Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Tmavá noc ešte halí zem,
zakrýva farby predmetov;
nestranný sudca našich sŕdc,
voláme s úctou posvätnou:
odpusť nám hriechy, neprávosť,
zmy z duše všetku špinu, kal
a daj nám milosť, Kriste náš,
by sa nik hriechu nepoddal.
Hľa, tŕpne duša umdlená,
hryzie ju vina, mučí hriech;
túži sa zbaviť nízkosti,
k tebe sa, Kriste, privinie.
Ty zažeň v diaľne diaľavy
zo srdca hmlu a tieňavy,
nech dušu, mrakov zbavenú,
blažené svetlo zaplaví.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Prosíme, Kriste, skloň sa k nám,
ku služobníkom prosiacim:
nech zloba sveta mámivá
nevezme vieru veriacim.
Nech nezmýšľame bezbožne,
závisťou viesť sa nedajme,
urážky neodplácajme,
zlo dobrom popremáhajme.
Nech zmizne z mysle, zo srdca
hnev, lesť a pýcha života,
nech stratí sa aj lakomosť,
koreň zla, hriešna samota.
Nech láska, pravá, úprimná,
upevní zväzky pokoja,
hrdinsky žitá čistota
a viera nech nás opoja.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
a na posmech vyšiel u susedov.
Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
zahrnul si ho hanbou.
Ant. Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.
Nech je zvelebený Pán naveky. *
Staň sa. Amen.
Ant. Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
Pane, stal si sa nám útočišťom *
z pokolenia na pokolenie.
Prv než sa vrchy zrodili †
a povstali zem i svet, *
ty, Bože, si od vekov až naveky.
Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
večer vädne a usychá.
Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
za roky, keď sme okusovali nešťastie.
Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
upevňuj dielo našich rúk, *
dielo našich rúk upevňuj!
Ant. Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
Pane, u teba je zdroj života.
A v tvojom svetle uvidíme svetlo.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvého listu Timotejovi
5, 3-25
O vdovách a starších
Milovaný, maj v úcte vdovy, ktoré sú naozaj vdovami. Ale ak má niektorá vdova deti alebo vnúčatá, nech sa predovšetkým ony učia mať úctu voči svojej rodine a odplácať rodičom svoj dlh, lebo to je milé pred Bohom. Tá, ktorá je naozaj vdovou a je osamelá, dúfa v Boha a dňom i nocou vytrvalo prosí a modlí sa. Ale tá, čo žije v rozkošiach, je za živa mŕtva. A toto prikazuj: aby boli bezúhonné. Veď kto sa nestará o svojich, najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci.
Za vdovu nech sa zapíše len tá, ktorá má najmenej šesťdesiat rokov, bola manželkou jedného muža a má svedectvo dobrých skutkov: ak vychovala deti, bola pohostinná, umývala nohy svätým, pomáhala sužovaným a vždy sa usilovala o všetko dobré. Mladšie vdovy však odmietaj; lebo keď ich zmyselnosť odvráti od Krista, chcú sa vydať; a sú odsúdené, lebo porušili prvotnú vernosť. Bývajú aj záhaľčivé a zvykajú si chodiť po domoch. A nie sú len záhaľčivé, ale aj klebetné a všetečné a navravia, čo sa nepatrí. Preto chcem, aby sa mladšie vydali, rodili deti, viedli domácnosť a nedávali protivníkovi príležitosť na potupovanie. Veď niektoré sa už obrátili späť za satanom.
Ak niektorá veriaca má vdovy, nech sa o ne stará a nech sa nezaťažuje cirkev, aby stačilo pre tie, čo sú naozaj vdovami.
Starší, ktorí sú dobrými predstavenými, zasluhujú si dvojnásobnú úctu, najmä tí, čo sa namáhajú pri slove a vyučovaní. Veď Písmo hovorí: „Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu“ a: „Robotník si zaslúži svoju mzdu.“ Proti staršiemu neprijímaj žalobu, iba ak by ju potvrdili dvaja alebo traja svedkovia. Tých, čo hrešia, karhaj pred všetkými, aby sa báli aj ostatní. Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom a pred vyvolenými anjelmi, aby si toto zachovával bez predpojatosti a nerobil nič, čím by si sa prikláňal k niektorej strane. Na nikoho prenáhlene nevkladaj ruky a nemaj účasť na cudzích hriechoch. Zachovaj sa čistý!
Nepi už iba vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby užívaj trochu vína.
Hriechy niektorých ľudí sú zjavné ešte pred súdom; niektorých iba nasledujú. Podobne zjavné sú aj dobré skutky; a tie, čo nie sú také, nemôžu zostať skryté.
RESPONZÓRIUM
Flp 1, 27; 2, 4. 5
Žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu, a svorne bojujte za vieru evanjelia. * Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.
Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš. * Nech nik.
DRUHÉ ČÍTANIE
Začiatok Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Filadelfčanom
(Inscriptio; nn. 1, 1 – 2, 1; 3, 2-5: Funk 1, 225-229)
Jeden biskup so staršími a diakonmi
Ignác, nazývaný aj Teoforus, cirkvi Boha Otca a Pána Ježiša Krista vo Filadelfii v Ázii, ktorá dosiahla milosrdenstvo a je upevnená v svornosti s Bohom, ktorá plesá v utrpení nášho Pána, od ktorého ju nemôže nič odlúčiť, a cez jeho zmŕtvychvstanie je dokonale poučená o každom milosrdenstve. Pozdravujem ju v krvi Ježiša Krista, lebo ona je mojou trvalou a stálou radosťou, najmä ak sú zjednotení s biskupom, s jeho staršími a diakonmi, ustanovenými podľa Kristovho úmyslu, ktorých podľa svojej vlastnej vôle upevnil v stálosti skrze svojho Svätého Ducha.
Viem, že tento biskup sa nedostal do služby viesť spoločenstvo ani sám od seba, ani od ľudí, ani pre márnu slávu, ale z lásky Otca a Pána Ježiša Krista. Veľmi ma prekvapila jeho skromnosť; svojou tichosťou zmôže viac ako tí, čo zbytočne veľa hovoria. A rezonuje s Božími prikázaniami ako citara so strunami. Preto blahorečím jeho nábožnému zmýšľaniu, lebo viem, že je ozdobené čnosťami a dokonalé. Aj jeho neochvejnosti a pokoju, ktorý sa podobá miernosti živého Boha.
A preto, deti svetla pravdy, utekajte pred nejednotou a zlými náukami. Lebo kde je pastier, ta choďte za ním ako ovce.
Veď všetci Boží a Ježišovi Kristovi sú s biskupom. Aj všetci, ktorí sa kajúcne vracajú do jednoty Cirkvi, aby žili podľa Ježiša Krista, budú Boží. Nemýľte sa, bratia moji. Ak niekto nasleduje rozkolníka, „nebude dedičom Božieho kráľovstva“. Kto žije podľa inej náuky, ten nie je zosúladený s Kristovým utrpením.
Usilujte sa teda sláviť jednu Eucharistiu. Veď je len jedno telo nášho Pána Ježiša Krista a jeden kalich, ktorý nás zjednocuje v jeho krvi, jeden oltár, ako je len jeden biskup so staršími a diakonmi, mojimi spoluslužobníkmi. A tak čokoľvek robíte, robte tak, ako sa páči Bohu.
Bratia moji, prekypujem láskou k vám a plný radosti vás povzbudzujem. Ani nie ja, ale Ježiš Kristus, pre ktorého som v okovách, a tým viac sa bojím, lebo ešte nie som dokonalý. Ale vaša modlitba k Bohu ma zdokonalí, aby som dosiahol podiel, ktorý mi určilo milosrdenstvo. Utiekam sa k evanjeliu ako k telesne prítomnému Kristovi a k apoštolom ako k prítomným starším Cirkvi.
RESPONZÓRIUM
Ef 2, 20. 22. 21
Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš. * V ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu.
V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi. * V ňom ste.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, vo svojej štedrosti dávaš prosiacim viac, než si zasluhujú a žiadajú; prosíme ťa, vo svojom milosrdenstve nám odpusť viny, čo znepokojujú naše svedomie, a udeľ nám aj tie milosti, o ktoré sa ani neodvažujeme prosiť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky