9. júl 2025

Sv. Augustína Zhao Ronga, kňaza,
a spoločníkov, mučeníkov

ľubovoľná spomienka

Svätý Augustín sa narodil v Číne. Keď ako cisársky vojak sa vytrvalosťou svätých mučeníkov obrátil k viere, a stal sa kňazom, roku 1815 sám podstúpil mučeníctvo pre vyznávanie a hlásanie evanjelia. Spolu s ním sa spomínajú premnohí spoločníci mučeníci Božej Cirkvi, ktorí ako biskupi, kňazi, rehoľníci, rehoľnice ako aj laici muži, ženy, chlapci, dievčatá a deti v rozličnom veku a na rozličných miestach Číny svedčili uprostred súžení slovom i skutkom o Kristovom bohatstve.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Ó, mučeníkov slávny Kráľ

a vyznávačov koruna,

ty vedieš k veciam nebeským

tých, ktorí zhrdli zemskými.

Buď k našim prosbám láskavý,

hľaď na náš prejav oslavy,

pre svätosť tvojich víťazov

aj nám buď pevnou nádejou.

Ty v mučeníkoch víťazíš

a vyznávačov zachrániš:

Premôž aj naše nečnosti,

Uštedrovateľ milosti.

Buď sláva Bohu Otcovi

i jedinému Synovi

i Duchu Tešiteľovi

teraz i večné na veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Žalm 39
Prosby chorého
Stvorenie bolo podrobené márnosti z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej. (Rim 8, 20)
I

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *

aby som nezhrešil jazykom.

K svojim ústam postavím stráž, *

dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *

bolesť sa mi však znova ozvala.

Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *

a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

A môj jazyk preriekol: *

„Daj mi poznať, Pane, môj koniec

i aký je ešte počet mojich dní; *

nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

Hľa, na pár piadí si mi dní nameral *

a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.

Veru, len zdaním je bytie človeka, *

každý sa mihne ako vidina.

Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *

poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

II

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *

Ty si moja nádej.

Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *

a nevystav ma hlupákovi na posmech.

Onemel som, neotvorím ústa, *

lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, *

bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

Trestami za hriechy naprávaš človeka. †

Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *

veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, *

nakloň sluch k môjmu volaniu.

Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †

veď u teba som iba hosť, *

len pútnik, ako všetci moji otcovia.

Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *

skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.

Žalm 52
Modlitba o pomoc proti ohováračovi
Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1 Kor 1, 31)

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *

čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?

Úklady strojíš deň čo deň, *

jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.

Zlo miluješ viacej než dobro, †

lož väčšmi ako pravdu. *

Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, †

odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *

vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.

Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *

ale z neho sa vysmejú:

„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †

lež zakladal si na veľkom bohatstve *

a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †

Úfam v Božie milosrdenstvo *

navždy a naveky.

Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †

a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *

na tvoje meno, lebo je dobré.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.

Moja duša sa spolieha na jeho slovo.

Moja duša očakáva Pána.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhej knihy Samuelovej

24, 1-4. 10-18. 24b-25

Sčítanie ľudu a postavenie oltára

V tých dňoch: Znovu vzplanul Pánov hnev proti Izraelu. A podnietil proti nim Dávida: „Choď a spočítaj Izrael i Júdu.“ Kráľ povedal Joabovi a veliteľom svojho vojska, čo boli s ním: „Choďte po všetkých kmeňoch Izraela od Danu až po Bersabe a spočítajte ľud; chcem poznať jeho počet.“ Joab povedal kráľovi: „Nech Pán, tvoj Boh, pridá k ľudu stokrát toľko, koľko ho je teraz pred očami môjho pána a kráľa. Ale čo chce môj pán a kráľ dosiahnuť takouto vecou?“ Ale kráľovo slovo bolo silnejšie ako Joab a velitelia vojska. A tak Joab a velitelia vojakov vyšli od kráľa spočítať izraelský ľud.

Ale keď bol ľud spočítaný, rozbúšilo sa Dávidovi srdce a povedal Pánovi: „Veľmi som zhrešil týmto skutkom. Ale teraz, prosím, Pane, odpusť neprávosť svojho sluhu, lebo som konal veľmi hlúpo.“ Keď Dávid ráno vstal, Pán prehovoril k prorokovi Gadovi, Dávidovmu vidcovi: „Choď a povedz Dávidovi: Toto hovorí Pán: Tri možnosti ti dávam na voľbu; vyber si, čo chceš, čo mám na teba dopustiť.“ Gad išiel k Dávidovi a oznámil mu: „Buď bude v tvojej krajine tri roky hlad, alebo budeš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi a oni ťa budú prenasledovať, alebo bude tri dni mor v tvojej krajine. Dobre si to rozmysli a povedz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal.“ Dávid povedal Gadovi: „Veľmi úzko mi je, ale lepšie padnúť do ruky Pána – lebo on je veľmi milosrdný –, ako padnúť do rúk človeka!“

Dávid si vybral mor; bola práve žatva. Pán dopustil mor na Izraela od rána až do určeného času. Od Danu po Bersabe zomrelo z ľudu sedemdesiattisíc mužov. Keď anjel vystrel ruku nad Jeruzalem, aby ho zničil, Pána pohlo utrpenie a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: „Dosť už; zadrž svoju ruku!“

Pánov anjel bol práve pri humne Jebuzejčana Areunu. Keď Dávid videl anjela, čo zabíjal ľud, povedal Pánovi: „Ja som zhrešil, ja som sa dopustil zločinu. Ale tieto ovečky čože urobili? Prosím, nech sa tvoja ruka obráti proti mne a proti domu môjho otca.“

V ten deň prišiel k Dávidovi Gad a povedal mu: „Choď hore a postav Pánovi na humne Jebuzejčana Areunu oltár.“ Dávid teda kúpil humno i voly za päťdesiat šeklov striebra. Potom tam Dávid postavil Pánovi oltár a priniesol zápalné i pokojné obety.

A Pán sa dal uprosiť za krajinu a rana bola od Izraela odvrátená.

RESPONZÓRIUM

Porov. 1 Krn 21, 15; porov. 2 Sam 24, 17

Rozpomeň sa, Pane, na svoju zmluvu a povedz anjelovi, ktorý hubí: Už zadrž svoju ruku, * Aby nebola spustošená zem a aby si nezničil všetko, čo žije.

Ja som zhrešil, ja som sa dopustil zločinu. Ale tieto ovečky čože urobili? Nech sa odvráti, prosím, Pane, tvoj hnev od tvojho ľudu. * Aby nebola spustošená zem a aby si nezničil všetko, čo žije.

DRUHÉ ČÍTANIE

Pracovný preklad:

Z homílie svätého pápeža Jána Pavla Druhého pri svätorečení čínskych mučeníkov

(AAS 92 [2000], 849-850)

Krv mučeníkov dosvedčuje kresťanskú vieru

„Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.“ Toto vzývanie, modlitba, ktorou sa Kristus obracia k Otcovi pri Poslednej večeri, zdá sa, že vystupuje zo zástupu svätých a blahoslavených, ktorých Duch Svätý vzbudzuje vo svojej Cirkvi z pokolenia na pokolenie. V dvetisícom roku od začiatku diela vykúpenia, dnes si osvojujeme toto vzývanie, keď máme pred očami príklad svätosti Augustína Zhao Ronga a jeho stodevätnásť spoločníkov, mučeníkov v Číne. Boh Otec „ich posvätil vo svojej láske“ a vyslyšal modlitbu Syna, ktorý, aby mu „získal ľud svätý, rozpäl ruky na kríži, zomrel za nás, a tak zlomil moc smrti a zjavil vzkriesenie“.

Cirkev vzdáva vďaky Pánovi, pretože ju požehnáva a zaplavuje ju svetlom a jasom svätosti týchto synov a dcér Číny. Dievča Anna Wangová, štrnásťročná, odporuje hrozbám mučiteľa, ktorý ju vyzýval, aby odpadla od viery v Krista, a keď sa pokojným duchom pripravovala na sťatie hlavy, povedala: „Brána nebies je otvorená všetkým“ a trikrát šeptala „Ježiš“. A osemnásťročný mladík Xi Guizi tým, ktorí mu odrezali pravú ruku a chystali sa stiahnuť z neho, ešte živého, kožu, nebojácne vykríkol: „Každá časť môjho tela, každá kvapka mojej krvi bude vám opätovne pripomínať, že som kresťanom.“

V tej istej statočnosti a radosti poskytli svedectvo osemdesiati piati Číňania, muži a ženy každého veku a postavenia, kňazi, rehoľnice a v Krista veriaci laici, ktorí potvrdili darom života svoju nezlomnú vernosť voči Kristovi a Cirkvi. To sa stalo v okruhu rozličných storočí a v zložitých a ťažkých časoch dejín Cirkvi v Číne. V tomto zástupe mučeníkov žiaria aj tridsiati traja misionári a misionárky, ktorí opustili predtým svoju vlasť a usilovali sa včleniť do skutočnosti a myslenia Číňanov, pričom s veľkou láskou prevzali charakteristické súvislosti tých krajov v túžbe ohlasovať Krista a slúžiť tomuto ľudu. Ich hroby sú až doteraz tam, aby naznačili definitívnu príslušnosť ich vlasti, ktorú aj napriek ľudským obmedzeniam úprimným srdcom milovali a venovali jej všetky svoje sily. „Nikomu sme neškodili,“ odpovedal biskup František Fogolla miestodržiteľovi, ktorý sa chystal prebodnúť ho vlastným mečom, „naopak, mnohým sme boli osožní.“

RESPONZÓRIUM

Mt 5, 44-45. 48; Lk 6, 27

Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú a potupujú, * Aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach.

Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. * Aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si vyznaním svätého mučeníka Augustína a jeho spoločníkov obdivuhodným riadením posilnil svoju Cirkev; daj, aby tvoj ľud verný svojmu zverenému poslaniu dosiahol rast slobody a svedčil vo svete o pravde. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky