Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Kráľ a Pán sveta, ktorému
znie pieseň zeme, vesmíru,
v pokore veľkej skrytý je
v prečistom lone Márie.
Mesiac i slnko a ich jas
slúžia mu verne v každý čas;
milosťou Božou žiariacou
nosí ho Panna pod srdcom.
Jak šťastná, Matka, nad tým si,
že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,
čo vesmír v dlani ukrýva,
v tebe jak v chráme prebýva.
Čula si sväté posolstvo,
požehnal ťa Duch materstvom,
po ktorom túžia národy,
i nám sa z teba narodil.
Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.
Pane, vyslyš moju modlitbu *
a moje volanie nech dôjde k tebe.
Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †
v deň môjho súženia *
nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať, *
čím skôr ma vypočuj.
Lebo moje dni sa tratia ako dym *
a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *
takže zabúdam jesť svoj chlieb.
Od samého náreku *
som iba kosť a koža.
Som ako pelikán na púšti, *
ako kuvik uprostred zrúcanín.
Nemôžem spať *
a som ako osamelý vrabec na streche.
Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *
preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.
Veď popol jedávam ako chlieb *
a nápoj miešam so slzami;
to pre tvoj hnev a výčitky, *
lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *
a ja schnem sťa tráva.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.
Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.
Ale ty, Pane, trváš večne *
a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †
lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *
lebo už je tu ten čas.
Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *
a ľútostia nad jeho troskami.
Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *
a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán vystaví Sion *
a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych *
a nepohrdne ich prosbami.
Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *
a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *
a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých *
a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
aby na Sione hlásali meno Pánovo *
a v Jeruzaleme jeho slávu,
keď sa tam zídu vospolok národy *
a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.
Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. Aleluja.
Cestou mi sily podlomil *
a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj, †
neber ma v polovici mojich dní; *
tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
Na začiatku si stvoril zem, *
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †
rozpadnú sa sťa odev, *
vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.
Ale ty ostávaš vždy ten istý *
a tvoje roky sú bez konca.
Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *
a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. Aleluja.
Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera. Aleluja.
Smrť nad ním už nepanuje. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
14, 1-13
Baránok už zvíťazil
Ja, Ján, som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca. A počul som hlas z neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas, ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich citarách. A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. V ich ústach sa nenašla lož: sú bez škvrny.
Potom som videl iného anjela letieť stredom neba. A mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.“
Za ním šiel iný anjel a volal: „Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva!“
Po nich nasledoval iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: „Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena.“
V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša. A počul som hlas z neba; hovoril: „Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi, už odteraz. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah; veď ich skutky idú s nimi.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Zjv 14, 7. 6
Počul som na nebi hlas mnohých anjelov: * Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd. Aleluja.
Videl som mocného Božieho anjela letieť stredom neba a volať mohutným hlasom. * Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd. Aleluja.
DRUHÉ ČÍTANIE
Pracovný preklad:
Z Rečí svätého diakona Efréma
(Sermo 3 de diversis: Opera omnia, III syr. et lat., Romæ 1743, 607)
Toho, ktorého neobsiahne celý svet, Mária jediná objíma
Mária sa naozaj stala nebom pre nás, lebo nosila Božstvo, ktoré Kristus bez toho, žeby sa vzdal Otcovej slávy, uzavrel do úzkych hraníc lona, aby vyzdvihol ľudí na vyššiu dôstojnosť. Ju jedinú vyvolil z celého zástupu panien, aby bola nástrojom našej spásy.
V nej mali cieľ proroctvá všetkých spravodlivých a prorokov. Z nej vzišla ona žiarivá hviezda, ktorá priviedla ľud, čo kráčal v temnotách, k tomu, že uvidel veľké svetlo.
Rozličnými menami možno veľmi vhodne nazvať Máriu. Ona je totiž chrámom Božieho Syna, ktorý z nej celkom iným spôsobom vyšiel, než bol do nej vošiel; kým totiž vošiel do lona bez tela, do tela oblečený vyšiel.
Ona je tým tajomným nebom, v ktorom Kráľ kráľov prebýval ako v svojom sídle, z ktorého sa zniesol na zem a mal určitý pozemský výzor a podobu.
Ona je vinič prinášajúci príjemnú vôňu, a pretože jeho plod sa nadmieru líšil od povahy stromu, bolo potrebné, aby svoju podobnosť od stromu zmenil.
Ona je prameň, vychádzajúci z Pánovho domu, z ktorého pre smädných vytekali živé vody, z ktorých ak niekto len čo perami ochutnal, nebude smädný naveky.
Mýli sa však každý, kto by si myslel, že môže porovnať deň nápravy Máriou s iným dňom stvorenia. Na počiatku totiž zem bola stvorená, skrze Máriu zasa obnovená. Na počiatku bola pre Adamov zločin v jeho diele prekliata, skrze Máriu jej však boli pokoj a istota uvedené do pôvodného stavu. Na počiatku previnením prarodičov prešla smrť na všetkých ľudí, teraz však sme prenesení zo smrti do života. Na počiatku had zaujal uši Evy a tak sa jed rozšíril na celé telo, teraz Mária sluchom prijala ohlasovateľa večnej blaženosti. Čo bolo teda nástrojom smrti, stalo sa zároveň nástrojom života.
Hľa, toho, čo sedí nad cherubmi, vo výške držia ramená ženy; toho, ktorého nemôže obsiahnuť celý svet, Mária sama objíma; pred kým sa chvejú tróny a panstvá, opatruje deva; ten, ktorého kreslo je na veky vekov, hľa, sedí na kolenách panny; ten, ktorého zem je podnožkou jeho nôh, tlačí ju detskými krokmi.
RESPONZÓRIUM
Pevné je srdce Panny: na zvesť anjela počala božské tajomstvo; vtedy v svojom čistom lone prijala najkrajšieho z ľudských synov. * A požehnaná naveky dala nám Boha, ktorý sa stal človekom. Aleluja.
Miesto čistého lona hneď sa stáva Božím chrámom: pomocou slova počala nedotknutá Panna Syna. * A požehnaná naveky dala nám Boha, ktorý sa stal človekom. Aleluja.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si Matku svojho Syna ustanovil aj za našu Matku; daj, prosíme, aby sme zotrvávali v pokání a na modlitbách za spásu sveta a mohli deň čo deň účinnejšie zveľaďovať Kristovo kráľovstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky