28. apríl 2025

Sv. Ľudovíta Máriu Grigniona z Montfortu, kňaza
ľubovoľná spomienka

Ľudovít Mária Grignion sa narodil v mestečku Montfort v Bretónsku. Za kňaza bol vysvätený v Paríži. Pápež Klement XI. ho vymenoval za apoštolského misionára.

Ľudovít Mária Grignion pochodil západné Francúzsko a ohlasoval tajomstvo večnej Múdrosti, vteleného a ukrižovaného Krista, a učil k ceste svätosti – skrze Máriu k Ježišovi. Pre svoje dielo si získal presbyterov aj bratov a s pomocou blahoslavenej Márie Ľudovíty Trichetovej aj sestry. Zomrel 28. apríla 1716 v meste Saint-Laurent-sur-Sèvre v diecéze Luçon. Zanechal mnoho spisov najmä o mariánskej spiritualite.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,

na svojom kňazstve doprial si mu podiel,

by v tvojom dome svetlom bol a vodcom

a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Žalm 31, 2-17. 20-25
Dôverná modlitba v súžení
Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. (Lk 23, 46)
I

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *

vysloboď ma, veď si spravodlivý.

Nakloň ku mne svoj sluch, *

ponáhľaj sa a zachráň ma.

Buď mi skalou útočišťa, *

opevneným hradom mojej spásy.

Veď ty si moja sila a moje útočište, *

pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *

lebo ty si moja sila.

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *

ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *

ale ja dúfam v Pána.

Plesám a teším sa, že si milosrdný, *

lebo si zhliadol na moju poníženosť.

Spoznal si tieseň mojej duše †

a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *

moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. Aleluja.

II

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †

od zármutku mi chabne oko, *

duša i vnútro moje.

Život sa mi v strastiach míňa *

a roky v nárekoch.

Biedny som a slabnem *

a chradnú mi kosti.

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †

susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *

Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *

som sťa odhodená nádoba.

Veru čujem, ako ma mnohí hania: *

hrôza zo všetkých strán.

Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *

ako ma zabiť.

Ja sa však spolieham na teba, Pane, †

a hovorím: „Ty si môj Boh, *

v tvojich rukách je môj osud.“

Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *

a prenasledovateľov.

Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *

a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. Aleluja.

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. Aleluja.

III

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *

a vyhradil si ju bohabojným.

Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *

pred zrakom ľudí.

Záclonou svojej tváre ich kryješ *

pred zúrivosťou ľudu.

V stánku ich chrániš *

pred svárlivými jazykmi.

Pane, buď zvelebený, *

že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

Už som si v strachu hovoril: *

„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“

No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *

keď som volal k tebe.

Milujte Pána, všetci jeho svätí. †

Pán verných chráni, *

ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

Vzmužte sa a majte srdce statočné, *

vy všetci, čo dúfate v Pána.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. Aleluja.

Moje srdce i moje telo. Aleluja.

Vznášajú sa k Bohu živému. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

1, 1-20

Videnie Syna človeka

Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho stať, a po svojom anjelovi ho poslal a naznačil svojmu služobníkovi Jánovi. A tento dosvedčil Božie slovo a svedectvo Ježiša Krista; všetko, čo videl. Blahoslavený, kto číta, aj tí, čo počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané, lebo čas je blízko.

Ján siedmim ázijským cirkvám: Milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, čo sú pred jeho trónom, a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vládcu nad kráľmi zeme.

Jemu, ktorý nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov a urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi, jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen.

Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli, a budú nad ním nariekať všetky kmene zeme. Tak je. Amen.

Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán, Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci.

Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, v kráľovstve i vo vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a Ježišovo svedectvo na ostrove, ktorý sa volá Patmos. V Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice hovoriť: „Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatiry, Sárd, Filadelfie a do Laodicey!“ Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom. Jeho hlava a vlasy boli biele ako biela vlna, ako sneh, a jeho oči ako plameň ohňa. Jeho nohy boli podobné kovu rozžeravenému v peci a jeho hlas bol ako hukot veľkých vôd. V pravej ruke mal sedem hviezd a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola sťa slnko, keď svieti v plnej sile.

Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia. Napíš teda, čo si videl: čo je a čo sa má stať potom. Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl v mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd sú anjeli siedmich cirkví a sedem svietnikov je sedem cirkví.“

RESPONZÓRIUM

Zjv 1, 5. 6; Kol 1, 18

Kristus nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov. * Jemu sláva a vláda na veky vekov. Aleluja.

On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. * Jemu sláva a vláda na veky vekov. Aleluja.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu O pravej úcte k blahoslavenej Panne od svätého Ľudovíta Máriu Grigniona de Montfort, presbytera

(Nm. 120-121, 125-126: Œuvres complètes, Seuil, Paris 1966, 562-563. 566-567)

Celý tvoj

Keďže všetka naša dokonalosť spočíva v tom, že pripodobnení Ježišovi Kristovi sme s ním spojení a jemu zasvätení, najväčšia zbožnosť je nesporne tá, ktorá nás čoraz dokonalejšie pripodobňuje Ježišovi Kristovi a s ním sa spája a jemu zasväcuje. A keďže Mária sa zo všetkých stvorení svojmu Synovi podobá najviac, prednosť pred všetkými pobožnosťami má úcta k najsvätejšej Panne, jeho matke, lebo ona najviac zasväcuje a robí dušu podobnou nášmu Pánovi, a čím viac je duša zasvätená Márii, tým viac bude zasvätená Ježišovi Kristovi.

Teda dokonalé zasvätenie sa Ježišovi Kristovi nie je nič iné ako vrcholné a plné zasvätenie seba samého najsvätejšej Panne, a to je úcta, ktorej učím.

Táto forma nábožnosti sa veľmi dobre môže nazvať dokonalé obnovenie sľubov a záväzkov svätého krstu. V nej sa totiž veriaci darúva celý preblahoslavenej Panne, aby tak skrze Máriu celý patril Kristovi.

Z toho vyplýva, že sa každý má súčasne zasvätiť preblahoslavenej Panne a Ježišovi Kristovi: Panne Márii preto, lebo je najvhodnejšou cestou, ktorú si sám Ježiš vyvolil, aby sa s nami zjednotil a nás zjednotil so sebou, Pánu Ježišovi zasa preto, lebo je naším posledným cieľom, ktorému musíme dať všetko, čo sme, lebo on je náš Vykupiteľ a Boh.

Okrem toho si treba uvedomiť, že každý človek sa pri krste vlastnými ústami alebo ústami krstného otca a krstnej matky slávnostne zrieka satana, jeho pokušení a skutkov a volí si Ježiša Krista za svojho Učiteľa a najvyššieho Pána a z lásky ho poslúcha ako služobník. A toto sa naozaj stáva aj v tejto úcte: kresťan sa zrieka zlého ducha, sveta, hriechu a seba samého a celý sa daruje Ježišovi Kristovi skrze Máriu.

V krste sa nikto nedáva Ježišovi skrze Máriu, aspoň nie vyslovene, ani nedáva Pánovi zásluhy svojich dobrých skutkov. Aj po krste je kresťan celkom slobodný v tom, či má privlastniť zásluhy dobrých skutkov iným alebo či si ich má ponechať pre seba. V tejto úcte sa však veriaci kresťan výslovne darúva nášmu Pánovi skrze Máriu a jemu zasväcuje celú svoju činnosť.

RESPONZÓRIUM

Ž 116, 16-18

Pane, som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. * Obetu chvály ti prinesiem. Aleluja.

Splním svoje sľuby Pánovi pred všetkým jeho ľudom. * Obetu chvály ti prinesiem. Aleluja.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si viedol kroky svätého kňaza Ľudovíta Máriu po ceste spásy a Kristovej lásky v sprievode preblahoslavenej Panny Márie; daj, aby sme podľa jeho príkladu uvažovali o tajomstvách tvojej lásky a zanietene budovali tvoju Cirkev. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2024 J. Vidéky