9. september 2024

Sv. Petra Clavera, kňaza
ľubovoľná spomienka

Peter Claver sa narodil vo Verdú v Španielsku roku 1580. Na Barcelonskej univerzite študoval literatúru a umenie a potom vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Misionárske povolanie vybadal v sebe najmä zásluhou svätého Alfonza Rodrigueza, vrátnika v kolégiu na Mallorke. Za kňaza bol vysvätený, keď bol na misiách v Kolumbii, a tam až do smrti konal apoštolát medzi černošskými otrokmi. Na základe sľubu sa stal „navždy služobníkom Etiópčanov“. Celkom vyčerpaný zomrel v Cartagene v Kolumbii 8. septembra 1654.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Po spánku s údmi sviežimi

ochotne z lôžka vstávame;

buď, Otče, s nami bdiacimi,

keď pieseň tebe spievame.

Prvého teba jazyk nech

ospieva, srdce velebí;

nech všetko naše úsilie,

Presvätý, z teba pramení.

Tma, ustúp svetlu dennému,

noc, prepusť miesto úsvitu;

nech Božie svetlo zaplaví

dušu z vín noci umytú.

Ešte ťa vrúcne prosíme,

odstráň z nás všetko škodlivé,

aby ťa večne chválili

ústa i srdcia bedlivé.

Vyslyš nás, Otče láskavý,

pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,

s Otcom i Duchom Boh pravý,

a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Mocný Boh, večne žijúci,

jediný v svätej Trojici;

my úbohí ťa vzývame

a ruky k tebe spíname.

Veríme v Otca večného

i v jeho Syna milého

i v Ducha, ktorý Láska je

a s Otcom Syna spojuje.

Ty pravda, láska vznešená,

náš cieľ a naša odmena,

nám vieru, nádej, lásku daj

a láskou získať večný raj.

Počiatok i cieľ stvorení,

len z teba život pramení;

ty potechou si trpiacich

a istá nádej veriacich.

Ty všetko dobré pôsobíš

a všetkým len sám postačíš,

ty sám si svetlo stvorenia

a dúfajúcim odmena.

Vzývajme Krista, Otca s ním

vedno s ich Duchom spoločným:

jediný Bože v Trojici,

ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.

Žalm 50
Pravá úcta k Bohu
Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)
I

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *

a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.

Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *

náš Boh prichádza a už nemlčí:

pred ním je žeravý oheň *

a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy *

na súd nad svojím národom:

„Zhromaždite mi mojich svätých, *

čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“

A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *

veď sudcom je sám Boh.

Ant. Náš Boh prichádza a už nemlčí.

Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.

II

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †

teba, Izrael, idem usvedčiť *

ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *

veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.

Viac z tvojho domu býčky neprijmem *

ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, *

tisícky horskej zveriny.

Poznám všetko vtáctvo lietavé, *

moje je i to, čo sa hýbe na poli.

Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *

veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam *

alebo pijem krv kozľaciu?

Obetuj Bohu obetu chvály *

a Najvyššiemu svoje sľuby splň.

A vzývaj ma v čase súženia: *

ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Ant. Obetuj Bohu obetu chvály.

Ant. 3 Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.

III

No hriešnikovi Boh hovorí: †

„Prečo odriekaš moje príkazy *

a moju zmluvu v ústach omieľaš?

Veď ty nenávidíš poriadok *

a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *

a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.

Zo svojich úst vypúšťaš zlo *

a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *

syna svojej matky potupuješ.

Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †

Myslíš si, že ja som ako ty: *

teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *

inak vás zahubím a nik vám nepomôže.

Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †

a kto kráča bez úhony, *

tomu ukážem Božiu spásu.“

Ant. Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.

Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.

Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Jeremiáša

42, 1-16; 43, 4-7

Jeremiáš a ľud po dobytí mesta

V tých dňoch: Prišli všetci vodcovia bojovníkov, Kareho syn Johanan a Ozaiášov syn Jezaniáš i všetok ľud, od malého až po veľkého, a povedali prorokovi Jeremiášovi: „Vypočuj našu prosbu a modli sa za nás k Pánovi, svojmu Bohu, za celý tento zvyšok, lebo nás zostalo tak málo z mnohých, ako nás vidíš na vlastné oči. A nech nám Pán, tvoj Boh, oznámi cestu, po ktorej máme ísť, i to, čo máme robiť.“ Prorok Jeremiáš im povedal: „Vypočujem a budem sa modliť k Pánovi, vášmu Bohu, podľa vašich slov. A oznámim vám každé slovo, ktoré pre vás odpovie, nezamlčím vám nič.“ Oni povedali Jeremiášovi: „Nech je Pán pravdivý a verný svedok medzi nami, ak neurobíme podľa každého slova, s ktorým ťa Pán, tvoj Boh, pošle k nám. Či to bude dobré alebo zlé, poslúchneme hlas Pána, nášho Boha, ku ktorému ťa posielame, aby nám dobre bolo, keď počúvneme hlas Pána, nášho Boha.“

Keď uplynulo desať dní, zaznelo Jeremiášovi Pánovo slovo a on zavolal Kareho syna Johanana, všetkých vodcov bojovníkov, ktorí boli s ním, i všetok ľud, od najmenšieho až po veľkého, a povedal im: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela, ku ktorému ste ma poslali, aby som mu predložil vaše prosby: Ak pokojne zostanete v tejto krajine, vybudujem vás a nezrúcam, zasadím vás a nevytrhnem, lebo už ľutujem zlo, ktoré som vám urobil. Nebojte sa babylonského kráľa, ktorého sa tak hrozíte. Nebojte sa ho, hovorí Pán, lebo s vami som ja, aby som vás zachránil a vytrhol z jeho rúk. Dám vám, že nájdete milosť, a on sa zľutuje nad vami a dovolí vám bývať vo vašej krajine.

Ale ak si poviete: ‚Nebudeme bývať v tejto krajine‘ a nebudete počúvať hlas Pána, svojho Boha, a poviete: ‚Nie, pôjdeme do egyptskej krajiny, kde nebudeme vidieť vojnu, ani počuť zvuk poľnice, ani trpieť hladom, a tam budeme bývať,‘ potom počujte, Júdov zvyšok, Pánovo slovo. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ak ste sa rozhodli ísť do Egypta a pôjdete ta ako cudzinci, meč, ktorého sa bojíte, zasiahne vás v egyptskej krajine a hlad, ktorého sa obávate, doľahne na vás v Egypte a tam zomriete.“

Ale Kareho syn Johanan, všetci vodcovia bojovníkov a všetok ľud nepočúvli Pánov hlas, aby zostali v judejskej krajine, lež Kareho syn Johanan a všetci vodcovia bojovníkov vzali celý zvyšok Júdu — tých, čo sa vrátili zo všetkých národov, medzi ktoré boli predtým rozptýlení, aby bývali v judejskej krajine ako cudzinci — mužov, ženy, deti, kráľove dcéry a každého, koho nechal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan s Godoliášom, synom Ahikama, syna Safana, aj proroka Jeremiáša a Neriášovho syna Barucha, a išli do egyptskej krajiny, lebo neposlúchli Pánov hlas. Došli až do Tafnisu.

RESPONZÓRIUM

Jer 42, 2b; Nár 5, 3

Modli sa za nás k Pánovi, svojmu Bohu, za celý tento zvyšok, * Lebo nás zostalo tak málo z mnohých.

Osireli sme, nemáme otca, naše matky sú ako vdovy. * Lebo nás.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z listov svätého kňaza Petra Clavera

(Epist. die 31 maii 1627: A. Valtierra, S. I., San Pedro Claver, Cartagena, 1964, pp. 140-141)

Hlásať evanjelium chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým milosť

Včera, 30. mája tohto roku 1627, na sviatok Najsvätejšej Trojice, vystúpilo z veľkej lode množstvo černochov, ktorých vylákali z afrických riek. Bežali sme s dvoma košmi krásnych jabĺk, citrónov, zákuskov a neviem ešte čoho iného. Vošli sme do ich chatrče a zdalo sa nám, že sme vošli do druhej Guiney. Bolo si treba prekliesniť cestu cez húfy ľudí, kým sme sa dostali k chorým, ktorých bolo ohromné množstvo, a ležali na vlhkej alebo skôr rozmočenej zemi; aby nebola príliš rozmočená, vymysleli urobiť vyvýšeninu s primiešaním škridlí a tehlových úlomkov – toto bolo teda ich lôžko vonkoncom nevhodné nielen z tohto dôvodu, ale najmä preto, že boli nahí, bez akejkoľvek ochrany odevu.

Odložili sme teda plášť, zo skladu na tovar poznášali sme, čo bolo potrebné na zhotovenie lešenia, a tak sme pripravili miesto, kde sme potom, raziac si cestu pomedzi ozbrojené oddiely, chorých napokon priniesli. Potom sme ich rozdelili na dve skupiny: k jedným išiel môj spoločník s tlmočníkom, k druhým som išiel sám. Druhí boli černosi, ktorí boli bližšie k smrti ako k životu, už studení a sotva bolo možné nahmatať pulz v ich žilách. Pomocou škridlice sme zhŕňali žeravé uhlie a umiestnili sme ho doprostred, blízko umierajúcich. Potom sme do ohňa hodili vonné látky, mali sme ich dve plné vrecká, a všetky sme ich spotrebovali pri tejto príležitosti. Keď sme ich zakryli svojimi plášťami, lebo nič také nemajú, a od ich pánov by sme darmo iné žiadali, a keď sme im poskytli kadidlo, bolo vidno, že sa rozohriali a vrátil sa im duch života. Bolo možno vidieť, ako na nás pozerali veselými očami.

Takto sme sa im prihovorili, nie slovami, ale rukami a činmi: Veď presvedčeným, že ich sem odvliekli, aby ich zmárnili, bola by akákoľvek iná reč celkom zbytočná. Potom sme si k nim sadli alebo kľakli pri nich, vínom sme im umyli tu tváre, tu telá, milotou sme sa snažili rozveseliť ich a predkladali sme im prirodzené motívy, ktoré môžu chorých nejakým spôsobom priviesť k radosti.

Potom sme začali vysvetľovať katechizmus o krste; aké obdivuhodné sú totiž jeho účinky na telo i na dušu. Keď nám odpovedali na otázky, videli sme, že to dostatočne pochopili, a prešli sme na rozsiahlejšiu náuku, totiž o jedinom Bohu, ktorý odmieňa a tresce každého podľa zásluh, a ďalšie. Poprosili sme ich, aby si vzbudili úkon dokonalej ľútosti a dali najavo, že sa odvrátili od spáchaných hriechov. Napokon, keď sme videli, že sú dostatočne pripravení, hovorili sme im o tajomstve Trojice, Vtelenia a Umučenia a ukázali sme im Krista pribitého na kríži, ako je nakreslený nad krstným prameňom, do ktorého stekajú z Kristových rán prúdy krvi, a predriekali sme im v ich reči úkon dokonalej ľútosti.

RESPONZÓRIUM

Mt 25, 35. 40; Jn 15, 12

Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; * Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. * Veru.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si urobil svätého Petra sluhom otrokov a obdaril si ho obdivuhodnou láskou a trpezlivosťou v jeho úsilí pomôcť im; na jeho orodovanie daj, aby sme hľadali záujmy Ježiša Krista a blížnych milovali skutkom a pravdou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky