1. október 2024

Sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša (z Lisieux),
panny a učiteľky Cirkvi

spomienka

Narodila sa v Alencone vo Francúzsku roku 1873. Bola ešte dievča, keď vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Lisieux, kde sa cvičila najmä v pokore, evanjeliovej prostote a dôvere v Boha a týmto čnostiam úspešne učila slovom i príkladom novicky. Svoj život obetovala za spásu duší a za vzrast Cirkvi. Zomrela 30. septembra 1897. Ján Pavol II. ju 19. októbra 1997 vyhlásil za učiteľku Cirkvi.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Hoc je noc, bdejme a ochotne vstaňme,

o svätých žalmoch pritom rozjímajme

a vrúcnym srdcom Bohu zaspievajme

ľúbezné hymny.

Kráľovi nášmu vzdajme česť a chválu,

nech je náš život Bohu na oslavu,

aby sme všetci v nebi mali slávu

s jeho svätými.

Daj nám to, Bože, veď sme tvoje deti,

Otec, Syn Boží, Tešiteľ Duch Svätý;

nech po celom svete zbožný spev letí

na vašu slávu. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ku našim prosbám nakloň svoj sluch, Pane,

Bože, k nám schýľ sa v láskavosti svojej,

vypočuj prosby svojich služobníkov

v modlitbe vrúcnej.

Láskavo zhliadni zo svätého trónu,

zjasnenou tvárou lampáše hneď zapáľ

oleja nášho a temnotu vyžeň

zo srdca všetku.

Hriechy nám odplav v hojnej láskavosti,

nečisté škvrny umy, rozlám putá,

ušetri hriešnych, zdvihni tých, čo padli,

pravicou svojou.

Sláva buď Bohu, večitému Otcu,

sláva i Synu, zrodenému z Otca,

sláva i Duchu Svätému, čo vládne

po všetky veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pánovi zver svoje cesty; on sa už postará.

Žalm 37
Údel zlých a údel spravodlivých
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. (Mt 5, 5)
I

Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi *

a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť.

Veď oni uschnú rýchlo ako tráva *

a zvädnú ako zelená bylina.

Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob *

a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.

Hľadaj radosť v Pánovi *

a dá ti, za čím túži tvoje srdce.

Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, *

on sa už postará.

Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo *

a tvoje právo ako poludňajší jas.

Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho; †

nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu, *

a s človekom, čo strojí úklady.

Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť, *

nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému.

Všetci ničomníci budú zničení, *

lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme.

Ešte chvíľku a už nebude hriešnika; *

budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš.

Tichí však zdedia zem *

a budú žiť v šťastí a pokoji.

Ant. Pánovi zver svoje cesty; on sa už postará.

Ant. 2 Vyhýbaj zlu a dobre rob; spravodlivých posilňuje Pán.

II

Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému *

a škrípe proti nemu zubami.

Ale Pán sa mu smeje, *

lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň.

Hriešnici tasia meč *

a napínajú luk,

chcú zraziť bedára i chudáka *

a zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste.

Lenže ten meč vnikne do ich vlastného srdca *

a ten luk sa im doláme.

Lepšie to málo, čo má spravodlivý, *

než veľké bohatstvá hriešnikov.

Veď ramená hriešnikov budú polámané, *

no spravodlivých posilňuje Pán.

O život bezúhonných sa stará Pán *

a ich dedičstvo trvá naveky.

V nešťastí zahanbení nebudú *

a v čase hladu budú nasýtení.

Ale hriešnici, tí zahynú, †

nepriatelia Pána, tí sa pominú ako nádhera lúk *

a stratia sa ako dym.

Hriešnik si požičiava, a nevracia, *

lež spravodlivý má súcit a rozdáva.

Tí, ktorým žehná Pán, budú dedičmi zeme *

a tí, ktorým zlorečí, zahynú.

Pán upevňuje kroky človeka *

a sprevádza ho na ceste.

Ak padne, neostane ležať, *

veď Pán ho drží za ruku.

Bol som mladík, teraz som starec, †

a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený, *

ani jeho deti žobrať o chlieb.

Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava, *

na jeho potomstve požehnanie spočinie.

Vyhýbaj zlu a dobre rob *

a budeš mať domov naveky.

Lebo Pán miluje spravodlivosť *

a neopúšťa svojich svätých.

Nespravodlivci navždy vyhynú *

a pokolenie bezbožných bude zničené.

Lež spravodliví zdedia zem, *

budú ju obývať na veky vekov.

Ant. Vyhýbaj zlu a dobre rob; spravodlivých posilňuje Pán.

Ant. 3 Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj.

III

Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť *

a jeho jazyk hovorí, čo je správne.

V jeho srdci je zákon Boží *

a jeho kroky nezakolíšu.

Hriešnik striehne na spravodlivého *

a usiluje sa ho usmrtiť;

lenže Pán mu ho v rukách nenechá, *

nedá ho odsúdiť, keď bude súdený.

Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj; †

on ťa povýši za dediča zeme *

a dožiješ sa záhuby hriešnikov.

Videl som bezbožného, ako sa vyťahoval *

a vypínal sťa céder košatý;

no sotva som prešiel, už ho tam nebolo, *

aj som ho hľadal, ale nenašiel.

Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého, *

lebo budúcnosť patrí pokojamilovným.

Ale nespravodlivci všetci vyhynú *

a potomstvo bezbožných bude vyhubené.

Spása spravodlivých prichádza od Pána, *

on je ich ochrancom v čase súženia.

Pán im pomôže a oslobodí ich, †

vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich, *

lebo sa spoliehajú na neho.

Ant. Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj.

Nauč ma dobrotivosti, múdrosti a poznaniu.

Veď verím tvojej náuke.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Listu Filipanom

1, 27 – 2, 11

Povzbudenie nasledovať Krista

Bratia, len žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu, aby som – či už prídem a uvidím vás, alebo budem vzdialený – počul o vás, že pevne stojíte v jednom Duchu a svorne bojujete za vieru evanjelia a v ničom sa nedáte zastrašiť protivníkmi, čo je pre nich znamením zatratenia, ale pre vás spásy, a to od Boha. Veď vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho tým, že vediete ten istý zápas, ktorý ste videli na mne a teraz o mne počúvate.

Ak teda jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš:

On, hoci má božskú prirodzenosť,

nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,

ale zriekol sa seba samého,

vzal si prirodzenosť sluhu,

stal sa podobný ľuďom

a podľa vonkajšieho zjavu

bol pokladaný za človeka.

Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť,

až na smrť na kríži.

Preto ho Boh nad všetko povýšil

a dal mu meno,

ktoré je nad každé iné meno,

aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno

v nebi, na zemi i v podsvetí

a aby každý jazyk vyznával:

„Ježiš Kristus je Pán!“

na slávu Boha Otca.

RESPONZÓRIUM

1 Pt 2, 24ab; Hebr 2, 14b; porov. 12, 2a

Kristus vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť, * Aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla.

Pôvodca viery namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž. * Aby smrťou.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z vlastného životopisu svätej panny Terézie od Dieťaťa Ježiša

(Manuscrits autobiographiques, Lisieux 1957, 227-229)

V srdci Cirkvi budem ja láskou

Moje nesmierne túžby ma mučili. Preto som hľadala v listoch svätého Pavla, aby som konečne našla odpoveď. Oči mi náhodou utkveli na dvanástej a trinástej hlave Prvého listu Korinťanom. A v prvej som čítala, že všetci nemôžu byť zároveň apoštolmi, prorokmi a učiteľmi, že Cirkev pozostáva z rozličných údov a oko nemôže byť súčasne aj rukou. Bola to jasná odpoveď; ale nie taká, ktorá by utíšila moje túžby a priniesla mi pokoj.

No nedala som sa odradiť a čítala som ďalej. A tak som našla vetu, ktorá mi priniesla úľavu: „Usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.“ Apoštol tu upozorňuje, že ani vyššie dary milosti nie sú ničím bez lásky a že láska je tá najvznešenejšia cesta, ktorá bezpečne vedie k Bohu. Konečne som našla pokoj.

Keď som rozjímala o tajomnom tele Cirkvi, nespoznávala som sa ani v jednom úde, ktoré spomína svätý Pavol, alebo lepšie, chcela som sa vidieť vo všetkých. Až v láske som našla os môjho povolania. Pochopila som, že Cirkev má telo zložené z rozličných údov, ale aj to, že v tomto tele nechýba nevyhnutne potrebný a veľmi vznešený úd. Pochopila som, že Cirkev má srdce a že toto srdce horí láskou. Pochopila som, že iba láska núti údy Cirkvi do činnosti a že keby táto láska vyhasla, apoštoli by už viac nezvestovali evanjelium a mučeníci by už neprelievali krv. Zbadala som a spoznala, že láska v sebe zahrňuje všetky povolania, že láska je všetko, že ona obsahuje všetky časy a miesta, jedným slovom, že láska je večná.

Vtedy som opojená najväčšou radosťou vykríkla: Ježišu, moja láska, konečne som našla svoje povolanie: mojím povolaním je láska. Áno, našla som svoje miesto v Cirkvi a toto miesto si mi dal ty, môj Bože. V srdci Cirkvi, mojej matky, ja budem láskou, a tak budem všetkým a moja túžba sa splní.

RESPONZÓRIUM

Porov. Ž 21, 4; Jób 31, 18; Ef 3, 18; Ž 31, 20

Bože, vyšiel si mi v ústrety svojou láskou a ona so mnou rástla od môjho detstva. * A teraz nemôžem pochopiť, aká je hĺbka tvojej lásky.

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným. * A teraz.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, svoje kráľovstvo otváraš pokorným a maličkým; daj, aby sme s dôverou kráčali po stopách svätej Terézie a na jej príhovor sa dostali do večnej slávy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky