8. august 2024

Sv. Dominika, kňaza
spomienka

Narodil sa v Caleruege v Španielsku okolo roku 1170. V Palencii vyštudoval teológiu a stal sa kanonikom osmianskej cirkvi. Kázňami a príkladným životom veľmi úspešne pracoval proti albigénskemu bludu. Na toto dielo zhromaždil okolo seba spoločníkov a založil rehoľu dominikánov. Zomrel v Bologni 6. augusta 1221.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Dňa okrídlený posol nám

hlási, že svetlo už je tu.

Buditeľ našich myslí, sám

Kristus nás volá k životu.

Opusťte lôžka vábivé,

vzbuďte sa zo sna, nehlivte;

a čistí, svätí, striezliví

bedlite, lebo prichádzam.

Keď povievaním osvieži

zornička rannú oblohu,

nám pripraveným do práce

nech nádej udelí a jas.

Ježiša hlasno vzývajme,

prosme ho, triezvi vzlykajme,

pokorných prosieb dlhý rad

čistému srdcu nedá spať.

Odožeň, Kriste, temné sny,

pretrhni putá nočnej tmy,

hriech starý ráč nám odpustiť,

v nás nové svetlo zapáliť.

Buď sláva, Kriste láskavý,

tebe i tvojmu Otcovi

aj Duchu, ktorý teší nás

teraz a večne v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Cit lásky v srdciach rozdúchaj,

k sebe nás veď a milosť daj,

a k našim srdciam dobrý buď,

z nich odstráň kal a nezdobu.

Tu ako cudzí kráčame,

jak vyhnanci tu vzlykáme,

ty prístav si a naša vlasť,

do večných siení priveď nás.

Len smädná láska smäd chce mať,

z prameňa pravdy pookriať;

blaha a slasti v očiach dosť

má ľud, čo myslí na milosť.

Nesmierna sláva patrí ti,

oslava hodna pamäti,

bez konca spolu slávia ju,

čo srdcia z nížin dvíhajú.

To daj nám, Otec láskavý,

Syn Otcu rovný, jediný

i s Duchom, ktorý teší nás

a vládne večne v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.

Žalm 44
Pohromy národa
V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)
I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †

naši otcovia nám rozprávali *

o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.

Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *

zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *

nepomohlo im vlastné rameno,

ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *

lebo ich máš rád.

Ty si môj kráľ a môj Boh, *

ty pomáhaš Jakubovi.

Len s tebou sme zahnali nepriateľov *

a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *

ani môj meč ma nezachráni.

Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *

a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.

V Bohu sa budeme chváliť celý deň *

a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *

už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.

Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *

a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.

Vydal si nás ako ovce na zabitie *

a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *

a neobohatil si sa jeho predajom.

Vystavil si nás na potupu susedom *

a na posmech i pohanu nášmu okoliu.

Urobil si z nás príslovie pre pohanov *

a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *

a rumenec hanby mi pokrýva tvár,

keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *

keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Ant. Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.

III

Toto všetko nás postihlo, †

hoci sme nezabudli na teba *

a neporušili sme zmluvu s tebou.

Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *

ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,

a predsa si nás ponížil v kraji líšok *

a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *

a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

či Boh na to nepríde? *

On predsa pozná tajnosti srdca.

Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *

pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *

Vstaň a nezavrhni nás navždy.

Prečo odvraciaš svoju tvár? *

Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

Veď naša duša je pokorená až do prachu, *

naše telo je pritlačené k zemi.

Vstaň, Pane, pomôž nám *

a vykúp nás, veď si milosrdný.

Ant. Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.

Pane, ku komu by sme išli?

Ty máš slová večného života.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Knihy proroka Ozeáša

1, 1-9; 3, 1-5

Prorok je znakom Božej lásky pre svoj ľud

Pánovo slovo, ktoré zaznelo Beerovmu synovi Ozeášovi za čias júdejských kráľov Oziáša, Joatama, Achaza, Ezechiáša a za čias izraelského kráľa Jeroboama, Joasovho syna.

Začiatok Pánovho slova cez Ozeáša. Pán povedal Ozeášovi:

„Choď, vezmi si smilnú ženu

a deti zo smilstva,

lebo krajina sa smilne odvracia od Pána.“

Šiel teda a vzal si Debelaimovu dcéru Gomeru. Ona počala a porodila mu syna. A Pán mu povedal: „Daj mu meno Jezrahel, lebo ešte chvíľku a potrestám Jezrahelovu krv na Jehuovom dome a zruším kráľovstvo Izraelovho domu. V ten deň dolámem Izraelov luk v Jezrahelskom údolí.“

Opäť počala a porodila dcéru. A povedal mu: „Daj jej meno ‚Bez milosrdenstva‘, lebo už sa viac nezmilujem nad Izraelovým domom a neodpustím im. Ale nad Júdovým domom sa zmilujem a zachránim ich v Pánovi, ich Bohu. A nezachránim ich lukom a mečom ani vojnou, koňmi a jazdcami.“ A keď odstavila tú ‚Bez milosrdenstva‘, počala a porodila syna. A povedal: „Daj mu meno ‚Nie môj ľud‘, lebo vy nie ste môj ľud a ja ‚Nie som‘ váš.“

A Pán mi ešte povedal: „Choď znova, miluj ženu, milenku iného, cudzoložnicu, ako Pán miluje synov Izraela, a oni sa obzerajú za cudzími bohmi a majú radi hroznové koláče.“

A kúpil som si ju za pätnásť strieborných, za mericu jačmeňa a za pol merice jačmeňa. Povedal som jej: „Veľa dní budeš na mňa čakať; nebudeš smilniť a nebudeš patriť mužovi, ani ja neprídem k tebe.“ Lebo veľa dní budú synovia Izraela bez kráľa a bez kniežaťa, bez obety, bez posvätného stĺpa, bez efódu a bez terafím. Po tomto sa synovia Izraela vrátia a budú hľadať Pána, svojho Boha, a Dávida, svojho kráľa, a s chvením sa privinú k Pánovi a k jeho dobru v posledných dňoch.

RESPONZÓRIUM

1 Pt 2, 9a. 10a; Rim 9, 26

Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo. * Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud.

Na mieste, kde sa hovorilo: Vy nie ste môj ľud, tam sa budú volať synmi živého Boha. * Kedysi ste.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Dejín dominikánskej rehole

(Libellus de principiis O.P.: Acta canonizationis sancti Dominici: Monumenta O.P. Mist. 16, Romæ 1935, pp. 30 ss., 146-147)

Hovoril buď s Bohom, alebo o Bohu

Dominik žil tak dôstojne a pobádala ho taká sila svätého nadšenia, že bolo nad všetku pochybnosť jasné, že je nádobou úcty a milosti. Duševne bol veľmi vyrovnaný a rozrušiť ho dokázal jedine súcit a milosrdenstvo. A keďže radosť v srdci žiari na tvári, pokojnú vyrovnanosť vnútorného človeka viditeľne prejavoval navonok láskavosťou a veselým výzorom.

Slovom i skutkom všade pôsobil ako muž evanjelia. Keď bol cez deň so svojimi bratmi a spoločníkmi, nik nebol spoločenskejší, nik nebol prívetivejší. V nočných hodinách zasa nik nedokázal vytrvalejšie bdieť a modliť sa. Hovoril málo a keď, tak iba s Bohom, čiže modlil sa, alebo o Bohu, a k tomuto viedol aj svojich bratov.

Veľmi často a vrúcne prosil Boha, aby mu milostivo daroval pravú lásku, aby sa účinne staral a pomáhal ľuďom k spáse v presvedčení, že až vtedy bude pravým Kristovým údom, keď sa vydá celý podľa svojich síl za získanie duší, ako sa Spasiteľ všetkých, Pán Ježiš, celý obetoval za našu spásu. A na toto dielo, na ktoré ho už dávno pripravovala Božia prozreteľnosť, založil rehoľu bratov dominikánov.

Slovami i listami často povzbudzoval bratov tejto rehole, aby stále študovali Nový i Starý zákon. On vždy nosil so sebou Matúšovo evanjelium a Pavlove listy a horlivo ich študoval, takže ich vedel skoro naspamäť.

Dva či tri razy ho vyvolili za biskupa, ale on to vždy odmietol. Radšej chcel žiť so svojimi bratmi v chudobe, ako mať nejaké biskupstvo. Ozdobu panenstva si zachoval neporušenú až do konca. Túžil, aby ho bičovali, bez príčiny napádali a zabili pre vieru v Krista. Gregor Deviaty o ňom povedal: „Poznám muža, ktorý žil celkom podľa apoštolského pravidla a niet pochybností, že bol v nebi pripojený k sláve samých apoštolov.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Sir 48, 1; Mal 2, 6a

Vystúpil nový hlásateľ spásy ako oheň * A jeho slovo horelo ako fakľa.

Zákon pravdy bol v jeho ústach a na jeho perách sa nenašla neprávosť. * A jeho.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane, nech tvojej Cirkvi pomáhajú zásluhy a učenie svätého Dominika, vynikajúceho hlásateľa tvojej pravdy; prosíme ťa, na jeho orodovanie vzbuď aj v našich časoch presvedčivých kazateľov tvojho slova. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky