19. február 2025

Streda, Cezročné obdobie, 6. týždeň
2. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Rozsievač vecí, obnoviteľ časov,

kráľ kráľov, Kriste, prísny sveta sudca,

modlitby naše, chvály nášho srdca

láskavo prijmi.

Kým beží noc, my vzdávame ti chvály,

kiež milé by ti boli, a tak mali

aj súhlas tvojej tváre neskonalý,

pôvodca svetla.

Nech dni nám plynú priaznivo a prajne,

nech život nebojí sa smrti márnej,

nech naše skutky tvoju venčia zdarne

večitú slávu.

Rozplameň srdcia, rozpáľ naše vnútro

plameňom božským, nech je duša bdelá,

aby sťa panna privítať ťa smela

s horiacou lampou.

Rovnaká na nebesiach Otcu sláva

aj tebe, Spasiteľ, kráľ, nech sa vzdáva,

Svätému Duchu nech zaznieva sláva

po celom svete. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Kriste, ty svetlo, život, láska naša,

ty radosť sveta, dobro nekonečné,

ty si nás svojou krvou oslobodil

z pút smrti večnej.

Vlož do sŕdc našich vrúcnu lásku k tebe,

zaplav nám myseľ svetlom živej viery,

daj, aby sme sa všetci mali radi

a žili v mieri.

Nech sa už od nás vzdiali satan zradný,

zdrvený silou, ktorá prúdi z teba;

nech je vždy s nami Tešiteľ, Duch Svätý,

zoslaný z neba.

Buď všetka sláva tebe, Otec večný,

Synovi tvojmu chvály nekonečné;

aj spoločnému Duchu Presvätému

na veky večné. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Žalm 39
Prosby chorého
Stvorenie bolo podrobené márnosti z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej. (Rim 8, 20)
I

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *

aby som nezhrešil jazykom.

K svojim ústam postavím stráž, *

dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *

bolesť sa mi však znova ozvala.

Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *

a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

A môj jazyk preriekol: *

„Daj mi poznať, Pane, môj koniec

i aký je ešte počet mojich dní; *

nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

Hľa, na pár piadí si mi dní nameral *

a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.

Veru, len zdaním je bytie človeka, *

každý sa mihne ako vidina.

Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *

poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

II

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *

Ty si moja nádej.

Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *

a nevystav ma hlupákovi na posmech.

Onemel som, neotvorím ústa, *

lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, *

bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

Trestami za hriechy naprávaš človeka. †

Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *

veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, *

nakloň sluch k môjmu volaniu.

Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †

veď u teba som iba hosť, *

len pútnik, ako všetci moji otcovia.

Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *

skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.

Žalm 52
Modlitba o pomoc proti ohováračovi
Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1 Kor 1, 31)

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *

čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?

Úklady strojíš deň čo deň, *

jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.

Zlo miluješ viacej než dobro, †

lož väčšmi ako pravdu. *

Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, †

odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *

vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.

Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *

ale z neho sa vysmejú:

„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †

lež zakladal si na veľkom bohatstve *

a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †

Úfam v Božie milosrdenstvo *

navždy a naveky.

Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †

a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *

na tvoje meno, lebo je dobré.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.

Moja duša sa spolieha na jeho slovo.

Moja duša očakáva Pána.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Prísloví

9, 1-18

Múdrosť a hlúposť

Múdrosť si postavila dom,

sedem stĺpov vytesala.

Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno

a prestrela svoj stôl.

Poslala svoje služobnice, aby volali

z pevnosti a z vyvýšenín mesta:

„Kto je nedospelý, nech príde ku mne.“

A pochábľovi hovorí:

„Poďte, jedzte môj chlieb

a pite víno, ktoré som vám namiešala;

zanechajte detinskosť a žite

a kráčajte cestami rozumnosti.“

Kto napomína posmievača, sám sebe krivdí,

a kto dohovára bezbožnému, poškvrňuje seba.

Nedohováraj posmievačovi, aby ťa neznenávidel.

Dohováraj múdremu a bude ťa milovať.

Daj múdremu a stane sa múdrejším;

pouč spravodlivého a rozmnoží svoje vedomosti.

Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom

a poznať Svätého je rozumnosť.

Veď skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni

a pridajú sa ti roky života.

Ak budeš múdry, pre seba budeš taký;

ale ak si posmievač, sám si ponesieš následky.

Pani Hlúposť je hlučná,

pochabá a nevie nič.

Vysedáva pri dverách svojho domu

v kresle na výšinách mesta

a volá na okoloidúcich,

čo idú svojou cestou:

„Kto je nedospelý, nech zabočí ku mne.“

A pochábľovi hovorí:

„Ukradnutá voda je sladšia

a pochybný chlieb chutnejší.“

A nevie, že sú tam tiene

a jej hostia v hlbinách podsvetia.

RESPONZÓRIUM

Porov. Lk 14, 16-17; Prís 9, 5

Istý človek pripravil veľkú večeru a keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu povedať pozvaným, aby prišli, * Lebo je všetko pripravené.

Poďte, jedzte môj chlieb a pite víno, ktoré som vám namiešal. * Lebo je všetko pripravené.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Komentára biskupa Prokopa Gazského k Prísloviam

(Cap. 9: PG 87-1, 1299-1303)

Božia múdrosť nám namiešala víno a prichystala stôl

„Múdrosť si postavila dom.“ Moc Boha a Otca, ktorá jestvuje sama zo seba, pripravila si vlastný dom – celý vesmír, v ktorom prebýva svojou silou, i toho, ktorý bol stvorený na Boží obraz a podobu a pozostáva z viditeľnej a neviditeľnej prirodzenosti.

„Sedem stĺpov vytesala.“ Po dokončení stvorenia stvárnila človeka podľa Kristovej podoby a aby v neho veril a zachovával jeho prikázania, dala mu sedem darov Ducha Svätého. Ony dovršujú duchovného človeka, lebo poznanie podnecuje čnosť a v čnosti sa zasa prejavuje poznanie a dokonalou vierou je upevnený v účasti na nadprirodzenom.

Ony znásobujú aj prirodzené svetlo ducha. Dar sily ho uschopňuje so zápalom hľadať a najmä túžiť poznať z povahy vecí Božie zámery, podľa ktorých je všetko stvorené. Dar rady rozlišuje najsvätejšie nestvorené a nesmrteľné Božie zámery od toho, čo takým nie je, a tým, čo ich prijmú, umožňuje myslieť na ne, hovoriť o nich a uskutočňovať ich. A dar rozumnosti vyvoláva súhlas a spočinutie v nich, a nie v inom.

„Namiešala v nádobe svoje víno a prichystala svoj stôl.“ V človekovi, v ktorom sa ako v nádobe mieša duchovná a telesná prirodzenosť, spojila vedomosti o veciach s poznaním jej samej – pôvodkyne všetkého. Ona spôsobuje, že rozum sa ako vínom opíja tým, čo sa týka Boha. A tak on sebou samým – on je nebeský chlieb – živí duše silou, opája a obveseľuje náukou a toto všetko pripravuje ako hody a duchovnú hostinu pre tých, čo sa na nej túžia zúčastniť.

„Poslala svojich sluhov a veľkým hlasom pozývala na čašu.“ Poslala apoštolov, týchto sluhov svojej božskej vôle, aby hlásali evanjelium, ktoré prichádza od Ducha, a preto je viac ako písaný i prirodzený zákon, a volá k sebe. V ňom sa ako v nádobe cez tajomstvo vtelenia uskutočnilo obdivuhodné spojenie božskej a ľudskej prirodzenosti v jednej osobe, ale bez pomiešania. A tak ich prostredníctvom volá: „Kto je nerozumný, nech príde ku mne.“ Kto je nerozumný, lebo si v srdci myslí, že niet Boha, nech odvrhne bezbožnosť a nech sa vierou obráti ku mne a nech vie, že ja som Pôvodca a Pán všetkého.

A tým, ktorým chýba múdrosť, hovorí: „Poďte, jedzte môj chlieb a pite víno, ktoré som vám namiešala.“ A tým, ktorým chýbajú skutky viery, aby v nich bolo dokonalejšie poznanie: „Poďte, jedzte moje telo, ktoré vás živí silou ako chlebom, a pite moju krv, ktorá vás obveseľuje náukou ako vínom a zbožství vás. Veď som obdivuhodným spôsobom namiešala krv s božstvom na vašu spásu.“

RESPONZÓRIUM

Prís 9, 1-2b; Jn 6, 56

Múdrosť si postavila dom, sedem stĺpov vytesala. * Namiešala víno a prestrela svoj stôl.

Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom, hovorí Pán. * Namiešala víno a prestrela svoj stôl.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty nás uisťuješ, že prebývaš v tých, čo majú spravodlivé a úprimné srdce; pomáhaj nám svojou milosťou tak žiť, aby sme boli tvojím dôstojným príbytkom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky