19. jún 2024

Sv. Romualda, opáta
ľubovoľná spomienka

Narodil sa v Ravenne niekedy v polovici 10. storočia. Vybral si pustovnícky život, veľa rokov putoval z miesta na miesto, vyhľadával samotu a staval malé kláštory. Neúnavne čelil zlému správaniu vtedajších mníchov tým, že sa cvičil v čnostiach a usiloval sa o dokonalý život. Zomrel okolo roku 1027.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Ježišu, Vykupiteľ náš,

koruna slávy v nebesiach,

v tento deň láskavejšie čuj

prosiacich sluhov zbožný hlas.

Dnes vyznávač tvoj vznešený

sa zaskvel novou jasnosťou,

dnes spomíname naňho my,

tvoj ľud, výročnou slávnosťou.

Cez všetko, čo svet sľuboval,

on prešiel čistou šľapajou,

na cestu spásy vydal sa

a verne kráčal za tebou.

Správne a múdro pohrdol

rozkošou sveta prchavou

a dostal za to odmenu

uprostred svätých anjelov.

A preto, Pane, pomôž nám

ísť za ním v jeho šľapajach,

na jeho prosby odpusť nám

hriechy a zažeň každý strach.

Kriste, Kráľ dobrý, láskavý,

buď sláva tebe, Otcovi

i Duchu, ktorý bráni nás,

teraz i večne, v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.

Žalm 89, 2-38
Božia milosť nad domom Dávida
Z Dávidovho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Spasiteľa, Ježiša. (Sk 13, 22. 23)
I

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *

po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.

Veď ty si povedal: †

„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *

Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.

„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *

svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:

Naveky zaistím tvoj rod *

a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“

Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *

a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.

Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *

Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?

Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *

je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.

Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *

Mocný si, Pane, a pravda je u teba.

Ty vládneš nad neskrotným morom *

a zmierňuješ jeho vlnobitie.

Rahaba si pošliapal ako raneného, *

svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.

Tvoje je nebo a tvoja je zem, *

svet i jeho bohatstvo si ty založil.

Sever i juh si ty utvoril, *

Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.

Mocné je tvoje rameno, *

pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.

Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *

milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.

Blažený ľud, ktorý vie jasať! *

Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;

deň čo deň sa raduje z tvojho mena *

a honosí sa tvojou spravodlivosťou.

Lebo ty si jeho sila a nádhera *

a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.

Veď náš vladár patrí Pánovi *

a náš kráľ Izraelovmu Svätému.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.

Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.

II

Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †

„Bohatierovi som pomoc poskytol *

a vyvoleného z ľudu som povýšil.

Našiel som svojho služobníka Dávida, *

pomazal som ho svojím svätým olejom.

Pevne ho bude držať moja ruka *

a posilňovať moje rameno.

Nezaskočí ho nepriateľ, *

ani zlosyn ho nepokorí.

Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *

a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.

S ním bude moja vernosť a milosť *

a v mojom mene povznesie sa jeho moc.

Položím jeho ruku na more *

a na rieky jeho pravicu.

On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *

môj Boh a útočište mojej spásy.‘

A ja ho ustanovím za prvorodeného, *

za najvyššieho medzi kráľmi zeme.

Naveky mu svoju milosť zachovám *

a pevná bude moja zmluva s ním.

Jeho rod udržím naveky *

a jeho trón bude ako dni nebies.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.

Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.

III

„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *

a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,

keď moje ustanovenia znesvätia *

a nezachovajú moje predpisy,

potom ich priestupok trstenicou potrescem *

a ich neprávosť korbáčom.

Ale priazeň mu neodopriem *

a neporuším svoju vernosť.

Svoju zmluvu neznesvätím *

a nezruším výroky svojich úst.

Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *

nesklamem Dávida.

Jeho rod bude trvať naveky *

a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;

a navždy bude pevný sťa luna, *

verný svedok na oblohe.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.

Výklad tvojich slov osvecuje.

Maličkým dáva chápavosť.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Sudcov

6, 33 – 7, 8. 16-22

Gedeon víťazí s malým vojskom

V tých dňoch: Všetci Madiánčania, Amalekiti a východné národy sa spojili, prešli cez Jordán a utáborili sa v údolí Jezrael. Vtedy zaodial Pánov duch Gedeona, on zatrúbil na poľnici a zvolal na Abiezerovcov, aby šli za ním. Rozoslal poslov po celom Manassesovi a šiel za ním aj on; iných poslov k Aserovi, Zabulonovi a Neftalimu a oni mu vyšli naproti.

Tu Gedeon povedal Bohu: „Ak mojou rukou zachrániš Izrael, ako si povedal, rozložím vlnené rúno na humne. Ak bude rosa iba na rúne a celá zem bude suchá, budem vedieť, že mojou rukou vyslobodíš Izrael, ako si povedal.“ A stalo sa tak. Vstal ešte za noci a keď rúno vyžmýkal, naplnil rosou misu. A opäť povedal Bohu: „Nech nevzplanie proti mne tvoj hnev, ak sa ešte raz odvážim pýtať znamenie na rúne. Prosím, aby bolo iba rúno suché a aby celá zem bola mokrá od rosy.“ A Boh urobil v noci tak, ako žiadal. Iba na rúne bolo sucho a na celej zemi rosa.

Jerobbál čiže Gedeon vstal teda ešte za noci a s ním všetok ľud a utáborili sa pri prameni Harad. Tábor Madiánčanov bol v údolí na sever od pahorku Moreh.

Pán povedal Gedeonovi: „Priveľa ľudu je s tebou, aby mohol byť Madián vydaný do jeho rúk. Aby sa Izrael nevystatoval proti mne a nehovoril: ‚Svojimi silami som sa vyslobodil.‘ Povedz ľudu a ohlás všetkým, čo počúvajú: ‚Kto sa bojí a chveje, nech sa vráti a zostúpi z vrchu Gelboe.‘“ A vrátilo sa z ľudu dvadsaťdvatisíc mužov, takže zostalo iba desaťtisíc.

Pán povedal Gedeonovi: „Ešte je ľudu veľa. Zaveď ich k vode a tam ich preskúšam. O kom ti poviem, aby šiel s tebou, ten pôjde. Komu nedovolím ísť, nech sa vráti.“ Keď priviedol ľud k vode, povedal Pán Gedeonovi: „Tých, čo budú jazykom lízať vodu, ako lížu psy, oddelíš osve. Tí, čo budú piť pokľačiačky, budú na druhej strane.“ A počet tých, čo si prikladali ruku k ústam a tak lízali vodu, bol tristo mužov. Všetci ostatní pili pokľačiačky. Tu povedal Pán Gedeonovi: „S tristo mužmi, čo lízali vodu, vás oslobodím a vydám Madiánčanov do tvojej ruky. Všetci ostatní nech sa vrátia na svoje miesto.“ Vzali si podľa počtu jedlo a poľnice a všetkým ostatným rozkázal odísť do ich stanov; zadržal si iba tých tristo mužov. Madiánsky tábor bol pod ním v údolí.

Tristo mužov rozdelil na tri časti, dal im do rúk poľnice, prázdne krčahy a do krčahov fakle. A povedal im: „Robte to, čo uvidíte robiť mňa. Prídem až na kraj tábora a čo urobím, robte aj vy. Keď zaznie poľnica v mojej ruke a v rukách tých, čo budú so mnou, zatrúbte aj vy okolo tábora a zvolajte: ‚Za Pána a za Gedeona!‘“

I prišiel Gedeon a tristo mužov, čo boli s ním, na kraj tábora na začiatku prostrednej nočnej stráže, v tom čase, keď vymenili strážnych, a začali trúbiť na poľniciach a rozbíjať krčahy. Keď zatrúbili vo všetkých troch skupinách a rozbili krčahy, v ľavých rukách držali fakle, v pravých trúby, na ktorých trúbili, a volali: „Meč za Pána a za Gedeona!“ a všetci stáli na svojom mieste okolo nepriateľského tábora. A tak bol celý tábor v zmätku a s krikom a výskotom utekali. A tristo mužov stále trúbilo na poľniciach. Pán vrhol meč do celého tábora a navzájom sa zabíjali.

RESPONZÓRIUM

1 Kor 1, 27b-29; Lk 1, 52

Čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, * Aby sa pred ním nik nevystatoval.

Mocnárov zosadil Pán z trónov a povýšil ponížených. * Aby sa pred ním nik nevystatoval.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Životopisu svätého Romualda, ktorý napísal svätý Peter Damiani

(Cap. 31 et 69: PL 144, 982-983. 1005-1006)

Zaprel sám seba a nasledoval Krista

Romuald býval tri roky pri meste Parenzo. Prvý rok postavil kláštor a ustanovil v ňom opáta s bratmi, ďalšie dva roky ostal v ústraní. Tam ho Božia láska priviedla na vrchol takej dokonalosti, že pod vplyvom Svätého Ducha videl niektoré budúce udalosti a lúčmi chápavosti prenikol mnoho skrytých tajomstiev Starého i Nového zákona.

Často ho tak uchvátilo rozjímanie o Bohu, že sa takmer celý rozplýval v slzách a rozpálený žiarom nevýslovnej Božej lásky volal: Najdrahší Ježišu, najdrahší, môj sladký med, nevýslovná túžba, slasť svätých, rozkoš anjelov a všeličo podobné. To, čo on pod vplyvom Svätého Ducha volal na slávu, my nie sme schopní ľudským jazykom vyjadriť.

Kdekoľvek sa tento svätý muž ubytoval, urobil si najprv v cele oratórium s oltárom, kde sa zatvoril a zakázal iným vstupovať.

Býval na rozličných miestach. Ale keď zbadal, že sa už blíži jeho koniec, vrátil sa do kláštora, ktorý postavil vo Valle de Castro, a tam bez strachu očakával blížiacu sa smrť. Rozkázal si postaviť celu s oratóriom, kde by sa mohol zavrieť a zachovať ticho až do smrti.

Keď bol útulok hotový a jeho myseľ bola upriamená na to, že sa už čoskoro bude môcť utiahnuť, začalo jeho telo čoraz viac upadať a nakláňať sa k zemi ani nie tak chorobou ako vyčerpané vysokým vekom. V istý deň začal postupne strácať telesnú silu, pribúdali ťažkosti a veľmi ho vyčerpávali. A tak, keď sa slnko chýlilo už k západu, rozkázal dvom bratom, čo stáli pri ňom, aby vyšli von a zatvorili za sebou dvere cely; aby sa k nemu vrátili až ráno na slávenie ranných hymnov. A keď v obavách o jeho život vyšli, akoby sa im nechcelo, neponáhľali sa hneď na odpočinok, ale v úzkosti, aby ich učiteľ nečakane nezomrel, utiahli sa neďaleko cely a strážili talent vzácneho pokladu. Istý čas takto zotrvali a keď potom zbystreným sluchom napäto počúvali a nezačuli ani pohyb tela, ani nijaký hlas, správne usúdili, čo sa stalo. Vyrazili dvere, vtrhli dnu a zažali svetlo. A našli sväté telo ležať horeznačky, kým blahoslavená duša už bola vzatá do neba. Ležalo tam tak ako ešte nedocenená nebeská perla, ktorá mala byť neskôr s poctou uložená do pokladnice najvyššieho kráľa.

RESPONZÓRIUM

Dt 2, 7; 8, 5b

Požehnal ťa v každom diele tvojich rúk; vie o tvojej ceste, ako ideš cez veľkú púšť. * A býva s tebou Pán, tvoj Boh, a nič ti nechýba.

Ako človek vychováva svojho syna, tak vychováva teba. * A býva s tebou Pán, tvoj Boh, a nič ti nechýba.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si prostredníctvom svätého Romualda obnovil vo svojej Cirkvi pustovnícky spôsob života; pomôž aj nám premáhať seba a nasledovať Krista, aby sme šťastne došli do nebeského kráľovstva. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky