25. máj 2024

Sv. Bédu Ctihodného, kňaza a učiteľa Cirkvi
ľubovoľná spomienka

Narodil sa roku 673 na území wearmoutského kláštora. Vychovával ho svätý Benedikt Biscop. Vstúpil do kláštora a po kňazskej vysviacke sa venoval vyučovaniu a písaniu. Napísal teologické a historické diela, pričom čerpal z tradície Otcov a verne vykladal Sväté písmo. Zomrel roku 735.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Večné slnko, ty prenikáš

svetlom svet, všetko stvorenie,

ty nadpozemské svetlo sŕdc:

nech vrúcny spev náš tebe znie.

Tvoj Svätý Duch vždy stará sa

o živé lampy planúce:

ich žiara svetu odkrýva

cesty ku spáse vedúce.

Čo plynie z tvojich svätých úst

a srdciam z prirodzenosti,

to všetko zaskvelo sa zas

vo služobníkoch milosti.

V ich kruhu slávu požíva

blažený muž, čo čnosťami,

múdrosťou žiaril na zemi;

aj my ho ctíme chválami.

A prosíme ho, nech aj nám

ukáže cesty Pánove,

aby nás ruky Otcove

objali v teplom domove.

Vyslyš nás, Otče láskavý,

pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,

s Otcom i Duchom Boh pravý,

a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Žalm 107
Vďaka za oslobodenie
Boh zoslal synom Izraela slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista. (Sk 10, 36)
I

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *

ktorých vykúpil z rúk protivníkových

a zhromaždil z rozličných krajín †

od východu i západu, *

od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *

nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

Mali hlad a smäd, *

ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Na správnu cestu ich priviedol, *

aby šli po nej k trvalému bydlisku.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo smädného napojil *

a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, *

sputnaní biedou a železom,

lebo sa vzopreli Božím výrokom *

a zámery Najvyššieho zavrhli.

Preto ich srdce útrapami pokoril, *

ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *

a ich putá rozlomil.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo rozdrvil brány bronzové *

a rozlomil závory zo železa.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.

II

Na ceste neprávosti rozum stratili *

a trpeli za svoje priestupky.

Každý pokrm sa im sprotivil *

a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *

a vyslobodil ich zo záhuby.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

Obetu chvály nech mu prinesú, *

o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori *

a na veľkých vodách robili obchody.

Tam videli diela Pánove *

a na hlbočinách jeho zázraky.

Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *

až sa morské vlny vzdúvali;

priam k nebu stúpali †

a vzápätí sa prepadali do hlbín; *

duša im hrôzou zmierala.

Knísali sa a tackali ako opití; *

boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok *

a morské vlny umĺkli.

Tešili sa, že vlny utíchli, *

a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *

a nech ho chvália v zbore starších.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.

Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

III

Potoky na púšť premenil *

a na súš vodné pramene,

úrodnú zem na soľnú step *

pre zlobu jej obyvateľov.

A z púšte zasa urobil jazerá, *

z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil *

i založili si trvalé bydlisko.

Obsiali polia a vysadili vinice *

a získali bohatú úrodu.

I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *

a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *

pod ťarchou nešťastia a bolesti.

Opovrhnutím zahrnul kniežatá *

a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Chudákov však z biedy povzniesol, *

ich rody ako stáda rozmnožil.

Spravodliví to uvidia a potešia sa, *

ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *

a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.

Tvoje súdy sú ako morská hlbina.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Kazateľ

11, 7 – 12, 14

Výroky o starobe

Príjemné je svetlo,

a vidieť slnko očiam lahodí.

Ale keby človek žil mnoho rokov

a v nich vo všetkých sa radoval,

musí pamätať na temné dni,

lebo ich bude veľa:

všetko, čo príde, je márnosť.

Raduj sa teda, junák, vo svojej mladosti,

nech je šťastné tvoje srdce v dňoch tvojich mladých liet.

Kráčaj po cestách svojho srdca,

kam ťa tvoje oči povedú.

Ale vedz, že za to všetko

Boh ťa na súd predvolá.

Odstráň starosti zo svojho srdca

a svoje telo chráň pred chorobou,

lebo mladosť a bujarosť sú márne.

Mysli na svojho Stvoriteľa

v dňoch svojej mladosti,

prv, ako príde čas zármutku

a priblížia sa roky, o ktorých povieš:

„Tie nemám rád.“

Mysli na neho, kým sa ti nezatemní

slnko i svetlo, mesiac a hviezdy

a nevrátia sa mrákavy po daždi.

Keď sa ti začnú chvieť strážcovia domu

a sklátia sa muži udatní,

ženy čo melú, ustanú v práci, lebo ich je málo,

a tma zaľahne na tie, čo vyzerajú oknami,

keď sa ti zavrú dvere od ulice

a oslabne vrzgot žarnova,

keď sa vstáva na spev vtáčika

a utíchnu všetky dcéry spevavé;

budú sa báť výšok

a ľakať sa budú na cestách.

Mandľovník zakvitne,

kobylka sa bude plaziť

a kapara sa rozsype,

lebo človek pôjde do svojho večného domova

a po námestí budú chodiť oplakávači.

Mysli na neho, kým sa nepretrhne strieborný povrazec

a nerozbije zlatá čaša,

kým nepraskne džbán pri prameni

a nezlomí sa koleso na studni,

kým sa nevráti prach do zeme, kde bol predtým,

a duch sa nevráti k Bohu, ktorý ho dal.

Márnosť nad márnosť,

hovorí Kazateľ,

všetko je márnosť.

Okrem toho, že Kazateľ bol veľmi múdry, učil aj ľud poznaniu. Zvažoval, skúmal a zložil veľa prísloví. Kazateľ hľadal lahodné slová a spísal vynikajúce reči plné pravdy. Slová múdrych sú ako ostne a ako zatlčené klince sú učitelia zbierok vydaných od jedného pastiera. Syn môj, iné ako tieto nehľadaj. Písaniu množstva kníh niet konca a časté premýšľanie unavuje telo. Všetko si počul. Končím slovami: Boj sa Boha, zachovávaj jeho príkazy, lebo toto je celý človek. A všetko, čo sa deje, Boh postaví pred súd, aj všetko tajné, či už dobré a či zlé.

RESPONZÓRIUM

Ž 71, 17. 9a; porov. Ž 16, 11

Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné. * Neodožeň ma v čase staroby.

Naplníš ma radosťou pred svojou tvárou, po tvojej pravici večná slasť. * Neodožeň ma v čase staroby.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z listu Cuthberta o smrti svätého Bédu Ctihodného

(Nn. 4-6: PL 90, 64-66)

Túžim vidieť Krista

Keď prišiel utorok pred Nanebovstúpením Pána, začal mať Béda vážnejšie ťažkosti s dýchaním a nohy mu trocha opuchli. Ale on celý deň vyučoval a bodro diktoval a iba občas mimochodom prehodil: „Ponáhľajte sa s učením, neviem, ako dlho tu ešte budem, či si ma môj Stvoriteľ zakrátko nevezme.“ Nám sa však zdalo, že dobre vie o konci svojho života. A tak bdel celú noc a vzdával vďaky.

Keď sa rozvidnelo, to jest v stredu, prikázal, aby sme pozorne písali ďalej, čo sme začali. A robili sme to až do deviatej hodiny. O deviatej hodine sme konali procesiu s pozostatkami svätých, ako to vyžadoval zvyk toho dňa. Jeden z nás však zostal pri ňom a povedal mu: „Učiteľ milovaný, ešte chýba jedna kapitola z knihy, ktorú si nám diktoval. Nezaťažilo by ťa, keby sme ti ešte dávali otázky?“ On odpovedal: „Ale nie. Vezmi si pero, namoč ho a rýchlo píš!“ A on to urobil.

O tretej hodine popoludní mi povedal: „Mám vo svojej skrinke nejaké cennosti: korenie, ručníčky a kadidlo. Bež rýchlo a priveď ku mne kňazov nášho kláštora, lebo im chcem rozdať darčeky, ktoré mi dal Boh.“ A keď sa zišli, prehovoril k nim. Každého napomínal a prosil, aby zaňho slúžili omše a horlivo sa zaňho modlili, čo mu oni radi sľúbili.

Všetci zosmutneli a plakali; najviac vtedy, keď povedal, že už asi neuvidia dlho jeho tvár na tomto svete. No tešili sa, keď im povedal: „Je čas (ak sa to bude môjmu Stvoriteľovi páčiť), aby som sa vrátil k tomu, ktorý ma uspôsobil, ktorý ma stvoril, ktorý ma urobil z ničoho, keď ma ešte nebolo. Dlho som žil, láskavý Sudca mi pripravil dobrý život: nastáva čas môjho odchodu, lebo túžim zomrieť a byť s Kristom; veď moja duša túži vidieť Krista, môjho Kráľa, v jeho velebe.“ A ešte všeličo iné povedal na naše povzbudenie a prežil deň v radosti až do večera.

Spomínaný chlapec Wiberth ešte vravel: „Učiteľ milovaný, ešte jedna veta nie je prepísaná.“ On odvetil: „Píš rýchlo!“ O chvíľku chlapec hlásil: „Teraz je už veta dopísaná.“ A on: „Dobre, pravdu si povedal: ‚Je dokonané.‘ Vezmi moju hlavu do svojich rúk, lebo mi spôsobuje veľkú radosť sedieť oproti môjmu svätému miestu, kde som sa modlieval; aby som sa mohol aj ja sediačky modliť k svojmu Otcovi.“

A tak spieval na podlahe svojej cely: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.“ Keď vyslovil meno Ducha Svätého, naposledy vydýchol. A tak za to, že sa tu stále s najväčšou oddanosťou namáhal pre Božiu slávu, odobral sa (čo treba bez pochybností veriť) do vytúžených nebeských radostí.

RESPONZÓRIUM

Celý život som strávil v kláštore a celkom som sa venoval rozjímaniu o Svätom písme. A popri vernom zachovávaní rehoľných pravidiel a každodennom speve v spoločenstve * Vždy bolo mojou radosťou študovať, vyučovať i písať.

Kto zachová prikázania a tak bude aj učiť, bude v nebeskom kráľovstve veľký. * Vždy bolo mojou radosťou študovať, vyučovať i písať.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty osvecuješ svoju Cirkev náukou svätého kňaza Bédu; láskavo dopraj, aby nás vždy osvecovala jeho múdrosť a pomáhali nám jeho zásluhy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky