21. február 2025

Piatok, Cezročné obdobie, 6. týždeň
2. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Bdelý kohút spevom poltí

nočnú, hustú temnotu

a odháňa sivé mračno,

ktoré cez noc vládlo tu,

keď vzývame s vrúcnym srdcom,

Bože, tvoju dobrotu.

Keď zem celá tíško spala,

pohrúžená do šera,

a smrť nad ňou panovala

ako trúchla príšera,

prišiels’ k ľuďom, mocný strážca,

sťa jas, čo tmu potiera.

Tys’ nás, Kriste, vyburcoval

z hriešnosti a nevery

a dal si nám za sprievodcu

svetlo, keď sa zošerí,

vyslobodil si tých, čo v tmách

akoby už pomreli.

Sláva Otcu, sláva Tebe,

sláva Duchu Svätému,

ktorý život, pokoj, svetlo

dáva ľudstvu hriešnemu,

aby, chváliac Trojjedného,

došlo k blahu večnému. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Stoj pri nás, Tvorca láskavý,

ty sláva svetla Otcovho;

keď tvoja milosť chýba nám,

v srdci je úzkosť, striasa ho.

Keď nás Duch Svätý napĺňa

a v srdci Boha nosíme,

zlý duch nás na zlo nezvábi

a odpor k hriechu zosilnie.

Tak v každodennom živote

uprostred sveta budeme

žiť podľa tvojich zákonov

a pokušeniu vyhneme.

Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.

Žalm 38
Modlitba hriešnika v najväčšom nebezpečenstve
Všetci jeho známi stáli obďaleč. (Lk 23, 49)
I

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *

a netrestaj ma v svojom hneve,

lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *

dopadla na mňa tvoja ruka.

Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, *

pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.

Hriechy mi prerástli nad hlavu *

a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.

Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu.

II

Rany mi zapáchajú a hnisajú *

pre moju nerozumnosť.

Zohnutý som a veľmi skľúčený, *

smutne sa vlečiem celý deň.

Bedrá mi spaľuje horúčka *

a moje telo je nezdravé.

Nevládny som a celý dobitý, *

v kvílení srdca nariekam.

Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *

ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.

Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *

i svetlo v očiach mi hasne.

Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *

aj moji príbuzní sa ma stránia.

Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †

a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *

a deň čo deň vymýšľajú úklady.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, ty poznáš každú moju túžbu.

Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.

III

Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *

ako nemý, čo neotvára ústa.

Podobám sa človekovi, čo nepočuje *

a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

Pane, pretože v teba dúfam, *

ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.

A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; *

a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“

Ja, pravda, už takmer padám *

a na svoju bolesť myslím ustavične.

Preto vyznávam svoju vinu *

a pre svoj hriech sa trápim.

Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *

ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.

Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *

že som konal dobre.

Neopúšťaj ma, Pane; *

Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.

Ponáhľaj sa mi na pomoc, *

Pane, moja spása.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.

Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou.

A za tvojím spravodlivým výrokom.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Prísloví

15, 8-9. 16-17. 25-26. 29. 33; 16, 1-9; 17, 5

Človek pred Bohom

Obety bezbožných sú Pánovi odporné;

modlitby spravodlivých sú mu milé.

Cesta bezbožného sa protiví Pánovi;

milovaný bude, kto sa usiluje o spravodlivosť.

Lepšie je málo s bázňou pred Pánom

ako veľké poklady s nepokojom.

Lepšie je jedlo zo zeleniny s láskou

ako vykŕmené teľa s nenávisťou.

Pán zrúca dom pyšných,

ale upevní medzníky vdovy.

Zlé myšlienky sú odporné Pánovi,

ale najkrajšia reč je čistá.

Pán je ďaleko od bezbožných,

ale modlitby spravodlivých vyslyší.

Bázeň pred Pánom je školou múdrosti

a slávu predchádza poníženosť.

Človeku prislúcha príprava srdca,

ale odpoveď na jazyku pochádza od Pána.

Všetky cesty človeka sú čisté v jeho očiach,

ale Pán posudzuje duchov.

Odhaľ Pánovi svoje diela

a tvoje zámery sa ti podaria.

Pán urobil všetko pre svoj cieľ,

aj bezbožného pre zlý deň.

Pánovi sa protiví každý namyslenec;

ani keby bola ruka v ruke, nebude nevinný.

Neprávosť sa vykupuje milosrdenstvom a pravdou

a v bázni pred Pánom sa odkláňame od zla.

Keď sa Pánovi páčia cesty človeka,

zmieri s ním aj jeho nepriateľov.

Lepšie je málo so spravodlivosťou

ako veľké zisky bez spravodlivosti.

Srdce človeka rozvrhuje svoju cestu,

ale jeho kroky riadi Pán.

Kto pohŕda chudobným, tupí jeho Stvoriteľa,

a kto sa teší z nešťastia iného, neostane bez trestu.

RESPONZÓRIUM

Dt 6, 12b. 13a; Prís 15, 33

Nezabudni na Pána, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny; * Boj sa Pána, svojho Boha, a len jemu slúž.

Bázeň pred Pánom je školou múdrosti a slávu predchádza poníženosť. * Boj sa Pána, svojho Boha, a len jemu slúž.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Traktátov svätého biskupa Augustína o Prvom Jánovom liste

(Tract. 4, 6: PL 35, 2008-2009)

Túžba srdca smeruje k Bohu

Čo máme prisľúbené? „Budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.“ Jazyk vyslovil, čo vedel. Ostatné musí domyslieť srdce. Veď čo povedal aj sám Ján v porovnaní s tým, ktorý je, alebo čo môžeme povedať my, ľudia, ktorí sme takí nedostatoční vzhľadom na to, čo si zasluhuje?

Vráťme sa teda k onomu jeho pomazaniu, vráťme sa k tomu pomazaniu, ktoré učí vo vnútri, a nedokážeme to vysloviť. A keďže to ešte teraz nemôžete vidieť, musíte zostať pri túžbe.

Celý život dobrého kresťana je svätá túžba. Po čom však túžiš, to ešte nevidíš. Ale túžbou sa stávaš schopným, že keď to príde, naplno to uvidíš.

Je to tak, ako keď chceš niečo naplniť a dozvieš sa, aké veľké je to, čo dostaneš, zväčšíš objem vreca alebo vaku či niečoho iného. Dozvieš sa, koľko máš uložiť, a zbadáš, že vrece je úzke. Rozšíriš ho a zmestí sa doň viac. Tak aj Boh odďaľovaním zväčšuje túžbu, túžbou rozširuje ducha a rozširovaním ho robí schopným prijať veľa.

Túžme teda, bratia, lebo máme byť naplnení. Pozrite na Pavla, ako rozširuje svojho ducha, aby mohol prijať, čo príde. Hovorí totiž: „Nie že by som ho už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý; bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil.“

Čo teda robíš v tomto živote, ak si sa ešte nezmocnil? „Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Cieľavedome bežím za víťaznou palmou povolania zhora.“ Hovorí, že uháňa a že beží za cieľom. Cítil sa malým na to, aby obsiahol, čo „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo“.

Toto je náš život: cvičiť sa v túžbe. A vo svätej túžbe sa cvičíme iba natoľko, nakoľko očistíme svoje túžby od lásky k svetu. Už sme kedysi hovorili o vyprázdnení toho, čo má byť naplnené. Vylej zlo, lebo máš byť naplnený dobrom.

Predstav si, že Boh ťa chce naplniť medom. Ak si plný octu, kam dáš med? Treba vyliať z nádoby, čo v nej bolo, a nádobu treba vyčistiť. Treba ju vyčistiť, aj keď namáhavo, úporne, aby sa stala súcou na niečo.

Či povieme med, či povieme zlato, či povieme víno, nech povieme čokoľvek, nie sme schopní vysloviť, čo chceme povedať. Volá sa to Boh. A keď povieme Boh, čo sme povedali? Táto jedna slabika je všetko, čo očakávame. Čokoľvek teda sme schopní povedať, všetko je menej. Rozšírme sa pre neho, aby nás naplnil, keď príde. „Budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.“

RESPONZÓRIUM

Ž 37, 4-5a

Hľadaj radosť v Pánovi * A dá ti, za čím túži tvoje srdce.

Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj. * A dá ti, za čím túži tvoje srdce.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty nás uisťuješ, že prebývaš v tých, čo majú spravodlivé a úprimné srdce; pomáhaj nám svojou milosťou tak žiť, aby sme boli tvojím dôstojným príbytkom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky