Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Svätica, hodna pochvaly,
zdobia ťa toľké zásluhy!
Tu svietila si príkladom,
tam skvieš sa krajšie od dúhy.
Svetlo si v srdci nosila,
modlitbu s prácou spájala,
myseľ ti s Kristom bedlila
a pôstom si sa kajala.
Keď slávou svet ťa pokúšal,
mysľou si vozvýš letela,
bo dušu túžba povznáša,
jak svätosť nesie anjela.
Čnosťami dom si zdobila,
vítala dennú úlohu,
Boh presadil ťa zo zeme
a teraz zdobíš oblohu.
Ó, Trojjediný, sláva ti!
Po žití tebe oddanom,
na prosby svojej svätice
zaraď nás k rajským občanom! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. †
Aký dobrý je Boh voči statočným, *
† Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.
Neprekáža im zhola nič, *
sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
ani netrpia ako iní ľudia.
Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
povýšenecky sa zastrájajú.
Ústa dvíhajú proti nebu *
a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.
Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
a trestaný už od rána.“
Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
a vrháš ich do záhuby.
Ako vychádzajú navnivoč! *
Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Moje srdce je plné trpkosti *
a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
a nakoniec ma prijmeš do slávy.
Veď kohože mám na nebi? *
A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
v bránach dcéry sionskej.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.
Mojim ústam sú sladšie ako med.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
3, 1-15
Výčitky Jeruzalemu
Hľa, Panovník, Pán zástupov,
berie Jeruzalemu a Júdovi oporu a ochranu,
všetku oporu chleba a všetku oporu vody,
hrdinu i bojovníka,
sudcu, proroka, veštca i starca,
veliteľa nad päťdesiatimi i hodnostára,
radcu, mudrca
i skúseného zaklínača.
A chlapcov im dám za kniežatá,
výrastkovia budú vládnuť nad nimi.
A ľud sa vzbúri, muž proti mužovi,
každý proti svojmu blížnemu:
chlapec sa drzo osopí na starca
a niktoš na šľachtica.
Muž chytí svojho brata
v dome svojho otca:
„Máš odev,
buď naším kniežaťom,
tieto rozvaliny budeš mať pod rukou.“
On zvolá v ten deň:
„Nie som lekár
a v mojom dome niet chleba ani odevu;
neustanovujte ma za knieža ľudu.“
Jeruzalem padá, Júda sa rúti,
lebo ich jazyk a ich činy sú proti Pánovi
a dráždia oči jeho velebnosti.
Výraz ich tváre svedčí proti nim;
rozhlasujú svoj hriech ako Sodoma, nijako ho netaja.
Beda im,
lebo sa im zlo vrátilo.
Povedzte spravodlivému: „Dobre,“
lebo bude jesť ovocie svojich činov.
Beda, zle bude bezbožnému,
dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.
Dieťa utláča môj ľud
a ženy nad ním panujú.
Ľud môj, tí, čo ti lichotia, ťa klamú,
a mätú cestu, po ktorej kráčaš.
Pán vstáva, aby žaloval,
stojí, aby súdil národy.
Pán sa príde súdiť
so staršími svojho ľudu a s jeho kniežatami:
„Vy ste spásali vinicu
a čo ste ulúpili chudákom, máte vo svojich domoch.
Prečo dlávite môj ľud
a mliaždite tvár bedárov?“,
hovorí Pán, Boh zástupov.
RESPONZÓRIUM
Iz 3, 10. 11. 13
Povedzte spravodlivému: Dobre, lebo bude jesť ovocie svojich činov. * Beda, zle bude bezbožnému, dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.
Pán vstáva, aby žaloval, stojí, aby súdil národy. * Beda, zle bude bezbožnému, dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Skutky apoštolov
(Hom. 20, 4: PG 60, 162-164)
Svetlo kresťana sa nemôže ukryť
Nič nie je jalovejšie ako kresťan, ktorý sa nestará o spásu iných.
A nemôžeš sa skrývať za chudobu, lebo ťa obviní tá, čo vhodila dva peniažteky. Aj Peter povedal: „Striebro a zlato nemám.“ A Pavol bol taký chudobný, že často hladoval a nemal ani najpotrebnejší pokrm.
Ani nízky pôvod nemôžeš spomenúť, lebo ani oni neboli vznešení, ale pochádzali z nízkeho rodu. Nemôžeš predstierať, že to i to nevieš, lebo ani oni neboli vzdelaní. Nemôžeš namietať, že si chorý, veď aj Timoteja často prenasledovala choroba.
Každý môže byť užitočný svojmu blížnemu, keď si chce plniť povinnosti.
Nevidíte divé stromy, aké sú silné, aké pekné, štíhle, hladké a vysoké? No keby sme mali záhradu, radšej by sme v nej mali granátové jablká a úrodné olivy ako tamtie, lebo tie sú len na pohľad, nie na úžitok, a ak je z nich aj nejaký osoh, nuž len malý.
Takí sú tí, čo sa starajú len o seba; ba ani takí nie, ale súci už len na potrestanie, lebo tamtie stromy sa hodia na stavbu a na ochranu majetku. Také boli hlúpe panny: cudné, vystrojené, zdržanlivé, ale nikomu na nič, teda len na oheň. Takí sú tí, čo Kristovi nepomáhajú.
Všimni si: Ani jeden z nich nie je obvinený z hriechov, že smilnil, že krivo prisahal, z ničoho takého, ale že nepomohol inému. Taký bol ten, čo zakopal talent: žil nevinne, bezúhonne, ale blížnemu bol neužitočný.
Prosím vás ako môže byť kresťanom, kto takto žije?! Ak zamiešame do múky kvas a on ju všetku nepremení na svoju podobu, bol to skutočne kvas? Alebo ak olej nenaplní vôňou tých, čo sa ním natreli, nazveme ho voňavkou?
Nehovor: Nemôžem iných viesť, lebo keby si bol kresťanom, bolo by možné, aby si nemohol? Pretože tomu, čo je prirodzené, nemožno protirečiť, a tak ani tomuto, o čom hovoríme, lebo to patrí k prirodzenosti kresťana.
Neurážaj Boha. Keby si povedal, že slnko nemôže svietiť, urazíš ho. Keď povieš, že kresťan nemôže byť osožný, urazil si Boha a vyhlásil si ho za luhára. Skôr môže slnko nehriať a nesvietiť, ako kresťan nesvietiť. Ľahšie bude svetlo tmou, ako by sa mohlo stať tamto.
Nehovor, že je to nemožné; opak je nemožný. Neurážaj Boha. Keď všetko v sebe usporiadame, vyjde z toho presne toto a ako niečo celkom prirodzené. Svetlo kresťana sa nedá schovať; takú jasnú lampu utajiť nemožno.
RESPONZÓRIUM
Ef 5, 8-9; Mt 5, 14. 16
Ste svetlom v Pánovi; žite ako deti svetla. * Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.
Vy ste svetlo sveta. Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi. * Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.
Alebo iné:
Z Rečí svätého biskupa Augustína
(Sermo 96, 1. 4. 9: PL 38, 584. 586. 588)
O všeobecnom povolaní k svätosti
„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Zdá sa tvrdé a ťažké, čo Pán žiada, ak ho niekto chce nasledovať, musí zaprieť sám seba. No nie je ani tvrdé ani ťažké, čo žiada ten, kto pomôže splniť, čo žiada.
Lebo je pravdivé, čo mu hovorí žalm: „Pridŕžam sa tvrdej cesty podľa tvojich slov.“ A pravdivé je aj to, čo on povedal: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ Čo rozkaz robí tvrdým, láska urobí príjemným.
Čo znamená: „Nech vezme svoj kríž“? Nech znáša všetko nepríjemné: tak ma nasleduje. Kto začne v svojom živote uplatňovať moje prikázania, bude mať mnoho odporcov, mnohí mu budú brániť, mnohí ho budú prehovárať, a to aj z takzvaných Kristových nasledovníkov. S Kristom chodili aj takí, čo zabraňovali kričať slepcom. Ak ho chceš nasledovať, premeň na kríž vyhrážky, lichotenie a všetky prekážky, vezmi tento kríž a nes ho, nepoddaj sa mu.
A tak v tomto svätom, dobrom, zmierenom spasenom svete, alebo skôr vo svete, ktorý má byť spasený, ale v nádeji už je spasený, „lebo v nádeji sme spasení“; teda v tomto svete, a je ním Cirkev, ktorá celá nasleduje Krista, povedal všetkým: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba.“
Lebo toto nemajú počuť len panny, a tie, čo sú vydaté, nie; alebo len vdovy, a tie, čo majú muža, nie; len mnísi, a tí, čo sú ženatí, nie; alebo len klerici, a laici nie: ale celá Cirkev, celé telo, všetky údy – odlišné, ale usporiadané podľa vlastných úloh – majú nasledovať Krista.
Má ho nasledovať celá Cirkev, jeho jediná, jeho holubica, jeho nevesta, vykúpená a obdarená krvou Ženícha. Tu má svoje miesto panenská neporušenosť, tu má miesto vdovská zdržanlivosť a tu má svoje miesto aj manželská čistota.
Všetky údy tu majú miesto: podľa svojho postavenia, podľa svojej úlohy a svojím spôsobom majú nasledovať Krista. Majú sa zaprieť, teda si nemajú o sebe namýšľať; majú vziať svoj kríž, teda pre Krista znášať vo svete všetko, čo im svet spôsobuje. Majú ho milovať, lebo on jediný nepodvádza, jeho jediného nemožno oklamať a on jediný neklame: majú ho milovať, lebo čo sľúbil, splní. Ale pretože nedáva hneď viera sa kolíše. Čakaj, vydrž, vezmi a nes odďaľovanie; tak naozaj ponesieš svoj kríž.
RESPONZÓRIUM
Tento muž vykonal pred Bohom veľké skutky a celým srdcom chválil Pána; * Nech prosí za hriešnikov všetkých národov.
Hľa, človek bez úhony, pravý ctiteľ Boha, zdržanlivý od zlého a pevný vo svojej nevinnosti. * Nech prosí za hriešnikov všetkých národov.
MODLITBA
Modlime sa.
Milosrdný Bože, svätú Helenu si obdaril mimoriadnou úctou k svätému krížu, ktorý je znamením tvojej bezhraničnej lásky; daj, prosíme, aby sme na jej orodovanie stále viac milovali toho, ktorý na ňom zomrel, Ježiša Krista, nášho Pána. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky