21. apríl 2024

Štvrtá Veľkonočná Nedeľa
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Toto je pravý Boží deň,

žiariaci svetlom blaživým,

veď celý svet krv Kristova

zbavila jeho ťažkých vín.

On vrátil slepým svetlo, zrak

a hriešnym novú vieru vlial;

kto by sa musel strachom chvieť,

keď Pán i z lotra hriechy sňal?

Anjeli hľadia v úžase,

aký trest Kristus musel zniesť;

a lotor pri ňom kajúci

má prísľub raja ešte dnes.

Obdivuhodné tajomstvo:

sám Boh si ľudské telo vzal,

by telo zbavil nákazy,

aby hriech, vinu z ľudí sňal.

Môže byť niečo vzácnejšie,

keď milosť vinu zamení,

keď láska strávi, zničí strach

a v smrti život pramení?!

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aleluja. Kameň je od hrobu odvalený. Aleluja.

Žalm 24
Pán prichádza do chrámu
Kristovi sa otvorili nebeské brány a bol vzatý do neba. (Sv. Irenej)

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *

okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.

Veď on sám položil jeho základy na moriach *

a upevnil ho na vodách.

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *

kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †

čo nedvíha svoju dušu k márnosti *

a neprisahá falošne.

Taký dostane požehnanie od Pána *

a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.

To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *

čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Ant. Aleluja. Kameň je od hrobu odvalený. Aleluja.

Ant. 2 Aleluja. Žena, koho hľadáš? Živého medzi mŕtvymi. Aleluja.

Žalm 66
Hymnus k ďakovnej obete
O vzkriesení Pána a obrátení národov. (Hesychius)
I

Jasaj Bohu, celá zem; †

hrajte a spievajte na slávu jeho mena, *

vzdávajte mu chválu.

Hovorte Bohu: „Aké úžasné sú tvoje diela. *

Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.

Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, *

nech ospevuje tvoje meno.“

Poďte a pozrite na Božie diela; *

úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.

More premieňa na suchú zem, †

rieku možno prejsť suchou nohou; *

preto sa tešíme z neho.

Svojou mocou panuje naveky, †

očami pozoruje národy; *

aby sa buriči nevypínali.

Velebte, národy, nášho Boha *

a rozhlasujte jeho chválu;

on dal život našej duši *

a chráni naše nohy pred pádom.

Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, *

pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.

Voviedol si nás do osídla, *

na plecia si nám naložil súženia.

Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; †

prešli sme cez oheň a cez vodu, *

ale napokon si nám dal pookriať.

Ant. Aleluja. Žena, koho hľadáš? Živého medzi mŕtvymi. Aleluja.

Ant. 3 Aleluja. Neplač, Mária; Pán vstal z mŕtvych. Aleluja.

II

Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, *

splním ti sľuby,

ktoré ti zložili moje pery *

a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.

Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, *

obetujem ti býčky a kozliatka.

Poďte sem a počúvajte, †

všetci ctitelia Boží, *

vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.

Moje ústa ho vzývali *

a môj jazyk velebil.

Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, *

Pán by ma nevyslyšal.

Ale Boh ma vyslyšal, *

všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.

Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu *

a neodňal mi svoje milosrdenstvo.

Ant. Aleluja. Neplač, Mária; Pán vstal z mŕtvych. Aleluja.

Moje telo opäť rozkvitlo. Aleluja.

A môj duch ďakuje Pánovi. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

12, 1-18

Znamenie ženy

Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť. A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.

Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi. A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli. A počul som mohutný hlas volať v nebi:

„Teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha

a vláda jeho Pomazaného,

lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov,

ktorý na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom.

Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv

a pre slovo svojho svedectva;

a nemilovali svoj život

až na smrť.

Preto radujte sa, nebesia,

aj vy, čo v nich bývate.

Beda však zemi i moru, lebo zostúpil k vám diabol, plný zlosti, lebo vie, že má málo času.“

Keď drak videl, že je zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, čo porodila chlapca. Ale žena dostala dve krídla veľkého orla, aby mohla odletieť na púšť na svoje miesto, kde ju budú živiť čas a časy a pol času ďaleko od hada. Had vychrlil za ženou zo svojej papule vodu ako rieku, aby ju rieka strhla. Ale zem pomohla žene: zem otvorila ústa a pohltila rieku, čo vychrlil drak zo svojej papule.

Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s ostatnými z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.

I zastavil sa na morskom piesku.

RESPONZÓRIUM

Zjv 12, 11. 12; 2 Mach 7, 36

Zvíťazili pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva; a nemilovali svoj život až na smrť. * Preto radujte sa, nebesia, aj vy, čo v nich bývate. Aleluja.

Vydržali krátke utrpenie a vošli do Božej zmluvy večného života. * Preto.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií svätého pápeža Gregora Veľkého na evanjeliá

(Hom. 14, 3-6: PL 76, 1129-1130)

Kristus, dobrý pastier

„Ja som dobrý pastier. Poznám svoje ovce,“ čiže milujem ich, „a moje poznajú mňa.“ Ako keby otvorene povedal: Tie, čo ma milujú, poslúchajú ma. Lebo kto nemiluje pravdu, vôbec ju ešte nepoznal.

Keď ste teda, milovaní bratia, počuli o nebezpečenstve, ktoré hrozí nám, pastierom, uvažujte vo svetle Pánových slov aj o nebezpečenstve, ktoré hrozí vám. Skúmajte, či ste jeho ovcami, skúmajte, či ho poznáte, skúmajte, či poznáte svetlo pravdy. Hovorím však o poznaní nie vierou, ale láskou. Hovorím o poznaní nie dôverou, ale skutkami. Lebo ten istý evanjelista Ján, ktorý toto hovorí, dosvedčuje: „Kto hovorí: Poznám Boha, a nezachováva jeho prikázania, je luhár.“

Preto Pán aj na tomto mieste hneď dodáva: „Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.“ Ako keby otvorene povedal: To, že poznám Otca a Otec pozná mňa, spočíva v tom, že dávam svoj život za svoje ovce, že tou láskou, ktorou umieram za ovce, ukazujem, ako milujem Otca.

A o týchto ovciach znova hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život.“ Tie, čo o nich o niečo vyššie hovorí: „Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“ Bude „vchádzať“ k viere a bude „vychádzať“ od viery k videniu, od úkonu viery k nazeraniu a nájde pastvu na večnej hostine.

Jeho ovce teda nachádzajú pastvu, lebo každý, kto ho nasleduje s úprimným srdcom, živí sa pokrmom večnej sviežosti. A čo je pastvou tých oviec, ak nie vnútorné radosti stále kvitnúceho raja? Veď pastvou vyvolených je tvár prítomného Boha. Kto na ňu nepretržite hľadí, jeho duch sa ustavične sýti pokrmom života.

Hľadajme teda, milovaní bratia, tieto pastviny, na ktorých nájdeme radosť v spoločenstve toľkých spoluobčanov. Nech nás k tomu povzbudí sviatok tých, čo sa už radujú. Zapáľme si ducha, bratia, nech sa viera rozohreje tým, v čo uverila, nech vzplanú naše túžby po nebeských výšinách. A takto milovať znamená už ísť.

Nech nás nijaké protivenstvo neodvráti od radosti vnútornej slávnosti. Veď ak niekto túži dostať sa na vytýčené miesto, jeho túžbu nezmení nijaká strmá cesta. Nech nás nezvedie nijaké vábivé šťastie, lebo iba hlúpy cestovateľ sa cestou zahľadí na malebné lúčiny a zabudne ísť za cieľom.

RESPONZÓRIUM

Porov. Jn 10, 14. 15; 1 Kor 5, 7

Vstal z mŕtvych dobrý Pastier, ktorý položil svoj život za ovce. * A neváhal zomrieť za svoje stádo. Aleluja.

Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus. * A neváhal.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, veď nás stále k nebeskej radosti, aby tvoje pokorné stádo došlo tam, kam nás predišiel náš vznešený pastier Ježiš Kristus. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky