemôže vystrašiť nijaká zlá choroba.
A preto sa očividne mýli ten, čo hovorí: „Moja neprávosť je väčšia, než aby som si zaslúžil odpustenie.“ Ibaže nebol Kristovým údom a neprislúchali mu Kristove zásluhy; nemohol využiť, nemohol nazvať svojím, čo by mu patrilo, čo by bolo jeho, ako môže úd nazvať svojím, čo patrí hlave.
Ja si však s dôverou privlastňujem z Pánovho srdca to, čo mne samému chýba, lebo ono oplýva milosrdenstvom a nechýbajú ani otvory, ktorými vyteká. Prebodli mu ruky a nohy a otvorili kopijou bok. Cez tieto otvory môžem sať „med zo skaly a olej z najtvrdšieho kameňa“, čiže skusovať a presvedčiť sa, „aký dobrý je Pán“.
Zaoberal sa myšlienkami pokoja a ja som o tom nevedel. „Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?“ Ale prerážajúci klinec stal sa mi kľúčom, ktorý otvára, aby som videl Pánovu vôľu. Prečo nevidím cez tento otvor?! Klinec volá, rana volá, že v Kristovi Boh naozaj zmieruje svet so sebou. „Železo preniklo jeho dušu“ „a priblížilo sa k jeho srdcu“, takže už nevie necítiť s mojimi slabosťami.
Cez telesné otvory sa vyjavujú tajomstvá srdca, aj ono veľké tajomstvo nábožnosti a „hĺbka milosrdenstva nášho Boha, s ktorou nás navštívil vychádzajúci z výsosti“. Prečo by sa táto hĺbka nevyjavila cez rany? Lebo v čom inom ako v tvojich ranách jasnejšie zažiarilo, že ty, Pane, si dobrý a láskavý a veľmi milostivý? Veď nik nemá väčšie zľutovanie ako ten, kto položí svoj život za odsúdencov vydaných na smrť.
Preto moja zásluha, to je Pánovo milosrdenstvo. A nikdy nie som celkom chudobný na zásluhy, kým nie je on na milosrdenstvo. A keďže Pánovo milosrdenstvo je nesmierne, som aj ja bohatý na zásluhy. Ale čo, keď som si vedomý mnohých hriechov?! Lenže „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila aj milosť“. A keďže „Pánovo milosrdenstvo je od večnosti až na večnosť“, aj ja „chcem Pánovo milosrdenstvo ospevovať naveky“. A čo moja spravodlivosť? „Pane, budem spomínať len na tvoju spravodlivosť.“ Veď ona je aj mojou, lebo ty si sa pre mňa stal spravodlivosťou od Boha.
RESPONZÓRIUM
Iz 53, 5; 1 Pt 2, 24
On bol prebodnutý pre naše neprávosti, pre naše zločiny strýznený. On pre náš pokoj znášal trest * A jeho rany nás uzdravili.
Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. * A jeho rany nás uzdravili.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, usmerňuj náš život podľa svojej vôle, aby sme v mene tvojho milovaného Syna horlivo konali dobré skutky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky