31. júl 2024

Sv. Ignáca z Loyoly, kňaza
spomienka

Narodil sa roku 1491 v Loyole v Cantabrii v Španielsku. Žil na kráľovskom dvore a bol vojakom. Keď sa obrátil k Bohu, v Paríži vyštudoval teológiu a zhromaždil okolo seba prvých spoločníkov, s ktorými potom v Ríme založil Spoločnosť. Má za sebou plodný apoštolát spismi a výchovou žiakov, ktorí sa veľmi zaslúžili o obnovu Cirkvi. Zomrel v Ríme roku 1556.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Najlepší sveta Stvoriteľ,

Vladár náš, chráň si stvorenia.

Nás pohrúžených do snenia

zbav škodlivého hlivenia.

Presvätý Kriste, prosíme:

odpusť nám viny, vyslyš nás;

vstávame, by sme modlitbou

posväcovali nočný čas.

Myseľ i ruky dvíhame,

ako nám prorok prikázal,

a v noci k chvále vstávame,

ako nám príklad Pavol dal.

Vidíš zlo, čo sme spáchali,

tajnosti sme ti zjavili,

vzlyk prosieb z mysle leje sa,

odpusť nám, čo sme zhrešili.

Kriste, kráľ dobrý, láskavý,

buď sláva tebe, Otcovi

i Duchu, ktorý bráni nás

teraz i večne, v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ty, Pane, Kriste, všetko vieš;

tebe česť, sláva, veleba.

Ty poznáš srdca tajnosti,

pomôž nám svojou milosťou.

Najlepší Pastier, pasieš nás,

stratené ovce vyhľadáš,

v tých najžírnejších pastvinách

nás pripoj k stádu svätému.

Zmierni hnev, Sudca, utíš strach,

záhube večnej nedaj nás,

lež nech na večných pastvinách

pri tebe máme večnú slasť.

Buď sláva tebe, Spasiteľ,

i úcta, moc a víťazstvo,

ty dobre vládneš nad všetkým

teraz a večne, naveky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. 

Žalm 18, 2-30
Poďakovanie za záchranu a víťazstvo
V tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie. (Zjv 11, 13)
I

Milujem ťa, Pane, moja sila; *

 Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.

Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *

ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.

Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *

a budem zachránený pred nepriateľmi.

Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *

a vydesili zlostné prívaly.

Ovinuli ma povrazy záhrobia, *

zovreli ma osídla smrti.

V úzkosti som vzýval Pána *

a volal som k svojmu Bohu.

Zo svojho chrámu počul môj hlas *

a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.

Ant. Milujem ťa, Pane, moja sila.

Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.

II

Zem sa pohýbala a zachvela; †

vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *

lebo vzplanul hnevom.

Dym sa mu valil z nozdier †

a spaľujúci oheň z jeho úst, *

vyletúvali z neho žeravé uhlíky.

Znížil nebesia a zostúpil: *

čierne mračno pod jeho nohami.

Zasadol na cheruba a vzlietol, *

vznášal sa na krídlach vetrov.

Temnotami sa celkom zahalil *

a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.

Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *

ľadovec a žeravé uhlie.

Pán z neba zahrmel †

a zaznel hlas Najvyššieho: *

ľadovec a žeravé uhlie.

Vyslal šípy a rozprášil ich, *

vrhol blesky a zmietol ich.

Otvorili sa hlbočiny vôd *

a základy zeme sa odkryli.

Pred tvojou hrozbou, Pane, *

pred víchricou tvojho hnevu.

Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *

a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.

Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †

z rúk tých, čo ma nenávideli *

a boli silnejší ako ja.

Napadli ma v môj deň nešťastný, *

ale Pán mi bol podperou.

Vyviedol ma na miesto priestranné, *

zachránil ma, lebo si ma obľúbil.

Ant. Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.

Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.

III

Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *

za to, že moje ruky sú čisté,

lebo som kráčal po cestách Pánových *

a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.

Pred očami som mal všetky jeho príkazy *

a jeho zákony som neodvrhol.

S ním som bol bez úhony *

a uchránil som sa zločinu.

Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *

lebo videl, že moje ruky sú čisté.

Voči svätému si svätý, *

voči šľachetnému šľachetný,

voči úprimnému úprimný, *

voči zvrhlému si neúprosný.

Pokorný ľud chrániš pred zánikom *

a ponižuješ oči pyšných.

Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *

môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.

Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *

a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.

Ant. Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.

Všetci sa divili milým slovám.

Čo vychádzali z jeho úst.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhého listu Korinťanom

10, 1 – 11, 6

Apoštolova obrana

Bratia, ja sám, Pavol, vás prosím pre Kristovu miernosť a skromnosť, ja, ktorý som vraj zoči-voči medzi vami pokorný, ale keď som vzdialený, trúfam si voči vám. Prosím vás, aby som sa nemusel, keď prídem, odvážiť byť taký smelý, ako sa hodlám odvážiť voči niektorým, čo si o nás myslia, že žijeme podľa tela. Žijeme, pravda, v tele, ale nebojujeme podľa tela – lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú od Boha silu boriť hradby. Boríme výmysly a každú pýchu, čo sa dvíha proti poznaniu Boha. Pútame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi, a sme pripravení potrestať každú neposlušnosť, kým nebude vaša poslušnosť úplná.

Hľaďte na to, čo máte pred očami. Ak si je niekto istý, že je Kristov, nech si uvedomí aj to, že ako je on Kristov, sme aj my. Veď ak sa aj trochu viac pochválim mocou, ktorú nám dal Pán na vaše budovanie, a nie na rúcanie, nebudem sa hanbiť, aby sa nezdalo, že vás chcem strašiť listami; lebo hovoria: „Jeho listy sú prísne a silné, ale osobná prítomnosť slabá a reč úbohá.“ Taký nech si uvedomí, že akí sme slovom v listoch, keď sme vzdialení, takí budeme aj v skutkoch, keď prídeme.

Neodvažujeme sa zaraďovať alebo prirovnávať sa k tým, čo odporúčajú samých seba. Sú nerozumní, keď sa merajú sami podľa seba a porovnávajú sa sami so sebou. My sa však nebudeme chváliť nad mieru, ale podľa miery pôsobiska, ktoré nám pridelil Boh, miery prísť až k vám. Lebo sa nevystatujeme, ako keby sme sa k vám neboli dostali, veď sme prišli až k vám s Kristovým evanjeliom. Ani sa nadmieru nechválime cudzou prácou. Máme však nádej, že ako bude rásť vaša viera, získame u vás veľkú vážnosť na našom pôsobisku a budeme môcť zvestovať evanjelium aj mimo vášho územia a nemusíme sa chváliť hotovou prácou na cudzom pôsobisku.

Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi, lebo nie ten je osvedčený, kto sa sám odporúča, ale ten, koho odporúča Pán.

Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti! Len ma už strpte! Veď horlím za vás Božou horlivosťou. Zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás odovzdal Kristovi ako čistú pannu. Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou. Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása iného Krista, akého sme my nehlásali, alebo prijímate iného Ducha, akého ste nedostali, alebo iné evanjelium, aké ste neprijali. A ja si myslím, že som neurobil o nič menej ako veľkí apoštoli, lebo ak som aj vo vyjadrovaní neobratný, v poznaní nie; veď sme vám to vo všetkom a všetkým ukázali.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 10, 3-4a; Ef 6, 16a. 17b

Žijeme v tele, ale nebojujeme podľa tela, * Lebo zbrane nášho boja nie sú telesné.

Používame štít viery a meč Ducha, ktorým je Božie slovo. * Lebo zbrane.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Autobiografie svätého Ignáca, ktorú podľa jeho rozprávania napísal Ľudovít Consalvus

(Cap. 1, 5-9: Acta Sanctorum Iulii, 7 [1868], 647)

Skúmajte duchov, či sú od Boha

Ignác bol vášnivo oddaný čítaniu márnych a nepravdivých kníh, ktoré opisovali hrdinské činy slávnych mužov. Len čo sa cítil lepšie, žiadal si niečo také, aby mu prešiel čas. Ale v tom dome sa nenašla nijaká taká kniha. Preto mu dali knihu s názvom „Život Krista“ a druhú „Kvet svätých“, obidve v materskej reči.

Po opätovnom čítaní týchto kníh prebúdzal sa v ňom značný záujem o to, čo opisovali. Neraz prestal čítať a v duchu sa vracal k tomu, čo čítal, a premýšľal o tom; inokedy sa vracal k tým prázdnym záujmom srdca, ktoré predtým zamestnávali jeho ducha, a k mnohým iným podobným veciam, podľa toho, čo sa mu núkalo.

Medzitým mu však prišlo na pomoc Božie milosrdenstvo a pri ďalšom čítaní vytláčalo tamtie myšlienky inými. Keď totiž čítal život Krista, nášho Pána, a svätých, vtedy premýšľal a sám si hútal: „Čo keby som urobil aj ja to, čo urobil svätý František? A čo keby som urobil ako svätý Dominik?“ Takto uvažoval o mnohých veciach. A tieto myšlienky ho zamestnávali dosť dlho. No potom sa okolnosti zmenili a opäť prišli oné márne svetské myšlienky, ktoré tiež trvali dlhší čas. Toto striedanie myšlienok ho držalo dlho.

Ale medzi týmito myšlienkami bol veľký rozdiel. Keď upieral myseľ na svetské veci, pôsobilo mu to veľkú slasť, no keď ho to unavilo a nechal to tak, cítil smútok a prázdnotu. Keď však premýšľal o prísnom živote, ktorý videl u svätých mužov, jeho duch cítil rozkoš nielen vtedy, keď o tom uvažoval v srdci, ale bol veselý aj vtedy, keď sa tým prestal zaoberať. Spočiatku si však tento rozdiel nevšimol a nevážil, až sa mu jedného dňa otvorili oči mysle a začal s prekvapením sledovať tento rozdiel, lebo zo skúsenosti zistil, že jeden druh myšlienok zanecháva v ňom smútok, iný zasa radosť. A toto bol prvý záver, ku ktorému dospel v duchovnom živote. Keď neskôr začal duchovné cvičenia, toto bolo prvé svetlo, ktorým argumentoval, keď učil svojich o rôznosti duchov, aby to pochopili.

RESPONZÓRIUM

1 Pt 4, 11. 8a

Keď niekto hovorí, tak len ako Božie slovo; keď niekto slúži, tak len z moci, ktorú uštedruje Boh, * Aby bol vo všetkom oslávený Boh skrze Ježiša Krista.

Predovšetkým majte vytrvalú lásku jedni k druhým. * Aby bol.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, vo svojej Cirkvi si povolal svätého Ignáca, aby šíril väčšiu slávu tvojho mena; daj, prosíme, aby sme podľa jeho príkladu a s jeho pomocou bojovali dobrý boj na zemi a spolu s ním dosiahli veniec slávy v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky