19. február 2024

Pondelok, Pôstne obdobie, 1. týždeň
1. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný.

Žalm 6
Úbožiak prosí Pána o milosť
Teraz je moja duša vzrušená... Otče, zachráň ma pred touto hodinou. (Jn 12, 27)

Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *

netrestaj ma v svojom rozhorčení.

Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *

uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.

Aj dušu mám už celkom zdesenú. *

Ale ty, Pane, dokedy...?

Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *

Spas ma, veď si milosrdný.

Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *

A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

Už ma vyčerpalo vzlykanie, †

lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *

slzami máčam svoju posteľ.

Od náreku sa mi oko zahmlilo *

a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *

lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.

Pán moju prosbu vyslyšal, *

Pán prijal moju modlitbu.

Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *

a zahanbení nech sa ihneď stratia.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Spas ma, Pane, veď si milosrdný.

Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.

Žalm 9
Vďaka za víťazstvo
Zasa príde súdiť živých i mŕtvych.
I

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *

a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

V tebe sa budem tešiť a radovať, *

ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *

pred tvojou tvárou slabnú a hynú.

Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *

zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *

ich meno si vyhladil navždy, naveky.

Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; †

zboril si ich mestá, *

niet po nich ani pamiatky.

Ale Pán tróni naveky, *

už si pripravil stolec sudcovský.

A spravodlivo bude súdiť svet, *

podľa práva bude súdiť národy.

Pán bude utláčanému útočišťom, *

príhodným útočišťom v časoch súženia.

Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *

veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.

Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.

II

Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *

ohlasujte jeho skutky medzi národmi.

Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *

nezabúda na nárek bedárov.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †

pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *

vytrhni ma z brán ríše smrti,

aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *

a plesal, že si mi pomohol.

Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †

a v tom osídle, čo nastrojili, *

chytila sa im vlastná noha.

Pán sa zjavil a konal súd. *

Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

Do pekla pôjdu hriešnici, *

všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.

Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *

ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *

a národy si na súd predvolaj.

Pane, hrôzou ich zasiahni; *

nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.

Kajajte sa a verte evanjeliu,

Lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

6, 2-13

Povolanie Mojžiša — druhé rozprávanie

Boh hovoril s Mojžišom a povedal mu: „Ja som Pán; ja som sa zjavil Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi ako všemohúci Boh, ale svoje meno Pán som im neoznámil. Uzavrel som s nimi zmluvu, že im dám kanaánsku krajinu, krajinu ich putovania, v ktorej boli ako prišelci. Ja som počul vzdychanie synov Izraela, lebo Egypťania ich zotročili, a rozpamätal som sa na svoju zmluvu.

Preto povedz synom Izraela: Ja som Pán, ja vás vyvediem z egyptskej otrokárne, vyslobodím vás z otroctva a vykúpim vás vystretým ramenom a veľkými súdmi. Prijmem vás za svoj ľud a budem vaším Bohom; a poznáte, že ja som Pán, váš Boh, ktorý vás vyviedol z egyptskej otrokárne a voviedol do krajiny, nad ktorú som zdvihol ruku, že ju dám Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi: ja, Pán, vám ju dám do vlastníctva.“

Mojžiš potom všetko rozprával synom Izraela, ale oni ho pre malomyseľnosť a tvrdú robotu nepočúvali. Tu Pán povedal Mojžišovi: „Choď a povedz faraónovi, egyptskému kráľovi, aby prepustil synov Izraela zo svojej krajiny.“ Mojžiš hovoril pred Pánom: „Synovia Izraela ma nepočúvajú; ako ma teda počúvne faraón, tým viac, že mám nemotorné ústa?“

Pán sa znova rozprával s Mojžišom a Áronom a poslal ich k synom Izraela a k faraónovi, egyptskému kráľovi, aby vyviedli synov Izraela z egyptskej krajiny.

RESPONZÓRIUM

1 Pt 2, 9. 10; Ex 6, 7. 6

Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo. Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud. * Prijmem vás za svoj ľud a budem vaším Bohom.

Ja som Pán a vyvediem vás z egyptskej otrokárne a vykúpim vás vystretým ramenom. * Prijmem vás za svoj ľud a budem vaším Bohom.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

(Oratio 14, De pauperum amore, 23-25: PG 35, 887-890)

Prejavujme si navzájom dobrotivosť, akú má Pán

Rozmýšľaj, skade máš to, že si, že dýchaš, že myslíš a chápeš, a čo je najväčšie, že poznáš Boha, že očakávaš nebeské kráľovstvo, blažené videnie — teraz síce len nejasne ako v zrkadle, no potom plnšie a čistejšie —, že si Božie dieťa, Kristov spoludedič, ba odvážim sa povedať, že si sám božský. Odkiaľ máš toto všetko a od koho?

Alebo ak mám hovoriť o maličkostiach očiam dostupných: čí je to dar a dobrodenie, keď hľadíš na krásu neba, na dráhu slnka, obeh mesiaca, množstvo hviezd a na tú harmóniu a poriadok, ktorý z toho všetkého vyžaruje ako zvuk z lýry?

Kto ti dal dážď, poľnohospodárstvo, jedlo, remeslá, príbytky, zákony, štáty, život tichý a ľudsky ušľachtilý, priateľstvo a dôvernosť, ktorá ťa spája s príbuznými?

Skade máš to, že časť živočíchov je krotká a tebe podriadená a časť ti slúži za pokrm?

Kto ťa ustanovil za pána a kráľa všetkého na zemi?

Kto ťa obdaril — aby som nespomínal jednotlivé veci — tým všetkým, čím človek prevyšuje ostatné živočíchy?

Nie Boh, ktorý teraz predovšetkým a za toto všetko žiada od teba, aby si bol dobrý? A nemusíme sa hanbiť, keď sme už od neho dostali a ešte očakávame toľko a také veci, a my jemu odopierame aj to jediné, aby sme boli dobrí? A keď sa on, hoci je Boh a Pán, neostýcha volať sa naším Otcom, my by sme mohli zaprieť svojich príbuzných?

Vonkoncom nie, moji bratia a priatelia, v nijakom prípade sa nedopusťme toho, že by sme zle spravovali veci, ktoré sme dostali od Boha ako dar. Aby sme nemuseli počuť Petrove slová: „Hanbite sa, vy, čo zadržiavate cudzí majetok. Zaumieňte si napodobňovať Božiu spravodlivosť a nik nebude chudobný.“

Nezaťažujme sa hromadením a opatrovaním peňazí, zatiaľ čo iní trpia núdzu, aby nás nemusel napadnúť svätý Amos trpkými a výhražnými slovami: „Robte už niečo, vy, čo hovoríte: Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať; a sobota, aby sme mohli otvoriť pokladnice?“

Riaďme sa tým najvyšším a prvým Božím zákonom, veď on posiela dážď na spravodlivých i hriešnikov a slnku dáva vychádzať pre všetkých rovnako. Všetkým pozemským živočíchom rozprestrel šíru krajinu, pramene, bystriny a lesy, vtákom dal vzduch, vodu tvorom, čo v nej žijú; a všetkým uštedril v prehojnej miere základné prostriedky na život, ktoré nijaká moc nezadrží, nijaký zákon neobmedzí, nijaké hranice nerozdelia. Dáva ich ako spoločné, no pritom rozsiahle a bohaté, a tak vo všetkom dostačujúce, aby rovnakú dôstojnosť prírody vyznačil rovnosťou darov a ukázal bohatstvo svojej dobroty.

RESPONZÓRIUM

Porov. Lk 6, 35; Mt 5, 45; Lk 6, 36

Milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte, aby ste boli synmi svojho Otca. * Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.

Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec. * Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, náš záchranca, obráť k sebe naše srdcia a pouč naše mysle nebeskou náukou, aby sme sa pôstnym pokáním zdokonalili v kresťanskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky