Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo.
HYMNUS
Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.
Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.
Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.
Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Spievajte Pánovi, pamätajte na divy, čo učinil.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, *
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Spievajte mu a hrajte, *
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
Jeho svätým menom sa honoste; *
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
Hľadajte Pána a jeho moc, *
hľadajte vždy jeho tvár.
Pamätajte na divy, čo učinil, *
na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, *
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.
On, Pán, je náš Boh; *
jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
Večne pamätá na svoju zmluvu, *
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, *
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.
Jakubovi to stanovil za zákon, *
Izraelovi za zmluvu večitú,
keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu *
ako váš podiel dedičný.“
Keď ich bolo ešte neveľa, *
iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
a od kmeňa prechodili ku kmeňu, *
z jedného kráľovstva k inému národu,
nedovolil, aby im ľudia krivdili; *
i kráľov karhal kvôli nim:
„Netýkajte sa mojich pomazaných, *
neubližujte mojim prorokom.“
Ant. Spievajte Pánovi, pamätajte na divy, čo učinil.
Ant. 2 Pán neopustil spravodlivého, ktorého predali, a vyslobodil ho z rúk hriešnikov.
Hlad privolal na krajinu *
a poničil všetku zásobu chleba.
Pred nimi poslal muža, *
Jozefa, ktorého predali za otroka.
Putami jeho nohy zovreli *
a jeho šiju železom;
no potom došlo na jeho slová, *
Pán dokázal jeho nevinnosť.
Vyslobodil ho posol kráľovský, *
prepustil ho vládca národov;
ustanovil ho za pána svojho domu *
a za správcu všetkého svojho majetku,
aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle *
a jeho starcov učil múdrosti.
Ant. Pán neopustil spravodlivého, ktorého predali, a vyslobodil ho z rúk hriešnikov.
Ant. 3 Pán pamätal na slová svojho záväzku a vyviedol svoj ľud v radosti.
I prišiel Izrael do Egypta *
a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.
Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil *
a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud *
a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
Poslal svojho sluhu Mojžiša *
a Árona, ktorého si vyvolil.
A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia *
a zázraky v Chámovej krajine.
Zoslal temnoty a zahalil ich, *
lež oni sa jeho slovám spriečili.
Ich vody na krv premenil *
a pozabíjal ich ryby.
Ich krajina sa zahemžila žabami, *
vnikli až do paláca kráľovho.
Rozkázal a prileteli roje múch, *
všetky končiny zaplavili komáre.
Namiesto dažďa im zoslal kamenec, *
žeravý oheň do ich krajiny.
A zbil im révu i figovník, *
dolámal stromy na ich území.
Rozkázal a prileteli kobylky, *
nespočetné množstvo sarančí.
Zožrali všetku zeleň v krajine, *
zožrali všetku zemskú úrodu.
A pobil všetko prvorodené v Egypte, *
prvotiny všetkej ich mužnej sily.
Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom *
a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.
I zaradoval sa Egypt, že už odišli, *
lebo strach z nich naň doľahol.
Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, *
a oheň, aby im svietil za noci.
Keď požiadali, zoslal im prepelice *
a sýtil ich chlebom z neba.
Otvoril skalu a voda vytryskla, *
po púšti tiekla sťa rieka.
Lebo pamätal na slová svojho záväzku, *
ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.
Vyviedol teda svoj ľud v radosti, *
vyvolených svojich s plesaním.
A odovzdal im krajiny pohanov *
i zaujali majetky národov,
aby zachovávali jeho predpisy *
a jeho zákon plnili.
Ant. Pán pamätal na slová svojho záväzku a vyviedol svoj ľud v radosti.
Kto koná pravdu, ide na svetlo,
Aby bolo vidieť jeho skutky.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Exodus
12, 37-49; 13, 11-16
Hebreji sa vydávajú na cestu.
Zákony o Veľkej noci a o prvorodených
V tých dňoch: Izraeliti sa pohli z Ramesesa do Sukotu; okolo šesťstotisíc pešo idúcich mužov, okrem detí. A s nimi šlo nespočetné množstvo iného ľudu a obrovské stáda oviec a dobytka. Z cesta, ktoré si vzali z Egypta, napiekli nekvasené podpopolné chleby; cesto nemohlo vykysnúť, lebo ich z Egypta hnali a nedovolili im ani na chvíľku sa zdržať a pripraviť si jedlo na cestu.
Synovia Izraela bývali v Egypte štyristotridsať rokov. Po štyristotridsiatich rokoch práve v ten deň vyšli Pánove voje z egyptskej krajiny. Bola to noc bdenia, zasvätená Pánovi, keď ich vyviedol z Egypta. Túto noc majú sláviť na Pánovu počesť všetci Izraeliti z pokolenia na pokolenie.
Pán povedal Mojžišovi a Áronovi: „Toto je ustanovenie o veľkonočnom baránkovi: Nebude z neho jesť nijaký cudzinec. Každý otrok kúpený za peniaze bude obrezaný, a tak bude jesť. Prisťahovalec a nádenník nebudú z neho jesť. Musí sa zjesť v tom istom dome a nič z jeho mäsa nevynesiete z domu von a nezlomíte mu ani kosť. Toto bude robiť celá pospolitosť synov Izraela. Ale keby chcel nejaký cudzinec prísť do vašej obce a sláviť Pánovu veľkonočnú večeru, najprv nech sa dá so všetkými príslušníkmi mužského rodu obrezať a potom ju bude riadne sláviť a bude ako domorodec. Ale ak by niekto nebol obrezaný, nesmie z nej jesť. Ten istý zákon bude platiť pre domorodca i pre prisťahovalca, ktorý sa zdržuje medzi vami.
Keď ťa Pán vovedie do krajiny Kanaánčanov, ako prisahal tebe i tvojim otcom, a dá ti ju, oddelíš Pánovi všetko, čo otvára lono matky, aj prvorodené z tvojho dobytka; všetko, čo budeš mať mužského rodu, zasvätíš Pánovi. Prvorodené osľa vymeníš ovcou. Ak ho nevykúpiš, zabiješ ho. Ale každého prvorodeného človeka zo svojich synov vykúpiš peniazmi.
Keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: ‚Čo to znamená?‘, odpovieš mu: ‚Pán nás vyviedol silnou rukou z Egypta, z domu otroctva. Lebo keď sa faraón zatvrdil a nechcel nás prepustiť, Pán pobil všetko prvorodené v egyptskej krajine, od prvorodeného z človeka až po prvorodené z dobytka. Preto obetujem Pánovi všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, a vykupujem všetkých svojich prvorodených synov.‘ A to bude ako znamenie na tvojej ruke a ako pamätný prívesok medzi tvojimi očami; lebo Pán nás silnou rukou vyviedol z Egypta.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Lk 2, 22. 23. 24
Rodičia priniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, * Ako je napísané v Pánovom zákone: Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi.
Obetovali zaňho Pánovi pár hrdličiek alebo dva holúbky. * Ako.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete
(Č. 9-10)
Základné otázky človeka
Dnešný svet sa javí zároveň mocným i slabým, schopným toho najlepšieho, ale aj najhoršieho, lebo sa mu núka cesta k slobode i k otroctvu, k pokroku i k úpadku, k bratstvu i k nenávisti. Okrem toho si človek uvedomuje, že je jeho úlohou správne usmerňovať sily, ktoré sám vyvolal a ktoré ho môžu buď zničiť, alebo mu môžu slúžiť. Preto si sám kladie otázky.
V skutočnosti nepokoj, ktorý trápi dnešný svet, súvisí s tým hlbším nepokojom, ktorý má korene v srdci človeka.
Lebo v samom človeku je mnoho činiteľov, ktoré bojujú proti sebe. Kým z jednej strany — ako stvorená bytosť — skusuje, že je mnohorako determinovaný, zatiaľ na druhej strane cíti, že je vo svojich túžbach neobmedzený a povolaný k vyššiemu životu.
Púta ho množstvo lákavých možností a on si musí neprestajne z nich vyberať a niektorých sa zriekať. A ako slabý tvor a hriešnik nezriedka robí, čo nechce, a čo by chcel robiť, nerobí. Teda v sebe samom je rozpoltený. A tu majú počiatok aj toľké a také veľké rozpory v spoločnosti.
Je, pravda, veľmi veľa ľudí, ktorých život je nakazený praktickým materializmom, čo im bráni jasne si uvedomiť túto dramatickú situáciu, alebo ktorí pod tlakom biedy nie sú schopní zamyslieť sa nad ňou.
Mnohí sa zasa nazdávajú, že nájdu pokoj v niektorom z mnohých svetonázorov, ktoré sa im predkladajú.
Podaktorí očakávajú pravé a úplné oslobodenie ľudstva jedine od ľudského úsilia a sú presvedčení, že budúce kráľovstvo človeka na zemi uspokojí všetky túžby jeho srdca.
Nechýbajú ani takí, čo stratili nádej nájsť zmysel života, a vychvaľujú odvahu tých, ktorí si myslia, že ľudská existencia sama osebe nemá nijaký zmysel, a pokúšajú sa dať jej celý zmysel iba svojím rozumom.
Ale zoči-voči dnešnému vývoju sveta denne rastie počet tých, ktorí si kladú alebo s novou nástojčivosťou pociťujú tie najzákladnejšie otázky: Čo je človek? Aký zmysel má bolesť, zlo, smrť, ktoré sú tu napriek takému pokroku a neprestávajú? Načo sú tie víťazstvá, získané za takú cenu? Čo môže dať človek spoločnosti a čo môže od nej očakávať? Čo bude po tomto pozemskom živote?
Cirkev verí, že Kristus, ktorý za všetkých zomrel a vstal z mŕtvych, dáva človeku cez svojho Ducha svetlo a silu, aby mohol odpovedať na svoje najvyššie povolanie; verí, že niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by mali byť spasení.
Takisto verí, že kľúčom, stredobodom a cieľom celých ľudských dejín je jej Pán a Učiteľ.
Okrem toho Cirkev tvrdí, že popri všetkom, čo sa mení, je mnoho toho, čo je nemenné, lebo to má pevný základ v Kristovi, ktorý je ten istý včera i dnes a naveky.
RESPONZÓRIUM
1 Kor 15, 55-56. 57; Nár 3, 25
Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň? Ostňom smrti je hriech. * Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.
Pán je dobrý k tým, čo v neho dúfajú, k človeku, ktorý ho hľadá. * Ale vďaka.
MODLITBA
Modlime sa.
Večný Otče, obráť k sebe naše srdcia, aby sme vždy hľadali to jedine potrebné, konali skutky lásky, a tak sa zasvätili tvojej službe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky