Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Tmavá noc ešte halí zem,
zakrýva farby predmetov;
nestranný sudca našich sŕdc,
voláme s úctou posvätnou:
odpusť nám hriechy, neprávosť,
zmy z duše všetku špinu, kal
a daj nám milosť, Kriste náš,
by sa nik hriechu nepoddal.
Hľa, tŕpne duša umdlená,
hryzie ju vina, mučí hriech;
túži sa zbaviť nízkosti,
k tebe sa, Kriste, privinie.
Ty zažeň v diaľne diaľavy
zo srdca hmlu a tieňavy,
nech dušu, mrakov zbavenú,
blažené svetlo zaplaví.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Prosíme, Kriste, skloň sa k nám,
ku služobníkom prosiacim:
nech zloba sveta mámivá
nevezme vieru veriacim.
Nech nezmýšľame bezbožne,
závisťou viesť sa nedajme,
urážky neodplácajme,
zlo dobrom popremáhajme.
Nech zmizne z mysle, zo srdca
hnev, lesť a pýcha života,
nech stratí sa aj lakomosť,
koreň zla, hriešna samota.
Nech láska, pravá, úprimná,
upevní zväzky pokoja,
hrdinsky žitá čistota
a viera nech nás opoja.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.
Božia cesta je čistá, †
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. *
On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.
Veď kto je Boh okrem Pána? *
Kto je skala okrem nášho Boha?
To Boh ma silou opásal *
a moju cestu urobil nepoškvrnenou.
Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa *
a postavil ma na výšinu.
Ruky mi na boj vycvičil *
a moje ramená napínajú luk kovový.
Ant. Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.
Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Dal si mi svoj štít záchranný, †
pravicou si ma podporil *
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
Mojim krokom si cestu uvoľnil *
a moje nohy nepociťujú únavu.
Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, *
a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, *
popadali mi pod nohy.
Opásal si ma udatnosťou v boji *
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.
Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek *
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
Kričali, nemal im kto pomôcť, *
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, *
šliapal som po nich ako po blate uličnom.
Vytrhol si ma zo vzbury ľudu *
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, *
a poslúcha ma na jediné slovo.
O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; †
cudzinci blednú od strachu *
a trasú sa vo svojich úkrytoch.
Ant. Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, *
nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Bože, ty si ma poveril odplatou †
a podmanil si mi národy; *
ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.
Povýšil si ma nad mojich odporcov *
a vytrhol si ma z rúk násilníka.
Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi *
a ospevovať tvoje meno žalmami.
Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, †
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, *
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.
Ant. Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Otvor mi, Pane, oči.
Aby som pozoroval divy tvojho zákona.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhej knihy Samuelovej
6, 1-23
Prenášanie archy do Jeruzalema
V tých dňoch Dávid znova zhromaždil všetkých tridsaťtisíc vybraných z Izraela. Dávid vstal a odišiel i všetok ľud, čo bol s ním, do judejskej Baaly, aby odtiaľ priniesli Božiu archu, nad ktorou sa vzýva meno Pána zástupov, ktorý tróni nad ňou na cheruboch. Božiu archu naložili na nový voz a vzali ju z Abinadabovho domu, ktorý bol na vŕšku. Abinadabovi synovia Oza a Ahio viedli voz: Oza kráčal vedľa archy, Ahio šiel pred ňou. Dávid a celý Izrael z celej sily spievali pred Pánom a hrali na citarách, harfách, bubnoch, hrkálkach a cimbaloch.
Ale keď prišli k Nachonovmu humnu, Oza vystrel ruku k Božej arche a zachytil ju, lebo voly sa rozjarili a trhli. A Pán vzplanul hnevom proti Ozovi a zabil ho pre opovážlivosť. Zomrel tam pri Božej arche. Dávid zosmutnel, že Pán tak veľmi zasiahol Ozu; a to miesto sa volá Faresoza (čiže zasiahnutie Ozu) až do dnešného dňa. Dávid sa začal báť v ten deň Pána a hovoril: „Ako príde Pánova archa ku mne?“ A nechcel obrátiť Pánovu archu k sebe, do Dávidovho mesta, ale obrátil ju do domu Gettejčana Obededoma. A tak bývala Pánova archa v dome Gettejčana Obededoma tri mesiace a Pán požehnal Obededoma i celý jeho dom.
Tu oznámili kráľovi Dávidovi: „Pán požehnal pre Božiu archu Obededoma i všetko, čo má.“ Dávid teda šiel a s radosťou priniesol Božiu archu z domu Obededoma do Dávidovho mesta. Keď tí, čo niesli Pánovu archu, urobili šesť krokov, obetoval býčka a vykŕmené teľa; a Dávid z celej sily tancoval pred Pánom, opásaný pláteným efódom. Dávid a celý dom Izraela sprevádzali Pánovu archu s jasotom a trúbením poľnice. Keď Pánova archa vchádzala do Dávidovho mesta, Saulova dcéra Michol pozerala z okna a videla kráľa Dávida, ako poskakuje a tancuje pred Pánom, a opovrhla ním vo svojom srdci.
Pánovu archu doniesli a položili ju na jej miesto uprostred stánku, ktorý pre ňu postavil Dávid. Potom Dávid priniesol Pánovi zápalné a pokojné obety. A keď dokončil zápalné a pokojné obety, požehnal ľud v mene Pána zástupov a všetkému izraelskému ľudu, mužom i ženám, dal po jednom bochni chleba, po jednom datľovom a po jednom hroznovom koláči. A ľud sa rozišiel, každý do svojho domu.
Aj Dávid sa vrátil, aby požehnal svoj dom. Dávidovi vyšla v ústrety Saulova dcéra Michol a povedala: „Aký slávny bol dnes kráľ Izraela, keď sa obnažoval pred slúžkami svojich sluhov, ako sa odhaľuje iba nejaký šašo.“ Dávid povedal Michol: „Tancujem pred Pánom. Nech je zvelebený Pán, ktorý si ma vyvolil pred tvojím otcom a pred celým jeho domom, aby ma ustanovil za vodcu Pánovho ľudu, Izraela. A budem šantiť pred Pánom, nech mnou pohŕdajú ešte viac ako doteraz a budem nízky vo vlastných očiach, ale u slúžok, o ktorých si hovorila, budem o to slávnejší.“ A Saulovej dcére Michol sa nenarodil syn až do jej smrti.
RESPONZÓRIUM
Ž 132, 8. 9; Ž 24, 7. 9
Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci. * Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy. * Tvoji kňazi.
DRUHÉ ČÍTANIE
Homília svätého kňaza Hieronyma na štyridsiaty druhý žalm novokrstencom
(CCL 78, 542-544)
Putovať budem ku vznešenému stánku
„Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou.“ A ako dychtia tamtie jelene za vodou z prameňa, tak naše jelene, tie, čo vyšli z Egypta a zo sveta a zahubili vo svojich vodách faraóna a v krste zničili celé jeho vojsko, po zabití diabla dychtia po prameňoch Cirkvi, po Otcovi i Synovi i Duchu Svätom.
O Otcovi sa píše u Jeremiáša, že je prameňom: „Opustili mňa, prameň živej vody, a vykopali si rozpraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu.“ O Synovi čítame na inom mieste: „Opustili prameň múdrosti.“ A potom o Duchu Svätom: „Kto sa napije z vody, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života“, a evanjelista hneď vysvetľuje, že to Spasiteľ hovoril o Duchu Svätom. Tým sa najjasnejšie potvrdzuje, že tri pramene Cirkvi, to je tajomstvo Trojice.
Po nich dychtí duša veriaceho, po nich dychtí duša pokrsteného a hovorí: „Po Bohu žízni moja duša, po živom prameni.“ Lebo nechcela len slabo vidieť Boha, ale dychtila úplne zanietene a žíznila ohnivo. Kým nedosiahli krst, hovorili si navzájom: „Kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?“ A tu sa im splnilo, o čo prosili: prišli a postavili sa pred Božiu tvár, zjavili sa pred oltárom a pred tajomstvom Spasiteľa.
Keď boli pripustení ku Kristovmu telu a znovuzrodili sa v prameni života, plní dôvery hovoria: „Putovať budem ku vznešenému stánku až do domu Božieho.“ Božím domom je Cirkev, ona je vznešený stánok, lebo v nej prebýva „radostné plesanie, pieseň ďakovná a vrava tých, čo hodujú“.
Povedzte teda, vy, čo ste si teraz obliekli Krista a idete za nami ako rybky na udicu a Božím slovom ste boli vytiahnutí z hlbín tohto sveta: V nás sa premenila prirodzenosť vecí. Ryby, ktoré vyťahujú z mora, zahynú. Ale nás apoštoli vytiahli z mora tohto sveta a ulovili preto, aby sme z mŕtvych ožili. Kým sme boli vo svete, naše oči boli v hlbinách a žili sme v bahne. Keď sme boli vytiahnutí z vĺn, začali sme vidieť slnko, začali sme hľadieť do pravého svetla a zmätení nesmiernou radosťou hovoríme svojej duši: „Dúfaj v Pána, lebo ho budem velebiť, moju spásu a môjho Boha.“
RESPONZÓRIUM
Ž 27, 4
O jedno prosím Pána a za tým túžim, * Aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života.
Aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám. * Aby som mohol.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si chcel, aby sme sa prostredníctvom krstnej milosti stali synmi svetla; prosíme ťa, nedopusť, aby sme upadli do tmy bludu, ale pomôž nám vždy stáť vo svetle pravdy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky