10. marec 2025

Výročie posviacky katedrálneho chrámu
sv. Martina z Tours

sviatok
(v Bratislavskej arcidiecéze)

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Vševládny Kriste, milostivý Pane,

prosebné hlasy zaznievajú v chráme,

požehnaj toho, kto doň vo výročí

nábožne vkročí.

Hľa, tuto je sieň najvyššieho Kráľa,

tu brána nebies jasná, otvorená

pre všetkých, ktorí idú z kraja strastí

do večnej vlasti.

To sväté miesto pojme tvoju čeľaď

a vo sviatostiach všetkých obohatí,

od svojho stola k tebe pošle hostí

do blaženosti.

Nuž prosíme ťa, Bože, prívetivo

vyhovej prosbám svojich služobníkov,

čo v poklone tu slávia, plní plamu,

posviacku chrámu.

Spoločnou chválou velebíme Otca

aj teba, Kriste, milý, večný Kráľu,

aj Ducha; nech k vám každá myseľ vzlieta

z okruhu sveta. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré.

Žalm 24
Pán prichádza do chrámu
Kristovi sa otvorili nebeské brány a bol vzatý do neba. (Sv. Irenej)

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *

okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.

Veď on sám položil jeho základy na moriach *

a upevnil ho na vodách.

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *

kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †

čo nedvíha svoju dušu k márnosti *

a neprisahá falošne.

Taký dostane požehnanie od Pána *

a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.

To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *

čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré.

Ant. 2 Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov. 

Žalm 84
Túžba po Božom chráme
Tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. (Hebr 13, 14)

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; *

 túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.

Moje srdce i moje telo *

vznášajú sa k Bohu živému.

Veď aj vrabec si nájde príbytok †

a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá: *

tvoje oltáre, Pane zástupov, môj kráľ a môj Boh.

Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome *

a bez prestania ťa velebia.

Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, *

keď sa chystá na svätú púť.

Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, *

lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.

Stúpajú a síl im stále pribúda, *

až na Sione uvidia Boha najvyššieho.

Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, *

vypočuj ma, Bože Jakubov.

Bože, náš ochranca, pohliadni *

a pozri na tvár svojho pomazaného.

Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. †

Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha *

ako prebývať v stanoch hriešnikov.

Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, †

milosť a slávu udeľuje Pán; *

neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti.

Pane zástupov, *

blažený človek, čo sa spolieha na teba.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov.

Ant. 3 Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie.

Žalm 87
Jeruzalem, matka všetkých národov
Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. (Gal 4, 26)

Základy má na posvätných vrchoch; †

brány Siona miluje Pán *

nad všetky stany Jakuba.

Slávne veci sa hovoria o tebe, *

mesto Božie.

Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú; †

Filištínci, Týrčania a Etiópčania: *

tí všetci sa tam zrodili.

A o Sione sa bude hovoriť: „Ten i tamten sa na ňom narodil *

a sám Najvyšší mu dal pevné základy.“

Pán zaznačí do knihy národov: *

„Títo sa tam zrodili.“

A spievajú ako pri tanci: *

„V tebe sú všetky moje pramene.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie.

Vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom.

Tvoje meno budem oslavovať, Pane.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Kráľov

8, 1-4. 10-13. 22-30

Posviacka chrámu

Šalamún zhromaždil v Jeruzaleme starších Izraela – všetkých náčelníkov kmeňov a vodcov izraelských rodov –, aby preniesli archu Pánovej zmluvy z Dávidovho mesta, teda zo Siona. A v mesiaci Etanim, to je siedmy mesiac, sa vo sviatok ku kráľovi Šalamúnovi zhromaždil celý Izrael. Prišli všetci starší Izraela, kňazi vzali archu a vyniesli Pánovu archu, stan zhromaždenia a všetko posvätné náčinie, ktoré bolo v stane; niesli to kňazi a leviti.

Keď kňazi vyšli zo svätyne, Pánov dom naplnil oblak a kňazi nemohli pre oblak zostať v službe; lebo Pánov dom naplnila Pánova sláva. Vtedy Šalamún povedal:

„Pán povedal, že bude bývať v oblaku.

Ja som postavil dom, aby si v ňom býval,

najpevnejší trón pre teba naveky.“

Šalamún si pred očami celého izraelského spoločenstva stal pred Pánov oltár, vystrel ruky k nebu a povedal: „Pane, Bože Izraela, tebe niet podobného Boha ani hore na nebi, ani dolu na zemi, lebo ty zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo so svojimi služobníkmi, ktorí celým svojím srdcom kráčajú pred tebou. Ty si zachoval svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi, čo si mu prisľúbil: ústami si hovoril a rukami uskutočnil, ako dokazuje tento deň. Teraz teda, Pane, Bože Izraela, zachovaj svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi, čo si mu prisľúbil, keď si povedal: ‚Neodstránim spred svojej tváre tvojho potomka, ktorý bude sedieť na tróne Izraela, pravda, ak budú tvoji synovia zachovávať svoju cestu a budú kráčať predo mnou, ako si ty kráčal pred mojou tvárou.‘ A teraz, Pane, Bože Izraela, nech sa uskutočnia tvoje slová, ktoré si povedal svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi. Možno si vôbec pomyslieť, že Boh bude bývať na zemi? Veď ak ťa nebesia a nebesia nebies pojať nemôžu, o koľko menej potom tento dom, ktorý som postavil?! Ale zhliadni na modlitbu svojho služobníka a na jeho prosby, Pane, Bože môj; počuj volanie a modlitbu, ktorú ti dnes tvoj služobník prednáša, aby boli tvoje oči v noci i vo dne otvorené nad týmto domom, nad miestom, o ktorom si povedal: ‚Tam bude moje meno,‘ aby si vypočul modlitbu, keď sa bude tvoj služobník modliť na tomto mieste: aby si vypočul prosbu svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, kedykoľvek sa budú modliť na tomto mieste. Ty vypočuješ vo svojom príbytku v nebi; a keď vypočuješ, budeš milostivý.“

RESPONZÓRIUM

Mt 18, 19-20; 2 Krn 7, 15

Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. * Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.

Moje oči budú otvorené a moje uši pozorné k modlitbe na tomto mieste. * Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií kňaza Origena o Jozuem, Nunovom synovi

(Homilia 9, 1-2: SCh 71, 244-246 = PG 12, 871-872)

Sme vbudovaní ako živé kamene do Božieho domu a oltára

Všetci, čo veríme v Krista Ježiša, sme nazvaní „živými kameňmi“ podľa výroku Písma: „Aj vy, ako živé kamene dajte sa vbudovať do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“

A ako na hmotnej stavbe hľadíme mohutnejšie a pevnejšie kamene položiť ako prvé do základov, aby sme na ne mohli spokojne uložiť ťarchu celej budovy, tak musíš pochopiť, že aj zo živých kameňov sú niektoré v základoch tejto duchovnej budovy. A kto je to položený v základoch? „Apoštoli a proroci.“ Tak vraví Pavol, keď učí: „Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš, náš Pán.“

Ale aby si sa, milý poslucháč, vhodnejšie pripravil na zabudovanie do tejto stavby a bol jedným z kameňov blízko základu, všimni si, že aj sám Kristus je základom budovy, ktorú tu opisujeme. Lebo apoštol Pavol hovorí: „Nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený – a je ním Ježiš Kristus.“ Preto sú blažení tí, čo postavili duchovné a sväté budovy na tento vznešený základ.

Ale v tejto budove chrámu je potrebný aj oltár. A ja si myslím, že každý z vás, „živých kameňov“, kto je schopný aj ochotný modliť sa, a tak vo dne a v noci obetovať Bohu verejné modlitby a prinášať žertvy ďakovných slávností, patrí k tým, z ktorých si Ježiš stavia oltár.

A všimni si, akú slávu majú kamene oltára: totiž „ako zákonodarca Mojžiš rozkázal postaviť oltár z neporušených kameňov, ktorých sa železo nedotklo“. Kto sú tie neporušené kamene? Takýmito neporušenými kameňmi mohli byť svätí apoštoli, lebo všetci spoločne stavali jeden oltár tým, že boli jednomyseľní a svorní. Veď všetci o nich hovoria, že sa spolu jednomyseľne modlili a, otvoriac ústa, hovorili: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých.“

Teda tí, čo sa vedeli jednomyseľne, jedným hlasom a jedným duchom modliť, iste boli hodni a schopní spoločne vytvoriť jeden oltár, na ktorom mohol Ježiš priniesť Otcovi obetu.

Vynaložme teda aj my všetky sily a hovorme jednomyseľne, zmýšľajme rovnako, nerobme nič škriepne ani pre márnu slávu, ale ostaňme jednotní a svorní; potom sa hádam budeme môcť aj my stať oltárnymi kameňmi.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 2, 2. 3; Ž 126, 6

Pánov dom bude stáť pevne na temene hôr a bude vyčnievať nad pahorky. * Budú k nemu prúdiť všetky národy a povedia: Sláva ti, Pane.

Keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom a svoje snopy prinesú. * Budú k nemu prúdiť všetky národy a povedia: Sláva ti, Pane.

Alebo iné:

Z Rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo 336, 1. 6: PL 38 [edit. 1861], 1471-1472. 1475)

Stavba a posvätenie Božieho domu v nás

Zišli sme sa na slávnosť posviacky tohto domu modlitby. Toto je teda dom našich modlitieb a my sami sme dom Boží. Ako dom Boží sa v tomto živote budujeme a na jeho konci ho posvätíme. Výstavba, budovanie, to je námaha, posviacka je plesanie.

Čo sa dialo tu, keď rástol tento chrám, to sa deje teraz, keď sa schádzajú veriaci v Krista. Keď uveria, to akoby v horských lesoch stínali stromy a lámali kameň; keď sa dávajú poúčať vo viere, krstiť a viesť, akoby ich opracúvali, kresali a vyrovnávali ruky remeselníkov a umelcov.

Ale Pánov dom vytvoria, až keď ich spojí láska. Sem by nik nevstúpil, keby tieto brvná a kamene nesúviseli v presnom poriadku jedno s druhým, keby sa pokojamilovne nespájali, keby sa, vzájomne súvisiac, istým spôsobom nemilovali. Veď aj ty len vtedy spokojne vojdeš do budovy, keď vidíš, že kamene a brvná dobre súvisia, a keď sa nebojíš, že sa zrútia.

Pretože Kristus Pán chce prísť k nám a bývať v nás, povedal ako staviteľ: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali.“ Prikázanie vám dávam, to akoby povedal: Boli ste starí, netvorili ste môj dom, ležali ste bezmocne vo vlastných rozvalinách. Milujte sa navzájom, ak sa chcete dostať zo starých ruín.

Všimnite si, moji milí, že takýto dom treba podľa predpovede a prísľubu postaviť na celom svete. Lebo keď stavali po návrate zo zajatia Boží dom, hovorili, ako je v jednom žalme: „Spievajte Pánovi pieseň novú. Spievaj Pánovi, celá zem!“ Tam sa hovorí „novú pieseň“, tu Pán hovorí „nové prikázanie“. Čo iné môže nová pieseň znamenať ako novú lásku? Spievať vie len milujúci. Hlas takéhoto spievajúceho je zápal sväto milujúceho.

Čo teda vidíme v hmotnej rovine na budove, to sa má duchovne diať v mysli; čo sa tu dokonale podarilo z kameňa a dreva, má sa s pomocou Božej milosti podariť vo vašom tele.

Ponajprv teda vzdávajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu, od ktorého je každý dobrý údel a každý dokonalý dar, a s nadšeným srdcom chváľme jeho dobrotu, že pri stavbe tohto domu modlitby povzbudil aj ducha svojich veriacich, roznietil cit, ponúkol pomoc; tých, čo nechceli, povzbudil, aby chceli, a podporil úsilie dobrej vôle. A tak Boh, ktorý vo svojich „pôsobí aj chcieť, aj konať, čo sa jemu páči“, toto všetko sám aj začal, aj dokončil.

RESPONZÓRIUM

Ž 84, 2-3. 5

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; túži a zmiera moja duša * Po nádvoriach Pánových.

Tí, čo bývajú v tvojom dome, Pane, bez prestania ťa velebia. * Po nádvoriach Pánových.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime, *

teba, Pane, velebíme,

Teba, večný Otče, *

uctieva celá zem.

Tebe všetci anjeli, *

tebe nebesia i všetky mocnosti,

tebe cherubíni a serafíni *

bez prestania prespevujú:

Svätý, * svätý, * svätý *

Pán, Boh zástupov.

Plné sú nebo i zem *

tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *

slávny zbor apoštolov;

teba velebí *

veľký počet prorokov;

teba chváli *

vznešený zástup mučeníkov;

teba oslavuje *

svätá Cirkev po celej zemi,

teba, Otče, *

nesmierne velebného,

i tvojho milovaného, *

pravého a jediného Syna,

aj Ducha Svätého, *

Tešiteľa nášho.

Kriste, *

ty si kráľ slávy.

Ty si Otcov Syn *

od večnosti.

Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *

stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.

Ty si zvíťazil nad smrťou *

a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.

Ty sedíš po pravici Boha *

v sláve svojho Otca.

Veríme, *

že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *

ktorých si vykúpil predrahou krvou.

Pripočítaj nás k svojim svätým *

vo večnej sláve.

Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *

a žehnaj svojich dedičov.

A spravuj ich *

a vyvýš ich až naveky.

Po všetky dni *

dobrorečíme tebe.

A chválime tvoje meno naveky, *

až na veky večné.

Vo svojej láskavosti, Pane, *

chráň nás v tento deň pred hriechom.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, *

zmiluj sa nad nami.

Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *

ako dúfame v teba.

V teba, Pane, som dúfal, *

nebudem zahanbený naveky.

MODLITBA

Modlime sa.

V chráme, ktorého výročie posviacky sa slávi:

Bože, z tvojej dobroty môžeme každoročne sláviť deň posviacky tohto chrámu; vypočuj prosby svojho ľudu a dopraj, aby sa na tomto mieste vždy konala tebe milá služba a na nás hojne zostupovala milosť vykúpenia. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Mimo chrámu, ktorého výročie posviacky sa slávi:

Bože, zo živých a vybraných kameňov si pripravuješ svoj večný príbytok; rozmnož vo svojej Cirkvi ducha milosti, ktorého si jej poslal, aby sa vzrastom tvojho veriaceho ľudu budoval nebeský Jeruzalem. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Alebo:

Bože, ty Cirkev nazývaš svojou nevestou; daj, aby ľud slúžiaci tvojmu menu tebe sa klaňal, teba miloval a nasledoval a pod tvojím vedením dosiahol prisľúbenú nebeskú blaženosť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky