Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Kráľ a Pán sveta, ktorému
znie pieseň zeme, vesmíru,
v pokore veľkej skrytý je
v prečistom lone Márie.
Mesiac i slnko a ich jas
slúžia mu verne v každý čas;
milosťou Božou žiariacou
nosí ho Panna pod srdcom.
Jak šťastná, Matka, nad tým si,
že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,
čo vesmír v dlani ukrýva,
v tebe jak v chráme prebýva.
Čula si sväté posolstvo,
požehnal ťa Duch materstvom,
po ktorom túžia národy,
i nám sa z teba narodil.
Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
ako sa vosk roztápa ohňom, *
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
a v radosti sa veseliť.
Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
on je otec sirôt a záchranca vdov, *
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
väzňov privádza k šťastiu, *
no odbojníci zostanú v zemi pustej.
Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Pán vyslovuje slovo; *
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
snehom sa zabelel Selmon.“
Vrch bášanský je vrch Boží, *
pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
ľudí si prijal do daru, *
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
Nech je velebený Pán deň čo deň; *
nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, †
na konci zasa harfisti *
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
Prejav, Bože, svoju moc, *
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
čriedu býkov s teľcami národov; *
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
Z Egypta prídu veľmoži, *
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, †
hrajteže Bohu, čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
Uznajte Božiu moc. †
Nad Izraelom jeho veleba *
a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
Zvelebený buď, Bože.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
On ohlási pokoj svojmu ľudu.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvého listu Timotejovi
3, 1-16
Služobníci Cirkvi
Milovaní, toto slovo je spoľahlivé: Kto sa usiluje byť biskupom, túži po dobrom diele. Ale biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy, rozvážny, slušný, pohostinný, schopný učiť; nie pijan, ani bitkár, ale skromný, nie neznášanlivý, ani chamtivý; musí dobre viesť svoj dom a deti držať v poslušnosti a v celkovej mravnej čistote. Veď kto nevie viesť svoj dom, ako sa bude starať o Božiu cirkev?! Nemá to byť novoobrátenec, aby nespyšnel a neprepadol diablovmu odsúdeniu. Musí mať aj dobré svedectvo od tých, čo sú mimo, aby neupadol do opovrhnutia a do diablovho osídla.
Takisto diakoni majú byť cudní, nie dvojakí v reči, ani oddaní vínu, ani žiadostiví mrzkého zisku, ale v čistom svedomí nech uchovávajú tajomstvo viery. Aj ich treba najprv vyskúšať; až potom, keď sa ukážu bez úhony, nech konajú službu. Podobne aj ženy nech sú cudné, nie klebetné, triezve a verné vo všetkom. Diakoni nech sú muži jednej ženy a nech dobre vedú svoje deti a svoje domy. Lebo tí, čo budú dobre konať svoju službu, získajú si dôstojné postavenie a veľkú istotu vo viere, ktorá je v Kristovi Ježišovi.
Toto ti píšem v nádeji, že čoskoro prídem k tebe, ale ak sa omeškám, aby si vedel, ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy. A všetci vyznávajú, že veľké je tajomstvo nábožnosti:
On sa zjavil v tele,
bol ospravedlnený v Duchu,
ukázal sa anjelom,
zvestovali ho národom,
na svete v neho uverili,
vzatý bol do slávy.
RESPONZÓRIUM
Sk 20, 28; 1 Kor 4, 2
Dávajte pozor na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, * Aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si Boh získal krvou svojho Syna.
Od správcov sa vyžaduje, aby bol každý verný. * Aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si Boh získal krvou svojho Syna.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého opáta Bernarda
(Sermo de Aquæductu: Opera omnia, Edit. Cisterc. 5 [1968], 282-283)
Treba rozjímať o tajomstvách spásy
„Dieťa sa bude volať svätým, bude to Boží Syn.“ Prameň múdrosti, Otcovo Slovo na výsostiach! Toto Slovo sa cez teba, svätá Panna, stane telom, aby ten, ktorý hovorí: „Ja som v Otcovi a Otec vo mne“, mohol povedať aj: „Lebo ja som od Boha vyšiel a od neho prichádzam.“
„Na počiatku,“ hovorí, „bolo Slovo.“ Už vrie prameň, ale zatiaľ iba sám v sebe. Veď „Slovo bolo u Boha“, a preto prebývalo v neprístupnom svetle; a Pán hovoril od počiatku: „Ja mám myšlienky pokoja, a nie súženia.“ Ale tvoja myšlienka je u teba a my nevieme, čo myslíš; veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?
Zostúpila teda myšlienka pokoja do diela pokoja: „Slovo sa telom stalo a“ už „prebýva medzi nami.“ Skrze vieru naozaj prebýva v našich srdciach, prebýva v našej pamäti, prebýva v mysli, ba zostupuje až do samej predstavy. Lebo čo si aj mohol človek predtým myslieť o Bohu, iba že si v srdci vytvoril modlu? Veď bol vonkoncom nepochopiteľný a neprístupný, neviditeľný a nevymysliteľný; ale teraz chce, aby sme ho chápali, chce, aby sme ho videli, chce, aby sme o ňom premýšľali.
Pýtaš sa, ako? Nuž tak, že ležal v jasliach, odpočíval v panenskom lone, kázal na vrchu, strávil celú noc v modlitbe; že visel na kríži, zbledol v smrti, bol slobodný medzi mŕtvymi a mal moc nad podsvetím, aj že tretieho dňa vstal z mŕtvych a ukázal apoštolom na znak víťazstva miesta po klincoch a napokon, že pred ich očami vystúpil do tajomného neba.
O čom z tohto by sa nedalo pravdivo, nábožne a sväto rozmýšľať? O čomkoľvek z tohto rozmýšľam, rozmýšľam o Bohu a v tomto všetkom je môj Boh. O tomto rozjímať nazývam múdrosťou a vyhlasujem za rozumnosť, keď pamäť preteká sladkosťou, ktorú z takýchto jadier v hojnosti vyvádza kňazská palica a Mária ju čerpá v nebi a bohato vylieva na nás.
RESPONZÓRIUM
Lk 1, 42. 28
Mária, Panna, niet ani jedinej medzi dcérami Jeruzalema, ktorá by ti bola podobná: ty si matka Kráľa kráľov, ty si pani anjelov, ty si nebeská kráľovná. * Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.
Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou. * Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.
MODLITBA
Modlime sa.
Pane, z anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn Ježiš Kristus sa stal človekom; prosíme ťa, na orodovanie preblahoslavenej Panny Márie vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky