8. júl 2024

Pondelok, Cezročné obdobie, 14. týždeň
2. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Teraz je pre nás onen čas,

keď podľa Písma príde k nám

základ a hlava kráľovstva:

nebeský Ženích Kristus Pán.

V ústrety panny kráčajú,

jak počuť v evanjeliu,

nesú si jasné lampáše,

s radosťou veľkou spievajú.

No hlúpe, pravda, meškajú,

lampáše majú zhasnuté;

na bránu darmo búchajú,

dvere sú pre ne zamknuté.

A preto triezvi bedlime,

nesme si v mysli svetlo, jas,

by s piesňou v srdci Pánovi

v ústrety išiel každý z nás.

Urob nás, Pane, hodnými

mať účasť v tvojom kráľovstve,

aby sme mohli naveky

spievať ti vďačný chválospev. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ó, život svätých, cesta, nádej, spása,

Ježišu Kriste, darca čností, krásy,

náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným

spievame hymny.

Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,

čo svätí majú, po čom zbožní túžia

mysľou i citom; k tebe láska, Pane,

v srdci nám planie.

Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,

ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,

napokon daruj všetkým, mladým, starým,

nebeské dary.

Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva

Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;

Svätému Duchu zbožné piesne znejte

po celom svete. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Žalm 31, 2-17. 20-25
Dôverná modlitba v súžení
Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. (Lk 23, 46)
I

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *

vysloboď ma, veď si spravodlivý.

Nakloň ku mne svoj sluch, *

ponáhľaj sa a zachráň ma.

Buď mi skalou útočišťa, *

opevneným hradom mojej spásy.

Veď ty si moja sila a moje útočište, *

pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *

lebo ty si moja sila.

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *

ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *

ale ja dúfam v Pána.

Plesám a teším sa, že si milosrdný, *

lebo si zhliadol na moju poníženosť.

Spoznal si tieseň mojej duše †

a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *

moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

Ant. Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.

II

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †

od zármutku mi chabne oko, *

duša i vnútro moje.

Život sa mi v strastiach míňa *

a roky v nárekoch.

Biedny som a slabnem *

a chradnú mi kosti.

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †

susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *

Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *

som sťa odhodená nádoba.

Veru čujem, ako ma mnohí hania: *

hrôza zo všetkých strán.

Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *

ako ma zabiť.

Ja sa však spolieham na teba, Pane, †

a hovorím: „Ty si môj Boh, *

v tvojich rukách je môj osud.“

Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *

a prenasledovateľov.

Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *

a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

Ant. Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.

III

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *

a vyhradil si ju bohabojným.

Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *

pred zrakom ľudí.

Záclonou svojej tváre ich kryješ *

pred zúrivosťou ľudu.

V stánku ich chrániš *

pred svárlivými jazykmi.

Pane, buď zvelebený, *

že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

Už som si v strachu hovoril: *

„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“

No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *

keď som volal k tebe.

Milujte Pána, všetci jeho svätí. †

Pán verných chráni, *

ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

Vzmužte sa a majte srdce statočné, *

vy všetci, čo dúfate v Pána.

Ant. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.

Veď ma, Pane, vo svojej pravde a uč ma.

Lebo ty si Boh, moja spása.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhej knihy Samuelovej

15, 7-14. 24-30; 16, 5-13

Absolónova vzbura a Dávidov útek

V tých dňoch Absolón povedal kráľovi: „Chcel by som ísť, prosím, do Hebronu a splniť sľuby, ktoré som urobil Pánovi. Lebo tvoj služobník urobil sľub, keď bol v Gesure v Sýrii: Ak ma Pán privedie späť do Jeruzalema, prinesiem Pánovi obetu.“ Kráľ mu povedal: „Choď v pokoji.“ On vstal a odišiel do Hebronu.

Ale Absolón poslal vyzvedačov do všetkých kmeňov Izraela s odkazom: „Len čo začujete zvuk poľnice, zvolajte: ‚Absolón sa stal kráľom v Hebrone!‘“ S Absolónom šlo z Jeruzalema dvesto mužov, ktorí boli pozvaní; išli s úprimným srdcom a vôbec nič netušili. Kým Absolón prinášal obety, dal zavolať aj Dávidovho poradcu Gilončana Achitofela z jeho mesta Gilo. A bolo to veľké sprisahanie, lebo okolo Absolóna sa zbiehalo čoraz viac ľudu.

K Dávidovi prišiel posol so správou: „Všetci Izraeliti sa celým srdcom pridali k Absolónovi.“ Dávid povedal svojim sluhom, čo boli s ním v Jeruzaleme: „Poďte, utekajme; neostáva nám nič iné iba ujsť pred Absolónom. Poponáhľajte sa, nech nás neprekvapí a neprepadne, nech nás neuvrhne do nešťastia a mesto nevyhubí ostrím meča.“

Prišiel aj Sadok a všetci leviti s ním niesli archu Božej zmluvy. Božiu archu položili a kým všetok ľud nevyšiel z mesta, Abiatar priniesol obetu. Tu kráľ povedal Sadokovi: „Zanes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem milosť v Pánových očiach, privedie ma naspäť a ukáže mi ju aj svoj príbytok. Ale ak povie: ‚Nepáčiš sa mi,‘ som pripravený; nech urobí, čo sa jemu páči.“ A ešte povedal kráľ kňazovi Sadokovi: „Vidíš? Vráť sa v pokoji do mesta. A tvoj syn Achimaas a Abiatarov syn Jonatan, dvaja vaši synovia, nech idú s vami. Ja sa budem zdržiavať pri brodoch na púšti, kým mi od vás nedôjde nejaký odkaz.“ Sadok a Abiatar zaniesli teda Božiu archu do Jeruzalema a ostali tam.

Dávid potom vystupoval na Olivovú horu a plakal. Hlavu mal zahalenú a išiel bosý; aj všetok ľud, čo bol s ním, mal zahalenú hlavu, kráčal nahor a plakal.

Keď kráľ Dávid došiel až k Bahurim, práve stadiaľ vychádzal muž zo Saulovho príbuzenstva, Gérov syn menom Semei. Išiel opodiaľ, preklínal a hádzal kamene do Dávida a do sluhov kráľa Dávida, kým všetok ľud a všetci udatní muži kráčali po pravej i ľavej strane kráľa. A Semei takto preklínal kráľa: „Utekaj, utekaj, krvavý muž, Beliálov muž. Pán na teba uvalil všetku krv Saulovho domu, lebo si uchvátil jeho kráľovstvo a Pán dal kráľovstvo do ruky tvojho syna Absolóna. Teraz sa na teba valí nešťastie, lebo si krvilačný človek.“ Abisai, syn Sarvie, vravel kráľovi: „Prečo tento zdochnutý pes preklína môjho pána a kráľa? Idem a zrazím mu hlavu.“ Ale kráľ povedal: „Čo môžem ja alebo vy, synovia Sarvie? Ak preklína a ak mu Pán rozkázal preklínať Dávida, kto sa opováži povedať: ‚Prečo to robíš?‘“ A kráľ povedal Abisaimu a všetkým svojim sluhom: „Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na život. O koľko viac môže toto robiť tento Benjamínec?! Nechajte ho, nech zlorečí, ako mu prikázal Pán. Možno Pán zhliadne na moje súženie a dá mi dobré za toto dnešné preklínanie.“ A Dávid i jeho sluhovia pokračovali v ceste. Ale Semei šiel opodiaľ po úbočí vrchu, preklínal, hádzal doň kamene a metal zem.

RESPONZÓRIUM

Ž 41, 10; Mk 14, 18b

Môj priateľ, ktorému som dôveroval * A ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou. * A ktorý.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom

(Nn 46, 2 – 47, 4; 48, 1-6: Funk 1, 119-123)

Nech každý hľadá, čo osoží všetkým, a nie iba jemu

Je napísané: „Pripojte sa k svätým, lebo kto sa k nim primkne, ten sa posvätí.“ A znova na inom mieste: „S nevinným mužom budeš nevinný, s vyvoleným budeš vyvolený a pri zvrhlom sa pokazíš.“ Preto sa spájame aj my s nevinnými a spravodlivými, lebo oni sú Boží vyvolenci. Prečo sú medzi vami sváry, hnevy, rozbroje, roztržky a vojna? Nemáme jedného Boha, jedného Krista a jedného Ducha milosti, ktorý bol na nás vyliaty, a nie je jedno povolanie v Kristovi? Prečo trháme a kmášeme Kristove údy a búrime sa proti vlastnému telu a v tomto šialenstve ideme tak ďaleko, že až zabúdame, že sme si navzájom údmi?

Pamätajte na slová Ježiša, nášho Pána: „Beda tomu človekovi! Bolo by pre neho lepšie, keby sa nebol narodil, ako by mal pohoršiť jedného z mojich vyvolených. Pre toho by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň a ponorili ho do mora, ako by mal pokaziť jedného z mojich vyvolených.“ Vaša roztržka mnohých pokazila, mnohých vohnala do malomyseľnosti, mnohých do neistoty a nás všetkých do zármutku; veru, všetkým nám spôsobila žiaľ. A vaša vzbura ešte stále trvá.

Vezmite do rúk list svätého apoštola Pavla. Čo vám píše ako prvé na začiatku evanjelia? Určite z Božieho vnuknutia vám v liste napísal o sebe, o Kéfasovi i Apollovi, lebo aj vtedy boli medzi vami rozkoly a snahy o vytváranie strán. Ale tamtie rozkoly boli menší hriech, lebo ste sa prikláňali k slávnym apoštolom, so žiarivým svedectvom a k mužovi, ktorého oni potvrdili.

Skončime to teda čím skôr! Hoďme sa Pánovi k nohám a s plačom ho pokorne prosme, aby bol milostivý, aby sa s nami zmieril a prinavrátil nás k nášmu prvotnému krásnemu a čistému životu v bratskej láske. Lebo toto je brána spravodlivosti otvorená pre život, ako je napísané: „Otvorte mi brány spravodlivosti, vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi. Toto je brána Pánova; len spravodliví ňou vchádzajú.“ Aj keď je otvorených veľa brán, brána spravodlivosti je tá istá, čo je aj v Kristovi. Blahoslavení všetci, ktorí ňou vošli a nasmerovali svoju cestu k svätosti a spravodlivosti a robia všetko pokojne. Či je niekto veriaci, schopný vysloviť poznanie, či múdry v posudzovaní rečí, alebo čistý v skutkoch, musí byť tým poníženejší, čím sa zdá byť väčším, a musí hľadať, čo osoží všetkým, a nie iba jemu.

RESPONZÓRIUM

1 Kor 9, 19a. 22; Jób 29, 15-16a

Hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých. Pre slabých som sa stal slabým. * Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

Pre slepého som bol okom, pre chromého nohou; pre chudobného som bol otcom. * Pre všetkých.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si pozdvihol padnuté ľudstvo uponížením sa tvojho Syna; daruj svätú radosť svojim verným, ktorých si vymanil z otroctva hriechu, a priveď ich do večnej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky