10. marec 2024

Štvrtá Pôstna Nedeľa
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo.

HYMNUS

Posvätný zvyk nás pobáda

zotrvať verne v pokání

v štyridsaťdennom období

modlitieb, sĺz a zriekaní.

Prv pôst konali proroci,

potom sa postil Kristus sám,

náš všemohúci Kráľ a Pán,

čo dal vznik zemi, nebesiam.

Nuž, užívajme skromnejšie

pokrmu, slov a nápoja,

spánku a zábav! Bedlime

vždy pohotoví do boja!

Preč každé hriešne lákadlo,

čo vratkú myseľ poraní,

chráňme sa hriechov, nech nám už

nevládnu v duši tyrani.

Daj, Trojjediný Bože náš,

čo blaženosťou oplývaš,

nech plody pôstov prehojné

zbierame v svojej striedmosti. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Žalm 24
Pán prichádza do chrámu
Kristovi sa otvorili nebeské brány a bol vzatý do neba. (Sv. Irenej)

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *

okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.

Veď on sám položil jeho základy na moriach *

a upevnil ho na vodách.

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *

kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †

čo nedvíha svoju dušu k márnosti *

a neprisahá falošne.

Taký dostane požehnanie od Pána *

a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.

To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *

čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Ant. Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ant. 2 Velebte, národy, nášho Boha; on dal život našej duši.

Žalm 66
Hymnus k ďakovnej obete
O vzkriesení Pána a obrátení národov. (Hesychius)
I

Jasaj Bohu, celá zem; †

hrajte a spievajte na slávu jeho mena, *

vzdávajte mu chválu.

Hovorte Bohu: „Aké úžasné sú tvoje diela. *

Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.

Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, *

nech ospevuje tvoje meno.“

Poďte a pozrite na Božie diela; *

úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.

More premieňa na suchú zem, †

rieku možno prejsť suchou nohou; *

preto sa tešíme z neho.

Svojou mocou panuje naveky, †

očami pozoruje národy; *

aby sa buriči nevypínali.

Velebte, národy, nášho Boha *

a rozhlasujte jeho chválu;

on dal život našej duši *

a chráni naše nohy pred pádom.

Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, *

pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.

Voviedol si nás do osídla, *

na plecia si nám naložil súženia.

Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; †

prešli sme cez oheň a cez vodu, *

ale napokon si nám dal pookriať.

Ant. Velebte, národy, nášho Boha; on dal život našej duši.

Ant. 3 Počúvajte, všetci ctitelia Boží, aké veľké veci mi urobil.

II

Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, *

splním ti sľuby,

ktoré ti zložili moje pery *

a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.

Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, *

obetujem ti býčky a kozliatka.

Poďte sem a počúvajte, †

všetci ctitelia Boží, *

vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.

Moje ústa ho vzývali *

a môj jazyk velebil.

Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, *

Pán by ma nevyslyšal.

Ale Boh ma vyslyšal, *

všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.

Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu *

a neodňal mi svoje milosrdenstvo.

Ant. Počúvajte, všetci ctitelia Boží, aké veľké veci mi urobil.

Tvoje slová, Pane, sú duch a život.

Ty máš slová večného života.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Levitikus

8, 1-17; 9, 22-24

Posviacka kňazov

V tých dňoch Pán povedal Mojžišovi: „Vezmi Árona i jeho synov, ich rúcha a olej na pomazanie, býčka na obetu za hriech, dva barany a košík nekvasených chlebov a zhromaždi celú pospolitosť ku vchodu do stánku stretnutia.“ Mojžiš urobil, ako rozkázal Pán. Keď sa celá pospolitosť zhromaždila pred vchodom do stánku stretnutia, povedal: „Toto je to, čo Pán rozkázal urobiť.“

A hneď priviedol Árona a jeho synov a umyl ich vodou. Potom obliekol veľkňaza do ľanovej košele, prepásal ho pásom, obliekol mu šaty z modrého purpuru, na ne položil efod a pevne ho stiahol stuhou efodu. Dal mu aj náprsnú tašku a vložil do nej Urim a Tummim. Na hlavu mu založil tiaru a na ňu spredu pripevnil zlatú platničku, svätý diadém, ako Pán prikázal Mojžišovi.

Potom vzal olej na pomazanie, pomazal ním svätostánok i všetko jeho zariadenie a posvätil to. Sedem ráz ním pokropil oltár a pomazal ho; aj všetko jeho náčinie a umývadlo s jeho podstavcom posvätil olejom. Potom nalial oleja na Áronovu hlavu, pomazal ho a posvätil. A hneď priviedol aj jeho synov, obliekol ich do ľanových košieľ, opásal pásom a založil im mitry, ako Pán rozkázal Mojžišovi.

Potom priviedol býčka na obetu za hriech. Áron a jeho synovia položili ruky na jeho hlavu a Mojžiš ho zabil; vzal krv, namočeným prstom sa dotkol rohov oltára dookola a očistil ho. Ostatnú krv vylial podeň; vykonal obrad zmierenia, a tak ho posvätil. Tuk, čo bol na vnútornostiach, lalok pečene a obe obličky s ich tukom spálil na oltári. Ale býčka, kožu, mäso a trus spálil mimo tábora, ako Pán prikázal Mojžišovi.

Potom Áron zdvihol ruky smerom k ľudu a požehnal ho. Tak zakončil obetu za hriech, zápalnú a pokojnú obetu, a zostúpil dolu. Mojžiš a Áron vošli do stánku stretnutia a keď potom vyšli, požehnali ľud. Vtom sa zjavila všetkému ľudu Pánova veleba: vyšľahol oheň od Pána a strávil zápalnú obetu i tuk, čo boli na oltári. Keď to zástupy videli, jasali a vrhali sa na tvár.

RESPONZÓRIUM

Porov. Hebr 7, 23. 24; Sir 45, 7. 8

V Starom zákone bolo viac kňazov za sebou, lebo im smrť bránila zostať v kňazskom úrade. * Ale Kristus, pretože zostáva naveky, má kňazstvo nepominuteľné.

Pán povýšil Árona, dal mu kňazstvo v národe a oblažil ho svojou slávou. * Ale Kristus.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium

(Tract. 34, 8-9: CCL 36, 315-316)

Kristus je cesta k svetlu, pravde a k životu

Pán stručne hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ Týmito slovami niečo rozkázal a niečo prisľúbil. Robme, čo rozkázal, aby sme nežiadali bezočivo, čo prisľúbil; aby nám nepovedal na súde: Urobil si, čo som rozkázal, že si teraz žiadaš, čo som prisľúbil? Čo si to teda rozkázal, Pane, Bože náš? Odpovie ti: Aby si šiel za mnou. Pýtal si si radu pre život. Pre aký život, ak nie pre ten, o ktorom sa hovorí: „U teba je zdroj života“?

Teda konajme hneď, poďme za Pánom; rozviažme si putá, ktoré nám zabraňujú ísť za ním. A kto je schopný rozviazať také uzly, ak nepomôže ten, o ktorom sa hovorí: „Ty si mi putá rozviazal“? Iný žalm o ňom hovorí: „Pán vyslobodzuje väzňov, Pán dvíha skľúčených.“

A za čím idú oslobodení a vzpriamení, ak nie za svetlom, od ktorého počujú: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách“? Lebo Pán otvára oči slepým. Bratia, oči sa nám otvoria len vtedy, keď budeme mať liečivú masť viery. Veď bola potrebná jeho slina so zemou, aby mohol pomazať slepého od narodenia. Aj my sme sa z Adama narodili slepí a potrebujeme jeho, aby nám otvoril oči. On zmiešal slinu so zemou: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Zmiešal slinu so zemou; preto tá predpoveď: „Vernosť vyrastie zo zeme.“ A on sám povedal: „Ja som cesta, pravda a život.“

Pravdu budeme požívať, až budeme hľadieť z tváre do tváre, lebo aj to sa nám sľubuje. Veď kto by sa odvážil dúfať v niečo, čo by Boh neuznal za dobré či sľúbiť, alebo dať?

Budeme hľadieť z tváre do tváre. Apoštol hovorí: „Teraz poznávam iba čiastočne, len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre.“ A apoštol Ján vo svojom liste: „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.“ To je veľké prisľúbenie.

Ak miluješ, choď za ním. Milujem, povieš, ale ako mám ísť za ním? Keby ti bol Pán, tvoj Boh, povedal: Ja som pravda a život, určite by si v túžbe po pravde a v dychtivosti po živote hľadal cestu, ktorou by si sa k nim dostal, a povedal by si si: Pravda je veľká vec, veľká vec je život. Keby sa k nim moja duša mohla dajako dostať!

Chceš vedieť, kadiaľ? Počúvaj ho, čo hovorí na prvom mieste: „Ja som cesta.“ Prv než ti povedal kam, vravel kadiaľ: „Ja som cesta.“ Kam cesta? „Ja som pravda a život.“ Najprv povedal, kadiaľ máš ísť, až potom povedal, kam prídeš. Ja som cesta, ja som pravda, ja som život. Kým bol u Otca, bol pravda a život. Keď si obliekol telo, stal sa cestou.

A nehovorí sa ti: Namáhaj sa, hľadaj cestu, aby si sa dostal k pravde a životu; toto sa ti nehovorí. Vstaň, lenivec! Cesta sama prišla k tebe a zobudila ťa zo sna, ak ťa vôbec zobudila; vstaň a choď!

Azda sa pokúšaš ísť, ale nemôžeš, lebo ťa bolia nohy. Od čoho ťa bolia nohy? Behali azda po hrboľatých cestách, hnané chamtivosťou? Ale Božie Slovo uzdravilo aj chromých. Povieš: Nohy mám zdravé, ale nevidím cestu. On aj slepým otvoril oči.

RESPONZÓRIUM

Ž 119, 104-105; Jn 6, 68

Nenávidím cesty klamstva. * Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.

Pane, ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. * Tvoje slovo.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, prostredníctvom svojho Syna obdivuhodne zmieruješ so sebou ľudské pokolenie; daj, prosíme, aby kresťanský ľud kráčal v ústrety veľkonočným sviatkom s vrúcnou nábožnosťou a so živou vierou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky