2. august 2024

Sv. Petra Juliána Eymarda, kňaza
ľubovoľná spomienka

Narodil sa v meste La Mure vo Francúzsku roku 1811. Keď ho vysvätili za kňaza, niekoľko rokov konal pastoračnú službu a potom vstúpil do Máriinej spoločnosti. Ako vynikajúci ctiteľ eucharistického tajomstva založil rehoľné kongregácie mužov a žien, zamerané na eucharistický kult a na pestovanie lásky k najsvätejšej Eucharistii usporadúval pre ľudí každého stavu mnohé a dôkladne pripravené podujatia. Zomrel 1. augusta 1868 v rodnom meste.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Ty, čo tak pevne riadiš svet,

v troch osobách Boh jediný,

prijmi náš vďačný chválospev

pri svite rannej hodiny!

Prebrali sme sa zo spánku,

kým zem si drieme v pokoji,

a prosíme ťa o balzam,

ktorý nám rany vyhojí.

Ak podvodný a temný duch

zviedol nás čarmi klamania,

nech lúče tvojej veleby

z nás temnôt stopu odstránia.

Nech našu myseľ i náš cit

vždy tvoje svetlo preniká,

by sme sa v dennom konaní

nešmykli z tvojho chodníka.

Láskavý Otče, pomôž nám

za tvojím Synom k výšinám,

kde s Duchom, darcom potechy,

nad všetkým vládneš naveky. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Zostávaj, Kriste, v srdciach nám,

nebeská láska spasených,

a do našich sŕdc vylievaj

vrúcnosť sĺz, plaču zbožný vzdych.

S hlbokou vierou pred tebou,

Ježišu Kriste, stojíme,

odpusť nám všetky prečiny,

s dôverou vrúcne prosíme.

Znamením kríža svätého

i svojím telom presvätým

chráň ľudí sveta celého

predrahou krvou spasených.

Kriste, kráľ dobrý, láskavý,

buď sláva tebe, Otcovi

i Duchu, ktorý bráni nás,

teraz i večne, v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.

Žalm 35, 1-2. 3c. 9-19. 22-23. 27-28
Pán, záchranca prenasledovaných
Zhromaždili sa... a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. (Mt 26, 3. 4)
I

Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, *

napadni tých, čo mňa napádajú.

Vezmi zbroj a štít †

a vstaň mi na pomoc. *

Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“

Lež moja duša bude plesať v Pánovi *

a bude sa tešiť z jeho pomoci.

Všetko vo mne bude hovoriť: *

„Pane, kto sa ti vyrovná?

Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, *

chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“

Vystúpili kriví svedkovia *

a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.

Za dobré sa mi odplácali zlým; *

som celkom opustený.

Ant. Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.

Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.

II

Keď oni boli chorí, *

ja som nosil rúcho kajúcne.

Umŕtvoval som sa pôstom *

a v srdci som sa stále modlil.

Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *

zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *

zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.

Bez prestania ma trhali, †

dráždili ma, posmievali sa mi *

a zubami škrípali proti mne.

Ant. Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.

Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.

III

Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †

Zachráň ma pred ich zlobou *

a pred levmi život môj.

Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *

a chváliť uprostred zástupov.

Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *

čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.

Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *

Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.

Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *

Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *

a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“

Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *

a bude ťa oslavovať deň čo deň.

Ant. Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.

Syn môj, chráň si moje slová.

Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhého listu Korinťanom

11, 30 – 12, 13

Apoštol sa chváli svojimi slabosťami

Bratia, ak sa už treba chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou. Boh a Otec Pána Ježiša, ktorý je zvelebený naveky, vie, že neklamem. V Damasku miestodržiteľ kráľa Aretasa strážil mesto Damascénov, aby ma chytil, ale v koši ma spustili oknom cez hradby; len tak som unikol jeho rukám.

Musím sa chváliť, hoci to neosoží, ale prejdem k videniam a zjaveniam Pána. Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi – neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, – uchvátený až do tretieho neba. A viem, že tento človek – zasa neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, – bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť. Ním sa budem chváliť, sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami. Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa, a aj pre veľkosť zjavení. A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný.

Stal som sa nerozumným. Vy ste ma prinútili – lebo vy ste ma mali odporúčať. Nebol som o nič menší ako tamtí veľapoštoli, aj keď nie som ničím. Ale znaky apoštola sa vám prejavili vo veľkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a mocných činoch. Lebo o čo ste boli ukrátení v porovnaní s ostatnými cirkvami okrem toho, že som vám nebol na ťarchu? Odpusťte mi túto krivdu.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 12, 9ba; 4, 7

Radšej sa budem chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila, * Lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.

Tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc. * Lebo sila.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo spisov svätého kňaza Juliána Eymarda

(La Présence réelle, vol. I, Paris, 1950, pp. 270-271 et 307-308)

Eucharistia – sviatosť života

Eucharistia je životom všetkých národov. Eucharistia im dáva počiatok života. Všetci sa môžu zísť, bez toho, že by im to mohla prekaziť či už národnosť alebo reč, na slávenie posvätných sviatkov Cirkvi. Eucharistia im odovzdáva zákon života, ba aj lásky, ktorej je táto sviatosť prameňom: a preto ona takýmto spôsobom vytvára medzi nimi spoločné puto, akúsi kresťanskú príbuznosť. Všetci jedia ten istý chlieb, všetci stolujú s Ježišom Kristom, ktorý nadprirodzene tvorí medzi nimi istý súlad, ako je medzi bratmi. Čítajte Skutky apoštolov. Ony potvrdzujú, že množstvo prvých kresťanov pochádzajúcich z rozličných krajín, obrátených Židov i pokrstených pohanov, malo „jedno srdce a jednu dušu“. Prečo? Preto, že vytrvalo počúvali učenie apoštolov a zúčastňovali sa na lámaní chleba.

Eucharistia je teda životom duše a ľudskej spoločnosti, ako je slnko životom tela a zemského povrchu. Bez slnka je zem neplodná, ono ju obveseľuje, krášli a obohacuje; slnko dáva telu pôsobnosť, silu a krásu. Zoči-voči takýmto obdivuhodným účinkom sa nečudujme, že pohania ho uctievali ako boha sveta. Hviezda dňa totiž poslúcha a slúži najvyššiemu Slnku, Božiemu Slovu, Ježišovi Kristovi, ktorý osvecuje všetkých ľudí, čo prichádzajú na tento svet, a on sám pôsobí cez Eucharistiu, sviatosť života, v hlbokých dušiach a takto formuje rodiny a národy; blažená, naozaj veľmi blažená je verná duša, ktorá našla tento skrytý poklad, ktorý zaháňa smäd z prameňa života, ktorá často požíva tento Chlieb života.

Spoločenstvo kresťanov je okrem iného rodina. Putom medzi členmi tejto rodiny je Ježiš – Eucharistia. On je otec, ktorý pripravuje stôl pre rodinu. Kresťanské bratstvo bolo vyhlásené pri Poslednej večeri naraz s otcovstvom Ježiša Krista. On svojich apoštolov nazýva „synáčkami,“ totiž svojimi deťmi, a prikazuje im, aby sa milovali navzájom, ako on miloval ich.

Pri posvätnom stole sú všetci deťmi, ktoré prijímajú ten istý pokrm. A svätý Pavol z toho uzatvára, že tvoria rodinu, jedno telo, lebo všetci majú podiel na jednom chlebe, ktorým je Ježiš Kristus. Eucharistia napokon sprostredkúva kresťanskému spoločenstvu silu zachovať zákon úcty a lásky k blížnemu. Ježiš Kristus káže ctiť a milovať jeho bratov. Preto sa sám akoby oblieka do ich osoby: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“; a sám sa dáva každému vo svätom prijímaní.

RESPONZÓRIUM

Porov. 1 Kor 10, 17; Jn 6, 58a; Ž 81, 17

Je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, všetci, čo máme podiel na jednom chlebe. * Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba.

Pán nás kŕmil jadrom pšeničným. * Toto je.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si svätého Petra Juliána vyznačil obdivuhodnou láskou k svätým tajomstvám Tela a Krvi tvojho Syna; milostivo daj, aby sme aj my mohli prijať bohaté ovocie z tejto nebeskej hostiny, ako z nej aj on prijímal. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky