23. február 2024

Piatok, Pôstne obdobie, 1. týždeň
1. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.

Žalm 35, 1-2. 3c. 9-19. 22-23. 27-28
Pán, záchranca prenasledovaných
Zhromaždili sa... a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. (Mt 26, 3. 4)
I

Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, *

napadni tých, čo mňa napádajú.

Vezmi zbroj a štít †

a vstaň mi na pomoc. *

Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“

Lež moja duša bude plesať v Pánovi *

a bude sa tešiť z jeho pomoci.

Všetko vo mne bude hovoriť: *

„Pane, kto sa ti vyrovná?

Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, *

chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“

Vystúpili kriví svedkovia *

a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.

Za dobré sa mi odplácali zlým; *

som celkom opustený.

Ant. Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.

Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.

II

Keď oni boli chorí, *

ja som nosil rúcho kajúcne.

Umŕtvoval som sa pôstom *

a v srdci som sa stále modlil.

Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *

zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *

zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.

Bez prestania ma trhali, †

dráždili ma, posmievali sa mi *

a zubami škrípali proti mne.

Ant. Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.

Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.

III

Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †

Zachráň ma pred ich zlobou *

a pred levmi život môj.

Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *

a chváliť uprostred zástupov.

Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *

čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.

Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *

Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.

Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *

Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *

a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“

Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *

a bude ťa oslavovať deň čo deň.

Ant. Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.

Obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.

Veď on je dobrotivý a milosrdný.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

12, 21-36

Rana prvorodených

Mojžiš zvolal všetkých starších zo synov Izraela a povedal im: „Choďte, vezmite zviera podľa svojich rodín a zabite veľkonočného baránka. Do krvi v miske namočte zväzok yzopu a pomažte ňou vrchný prah dverí a oboje verají. Nech nik z vás až do rána nevychádza z dverí svojho domu, lebo Pán bude prechádzať a biť Egypťanov. Ale keď uvidí krv na vrchnom prahu a na oboch verajach, prejde popri dverách a nedovolí zhubcovi vojsť do vašich domov a ničiť. Tento rozkaz zachovávajte ako ustanovenie pre seba i pre svojich synov naveky.

Aj keď prídete do krajiny, ktorú vám dá Pán, ako to prisľúbil, budete konať tieto obrady. A keď sa vás vaši synovia spýtajú: ‚Čo znamená tento obrad?‘, poviete im: ‚To je obetovanie veľkonočného baránka Pánovi, ako vtedy, keď prešiel popri domoch synov Izraela v Egypte, keď bil Egypťanov a keď naše domy ušetril.‘“ Tu ľud padol na kolená a klaňal sa. Potom synovia Izraela išli a urobili, ako Pán prikázal Mojžišovi a Áronovi.

A o polnoci Pán pobil všetko prvorodené v egyptskej krajine od faraónovho prvorodeného, ktorý sedel na jeho tróne, až po prvorodeného zajatca, ktorý bol v žalári, aj všetko prvorodené z dobytka. A faraón vstal za noci i všetci jeho služobníci a celý Egypt a v Egypte nastal veľký nárek, lebo nebolo domu, kde by neležal mŕtvy.

Ešte v noci zavolal faraón Mojžiša a Árona a povedal: „Zoberte sa a odíďte z môjho ľudu, vy aj synovia Izraela. Choďte a prineste obetu Pánovi, ako ste hovorili. Vezmite si ovce i dobytok, ako ste žiadali; odíďte a požehnajte ma.“ Aj Egypťania súrili ľud, aby rýchlo odišiel z krajiny, lebo vraveli: „Všetci pomrieme.“

Ľud teda vzal zamiesené cesto prv, ako vykyslo; dieže zabalil do plášťov a vyložil si ich na plecia. Synovia Izraela urobili, ako im rozkázal Mojžiš, a vyžiadali si od Egypťanov strieborné a zlaté predmety a mnoho šatstva. Pán vzbudil u Egypťanov priazeň voči ľudu a urobili im po vôli, a tak olúpili Egypťanov.

RESPONZÓRIUM

Ex 12, 7. 13; 1 Pt 1, 18. 19

Synovia Izraela namažú krvou baránka oboje verají a vrchný prah dverí na domoch. * Krv na vašich domoch bude znamením.

Boli ste vykúpení drahou krvou Krista, nepoškvrneného Baránka. * Krv.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Zrkadla lásky blahoslaveného opáta Aelréda

(Lib. 3, 5: PL 195, 582)

Bratská láska sa má riadiť podľa Kristovho príkladu

Nič nás tak nepobáda k láske k nepriateľom, ktorá je vrcholom bratskej lásky, ako keď vďačne uvažujeme o onej obdivuhodnej trpezlivosti, s akou „najkrajší z ľudských synov“ nastavil svoju pôvabnú tvár bezbožníkom, aby ju opľúvali, s akou dovolil ničomníkom zakryť tie oči, čo svojím mihnutím riadia všetko, s akou vystavil svoje boky bičom, s akou sklonil hlavu, pred ktorou sa chvejú kniežatstvá a mocnosti, pod ostré tŕne, s akou prijímal potupu a urážky a napokon s akou prijímal kríž, klince, kopiju, žlč a ocot; a pri všetkom bol mierny, tichý a pokojný.

Nakoniec „bol ako ovca vedený na zabitie, ako baránok, ktorý onemie pred strihačmi a neotvorí ústa“.

Kto počuje ten obdivuhodný hlas, plný nežnosti, plný lásky, plný nezmeniteľného pokoja: „Otče, odpusť im“, a neobjíme hneď so všetkou láskou svojich nepriateľov? Hovorí: „Otče, odpusť im.“ Akú nehu a lásku mohol ešte pridať k tejto modlitbe?

A predsa pridáva. Bolo mu málo, že sa modlil. Chcel ešte aj ospravedlniť. Hovorí: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Áno, sú veľkí hriešnici, ale malí v úsudku, preto: „Otče, odpusť im.“ Križujú ma. Ale nevedia, koho križujú, lebo „keby boli vedeli, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy“. Preto: „Otče, odpusť im.“ Pokladajú ma za porušovateľa zákona, myslia si, že si neoprávnene osobujem božstvo, vidia vo mne zvodcu ľudu. Skryl som pred nimi svoju tvár, nepoznali moju velebnosť, preto: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“

Ak teda má človek milovať seba samého, nesmie sa dať skaziť nijakým telesným pôžitkom. Ale aby nepodľahol telesnej žiadostivosti, nech upriami celú svoju pozornosť na Pánovo láskyhodné telo. A potom, aby mohol dokonalejšie a príjemnejšie spočinúť v slasti bratskej lásky, nech zovrie do náručia pravej lásky aj nepriateľov.

Ale aby tento božský oheň v ustavičných príkoriach neochladol, treba stále duchovným zrakom pozerať na tichú trpezlivosť nášho milovaného Pána a Spasiteľa.

RESPONZÓRIUM

Iz 53, 12; Lk 23, 34

Vydal na smrť svoj život a započítali ho medzi zločincov. * On niesol hriech mnohých a prosí za hriešnikov.

Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. * On.

MODLITBA

Modlime sa.

Prosíme ťa, Pane, pomáhaj nám náležite sa pripraviť na veľkonočné sviatky, aby telesné odriekanie, na ktoré sme sa podujali, všetkým slúžilo na duchovné posvätenie. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky