10. december 2025

Prebl. Panny Márie Loretánskej
ľubovoľná spomienka

Svätý dom sa podľa kroniky spísanej v roku 1465 objavil v noci z 9. na 10. decembra 1294 na tom istom pahorku, kde stojí dodnes. Tu má počiatok aj mariánska úcta v Loretánskej svätyni, ktorá sa viaže k tajomstvu vtelenia a k evanjeliovému príkladu života Svätej nazaretskej rodiny. Mnohí pápeži venovali svätyni Loretánskej Panny výnimočnú apoštolskú starostlivosť. Pápež Benedikt XV. vyhlásil Loretánsku Pannu Máriu za patrónku letcov. Loretánske litánie sa rozšírili v celej Cirkvi.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Kráľ a Pán sveta, ktorému

znie pieseň zeme, vesmíru,

v pokore veľkej skrytý je

v prečistom lone Márie.

Mesiac i slnko a ich jas

slúžia mu verne v každý čas;

milosťou Božou žiariacou

nosí ho Panna pod srdcom.

Jak šťastná, Matka, nad tým si,

že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,

čo vesmír v dlani ukrýva,

v tebe jak v chráme prebýva.

Čula si sväté posolstvo,

požehnal ťa Duch materstvom,

po ktorom túžia národy,

i nám sa z teba narodil.

Ježišu, z Panny zrodený,

sláva ti, Bože útechy;

Otcovi, Duchu Svätému

nech sa česť vzdáva naveky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Žalm 39
Prosby chorého
Stvorenie bolo podrobené márnosti z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej. (Rim 8, 20)
I

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *

aby som nezhrešil jazykom.

K svojim ústam postavím stráž, *

dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *

bolesť sa mi však znova ozvala.

Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *

a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

A môj jazyk preriekol: *

„Daj mi poznať, Pane, môj koniec

i aký je ešte počet mojich dní; *

nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

Hľa, na pár piadí si mi dní nameral *

a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.

Veru, len zdaním je bytie človeka, *

každý sa mihne ako vidina.

Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *

poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

II

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *

Ty si moja nádej.

Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *

a nevystav ma hlupákovi na posmech.

Onemel som, neotvorím ústa, *

lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, *

bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

Trestami za hriechy naprávaš človeka. †

Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *

veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, *

nakloň sluch k môjmu volaniu.

Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †

veď u teba som iba hosť, *

len pútnik, ako všetci moji otcovia.

Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *

skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.

Žalm 52
Modlitba o pomoc proti ohováračovi
Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1 Kor 1, 31)

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *

čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?

Úklady strojíš deň čo deň, *

jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.

Zlo miluješ viacej než dobro, †

lož väčšmi ako pravdu. *

Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, †

odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *

vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.

Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *

ale z neho sa vysmejú:

„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †

lež zakladal si na veľkom bohatstve *

a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †

Úfam v Božie milosrdenstvo *

navždy a naveky.

Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †

a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *

na tvoje meno, lebo je dobré.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.

Pane, Bože náš, obnov nás.

Rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

25, 6 – 26, 6

Božia hostina. Pieseň vykúpených

Pán zástupov vystrojí

na tomto vrchu všetkým národom

hostinu s mnohými jedlami:

hostinu s výborným vínom,

so šťavnatými jedlami,

s vínom najjemnejším.

Strhne na tomto vrchu

závoj, ktorý zahaľoval všetkých ľudí,

a prikrývku, čo zakrývala všetky národy.

Zničí smrť navždy;

zotrie Pán, Boh, slzu z každej tváre

a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme,

lebo Pán prehovoril.

V ten deň povedia: „Hľa, náš Boh,

v neho sme dúfali a on nás spasí.

On je Pán, v ktorého sme dúfali.

Jasajme a radujme sa z jeho spásy.

Pánova ruka spočinie na tomto vrchu.“

A Moab bude rozšliapaný na svojom mieste,

ako sa zašľapujú plevy do hnojiska;

bude v ňom rozťahovať ruky,

ako ich plavec rozťahuje pri plávaní.

Pokorená bude jeho pýcha

i obratnosť jeho rúk.

On zborí tvoje opevnené múry,

zvalí, strhne ich na zem, až do prachu.

V ten deň sa bude v judejskej krajine

spievať táto pieseň:

„Pevné mesto máme, v ňom sa zachránime;

Pán ho obohnal valom a hradbami.

Otvorte brány, nech vstúpi spravodlivý ľud,

ľud, ktorý zachováva vernosť.

Má ducha pevného;

zaistíš mu pokoj,

veď dúfa v teba.

Dúfajte v Pána stále,

lebo Pán je skala naveky.

Zvrhol tých, čo bývajú na výšinách,

ponížil neprístupné mesto;

ponížil ho až po zem,

zrazil ho do prachu.

Šliape po ňom noha, nohy chudobných,

kroky bedárov.“

RESPONZÓRIUM

Zjv 21, 3; Iz 25, 8

Počul som veľký hlas od trónu hovoriť: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi a bude medzi nimi prebývať; * Oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s nimi.

Pán, Boh, zničí smrť navždy, zotrie slzu z každej tváre. * Oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s nimi.

DRUHÉ ČÍTANIE

Pracovný preklad:

Z listu svätého pápeža Jána Pavla Druhého pri 700. výročí Svätého domu v Lorete

(List Mons. P. Macchimu, 15. augusta 1993: Insegnamenti di Giovanni Paolo II, XVI/2, 526-537)

Mária je telesným a duchovným miestom vtelenia

Svätý dom v Lorete nie je iba relikviou, ale aj vzácnou a hmatateľnou ikonou. Táto ikona nezjavuje abstraktnú pravdu, ale konkrétnu udalosť a tajomstvo: vtelenie Slova.

Vtelenie, ktoré nám tieto posvätné múry pripomínajú, naraz nadobúda svoj originálny biblický význam. Nejde o doktrínu božsko-ľudskej jednoty, ale skôr o udalosť, ktorá sa odohrala v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste, ako to nádherne objasňujú slová apoštola: „Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy“.

Tou ženou je Mária. Ona je, takpovediac, telesným a súčasne i duchovným „miestom“, v ktorom sa odohralo vtelenie. Hmatateľným odkazom na skutočnosť vtelenia je aj samotný dom, v ktorom Mária žila.

Spomienka na skrytý život v Nazarete vyvoláva veľmi konkrétne otázky, blízke skúsenosti každého muža a každej ženy. Táto spomienka obnovuje záujem o svätosť rodiny, keď v jednom okamihu odkrýva celý svet hodnôt, ktoré sú dnes tak napádané. Ide o vernosť, ochranu života, výchovu detí, modlitbu. Kresťanské rodiny ich môžu nanovo objaviť vo vnútri tohto svätého domu, tejto vzorovej a historicky prvej „domácej cirkvi“.

Tento svätý dom však zároveň pripomína aj význam povolania k zasvätenému životu a k panenstvu pre nebeské kráľovstvo, ktoré tu má svoj počiatok v osobe Márie, Panny a Matky.

Napokon aj nespočetným mladým, ktorí putujú do Matkinho domu, chcem zopakovať slová, ktoré som im adresoval pri inej príležitosti: „Kráčajte k Márii, kráčajte s Máriou... Nechajte zaznieť vo vašich srdciach jej: ,Fiat!‘ (Nech sa stane).“ Kiež by mladí dokázali podľa príkladu z Nazaretského domu lepšie napĺňať úlohu zverenú katolíckym laikom – znovu priniesť Krista do sŕdc, do rodín, do kultúry a do spoločnosti.

Dnešný oprávnený zápas o uznanie dôstojného postavenia ženy v Cirkvi a v spoločnosti práve tu nachádza najvhodnejší priestor na prehĺbenie. Keďže Boh „poslal svojho Syna narodeného zo ženy“, každá žena je v Márii povýšená na tak vysokú hodnosť, od akej vyššej niet.

Žiadna teoretická úvaha taktiež nemôže povýšiť dôstojnosť ľudskej práce väčšmi, než jednoduchá skutočnosť, že Boží Syn v Nazarete pracoval a nechal sa volať „synom tesára“.

Napokon nemožno nespomenúť rozhodnutie pre chudobu a jednoduchosť, ktoré Cirkev vykonala na koncile a následne ho stále jasnejšie zdôrazňovala. Jednoduché a skromné steny svätého domu nám názorne pripomínajú, že to sám Boh vnukol rovnaké rozhodnutie Márii, ktorá, ako to hovorí jeden koncilový text, „vyniká medzi poníženými a chudobnými Pána, ktorí od neho s dôverou očakávajú a prijímajú spásu“.

Pokiaľ ide o otázku chudoby a utrpenia, v histórii tejto svätyne mali vždy osobitné miesto chorí, ktorí sa ako prví vydávali na púť k svätému domu a rozšírili jeho slávu medzi ľuďmi. Veď kde inde by boli prijatí viac, než v dome tej, ktorú v samotných „loretánskych litániách“ vzývame ako „uzdravenie chorých“ a „útechu zarmútených“?

Ako povedal Ján XXIII.: „Nech sa táto svätyňa v Lorete stane pre svet vždy otvoreným oknom, cez ktoré nech znie tajomný hlas ohlasujúci posvätenie duší, rodín a národov.“

RESPONZÓRIUM

Naozaj si požehnaná medzi ženami, lebo v tebe sa Boh rozhodol prebývať. * Zasvätíš Pánovi mnohé národy.

Do svojho lona si prijala toho, ktorého nebesia nemôžu obsiahnuť. * Zasvätíš Pánovi mnohé národy.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si splnil sľub daný našim otcom a vyvolil si preblahoslavenú Pannu Máriu za matku Spasiteľa; pomáhaj nám nasledovať jej príklad pokory, ktorá ti je milá, a poslušnosti, ktorá nám priniesla spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky