Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Večné svetlo, mocná žiara,
deň, čo nikdy nezhasne,
víťaz nad tmou, nad tmou noci
tvoríš svetlo prekrásne,
rozháňaš noc, ničíš temno,
myseľ čistíš úžasne.
Keď sa zjavíš, precitneme,
keď zavoláš, vstávame,
keď nám svietiš, blažení sme,
a keď mizneš, padáme;
tvoj jas zničí vládu smrti,
v tvojom svetle jasáme.
S tebou i smrť premôžeme,
temnú noc a celý svet;
preto nám daj, kráľ náš večný,
ono svetlo jasavé,
ktoré noc už nezatemní,
ale bude piesňou znieť.
Sláva Otcu, sláva Tebe,
sláva Duchu Svätému,
v troch osobách jedinému
Bohu nášmu pravému,
životu a svetlu, láske,
sláva Menu milému. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Bože, čo sám si zo seba,
Bože, Syn, Otca veleba,
Bože, Duch, ktorý plynieš z nich,
príď ku nám, pomôž, čuj náš vzdych.
Ty nášho srdca túžba, jas,
ty láska, svätosť, krása krás,
ty radosť naša, pomôž nám
pozdvihnúť dušu k výšinám.
Otec, Pán všade na zemi,
so Synom z Panny zrodeným
spravuj nás v Duchu Presvätom,
veď kroky naše životom.
Trojica, žriedlo života,
aká je tvoja dobrota:
stvorila ľudstvo ponajprv,
obnovila ho skrze Krv.
Bo Jednota nás stvorila,
Kristova láska spasila,
on za nás trpel, mal nás rád:
sme Božie deti, on – náš brat.
Trojici Svätej radosť buď,
pokoj a moc a vláda, súd,
všemohúcnosť a ozdoba,
úcta a česť a veleba. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Ant. Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Ant. Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †
a kto kráča bez úhony, *
tomu ukážem Božiu spásu.“
Ant. Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
Neprestávame sa za vás modliť a prosiť.
Aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhého listu Solúnčanom
3, 1-18
Napomenutia a rady
Napokon, bratia, modlite sa za nás, aby sa Pánovo slovo šírilo a oslávilo tak ako u vás a aby sme boli oslobodení od zvrátených a zlých ľudí; lebo nie všetci veria. Ale Pán je verný; on vás bude posilňovať a chrániť pred Zlým.
Dôverujeme vám v Pánovi, že robíte a budete robiť, čo prikazujeme. Nech Pán vedie vaše srdcia k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti.
Bratia, prikazujeme vám v mene nášho Pána Ježiša Krista, aby ste sa stránili každého brata, ktorý žije neporiadne, nie podľa učenia, ktoré prijal od nás. Veď sami viete, ako nás treba napodobňovať, lebo sme nežili medzi vami neporiadne, ani sme nejedli niečí chlieb zadarmo, ale vo dne v noci sme ťažko a namáhavo pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu. Nie že by sme na to nemali právo, ale chceli sme vám seba dať za vzor, aby ste nás napodobňovali. Veď aj keď sme boli u vás, prikazovali sme vám toto: Kto nechce pracovať, nech ani neje. Lebo počúvame, že medzi vami niektorí žijú neporiadne, nič nerobia, iba sa zháňajú za zbytočnosťami. Takýmto prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb. Ale vy, bratia, neochabujte v konaní dobra. Ak niekto neposlúchne naše slovo v liste, toho si poznačte a nestýkajte sa s ním, nech sa zahanbí. No za nepriateľa ho nepovažujte, ale napomínajte ho ako brata.
Sám Pán pokoja nech vám daruje trvalý pokoj v každom ohľade. Pán nech je s vami všetkými.
Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav, ktorý je znakom v každom liste; takto píšem. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami všetkými.
RESPONZÓRIUM
Porov. 1 Sol 2, 13b; porov. Ef 1, 13a
Keď ste prijali Božie slovo, * Neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale – aké naozaj je – ako Božie slovo.
Počuli ste slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse. * Neprijali.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete
(Č. 35-36)
Ľudská činnosť
Ľudská činnosť, ako z človeka vychádza, tak aj k človeku smeruje. Lebo keď človek pracuje, nepremieňa iba veci a spoločnosť, ale zdokonaľuje aj seba samého. Veľa sa učí, rozvíja svoje schopnosti, vychádza zo seba a prekonáva sa. Takýto rast, správne chápaný, je cennejší ako vonkajšie bohatstvo, ktoré možno nahromadiť. Človek má väčšiu cenu pre to, čím je, ako pre to, čo má.
Podobne všetko, čo ľudia podnikajú na dosiahnutie väčšej spravodlivosti, širšieho bratstva a ľudskejšieho usporiadania spoločenských vzťahov, má väčšiu hodnotu ako technický pokrok. Veď tento pokrok môže vytvoriť iba akýsi hmotný podklad pre povznesenie človeka, ale sám zo seba ho nijako neuskutoční.
Pravidlom ľudskej činnosti teda je, že má byť podľa Božieho rozhodnutia a vôle v súlade s pravým dobrom ľudského pokolenia a umožňovať človekovi jednotlivo i v spoločnosti rozvinúť a splniť svoje celkové povolanie.
Ako sa zdá, mnohí naši súčasníci sa obávajú, že by tesnejšie spojenie ľudskej činnosti s náboženstvom mohlo ohroziť autonómiu ľudí, spoločenstiev a vied. Ak pod autonómiou pozemských skutočností rozumieme to, že stvorené veci i ľudské spoločenstvá majú vlastné zákony a hodnoty, ktoré má človek postupne poznávať, uplatňovať a usporadúvať, potom sa jej možno celkom oprávnene domáhať, a nielenže sa jej dožadujú ľudia nášho veku, ale zhoduje sa aj s vôľou Stvoriteľa. Lebo zo samej povahy stvorenia majú všetky veci svoju vlastnú stálosť, pravdivosť, hodnotu, vlastné zákony a poriadok. Toto musí človek rešpektovať tak, že prizná jednotlivým vedným a technickým odborom vlastné metódy.
Preto nech sa nám dovolí vysloviť poľutovanie nad niektorými vnútornými postojmi, ktoré niekedy nechýbali ani medzi samými kresťanmi a z nedostatočného pochopenia oprávnenej autonómie vedy vyvolávali spory a nedorozumenia, a tým priviedli mnohých k názoru, že viera a veda si protirečia.
No ak sa slovami „autonómia časných skutočností“ rozumie, že stvorené veci sú nezávislé od Boha, a že ich človek môže používať bez ohľadu na Stvoriteľa, potom musí každý, kto uznáva Boha, cítiť, aké sú takéto názory pomýlené. Veď stvorenie sa bez Stvoriteľa stráca.
RESPONZÓRIUM
Dt 2, 7; 8, 5b
Požehnal každú prácu tvojich rúk; vedel o tvojej ceste, ako si prešiel cez veľkú púšť, * A Pán, tvoj Boh, býval s tebou a nechýbalo ti nič.
Ako človek vychováva svojho syna, tak on vychovával teba. * A Pán.
MODLITBA
Modlime sa.
Pane a Bože náš, dopraj, aby sme ťa uctievali celou dušou a všetkých ľudí milovali opravdivou láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky