Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Bože mocný a láskavý,
vesmíru dal si zákony;
jediný Boh v troch osobách,
hoden si všetkej poklony.
Počúvaj tento chválospev
a s ním aj vzlyky ľútosti;
nech srdce viny zbavené
vinie sa k tebe v radosti.
Nech oheň lásky očistnej
do našich útrob preniká,
opáš nám bedrá, priprav nás
na príchod Syna človeka.
Za to, že ticho nočnej tmy
rušíme spevmi zvučnými,
bohato naplň všetkých nás
darmi nebeskej otčiny.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Pôvodca slávy trvalej,
rozdávaš v daroch sedmorých
Svätého Ducha veriacim,
pomáhaj všetkým pokorným.
Choroby tela zažeň preč
a pohoršenie vykoreň,
vyhas v nás silu činov zlých
a nauč srdce pokore.
Nás jasnou mysľou obdaruj,
počestné dielo dokonči,
prosiacich prosby vypočuj,
daj život, čo sa neskončí.
Týždeň má v kruhu sedem dní,
v nich beží teraz všetok čas,
deň ôsmy, onen posledný,
privedie k súdu všetkých nás.
Už dnes ťa, Pane, prosíme,
v deň posledný nás neodsúď,
od zatratenia osloboď
a večnou odmenou nám buď!
Vtedy, keď, Bože láskavý,
vyslyšíš prosby národov,
naveky nech ti, Trojica,
spievame s láskou oddanou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *
ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín †
od východu i západu, *
od severu i od mora.
Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *
nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd, *
ubúdalo v nich života.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Na správnu cestu ich priviedol, *
aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil *
a hladného nakŕmil dobrotami.
V temnotách a v tieni smrti sedeli, *
sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom *
a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril, *
ostali nevládni a bez pomoci.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *
a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové *
a rozlomil závory zo železa.
Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.
Na ceste neprávosti rozum stratili *
a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil *
a priblížili sa až k bránam smrti.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *
a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú, *
o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.
Púšťali sa na lodiach po mori *
a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove *
a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *
až sa morské vlny vzdúvali;
priam k nebu stúpali †
a vzápätí sa prepadali do hlbín; *
duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití; *
boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Búrku premenil na vánok *
a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli, *
a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *
a nech ho chvália v zbore starších.
Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.
Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Potoky na púšť premenil *
a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step *
pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá, *
z vyschnutej zeme vodné pramene.
Hladujúcich tam usadil *
i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice *
a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *
a nezmenšil im ani počet dobytka.
A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *
pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá *
a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol, *
ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa, *
ničomníci všetci stratia reč.
Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *
a pochopí milosrdenstvo Pánovo?
Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.
Tvoje súdy sú ako morská hlbina.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Deuteronómium
32, 48-52; 34, 1-12
Mojžišova smrť
V tých dňoch Pán povedal Mojžišovi:
„Vystúp na tamto pohorie Abarim, na vrch Nebo, čo je v moabskej krajine oproti Jerichu, a pozri sa na kanaánsku krajinu, ktorú ja dám synom Izraela do vlastníctva. A zomri na vrchu! Keď naň vystúpiš, pripojíš sa k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a bol pripojený k svojmu ľudu. Lebo ste sa mi spreneverili uprostred synov Izraela pri vodách Meríbatkádeš na púšti Sin a neoslávili ste moju svätosť medzi synmi Izraela. Naproti uvidíš krajinu, ktorú ja dám synom Izraela, ale ty do nej nevojdeš.“
Mojžiš teda vystúpil z moabských stepí na vrch Nebo, na končiar Fasgy oproti Jerichu. Pán mu ukázal celý kraj Galaád až po Dan, celý Neftalim a krajinu Efraim i Manasses a celé územie Júdu až po západné more, Nageb a širokú rovinu od mesta paliem Jericha po Segor. A Pán mu povedal: „Toto je krajina, o ktorej som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi: Dám ju tvojmu potomstvu. Videl si ju na vlastné oči, ale do nej nevkročíš.“
A Mojžiš, Pánov služobník, zomrel tam v moabskej krajine podľa Pánovho rozkazu. On ho pochoval v moabskej krajine v údolí oproti Betfegoru; a o jeho hrobe nevie nik podnes. Mojžiš mal stodvadsať rokov, keď zomrel, ale jeho zrak nebol zakalený a jeho životná sila nebola vyčerpaná. Synovia Izraela ho tridsať dní oplakávali na moabskej stepi. Potom sa dni smútku a žiaľu za Mojžišom skončili.
Nunovho syna Jozueho naplnil duch múdrosti, lebo naň Mojžiš vložil svoje ruky; a synovia Izraela ho poslúchali a robili tak, ako Pán prikázal Mojžišovi.
A odvtedy už v Izraeli nepovstal taký prorok, ako bol Mojžiš, s ktorým sa Pán stýkal z tváre do tváre, so všetkými znameniami a zázrakmi, aké ho poslal robiť do egyptskej krajiny na faraónovi, na všetkých jeho sluhoch a na celej jeho krajine, so všetkou nesmiernou silou a veľkými zázrakmi, ktoré Mojžiš robil pred celým Izraelom.
RESPONZÓRIUM
Jn 1, 14bc. 16a. 17; Sir 24, 33
Prebývalo medzi nami Slovo plné milosti a pravdy a z jeho plnosti sme dostali my všetci; lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, * Milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.
Zákon nám odovzdal Mojžiš za dedičstvo Jakubovmu domu. * Milosť.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z duchovného závetu svätej panny Angely Merici
Všetko riadila duchovne
Moje najmilšie matky a sestry v Kristovi Ježišovi, predovšetkým sa zo všetkých síl a schopností usilujte vzbudiť si s Božou pomocou taký dobrý úmysel: že sa na vedenie spoločnosti podujmete jedine z lásky k Bohu a z horlivosti o záchranu duší.
Lebo vaša starostlivosť a vedenie prinesú len vtedy dobré a spásonosné ovocie, keď budú zakorenené a upevnené v tejto dvojitej láske. Veď náš Spasiteľ povedal: „Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie.“
Hovorí: Dobrý strom, čiže dobré srdce a duch zanietený láskou nemôžu konať iné iba dobré a sväté skutky. Preto hovoril svätý Augustín: „Miluj a rob, čo chceš,“ čiže maj pravú lásku a potom rob, čo chceš. To ako keby priamo povedal: „Láska nemôže hrešiť.“
Aj vás prosím, aby ste mali jednotlivo v pozornosti každú svoju dcéru, aby ste ich nosili akoby vryté do srdca, a nielen ich mená, ale aj všetky ich okolnosti a položenie. Nebude vám to ťažké, ak ich budete objímať živou láskou.
Veď prirodzené matky, hoci by mali aj tisíc detí, každé z nich nosia trvalo v srdci a nikdy nezabudnú ani na jedno z nich, čo v nich spôsobuje tá najopravdivejšia láska. Ba zdá sa, že čím majú detí viac, tým väčšmi rastie ich láska a starostlivosť o každé z nich. Preto tým viac si môžu a majú takto počínať duchovné matky, lebo duchovná láska je silnejšia ako tá, čo vyviera zo spoločnej krvi.
Preto, moje milované matky, ak budete milovať tieto svoje dcéry živou a úprimnou láskou, bude nemožné, aby ste ich nemali všetky a každú zvlášť vrytú do pamäti a do srdca.
A ešte vás prosím, aby ste sa usilovali priťahovať ich láskou, skromnosťou a dobrotou, nie pýchou a drsnosťou, aby ste boli z hĺbky srdca milé ku všetkým, ako to má byť podľa toho, čo povedal náš Pán: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom,“ a aby ste napodobňovali Boha, o ktorom čítame: „Všetko riadi lahodne.“ A Ježiš znova hovorí: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Podobne aj vy zaobchádzajte so všetkými veľmi láskavo a nadovšetko sa chráňte vymáhať násilím, čo prikazujete. Veď Boh každému udelil slobodu, a preto nikoho nenúti, ale iba naznačuje, volá, vyzýva. Isteže niekedy treba rozkázať aj prísnejšie, no vždy primerane a podľa postoja a potreby jednotlivých osôb. Ale aj vtedy nás musí poháňať iba láska a horlivosť za duše.
RESPONZÓRIUM
Ef 5, 8b-9; Mt 5, 14a. 16a
Ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! * Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.
Vy ste svetlo sveta. Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi. * Ovocie.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, nech nám svätá panna Angela ustavične vyprosuje tvoju milosť, aby sme nasledovaním jej príkladu lásky a múdrosti boli schopní zachovávať tvoju náuku a vyznávať ju životom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky