Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Účastník svetla Otcovho,
ty sám si svetlo svetla, deň,
keď v noci na spev vstávame,
stoj pri nás ako pochodeň.
Nech zmizne z mysle temrava,
démonov zberbu odožeň,
nech údy nie sú ťarbavé,
nech opustí nás nočný sen.
Nám, Kriste, milostivý buď,
nám, ktorí v teba veríme,
nech telu, duši osoží,
o čo ťa v piesňach prosíme.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Blažená Svätá Trojica,
ty všetko tvoríš, spravuješ;
na práce deň nám darúvaš
a noc na spánok určuješ.
Preto ti ráno, večer tiež
aj vo dne, v noci spievame;
nech tvoja sláva, dobrota
naveky s nami zostane.
Hľa, koríme sa v pokore
pred tebou trošku nesmelí,
spoj naše spevy so spevmi,
čo v nebi nôtia anjeli.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.
Pane, prečo si tak ďaleko? *
Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *
nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *
a lakomec sa vychvaľuje.
Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *
„Boh nezasahuje; Boha niet.“
Také sú všetky jeho myšlienky *
a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *
a všetkých svojich odporcov nemá za nič.
V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *
ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *
pod jeho jazykom zločin a násilie.
Sedí na postriežke blízko osád, *
nevinného zákerne zabíja.
Očami sliedi za chudákom; *
ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára; *
chytá ho a hádže naňho sieť.
Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *
v jeho násilných pazúroch.
V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *
odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.
Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.
Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *
nezabúdaj na úbohých.
Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *
Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?
Ty vidíš, †
veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *
a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha *
a sirote pomáhaš.
Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *
budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.
Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *
Pohania vymizli z jeho krajiny.
Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *
vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *
aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.
Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.
Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *
stratila sa vernosť medzi ľuďmi.
Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *
hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.
Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *
a vystatovačný jazyk;
lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †
ústa sú nám zbraňou; *
ktože je pánom nad nami?“
„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †
povstanem teda,“ hovorí Pán, *
„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“
Pánove výroky sú rýdze *
jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.
Pane, ty nás zachováš a ochrániš *
pred týmto pokolením naveky.
Navôkol chodia bezbožní *
a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.
Pán vedie pokorných k správnemu konaniu.
A tichých poúča o svojich cestách.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu Galaťanom
2, 11 – 3, 14
Spravodlivý žije z viery
Bratia, keď prišiel Kéfas do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. Kým neprišli niektorí od Jakuba, jedával s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval sa a oddeľoval, lebo sa bál tých, čo boli z obriezky. A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom. Keď som videl, že nepostupujú priamo, podľa pravdy evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: „Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!“ My sme rodení židia, nie hriešni pohania, a vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek.
Ak sme aj my, čo hľadáme ospravedlnenie v Kristovi, hriešnici, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vonkoncom nie! Lebo ak znova staviam to, čo som zboril, ukazujem, že som priestupník. Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel.
Nerozumní Galaťania, kto vám počaril? Veď vám bol pred očami zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný! Iba to by som sa rád od vás dozvedel: Dostali ste Ducha zo skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery? Takí ste hlúpi?! Začali ste Duchom a teraz končíte telom? Toľko ste zažili a nadarmo? Keby to bolo len nadarmo! A ten, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami zázraky, robí to na základe skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery?
Tak ako Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi. Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlní pohanov, preto predpovedalo Abrahámovi: „V tebe budú požehnané všetky národy.“ Teda tí, čo sú z viery, sú žehnaní s veriacim Abrahámom. No všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, veď je napísané: „Prekliaty je každý, kto nevytrvá vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, aby to konal.“ A je zjavné, že zákon neospravedlňuje nikoho pred Bohom, lebo spravodlivý bude žiť z viery. Zákon však nie je z viery, ale kto ich bude plniť, bude z nich žiť. Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve,“ aby v Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.
RESPONZÓRIUM
Gal 2, 16. 21b
Človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. * My sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona.
Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel. * My sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílií kňaza Origena na Genezis
(Hom. 8, 6. 8. 9: PG 12, 206-209)
Abrahámova obeta
„Abrahám vzal drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám niesol v rukách oheň a nôž a išli spolu.“ To, že si Izák sám nesie drevo na zápalnú obetu, je predobrazom toho, že si aj Kristus sám niesol kríž, pričom prinášať drevo na zápalnú obetu je úlohou kňaza. On sa teda stáva obetným darom i kňazom. Vyplýva to aj z toho, čo sa dodáva: „A išli obaja spolu.“ Teda hoci oheň a nôž niesol Abrahám ako obetujúci, Izák nekráčal za ním, ale s ním, aby bolo vidno, že razom s ním koná kňazskú službu.
Čo nasleduje potom? „Izák vravel svojmu otcovi Abrahámovi: Otče!“ Tieto synove slová boli v danej chvíli hlasom pokušenia. Vieš si predstaviť, ako týmto oslovením rozochvel syn vedený na obetu otcovo srdce? A hoci bol Abrahám pre svoju vieru dosť tvrdý, odpovedal mu aj on s pohnutím: „Čo je, syn môj?“ „Pozri,“ hovorí on, „oheň a drevo je tu, a baránok na zápalnú obetu je kde? Abrahám na to odvetil: Boh si zaobstará baránka na obetu, syn môj.“
Táto Abrahámova dostatočne presná a opatrná odpoveď ma dojíma. Neviem, čo videl v duchu, lebo nehovorí v prítomnom čase, ale v budúcom: „Boh si sám zaobstará baránka.“ Synovi, ktorý sa pýta na prítomnosť, odpovedá budúcnosťou. Veď Pán si sám zaobstaral baránka v Kristovi.
„Abrahám vystrel ruku, aby vzal nôž a zabil svojho syna. Ale vtom naňho zavolal Pánov anjel z neba: Abrahám! On odpovedal: Tu som. Anjel povedal: Nevzťahuj svoju ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha.“ Porovnajme tieto slová s Apoštolovými, kde hovorí o Bohu: „On vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých.“ Pozri, ako Boh zápasí s ľuďmi vo svojej veľkolepej štedrosti. Abrahám obetoval Bohu smrteľného syna bez usmrtenia, Boh vydal nesmrteľného Syna na smrť za všetkých.
„Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v kroví Sabech.“ Povedali sme, myslím, vyššie, že Izák je predobrazom Krista, ale zdá sa, že aj ten baran je Kristovým predobrazom. A stojí za to poznať, ako sa obaja stretajú v Kristovi: Izák, ktorý nebol zabitý, i baran, ktorý bol zabitý. Kristus je Božie Slovo, ale „Slovo sa telom stalo“.
Kristus teda trpí, ale v tele; znáša smrť, ale jeho telo, ktorého predobrazom je tento baran. Ako aj Ján povedal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“ Slovo však zostalo nedotknuté a ono je podľa ducha Kristus, ktorého obrazom je Izák. Preto je sám aj obetným darom, aj veľkňazom podľa ducha. Lebo ten, čo prináša Otcovi obetný dar podľa tela, obetuje sa sám na oltári kríža.
RESPONZÓRIUM
Jn 19, 16-17a; Gn 22, 6a
Oni prevzali Ježiša. * Ježiš si sám niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka.
Abrahám vzal drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. * Ježiš si sám niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, neprestajne ochraňuj svoju rodinu, ktorá vkladá nádej iba do nebeskej milosti, aby sme boli vždy v bezpečí pod tvojou ochranou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky