Ľudovít Mária Grignion pochodil západné Francúzsko a ohlasoval tajomstvo večnej Múdrosti, vteleného a ukrižovaného Krista, a učil k ceste svätosti – skrze Máriu k Ježišovi. Pre svoje dielo si získal presbyterov aj bratov a s pomocou blahoslavenej Márie Ľudovíty Trichetovej aj sestry. Zomrel 28. apríla 1716 v meste Saint-Laurent-sur-Sèvre v diecéze Luçon. Zanechal mnoho spisov najmä o mariánskej spiritualite.
Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
a dobrým otcom.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *
vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Nakloň ku mne svoj sluch, *
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa, *
opevneným hradom mojej spásy.
Veď ty si moja sila a moje útočište, *
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *
lebo ty si moja sila.
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *
ale ja dúfam v Pána.
Plesám a teším sa, že si milosrdný, *
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše †
a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. Aleluja.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †
od zármutku mi chabne oko, *
duša i vnútro moje.
Život sa mi v strastiach míňa *
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem *
a chradnú mi kosti.
Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *
som sťa odhodená nádoba.
Veru čujem, ako ma mnohí hania: *
hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *
ako ma zabiť.
Ja sa však spolieham na teba, Pane, †
a hovorím: „Ty si môj Boh, *
v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *
a prenasledovateľov.
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. Aleluja.
Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. Aleluja.
Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *
pred zrakom ľudí.
Záclonou svojej tváre ich kryješ *
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš *
pred svárlivými jazykmi.
Pane, buď zvelebený, *
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
Už som si v strachu hovoril: *
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *
keď som volal k tebe.
Milujte Pána, všetci jeho svätí. †
Pán verných chráni, *
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
Vzmužte sa a majte srdce statočné, *
vy všetci, čo dúfate v Pána.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. Aleluja.
Moje srdce i moje telo. Aleluja.
Vznášajú sa k Bohu živému. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Začiatok Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
1, 1-20
Videnie Syna človeka
Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho stať, a po svojom anjelovi ho poslal a naznačil svojmu služobníkovi Jánovi. A tento dosvedčil Božie slovo a svedectvo Ježiša Krista; všetko, čo videl. Blahoslavený, kto číta, aj tí, čo počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané, lebo čas je blízko.
Ján siedmim ázijským cirkvám: Milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, čo sú pred jeho trónom, a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vládcu nad kráľmi zeme.
Jemu, ktorý nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov a urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi, jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen.
Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli, a budú nad ním nariekať všetky kmene zeme. Tak je. Amen.
Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán, Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci.
Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, v kráľovstve i vo vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a Ježišovo svedectvo na ostrove, ktorý sa volá Patmos. V Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice hovoriť: „Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatiry, Sárd, Filadelfie a do Laodicey!“ Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom. Jeho hlava a vlasy boli biele ako biela vlna, ako sneh, a jeho oči ako plameň ohňa. Jeho nohy boli podobné kovu rozžeravenému v peci a jeho hlas bol ako hukot veľkých vôd. V pravej ruke mal sedem hviezd a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola sťa slnko, keď svieti v plnej sile.
Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia. Napíš teda, čo si videl: čo je a čo sa má stať potom. Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl v mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd sú anjeli siedmich cirkví a sedem svietnikov je sedem cirkví.“
RESPONZÓRIUM
Zjv 1, 5. 6; Kol 1, 18
Kristus nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov. * Jemu sláva a vláda na veky vekov. Aleluja.
On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. * Jemu sláva a vláda na veky vekov. Aleluja.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu O pravej úcte k blahoslavenej Panne od svätého Ľudovíta Máriu Grigniona de Montfort, presbytera
(Nm. 120-121, 125-126: Œuvres complètes, Seuil, Paris 1966, 562-563. 566-567)
Celý tvoj
Keďže všetka naša dokonalosť spočíva v tom, že pripodobnení Ježišovi Kristovi sme s ním spojení a jemu zasvätení, najväčšia zbožnosť je nesporne tá, ktorá nás čoraz dokonalejšie pripodobňuje Ježišovi Kristovi a s ním sa spája a jemu zasväcuje. A keďže Mária sa zo všetkých stvorení svojmu Synovi podobá najviac, prednosť pred všetkými pobožnosťami má úcta k najsvätejšej Panne, jeho matke, lebo ona najviac zasväcuje a robí dušu podobnou nášmu Pánovi, a čím viac je duša zasvätená Márii, tým viac bude zasvätená Ježišovi Kristovi.
Teda dokonalé zasvätenie sa Ježišovi Kristovi nie je nič iné ako vrcholné a plné zasvätenie seba samého najsvätejšej Panne, a to je úcta, ktorej učím.
Táto forma nábožnosti sa veľmi dobre môže nazvať dokonalé obnovenie sľubov a záväzkov svätého krstu. V nej sa totiž veriaci darúva celý preblahoslavenej Panne, aby tak skrze Máriu celý patril Kristovi.
Z toho vyplýva, že sa každý má súčasne zasvätiť preblahoslavenej Panne a Ježišovi Kristovi: Panne Márii preto, lebo je najvhodnejšou cestou, ktorú si sám Ježiš vyvolil, aby sa s nami zjednotil a nás zjednotil so sebou, Pánu Ježišovi zasa preto, lebo je naším posledným cieľom, ktorému musíme dať všetko, čo sme, lebo on je náš Vykupiteľ a Boh.
Okrem toho si treba uvedomiť, že každý človek sa pri krste vlastnými ústami alebo ústami krstného otca a krstnej matky slávnostne zrieka satana, jeho pokušení a skutkov a volí si Ježiša Krista za svojho Učiteľa a najvyššieho Pána a z lásky ho poslúcha ako služobník. A toto sa naozaj stáva aj v tejto úcte: kresťan sa zrieka zlého ducha, sveta, hriechu a seba samého a celý sa daruje Ježišovi Kristovi skrze Máriu.
V krste sa nikto nedáva Ježišovi skrze Máriu, aspoň nie vyslovene, ani nedáva Pánovi zásluhy svojich dobrých skutkov. Aj po krste je kresťan celkom slobodný v tom, či má privlastniť zásluhy dobrých skutkov iným alebo či si ich má ponechať pre seba. V tejto úcte sa však veriaci kresťan výslovne darúva nášmu Pánovi skrze Máriu a jemu zasväcuje celú svoju činnosť.
RESPONZÓRIUM
Ž 116, 16-18
Pane, som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. * Obetu chvály ti prinesiem. Aleluja.
Splním svoje sľuby Pánovi pred všetkým jeho ľudom. * Obetu chvály ti prinesiem. Aleluja.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si viedol kroky svätého kňaza Ľudovíta Máriu po ceste spásy a Kristovej lásky v sprievode preblahoslavenej Panny Márie; daj, aby sme podľa jeho príkladu uvažovali o tajomstvách tvojej lásky a zanietene budovali tvoju Cirkev. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky