Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Kráľ a Pán sveta, ktorému
znie pieseň zeme, vesmíru,
v pokore veľkej skrytý je
v prečistom lone Márie.
Mesiac i slnko a ich jas
slúžia mu verne v každý čas;
milosťou Božou žiariacou
nosí ho Panna pod srdcom.
Jak šťastná, Matka, nad tým si,
že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,
čo vesmír v dlani ukrýva,
v tebe jak v chráme prebýva.
Čula si sväté posolstvo,
požehnal ťa Duch materstvom,
po ktorom túžia národy,
i nám sa z teba narodil.
Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *
aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž, *
dokiaľ je hriešnik predo mnou.“
Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *
bolesť sa mi však znova ozvala.
Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *
a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
A môj jazyk preriekol: *
„Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní; *
nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“
Hľa, na pár piadí si mi dní nameral *
a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka, *
každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *
poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *
Ty si moja nádej.
Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *
a nevystav ma hlupákovi na posmech.
Onemel som, neotvorím ústa, *
lebo si to ty urobil.
Odním odo mňa svoje tresty, *
bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
Trestami za hriechy naprávaš človeka. †
Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *
veru, každý človek je len márna vidina.
Pane, vyslyš moju modlitbu, *
nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †
veď u teba som iba hosť, *
len pútnik, ako všetci moji otcovia.
Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *
skôr, než odídem a než ma viac nebude.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *
čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
Úklady strojíš deň čo deň, *
jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
Zlo miluješ viacej než dobro, †
lož väčšmi ako pravdu. *
Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.
Preto ťa Boh navždy zničí, †
odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *
vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *
ale z neho sa vysmejú:
„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †
lež zakladal si na veľkom bohatstve *
a domohol sa moci svojimi úskokmi.“
Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †
Úfam v Božie milosrdenstvo *
navždy a naveky.
Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †
a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *
na tvoje meno, lebo je dobré.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
Pane, Bože náš, obnov nás.
Rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
25, 6 – 26, 6
Božia hostina. Pieseň vykúpených
Pán zástupov vystrojí
na tomto vrchu všetkým národom
hostinu s mnohými jedlami:
hostinu s výborným vínom,
so šťavnatými jedlami,
s vínom najjemnejším.
Strhne na tomto vrchu
závoj, ktorý zahaľoval všetkých ľudí,
a prikrývku, čo zakrývala všetky národy.
Zničí smrť navždy;
zotrie Pán, Boh, slzu z každej tváre
a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme,
lebo Pán prehovoril.
V ten deň povedia: „Hľa, náš Boh,
v neho sme dúfali a on nás spasí.
On je Pán, v ktorého sme dúfali.
Jasajme a radujme sa z jeho spásy.
Pánova ruka spočinie na tomto vrchu.“
A Moab bude rozšliapaný na svojom mieste,
ako sa zašľapujú plevy do hnojiska;
bude v ňom rozťahovať ruky,
ako ich plavec rozťahuje pri plávaní.
Pokorená bude jeho pýcha
i obratnosť jeho rúk.
On zborí tvoje opevnené múry,
zvalí, strhne ich na zem, až do prachu.
V ten deň sa bude v judejskej krajine
spievať táto pieseň:
„Pevné mesto máme, v ňom sa zachránime;
Pán ho obohnal valom a hradbami.
Otvorte brány, nech vstúpi spravodlivý ľud,
ľud, ktorý zachováva vernosť.
Má ducha pevného;
zaistíš mu pokoj,
veď dúfa v teba.
Dúfajte v Pána stále,
lebo Pán je skala naveky.
Zvrhol tých, čo bývajú na výšinách,
ponížil neprístupné mesto;
ponížil ho až po zem,
zrazil ho do prachu.
Šliape po ňom noha, nohy chudobných,
kroky bedárov.“
RESPONZÓRIUM
Zjv 21, 3; Iz 25, 8
Počul som veľký hlas od trónu hovoriť: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi a bude medzi nimi prebývať; * Oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s nimi.
Pán, Boh, zničí smrť navždy, zotrie slzu z každej tváre. * Oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s nimi.
DRUHÉ ČÍTANIE
Pracovný preklad:
Z listu svätého pápeža Jána Pavla Druhého pri 700. výročí Svätého domu v Lorete
(List Mons. P. Macchimu, 15. augusta 1993: Insegnamenti di Giovanni Paolo II, XVI/2, 526-537)
Mária je telesným a duchovným miestom vtelenia
Svätý dom v Lorete nie je iba relikviou, ale aj vzácnou a hmatateľnou ikonou. Táto ikona nezjavuje abstraktnú pravdu, ale konkrétnu udalosť a tajomstvo: vtelenie Slova.
Vtelenie, ktoré nám tieto posvätné múry pripomínajú, naraz nadobúda svoj originálny biblický význam. Nejde o doktrínu božsko-ľudskej jednoty, ale skôr o udalosť, ktorá sa odohrala v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste, ako to nádherne objasňujú slová apoštola: „Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy“.
Tou ženou je Mária. Ona je, takpovediac, telesným a súčasne i duchovným „miestom“, v ktorom sa odohralo vtelenie. Hmatateľným odkazom na skutočnosť vtelenia je aj samotný dom, v ktorom Mária žila.
Spomienka na skrytý život v Nazarete vyvoláva veľmi konkrétne otázky, blízke skúsenosti každého muža a každej ženy. Táto spomienka obnovuje záujem o svätosť rodiny, keď v jednom okamihu odkrýva celý svet hodnôt, ktoré sú dnes tak napádané. Ide o vernosť, ochranu života, výchovu detí, modlitbu. Kresťanské rodiny ich môžu nanovo objaviť vo vnútri tohto svätého domu, tejto vzorovej a historicky prvej „domácej cirkvi“.
Tento svätý dom však zároveň pripomína aj význam povolania k zasvätenému životu a k panenstvu pre nebeské kráľovstvo, ktoré tu má svoj počiatok v osobe Márie, Panny a Matky.
Napokon aj nespočetným mladým, ktorí putujú do Matkinho domu, chcem zopakovať slová, ktoré som im adresoval pri inej príležitosti: „Kráčajte k Márii, kráčajte s Máriou... Nechajte zaznieť vo vašich srdciach jej: ,Fiat!‘ (Nech sa stane).“ Kiež by mladí dokázali podľa príkladu z Nazaretského domu lepšie napĺňať úlohu zverenú katolíckym laikom – znovu priniesť Krista do sŕdc, do rodín, do kultúry a do spoločnosti.
Dnešný oprávnený zápas o uznanie dôstojného postavenia ženy v Cirkvi a v spoločnosti práve tu nachádza najvhodnejší priestor na prehĺbenie. Keďže Boh „poslal svojho Syna narodeného zo ženy“, každá žena je v Márii povýšená na tak vysokú hodnosť, od akej vyššej niet.
Žiadna teoretická úvaha taktiež nemôže povýšiť dôstojnosť ľudskej práce väčšmi, než jednoduchá skutočnosť, že Boží Syn v Nazarete pracoval a nechal sa volať „synom tesára“.
Napokon nemožno nespomenúť rozhodnutie pre chudobu a jednoduchosť, ktoré Cirkev vykonala na koncile a následne ho stále jasnejšie zdôrazňovala. Jednoduché a skromné steny svätého domu nám názorne pripomínajú, že to sám Boh vnukol rovnaké rozhodnutie Márii, ktorá, ako to hovorí jeden koncilový text, „vyniká medzi poníženými a chudobnými Pána, ktorí od neho s dôverou očakávajú a prijímajú spásu“.
Pokiaľ ide o otázku chudoby a utrpenia, v histórii tejto svätyne mali vždy osobitné miesto chorí, ktorí sa ako prví vydávali na púť k svätému domu a rozšírili jeho slávu medzi ľuďmi. Veď kde inde by boli prijatí viac, než v dome tej, ktorú v samotných „loretánskych litániách“ vzývame ako „uzdravenie chorých“ a „útechu zarmútených“?
Ako povedal Ján XXIII.: „Nech sa táto svätyňa v Lorete stane pre svet vždy otvoreným oknom, cez ktoré nech znie tajomný hlas ohlasujúci posvätenie duší, rodín a národov.“
RESPONZÓRIUM
Naozaj si požehnaná medzi ženami, lebo v tebe sa Boh rozhodol prebývať. * Zasvätíš Pánovi mnohé národy.
Do svojho lona si prijala toho, ktorého nebesia nemôžu obsiahnuť. * Zasvätíš Pánovi mnohé národy.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si splnil sľub daný našim otcom a vyvolil si preblahoslavenú Pannu Máriu za matku Spasiteľa; pomáhaj nám nasledovať jej príklad pokory, ktorá ti je milá, a poslušnosti, ktorá nám priniesla spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky