Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Večné svetlo, mocná žiara,
deň, čo nikdy nezhasne,
víťaz nad tmou, nad tmou noci
tvoríš svetlo prekrásne,
rozháňaš noc, ničíš temno,
myseľ čistíš úžasne.
Keď sa zjavíš, precitneme,
keď zavoláš, vstávame,
keď nám svietiš, blažení sme,
a keď mizneš, padáme;
tvoj jas zničí vládu smrti,
v tvojom svetle jasáme.
S tebou i smrť premôžeme,
temnú noc a celý svet;
preto nám daj, kráľ náš večný,
ono svetlo jasavé,
ktoré noc už nezatemní,
ale bude piesňou znieť.
Sláva Otcu, sláva Tebe,
sláva Duchu Svätému,
v troch osobách jedinému
Bohu nášmu pravému,
životu a svetlu, láske,
sláva Menu milému. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Bože, čo sám si zo seba,
Bože, Syn, Otca veleba,
Bože, Duch, ktorý plynieš z nich,
príď ku nám, pomôž, čuj náš vzdych.
Ty nášho srdca túžba, jas,
ty láska, svätosť, krása krás,
ty radosť naša, pomôž nám
pozdvihnúť dušu k výšinám.
Otec, Pán všade na zemi,
so Synom z Panny zrodeným
spravuj nás v Duchu Presvätom,
veď kroky naše životom.
Trojica, žriedlo života,
aká je tvoja dobrota:
stvorila ľudstvo ponajprv,
obnovila ho skrze Krv.
Bo Jednota nás stvorila,
Kristova láska spasila,
on za nás trpel, mal nás rád:
sme Božie deti, on – náš brat.
Trojici Svätej radosť buď,
pokoj a moc a vláda, súd,
všemohúcnosť a ozdoba,
úcta a česť a veleba. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Ant. Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Ant. Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †
a kto kráča bez úhony, *
tomu ukážem Božiu spásu.“
Ant. Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
Neprestávame sa za vás modliť a prosiť.
Aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
13, 13 – 14, 6
Jób sa dovoláva Božieho súdu
Jób odpovedal svojim priateľom:
„Mlčte už trochu, aby som aj ja mohol hovoriť,
potom nech príde na mňa čokoľvek.
Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov
a svoj život vložiť do svojich rúk?
Aj keby ma zabil, v neho budem dúfať,
ale aj tak budem obhajovať svoje cesty pred ním.
A toto bude moja záchrana:
veď bezbožný nemá prístup pred neho.
Vypočujte moju reč,
nech vám prenikne do uší moje vysvetlenie.
Pozrite, usporiadal som súd
a viem, že z neho vyjdem spravodlivý.
Kto sa chce pravotiť so mnou?
Lebo potom umĺknem a skonám.
Len dve veci mi neurob
a potom sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:
Vzdiaľ svoju ruku odo mňa
a nech ma nedesí hrôza z teba.
Zavolaj ma a ja ti odpoviem,
alebo ja budem hovoriť a ty odpovieš mne.
Koľko je mojich neprávostí a hriechov?
Ukáž mi moje zločiny a priestupky!
Prečo skrývaš svoju tvár
a považuješ ma za svojho nepriateľa?
Tvrdo zachádzaš s listom, čo vietor unáša,
a prenasleduješ suché steblo.
Veď píšeš proti mne trpké rozsudky
a vyčítaš mi hriechy mojej mladosti.
Vložil si moje nohy do klady,
dávaš pozor na všetky moje chodníky
a sleduješ stopy mojich nôh.
Som ako vrece, čo sa rozpadáva,
a ako odev, ktorý žerie moľ.
Človek narodený zo ženy
žije krátko, ale nepokoja má dosýta.
Vypučí ako kvet a uschne,
uteká ako tieň a nezastane.
A ešte uznáš za hodné otvoriť na takéhoto svoje oči
a predviesť ho na súd so sebou?
Kto môže z nečistého urobiť čistého?
Veru nik!
Ak sú určené dni človeka
a počet jeho mesiacov je u teba,
ak má vytýčené hranice, ktoré neprekročí,
odvráť od neho svoj pohľad, aby si oddýchol,
kým si neodslúži svoje dni ako nádenník.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Jób 13, 20. 21; porov. Jer 10, 24
Nezakrývaj ma, Pane, pred svojou tvárou; vzdiaľ svoju ruku odo mňa * A nech ma nedesí hrôza z teba.
Trestaj ma, Pane, milosrdne, nie v svojom rozhorčení, aby si ma nezničil. * A nech ma.
DRUHÉ ČÍTANIE
Zo Zápisov o mučeníctve svätého Justína a jeho spoločníkov
(Cap. 1-5: cf. PG 6, 1566-1571)
Prilipol som k pravému kresťanskému učeniu
Svätých chytili a priviedli k rímskemu prefektovi, ktorý sa volal Rustikus. Keď ich postavili pred súdnu stolicu, prefekt Rustikus povedal Justínovi: „Predovšetkým vyznaj vieru v bohov a podriaď sa cisárom!“ Justín odpovedal: „Nik nás nemá právo žalovať alebo väzniť za to, že poslúchame príkazy nášho Spasiteľa Ježiša Krista.“
Rustikus sa opýtal: „Aké učenie vyznávaš?“ Justín odpovedal: „Usiloval som sa preskúmať všetky náuky, ale prilipol som k pravému, kresťanskému učeniu, aj keď ho neprijímajú tí, čo sú v zajatí omylov.“
Prefekt Rustikus vravel: „A ty prijímaš toto učenie, ty nešťastník?!“ Justín odvetil: „Áno, a nasledujem ho s pravou vierou.“
Prefekt Rustikus sa opýtal: „Aká je to viera?“ Justín odpovedal: „Že uctievame kresťanského Boha a sme presvedčení, že on jediný je od počiatku ako stvoriteľ a pôvodca celého stvorenia, sveta viditeľného i neviditeľného. A ctíme si aj Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorého predpovedali proroci, že príde ako hlásateľ spásy ľudského pokolenia a učiteľ vynikajúcich učeníkov. Lenže ja som iba človek a uvedomujem si, že toho môžem len veľmi málo povedať vzhľadom na jeho nekonečné božstvo. Ale spolieham sa na istú prorockú silu, lebo ten, o ktorom som práve povedal, že je Boží Syn, bol predpovedaný. A viem, že proroci z nebeského vnuknutia predpovedali jeho príchod k ľuďom.“
Rustikus sa spýtal: „Teda si kresťan?“ Justín odpovedal: „Áno, som kresťan.“
Prefekt povedal Justínovi: „Počuj ty, čo hovoríš, že si učený, a myslíš si, že poznáš pravé učenie: Si si istý, že vystúpiš do neba, keď ťa dám zbičovať a sťať?“ Justín vravel: „Dúfam, že budem bývať v jeho dome, ak toto podstúpim. Lebo viem, že všetci, čo budú správne žiť, dostanú Božiu milosť až do skončenia sveta.“
Prefekt Rustikus pokračoval: „Tak ty si teda myslíš, že vystúpiš do neba a dostaneš nejakú náležitú odmenu?“ Justín povedal: „Nemyslím si, ale spoľahlivo to viem a som si celkom istý.“
Prefekt Rustikus povedal: „A teraz poďme k veci, lebo je naliehavá a súri. Dohodnite sa a spoločne obetujte bohom!“ Justín odvetil: „Nik rozumný neklesne z nábožnosti do bezbožnosti.“
Prefekt Rustikus vyhlásil: „Ak nevykonáte, čo vám prikazujem, dám vás nemilosrdne mučiť.“ Justín vravel: „Máme sľúbené, že keď budeme trpieť pre nášho Pána Ježiša Krista, budeme spasení. Lebo toto nám zaistí spásu a dôveru pred hroznejším súdom, pred všeobecným súdom nášho Pána a Spasiteľa.“
Takisto hovorili aj ostatní mučeníci: „Rob, čo chceš; my sme kresťania a modlám neobetujeme.“
Prefekt Rustikus vyniesol rozsudok: „Tých, ktorí nechceli obetovať bohom a splniť cisárov rozkaz, treba zbičovať a odviesť na popravu podľa predpisov zákona.“ Svätí mučeníci oslavovali Boha, vyšli na zvyčajné miesto, kde im sťali hlavu, a vyznaním Spasiteľa zavŕšili mučeníctvo.
RESPONZÓRIUM
Porov. Sk 20, 21. 24; Rim 1, 16
Dosvedčil som vieru v nášho Pána Ježiša Krista a ničoho sa nebojím. * Ani svoj život si veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal: svedčiť o evanjeliu Božej milosti.
Lebo ja sa za evanjelium nehanbím; veď ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi. * Ani svoj.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si svätého mučeníka Justína obdivuhodne priviedol k jedinečnému poznaniu Ježiša Krista skrze kríž, ktorý je pre múdrych bláznovstvom; na jeho orodovanie dopraj, aby sme odmietali bludné náuky a upevňovali sa vo viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky