Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
V tento deň zbožnosť veriacich
piesňami pannu velebí,
ktorá sa slávou, čistotou
jak hviezda skveje na nebi.
Panna, čo k chválam Kristovým
prispela mužnou pevnosťou,
k zborom sa nebies vznešeným
dnes druží s veľkou radosťou.
Krehkosti tela premohla,
cudnosťou v srdci vždy čistom
zvodnosťou sveta pohrdla,
po stopách išla za Kristom.
Spravuj nás, Kriste, podľa nej,
pred nepriateľmi chráň svoj ľud,
nás v čnostiach stále upevňuj
a odstráň od nás všetok blud.
Ježišu, Synu Márie,
tvoj domov zdobia ľalie.
S Otcom a s Duchom potechy
nech ti je sláva naveky! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †
a kto kráča bez úhony, *
tomu ukážem Božiu spásu.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
Neprestávame sa za vás modliť a prosiť.
Aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
37, 21-35
Izaiáš prorokuje o asýrskom kráľovi
Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela, k tomu, o čo si ma prosil vo veci asýrskeho kráľa Senacheriba; toto slovo o ňom povedal Pán:
Opovrhuje tebou, posmieva sa ti, panenská dcéra Siona,
hlavou posunkuje za tebou, dcéra Jeruzalema.
Koho si potupoval a komu si sa rúhal?
Proti komu si zvyšoval hlas
a dvíhal pyšne svoje oči?
Proti Svätému Izraela!
Prostredníctvom svojich sluhov si potupoval Pána
a povedal si: ‚S množstvom svojich vozov
som vyšiel na hrebene vrchov, na chrbty Libanonu.
Postínal som vrcholce jeho cédrov
a jeho jedle vyberané
a prenikol som do jeho najvyšších končín,
do hustého lesa.
Ja som kopal a pil cudziu vodu
a šľapami svojich nôh som vysušil
všetky toky Egypta.‘
Nepočul si to?
Od vekov som to robil. Od dávnych dní
som to pripravoval a teraz priviedol,
aby si vyvracal,
na hŕbu kamenia premieňal opevnené mestá.
Ich bezmocní obyvatelia
chvejú sa a hanbia.
Sú ako poľná bylina,
zelená rastlina a tráva na strechách,
čo uschla od južného vetra.
Poznám, či sedíš,
či vychádzaš alebo vchádzaš,
aj tvoju zúrivosť voči mne.
Pretože zúriš proti mne
a tvoja pýcha vystúpila do mojich uší,
vložím ti krúžok do nozdier
a uzdu do úst
a vrátim ťa na cestu,
ktorou si prišiel.
A tebe bude toto znamením:
Tento rok nech sa je, čo sa dá pozberať,
na druhý rok, čo samo narastie,
a na tretí rok sejte a žnite,
saďte vinice a jedzte ich ovocie.
A to, čo sa zachráni z Júdovho domu,
čo zostane, zapustí korene dolu
a hore prinesie ovocie.
Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok
a z vrchu Sion, čo sa zachráni.
To urobí horlivosť Pána zástupov.
Preto Pán hovorí o asýrskom kráľovi:
Nevojde do tohto mesta,
ani šíp ta nevystrelí,
nezaútočí naň štítom,
ani násyp nenavŕši proti nemu.
Vráti sa tou cestou, ktorou prišiel,
a do tohto mesta nevkročí, hovorí Pán.
Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil
kvôli sebe a kvôli Dávidovi, môjmu služobníkovi.“
RESPONZÓRIUM
Iz 52, 9b-10
Pán potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem. * A všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.
Obnažil si Pán svoje sväté rameno pred očami všetkých národov. * A všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.
DRUHÉ ČÍTANIE
Zo Spisov svätej panny Ruženy Limskej
(Ad medicum Castillo: edit. L. Getino, La Patrona de América, Madrid 1928, pp. 54-55)
Poznajme Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie
Pán a Spasiteľ pozdvihol hlas a s neporovnateľnou velebnosťou povedal: „Všetci by mali vedieť, že po súžení nasleduje milosť, mali by poznať, že bez bremena utrpenia nemožno dosiahnuť vrchol milosti, mali by pochopiť, že miera duchovných darov sa zväčšuje úmerne rastu ťažkostí. Nech si ľudia dávajú pozor, aby sa nepomýlili a nedali sa oklamať. Toto sú jediné pravé schody do raja a bez kríža nemožno nájsť cestu, ktorou by sa dalo vystúpiť do neba.“
Keď som počula tieto slová, zmocnila sa ma silná túžba ísť doprostred námestia a volať veľkým hlasom na všetkých ľudí každého veku, pohlavia a postavenia: „Počúvajte, ľudia, počúvajte, národy. Z Kristovho poverenia slovami, ktoré vyšli z jeho úst, vás napomínam: Milosť nedosiahneme, ak nebudeme znášať utrpenia. Musíme teda k námahe pridať námahu, aby sme dosiahli čo najúplnejšiu účasť na božskej prirodzenosti, slávu Božích detí a dokonalé šťastie duše.“
Ten istý podnet ma silno pobádal ohlasovať krásu Božej milosti; zvieral ma úzkosťou a vyvolával pot a vzdychanie. Zdalo sa mi, že už nemožno dušu udržať v žalári tela a že rozlomí putá, aby slobodná a sama mohla ísť pohyblivejšie celým svetom a volať: „Kiežby smrteľníci spoznali, aká veľká vec je Božia milosť, aká je krásna, aká vznešená a drahocenná! Koľko v sebe skrýva bohatstva, koľko pokladov, koľko radostí a slastí! Určite by vynaložili všetku usilovnosť a vynaliezavosť, aby si získali tresty a útrapy. Všetci po celom svete by vyhľadávali radšej ťažkosti, choroby a muky ako šťastie, aby získali neoceniteľný poklad milosti. To je výťažok a najväčší zisk trpezlivosti. Nikto by nenariekal nad krížom ani nad útrapami, s ktorými sa môže stretnúť, keby poznal váhy, na ktorých sa vážia a rozdeľujú ľuďom.“
RESPONZÓRIUM
1 Kor 1, 27a. 28b-29; Ž 138, 6
Čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych; ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, * Aby sa pred Bohom nik nevystatoval.
Vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného, pyšného však zďaleka pozná. * Aby sa pred Bohom nik nevystatoval.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, svätú Ruženu si zapálil takou veľkou láskou, že sa zriekla sveta a v prísnej kajúcnosti slúžila iba tebe; na jej príhovor nám pomáhaj kráčať cestou čnostného života, aby sme mohli dôjsť k tebe, prameňu večnej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky