Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Hoc je noc, bdejme a ochotne vstaňme,
o svätých žalmoch pritom rozjímajme
a vrúcnym srdcom Bohu zaspievajme
ľúbezné hymny.
Kráľovi nášmu vzdajme česť a chválu,
nech je náš život Bohu na oslavu,
aby sme všetci v nebi mali slávu
s jeho svätými.
Daj nám to, Bože, veď sme tvoje deti,
Otec, Syn Boží, Tešiteľ Duch Svätý;
nech po celom svete zbožný spev letí
na vašu slávu. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ku našim prosbám nakloň svoj sluch, Pane,
Bože, k nám schýľ sa v láskavosti svojej,
vypočuj prosby svojich služobníkov
v modlitbe vrúcnej.
Láskavo zhliadni zo svätého trónu,
zjasnenou tvárou lampáše hneď zapáľ
oleja nášho a temnotu vyžeň
zo srdca všetku.
Hriechy nám odplav v hojnej láskavosti,
nečisté škvrny umy, rozlám putá,
ušetri hriešnych, zdvihni tých, čo padli,
pravicou svojou.
Sláva buď Bohu, večitému Otcu,
sláva i Synu, zrodenému z Otca,
sláva i Duchu Svätému, čo vládne
po všetky veky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.
Pane, vyslyš moju modlitbu *
a moje volanie nech dôjde k tebe.
Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †
v deň môjho súženia *
nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať, *
čím skôr ma vypočuj.
Lebo moje dni sa tratia ako dym *
a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *
takže zabúdam jesť svoj chlieb.
Od samého náreku *
som iba kosť a koža.
Som ako pelikán na púšti, *
ako kuvik uprostred zrúcanín.
Nemôžem spať *
a som ako osamelý vrabec na streche.
Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *
preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.
Veď popol jedávam ako chlieb *
a nápoj miešam so slzami;
to pre tvoj hnev a výčitky, *
lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *
a ja schnem sťa tráva.
Ant. Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.
Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.
Ale ty, Pane, trváš večne *
a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †
lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *
lebo už je tu ten čas.
Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *
a ľútostia nad jeho troskami.
Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *
a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán vystaví Sion *
a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych *
a nepohrdne ich prosbami.
Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *
a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *
a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých *
a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
aby na Sione hlásali meno Pánovo *
a v Jeruzaleme jeho slávu,
keď sa tam zídu vospolok národy *
a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.
Ant. Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.
Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Cestou mi sily podlomil *
a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj, †
neber ma v polovici mojich dní; *
tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
Na začiatku si stvoril zem, *
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †
rozpadnú sa sťa odev, *
vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.
Ale ty ostávaš vždy ten istý *
a tvoje roky sú bez konca.
Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *
a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“
Ant. Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Počúvaj, ľud môj, moju náuku.
Nakloň sluch k slovám mojich úst.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Ezechiela
8, 1-6. 16 – 9, 11
Súd nad hriešnym Jeruzalemom
V šiestom roku v šiestom mesiaci v piaty deň mesiaca som sedel vo svojom dome a predo mnou sedeli judejskí starší. Tam na mňa doľahla ruka Pána, Boha, a videl som: čosi, čo vyzeralo ako muž. Od bedier dolu to bolo ako oheň a od bedier hore to vyzeralo ako žiara, ako keby hľadel na lesklý kov. Vystrel čosi ako ruku a uchopil ma za kadere mojej hlavy; duch ma zdvihol medzi zem a nebo a v Božích videniach ma priviedol do Jeruzalema ku vchodu do vnútornej brány, obrátenej na sever, kde stála modla žiarlivosti, aby podnecovala do žiarlivosti. A hľa, bola tam sláva Izraelovho Boha, ako vo videní, ktoré som mal na poli. I povedal mi: „Syn človeka, zdvihni svoje oči smerom na sever.“ Zdvihol som svoje oči smerom na sever a na sever od oltárnej brány vo vchode bola tá modla žiarlivosti. Tu mi povedal: „Syn človeka, vidíš, čo robia? Aké veľké ohavnosti tu pácha dom Izraela, aby som sa vzdialil zo svojej svätyne?! A keď sa obrátiš, uvidíš ešte väčšie ohavnosti.“
Potom ma zaviedol do vnútorného nádvoria Pánovho domu a hľa, pri vchode do Pánovho chrámu medzi predsieňou a oltárom bolo asi dvadsaťpäť mužov; chrbty mali obrátené k Pánovmu chrámu, tváre na východ a klaňali sa východu slnka. Tu mi povedal: „Isto si videl, syn človeka! Júdovmu domu nestačí, že robia tie ohavnosti, ktoré tu páchajú; lebo celú zem napĺňajú neprávosťou a opätovne ma podnecujú do hnevu. Pozri, ako si k nosu prikladajú ratolesť. Preto aj ja budem konať v hneve: moje oko nebude šetriť, nezľutujem sa a keby aj veľkým hlasom volali do mojich uší, nevyslyším ich.“
Pán mi mocným hlasom zakričal do uší: „Priblížil sa čas trestu nad mestom: každý má v ruke smrtiaci nástroj.“ Vtom cestou od hornej brány, čo hľadí na sever, prichádzalo šesť mužov a každý mal v ruke nástroj ničenia. Medzi nimi bol muž oblečený v ľanových šatách a za pásom mal pisárske náčinie. Vošli a ostali stáť pri medenom oltári. A sláva Boha Izraela sa zniesla sponad cherubína, nad ktorým bola, k prahu domu. Pán zavolal muža oblečeného do ľanových šiat s pisárskym náčiním za pásom a povedal mu: „Prejdi stredom mesta Jeruzalem a označ písmenom tau čelá mužov, ktorí kvília a trápia sa pre mnohé ohavnosti, čo sa v ňom páchajú.“ A tamtým povedal tak, že som to počul: „Prejdite za ním cez mesto a zabíjajte! Nech nič nedojme vaše oko; neľútostne zabite starca, mladíka i pannu, dieťa i ženy až do úplného vyničenia! No nezabite nikoho, na kom uvidíte tau. A začnite od mojej svätyne!“ Začali teda od starších, čo boli pred chrámom. A on im povedal: „Poškvrňte dom a naplňte nádvorie zabitými! Choďte!“ A oni šli a zabíjali tých, čo boli v meste.
Keď sa zabíjanie skončilo a ja som ostal sám, padol som na tvár a volal som: „Ach, Pane, Bože, vari zahubíš všetky zvyšky Izraela, že vylievaš na Jeruzalem svoj hnev?“ On mi povedal: „Neprávosť Izraelovho a Júdovho domu je veľmi veľká; krajina je plná krvi a mesto je plné nespravodlivosti. Veď hovoria: ‚Pán opustil krajinu a Pán nevidí;‘ preto ani moje oko nebude šetriť, nezľutujem sa: ich cestu obrátim na ich hlavu.“ A muž, ktorý bol oblečený v ľanových šatách a za pásom mal pisárske náčinie, ohlásil: „Urobil som, ako si mi prikázal.“
RESPONZÓRIUM
Mt 24, 15. 21a. 22; Zjv 7, 3
Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, vtedy bude veľké súženie. A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; * Ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia.
Neškoďte zemi ani moru, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha. * Ale kvôli.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého Róberta Bellarmína O výstupe mysle k Bohu
(Grad. 1: Opera omnia 6, edit. 1862, 214)
Nakloň mi srdce k svojej náuke
„Ty, Pane, si dobrý a láskavý a veľmi milostivý.“ Kto by ti neslúžil celým srdcom, keď začne čo len trocha okusovať čaro tvojej otcovskej vlády? Čo prikazuješ, Pane, svojim služobníkom? Hovoríš: „Vezmite na seba moje jarmo.“ A aké je tvoje jarmo? Odpovedáš: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ Kto by neniesol s najväčšou radosťou jarmo, ktoré netlačí, ale lahodí, a bremeno, ktoré neťaží, ale občerstvuje? Preto si právom dodal: „A nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ A čo je to tvoje jarmo, ktoré neunavuje, ale prináša osvieženie? Je ním to prvé a najväčšie prikázanie: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca.“ Veď čo je ľahšie, príjemnejšie, lahodnejšie, ako milovať dobrotu, krásu a lásku, čím všetkým si ty, Pane, Bože môj?
Či nesľubuješ aj odmenu tým, čo zachovávajú prikázania vzácnejšie než množstvo zlata a sladšie než medové kvapky z plástu? Takto výslovne sľubuješ odmenu, odmenu najväčšiu, ako hovorí tvoj apoštol Jakub: „Pán pripravil veniec života tým, čo ho milujú.“ A čo je to ten veniec života? Je to väčšie dobro, aké si vôbec vieme predstaviť alebo po akom dokážeme túžiť; tak o ňom hovorí svätý Pavol podľa Izaiáša: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“
Teda už v zachovávaní tvojich prikázaní je naozaj veľká odmena. A nielen to prvé a najväčšie prikázanie osoží poslušnému človekovi, a nie Bohu, ktorý rozkazuje; ale aj ostatné Božie prikázania zdokonaľujú, skrášľujú, vzdelávajú, osvecujú a robia dobrým a nakoniec aj šťastným toho, kto poslúcha. A preto ak si múdry, pochop, že si stvorený na Božiu slávu a na tvoju večnú spásu, že toto je tvoj cieľ, toto je stredobod tvojej duše, toto je poklad tvojho srdca. Ak dosiahneš tento cieľ, budeš blažený, ak ho minieš, budeš nešťastný.
A preto považuj za dobré všetko, čo ťa vedie k tvojmu cieľu, a za zlé to, čo ťa od cieľa odvádza. Úspechy a protivenstvá, bohatstvo a chudoba, zdravie a choroba, pocty a hany, život a smrť nie sú pre múdreho človeka niečím, čo si žiada pre ne samy alebo pre ne samy od nich uteká. Ale ak prispievajú na Božiu slávu a na tvoje večné šťastie, sú dobrom a treba po nich túžiť; ak tomu prekážajú, sú zlom a treba utekať pred nimi.
RESPONZÓRIUM
Mal 2, 7; Tít 1, 7a. 9b
Pery kňaza strážia poznanie a z jeho úst sa vyžaduje zákon, * Lebo je poslom Pána zástupov.
Biskup ako Boží správca musí byť schopný povzbudzovať v zdravom učení. * Lebo.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, svätého biskupa Róberta si obdaril vynikajúcou učenosťou a nezlomnou odvahou, aby bránil vieru tvojej Cirkvi; na jeho orodovanie pomáhaj svojmu ľudu zachovať si neporušenú vieru a dosvedčovať ju v každodennom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky