Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Toto je pravý Boží deň,
žiariaci svetlom blaživým,
veď celý svet krv Kristova
zbavila jeho ťažkých vín.
On vrátil slepým svetlo, zrak
a hriešnym novú vieru vlial;
kto by sa musel strachom chvieť,
keď Pán i z lotra hriechy sňal?
Anjeli hľadia v úžase,
aký trest Kristus musel zniesť;
a lotor pri ňom kajúci
má prísľub raja ešte dnes.
Obdivuhodné tajomstvo:
sám Boh si ľudské telo vzal,
by telo zbavil nákazy,
aby hriech, vinu z ľudí sňal.
Môže byť niečo vzácnejšie,
keď milosť vinu zamení,
keď láska strávi, zničí strach
a v smrti život pramení?!
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:
Nech z výšin neba radosť znie,
nech jasá more, plesá zem:
Ukrižovaný z mŕtvych vstal
a smrteľníkom život dal.
Vracia sa milostivý čas,
deň spásy zjavuje sa zas;
v ňom Baránkovou krvou svet
obmytý skvie sa ako kvet.
Tá smrť, tá láska zranená
vín odpustenie znamená;
zmučený silu nestratil
a premožený zvíťazil.
V tom máme nádej; veríme,
že s Kristom k sláve prídeme,
aj my budeme vzkriesení
a vlastniť život blažený.
A preto všetci, čo sme tu,
obetu čistú, presvätú
nábožne slávme, slávnostne,
veď všetko dobro plynie z nej.
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno. Aleluja.
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno. Aleluja.
Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný. Aleluja.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný. Aleluja.
Boh aj Pána vzkriesil. Aleluja.
A vzkriesi aj nás svojou mocou. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
3, 1-22
Sardskej, filadelfskej a laodicejskej cirkvi
Ja, Ján, počul som Pána, ktorý mi povedal: „Anjelovi sardskej cirkvi napíš:
Toto hovorí Ten, čo má sedem Božích duchov a sedem hviezd: Poznám tvoje skutky; že máš meno, akoby si žil, ale si mŕtvy. Bdej a posilňuj, čo ešte ostalo, a už malo zomrieť. Lebo tvoje skutky nenachádzam dokonalé pred mojím Bohom. Preto si spomeň, ako si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie. Lebo ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani nezvieš, v ktorú hodinu prídem k tebe. Ale máš v Sardách zopár ľudí, ktorí si nepoškvrnili odev. Tí budú so mnou chodiť v bielom, lebo sú toho hodní. Kto zvíťazí, ten takto bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi.
Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.
Anjelovi filadelfskej cirkvi napíš:
Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč; keď on otvára, nik nezavrie, a keď zatvára, nik neotvorí: Poznám tvoje skutky – hľa, nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť –, že máš málo sily, no zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno. Hľa, dám ti zo satanovej synagógy tých, čo hovoria, že sú židia, a nie sú, ale luhajú. Hľa, spôsobím, že prídu a poklonia sa pred tvojimi nohami a poznajú, že ťa milujem. Preto, že si zachoval moje slovo a vytrval si, aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky, ktorá príde na celý svet a preskúša obyvateľov zeme. Prídem čoskoro. Drž sa toho, čo máš, aby ti nik nevzal veniec. Toho, kto zvíťazí, urobím stĺpom v chráme svojho Boha a už viac nevyjde von. A napíšem naň meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba od môjho Otca, aj svoje nové meno.
Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.
A anjelovi laodicejskej cirkvi napíš:
Toto hovorí Amen, verný a pravdivý Svedok, Počiatok Božieho stvorenia: Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst. Lebo hovoríš: ‚Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem nič‘ – a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý. Radím ti: odo mňa si kúp zlato vyskúšané ohňom, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa zaodel a aby nebolo vidieť hanbu tvojej nahoty, i masť, ktorou si potrieš oči, aby si videl. Ja karhám a trescem tých, ktorých milujem. Buď teda horlivý a rob pokánie. Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne.
Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.“
RESPONZÓRIUM
Zjv 3, 20; 2, 7
Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, * K tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. Aleluja.
Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji. * K tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. Aleluja.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Traktátov svätého biskupa Gaudencia Bresciského
(Tract. 2: CSEL 68, 30-32)
Dedičný dar Nového zákona
Nebeská obeta ustanovená Kristom je naozaj dedičným darom jeho novej zmluvy, ktorý nám zanechal v tú noc, keď bol vydaný na ukrižovanie, ako záruku svojej prítomnosti.
Je naším pokrmom na cestu. Ním sa živíme a sýtime na ceste tohto života, kým neodídeme z tohto sveta a nedostaneme sa k nemu. Preto hovorí ten istý Pán: „Ak nebudete jesť moje telo a piť moju krv, nebudete mať v sebe život.“
On chcel, aby jeho dobrodenia trvalo zostali u nás. Chcel, aby sa duše, vykúpené jeho drahou krvou, stále posväcovali podľa obrazu jeho umučenia. A preto prikazuje verným učeníkom, ktorých ustanovil za prvých kňazov svojej Cirkvi, aby ustavične slávili tieto tajomstvá večného života. A majú ich sláviť všetci kňazi po jednotlivých cirkvách na celom svete, kým znova nepríde Kristus z neba. Takto máme mať aj my kňazi, aj všetok veriaci ľud každodenne pred očami živý obraz Kristovho utrpenia, ba dotýkať sa ho rukami a prijímať ústami i srdcom, aby sme si zachovali nezničiteľnú pamiatku svojho vykúpenia.
Chlieb sa pripravuje vodou z mnohých pšeničných zŕn rozomletých na múku a musí sa dotvoriť ohňom. Preto v ňom právom vidíme obraz Kristovho tela. Aj o ňom vieme, že je jedným telom, utváraným z množstva ľudí z celého ľudského pokolenia a dotvoreným ohňom Svätého Ducha.
Veď aj on sa narodil z Ducha Svätého a keďže sa patrilo, aby splnil všetko, čo je spravodlivé, vošiel do vody krstu, aby ju posvätil, a potom plný Svätého Ducha, ktorý naňho v podobe holubice zostúpil, vrátil sa od Jordánu, ako o tom svedčí Evanjelista: „Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého.“
Podobne sa aj víno jeho krvi, získané z mnohých bobúľ, čiže hrozien vinice, ktorú sám vysadil, vytláča v lise kríža a kvasí vlastnou silou v objemných nádobách tých, čo ho prijímajú s veriacim srdcom.
Vy všetci, čo ste unikli egyptskej a faraónovej, čiže diablovej moci, prijmite s nami s veľkou dychtivosťou nábožného srdca túto spasiteľnú veľkonočnú obetu, aby sám náš Pán Ježiš Kristus, o ktorom veríme, že je prítomný vo svojich sviatostiach, posvätil celé naše vnútro. Veď jeho nesmierna moc trvá po všetky veky.
RESPONZÓRIUM
Lk 22, 19; Jn 6, 58
Ježiš vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: * Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku. Aleluja.
Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky. * Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku. Aleluja.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si spasil svet veľkonočnou obetou; na príhovor nášho veľkňaza Ježiša Krista ťa prosíme, aby si nás pre jeho ľudskú prirodzenosť zmieril so sebou a pre jeho božstvo očistil od hriechov. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky