8. marec 2024

Sv. Jána od Boha, rehoľníka
na spomienku

Narodil sa v Portugalsku roku 1495. Po živote plnom nebezpečenstiev vo vojenskej službe zatúžil po niečom lepšom a celkom sa venoval službe chorým. V Granade v Španielsku založil nemocnicu a zhromaždil okolo seba spoločníkov, ktorí potom založili rehoľu Milosrdných bratov svätého Jána od Boha. Vynikal predovšetkým láskou k núdznym a chorým. Zomrel v Granade roku 1550.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Žalm 69, 2-22. 30-37
Nadšenie pre Boží dom
Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. (Mt 27, 34)
I

Zachráň ma, Bože, *

lebo voda mi vystúpila až po krk.

V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *

dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.

Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *

Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Viac než mám vlasov na hlave, *

je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.

Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *

musel som vrátiť, čo som neulúpil.

Bože, ty poznáš moju pochabosť *

a moje poklesky nie sú ti skryté.

Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *

Pane, Bože zástupov.

Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *

čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

Pre teba znášam potupu *

a hanba mi pokrýva tvár.

Svojim bratom som sa stal cudzincom *

a synom svojej matky neznámym.

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *

padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.

V pôstoch som si dušu vyplakal, *

no aj to mi bolo na potupu.

I vrecovinu som si obliekol *

a príslovečným som sa stal.

Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *

a pri víne pospevujú o mne pijani.

Ant. Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Ant. 2 Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.

II

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *

v tomto čase milosti.

Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *

pre svoju vernosť mi pomôž.

Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †

a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *

i z hlbokých vôd.

Nech ma nezatopí príval vôd, †

nech ma nepohltí hlbina *

a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *

pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.

Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *

veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

Príď ku mne a zachráň ma, *

so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.

Ty poznáš moju potupu, *

moju hanbu i moje zneuctenie.

Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *

Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.

Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *

čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.

Do jedla mi dali žlče *

a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Ant. Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.

III

Som úbožiak, plný bolesti; *

tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.

Piesňou chcem Božie meno osláviť *

a velebiť ho chválospevmi.

A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *

ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *

hľadajte Boha a srdce vám oživne.

Lebo Pán vypočuje chudobných *

a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.

Nech ho chvália nebesia i zem, *

moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

Lebo Boh zachráni Sion †

a vybuduje mestá Júdove; *

usadia sa tam a budú ich majetkom.

A zdedia ho potomci jeho služobníkov *

a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

Ant. Hľadajte Boha a srdce vám oživne.

Obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.

Veď on je dobrotivý a milosrdný.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

35, 30 — 36, 1; 37, 1-9

Vyhotovenie stánku a archy

V tých dňoch Mojžiš povedal synom Izraela: „Pozrite, Pán povolal po mene Beseleela, syna Uriho, syna Hurovho, z Júdovho kmeňa, a naplnil ho Božím duchom, múdrosťou, chápavosťou a zručnosťou na každú prácu, aby vedel navrhnúť a vyhotoviť umelecké dielo zo zlata, striebra a medi, rezať a osádzať drahokamy, vyrezávať drevo a všetko, čo remeselník dokáže. Vložil mu do srdca aj schopnosť učiť iných; jemu i Achisamechovmu synovi Oholiabovi z Danovho kmeňa. Oboch naplnil múdrosťou, aby vedeli vyhotoviť umelecké diela z remesla ryteckého a výšivkárskeho z modrého a červeného purpuru, šarlátu a kmentu i tkáčske práce; toto všetko vedeli urobiť a ešte vymyslieť aj všeličo nové.“

A tak Beseleel a Oholiab i všetci múdri muži, ktorým Pán dal múdrosť a chápavosť, aby vedeli umelecky tvoriť, urobili všetko, čo bolo potrebné pre svätyňu a čo prikázal Pán.

Beseleel zhotovil aj archu z akáciového dreva, dva a pol lakťa dlhú, pol druha lakťa širokú a pol druha lakťa vysokú. Obložil ju rýdzim zlatom znútra i zvonku a dookola ju obrúbil zlatým vencom. Na jej štyri nohy ulial štyri zlaté krúžky; dva krúžky na jednej strane a dva na druhej. Urobil aj žrde z akáciového dreva a potiahol ich zlatom; a zastrčil ich do krúžkov po stranách archy, aby sa dala nosiť.

Ďalej urobil zľutovnicu z najrýdzejšieho zlata, dva a pol lakťa dlhú a pol druha lakťa širokú. Urobil aj dvoch cherubov na oboch koncoch zľutovnice z tepaného zlata; jedného cheruba na jednom konci, druhého cheruba na druhom konci. Dvaja cherubi na dvoch koncoch zľutovnice mali krídla vystreté nahor, svojimi krídlami zakrývali zľutovnicu a hľadeli jeden na druhého i na zľutovnicu.

RESPONZÓRIUM

Ž 84, 2. 3; 46, 5. 6

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových. * Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému.

Posvätný stánok Najvyššieho. Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede. * Moje srdce.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z komentára svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób

(Lib. 13, 21-23; PL 75, 1028-1029)

Tajomstvo nášho vzkriesenia

Blahoslavený Jób ako predobraz svätej Cirkvi raz hovorí v zastúpení tela, inokedy zasa v zastúpení Hlavy. A keď hovorí o jej údoch, zrazu prechádza k slovám Hlavy. Tak sa aj tu dodáva: „Takto som trpel, hoci na mojich rukách nelipne neprávosť a moja modlitba k Bohu je čistá.“

Trpel, hoci na jeho rukách nelipla neprávosť. On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach, a predsa znášal bolesť na kríži pre naše vykúpenie. Jedine jeho modlitba k Bohu bola čistá, lebo aj vo chvíli bolestného utrpenia sa modlil za prenasledovateľov: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“

Veď čo čistejšie možno povedať alebo myslieť si pri modlitbe, ako keď sa niekto milosrdne prihovára aj za tých, ktorí ho týrajú?! Len tak sa mohlo stať, že zúriví prenasledovatelia, ktorí vylievali krv nášho Vykupiteľa, neskôr ju s vierou pili a hlásali o ňom, že je Boží Syn.

O tejto krvi sa výstižne dodáva: „Zem, nezakrývaj moju krv, ani moje volanie nech nenájde na tebe miesto, kde by ho nebolo počuť.“ Ale hriešnemu človekovi hovorí: „Zem si a do zeme pôjdeš.“

A zem neukryla krv nášho Vykupiteľa, lebo každý hriešnik, ktorý prijíma cenu svojho vykúpenia, vyznáva ju a chváli a zvestuje blížnym, ako môže.

Zem nezakryla jeho krv, lebo svätá Cirkev už ohlasuje tajomstvo svojho vykúpenia vo všetkých končinách sveta.

Treba si všimnúť, čo sa dodáva: „Ani moje volanie nech nenájde na tebe miesto, kde by ho nebolo počuť.“ Sama krv vykúpenia, ktorú prijímame, je volaním nášho Vykupiteľa. Preto aj Pavol hovorí: „Boli ste pokropení krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova.“ A o Ábelovej krvi Boh povedal: „Hlas krvi tvojho brata kričí ku mne zo zeme.“

Aby teda sviatosť Pánovho umučenia nebola v nás márna, musíme napodobňovať, čo prijímame, a iným hlásať, čo uctievame.

Lebo keby jazyk mlčal o tom, čo srdce verí, jeho volanie by v nás našlo miesto, kde by ho nebolo počuť. Ale aby v nás jeho volanie nebolo skryté, každý z nás podľa svojich schopností musí oboznamovať blížnych s tajomstvom svojho nového života.

RESPONZÓRIUM

Porov. Gn 4, 10. 11; Hebr 12, 24

Hlas krvi tvojho Syna, nášho brata, volá zo zeme k tebe, Pane. * Požehnaná zem, ktorá otvorila ústa, aby prijala krv Vykupiteľa.

Toto je to pokropenie krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova. * Požehnaná.

ČÍTANIE

Z Listov svätého rehoľníka Jána od Boha

(Archiv. gen. Ord. Hospit., Quaderno: De las cartas..., ffo 23v-24r; 27rv: O. Marcos, Cartas y escritos de Nuestro Glorioso Padre San Juan de Dios, Madrid, 1935, pp. 18-19; 48-50)

Verný Kristus sa postará o všetko

Keby sme mali pred očami Božie milosrdenstvo, nikdy by sme – kým vládzeme – neochabovali v konaní dobra. Lebo keď z lásky k Bohu dávame chudobným to, čo nám on daroval, sľubuje nám za to stonásobne viac vo večnej blaženosti. Aký šťastný obchod, aký bohatý zisk! Kto by nedal tomuto vynikajúcemu obchodníkovi všetko, čo má, keď sa on stará o naše záležitosti a s rozpätými ramenami nalieha, aby sme sa obrátili k nemu, oplakali svoje hriechy a slúžili láske, najprv láske voči sebe a potom voči blížnemu. Veď ako voda uháša oheň, tak láska likviduje hriech.

Prichádza sem toľko chudobných, že sa veľmi často čudujem, ako ich možno uživiť. Ale Ježiš Kristus sa o všetko stará a všetkých kŕmi. Veľa chudobných prichádza do Božieho domu, lebo mesto Granada je veľké a veľmi studené, najmä teraz v zime. Vyše stodesať ich teraz býva v tomto dome: chorí, zdraví, sluhovia a pocestní. Pretože toto je generálny dom, prijíma chorých každého druhu a stavu: chromých, mrzákov, malomocných, nemých, choromyseľných, ochrnutých, prašivých, starcov i mnoho detí; navyše sem prichádzajú nespočetní pútnici a cestujúci. Poskytujeme im oheň, vodu, soľ a nádoby, aby si mohli uvariť jedlo. A na týchto všetkých nedostávame nijaké peňažné prostriedky, ale Kristus sa postará.

A tak tu zápasím s dlhmi a som zajatcom pre Ježiša Krista. Často ma dlhy tak tlačia, že sa pre ne neodvážim vyjsť z domu. A keď vidím, ako toľkí chudobní bratia a moji blížni trpia nad svoje sily a ako ich trápia toľké duševné alebo telesné biedy, a ja im nemôžem pomôcť, som veľmi smutný. Ale dôverujem Kristovi, veď on pozná moje srdce. Preto hovorím: Zlorečený človek, ktorý sa spolieha na ľudí, a nie iba na Krista. Od ľudí sa raz odlúčiš, či chceš, alebo nechceš. Ale Kristus je verný a zostáva. Kristus sa postará o všetko. Jemu vzdávajme ustavične vďaky. Amen.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 58, 7-8

Lám hladnému svoj chlieb, blúdiacich bedárov zaveď do svojho domu. * Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť.

Ak uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím blížnym sa neskrývaj. * Vtedy.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si naplnil svätého Jána duchom milosrdenstva; daj, prosíme, aby sme si aj my, keď konáme skutky lásky, zaslúžili miesto medzi vyvolenými v tvojom kráľovstve. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky