Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Tmavá noc ešte halí zem,
zakrýva farby predmetov;
nestranný sudca našich sŕdc,
voláme s úctou posvätnou:
odpusť nám hriechy, neprávosť,
zmy z duše všetku špinu, kal
a daj nám milosť, Kriste náš,
by sa nik hriechu nepoddal.
Hľa, tŕpne duša umdlená,
hryzie ju vina, mučí hriech;
túži sa zbaviť nízkosti,
k tebe sa, Kriste, privinie.
Ty zažeň v diaľne diaľavy
zo srdca hmlu a tieňavy,
nech dušu, mrakov zbavenú,
blažené svetlo zaplaví.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Prosíme, Kriste, skloň sa k nám,
ku služobníkom prosiacim:
nech zloba sveta mámivá
nevezme vieru veriacim.
Nech nezmýšľame bezbožne,
závisťou viesť sa nedajme,
urážky neodplácajme,
zlo dobrom popremáhajme.
Nech zmizne z mysle, zo srdca
hnev, lesť a pýcha života,
nech stratí sa aj lakomosť,
koreň zla, hriešna samota.
Nech láska, pravá, úprimná,
upevní zväzky pokoja,
hrdinsky žitá čistota
a viera nech nás opoja.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.
Božia cesta je čistá, †
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. *
On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.
Veď kto je Boh okrem Pána? *
Kto je skala okrem nášho Boha?
To Boh ma silou opásal *
a moju cestu urobil nepoškvrnenou.
Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa *
a postavil ma na výšinu.
Ruky mi na boj vycvičil *
a moje ramená napínajú luk kovový.
Ant. Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.
Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Dal si mi svoj štít záchranný, †
pravicou si ma podporil *
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
Mojim krokom si cestu uvoľnil *
a moje nohy nepociťujú únavu.
Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, *
a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, *
popadali mi pod nohy.
Opásal si ma udatnosťou v boji *
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.
Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek *
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
Kričali, nemal im kto pomôcť, *
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, *
šliapal som po nich ako po blate uličnom.
Vytrhol si ma zo vzbury ľudu *
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, *
a poslúcha ma na jediné slovo.
O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; †
cudzinci blednú od strachu *
a trasú sa vo svojich úkrytoch.
Ant. Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, *
nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Bože, ty si ma poveril odplatou †
a podmanil si mi národy; *
ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.
Povýšil si ma nad mojich odporcov *
a vytrhol si ma z rúk násilníka.
Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi *
a ospevovať tvoje meno žalmami.
Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, †
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, *
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.
Ant. Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Otvor mi, Pane, oči.
Aby som pozoroval divy tvojho zákona.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu Galaťanom
4, 8-31
Božie dedičstvo a sloboda novej zmluvy
Bratia, vtedy, keď ste nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo v skutočnosti nie sú bohmi. Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?! Zachovávate dni, mesiace, obdobia a roky! Bojím sa o vás, či sa azda nenamáham medzi vami nadarmo.
Bratia, prosím vás, buďte ako ja, veď aj ja som ako vy. Ničím ste mi neublížili. A viete, že som vám prvý raz v telesnej slabosti hlásal evanjelium. A touto svojou skúškou vzhľadom na moje telo ste nepohrdli, ani ste ju neodmietli, ale prijali ste ma ako Božieho anjela, ako Krista Ježiša.
Kdeže je teda vaša blaženosť? Veď vám môžem dosvedčiť, že keby to bolo bývalo možné, boli by ste si vylúpili oči a dali ich mne. Stal som sa vaším nepriateľom, keď vám hovorím pravdu? Horlia za vás nedobre, chcú vás odlúčiť, aby ste za nich horlili. Dobre je vždy horliť za dobro, a nielen vtedy, keď som u vás. Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. Teraz by som chcel byť u vás a zmeniť svoj hlas, lebo neviem, čo s vami.
Povedzte mi vy, čo chcete byť pod zákonom: nepočujete zákon? Veď je napísané, že Abrahám mal dvoch synov: jedného z otrokyne, druhého zo slobodnej. Ten z otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia. To je povedané obrazne. Tamtie sú dve zmluvy: jedna z vrchu Sinaj, ktorá rodí pre otroctvo, a to je Agar. Agar je vrch Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo žije so svojimi deťmi v otroctve. Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. Veď je napísané:
„Raduj sa, neplodná, ty, čo nerodíš,
zajasaj a vykríkni, ty, čo nepoznáš pôrodné bolesti,
lebo opustená má veľa detí,
viac ako tá, ktorá má muža.“
Vy, bratia, ste deťmi prisľúbenia ako Izák. Ale ako vtedy ten, čo sa narodil podľa tela, prenasledoval toho, čo sa narodil podľa ducha, tak aj teraz. Čo však hovorí Písmo? „Vyžeň otrokyňu i jej syna, lebo syn otrokyne nebude dedičom so synom slobodnej.“ A tak, bratia, nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej.
RESPONZÓRIUM
Porov. Gal 4, 28. 31; 5, 1a; 2 Kor 3, 17
My sme deťmi prisľúbenia ako Izák. A tak nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej. * Túto slobodu nám vydobyl Kristus.
Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. * Túto slobodu.
DRUHÉ ČÍTANIE
Pracovný preklad:
Z Rečí svätého biskupa Augustína
(Sermo 53, 1-6: Revue bénédictine 104, 1994, 21-24)
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha
Nech sa nezdráha bojovať, kto miluje odmenu, a nech sa zapáli duch čarom ceny na odhodlanosť konať. To, čo chceme, po čom túžime, čo žiadame, bude potom; to, čo sa nám prikazuje, aby sme konali pre to, čo bude, nech je teraz.
Nože, začni uvažovať o božských výrokoch a o samých evanjeliových prikázaniach a úlohách. „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ Potom bude tvoje nebeské kráľovstvo; teraz buď chudobný v duchu. Chceš, aby potom bolo tvoje nebeské kráľovstvo? Pozoruj teda ty sám, čí si? Buď chudobný v duchu. Pýtaš sa ma azda, čo to je byť chudobným v duchu. Každý, kto je namyslený, nie je chudobný v duchu; teda pokorný je chudobný v duchu. Vysoko je nebeské kráľovstvo; ale kto sa ponižuje, bude povýšený.
Všimni si, čo nasleduje: „Blahoslavení tichí – hovorí –, lebo oni budú dedičmi zeme.“ Už chceš byť dedičom zeme? Hľaď, aby ťa zem nevlastnila. Budeš ju vlastniť ako tichý; ak budeš nevľúdny, ona ťa bude vlastniť. Ani keď počuješ o predloženej odmene, aby si bol dedičom zeme, nerozširuj náručie lakomstva, ktorým chceš hneď vlastniť zem a vyňať z toho aj akosi svojho suseda: nech ťa neklame taká predstava. Vtedy naozaj budeš dedičom zeme, keď sa pripútaš k tomu, ktorý stvoril nebo i zem. To totiž znamená byť tichým: neprotiviť sa svojmu Bohu, aby sa ti v tom, čo robíš dobre, on sám páčil, a nie aby si sa páčil ty sám sebe; v tom však, že spravodlivo znášaš trápenia, nech sa ti neznepáči on, ale ty sám sebe. A nie je to maličkosť, že sa mu páčiš a sebe sa nepáčiš; znepáčiš sa totiž jemu, keď sa zapáčiš sebe.
Pristupuje práca a úloha: „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ Chceš byť nasýtený. Čím? Ak si telo žiada byť nasýtené, po nasýtení znova budeš znášať hlad. A kto pije – hovorí – z tejto vody, znova bude žízniť. Liek, ktorý sa kladie na ranu, ak uzdraví, už neurobí bolesť: čo sa však podáva proti hladu, totiž jedlo, sa podáva tak, že na chvíľku osvieži. Po nasýtení sa vracia hlad. Každý deň sa síce dáva liek na nasýtenie, ale sa neuzdraví rana choroby. Buďme teda lační a smädní po spravodlivosti, aby sme sa nasýtili samou spravodlivosťou, po ktorej teraz túžime a žíznime. Nech teda naše vnútro je lačné a smädné: má totiž svoj pokrm, má svoj nápoj. Ja som – hovorí – chlieb, ktorý zostúpil z neba. Máš chlieb pre lačného; túž aj po nápoji pre smädného, pretože „u teba je prameň života.“
Všimni si, čo nasleduje: „Blahoslavení čistého srdca,“ čiže tí, čo majú čisté srdce, „lebo oni uvidia Boha.“ Toto je cieľ našej lásky; cieľ, ktorým budeme vybudovaní, nie ktorým budeme vysilení. Prestane pokrm, prestane odev: pokrm, lebo jedením sa strávi; odev, pretože sa ukončí prikrývaním. Aj ono sa skončí, aj toto; ale tamten cieľ patrí k stráveniu, tento k dokonalosti. Čokoľvek robíme, ale čokoľvek dobre robíme, o čokoľvek sa usilujeme, po čomkoľvek chvályhodne prahneme, po čomkoľvek bez viny túžime, keď dôjde k videniu Boha, nebudeme viac žiadať. Čo by totiž hľadal, kto má Boha? Alebo čo stačí tomu, komu nestačí Boh? Boha chceme vidieť, Boha túžime vidieť, planieme po tom, aby sme videli Boha. Kto by to nechcel? Ale pozoruj, čo je povedané: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ Týmto sa vystroj, aby si videl. Aby som teda hovoril podľa tela, ako môžeš túžiť po východe slnka s karpavými očami? Nech sú oči zdravé a to svetlo bude radosťou; ak nie sú oči zdravé, to svetlo bude mukou. Nebude ti dovolené srdcom, nie čistým, vidieť, čo nemožno vidieť iba čistým srdcom. Budeš odstrčený, budeš odstránený, nebudeš vidieť.
RESPONZÓRIUM
Porov. Mt 11, 29-30; 11, 28
Vezmite na seba moje jarmo, hovorí Pán, a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; * Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.
Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. * Moje jarmo.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si pozdvihol svätú Jozefínu z ponižujúceho otroctva k hodnosti svojej dcéry a Kristovej nevesty; prosíme ťa, dopraj, aby sme podľa jej príkladu oddane nasledovali ukrižovaného Ježiša Krista, ochotne vytrvali v láske a konali skutky milosrdenstva. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky