Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Večný náš Kráľ a najvyšší,
Spasiteľ verných najdrahší,
pri tvojom slávnom víťazstve
smrť padla – milosť sa nám skvie.
Ty po Otcovej pravici
zasadáš na trón žiarivý,
dostalo sa ti moci, cti,
akú nik z ľudí nevlastní.
Trojitá ríša stvorenstva –
nebeská, potom pozemská
aj ríša mŕtvych zlomená –
pred tebou zhýba kolená.
Anjeli v bázni chvejú sa,
čo s ľudským rodom deje sa:
zhrešil človek, spasil človek,
vládne Slovo – Bohočlovek.
Buď, Kriste, našou radosťou,
odmenou zostaň trvalou,
ty, Vladár sveta a Kráľ náš,
čo klamstvá sveta premáhaš.
Prosíme, Kriste nevinný,
odpusť nám všetky zlé činy
a srdcia hore dvíhaj nám
milosťou svojou k nebesiam.
A keď raz prídeš súdiť svet
a hriešni budú hrôzou mrieť,
nás, svojich sluhov, netrestaj
a verným veniec slávy daj.
Ježišu, stúpaš do výšin,
Syn človeka a Boží Syn;
sláva ti s Otcom naveky
v jednote s Duchom Presvätým. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí. Aleluja.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Ant. Náš Boh prichádza a už nemlčí. Aleluja.
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály. Aleluja.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Ant. Obetuj Bohu obetu chvály. Aleluja.
Ant. 3 Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu. Aleluja.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †
a kto kráča bez úhony, *
tomu ukážem Božiu spásu.“
Ant. Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu. Aleluja.
Moje srdce i moje telo. Aleluja.
Vznášajú sa k Bohu živému. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvého listu svätého apoštola Jána
4, 1-10
Boh nás miloval skôr
Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha; lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. Božieho Ducha poznáte podľa tohto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete. Vy, deti moje, ste z Boha a zvíťazili ste nad nimi, lebo ten, ktorý je vo vás, je väčší než ten, čo je vo svete. Oni sú zo sveta, preto hovoria podľa sveta a svet ich počúva. My sme z Boha. Kto pozná Boha, počúva nás. Kto nie je z Boha, ten nás nepočúva. Podľa toho poznávame Ducha pravdy a ducha bludu.
Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.
RESPONZÓRIUM
Porov. 1 Jn 4, 9; Jn 3, 16
Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, * Aby mal každý, kto v neho verí, večný život. Aleluja.
Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna. * Aby mal.
DRUHÉ ČÍTANIE
Pracovný preklad:
Z Rečí svätého diakona Efréma
(Sermo 3 de diversis: Opera omnia, III syr. et lat., Romæ 1743, 607)
Toho, ktorého neobsiahne celý svet, Mária jediná objíma
Mária sa naozaj stala nebom pre nás, lebo nosila Božstvo, ktoré Kristus bez toho, žeby sa vzdal Otcovej slávy, uzavrel do úzkych hraníc lona, aby vyzdvihol ľudí na vyššiu dôstojnosť. Ju jedinú vyvolil z celého zástupu panien, aby bola nástrojom našej spásy.
V nej mali cieľ proroctvá všetkých spravodlivých a prorokov. Z nej vzišla ona žiarivá hviezda, ktorá priviedla ľud, čo kráčal v temnotách, k tomu, že uvidel veľké svetlo.
Rozličnými menami možno veľmi vhodne nazvať Máriu. Ona je totiž chrámom Božieho Syna, ktorý z nej celkom iným spôsobom vyšiel, než bol do nej vošiel; kým totiž vošiel do lona bez tela, do tela oblečený vyšiel.
Ona je tým tajomným nebom, v ktorom Kráľ kráľov prebýval ako v svojom sídle, z ktorého sa zniesol na zem a mal určitý pozemský výzor a podobu.
Ona je vinič prinášajúci príjemnú vôňu, a pretože jeho plod sa nadmieru líšil od povahy stromu, bolo potrebné, aby svoju podobnosť od stromu zmenil.
Ona je prameň, vychádzajúci z Pánovho domu, z ktorého pre smädných vytekali živé vody, z ktorých ak niekto len čo perami ochutnal, nebude smädný naveky.
Mýli sa však každý, kto by si myslel, že môže porovnať deň nápravy Máriou s iným dňom stvorenia. Na počiatku totiž zem bola stvorená, skrze Máriu zasa obnovená. Na počiatku bola pre Adamov zločin v jeho diele prekliata, skrze Máriu jej však boli pokoj a istota uvedené do pôvodného stavu. Na počiatku previnením prarodičov prešla smrť na všetkých ľudí, teraz však sme prenesení zo smrti do života. Na počiatku had zaujal uši Evy a tak sa jed rozšíril na celé telo, teraz Mária sluchom prijala ohlasovateľa večnej blaženosti. Čo bolo teda nástrojom smrti, stalo sa zároveň nástrojom života.
Hľa, toho, čo sedí nad cherubmi, vo výške držia ramená ženy; toho, ktorého nemôže obsiahnuť celý svet, Mária sama objíma; pred kým sa chvejú tróny a panstvá, opatruje deva; ten, ktorého kreslo je na veky vekov, hľa, sedí na kolenách panny; ten, ktorého zem je podnožkou jeho nôh, tlačí ju detskými krokmi.
RESPONZÓRIUM
Pevné je srdce Panny: na zvesť anjela počala božské tajomstvo; vtedy v svojom čistom lone prijala najkrajšieho z ľudských synov. * A požehnaná naveky dala nám Boha, ktorý sa stal človekom. Aleluja.
Miesto čistého lona hneď sa stáva Božím chrámom: pomocou slova počala nedotknutá Panna Syna. * A požehnaná.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si Matku svojho Syna ustanovil aj za našu Matku; daj, prosíme, aby sme zotrvávali v pokání a na modlitbách za spásu sveta a mohli deň čo deň účinnejšie zveľaďovať Kristovo kráľovstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky