25. jún 2024

Utorok, Cezročné obdobie, 12. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Hoc je noc, bdejme a ochotne vstaňme,

o svätých žalmoch pritom rozjímajme

a vrúcnym srdcom Bohu zaspievajme

ľúbezné hymny.

Kráľovi nášmu vzdajme česť a chválu,

nech je náš život Bohu na oslavu,

aby sme všetci v nebi mali slávu

s jeho svätými.

Daj nám to, Bože, veď sme tvoje deti,

Otec, Syn Boží, Tešiteľ Duch Svätý;

nech po celom svete zbožný spev letí

na vašu slávu. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ku našim prosbám nakloň svoj sluch, Pane,

Bože, k nám schýľ sa v láskavosti svojej,

vypočuj prosby svojich služobníkov

v modlitbe vrúcnej.

Láskavo zhliadni zo svätého trónu,

zjasnenou tvárou lampáše hneď zapáľ

oleja nášho a temnotu vyžeň

zo srdca všetku.

Hriechy nám odplav v hojnej láskavosti,

nečisté škvrny umy, rozlám putá,

ušetri hriešnych, zdvihni tých, čo padli,

pravicou svojou.

Sláva buď Bohu, večitému Otcu,

sláva i Synu, zrodenému z Otca,

sláva i Duchu Svätému, čo vládne

po všetky veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Žalm 102
Vyhnancove sľuby a prosby
Boh nás potešuje v každom súžení. (2 Kor 1, 4)
I

Pane, vyslyš moju modlitbu *

a moje volanie nech dôjde k tebe.

Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †

v deň môjho súženia *

nakloň ku mne svoj sluch.

Kedykoľvek ťa budem vzývať, *

čím skôr ma vypočuj.

Lebo moje dni sa tratia ako dym *

a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *

takže zabúdam jesť svoj chlieb.

Od samého náreku *

som iba kosť a koža.

Som ako pelikán na púšti, *

ako kuvik uprostred zrúcanín.

Nemôžem spať *

a som ako osamelý vrabec na streche.

Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *

preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

Veď popol jedávam ako chlieb *

a nápoj miešam so slzami;

to pre tvoj hnev a výčitky, *

lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *

a ja schnem sťa tráva.

Ant. Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

II

Ale ty, Pane, trváš večne *

a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †

lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *

lebo už je tu ten čas.

Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *

a ľútostia nad jeho troskami.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *

a tvojej slávy všetci zemskí králi;

lebo Pán vystaví Sion *

a zjaví sa vo svojej sláve.

Zhliadne na modlitbu núdznych *

a nepohrdne ich prosbami.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *

a obnovený ľud oslávi Pána.

Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *

a z nebies pozerá na zem;

čuje nárek zajatých *

a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

aby na Sione hlásali meno Pánovo *

a v Jeruzaleme jeho slávu,

keď sa tam zídu vospolok národy *

a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

Ant. Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

III

Cestou mi sily podlomil *

a skrátil moje dni.

Hovorím: „Bože môj, †

neber ma v polovici mojich dní; *

tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

Na začiatku si stvoril zem, *

aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †

rozpadnú sa sťa odev, *

vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

Ale ty ostávaš vždy ten istý *

a tvoje roky sú bez konca.

Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *

a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Ant. Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

Počúvaj, ľud môj, moju náuku.

Nakloň sluch k slovám mojich úst.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Samuelovej

17, 57 – 18, 9. 20-30

Saul nenávidí Dávida

V tých dňoch: Keď sa Dávid vrátil po porážke Filištínca, vzal ho Abner a predviedol ho pred Saula; Filištíncovu hlavu mal v ruke. Saul mu povedal: „Mládenec, z ktorého si rodu?“ Dávid odpovedal: „Ja som syn tvojho služobníka Betlehemčana Izaiho.“

A keď skončil svoj rozhovor so Saulom, Jonatanova duša sa spojila s Dávidovou dušou. A Jonatan ho miloval ako seba samého. Saul si ho v ten deň vzal a nedovolil mu, aby sa vrátil do domu svojho otca. Jonatan a Dávid uzavreli zmluvu, lebo ho miloval ako seba samého. Jonatan si vyzliekol plášť, ktorý mal na sebe, a dal ho Dávidovi aj ostatný svoj odev i svoj meč, luk a opasok. A Dávid šiel všade, kam ho Saul poslal, a darilo sa mu. Preto ho Saul ustanovil nad bojovníkmi a bol obľúbený medzi všetkým ľudom aj medzi Saulovými služobníkmi.

Ale keď prichádzali domov, keď sa Dávid vracal po porážke Filištínca, zo všetkých izraelských miest vychádzali ženy s bubienkami, veselým spevom a hrkálkami; spievali a tancovali v ústrety kráľovi Saulovi. Ženy tancovali a volali:

„Saul porazil svojich tisíc

a Dávid svojich desaťtisíc.“

Saul sa veľmi nahneval, nepáčila sa mu ich reč, a povedal: „Dávidovi dali desaťtisíc a mne dali tisíc. Čo mu ešte chýba okrem kráľovstva?“ A od toho dňa Saul na Dávida žiarlil.

Druhá Saulova dcéra Michol sa zamilovala do Dávida. Oznámili to Saulovi a páčilo sa mu to. Saul povedal: „Dám mu ju, nech sa mu stane osídlom a nech ho zasiahne ruka Filištíncov.“ Saul teda povedal druhý raz Dávidovi: „Dnes budeš mojím zaťom.“ Potom Saul rozkázal svojim služobníkom: „Hovorte dôverne Dávidovi: ‚Páčiš sa kráľovi a aj všetci jeho služobníci ťa milujú. Buď teda teraz kráľovým zaťom.‘“ A keď Saulovi služobníci hovorili všetky tieto slová Dávidovi do uší, Dávid vravel: „Myslíte si, že je to maličkosť byť kráľovým zaťom? Veď ja som chudobný a nepatrný človek.“ Služobníci oznámili Saulovi: „Takto hovoril Dávid.“ A Saul prikázal: „Toto poviete Dávidovi: ‚Kráľ nežiada zásnubné, iba sto filištínskych predkožiek, aby sa vykonala pomsta na kráľových nepriateľoch.‘“ Ale Saul zamýšľal dostať Dávida do rúk Filištíncov.

Keď jeho služobníci oznámili Dávidovi, čo povedal Saul, Dávidovi sa páčila reč, že sa môže stať kráľovým zaťom. Ešte ani neuplynuli určené dni, keď Dávid vstal, odišiel so svojimi mužmi a zabil z Filištíncov dvesto mužov. Priniesol ich predkožky a odpočítali ich kráľovi, aby mohol byť jeho zaťom.

A tak mu Saul dal svoju dcéru Michol za manželku. Vtedy Saul zbadal a pochopil, že Pán je s Dávidom. A Saulova dcéra Michol ho milovala. Saul sa začal ešte viac báť Dávida. A tak sa Saul stal na všetky dni Dávidovým nepriateľom. Filištínske kniežatá robili výpady. Ale kedykoľvek vytiahli, Dávidovi sa darilo viac ako všetkým ostatným Saulovým služobníkom a jeho meno sa stalo veľmi slávnym.

RESPONZÓRIUM

Ž 56, 2. 4b. 14ab

Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek, každodenne ma napáda a utláča. * Ja sa spolieham na teba.

Lebo ty si mi život zachránil pred smrťou a nohy pred pádom. * Ja sa.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa Gregora Nyssenského O kresťanskej dokonalosti

(PG 46, 283-286)

Celým životom hlásajme Krista

Tri veci poznačujú a odlišujú život kresťana: čin, reč a myšlienka. Z nich prvé miesto drží myšlienka. Na druhé miesto sa kladie reč, ktorá slovami sprístupňuje a vyjadruje myšlienku vtlačenú do ducha. Po myšlienke a reči po poriadku nasleduje čin, ktorý skutkom napĺňa, na čo duch myslel. Ak nás teda niečo, ako to býva, vedie k činnosti, mysleniu alebo reči, treba, aby sa všetky naše slová, skutky i myšlienky tak riadili božským pravidlom toho zmýšľania, ktoré sa prejavilo na Kristovi, že nebudeme nič myslieť, nič hovoriť a nič robiť, čo by sa líšilo od jeho vznešeného prejavu.

Čo iné má teda robiť ten, kto bol uznaný za hodného veľkého Kristovho prímenia, ak nie pozorne skúmať všetky svoje myšlienky, slová a skutky a zisťovať, či všetky smerujú ku Kristovi, alebo sa mu odcudzujú?! Toto dôležité zisťovanie má veľa rozličných spôsobov. Čokoľvek sa koná alebo myslí, alebo hovorí pod vplyvom vášne, to sa vôbec nezhoduje s Kristom, ale nesie to znak a podobu nepriateľa, ktorý do vzácnej duchovnej perly primiešava blato náruživosti, aby zohavil a zničil jas drahého kameňa.

Čo je však oslobodené a očistené od akejkoľvek žiadostivosti, to smeruje k pôvodcovi a kniežaťu pokoja, ktorým je Kristus. Kto z neho ako z čistého, nezakaleného prameňa čerpá a odvádza predstavy a náklonnosti svojho ducha, vykazuje takú podobnosť s počiatkom a pôvodcom, akú má voda, čo tečie v potôčiku alebo sa perlí v džbáne, so samým prameňom.

Veď čistota, ktorú vidno v Kristovi i v našich mysliach, je jedna a tá istá. Lenže tamtá vzniká v prameni, tá druhá z neho vyviera a preteká do nás a prináša so sebou taký krásny pojem života, že sa zjaví istý súlad, ba až zhoda medzi vnútorným a vonkajším človekom. Veď zmýšľanie prýštiace z Krista krotí a vedie k skromnému a šľachetnému životu. A tak (podľa môjho úsudku) dokonalosť kresťanského života spočíva v tom, že máme účasť na menách, ktoré označujú Kristovo meno, a duchom, modlitbou a spôsobom života vyjadrujeme ich silu.

RESPONZÓRIUM

Kol 3, 17; Rim 14, 7

Všetko, čo hovoríte alebo konáte, * Všetko robte v mene Pána Ježiša.

Nik z nás nežije pre seba a nik pre seba neumiera. * Všetko robte.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane, daj, aby sme vždy uctievali a milovali tvoje sväté meno; veď ty nás stále miluješ a neprestajne nás vedieš na ceste života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky