22. apríl 2024

Pondelok, Veľkonočné obdobie, 4. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Toto je pravý Boží deň,

žiariaci svetlom blaživým,

veď celý svet krv Kristova

zbavila jeho ťažkých vín.

On vrátil slepým svetlo, zrak

a hriešnym novú vieru vlial;

kto by sa musel strachom chvieť,

keď Pán i z lotra hriechy sňal?

Anjeli hľadia v úžase,

aký trest Kristus musel zniesť;

a lotor pri ňom kajúci

má prísľub raja ešte dnes.

Obdivuhodné tajomstvo:

sám Boh si ľudské telo vzal,

by telo zbavil nákazy,

aby hriech, vinu z ľudí sňal.

Môže byť niečo vzácnejšie,

keď milosť vinu zamení,

keď láska strávi, zničí strach

a v smrti život pramení?!

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:

Nech z výšin neba radosť znie,

nech jasá more, plesá zem:

Ukrižovaný z mŕtvych vstal

a smrteľníkom život dal.

Vracia sa milostivý čas,

deň spásy zjavuje sa zas;

v ňom Baránkovou krvou svet

obmytý skvie sa ako kvet.

Tá smrť, tá láska zranená

vín odpustenie znamená;

zmučený silu nestratil

a premožený zvíťazil.

V tom máme nádej; veríme,

že s Kristom k sláve prídeme,

aj my budeme vzkriesení

a vlastniť život blažený.

A preto všetci, čo sme tu,

obetu čistú, presvätú

nábožne slávme, slávnostne,

veď všetko dobro plynie z nej.

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. Aleluja. 

Žalm 73
Prečo trpí spravodlivý
Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)
I

Aký dobrý je Boh voči statočným, *

 Boh voči tým, čo majú srdce čisté.

No mne sa temer nohy podlomili, *

takmer som sa zapotácal.

Lebo som žiarlil na chvastúňov, *

keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, *

sú zdraví a vypasení,

nesužujú sa ako iní smrteľníci, *

ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *

a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.

Akoby z tuku sa liahne ich zloba *

a vybuchuje zlomyseľnosť.

Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *

povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu *

a jazyk sa im vláči po zemi.

Sedia si na výšinách *

a nezasahuje ich povodeň.

Vravia si: „Vari to vidí Boh? *

A vie o tom Najvyšší?“

Hľa, to sú hriešnici: *

bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.

Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným. Aleluja.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

II

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *

a v nevinnosti som si ruky umýval;

šľahaný som deň čo deň *

a trestaný už od rána.“

Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *

to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.

Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *

zrejme to bolo nad moje sily,

kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *

kde som pochopil, aký bude ich koniec.

Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *

a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! *

Náhle je po nich, hynú od hrôzy.

Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *

tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. Aleluja.

III

Moje srdce je plné trpkosti *

a celé vnútro doráňané.

Hlúpy som bol a nechápavý *

a pred tebou som bol ako dobytča.

Ale ja som stále pri tebe *

a ty mi držíš pravicu.

Vedieš ma podľa svojho zámeru *

a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? *

A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.

Hynie mi telo i srdce, *

no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.

Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *

zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.

Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *

a v Pánu Bohu svoju nádej mať

a ohlasovať všetky jeho diela *

v bránach dcéry sionskej.

Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. Aleluja.

Moje srdce i moje telo. Aleluja.

Vznášajú sa k Bohu živému. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

13, 1-18

Dve šelmy

Ja, Ján, videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala desať rohov a sedem hláv; na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená. Šelma, ktorú som videl, podobala sa leopardovi; nohy mala ako medveď a jej tlama bola ako tlama leva. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc. Jedna z jej hláv bola akoby smrteľne ranená, ale jej smrteľná rana sa zahojila.

Celá zem obdivovala šelmu; klaňali sa drakovi, že dal moc šelme, a klaňali sa aj šelme a volali: „Kto je podobný šelme a kto môže s ňou bojovať?“

A dostala tlamu, aby hovorila veľké veci, aby sa rúhala, a dostala moc pôsobiť na štyridsaťdva mesiacov. A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala jeho menu a jeho stánku i tým, čo bývajú v nebi. A bolo jej dovolené viesť vojnu proti svätým a zvíťaziť nad nimi. Dostala moc nad každým kmeňom, ľudom, jazykom a národom. Budú sa jej klaňať všetci, čo obývajú zem, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života Baránka, ktorý bol zabitý. Kto má uši, nech počúva:

Kto má ísť do zajatia,

pôjde do zajatia.

Kto má byť zabitý mečom,

musí byť mečom zabitý.

V tomto je trpezlivosť a viera svätých.

Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme. Mala dva rohy podobné Baránkovým, ale hovorila ako drak. Vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, že sa zem a jej obyvatelia klaňajú prvej šelme, ktorej sa zahojila smrteľná rana. A robí veľké znamenia, ba spôsobuje, že aj oheň z neba pred zrakmi ľudí zostupuje na zem. A zvádza obyvateľov zeme znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, nahovára obyvateľov zeme, aby urobili obraz šelme, čo má ranu od meča a ožila. A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený. A pôsobí, že všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú ruku alebo na čelo znak, a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena. V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť.

RESPONZÓRIUM

Zjv 3, 5; Mt 10, 22

Kto zvíťazí, ten bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života, * Ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi. Aleluja.

Kto vytrvá do konca, bude spasený. * Ale vyznám.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Knihy svätého biskupa Bazila O Duchu Svätom

(Cap. 15, 35-36: PG 32, 130-131)

Duch oživuje

Pán, ktorý riadi náš život, ustanovil nám krstnú zmluvu ako obraz smrti i života. Voda poskytuje obraz smrti, Duch ponúka záloh života. Z toho je nám teda jasné, čo sme hľadali, prečo sa voda spája s Duchom. Krstom sa totiž sledujú dva ciele: jednak umŕtviť hriešne telo, aby už potom neprinášalo ovocie smrti, jednak žiť v Duchu, aby sme z toho mali ovocie posvätenia. Voda je obrazom smrti, lebo prijíma telo ako hrob. No Duch vlieva oživujúcu silu a obnovuje naše duše zo smrti hriechu k pôvodnému životu. Toto teda znamená znova sa narodiť z vody a z Ducha. Vo vode sa uskutočňuje smrť, no Duch nám prináša život.

Veľké tajomstvo krstu sa teda uskutočňuje trojnásobným ponorením a trojnásobným vzývaním, aby sa tak zobrazila aj smrť a aby sa odovzdaním božskej náuky osvietil duch krstencov. Preto ak je vo vode nejaká milosť, nepochádza z prirodzenosti samej vody, ale z prítomnosti Ducha. Veď krst neodstraňuje telesnú špinu, ale vyprosuje u Boha čisté svedomie. Preto keď nás Pán pripravuje na život po zmŕtvychvstaní, oznamuje nám, že máme žiť celkom podľa evanjelia. Prikazuje, aby sme sa nehnevali, aby sme znášali zlo a boli čistí od túžby po rozkošiach, aby sme nelipli k peniazom. Takže už teraz anticipovane prijímame rozhodnutím svojho ducha, čo budúci vek vlastní podľa prirodzenosti.

Skrze Ducha Svätého sa nám znova dáva raj, vystupujeme do nebeského kráľovstva a vraciame sa do stavu adoptovaných synov. On nám dáva odvahu volať Boha svojím Otcom, on nám umožňuje mať účasť na Kristovej milosti, nazývať sa synmi svetla a mať podiel na večnej sláve, slovom: mať neobmedzenú plnosť požehnania, a to aj v tomto, aj v budúcom veku. Veď na milosť dobier, ktoré sú pre nás uložené v prisľúbeniach – a s vierou očakávame, že ich budeme požívať –, hľadíme akoby v zrkadle tak, akoby tu už boli. A ak je záloh takýto, potom aká bude plnosť daru?! A keď sú už prvotiny také, aké bude celkové dovŕšenie?!

RESPONZÓRIUM

Keď sa naše telo vynára z kúpeľa po starých hriechoch, * Prilieta holubica Svätého Ducha, vypustená z neba, a prináša Boží pokoj, pričom koráb predstavuje Cirkev. Aleluja.

Šťastná sviatosť vody, ktorá nás vyslobodzuje pre večný život. * Prilieta.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, dokonalé svetlo blažených, ty si nám umožnil už tu na zemi sláviť veľkonočné tajomstvá; daj, prosíme, aby sme sa vo večnosti radovali z plnosti tvojej milosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky