15. máj 2025

Štvrtok, Veľkonočné obdobie, 4. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Toto je pravý Boží deň,

žiariaci svetlom blaživým,

veď celý svet krv Kristova

zbavila jeho ťažkých vín.

On vrátil slepým svetlo, zrak

a hriešnym novú vieru vlial;

kto by sa musel strachom chvieť,

keď Pán i z lotra hriechy sňal?

Anjeli hľadia v úžase,

aký trest Kristus musel zniesť;

a lotor pri ňom kajúci

má prísľub raja ešte dnes.

Obdivuhodné tajomstvo:

sám Boh si ľudské telo vzal,

by telo zbavil nákazy,

aby hriech, vinu z ľudí sňal.

Môže byť niečo vzácnejšie,

keď milosť vinu zamení,

keď láska strávi, zničí strach

a v smrti život pramení?!

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:

Nech z výšin neba radosť znie,

nech jasá more, plesá zem:

Ukrižovaný z mŕtvych vstal

a smrteľníkom život dal.

Vracia sa milostivý čas,

deň spásy zjavuje sa zas;

v ňom Baránkovou krvou svet

obmytý skvie sa ako kvet.

Tá smrť, tá láska zranená

vín odpustenie znamená;

zmučený silu nestratil

a premožený zvíťazil.

V tom máme nádej; veríme,

že s Kristom k sláve prídeme,

aj my budeme vzkriesení

a vlastniť život blažený.

A preto všetci, čo sme tu,

obetu čistú, presvätú

nábožne slávme, slávnostne,

veď všetko dobro plynie z nej.

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre. Aleluja.

Žalm 44
Pohromy národa
V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)
I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †

naši otcovia nám rozprávali *

o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.

Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *

zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *

nepomohlo im vlastné rameno,

ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *

lebo ich máš rád.

Ty si môj kráľ a môj Boh, *

ty pomáhaš Jakubovi.

Len s tebou sme zahnali nepriateľov *

a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *

ani môj meč ma nezachráni.

Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *

a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.

V Bohu sa budeme chváliť celý deň *

a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre. Aleluja.

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu. Aleluja.

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *

už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.

Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *

a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.

Vydal si nás ako ovce na zabitie *

a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *

a neobohatil si sa jeho predajom.

Vystavil si nás na potupu susedom *

a na posmech i pohanu nášmu okoliu.

Urobil si z nás príslovie pre pohanov *

a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *

a rumenec hanby mi pokrýva tvár,

keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *

keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu. Aleluja.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.

III

Toto všetko nás postihlo, †

hoci sme nezabudli na teba *

a neporušili sme zmluvu s tebou.

Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *

ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,

a predsa si nás ponížil v kraji líšok *

a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *

a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

či Boh na to nepríde? *

On predsa pozná tajnosti srdca.

Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *

pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *

Vstaň a nezavrhni nás navždy.

Prečo odvraciaš svoju tvár? *

Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

Veď naša duša je pokorená až do prachu, *

naše telo je pritlačené k zemi.

Vstaň, Pane, pomôž nám *

a vykúp nás, veď si milosrdný.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.

Boh aj Pána vzkriesil. Aleluja.

A vzkriesi aj nás svojou mocou. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

15, 5 – 16, 21

Sedem čiaš Božieho hnevu

Ja, Ján, som videl: V nebi sa otvoril chrám stánku svedectva a z chrámu vyšli siedmi anjeli, čo mali sedem rán. Boli oblečení do čistého skvúceho ľanového rúcha a cez prsia boli prepásaní zlatým pásom. Jedna zo štyroch bytostí podala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha, žijúceho na veky vekov. A chrám sa naplnil dymom Božej slávy a jeho moci a nik nemohol vojsť do chrámu, kým sa nedovŕši sedem rán siedmich anjelov.

Potom som počul mocný hlas z chrámu, ako hovorí siedmim anjelom: „Choďte a vylejte na zem sedem čiaš Božieho hnevu!“

Odišiel prvý a vylial svoju čašu na zem: a povyhadzovali sa zhubné a zlé vredy na ľuďoch, čo mali znak šelmy, aj na tých, čo sa klaňali jej obrazu.

Druhý vylial svoju čašu na more: a zmenilo sa na krv ako z mŕtveho a zahynulo všetko živé, čo bolo v mori.

Tretí vylial svoju čašu na rieky a pramene vôd: a zmenili sa na krv. Potom som počul anjela vôd volať: „Spravodlivý si ty, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si vyniesol takýto rozsudok. Keďže preliali krv svätých a prorokov, dal si im piť krv; zaslúžili si to!“ A od oltára som počul volať: „Áno, Pane, Bože všemohúci, správne a spravodlivé sú tvoje súdy!“

Štvrtý anjel vylial svoju čašu na slnko: a bolo mu dané páliť ľudí ohňom. Veľká horúčava spaľovala ľudí a tí sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito ranami; ale nerobili pokánie, aby mu vzdali slávu.

Piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy: a jej kráľovstvo stemnelo. Od bolesti si hrýzli jazyky a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a vredy a nerobili pokánie za svoje skutky.

Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: a jej voda vyschla, aby sa pripravila cesta kráľom od východu slnka. I videl som troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, z tlamy šelmy a z úst falošného proroka. To sú duchovia démonov, ktorí konajú znamenia: vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili na boj vo veľký deň všemohúceho Boha.

Hľa, prichádzam ako zlodej. Blahoslavený, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a aby nevideli jeho hanbu.

I zhromaždil ich na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedon.

Siedmy anjel vylial svoju čašu do vzduchu a z chrámu od trónu vyšiel mocný hlas; hovoril: „Stalo sa!“ A nastali blesky, burácanie, hrmenie aj veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi – také veľké bolo zemetrasenie. Veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov padli. Boh si spomenul na veľký Babylon a dal mu kalich vína svojho rozhorčeného hnevu. Všetky ostrovy zmizli a ani vrchov viac nebolo. Z neba padali na ľudí krúpy ťažké ako talenty a ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, lebo táto jeho rana bola veľmi veľká.

RESPONZÓRIUM

Mt 24, 43; Zjv 16, 15; 1 Sol 5, 3

Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel. * Hľa, prichádzam ako zlodej, hovorí Pán. Blahoslavený, kto bdie. Aleluja.

Keď budú hovoriť: Je pokoj a istota, vtedy znenazdania príde záhuba. * Hľa, prichádzam ako zlodej, hovorí Pán. Blahoslavený, kto bdie. Aleluja.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium

(Tract. 65, 1-3: CCL 36, 490-492)

Nové prikázanie

Pán Ježiš vyhlasuje, že dáva svojim učeníkom nové prikázanie, podľa ktorého sa majú navzájom milovať. Hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.“

A nebolo toto prikázanie už v starom Božom zákone, kde sa píše: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“? Prečo teda Pán volá novým to, čo je už také staré? Či preto je novým prikázaním, že nás vyzlieka zo starého a oblieka v nového človeka? Nie každá láska obnovuje toho, kto počúva alebo skôr poslúcha, ale iba tá, ktorú Pán odlíšil od telesnej lásky, keď dodal: „Ako som ja miloval vás.“

Takáto láska nás obnovuje, aby sme boli novými ľuďmi, dedičmi novej zmluvy, spevákmi novej piesne. Takáto láska, milovaní bratia, obnovila aj v minulosti dávnych spravodlivých, tak patriarchov a prorokov, ako neskôr svätých apoštolov, a ona aj teraz obnovuje národy a z celého ľudského pokolenia, rozšíreného po celom svete, tvorí a zhromažďuje nový ľud, telo novej snúbenice, nevesty jednorodeného Božieho Syna, o ktorej sa hovorí v Piesni piesní: „Kto je to tá, čo vystupuje v bielom?“ Isteže v bielom, veď je obnovená. A čím, ak nie novým prikázaním?

Preto sa v nej údy starajú navzájom jeden o druhý: ak trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. Počúvajú totiž aj zachovávajú toto slovo: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.“ Nie tak, ako sa milujú tí, čo zvádzajú, ani tak, ako sa milujú ľudia preto, že sú ľuďmi. Ale tak, ako sa milujú preto, že sú bohmi a všetci sú synmi Najvyššieho, aby boli bratmi jeho jediného Syna, a milujú sa navzájom tou láskou, ktorou ich miluje on, aby ich priviedol k cieľu, ktorý im postačí, kde sa ich túžba nasýti dobrodeniami. Ich túžbe totiž nebude nič chýbať vtedy, keď bude Boh všetko vo všetkom.

Takúto lásku nám dáva ten, ktorý povedal: „Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.“ Preto nás teda miloval, aby sme sa aj my vzájomne milovali. Tým, že nás miloval, urobil nás schopnými úzko sa spojiť medzi sebou vzájomnou láskou, aby sme ako údy spojené takým lahodným putom boli telom takej vznešenej hlavy.

RESPONZÓRIUM

1 Jn 4, 21; Mt 22, 40

Toto prikázanie máme od neho: * Aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. Aleluja.

Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci. * Aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. Aleluja.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty obnovuješ človeka a dávaš mu vyššiu dôstojnosť, ako mal pri stvorení; pre toto nevýslovné tajomstvo tvojej lásky ťa prosíme, zachovaj vo svojej milosti všetkých, ktorých si znovuzrodil sviatosťou krstu, a sprevádzaj ich svojím požehnaním. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky