Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Tmavá noc ešte halí zem,
zakrýva farby predmetov;
nestranný sudca našich sŕdc,
voláme s úctou posvätnou:
odpusť nám hriechy, neprávosť,
zmy z duše všetku špinu, kal
a daj nám milosť, Kriste náš,
by sa nik hriechu nepoddal.
Hľa, tŕpne duša umdlená,
hryzie ju vina, mučí hriech;
túži sa zbaviť nízkosti,
k tebe sa, Kriste, privinie.
Ty zažeň v diaľne diaľavy
zo srdca hmlu a tieňavy,
nech dušu, mrakov zbavenú,
blažené svetlo zaplaví.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Prosíme, Kriste, skloň sa k nám,
ku služobníkom prosiacim:
nech zloba sveta mámivá
nevezme vieru veriacim.
Nech nezmýšľame bezbožne,
závisťou viesť sa nedajme,
urážky neodplácajme,
zlo dobrom popremáhajme.
Nech zmizne z mysle, zo srdca
hnev, lesť a pýcha života,
nech stratí sa aj lakomosť,
koreň zla, hriešna samota.
Nech láska, pravá, úprimná,
upevní zväzky pokoja,
hrdinsky žitá čistota
a viera nech nás opoja.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
a na posmech vyšiel u susedov.
Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
zahrnul si ho hanbou.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.
Nech je zvelebený Pán naveky. *
Staň sa. Amen.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
Pane, stal si sa nám útočišťom *
z pokolenia na pokolenie.
Prv než sa vrchy zrodili †
a povstali zem i svet, *
ty, Bože, si od vekov až naveky.
Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
večer vädne a usychá.
Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
za roky, keď sme okusovali nešťastie.
Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
upevňuj dielo našich rúk, *
dielo našich rúk upevňuj!
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
Pane, u teba je zdroj života.
A v tvojom svetle uvidíme svetlo.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Kazateľ
6, 11 – 7, 28
Nechci vedieť viac, ako treba
Čím viac slov, tým viac márnosti; aký úžitok má z toho človek? Lebo kto vie, čo je pre človeka dobré v živote za tých niekoľko dní jeho márneho života, ktoré mu preletia ako tieň? Alebo kto by mu mohol oznámiť, čo bude po ňom pod slnkom?
Dobré meno je lepšie ako vzácne voňavé oleje
a deň smrti je lepší ako deň narodenia.
Lepšie je ísť do domu, v ktorom smútia,
ako do domu, v ktorom hodujú.
V tamtom je totiž koniec všetkých ľudí
a živý si to má vziať k srdcu.
Smútok je lepší ako smiech,
lebo smútok na tvári napráva ducha.
Srdce múdrych je v dome, v ktorom smútia,
ale srdce hlupákov v dome, v ktorom sa veselí.
Lepšie je, keď múdry napomína,
ako sa radovať zo spevu hlupákov,
lebo ako praská tŕnie, čo horí pod hrncom,
taký je aj smiech hlupáka.
Ale aj to je márnosť.
Veď ohovárka ohlúpi múdreho
a úplatok poblázni srdce.
„Lepší je koniec podujatia ako začiatok,
lepší je človek trpezlivý ako spupný.“
Nenáhli sa v duchu do hnevu, lebo hnev prebýva v lone hlupáka. Nehovor: „Čo myslíš, v čom to je, že minulé časy boli lepšie, ako sú terajšie?“ Lebo sa to nepýtaš z múdrosti. Dobrá je múdrosť s bohatstvom a osoží tým, čo vidia slnko. Lebo ako je ochranou múdrosť, tak sú ochranou aj peniaze. Ale výhoda vzdelania je v tom, že múdrosť dáva život tomu, kto ju vlastní. Pozoruj Božie diela: nik nemôže narovnať, čo on zakrivil. V dobrý deň užívaj dobrá, v zlý deň uvažuj: ako tento, tak aj tamten urobil Boh tak, aby človek nevypátral, čo bude po ňom.
Všetko som videl v dňoch svojej márnosti: že jestvuje spravodlivý, ktorý hynie napriek svojej spravodlivosti, a jestvuje bezbožný, čo žije dlho napriek svojej zlobe.
Nechci byť veľmi spravodlivý
ani príliš múdry!
Prečo sa chceš zahubiť?
Nekonaj veľmi bezbožne
a nebuď hlúpy!
Prečo by si mal zomrieť predčasne?
Dobre je držať sa toho, čo máš; ale ani od tamtoho neodťahuj svoju ruku, lebo kto sa bojí Boha, obojemu sa vyhne. Múdrosť dá múdremu viac sily ako desať kniežat mesta. Lebo niet spravodlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobro a nezhrešil. Ale nevšímaj si všetky reči, čo sa hovoria, aby si azda nepočul svojho sluhu, ako ťa preklína. Veď tvoje svedomie vie, že si aj ty často preklínal iných.
Všetko som vyskúšal v múdrosti. Povedal som: „Stanem sa múdrym.“ A ona sa vzdialila odo mňa. Ďaleko je, čo bolo; a hĺbka je hlboká. Ktože ju prenikne?
Všetko som prezrel svojím duchom, aby som zvedel, preskúmal a vyhľadal múdrosť a zmysel a aby som poznal, že bezbožnosť je hlúposťou a blud nerozumnosťou. A zisťujem, že trpkejšia ako smrť je žena, ktorá je loveckou pascou, jej srdce sieťou a jej ruky putami. Kto sa páči Bohu, unikne jej. Ale kto je hriešny, toho ona polapí. Pozri, zistil som toto, hovorí Kazateľ, keď som porovnával jedno s druhým, aby som našiel zmysel, ktorý doteraz hľadá moja duša, a nenachádza:
Jedného človeka som našiel z tisíca,
ale ženu som nenašiel medzi všetkými.
RESPONZÓRIUM
Prís 20, 9; Kaz 7, 20; 1 Jn 1, 8. 9
Kto môže povedať: Očistil som si srdce, čistý som od hriechu? * Lebo niet spravodlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobro a nezhrešil.
Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba; ale ak vyznávame svoje hriechy, Boh je verný a odpustí nám. * Lebo niet spravodlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobro a nezhrešil.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Poučení svätého opáta Kolumbána
(Instr. 1 de Fide, 3-5: Opera, Dublin, 1957, pp. 62-66)
Hlboká Božia hĺbka
Boh je všade, vonkoncom neohraničený a všade blízky podľa jeho svedectva o sebe: „Ja som blízky Boh, a nie vzdialený Boh.“ Nehľadáme teda Boha, ktorý je ďaleko od nás, ale ktorého máme medzi sebou, ak si to zaslúžime. Veď prebýva v nás ako duša v tele, pravda, ak sme jeho zdravými údmi, ak sme zomreli hriechom. Vtedy v nás naozaj prebýva ten, ktorý povedal: „Budem v nich prebývať a kráčať medzi nimi.“ Ale ak sme hodni, aby v nás bol, potom nás naozaj oživuje ako svoje živé údy, ako vraví Apoštol: „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme.“
Pýtam sa: Kto prenikne Najvyššieho v jeho nevýslovnej a nepochopiteľnej podstate? Kto prebáda Božiu hĺbku? Kto sa bude môcť pochváliť, že pozná nekonečného Boha, ktorý všetko napĺňa a všetko obklopuje, všetko preniká a všetko presahuje, všetko zaberá a všetkému uniká? „Jeho nikto nikdy nevidel takého, aký je.“ A tak nech sa nik neodvažuje skúmať Božie tajomstvá, čím je, ako je a kto je. To je nevysloviteľné, nepreskúmateľné a nepreniknuteľné. Len jednoducho pevne ver, že Boh je taký a bude taký, aký bol, lebo je nemeniteľný Boh.
Kto je teda Boh? Otec, Syn a Duch Svätý je jeden Boh. Viac sa nevypytuj o Bohu; lebo tí, čo chcú spoznať hlbokú hĺbku, musia najprv zvážiť prirodzenosť vecí. Veď poznanie Trojice sa právom prirovnáva k morskej hlbine podľa Mudrcovho výroku: „Hĺbka je hlboká. Ktože ju prenikne?“ Lebo ako je morská hĺbka nedostupná ľudskému pohľadu, tak sa božstvo Trojice vymyká ľudskému rozumu. A preto hovorím, ak by niekto chcel poznať to, čo by mal veriť, nech si nemyslí, že viac pochopí, keď bude hovoriť, ako keď uverí. Veď božská múdrosť podrobená skúmaniu sa vzdiali ešte viac, ako bola.
Hľadaj teda najvyššie poznanie nie v rozoberaní slov, ale v zdokonaľovaní dobrého života; nie jazykom, ale vierou, ktorá vychádza z úprimného srdca, a nie takou, ktorá pozostáva z dohadov učenej bezbožnosti. Ak teda budeš hľadať nevysloviteľné v dišputách, „odíde od teba ďalej“, ako bola; ak vo viere, „bude múdrosť stáť pri dverách“, kde žije. A kde sa zdržiava, tam ju možno aspoň čiastočne vidieť. Ale keď sa nepochopiteľne verí neviditeľné, vtedy sa ho možno v istom zmysle vskutku aj dotknúť. Treba veriť v takého neviditeľného Boha, aký je, hoci čiastočne ho možno aj vidieť čistým srdcom.
RESPONZÓRIUM
Ž 36, 6-7a; Rim 11, 33
Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia a tvoja vernosť až k oblakom. * Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny, tvoje súdy ako morská hlbina.
Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy! * Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny, tvoje súdy ako morská hlbina.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, všemohúci Bože, nauč nás vždy správne zmýšľať, aby sa naše slová i skutky zhodovali s tvojou vôľou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky