4. júl 2024

Štvrtok, Cezročné obdobie, 13. týždeň
1. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Tmavá noc ešte halí zem,

zakrýva farby predmetov;

nestranný sudca našich sŕdc,

voláme s úctou posvätnou:

odpusť nám hriechy, neprávosť,

zmy z duše všetku špinu, kal

a daj nám milosť, Kriste náš,

by sa nik hriechu nepoddal.

Hľa, tŕpne duša umdlená,

hryzie ju vina, mučí hriech;

túži sa zbaviť nízkosti,

k tebe sa, Kriste, privinie.

Ty zažeň v diaľne diaľavy

zo srdca hmlu a tieňavy,

nech dušu, mrakov zbavenú,

blažené svetlo zaplaví.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Prosíme, Kriste, skloň sa k nám,

ku služobníkom prosiacim:

nech zloba sveta mámivá

nevezme vieru veriacim.

Nech nezmýšľame bezbožne,

závisťou viesť sa nedajme,

urážky neodplácajme,

zlo dobrom popremáhajme.

Nech zmizne z mysle, zo srdca

hnev, lesť a pýcha života,

nech stratí sa aj lakomosť,

koreň zla, hriešna samota.

Nech láska, pravá, úprimná,

upevní zväzky pokoja,

hrdinsky žitá čistota

a viera nech nás opoja.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.

Žalm 18, 31-51
Poďakovanie
Ak je Boh za nás, kto je proti nám? (Rim 8, 31)
IV

Božia cesta je čistá, †

ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. *

On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.

Veď kto je Boh okrem Pána? *

Kto je skala okrem nášho Boha?

To Boh ma silou opásal *

a moju cestu urobil nepoškvrnenou.

Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa *

a postavil ma na výšinu.

Ruky mi na boj vycvičil *

a moje ramená napínajú luk kovový.

Ant. Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.

Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.

V

Dal si mi svoj štít záchranný, †

pravicou si ma podporil *

a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.

Mojim krokom si cestu uvoľnil *

a moje nohy nepociťujú únavu.

Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, *

a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.

Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, *

popadali mi pod nohy.

Opásal si ma udatnosťou v boji *

a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.

Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek *

a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.

Kričali, nemal im kto pomôcť, *

volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.

Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, *

šliapal som po nich ako po blate uličnom.

Vytrhol si ma zo vzbury ľudu *

a ustanovil za hlavu národov.

Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, *

a poslúcha ma na jediné slovo.

O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; †

cudzinci blednú od strachu *

a trasú sa vo svojich úkrytoch.

Ant. Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.

Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.

VI

Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, *

nech je vyvýšený Boh, moja spása.

Bože, ty si ma poveril odplatou †

a podmanil si mi národy; *

ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.

Povýšil si ma nad mojich odporcov *

a vytrhol si ma z rúk násilníka.

Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi *

a ospevovať tvoje meno žalmami.

Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, †

preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, *

Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.

Ant. Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.

Otvor mi, Pane, oči.

Aby som pozoroval divy tvojho zákona.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhej knihy Samuelovej

6, 1-23

Prenášanie archy do Jeruzalema

V tých dňoch Dávid znova zhromaždil všetkých tridsaťtisíc vybraných z Izraela. Dávid vstal a odišiel i všetok ľud, čo bol s ním, do judejskej Baaly, aby odtiaľ priniesli Božiu archu, nad ktorou sa vzýva meno Pána zástupov, ktorý tróni nad ňou na cheruboch. Božiu archu naložili na nový voz a vzali ju z Abinadabovho domu, ktorý bol na vŕšku. Abinadabovi synovia Oza a Ahio viedli voz: Oza kráčal vedľa archy, Ahio šiel pred ňou. Dávid a celý Izrael z celej sily spievali pred Pánom a hrali na citarách, harfách, bubnoch, hrkálkach a cimbaloch.

Ale keď prišli k Nachonovmu humnu, Oza vystrel ruku k Božej arche a zachytil ju, lebo voly sa rozjarili a trhli. A Pán vzplanul hnevom proti Ozovi a zabil ho pre opovážlivosť. Zomrel tam pri Božej arche. Dávid zosmutnel, že Pán tak veľmi zasiahol Ozu; a to miesto sa volá Faresoza (čiže zasiahnutie Ozu) až do dnešného dňa. Dávid sa začal báť v ten deň Pána a hovoril: „Ako príde Pánova archa ku mne?“ A nechcel obrátiť Pánovu archu k sebe, do Dávidovho mesta, ale obrátil ju do domu Gettejčana Obededoma. A tak bývala Pánova archa v dome Gettejčana Obededoma tri mesiace a Pán požehnal Obededoma i celý jeho dom.

Tu oznámili kráľovi Dávidovi: „Pán požehnal pre Božiu archu Obededoma i všetko, čo má.“ Dávid teda šiel a s radosťou priniesol Božiu archu z domu Obededoma do Dávidovho mesta. Keď tí, čo niesli Pánovu archu, urobili šesť krokov, obetoval býčka a vykŕmené teľa; a Dávid z celej sily tancoval pred Pánom, opásaný pláteným efódom. Dávid a celý dom Izraela sprevádzali Pánovu archu s jasotom a trúbením poľnice. Keď Pánova archa vchádzala do Dávidovho mesta, Saulova dcéra Michol pozerala z okna a videla kráľa Dávida, ako poskakuje a tancuje pred Pánom, a opovrhla ním vo svojom srdci.

Pánovu archu doniesli a položili ju na jej miesto uprostred stánku, ktorý pre ňu postavil Dávid. Potom Dávid priniesol Pánovi zápalné a pokojné obety. A keď dokončil zápalné a pokojné obety, požehnal ľud v mene Pána zástupov a všetkému izraelskému ľudu, mužom i ženám, dal po jednom bochni chleba, po jednom datľovom a po jednom hroznovom koláči. A ľud sa rozišiel, každý do svojho domu.

Aj Dávid sa vrátil, aby požehnal svoj dom. Dávidovi vyšla v ústrety Saulova dcéra Michol a povedala: „Aký slávny bol dnes kráľ Izraela, keď sa obnažoval pred slúžkami svojich sluhov, ako sa odhaľuje iba nejaký šašo.“ Dávid povedal Michol: „Tancujem pred Pánom. Nech je zvelebený Pán, ktorý si ma vyvolil pred tvojím otcom a pred celým jeho domom, aby ma ustanovil za vodcu Pánovho ľudu, Izraela. A budem šantiť pred Pánom, nech mnou pohŕdajú ešte viac ako doteraz a budem nízky vo vlastných očiach, ale u slúžok, o ktorých si hovorila, budem o to slávnejší.“ A Saulovej dcére Michol sa nenarodil syn až do jej smrti.

RESPONZÓRIUM

Ž 132, 8. 9; Ž 24, 7. 9

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci. * Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy. * Tvoji kňazi.

DRUHÉ ČÍTANIE

Homília svätého kňaza Hieronyma na štyridsiaty druhý žalm novokrstencom

(CCL 78, 542-544)

Putovať budem ku vznešenému stánku

„Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou.“ A ako dychtia tamtie jelene za vodou z prameňa, tak naše jelene, tie, čo vyšli z Egypta a zo sveta a zahubili vo svojich vodách faraóna a v krste zničili celé jeho vojsko, po zabití diabla dychtia po prameňoch Cirkvi, po Otcovi i Synovi i Duchu Svätom.

O Otcovi sa píše u Jeremiáša, že je prameňom: „Opustili mňa, prameň živej vody, a vykopali si rozpraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu.“ O Synovi čítame na inom mieste: „Opustili prameň múdrosti.“ A potom o Duchu Svätom: „Kto sa napije z vody, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života“, a evanjelista hneď vysvetľuje, že to Spasiteľ hovoril o Duchu Svätom. Tým sa najjasnejšie potvrdzuje, že tri pramene Cirkvi, to je tajomstvo Trojice.

Po nich dychtí duša veriaceho, po nich dychtí duša pokrsteného a hovorí: „Po Bohu žízni moja duša, po živom prameni.“ Lebo nechcela len slabo vidieť Boha, ale dychtila úplne zanietene a žíznila ohnivo. Kým nedosiahli krst, hovorili si navzájom: „Kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?“ A tu sa im splnilo, o čo prosili: prišli a postavili sa pred Božiu tvár, zjavili sa pred oltárom a pred tajomstvom Spasiteľa.

Keď boli pripustení ku Kristovmu telu a znovuzrodili sa v prameni života, plní dôvery hovoria: „Putovať budem ku vznešenému stánku až do domu Božieho.“ Božím domom je Cirkev, ona je vznešený stánok, lebo v nej prebýva „radostné plesanie, pieseň ďakovná a vrava tých, čo hodujú“.

Povedzte teda, vy, čo ste si teraz obliekli Krista a idete za nami ako rybky na udicu a Božím slovom ste boli vytiahnutí z hlbín tohto sveta: V nás sa premenila prirodzenosť vecí. Ryby, ktoré vyťahujú z mora, zahynú. Ale nás apoštoli vytiahli z mora tohto sveta a ulovili preto, aby sme z mŕtvych ožili. Kým sme boli vo svete, naše oči boli v hlbinách a žili sme v bahne. Keď sme boli vytiahnutí z vĺn, začali sme vidieť slnko, začali sme hľadieť do pravého svetla a zmätení nesmiernou radosťou hovoríme svojej duši: „Dúfaj v Pána, lebo ho budem velebiť, moju spásu a môjho Boha.“

RESPONZÓRIUM

Ž 27, 4

O jedno prosím Pána a za tým túžim, * Aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života.

Aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám. * Aby som mohol.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si chcel, aby sme sa prostredníctvom krstnej milosti stali synmi svetla; prosíme ťa, nedopusť, aby sme upadli do tmy bludu, ale pomôž nám vždy stáť vo svetle pravdy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky