Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
a dobrým otcom.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.
Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.
Pane, vyjasni tvár nad svojím služobníkom.
A nauč ma svojim ustanoveniam.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhého listu Korinťanom
4, 5-18
Apoštolova krehkosť a dôvera
Bratia, nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo,“ zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.
No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. V nás teda účinkuje smrť, vo vás život.
Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, a preto som povedal,“ aj my veríme, a preto hovoríme. Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu. Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.
RESPONZÓRIUM
2 Kor 4, 6; Dt 5, 24a
Boh, ktorý povedal: Nech z temnôt zažiari svetlo, * Zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.
Hľa, Pán, náš Boh, nám ukázal svoju velebu a veľkosť; počuli sme jeho hlas. * Zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.
DRUHÉ ČÍTANIE
Pracovný preklad:
Z Listov svätého pustovníka Ammonia
(Ep. 12: PO 10/6, 1973, 603-607)
Najbližší Bohu sú ustanovení za lekárov duší
Milovaní v Pánovi, vy viete, že po porušení príkazu duša nemôže poznať Boha, ak sa nevzdiali od ľudí a všetkých zamestnaní. Vtedy totiž uvidí svojho protivníka, ako jej odporuje. Keď však uvidí svojho protivníka, ktorý s ňou bojuje a keď ho premôže a on zavše s ňou zápasí, vtedy Boh prebýva v nej a smútok sa pretvára na radosť a plesanie. Ak je však v boji premožená, nastúpi do nej smútok a ochabnutosť s mnohými inými vecami a ťažkosťami všetkých druhov.
Z tohto dôvodu otcovia žili osamote na púšti, ako Eliáš z Tesby, potom Ján. Nemyslite si, že boli medzi spravodlivými ľuďmi tým, že medzi ľuďmi konali spravodlivo, ale najprv boli vo veľkom tichu a takto dostali Božie čnosti, aby v nich Boh prebýval a vtedy ich Boh poslal medzi ľudí, až keď dosiahli všetky čnosti, aby boli rozdávačmi Božími a uzdravovali ich choroby. Boli totiž lekármi duší a chceli uzdravovať ich slabosti. Z tohto dôvodu boli vytrhnutí z ticha a poslaní k ľuďom; ale až vtedy sa posielajú, keď boli uzdravené ich slabosti. Nemôže sa totiž stať, že by sa posielala duša k ľuďom na ich budovanie, kým by mala nejaké nedokonalosti. Tí však, čo ešte nedosiahli dokonalosť, a idú, idú podľa svojej vôle, nie však z Božej vôle. Boh o takýchto, karhajúc ich, hovorí: „Ja som ich – hovorí – neposlal a oni utekali.“ Preto ani svoju dušu nemôžu zachovať, tým menej môžu iné duše budovať.
Tí však, ktorých Boh posiela, neradi sa vzďaľujú od ticha. Vedia totiž, že v tichu získali Božiu silu. Avšak aby neboli takými, žeby neposlúchali Stvoriteľa, vychádzajú na duchovné budovanie, pričom napodobňujú jeho: ako Otec poslal svojho pravého Syna z neba, aby uzdravoval všetky choroby a neduhy ľudí. Je totiž napísané: „On vzal na seba naše bolesti a niesol naše neduhy.“ Preto všetci svätí, ktorí prichádzajú k ľuďom, aby ich uzdravili, napodobňujú Stvoriteľa vo všetkom, čím sa stávajú hodni byť adoptívnymi Božími deťmi, a ako je Otec a Syn, aj oni nech sú na veky vekov.
Hľa, milovaní, ukázal som vám silu ticha, ako z každej strany uzdravuje a aké milé je Bohu. Preto som vám napísal, aby ste boli silní v tej veci, ktorej sa venujete, a aby ste vedeli, že pomocou ticha napredovali všetci svätí a preto v nich prebývala Božia sila, preto im naznačovala nebeské tajomstvá, preto jeho milosť celú starobu tohto sveta porazila. A ten, čo vám toto napísal, jeho pomocou prišiel k takémuto meradlu.
Sú aj v tomto čase mnohí mnísi, ktorí nemôžu vytrvať v tichu, pretože nemohli premôcť svoju vôľu. A tak medzi ľuďmi ustavične bývajú takí, ktorí nevedia pohŕdať sebou, utekať pred zvykmi ľudského rodu a v boji zápasiť. Preto zotrvávajú so svojimi príbuznými, tešiac sa s nimi po celý čas svojho života. Preto nie sú hodni božskej nežnosti, ani toho, aby v nich prebývala Božia sila. Keď sa im zjaví sila, nachádza ich takých, že sa tešia z tohto stánku sveta a z vášní duše a tela, a preto nemôže na nich zostúpiť; ba láska k peniazom a prázdna ľudská sláva a všetky slabosti duše a zamestnania nedovoľujú, aby na nich zostúpila Božia sila.
Vy však buďte silní v tej veci, ktorej sa venujete. Tí totiž, čo odstupujú od ticha, nemôžu premôcť svoje vášne, ani nemôžu bojovať proti svojmu protivníkovi, keďže sú podriadení svojim vášňam; vy však premáhate vášne a Božia sila nech je s vami.
RESPONZÓRIUM
Flp 3, 8b. 10a; Rim 6, 8
Všetko som stratil, aby som získal Krista, * Aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení.
Ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. * Aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si povolal svätého kňaza Šarbela, aby viedol duchovný zápas v samote na púšti, a naplnil si ho nesmiernou zbožnosťou; daj, prosíme, aby sme sa životom pripodobnili Pánovmu utrpeniu a raz si zaslúžili mať účasť na jeho kráľovstve. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky