Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Tmavá noc ešte halí zem,
zakrýva farby predmetov;
nestranný sudca našich sŕdc,
voláme s úctou posvätnou:
odpusť nám hriechy, neprávosť,
zmy z duše všetku špinu, kal
a daj nám milosť, Kriste náš,
by sa nik hriechu nepoddal.
Hľa, tŕpne duša umdlená,
hryzie ju vina, mučí hriech;
túži sa zbaviť nízkosti,
k tebe sa, Kriste, privinie.
Ty zažeň v diaľne diaľavy
zo srdca hmlu a tieňavy,
nech dušu, mrakov zbavenú,
blažené svetlo zaplaví.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Prosíme, Kriste, skloň sa k nám,
ku služobníkom prosiacim:
nech zloba sveta mámivá
nevezme vieru veriacim.
Nech nezmýšľame bezbožne,
závisťou viesť sa nedajme,
urážky neodplácajme,
zlo dobrom popremáhajme.
Nech zmizne z mysle, zo srdca
hnev, lesť a pýcha života,
nech stratí sa aj lakomosť,
koreň zla, hriešna samota.
Nech láska, pravá, úprimná,
upevní zväzky pokoja,
hrdinsky žitá čistota
a viera nech nás opoja.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
a na posmech vyšiel u susedov.
Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
zahrnul si ho hanbou.
Ant. Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.
Nech je zvelebený Pán naveky. *
Staň sa. Amen.
Ant. Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
Pane, stal si sa nám útočišťom *
z pokolenia na pokolenie.
Prv než sa vrchy zrodili †
a povstali zem i svet, *
ty, Bože, si od vekov až naveky.
Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
večer vädne a usychá.
Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
za roky, keď sme okusovali nešťastie.
Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
upevňuj dielo našich rúk, *
dielo našich rúk upevňuj!
Ant. Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
Pane, u teba je zdroj života.
A v tvojom svetle uvidíme svetlo.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Kráľov
22, 1-9. 15-23. 29. 34-38
Na bezbožnom kráľovi Achabovi sa uskutočňuje Božie rozhodnutie
Prešli tri roky, čo nebola vojna medzi Sýriou a Izraelom. V treťom roku šiel judejský kráľ Jozafat k izraelskému kráľovi. Izraelský kráľ povedal svojim sluhom: „Neviete, že Ramot v Galaáde je náš? A my otáľame vziať si ho z ruky sýrskeho kráľa.“ I opýtal sa Jozafata: „Pôjdeš so mnou bojovať o Ramot v Galaáde?“
Jozafat povedal izraelskému kráľovi: „Ja som ako ty; môj ľud a tvoj ľud sú jedno a moje kone ako tvoje kone.“ Ale Jozafat povedal izraelskému kráľovi: „Opýtaj sa dnes, prosím ťa, na Pánovo slovo.“ Izraelský kráľ zhromaždil teda asi štyristo mužov, prorokov, a povedal im: „Mám ísť bojovať o Ramot v Galaáde, alebo to nechať tak?“ Oni odpovedali: „Choď! Pán ho dá do rúk kráľa.“ Jozafat povedal: „Nie je tu nejaký iný, Pánov prorok, aby sme sa opýtali cez neho?“ Izraelský kráľ vravel Jozafatovi: „Zostal ešte jeden muž, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli opýtať Pána. Ale ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale zlo: je to Jemlov syn Micheáš.“ Jozafat mu vravel: „Nehovor tak, kráľ!“ Izraelský kráľ si teda zavolal jedného dvorana a povedal mu: „Rýchlo priveď Jemlovho syna Micheáša.“
On prišiel ku kráľovi a kráľ mu povedal: „Micheáš, máme ísť bojovať o Ramot v Galaáde, alebo to nechať tak?“ On mu odpovedal: „Choď, budeš mať úspech a Pán ho vydá do rúk kráľa.“ Ale kráľ mu povedal: „Opäť a opäť ťa zaprisahávam, aby si mi nehovoril nič iné, iba pravdu v Pánovom mene.“ On vravel:
„Videl som celý Izrael
rozptýlený po vrchoch
ako ovce, ktoré nemajú pastiera.
A Pán povedal: ‚Títo nemajú pána. Nech sa každý vráti v pokoji domov.‘“ Izraelský kráľ povedal Jozafatovi: „Nehovoril som ti, že mi neprorokuje dobro, ale vždy iba zlo?“
Ale on ešte dodal: „Preto počuj Pánovo slovo: Videl som Pána sedieť na jeho tróne a všetko nebeské vojsko stáť pri ňom sprava i zľava. A Pán povedal: ‚Kto oklame Achaba, aby šiel a padol v Ramote v Galaáde?‘ A keď jeden hovoril tak, druhý onak, vystúpil akýsi duch, postavil sa pred Pána a povedal: ‚Ja ho oklamem.‘ Pán sa ho spýtal: ‚Ako?‘ On odpovedal: ‚Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘ Pán povedal: ‚Oklameš ho a podarí sa ti to. Choď a urob to!‘ Tu Pán vložil lživého ducha do úst všetkých tvojich prorokov, čo sú tu. Teda Pán vyslovil proti tebe zlo.“
Izraelský kráľ a judejský kráľ Jozafat šli teda do Ramotu v Galaáde.
Tu akýsi muž natiahol luk a len tak vystrelil šíp a zasiahol izraelského kráľa medzi spony brnenia. On povedal svojmu pohoničovi: „Obráť a vyvez ma z tábora, lebo som ťažko ranený.“ No v ten deň sa boj stupňoval a izraelský kráľ stál na svojom voze oproti Sýrčanom. Večer však zomrel. Krv z rany tiekla do voza. Pri západe slnka sa rozľahol po celom tábore krik: „Každý nech sa vráti do svojho mesta, do svojej krajiny!“
Kráľ teda zomrel a preniesli ho do Samárie. Kráľa pochovali v Samárii. A keď v samarijskom rybníku umývali jeho voz, psy lízali jeho krv a neviestky sa tam kúpali, podľa Pánovho slova, ktoré povedal.
RESPONZÓRIUM
Jer 29, 8b. 9a. 11a; Dt 18, 18a
Nech vás nezvedú vaši proroci, lebo oni vám falošne prorokujú v mojom mene. * Ja poznám zámer, ktorý mám s vami, hovorí Pán.
Vzbudím proroka a do úst mu vložím svoje slová. * Ja poznám.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách
(Nn. 29-30. 34-35. 37. 42: SCh 25 bis, 172-178)
Katechéza o obradoch po krste
Potom si, pravda, vystúpil ku kňazovi. Uvažuj nad tým, čo nasledovalo. Nie to, čo hovorí Dávid: „Je to sťa olej na hlave, čo steká na bradu, na Áronovu bradu“? To je olej, o ktorom aj Šalamún hovorí: „Tvoje meno je ako rozliaty olej, preto ťa devy milujú a priťahujú.“ Koľké obnovené duše ťa dnes milujú, Pane Ježišu, a hovoria: „Tiahni nás za sebou, pobežíme za vôňou tvojich šiat“, aby sa nadýchali vône zmŕtvychvstania!
Pochop, prečo sa to deje, „lebo múdry má oči na hlave“. Preto steká na bradu, čiže na ozdobu mladosti, preto na Áronovu bradu, aby si sa stal „vyvoleným rodom“, kňazským, vzácnym. Lebo všetci sme duchovnou milosťou pomazaní pre Božie kráľovstvo a pre kňazstvo.
Potom si dostal biele rúcho, aby bolo znakom, že si si vyzliekol plášť hriechov a obliekol si si čisté rúcho nevinnosti, o ktorom hovorí Prorok: „Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; umy ma a budem belší ako sneh.“ Veď kto je pokrstený, je očistený aj podľa zákona, aj podľa evanjelia. Podľa zákona preto, že Mojžiš kropil zväzočkom yzopu baránkovou krvou. Podľa evanjelia preto, že Kristov odev bol biely ako sneh, keď v evanjeliu zjavoval slávu svojho zmŕtvychvstania. Komu sa odpúšťa vina, je belší „ako sneh“. Preto Pán hovorí aj skrze Izaiáša: „Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbielim ich ako sneh.“
Cirkev v tomto odeve, ktorý získala „kúpeľom znovuzrodenia“, hovorí v Piesni: „Čierna som, ale pôvabná, dcéry jeruzalemské.“ Čierna zo slabosti ľudskej prirodzenosti, ale pôvabná z milosti. Čierna preto, že pozostáva z hriešnikov, pôvabná tajomstvom viery. Keď jeruzalemské dcéry zbadali tento odev, od údivu zvolali: „Kto je to tá, čo vystupuje v bielom?“ Bola čierna; ako to, že naraz tak zbelela?
Keď Kristus vidí svoju Cirkev v bielom odeve – kvôli ktorej sám prijal „špinavý odev“, ako to máš v Knihe proroka Zachariáša –, alebo dušu obmytú a očistenú v kúpeli znovuzrodenia, hovorí: „Aká si krásna, priateľka moja, aká si krásna! Tvoje oči ako holubice“, v podobe ktorej zostúpil z neba Duch Svätý.
Preto si zopakuj, že si dostal duchovnú pečať, „ducha múdrosti a rozumu, ducha rady a sily, ducha poznania a nábožnosti, ducha svätej bázne“, a chráň si, čo si dostal. Boh Otec ťa označil svojou pečaťou, Kristus Pán ťa posilnil a „vložil ti do srdca“ Ducha „ako závdavok“, ako si sa dozvedel z apoštolského čítania.
RESPONZÓRIUM
Ef 1, 13b-14; 2 Kor 1, 21b-22
Keď ste uverili, boli ste označení pečaťou prisľúbeného Ducha Svätého, ktorý je závdavkom nášho dedičstva, * Na vykúpenie tých, ktorých si získal na chválu jeho slávy.
Boh nás pomazal, označil nás svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha. * Na vykúpenie.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty ukazuješ blúdiacim svetlo svojej pravdy, aby sa vrátili na správnu cestu; pomáhaj všetkým kresťanom odmietať, čo sa protiví ich viere, a usilovať sa o to, čo zodpovedá ich kresťanskému povolaniu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky