24. november 2025

Sv. Andreja Dung-Laka, kňaza,
a spoločníkov, mučeníkov

spomienka

Začiatky kresťanstva v krajinách terajšieho Vietnamu siahajú do roku 1533. No čoskoro v časoch krutých prenasledovaní v 17. storočí a potom s prestávkami aj v 18. a 19. storočí skropila tieto krajiny krv premnohých mučeníkov. Pápež Ján Pavol II. v nedeľu 19. júna 1988 vyhlásil za svätých 117 vietnamských mučeníkov, ktorí po hrozných mučeniach obetovali svoj život za Krista. Je to: 8 španielskych biskupov, ďalej 50 kňazov, z nich 13 Európanov a 37 Vietnamcov, a 59 laikov. Medzi týmito mučeníkmi vyniká matka šiestich detí Agnesa Lê Thi Thành, potom prvý mučeník Vietnamec dominikán Vincent Liem, umučený roku 1773, a najmä Andrej Dung-Lak, kňaz a misionár, ktorý spečatil svoju vernosť Kristovi v Hanoji 21. decembra 1839.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Ó, mučeníkov slávny Kráľ

a vyznávačov koruna,

ty vedieš k veciam nebeským

tých, ktorí zhrdli zemskými.

Buď k našim prosbám láskavý,

hľaď na náš prejav oslavy,

pre svätosť tvojich víťazov

aj nám buď pevnou nádejou.

Ty v mučeníkoch víťazíš

a vyznávačov zachrániš:

Premôž aj naše nečnosti,

Uštedrovateľ milosti.

Buď sláva Bohu Otcovi

i jedinému Synovi

i Duchu Tešiteľovi

teraz i večné na veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Žalm 31, 2-17. 20-25
Dôverná modlitba v súžení
Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. (Lk 23, 46)
I

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *

vysloboď ma, veď si spravodlivý.

Nakloň ku mne svoj sluch, *

ponáhľaj sa a zachráň ma.

Buď mi skalou útočišťa, *

opevneným hradom mojej spásy.

Veď ty si moja sila a moje útočište, *

pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *

lebo ty si moja sila.

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *

ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *

ale ja dúfam v Pána.

Plesám a teším sa, že si milosrdný, *

lebo si zhliadol na moju poníženosť.

Spoznal si tieseň mojej duše †

a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *

moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.

II

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †

od zármutku mi chabne oko, *

duša i vnútro moje.

Život sa mi v strastiach míňa *

a roky v nárekoch.

Biedny som a slabnem *

a chradnú mi kosti.

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †

susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *

Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *

som sťa odhodená nádoba.

Veru čujem, ako ma mnohí hania: *

hrôza zo všetkých strán.

Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *

ako ma zabiť.

Ja sa však spolieham na teba, Pane, †

a hovorím: „Ty si môj Boh, *

v tvojich rukách je môj osud.“

Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *

a prenasledovateľov.

Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *

a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.

III

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *

a vyhradil si ju bohabojným.

Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *

pred zrakom ľudí.

Záclonou svojej tváre ich kryješ *

pred zúrivosťou ľudu.

V stánku ich chrániš *

pred svárlivými jazykmi.

Pane, buď zvelebený, *

že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

Už som si v strachu hovoril: *

„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“

No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *

keď som volal k tebe.

Milujte Pána, všetci jeho svätí. †

Pán verných chráni, *

ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

Vzmužte sa a majte srdce statočné, *

vy všetci, čo dúfate v Pána.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.

Veď ma, Pane, vo svojej pravde a uč ma.

Lebo ty si Boh, moja spása.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Druhého listu svätého apoštola Petra

1, 1-11

Napomenutie o ceste spásy

Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista, tým, čo dostali tú istú vzácnu vieru ako my v spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista: Milosť vám a pokoj v hojnosti v poznaní Boha a Ježiša, nášho Pána.

Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život, a nábožnosť poznaním toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou. Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na božskej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť. A práve preto vynaložte všetko úsilie na to, aby ste k svojej viere pripojili čnosť, k čnosti poznanie, k poznaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti nábožnosť, k nábožnosti bratskú náklonnosť a k bratskej náklonnosti lásku. Ak toto všetko máte a ak sa to rozhojňuje, nebudete nečinnými a neplodnými v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. Kto však toto nemá, je slepý, krátkozraký: zabudol, že bol očistený od svojich starých hriechov. Preto sa, bratia, tým viac usilujte upevňovať svoje povolanie a vyvolenie. Veď ak budete to robiť, nikdy nepadnete. Tak sa vám naširoko otvorí vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.

RESPONZÓRIUM

Porov. 2 Pt 1, 3b. 4; Gal 3, 27

Pán vás povolal vlastnou slávou a mocou a daroval vám veľmi veľké a vzácne prisľúbenia, * Aby ste sa stali účastnými na božskej prirodzenosti.

Všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. * Aby ste sa stali účastnými na božskej prirodzenosti.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z listu svätého Pavla Le Bao Tinha, ktorý poslal roku 1843 chovancom seminára v Ke Vinhu

(Launay A.: Le clergé tonkinois et ses prêtres martyrs, MEP, Paris 1925, 80-83)

Účasť mučeníkov na víťazstve Krista, hlavy

Ja, Pavol, väzeň pre Kristovo meno, chcem vám porozprávať o svojich súženiach, v ktorých som deň čo deň pohrúžený, aby ste mohli, zapálení láskou k Bohu, spolu so mnou chváliť Boha, „lebo jeho milosrdenstvo je večné“. Toto väzenie je naozaj obrazom večného pekla. Popri hroznom týraní každého druhu, ako sú klady, železné reťaze a okovy, je tu nenávisť, pomsta, úklady, neprístojné slová, vyšetrovanie, zlé činy, krivé prísahy, kliatby a potom úzkosti a smútok. Ale Boh, ktorý kedysi vyslobodil troch mladíkov z ohnivej pece, je stále so mnou a vyslobodil ma z týchto súžení a premenil ich na slasť, „lebo jeho milosrdenstvo je večné“.

Uprostred týchto útrap, ktoré iných zvyčajne zlomia, som z Božej milosti naplnený radosťou a útechou, lebo nie som sám, ale som s Kristom.

On, náš Učiteľ, nesie celú ťarchu kríža; na mňa položil iba tú najmenšiu a poslednú čiastku. Veď on nie je len pozorovateľ môjho zápasu, ale je bojovník i víťaz a zavŕšiteľ celého zápasu. Preto má na hlave víťazný veniec a na jeho sláve majú účasť aj jeho údy.

Ale ako mám hľadieť na toto divadlo, keď vidím, ako sa každý deň velitelia, mandaríni a ich pomáhači rúhajú tvojmu svätému menu, Pane, „čo tróniš nad Cherubmi“ a Serafmi?! Pozri, po tvojom kríži šliapu nohy pohanov! Kdeže je tvoja sláva? Keď to všetko vidím, najradšej by som zapálený láskou k tebe s odseknutými údmi zomrel na svedectvo tvojej lásky.

Ukáž, Pane, svoju moc, zachráň ma a posilňuj ma, aby sa v mojej slabosti ukázala a oslávila pred pohanmi sila, aby tvoji nepriatelia nemohli pyšne dvíhať hlavu, keby som sa azda zapotácal na ceste.

Milovaní bratia, keď toto všetko počujete, vzdávajte v radosti nesmrteľné vďaky Bohu, od ktorého pochádza všetko dobro, zvelebujte so mnou Pána, „lebo jeho milosrdenstvo je večné“. Nech moja duša velebí Pána a môj duch nech jasá v mojom Bohu, „lebo zhliadol na poníženosť“ svojho služobníka a od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky budúce pokolenia: „lebo jeho milosrdenstvo je večné“.

„Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia,“ lebo „čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných, a čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh“, aby zahanbil urodzených. Cez moje ústa a cez môj rozum zahanbil filozofov, ktorí sú žiakmi múdrych tohto sveta, „lebo jeho milosrdenstvo je večné“.

Toto všetko vám píšem, aby sa vaša a moja viera zjednotili. Uprostred tejto búrky vyhadzujem kotvu až k Božiemu trónu; živú nádej, ktorá je v mojom srdci.

Vy však, milovaní bratia, „bežte tak, aby ste sa zmocnili venca“, oblečte si „pancier viery“ a vezmite si Kristove „zbrane do pravej i ľavej ruky“, ako učil môj patrón svätý Pavol. „Je pre vás lepšie, keď vojdete do života s jedným okom alebo zmrzačení“, ako keby ste mali všetky údy a vyhodili by vás von.

Pomáhajte mi svojimi modlitbami, aby som dokázal bojovať podľa zákona, čiže „bojovať dobrý boj“ a bojovať až do konca, aby som šťastlivo dokončil svoj beh. A keď sa už v tomto živote neuvidíme, naša blaženosť bude v budúcom veku, keď budeme stáť pri tróne nepoškvrneného Baránka a keď mu budeme jednomyseľne v jasavej radosti naveky spievať chvály víťazstva. Amen.

RESPONZÓRIUM

Porov. Hebr 12, 1-3

Vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou. * S očami upretými na Ježiša, vodcu a zavŕšiteľa viery.

Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu. * S očami upretými na Ježiša, vodcu a zavŕšiteľa viery.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, prameň a pôvodca každého otcovstva, ty si urobil svätých mučeníkov Andreja a jeho spoločníkov vernými krížu tvojho Syna až po vyliatie krvi; daj, nech na ich príhovor šírime tvoju lásku medzi bratmi, aby sme sa mohli volať a byť tvojimi synmi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky