Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Bože mocný a láskavý,
vesmíru dal si zákony;
jediný Boh v troch osobách,
hoden si všetkej poklony.
Počúvaj tento chválospev
a s ním aj vzlyky ľútosti;
nech srdce viny zbavené
vinie sa k tebe v radosti.
Nech oheň lásky očistnej
do našich útrob preniká,
opáš nám bedrá, priprav nás
na príchod Syna človeka.
Za to, že ticho nočnej tmy
rušíme spevmi zvučnými,
bohato naplň všetkých nás
darmi nebeskej otčiny.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Pôvodca slávy trvalej,
rozdávaš v daroch sedmorých
Svätého Ducha veriacim,
pomáhaj všetkým pokorným.
Choroby tela zažeň preč
a pohoršenie vykoreň,
vyhas v nás silu činov zlých
a nauč srdce pokore.
Nás jasnou mysľou obdaruj,
počestné dielo dokonči,
prosiacich prosby vypočuj,
daj život, čo sa neskončí.
Týždeň má v kruhu sedem dní,
v nich beží teraz všetok čas,
deň ôsmy, onen posledný,
privedie k súdu všetkých nás.
Už dnes ťa, Pane, prosíme,
v deň posledný nás neodsúď,
od zatratenia osloboď
a večnou odmenou nám buď!
Vtedy, keď, Bože láskavý,
vyslyšíš prosby národov,
naveky nech ti, Trojica,
spievame s láskou oddanou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *
ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín †
od východu i západu, *
od severu i od mora.
Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *
nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd, *
ubúdalo v nich života.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Na správnu cestu ich priviedol, *
aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil *
a hladného nakŕmil dobrotami.
V temnotách a v tieni smrti sedeli, *
sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom *
a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril, *
ostali nevládni a bez pomoci.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *
a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové *
a rozlomil závory zo železa.
Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.
Na ceste neprávosti rozum stratili *
a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil *
a priblížili sa až k bránam smrti.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *
a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú, *
o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.
Púšťali sa na lodiach po mori *
a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove *
a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *
až sa morské vlny vzdúvali;
priam k nebu stúpali †
a vzápätí sa prepadali do hlbín; *
duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití; *
boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Búrku premenil na vánok *
a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli, *
a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *
a nech ho chvália v zbore starších.
Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.
Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Potoky na púšť premenil *
a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step *
pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá, *
z vyschnutej zeme vodné pramene.
Hladujúcich tam usadil *
i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice *
a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *
a nezmenšil im ani počet dobytka.
A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *
pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá *
a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol, *
ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa, *
ničomníci všetci stratia reč.
Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *
a pochopí milosrdenstvo Pánovo?
Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.
Tvoje súdy sú ako morská hlbina.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhej knihy Kráľov
2, 1-15
Eliáš je vzatý do neba
Keď Pán chcel vziať Eliáša vo víchrici do neba, išli Eliáš a Elizeus z Galgaly. Eliáš povedal Elizeovi: „Ostaň tu, lebo ma Pán poslal až do Betelu.“ Elizeus mu odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Keď zostúpili do Betelu, vyšli k Elizeovi prorockí synovia, čo boli v Beteli, a povedali mu: „Vieš, že dnes Pán vezme tvojho pána ponad tvoju hlavu?“ On odpovedal: „Aj ja to viem, mlčte!“ Eliáš mu povedal: „Elizeus, ostaň tu, lebo ma Pán poslal do Jericha.“ On odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Keď prišli do Jericha, pristúpili k Elizeovi prorockí synovia, čo boli v Jerichu, a povedali mu: „Vieš, že dnes Pán vezme tvojho pána ponad tvoju hlavu?“ Vravel: „Aj ja to viem, mlčte!“ Eliáš mu povedal: „Ostaň tu, lebo ma Pán poslal k Jordánu.“ On odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Išli teda obaja a za nimi išlo päťdesiat mužov z prorockých synov, ktorí ostali stáť obďaleč. Oni dvaja zastali pri Jordáne. Eliáš vzal svoj plášť, zvinul ho a udrel ním vodu. Tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu.
Keď prešli na druhý breh, Eliáš povedal Elizeovi: „Povedz, čo mám pre teba urobiť prv, ako budem od teba vzatý.“ Elizeus odpovedal: „Prosím, nech na mne spočinú dva podiely tvojho ducha.“ On povedal: „Ťažkú vec žiadaš. Ale ak ma budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, splní sa ti, o čo si prosil, ak ma nebudeš vidieť, nesplní sa.“ Ako išli a zhovárali sa cestou, zrazu ich ohnivý voz a ohnivé kone oddelili od seba a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba.
Keď to Elizeus videl, zvolal: „Otče môj, otče môj, bojový voz Izraela a jeho jazdec!“ A viac ho nevidel. Chytil si šaty a roztrhol ich vo dvoje. Potom zdvihol Eliášov plášť, čo z neho spadol, vrátil sa a zastal na brehu Jordánu. Plášťom, čo spadol z Eliáša, udrel vodu a povedal: „Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?“ Ako udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a Elizeus prešiel na druhý breh.
Keď to videli prorockí synovia, čo boli naproti v Jerichu, povedali: „Na Elizeovi spočinul Eliášov duch.“ Išli mu v ústrety a poklonili sa mu až tvárou po zem.
RESPONZÓRIUM
Mal 3, 23-24b; Lk 1, 15a. 17a
Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv, ako príde deň Pána, veľký a hrozný. * On obráti srdcia otcov k synom a srdcia synov k ich otcom.
Ján bude veľký pred Pánom. Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou. * On obráti.
DRUHÉ ČÍTANIE
Pracovný preklad:
Z Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa
(Sermo 128, 1-3: art. 1: CCL 24 A, 789-791)
Hľa, mučeník kraľuje a žije
Blahoslavený Apolinár ozdobil Cirkev rýdzou a vznešenou slávou mučeníkov. Právom Apolinár, pretože podľa príkazu svojho Boha tu stratil svoj život, aby ho našiel večný v živote. Blahoslavený ten, kto tak svoj beh dokončil, vieru zachoval, aby sa naozaj ako prvý z veriacich našiel na mieste. Nech si nik nemyslí, že titulom vyznávač je menší ako mučeník, keď z Božej vôle pozoruje každodenný a mnohonásobný návrat k agónii. Počuj, čo hovorí Pavol: „Denne umieram.“ Raz zomrieť je málo pre toho, kto môže svojmu kráľovi často prinášať víťazstvo nad nepriateľmi. Mučeníka nerobí tak smrť ako viera a nábožnosť; a ako čnosťou je v šíku, v boji padnúť z lásky ku kráľovi, tak je dokonalou čnosťou dlho pracovať a vyčerpať zápasy. Nie preto nepriateľ neurobil niekoho mučeníkom, že mu hneď nezapríčinil smrť, ale vyskúšal mučeníka, pretože nevylákal od neho vieru; vymrštil šípy, ktoré mohol, a vyskúšal všetky druhy svojich zbraní ľstivý nepriateľ, no predsa nemohol pohnúť miestom hrdinského vodcu ani poškvrniť jeho stálosť. Vrcholom je, bratia, pohrdnúť, ak treba, terajším životom, ale slávne je aj životom opovrhnúť a šliapať po ňom aj po vladárovi.
Kristus sa ponáhľal k mučeníkovi, mučeník sa ponáhľal k svojmu kráľovi. Dobre sme povedali „ponáhľal“ podľa slov proroka: „Vstaň v ústrety ku mne a pozri.“ Ale aby si Cirkev zadržala svojho bojovníka, rýchlo ide v ústrety Kristovi, aby aj zachovala víťazovi veniec spravodlivosti a sebe v čase vojny prenechala jeho prítomnosť. Často vylieval vyznávač svoju krv zo svojich rán a vierou mysle svedčil o svojom Pôvodcovi. Hľadiac do neba, pohŕdal telom i zemou. No zvíťazil, vydržal a už od útleho detstva dostal milosť neodstúpiť od túžby byť mučeníkom. Od detstva, hovorím, ktoré všetko dosiahne; ktoré sa o to usiluje viac slzami ako silami. Lebo ani pohľad a pot silných nemôže urobiť to, čo slzy detí; lebo tam sa lámu telá a tu srdcia; tam sa úsudky mysle sotva pohnú, tu celá nežnosť sa nakláňa a zostupuje.
A čo ešte viac? Stará sa, stará svätá matka Cirkev, aby sa nikdy neoddelila od svojho pastiera. Hľa, žije, hľa, ako dobrý pastier je uprostred svojho stáda, a nikdy sa duchom neodlúči ten, ktorý na čas telom nás predišiel. Predišiel, hovorím, postavou; ináč medzi nami odpočíva bývaním svojho tela. Zničený je diabol, nepriateľ padol: hľa, kraľuje a žije ten, čo túžil byť pre svojho kráľa zabitý.
RESPONZÓRIUM
2 Tim 4, 7-8; Flp 1, 21
Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti.
Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. * Už mám.
MODLITBA
Modlime sa.
Pane, usmerňuj svojich veriacich na cestu večnej spásy, ktorú ukázal učením a mučeníctvom svätý biskup Apolinár; na jeho orodovanie dopraj, aby sme vytrvali v tvojich príkazoch a zaslúžili si veniec slávy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky