28. august 2024

Sv. Augustína, biskupa a učiteľa Cirkvi
spomienka

Narodil sa v Tagaste v Afrike roku 354; mladosť prežil nepokojne tak v názoroch, ako aj v mravoch, až v Miláne prijal vieru a biskup Ambróz ho roku 387 pokrstil. Vrátil sa do vlasti a viedol asketický život. Zvolili ho za biskupa v Hippone a 34 rokov bol vzorom veriaceho ľudu. Svoje biskupstvo zošľachťoval kázňami a mnohými spismi, ktorými zároveň rázne bojoval proti súvekým bludom alebo múdro objasňoval vieru. Zomrel roku 430.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji

nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý

a posilnil ho: na srdci mu budú

osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. 

Žalm 18, 2-30
Poďakovanie za záchranu a víťazstvo
V tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie. (Zjv 11, 13)
I

Milujem ťa, Pane, moja sila; *

 Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.

Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *

ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.

Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *

a budem zachránený pred nepriateľmi.

Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *

a vydesili zlostné prívaly.

Ovinuli ma povrazy záhrobia, *

zovreli ma osídla smrti.

V úzkosti som vzýval Pána *

a volal som k svojmu Bohu.

Zo svojho chrámu počul môj hlas *

a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Milujem ťa, Pane, moja sila.

Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.

II

Zem sa pohýbala a zachvela; †

vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *

lebo vzplanul hnevom.

Dym sa mu valil z nozdier †

a spaľujúci oheň z jeho úst, *

vyletúvali z neho žeravé uhlíky.

Znížil nebesia a zostúpil: *

čierne mračno pod jeho nohami.

Zasadol na cheruba a vzlietol, *

vznášal sa na krídlach vetrov.

Temnotami sa celkom zahalil *

a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.

Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *

ľadovec a žeravé uhlie.

Pán z neba zahrmel †

a zaznel hlas Najvyššieho: *

ľadovec a žeravé uhlie.

Vyslal šípy a rozprášil ich, *

vrhol blesky a zmietol ich.

Otvorili sa hlbočiny vôd *

a základy zeme sa odkryli.

Pred tvojou hrozbou, Pane, *

pred víchricou tvojho hnevu.

Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *

a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.

Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †

z rúk tých, čo ma nenávideli *

a boli silnejší ako ja.

Napadli ma v môj deň nešťastný, *

ale Pán mi bol podperou.

Vyviedol ma na miesto priestranné, *

zachránil ma, lebo si ma obľúbil.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.

Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.

III

Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *

za to, že moje ruky sú čisté,

lebo som kráčal po cestách Pánových *

a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.

Pred očami som mal všetky jeho príkazy *

a jeho zákony som neodvrhol.

S ním som bol bez úhony *

a uchránil som sa zločinu.

Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *

lebo videl, že moje ruky sú čisté.

Voči svätému si svätý, *

voči šľachetnému šľachetný,

voči úprimnému úprimný, *

voči zvrhlému si neúprosný.

Pokorný ľud chrániš pred zánikom *

a ponižuješ oči pyšných.

Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *

môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.

Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *

a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.

Všetci sa divili milým slovám.

Čo vychádzali z jeho úst.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Jeremiáša

2, 1-13. 20-25

Nevernosť Božieho ľudu

Pán prehovoril ku mne takto:

„Choď a krič do uší Jeruzalema:

Toto hovorí Pán:

Rozpomínam sa na teba, na lásku tvojej mladosti,

na tvoju ľúbosť, keď si bola mojou snúbenicou,

keď si ma nasledovala na púšti,

v krajine, ktorú neosievajú.

Izrael bol Pánovým svätým majetkom,

prvotinou jeho úrody;

previnili sa všetci, čo z nej jedli,

prišla na nich pohroma,

hovorí Pán.

Čujte Pánovo slovo, Jakubov dom

i všetky rody domu Izraelovho.

Toto hovorí Pán:

Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia,

že sa vzdialili odo mňa,

išli za márnosťou

a stali sa prázdnymi?

Už nepovedali: ‚Kde je Pán,

ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny,

ktorý nás viedol po púšti,

po neobývanej a neschodnej krajine,

po krajine vyprahnutej a chmúrnej,

po krajine, ktorou nik nechodí,

ani v nej nebýva človek?‘

A voviedol som vás do krajiny sadov,

aby ste požívali jej ovocie a všetky jej dobrá.

No keď ste do nej vošli, poškvrnili ste moju zem

a zohavili moje dedičstvo.

Kňazi sa nepýtali:

‚Kde je Pán?‘

Učitelia zákona ma nepoznali,

pastieri sa mi spreneverili,

proroci veštili v mene Bála

a chodili za tými, ktorí nie sú na nič.

Preto sa ešte budem s vami súdiť,

hovorí Pán,

a so synmi vašich synov pravotiť.

Len choďte na ostrovy Kittejcov a pozrite,

pošlite do Kedaru a dobre pozorujte;

pozrite, či sa tam stalo niečo také,

či zamenil národ bohov,

a pritom to nie sú bohovia.

A môj národ zamenil svoju slávu

za to, čo nie je na nič.

Stŕpnite nad tým, nebesia,

zhrozte sa preveľmi,

hovorí Pán.

Lebo môj ľud urobil dve chyby:

opustili mňa, prameň živej vody,

a vykopali si cisterny.

Už dávno si zlomila svoje jarmo,

roztrhla svoje putá

a povedala si: ‚Nebudem slúžiť.‘

A na každom vyvýšenom pahorku

a pod každým zeleným stromom

si sa rozvaľovala ako neviestka.

Ale ja som ťa vysadil ako šľachtenú vinicu,

samé pravé semeno.

Ako to, že si sa zmenila

na ratolesti cudzieho viniča?

Aj keby si sa sódou umyla

a minula množstvo lúhu,

vo svojej neprávosti si poškvrnená predo mnou,

hovorí Pán, Boh.

Ako môžeš hovoriť: ‚Nie som poškvrnená,

za bálmi som nechodila?‘

Pozri na svoju cestu v údolí,

poznaj, čo si urobila:

ľahká ťava na svojich kľukatých cestách.

Divá oslica zvyknutá na púšti,

keď zahorí žiadostivosťou, vetrí vo vzduchu;

kto skrotí jej zmyselnosť?

Neunaví sa ani jeden z tých, čo ju hľadajú,

nájdu ju v jej mesiaci.

Chráň svoju nohu, aby nezostala bosá,

a hrdlo, aby ti nevyschlo.

Povedala si: ‚Nie, je to zbytočné.

Aj tak milujem cudzincov

a pôjdem za nimi.‘“

RESPONZÓRIUM

Porov. Jer 2, 21; Mt 21, 43; Iz 5, 7b

Ja som ťa vysadil ako šľachtenú vinicu, samé pravé semeno. Ako to, že si sa zmenila na ratolesti cudzieho viniča? * Preto sa vám Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.

Čakal som na právo, a hľa, bezprávie, na spravodlivosť, a hľa, kvílenie utláčaných. * Preto sa vám Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Vyznaní svätého biskupa Augustína

(Lib. 7, 10. 18; 10, 27: CSEL 33, 157-163. 255)

Ty, večná pravda, pravá láska, drahá večnosť!

Napomenutý, aby som sa vrátil k sebe samému, vstúpil som pod tvojím vedením do svojho najhlbšieho vnútra; a mohol som to urobiť, „lebo ty si mi bol na pomoci“. Vstúpil som a uvidel som slabým okom svojej duše nad tým istým okom mojej duše, nad mojím duchom, nezmeniteľné svetlo. Nie to obyčajné, viditeľné telesným okom, ani nijaké väčšie, ale pritom toho istého druhu, čo by len zažiarilo oveľa jasnejšie a všetko ovládlo svojou veľkosťou. To nebolo takéto svetlo, ale inakšie, celkom odlišné od všetkých ostatných. Nebolo nad mojím duchom ako olej na vode alebo ako nebo nad zemou. Ono bolo oveľa vyššie, lebo ma stvorilo, a ja oveľa nižšie, lebo som ním stvorený. Kto pozná pravdu, pozná ono svetlo.

Ty, večná pravda, pravá láska, drahá večnosť! Ty si môj Boh, za tebou vzdychám dňom i nocou. Len čo som ťa poznal, pritiahol si ma k sebe, aby som videl, že je niečo, čo mám vidieť, ale ešte to vidieť nemôžem. Oslepil si môj slabý zrak, lebo si ma veľmi silno ožiaril, až tak, že som sa chvel od lásky a od hrôzy. A zbadal som, že som ďaleko od teba ako v odlišnej krajine; akoby som počul z výšin tvoj hlas: „Som pokrmom silných. Narasť a budeš ma jesť. Ale ty ma nepremeníš na seba ako telesný pokrm, lež ty sa premeníš na mňa.“

I hľadal som cestu, ako nadobudnúť dostatočnú silu, aby som sa mohol tešiť z teba. Ale nenašiel som, kým som neobjal „prostredníka medzi Bohom a ľuďmi – človeka Krista Ježiša“. „On je nad všetkým Boh, zvelebený naveky“. On volá a hovorí: „Ja som cesta, pravda a život.“ On bol pokrm, ktorý som nevládal prijať. Spojil sa však s telom, lebo „Slovo sa telom stalo“, aby pre nás, slabé deti, premenil na mlieko tvoju múdrosť, skrze ktorú si stvoril všetko.

Neskoro som ťa začal milovať, Krása taká dávna a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vnútri a ja vonku a tam som ťa hľadal. Ošklivo som sa vrhal na krásne veci, ktoré si stvoril. Bol si so mnou a ja som nebol s tebou. Držalo ma ďaleko od teba to, čoho by nebolo, keby to nebolo v tebe. Volal si a kričal a preboril si moju hluchotu. Žiaril si, skvel si sa a zahnal si moju slepotu. Šíril si vôňu, ja som si jej vdýchol a dychtím po tebe. Okúsil som a teraz som lačný a smädný. Dotkol si sa ma a zahorel som túžbou po tvojom pokoji.

RESPONZÓRIUM

Ty, pravda, svetlo môjho srdca! Už mi nehovoria moje temnoty. Blúdil som a spomenul som si na teba. * A teraz sa smädný dychtivo vraciam k tvojmu prameňu.

Ja nie som môj život; sám zo seba som žil zle, v tebe začínam žiť znova. * A teraz sa smädný dychtivo vraciam k tvojmu prameňu.

MODLITBA

Modlime sa.

Prosíme ťa, Pane, obnov vo svojej Cirkvi ducha, ktorým si naplnil svätého biskupa Augustína, aby sme aj my túžili po tebe, prameni pravej múdrosti, a neúnavne hľadali teba, pôvodcu večnej lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky