Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.
Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.
Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.
Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.
Láskavo príď nám na pomoc
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.
Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Obetuj Bohu obetu chvály.
Ant. 3 Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †
a kto kráča bez úhony, *
tomu ukážem Božiu spásu.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Sudcov
4, 1-24
Debora a Barak
V tých dňoch: Po Aodovej smrti synovia Izraela znova robili, čo sa Pánovi nepáči a Pán ich vydal do rúk kanaánskeho kráľa Jabina, ktorý panoval v Asore. Vodcom jeho vojska bol Sisara a býval v Harosete pohanov. Synovia Izraela volali k Pánovi, lebo Jabin mal deväťsto železných vozov a dvadsať rokov ich veľmi utláčal.
V tom čase súdila Izrael Lapidotova manželka prorokyňa Debora. Sedávala pod Deborinou palmou medzi Ramou a Betelom v efraimskom pohorí a synovia Izraela prichádzali k nej na súd. Ona poslala po Abinoemovho syna Baraka z Kedeša v Neftali a povedala mu: „Pán, Boh Izraela, ti rozkazuje: Choď, vyveď vojsko na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc bojovníkov zo synov Neftaliho a zo synov Zabulona. Ja ti privediem k potoku Kison vojvodcu Jabinovho vojska Sisaru i jeho vozy a celé vojsko a vydám ho do tvojej ruky.“ Barak jej povedal: „Ak pôjdeš so mnou, pôjdem. Ale ak nepôjdeš, nepôjdem ani ja.“ Ona mu odpovedala: „Dobre, pôjdem s tebou, ale sláva na tejto ceste nebude patriť tebe, lebo Pán vydá Sisaru do ruky ženy.“
A tak Debora vstala a odišla s Barakom do Kedeša. On zvolal do Kedeša Zabulona a Neftaliho a vystúpil s desaťtisíc bojovníkmi a s Deborou vo svojom sprievode. Ale Kinejčan Haber sa oddelil od ostatných svojich bratov Kinejčanov, synov Mojžišovho príbuzného Hobaba, a postavil si stan až pri dube Saananime pri Kedeši.
Sisarovi oznámili, že Abinoemov syn Barak vystúpil na vrch Tábor. Zhromaždil všetkých deväťsto železných vozov a všetko vojsko, čo bolo s ním, od Harosetu pohanov k potoku Kisonu. Vtedy Debora povedala Barakovi: „Vstaň! Toto je deň, v ktorý Pán vydal Sisaru do tvojich rúk. Lebo on je tvoj vodca.“ I zostúpil Barak z vrchu Tábor a desaťtisíc bojovníkov s ním. A Pán ostrím meča uviedol do zmätku Sisaru a všetky jeho vozy a celé vojsko pred Barakom, až tak, že Sisara zoskočil z voza a utekal pešo. A Barak prenasledoval utekajúce vozy a vojsko až po Haroset pohanov a nepriateľské vojsko celé, do jedného padlo.
Sisara na úteku prišiel k stanu Jahely, manželky Kinejčana Habera, lebo medzi asorským kráľom Jabinom a domom Kinejčana Habera bol mier. Jahel vyšla Sisarovi naproti a povedala mu: „Vojdi ku mne, môj pane; vojdi, neboj sa!“ Vošiel do jej stanu a ona ho zakryla prikrývkou. I povedal jej: „Daj mi, prosím ťa, trochu vody, lebo som smädný.“ Ona otvorila mech s mliekom a dala mu napiť sa a prikryla ho. Sisara jej povedal: „Postav sa pred vchod do stanu a keby niekto prišiel a opýtal sa ťa: ‚Je tu niekto?‘, odpovieš: ‚Nie je!‘“ Tu vzala Haberova manželka Jahel stanový kolík a kladivo, nebadane potichu vošla dnu, priložila mu kolík na spánok hlavy, udrela naň kladivom a pribila ho cez mozog až do zeme. Na smrť unavený totiž upadol do hlbokého spánku a zomrel.
Tu prichádzal Barak, ktorý prenasledoval Sisaru. Jahel mu vyšla naproti a povedala mu: „Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš!“ Keď vošiel k nej, uvidel Sisaru, ako leží mŕtvy s kolíkom vrazeným do spánku.
Takto Boh v ten deň pokoril kanaánskeho kráľa Jabina pred synmi Izraela, ktorí denne vzrastali a silnou rukou potláčali kanaánskeho kráľa Jabina, dokiaľ ho nezničili.
RESPONZÓRIUM
1 Kor 1, 27b. 29; 2 Kor 12, 9a; 1 Kor 1, 28b
Čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných, aby sa pred Bohom nik nevystatoval, * Lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.
Ba aj to, čoho niet, vyvolil si Boh, aby zmaril to, čo je. * Lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z deklarácie Dignitatis humanæ Druhého vatikánskeho koncilu o náboženskej slobode
(Č. 2-3)
Náboženská sloboda a vzťah človeka k Bohu
Všetci ľudia, vzhľadom na svoju dôstojnosť, pretože sú osobami obdarenými rozumom a slobodnou vôľou, a teda majú osobnú zodpovednosť, sú pod tlakom svojej vlastnej prirodzenosti a mravného zákona povinní hľadať pravdu, predovšetkým čo sa týka náboženstva. Takisto sú povinní poznanú pravdu prijať a prispôsobiť celý svoj život požiadavkám pravdy. Ale ľudia nemôžu splniť túto povinnosť spôsobom, aký zodpovedá ich vlastnej prirodzenosti, ak nepožívajú psychologickú slobodu a nie sú zároveň chránení pred tlakom zvonka. Právo na náboženskú slobodu nevyplýva teda zo subjektívneho rozpoloženia osoby, ale zo samej jej prirodzenosti. Preto právo na túto ochranu nezaniká ani u tých, čo zanedbávajú povinnosť hľadať a prijať pravdu; a jeho uplatňovanie neslobodno prekaziť, kým sa neporušuje spravodlivý verejný poriadok.
Toto je ešte zrejmejšie tomu, kto berie do úvahy, že najvyššou normou ľudského života je sám večný, objektívny a všeobecný Boží zákon, ktorým Boh vo svojej múdrosti a láske usporadúva, usmerňuje a riadi celý svet aj cesty ľudskej spoločnosti. Boh dáva človeku účasť na tomto svojom zákone, takže človek môže pod láskavým vedením Božej prozreteľnosti čoraz lepšie poznať nemeniteľnú pravdu. Preto má každý človek povinnosť a tým aj právo hľadať pravdu v náboženskej oblasti, aby si pomocou vhodných prostriedkov rozvážne vytváral správne a pravdivé postoje svedomia.
Pravdu však treba hľadať spôsobom, ktorý zodpovedá dôstojnosti ľudskej osoby a jej spoločenskej povahe, čiže slobodným skúmaním, pomocou vyučovacích ustanovizní, komunikácie a dialógu, pričom jeden vysvetľuje druhému pravdu, ktorú našiel alebo si myslí, že našiel, aby si tak navzájom pri hľadaní pravdy pomáhali. Poznanú pravdu potom treba rozhodne prijať osobným súhlasom.
Požiadavky Božieho zákona človek vníma a poznáva cez svoje svedomie, ktorého sa musí verne pridŕžať vo všetkej svojej činnosti, aby dosiahol svoj cieľ, Boha.
RESPONZÓRIUM
Ef 5, 8-9; Mt 5, 14. 16
Ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! * Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.
Vy ste svetlo sveta. Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi. * Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a milosrdný Bože, ty si svätému Neitovi pomáhal hrdinsky znášať útrapy mučenia; na jeho príhovor nám pomôž tak pracovať na šírení viery, aby sme získali pre Krista čím viac bratov a sestier a spolu s nimi dosiahli večný život. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky