Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
On na tvoj pokyn z nedobytnej bašty
svet posväcoval, pokojom ho žehnal
a s loďkou, ktorú Petrovi si zveril,
k prístavu mieril.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. †
Milujem ťa, Pane, moja sila; *
† Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *
ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *
a budem zachránený pred nepriateľmi.
Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *
a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia, *
zovreli ma osídla smrti.
V úzkosti som vzýval Pána *
a volal som k svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas *
a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Milujem ťa, Pane, moja sila.
Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Zem sa pohýbala a zachvela; †
vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *
lebo vzplanul hnevom.
Dym sa mu valil z nozdier †
a spaľujúci oheň z jeho úst, *
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Znížil nebesia a zostúpil: *
čierne mračno pod jeho nohami.
Zasadol na cheruba a vzlietol, *
vznášal sa na krídlach vetrov.
Temnotami sa celkom zahalil *
a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *
ľadovec a žeravé uhlie.
Pán z neba zahrmel †
a zaznel hlas Najvyššieho: *
ľadovec a žeravé uhlie.
Vyslal šípy a rozprášil ich, *
vrhol blesky a zmietol ich.
Otvorili sa hlbočiny vôd *
a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane, *
pred víchricou tvojho hnevu.
Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †
z rúk tých, čo ma nenávideli *
a boli silnejší ako ja.
Napadli ma v môj deň nešťastný, *
ale Pán mi bol podperou.
Vyviedol ma na miesto priestranné, *
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *
za to, že moje ruky sú čisté,
lebo som kráčal po cestách Pánových *
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
Pred očami som mal všetky jeho príkazy *
a jeho zákony som neodvrhol.
S ním som bol bez úhony *
a uchránil som sa zločinu.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *
lebo videl, že moje ruky sú čisté.
Voči svätému si svätý, *
voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný, *
voči zvrhlému si neúprosný.
Pokorný ľud chrániš pred zánikom *
a ponižuješ oči pyšných.
Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *
môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *
a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Všetci sa divili milým slovám.
Čo vychádzali z jeho úst.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Ester
4, 17m-kk
Modlitba kráľovnej Ester
V tých dňoch celý Izrael zo všetkých síl volal k Pánovi, lebo im hrozila istá smrť.
Aj kráľovná Ester v smrteľnom nebezpečenstve, ktoré hrozilo jej národu, hľadala útočište u Pána. Odložila slávnostné rúcho a obliekla si smútočný odev a namiesto drahých mastí posypala si hlavu popolom a veľmi pokorovala svoje telo pôstmi. Padla na zem so svojimi služobnicami a od rána až do večera sa modlila:
„Zvelebený si, Bože Abraháma, Bože Izáka a Bože Jakuba.
Pomôž mne opustenej,
ktorá nemá ochrancu okrem teba, Pane,
a nebezpečenstvo sa mi priblížilo na dosah ruky.
Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty si zachránil Noema na vode potopy.
Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty si Abrahámovi s tristoosemnástimi mužmi vydal deväť kráľov.
Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty si vyslobodil Jonáša z brucha veľkej ryby.
Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty si vyslobodil Ananiáša, Azariáša a Mízaela z ohnivej pece.
Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty si vyslobodil Daniela z levovej jamy.
Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty si sa zľutoval nad Ezechiášom, judejským kráľom,
keď bol odsúdený na smrť a prosil o život,
a daroval si mu pätnásť rokov života.
Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty si Anne dal porodiť syna, keď prosila s roztúženou dušou.
Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane,
že ty až do konca zachraňuješ všetkých, čo sa ti páčia, Pane.
Teraz pomáhaj mne opustenej,
ktorá nemá nikoho okrem teba,
Pane, Bože môj.
Ty vieš,
že tvojej služobnici sa protiví
obcovať s neobrezancami,
že som nejedla z prekliateho stola
a nepila som víno z ich obiet.
Ty vieš,
že odo dňa môjho odvlečenia
nemala som radosť v ničom,
iba v tebe, Pane.
Ty vieš, Bože,
že odkedy je tento odev na mojej hlave,
preklínam ho ako handry ženy v jej čase
a neoblečiem si ho v deň blaženosti.
A teraz pomáhaj mne, sirote,
vlož mi do úst príhodné slovo pred levom,
urob ma milou v jeho očiach
a obráť jeho srdce na nenávisť k tomu, ktorý nás napáda,
na záhubu jeho a tých, čo s ním súhlasia.
Ale nás vysloboď z rúk našich nepriateľov,
náš zármutok obráť na radosť
a naše bôle na zdravie.
A tých, Bože, čo sa postavia na tvoju stranu,
urob príkladom.
Ukáž sa, Pane, zjav sa, Pane!“
RESPONZÓRIUM
Porov. Est 14, 12. 13. 9 (Vg); Jób 24, 23 (Vg)
Posilni ma, Kráľ svätých, zvrchovaný Vládca, * A vlož mi do úst správnu a pôsobivú reč.
Daj nám, Pane, miesto na pokánie a nezatváraj ústa tým, čo ťa ospevujú, Pane. * A vlož mi do úst správnu a pôsobivú reč.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z homílie na začiatku pontifikátu svätého Jána Pavla Druhého, pápeža
(22. októbra 1978; AAS 70 [1978], s. 945-947)
Nemajte strach! Otvorte brány Kristovi!
Peter prišiel do Ríma! Čo ho viedlo a smerovalo do tohto mesta, do srdca Rímskeho impéria, ak nie poslušnosť vnuknutiu, ktoré mu dal Pán? Možno tento rybár z Galiley nechcel prísť až sem. Možno chcel zostať radšej so svojím člnom a sieťami na brehoch Genezaretského jazera. Ale vedený Pánom a poslušný jeho vnuknutiu, prišiel sem!
Podľa starej tradície chcel Peter počas prenasledovania kresťanov cisárom Nerónom zanechať Rím. Ale Pán zasiahol: išiel mu v ústrety. Peter sa obrátil na neho a opýtal sa ho: „Quo vadis, Domine?“ (Kam ideš, Pane?) A Pán mu hneď odpovedal: „Idem do Ríma, aby som sa dal druhýkrát ukrižovať.“ Peter sa po tejto udalosti vrátil do Ríma a zostal tu až do svojho ukrižovania.
Tento náš čas nás vyzýva, pobáda a zaväzuje pozerať sa na Pána a ponoriť sa do pokornej a zbožnej meditácie tajomstva najvyššej moci samého Krista.
Ten, ktorý sa narodil z Panny Márie, syn stolára – ako sa myslelo –, Syn živého Boha, ako vyznal Peter, prišiel, aby z nás všetkých urobil „kráľovstvo kňazov“.
Druhý vatikánsky koncil nám pripomenul nielen tajomstvo tejto moci, ale aj skutočnosť, že poslanie Krista – Kňaza, Proroka-Učiteľa a Kráľa – ďalej pokračuje v Cirkvi. Všetci, celý Boží ľud, je účastný tohto trojitého poslania. V minulosti sa na hlavu pápeža kládla tiara – trojitá koruna, aby sa prostredníctvom tohto symbolu vyjadrilo, že celé hierarchické usporiadanie Kristovej Cirkvi, celá jeho „svätá moc“, ktorá sa v Cirkvi uskutočňuje, nie je nič iné ako služba. Služba, ktorá má jediný cieľ: aby celý Boží ľud bol účastný tohto Kristovho trojitého poslania a aby vždy zostal v moci Pána, veď jej pôvod nepramení zo síl tohto sveta, ale z nebeského Otca a z tajomstva kríža a zmŕtvychvstania.
Pánova moc, ktorá je najvyššia a zároveň jemná a príjemná, odpovedá na najhlbšie zákutia človeka, ako i na jeho najvyššie túžby intelektu, vôle a srdca. Pánova moc nehovorí rečou sily, ale vyjadruje sa v láske a v pravde.
Nový nástupca svätého Petra na rímskom prestole dnes pozdvihuje svoj hlas, aby predniesol vrúcnu, pokornú a dôvernú modlitbu: „Ó, Kriste! Daj, nech sa môžem stať služobníkom tvojej jedinej moci! Služobníkom tvojej jemnej moci! Služobníkom tvojej moci, ktorá nepozná oslabenie! Daj, nech sa môžem stať sluhom! Daj, nech sa môžem stať sluhom tvojich sluhov.“
Bratia a sestry! Nebojte sa prijať Krista a akceptovať jeho moc! Pomáhajte pápežovi a všetkým, ktorí chcú slúžiť Kristovi a Kristovou mocou človeku a celému ľudstvu.
Nebojte sa! Otvorte, ba dokorán otvorte brány Kristovi! Otvorte jeho spásnej moci hranice štátov, ekonomických a politických systémov, široké polia kultúry, civilizácie a rozvoja. Nebojte sa! Kristus vie, „čo je vo vnútri človeka“. Iba on to vie!
Dnes tak často človek nevie, čo si nosí vo svojom vnútri, v hĺbke svojho ducha, v hĺbke svojho srdca. Tak často pochybuje o zmysle svojho života na tejto zemi. Je zasiahnutý pochybnosťou, ktorá sa premieňa v beznádej. Dovoľte teda – prosím vás, úpenlivo vás prosím, s pokorou a dôverou –, dovoľte Kristovi prehovoriť k človeku. Áno, iba on má slová života! Večného života.
RESPONZÓRIUM
Nebojte sa: Vykupiteľ človeka zjavil moc kríža a obetoval za nás svoj život! * Otvorte, dokorán otvorte brány Kristovi.
V Cirkvi sme povolaní mať účasť na jeho moci. * Otvorte, dokorán otvorte brány Kristovi.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, bohatý na milosrdenstvo, ty si povolal svätého pápeža Jána Pavla viesť tvoju Cirkev; daj, aby sme posilnení jeho náukou s dôverou otvorili svoje srdcia spásnej milosti Krista, jediného Vykupiteľa človeka. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2024 J. Vidéky