Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Kráľ a Pán sveta, ktorému
znie pieseň zeme, vesmíru,
v pokore veľkej skrytý je
v prečistom lone Márie.
Mesiac i slnko a ich jas
slúžia mu verne v každý čas;
milosťou Božou žiariacou
nosí ho Panna pod srdcom.
Jak šťastná, Matka, nad tým si,
že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,
čo vesmír v dlani ukrýva,
v tebe jak v chráme prebýva.
Čula si sväté posolstvo,
požehnal ťa Duch materstvom,
po ktorom túžia národy,
i nám sa z teba narodil.
Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †
a kto kráča bez úhony, *
tomu ukážem Božiu spásu.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
Neprestávame sa za vás modliť a prosiť.
Aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Samuelovej
26, 5-25
Dávidova veľkodušnosť voči Saulovi
V tých dňoch Dávid vstal a šiel na miesto, kde bol Saul. Keď uvidel miesto, kde spal Saul a veliteľ jeho vojska Nerov syn Abner – Saul spal vo vozovej hradbe a ostatný ľud okolo neho –, povedal Dávid Hetejčanovi Achimelechovi a Sarviinmu synovi, Joabovmu bratovi Abisaimu: „Kto zostúpi so mnou k Saulovi do tábora?“ Abisai odpovedal: „Ja s tebou zostúpim.“
Keď prišli Dávid a Abisai v noci k ľudu, našli Saula ležať a spať vo vozovej hradbe. Kopiju mal zabodnutú v zemi pri hlave, Abner a ľud spali okolo neho. Abisai povedal Dávidovi: „Boh ti dnes vydal tvojho nepriateľa do rúk. Teraz ho teda na jeden raz pribodnem kopijou k zemi, druhý raz už nebude treba.“ Ale Dávid povedal Abisaimu: „Nezabíjaj ho. Veď kto môže zdvihnúť ruku na Pánovho pomazaného a zostať nevinný?“ A Dávid dodal: „Ako žije Pán, sám Pán ho udrie buď tak, že príde jeho deň a zomrie, alebo pôjde do boja a tam zahynie. Nech mi je Pán milostivý, aby som nezdvihol ruku na Pánovho pomazaného. Teraz vezmi kopiju, čo je pri jeho hlave, a krčah na vodu a odíďme.“ A tak vzal Dávid kopiju a krčah na vodu, čo bol pri Saulovej hlave, a odišli. Nik ich nevidel, nik nič nespozoroval, nik sa neprebudil. Všetci spali, lebo na nich padol tvrdý spánok od Pána.
Keď Dávid prešiel na druhú stranu a zastal zdiaľky na temene vrchu, takže bola medzi nimi veľká vzdialenosť, Dávid zavolal na ľud a na Nerovho syna Abnera: „Odpovieš mi, Abner?“ A Abner odpovedal: „Kto si, že kričíš na kráľa?“ Dávid hovoril Abnerovi: „Či nie si muž? A kto ti je podobný v Izraeli? Prečo si teda nestrážil svojho pána, kráľa? Veď ktosi z ľudu prišiel zavraždiť kráľa, tvojho pána. Nie je dobré, čo si urobil. Ako žije Pán, ste synmi smrti, lebo ste nestrážili svojho pána, Pánovho pomazaného. A teraz sa pozri, kde je kráľova kopija a kde je krčah na vodu, čo bol pri jeho hlave!“
Vtom Saul poznal Dávidov hlas a povedal: „Je to tvoj hlas, syn môj Dávid?“ Dávid odpovedal: „Môj hlas, pane môj a kráľ.“ A pokračoval: „Prečo môj pán prenasleduje svojho sluhu? Čo som urobil? Alebo aké zlo lipne na mojej ruke? A teraz, prosím, nech vypočuje môj pán a kráľ slová svojho sluhu: Ak ťa Pán popudzuje proti mne, nech mu príjemne vonia obetný dar. Ale ak ľudia, nech sú prekliati pred Pánom, lebo ma dnes vyhnali, aby som nebýval v Pánovom dedičstve, akoby hovorili: ‚Choď a slúž cudzím bohom!‘ A teraz nech nevytečie moja krv na zem ďaleko od Pánovej tváre. Veď kráľ Izraela vyšiel hľadať jednu blchu, ako keď niekto naháňa jarabicu po horách.“
Saul odpovedal: „Zhrešil som. Vráť sa, syn môj Dávid! Už ti nikdy neurobím nič zlé, lebo dnes bol môj život drahý v tvojich očiach. Ukázalo sa, že som hlúpo konal a veľmi som chybil.“ Dávid povedal: „Tu je kráľova kopija. Nech príde sem jeden zo sluhov a nech ju vezme. Ale Pán odplatí každému podľa jeho spravodlivosti a vernosti. Pán ťa dnes vydal do mojej ruky, ale nechcel som zdvihnúť ruku na Pánovho pomazaného. A aký veľký bol dnes tvoj život v mojich očiach, taký veľký nech je môj život v očiach Pánových a nech ma vyslobodí z každej úzkosti.“
Saul odpovedal Dávidovi: „Buď požehnaný, syn môj Dávid. Čo budeš robiť, urobíš, a čo budeš chcieť, dokážeš.“ Dávid odišiel svojou cestou a Saul sa vrátil na svoje miesto.
RESPONZÓRIUM
Ž 54, 5ab. 3. 8a. 4a
Pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život; Pane, zachráň ma pre svoje meno. * A svojou mocou obráň moje právo.
S radosťou ti prinesiem obetu; Bože, vyslyš moju modlitbu. * A svojou mocou obráň moje právo.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Vavrinca Justinianiho
(Sermo 8, in festo Purificationis B.M.V.; Opera 2, Venetiis 1751, 38-39)
Mária zachovávala všetko vo svojom srdci
Mária premýšľala o všetkom, čo čítala, počula a videla. A potom ako rástla vo viere, ako sa rozmnožovali jej zásluhy, aká múdrosť ju zdobila a aký oheň lásky ju čoraz väčšmi spaľoval! A stále hlbšie prenikanie do nebeských tajomstiev napĺňalo ju radosťou, obohacovalo darmi Ducha, upriamovalo na Boha a chránilo pokoru jej srdca. Taký je postup Božej milosti, že z hlbín zdvíha na vrchol a premieňa na čoraz väčšiu slávu. Naozaj blahoslavená duša Panny, ktorá pod vplyvom Ducha, čo v nej prebýval, a jeho učenia vždy a vo všetkom poslúchala príkazy Božieho Slova! Nenechala sa viesť svojím citom ani vlastnou vôľou, ale čo jej vnútri odsúhlasila múdrosť v súlade s vierou, to pomocou tela robila navonok. Preto bolo veľmi vhodné, že keď si Božia múdrosť stavala dom Cirkvi ako svoj príbytok, použila najsvätejšiu Máriu za vzor zachovávania zákona, očisťovania duše, ideálu pokory a duchovnej obety.
Napodobňuj ju, verná duša. Vstupuj do chrámu svojho srdca, aby si sa duchovne očistila a obmyla od nákazy hriechov. Tam Boh hľadí viac na lásku pri všetkom, čo konáme, ako na dielo. Preto či už v rozjímaní otvárame myseľ a venujeme sa Bohu alebo sa cvičíme v čnostiach a usilujeme sa pomáhať svojim blížnym chvályhodnými skutkami, robme to tak, aby nás hnala iba Kristova láska. Lebo to je príjemná duchovná obeta očisťovania, ktorá sa nekoná v chráme zhotovenom rukou, ale v chráme srdca, do ktorého Kristus Pán rád vstupuje.
RESPONZÓRIUM
Svätá a nepoškvrnená Panna, neviem, akými chválami ťa zahrnúť, * Lebo ty si nosila v lone toho, ktorého nemôžu nebesia obsiahnuť.
Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. * Lebo ty si nosila v lone toho, ktorého nemôžu nebesia obsiahnuť.
MODLITBA
Modlime sa.
Svätý Bože, ty si pripravil v srdci preblahoslavenej Panny Márie dôstojný príbytok Duchu Svätému; na orodovanie nepoškvrnenej Panny naplň aj naše srdcia svojou milosťou, aby sme boli tvojím svätým chrámom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky