14. august 2025

Sv. Maximiliána Máriu Kolbeho, kňaza a mučeníka
spomienka

Maximilián Mária Kolbe sa narodil 8. januára 1894 v Poľsku. Ako mladík vstúpil do rehole konventuálnych františkánov a roku 1918 ho v Ríme vysvätili za kňaza. Zapálený synovskou oddanosťou Bohorodičke Panne Márii založil nábožné združenie, ktoré sa volalo Rytierstvo Nepoškvrnenej Márie a rozšíril ho široko-ďaleko tak vo vlasti, ako aj v iných krajinách. Odišiel ako misionár do Japonska, kde sa za pomoci a pod ochranou Nepoškvrnenej Panny usiloval šíriť kresťanskú vieru. Keď sa potom vrátil do Poľska, musel počas hroznej druhej svetovej vojny podstúpiť mnohé útrapy, až napokon v Osvienčime pri Krakove 14. augusta 1941 zavŕšil ako obeť lásky svoj život bohatý na hrdinské skutky.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,

na svojom kňazstve doprial si mu podiel,

by v tvojom dome svetlom bol a vodcom

a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.

Žalm 89, 39-53
Nárek nad zrúcaninami Dávidovho domu
Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)
IV

A predsa si ho odmietol a zavrhol, *

nahneval si sa na svojho pomazaného.

Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *

do prachu si zhodil jeho korunu,

všetky jeho múry si rozbúral *

a na trosky si premenil jeho pevnosti.

Plienili ho všetci, čo išli okolo, *

a na posmech vyšiel u susedov.

Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *

všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.

Ostrie jeho meča si otupil *

a nepomáhal si mu pri boji.

Jeho lesku si urobil koniec *

a na zem si povalil jeho trón.

Skrátil si dni jeho mladosti, *

zahrnul si ho hanbou.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.

Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.

V

Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *

Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?

Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *

akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!

Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *

kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?

Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *

ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?

Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *

ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,

ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *

ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.

Nech je zvelebený Pán naveky. *

Staň sa. Amen.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.

Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.

Žalm 90
Nech je nad nami dobrotivosť Pána
U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (2 Pt 3, 8)

Pane, stal si sa nám útočišťom *

z pokolenia na pokolenie.

Prv než sa vrchy zrodili †

a povstali zem i svet, *

ty, Bože, si od vekov až naveky.

Človeka vraciaš do prachu *

a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“

Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *

a ako jedna nočná stráž.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *

sú ako bylina v rozpuku:

ráno kvitne a rastie, *

večer vädne a usychá.

Hynieme vskutku pre tvoj hnev *

a desí nás tvoje rozhorčenie.

Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *

a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *

a naše roky plynú ako vzdych.

Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *

a ak sme pri sile, osemdesiat.

No zväčša sú len trápením a trýzňou, *

ubiehajú rýchlo a my odlietame.

Kto pozná silu tvojho hnevu *

a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

A tak nás nauč rátať naše dni, *

aby sme našli múdrosť srdca.

Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *

Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.

Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *

a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *

za roky, keď sme okusovali nešťastie.

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *

a ich deťom tvoja nádhera.

Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †

upevňuj dielo našich rúk, *

dielo našich rúk upevňuj!

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.

Pane, u teba je zdroj života.

A v tvojom svetle uvidíme svetlo.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Micheáša

4, 14 – 5, 7

Mesiáš bude pokoj

Toto hovorí Pán:

„Teraz si narob zárezy, dcéra ujarmená!

Obsadili nás.

Palicou bijú

sudcu Izraela po tvári.

Ale ty, Betlehem Efratský,

najmenší medzi judejskými mestami,

z teba vzíde

zvrchovaný vládca Izraela.

Pôvod jeho je odpradávna,

od večnosti.

Preto ich vydá

až do času, kým rodička neporodí.

Až potom sa zvyšok jeho bratov

vráti k synom Izraela.

On vystúpi a bude ich pastierom silou Pána,

velebou mena Pána, svojho Boha.

A budú žiť v istote, lebo teraz bude veľký

až po končiny zeme.

On bude pokoj.

Keď príde Asýr do našej krajiny

a bude šliapať po našich príbytkoch,

postavíme proti nemu sedem pastierov

a osem kniežat z ľudu.

Oni budú pásť asýrsku krajinu mečom

a Nimródovu krajinu kopijami.

I oslobodí nás od Asýra,

keď príde do našej krajiny

a keď bude šliapať po našom území.

A Jakubov zvyšok bude

uprostred mnohých národov

ako rosa od Pána

a ako dážď na rastlinu,

ktorá nečaká na človeka

a nespolieha sa na synov človeka.

A Jakubov zvyšok bude medzi národmi,

uprostred mnohých národov,

ako lev medzi lesnými zvieratami

a ako levíča v stádach oviec;

keď ono prejde, zašliapne a uchváti,

niet toho, kto by vytrhol.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Mich 5, 1. 3. 4; Zach 9, 10bc

Betlehem, mesto najvyššieho Boha, z teba vzíde zvrchovaný vládca Izraela. Pôvod jeho je odpradávna, od večnosti a bude veľký uprostred celej zeme. * A na našej zemi bude pokoj.

Zvestuje pokoj národom a jeho moc bude siahať od mora až k moru. * A na našej zemi bude pokoj.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého kňaza a mučeníka Maximiliána Máriu Kolbeho

(O. Joachim Roman Bar, O.F.M. Conv., ed., Wybór Pism, Warszawa 1973, 41-42. 226)

V práci za spásu a posvätenie duší treba mať apoštolskú horlivosť

Mám veľkú radosť, milovaný brat, z horlivého nadšenia, ktoré ťa pobáda šíriť Božiu slávu. Veď v našich časoch pozorujeme, a nie bez zármutku, akúsi nákazlivú chorobu, ktorá sa volá indiferentizmus a šíri sa v rozličných podobách nielen medzi svetskými, ale aj medzi rehoľnými bratmi. Pritom Boh je hoden nekonečnej slávy. Preto je našou prvou a najdôležitejšou povinnosťou vzdávať mu, podľa našich skromných možností, tú najväčšiu slávu, aj keď mu takú, akú si od nás zasluhuje, nebudeme môcť nikdy vzdať, lebo sme iba slabučké stvorenia.

Lenže Božia sláva sa najviac odráža na spáse duší, ktoré Kristus vykúpil svojou krvou. Preto najvyššou a najdôležitejšou snahou apoštolského života musí byť pomôcť čím viacerým dušiam k spáse, ba aj k vyššiemu stupňu svätosti. V krátkosti poviem, ktorá cesta je najvhodnejšia na dosiahnutie tohto cieľa, čiže na šírenie Božej slávy a posvätenie mnohých duší. Boh, ktorý je nekonečná vedomosť a múdrosť, vie najlepšie, čo máme stále robiť, aby sa zväčšovala jeho sláva, a svoju vôľu nám väčšinou vyjavuje prostredníctvom svojich zástupcov na zemi.

A tak je to poslušnosť – a ona jediná –, ktorá nám spoľahlivo zjavuje Božiu vôľu. Pričom sa môže stať, že sa predstavený pomýli, ale nemôže sa stať, aby sme sa dostali do omylu my, ak poslúchneme. Z poslušnosti jestvuje len vtedy výnimka, keby predstavený prikazoval niečo, čo by nepochybne znamenalo porušenie Božieho zákona, aj keď v najmenšom; v tom prípade by nebol verným tlmočníkom Božej vôle.

Boh a iba on je nekonečný, najmúdrejší, najsvätejší a najláskavejší Pán, Stvoriteľ a náš Otec, počiatok a koniec, múdrosť, moc i láska; toto všetko je jedine Boh. Čokoľvek je mimo Boha, má hodnotu podľa toho, aký vzťah má k tomu, ktorý je Pôvodcom všetkého a Vykupiteľom ľudí, posledným cieľom celého stvorenia. To on nám vyjavuje svoju božskú vôľu prostredníctvom svojich zástupcov na zemi a priťahuje nás k sebe a cez nás chce pritiahnuť k sebe aj iné duše a pripútať si ich dokonalejšou láskou.

Uvedom si, brat môj, aké dôstojné je – vďaka Božiemu milosrdenstvu – naše povolanie. Veď poslušnosťou istým spôsobom prekračujeme hranice svojej malosti a prispôsobujeme sa Božej vôli, ktorá nás svojou nekonečnou múdrosťou a rozumnosťou vedie k správnemu konaniu. Ba celkom splývame s Božou vôľou, ktorej nemôže nijaká stvorená vec odporovať, a stávame sa silnejšími nad všetkých.

Toto je chodník múdrosti a rozumnosti, toto je jediná cesta, ktorou môžeme vzdať Bohu najvyššiu slávu. Keby jestvovala iná a vhodnejšia cesta, Kristus by nám ju bol určite svojím slovom a príkladom zjavil. Ale celý jeho život v Nazarete zhrňuje Sväté písmo do slov: „A bol im poslušný“ a jeho ďalší život nám načrtáva akoby v znamení poslušnosti. A často ukazuje, že zostúpil na zem preto, aby plnil Otcovu vôľu.

Preto milujme, nadovšetko milujme milovaného nebeského Otca. A znakom tejto dokonalej lásky nech je naša poslušnosť, ktorú treba prejaviť zvlášť vtedy, keď sa od nás požaduje obeta vlastnej vôle. Veď nepoznáme vznešenejšiu knihu ako ukrižovaného Ježiša Krista, aby sme mohli napredovať v Božej láske.

Toto všetko ľahšie dosiahneme skrze Nepoškvrnenú Pannu, ktorej dobrotivý Boh zveril úlohu rozdeľovať jeho milosrdenstvo. Niet nijakej pochybnosti o tom, že Máriina vôľa je pre nás vôľou samého Boha. Keď sa jej zasväcujeme, stávame sa v jej rukách nástrojmi Božieho milosrdenstva, ako je aj ona v Božích rukách. Dajme sa jej teda viesť, podajme jej ruku, buďme pod jej vedením pokojní a istí. Ona nám všetko zadováži, o všetko sa postará, ochotne pomôže v telesných i duševných potrebách, ona odstráni ťažkosti a tiesne.

RESPONZÓRIUM

Ef 5, 1-2; 6, 6b

Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás * Ako dar a obetu ľúbeznej vône.

Ako Kristovi služobníci, ktorí z tej duše plnia Božiu vôľu. * Ako dar a obetu ľúbeznej vône.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si naplnil svätého kňaza a mučeníka Maximiliána nevšednou láskou k nepoškvrnenej Panne Márii, horlivosťou pre spásu duší a láskou k blížnemu; pokorne ťa prosíme, daj, aby sme na jeho príhovor neúnavne slúžili svojim bratom na tvoju slávu a mali silu stať sa podobnými tvojmu Synovi aj obetovaním svojho života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky