7. marec 2025

Sv. Perpetuy a Felicity, mučeníc
na spomienku

Mučenícku smrť podstúpili v Kartágu roku 203 za prenasledovania Septimia Severa. O ich smrti sa zachovalo prekrásne rozprávanie, ktoré pochádza sčasti od samých spoluvyznávačov, sčasti od súvekého spisovateľa.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.

Žalm 78, 1-39
Božia dobrota a nevera ľudu v dejinách spásy
Toto sa stalo ako predobraz pre nás. (1 Kor 10, 6)
I

Počúvaj, ľud môj, moju náuku, *

nakloň sluch k slovám mojich úst.

Otvorím svoje ústa v podobenstvách, *

vyrozprávam starodávne tajomstvá.

Čo sme počuli a poznali †

a čo nám rozprávali naši otcovia, *

nezatajíme pred ich synmi;

ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove *

a zázraky, ktoré urobil.

Jakubovi dal nariadenie *

a pre Izraela vyhlásil za zákon,

aby to, čo prikázal našim otcom, †

zvestovali svojim synom; *

majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia.

Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, *

aby svoju dôveru vkladali v Boha,

aby nezabúdali na Božie diela *

a zachovávali jeho príkazy;

aby neboli ako ich otcovia, *

vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,

pokolenie nestáleho srdca, *

ktorého duch nebol verný Bohu.

Synovia Efraima, obratní lukostrelci, *

v deň bitky utiekli.

Nezachovávali zmluvu s Bohom *

a odopreli kráčať podľa jeho zákona.

Zabudli na jeho činy *

a na zázraky, ktoré im ukázal.

Pred zrakom ich otcov divy vykonal *

v krajine egyptskej, na pláni taniskej.

Rozdvojil more a previedol ich cezeň, *

vody postavil ako val.

Vo dne ich viedol oblakom, *

za noci žiarou ohnivou.

Rozštiepil skalu na púšti *

a napojil ich vodou ako z prívalu.

Potokom dal vytrysknúť zo skaly *

a vody nechal ako rieky tiecť.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.

Ant. 2 Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala.

II

Ale oni proti nemu ďalej hrešili, *

na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.

Pokúšali Boha vo svojom srdci, *

dychtivo sa dožadovali pokrmu.

Proti Bohu reptali a vraveli: *

„Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“

A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla *

a potoky sa rozliali.

„A či on môže aj chlieb dať *

a svojmu ľudu mäso obstarať?“

Počul to Pán a hnevom zahorel, †

oheň vzplanul proti Jakubovi *

a hnev vzkypel proti Izraelovi.

Lebo nedôverovali Bohu *

a nedúfali v jeho pomoc.

Rozkázal teda horným oblakom *

a otvoril brány nebies;

a pršala im manna za pokrm *

a dal im chlieb z neba.

Človek jedol chlieb anjelský; *

pokrmu im dal dosýta.

Z oblohy vyburcoval vietor východný, *

svojou mocou priviedol vietor od juhu

a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, *

okrídlené vtáky ako morský piesok.

Padali doprostred ich tábora, *

okolo ich stanov.

Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, *

splnil im, čo si žiadali.

Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, *

ešte mali pokrm v ústach,

keď proti nim vzplanul Boží hnev, †

popredných mužov pozabíjal *

a zničil výkvet Izraela.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala.

Ant. 3 Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca.

III

Ale oni ďalej hrešili *

a neverili v jeho zázraky.

Ich dni ukončil ako dych, *

ich roky náhlou smrťou.

Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, *

obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.

Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, *

že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.

No podvádzali ho svojimi ústami, *

svojím jazykom ho klamali.

Ich srdcia neboli k nemu úprimné, *

ani jeho zmluve neboli verní.

On sa predsa zľutoval *

a odpustil im vinu a nezničil ich.

Často svoj hnev potlačil *

a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.

Veď pamätal, že sú len ľudia, *

závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca.

Obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.

Veď on je dobrotivý a milosrdný.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

2, 1-22

Mojžišovo narodenie a jeho útek

Šiel istý muž z Léviho rodu a vzal si ženu zo svojho kmeňa. Ona počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, ukrývala ho tri mesiace. A keď ho už dlhšie skrývať nemohla, vzala prútený košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu rieky. Jeho sestra stála opodiaľ a sledovala, čo sa stane.

Tu prišla faraónova dcéra vykúpať sa v rieke a jej slúžky chodili po brehu rieky. Keď zbadala v tŕstí košík, hneď poslala poň svoju slúžku. Tá ho priniesla, ona ho otvorila a videla plačúce dieťa. Pohnutá ľútosťou povedala: „To je hebrejské dieťa.“ Chlapcova sestra sa jej opýtala: „Mám ísť a zavolať hebrejskú ženu, ktorá ti chlapca odchová?“ Ona odvetila: „Choď!“

Dievča odbehlo a zavolalo matku dieťaťa. Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi tohto chlapca, odchovaj mi ho a ja ťa za to odmením.“ Žena chlapca vzala a chovala ho. A keď odrástol, odovzdala ho faraónovej dcére. Ona ho adoptovala za syna a dala mu meno Mojžiš, vraviac: „Vytiahla som ho z vody.“

Keď Mojžiš dospel, vyšiel k svojim bratom. Videl, ako ťažko pracujú a ako istý Egypťan bil jedného jeho hebrejského brata. Poobzeral sa a keď videl, že vôkol niet nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku. Keď vyšiel na druhý deň, zočil, ako sa bijú dvaja Hebreji. Útočníkovi povedal: „Prečo biješ svojho blížneho?“ Ten mu odvetil: „Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami? Chceš zabiť aj mňa, ako si zabil toho Egypťana?“ Mojžiš sa preľakol a povedal si: „Ako to len mohlo vyjsť najavo?“

Dozvedel sa o tom faraón a chcel Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom ušiel a zdržiaval sa v krajine Madián. Prišiel teda do krajiny Madián a sadol si k studni. Madiánsky kňaz mal sedem dcér a ony prišli na vodu; nalievali ju do válovov a chceli napojiť stádo svojho otca. Tu prišli pastieri a odohnali ich. Ale Mojžiš vstal, dievčence obránil a napojil im ovce.

Keď sa ony vrátili k svojmu otcovi Raguelovi, spýtal sa ich: „Prečo ste prišli skôr ako inokedy?“ Odpovedali: „Nejaký Egypťan nás vyslobodil z rúk pastierov; ba aj vody nám načerpal a napojil ovce.“ „A kde je?“, opýtal sa ich. „Prečo ste toho človeka nechali tam? Zavolajte ho, nech si zaje chleba.“

A Mojžiš súhlasil, že bude uňho bývať, a dostal jeho dcéru Seforu za manželku. Ona mu porodila syna, ktorému dal meno Gersam, lebo povedal: „Som prišelcom v cudzej krajine.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Hebr 11, 24-25. 26. 27

Dospelý Mojžiš s vierou odoprel volať sa synom faraónovej dcéry; volil radšej trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu. * Hľadel totiž na odmenu.

Kristovo pohanenie pokladal za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta; s vierou opustil Egypt. * Hľadel totiž na odmenu.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií Pseudo-Chryzostoma

(Supp., Hom. 6 De precatione: PG 64, 462-466)

Modlitba je svetlom duše

Modlitba, čiže rozhovor s Bohom, je najvyšším dobrom, lebo je spoločenstvom a zjednotením s Bohom. Ako sa telesné oči rozjasňujú, keď vidia svetlo, tak aj duša upriamená na Boha je ožiarená jeho nevýslovným svetlom. Hovorím o modlitbe, ktorá nie je zvyková, ale vychádza z duše; ktorá nie je obmedzená na určitý čas alebo hodinu, ale sa koná stále, v noci i vo dne.

Lebo nestačí, keď sa duch len vtedy narýchlo pozdvihne k Bohu, keď sa sústredíme na modlitbu; ale aj vtedy, keď nás zamestnávajú nejaké úlohy, či už starostlivosť o chudobných, či iné starosti alebo užitočné dobročinné skutky, máme do toho miešať túžbu po Bohu a spomienku naňho, aby sa všetko láskou k Bohu, sťa soľou okorenené stalo lahodným pokrmom pre Pána vesmíru. A stále, cez celý život môžeme sa tešiť zo zisku, ktorý plynie z toho, že mu venujeme viac času.

Modlitba je svetlom duše, pravým poznaním Boha, prostredníčkou medzi Bohom a ľuďmi. Duch, modlitbou povznesený až do neba, objíma Pána v nevýslovnom šťastí. Dychtí po božskom mlieku ako dieťa, keď volá s plačom matku. Chce, aby sa splnili jeho vlastné túžby, no dostáva lepšie dary, ako je celý viditeľný svet.

Modlitba je úctyhodná sprostredkovateľka pred Bohom, rozveseľuje srdce a utišuje jeho túžby. Keď hovorím o modlitbe, nemysli si, že sú to slová. To je túžba po Bohu, nevýslovná láska, ktorá nepochádza od ľudí, ale má pôvod v Božej milosti. Aj Apoštol o nej hovorí: „My nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.“

Ak Pán niekomu daruje takúto modlitbu, je to bohatstvo, ktoré nemôže byť odňaté. Je to nebeský pokrm, ktorý nasycuje dušu: kto ho ochutná, vzplanie večnou túžbou po Pánovi, akoby jeho dušu rozpaľoval najhorúcejší oheň.

Túto modlitbu potom svojím úsilím zdokonaľuj: Okrášľuj svoj dom skromnosťou a pokorou, rozjasňuj ho svetlom spravodlivosti; vyzdobuj svoj dom dobrými skutkami ako ušľachtilým zlatým poťahom a namiesto maľovky a ozdobných kameňov použi vieru a veľkodušnosť. A nad celú stavbu polož na dokončenie domu modlitbu ako strechu. Tak pripravíš Pánovi dokonalý príbytok a prijmeš Pána ako v skvelom kráľovskom paláci. A skrze jeho milosť budeš vlastniť naozaj jeho samého ako obraz umiestnený v chráme duše.

RESPONZÓRIUM

Nár 5, 20. 21; Mt 8, 25

Prečo na nás zabúdaš navždy a opúšťaš nás na mnoho dní? * Obráť nás, Pane, k sebe, a my sa vrátime.

Pane, zachráň nás, hynieme. * Obráť nás, Pane, k sebe, a my sa vrátime.

ČÍTANIE

Z Rozprávania o mučeníctve svätých kartáginských mučeníkov

(Cap. 18. 20-21; edit. van Beek Noviomagi, 1936, pp. 42. 46-52)

Povolaní a vyvolení do Pánovej slávy

Zažiaril deň mučeníckeho víťazstva. Z väzenia do amfiteátra vystupovali ako do neba s veselou a krásnou tvárou. Ak sa aj chveli, tak iba od radosti, od strachu nie.

Najprv predhodili Perpetuu; vyhodená do výšky padla na bok. Vstala a keď videla Felicitu ležať na zemi, išla k nej, podala jej ruku a zdvihla ju. A tak stáli obe popri sebe. Krutosť ľudu bola prekonaná, a tak ich zavolali späť k Sanavivarskej bráne. Tam sa Perpetuy ujal istý muž, menom Rustikus, ktorý bol vtedy ešte katechumenom a bol jej k službám. Ona akoby precitla zo sna (tak bola vo vytržení a v extáze) a začala sa obzerať; a na úžas všetkých vravela: „Kedy nás predvedú ta, pred neviem akú kravu?“ A keď počula, že sa to už stalo, neverila, kým nezbadala na svojom tele a odeve znaky týrania. Tu si zavolala brata a onoho katechumena a povedala im: „Buďte pevní vo viere a všetci sa navzájom milujte; a na našom mučení sa nepohoršite!“

A zasa pri inej bráne povzbudzoval Saturus vojaka Pudensa: „Naozaj, veď som sa doteraz, ako som predpokladal a predpovedal, nestretol s nijakou šelmou. A teraz ver z celého srdca: pôjdem tamto a jediným zahryznutím leoparda bude po mne.“ A hneď ho na konci divadla predhodili leopardovi a po jedinom zahryznutí ho tak zaliala krv, že keď sa vracal, ľud volal a vydával svedectvo o jeho druhom krste: „Zachránil sa, je obmytý, zachránil sa, je obmytý!“ Veru, zachránil sa ten, kto bol takto obmytý!

Tu vojakovi Pudensovi povedal: „Maj sa dobre a pamätaj na vieru i na mňa! A toto nech ťa nenaplaší, ale utvrdí!“ Pritom ho poprosil, aby mu dal prsteň zo svojej ruky; ponoril ho do svojej rany a vrátil mu ho ako dedičstvo. Tak mu zanechal záloh i pamiatku na svoju krv. A potom ho už nevládneho položili k ostatným na obvyklé miesto na dobitie.

Ale keď si ich dav žiadal doprostred arény, aby si mohol pásť oči na vraždení, keď bude meč vnikať do ich tela, zrazu vstali a prešli ta, kde ich chcel mať dav. No najprv sa vzájomne pobozkali, aby svoje mučeníctvo zavŕšili slávnostným znakom pokoja.

Ostatní prijali meč nehybne a potichu; predovšetkým Saturus. On vystúpil prvý a prvý aj odovzdal ducha, lebo aj Perpetuu podporoval. Ale Perpetua zavyla, keď ju bodli medzi rebrá, aby okúsila aj nejakú bolesť, no sama viedla neistú ruku neskúseného gladiátora na svoje hrdlo. Zrejme, takú ženu, ktorej sa bál nečistý duch, nebolo možné zabiť bez toho, že by to sama nebola dovolila.

Vy, statoční a blahoslavení mučeníci, naozaj ste povolaní a vyvolení do slávy nášho Pána Ježiša Krista!

RESPONZÓRIUM

Rim 8, 34-35b. 37

Kristus Ježiš je po pravici Boha a prihovára sa za nás. * Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?

V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. * Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, sväté mučenice Perpetua a Felicita zapálené láskou k tebe pohrdli prenasledovateľom a zvíťazili nad mukami smrti; prosíme ťa, na ich príhovor nám dopraj, aby sme stále rástli v tvojej láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky