19. august 2024

Pondelok, Cezročné obdobie, 20. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Teraz je pre nás onen čas,

keď podľa Písma príde k nám

základ a hlava kráľovstva:

nebeský Ženích Kristus Pán.

V ústrety panny kráčajú,

jak počuť v evanjeliu,

nesú si jasné lampáše,

s radosťou veľkou spievajú.

No hlúpe, pravda, meškajú,

lampáše majú zhasnuté;

na bránu darmo búchajú,

dvere sú pre ne zamknuté.

A preto triezvi bedlime,

nesme si v mysli svetlo, jas,

by s piesňou v srdci Pánovi

v ústrety išiel každý z nás.

Urob nás, Pane, hodnými

mať účasť v tvojom kráľovstve,

aby sme mohli naveky

spievať ti vďačný chválospev. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ó, život svätých, cesta, nádej, spása,

Ježišu Kriste, darca čností, krásy,

náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným

spievame hymny.

Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,

čo svätí majú, po čom zbožní túžia

mysľou i citom; k tebe láska, Pane,

v srdci nám planie.

Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,

ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,

napokon daruj všetkým, mladým, starým,

nebeské dary.

Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva

Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;

Svätému Duchu zbožné piesne znejte

po celom svete. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Žalm 73
Prečo trpí spravodlivý
Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)
I

Aký dobrý je Boh voči statočným, *

 Boh voči tým, čo majú srdce čisté.

No mne sa temer nohy podlomili, *

takmer som sa zapotácal.

Lebo som žiarlil na chvastúňov, *

keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, *

sú zdraví a vypasení,

nesužujú sa ako iní smrteľníci, *

ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *

a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.

Akoby z tuku sa liahne ich zloba *

a vybuchuje zlomyseľnosť.

Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *

povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu *

a jazyk sa im vláči po zemi.

Sedia si na výšinách *

a nezasahuje ich povodeň.

Vravia si: „Vari to vidí Boh? *

A vie o tom Najvyšší?“

Hľa, to sú hriešnici: *

bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.

Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

II

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *

a v nevinnosti som si ruky umýval;

šľahaný som deň čo deň *

a trestaný už od rána.“

Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *

to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.

Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *

zrejme to bolo nad moje sily,

kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *

kde som pochopil, aký bude ich koniec.

Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *

a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! *

Náhle je po nich, hynú od hrôzy.

Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *

tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

III

Moje srdce je plné trpkosti *

a celé vnútro doráňané.

Hlúpy som bol a nechápavý *

a pred tebou som bol ako dobytča.

Ale ja som stále pri tebe *

a ty mi držíš pravicu.

Vedieš ma podľa svojho zámeru *

a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? *

A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.

Hynie mi telo i srdce, *

no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.

Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *

zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.

Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *

a v Pánu Bohu svoju nádej mať

a ohlasovať všetky jeho diela *

v bránach dcéry sionskej.

Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.

Mojim ústam sú sladšie ako med.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

3, 1-15

Výčitky Jeruzalemu

Hľa, Panovník, Pán zástupov,

berie Jeruzalemu a Júdovi oporu a ochranu,

všetku oporu chleba a všetku oporu vody,

hrdinu i bojovníka,

sudcu, proroka, veštca i starca,

veliteľa nad päťdesiatimi i hodnostára,

radcu, mudrca

i skúseného zaklínača.

A chlapcov im dám za kniežatá,

výrastkovia budú vládnuť nad nimi.

A ľud sa vzbúri, muž proti mužovi,

každý proti svojmu blížnemu:

chlapec sa drzo osopí na starca

a niktoš na šľachtica.

Muž chytí svojho brata

v dome svojho otca:

„Máš odev,

buď naším kniežaťom,

tieto rozvaliny budeš mať pod rukou.“

On zvolá v ten deň:

„Nie som lekár

a v mojom dome niet chleba ani odevu;

neustanovujte ma za knieža ľudu.“

Jeruzalem padá, Júda sa rúti,

lebo ich jazyk a ich činy sú proti Pánovi

a dráždia oči jeho velebnosti.

Výraz ich tváre svedčí proti nim;

rozhlasujú svoj hriech ako Sodoma, nijako ho netaja.

Beda im,

lebo sa im zlo vrátilo.

Povedzte spravodlivému: „Dobre,“

lebo bude jesť ovocie svojich činov.

Beda, zle bude bezbožnému,

dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.

Dieťa utláča môj ľud

a ženy nad ním panujú.

Ľud môj, tí, čo ti lichotia, ťa klamú,

a mätú cestu, po ktorej kráčaš.

Pán vstáva, aby žaloval,

stojí, aby súdil národy.

Pán sa príde súdiť

so staršími svojho ľudu a s jeho kniežatami:

„Vy ste spásali vinicu

a čo ste ulúpili chudákom, máte vo svojich domoch.

Prečo dlávite môj ľud

a mliaždite tvár bedárov?“,

hovorí Pán, Boh zástupov.

RESPONZÓRIUM

Iz 3, 10. 11. 13

Povedzte spravodlivému: Dobre, lebo bude jesť ovocie svojich činov. * Beda, zle bude bezbožnému, dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.

Pán vstáva, aby žaloval, stojí, aby súdil národy. * Beda.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z komentára svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób

(Lib. 3, 39-40: PL 75, 619-620)

Zvonka boje, vnútri úzkosti

Svätí mužovia sa dostávajú do ťažkého boja, lebo v jednom a tom istom čase musia na jedných udrieť, druhých presviedčať; tamtým nastavujú štít trpezlivosti, na týchto vrhajú strely učenia. Ale do oboch zápasov sa púšťajú s obdivuhodnou silou a umením, lebo o vnútorných prevrátenostiach vedia múdro poučiť a vonkajšími protivenstvami statočne pohŕdajú. Týchto učia a naprávajú, tamtých trpezlivosťou krotia. Útočiacich nepriateľov vytrvalosťou zahanbujú a slabších spoluobčanov súcitom vracajú k spáse. Jedným sa stavajú na odpor, aby nestrhli aj iných, o druhých sa boja, aby úplne nezišli zo správnej cesty.

Pozrime sa, ako vojak z Božieho tábora bojuje proti obidvom. Hovorí: „Zvonka boje, vnútri úzkosti.“ Vyratúva boje, ktoré musí prestáť zvonka: „V nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi.“ A dodáva, aké šípy vrhá v tomto boji proti nepriateľovi: „V námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote.“

Ale nech povie, ako bedlivo strážil a chránil aj tábor, hoci bol zaujatý toľkými bojmi. Lebo hneď dodáva: „A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi.“ Pozrite, statočne vybojúva boje v sebe a milosrdne sa zasadzuje a chráni blížnych. Hovorí o zle, ktoré znáša, a pridáva dobrá, ktoré rozdáva.

Uvedomme si teda, aké je to namáhavé v jednom a tom istom čase zvonka znášať protivenstvá a vnútri chrániť to, čo je slabé. Zvonka podstupuje boje, lebo ho šľahajú korbáčmi, spútavajú okovami. Vnútri nosí strach, lebo sa bojí, že jeho utrpenie uškodí nie jemu, ale učeníkom. A preto im píše: „Nech sa nik neplaší v týchto súženiach; veď sami viete, že je to náš údel.“ O iných sa bál pri vlastnom utrpení, aby učeníci neodmietli vyznávať vieru, keď sa dozvedia, že bol zbičovaný pre vieru.

Aká nesmierna láska! Nedbá, že sám trpí, a stará sa, aby učeníci nepodľahli v srdci nesprávnemu presvedčeniu. Nič si nerobí z rán na svojom tele, a iným lieči rany v srdci. Je totiž príznačné pre spravodlivých, že uprostred bolestí a súžení nezabúdajú sa starať o dobro iných. Aj keď sami znášajú protivenstvá a trpia, starajú sa o potreby iných a učia ich. Sú ako veľkí lekári, ktorí sú ranení a chorí. Sami znášajú boľavé rany, a iným podávajú lieky na uzdravenie.

RESPONZÓRIUM

Porov. Jób 13, 20-21; Jer 10, 24

Nezakrývaj mi, Pane, svoju tvár; vzdiaľ svoju ťažkú ruku odo mňa * A nech ma nedesí hrôza z teba.

Trestaj ma, Pane, milosrdne, nie v svojom rozhorčení, aby si ma nezničil. * A nech ma.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, pripravil si duchovné bohatstvo všetkým, čo ťa milujú; naplň naše srdcia svojou vrúcnou láskou, aby sme ťa vždy a nadovšetko milovali a dosiahli od teba prisľúbené dedičstvo, ktoré prevyšuje všetky naše túžby. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky