Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Kriste, kvet našich údolí,
tvoj pôvab hlása celá zem,
panne, čo si ťa vyvolí,
dáš mučenícky diadém.
Veď múdro, s ohňom nadšenia
navždy ti srdce oddala
a smrtonosné trápenia
sťa tvoj dar vďačne prijala.
Odmietla zradné vábenie,
poslušná hnutiam milosti,
a po krvavej aréne
šla k nadpozemskej radosti.
Ježišu, ženích premilý,
aj nás k nej priveď z rázcestí,
aby nás večne blažili
zásluhy tvojich bolestí.
Z Panny si sa stal človekom,
keď Lúč jej padol do lona,
aby bol koniec nárekom
a Bohu česť a poklona. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. †
Milujem ťa, Pane, moja sila; *
† Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *
ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *
a budem zachránený pred nepriateľmi.
Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *
a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia, *
zovreli ma osídla smrti.
V úzkosti som vzýval Pána *
a volal som k svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas *
a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Milujem ťa, Pane, moja sila.
Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Zem sa pohýbala a zachvela; †
vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *
lebo vzplanul hnevom.
Dym sa mu valil z nozdier †
a spaľujúci oheň z jeho úst, *
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Znížil nebesia a zostúpil: *
čierne mračno pod jeho nohami.
Zasadol na cheruba a vzlietol, *
vznášal sa na krídlach vetrov.
Temnotami sa celkom zahalil *
a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *
ľadovec a žeravé uhlie.
Pán z neba zahrmel †
a zaznel hlas Najvyššieho: *
ľadovec a žeravé uhlie.
Vyslal šípy a rozprášil ich, *
vrhol blesky a zmietol ich.
Otvorili sa hlbočiny vôd *
a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane, *
pred víchricou tvojho hnevu.
Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †
z rúk tých, čo ma nenávideli *
a boli silnejší ako ja.
Napadli ma v môj deň nešťastný, *
ale Pán mi bol podperou.
Vyviedol ma na miesto priestranné, *
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *
za to, že moje ruky sú čisté,
lebo som kráčal po cestách Pánových *
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
Pred očami som mal všetky jeho príkazy *
a jeho zákony som neodvrhol.
S ním som bol bez úhony *
a uchránil som sa zločinu.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *
lebo videl, že moje ruky sú čisté.
Voči svätému si svätý, *
voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný, *
voči zvrhlému si neúprosný.
Pokorný ľud chrániš pred zánikom *
a ponižuješ oči pyšných.
Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *
môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *
a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Všetci sa divili milým slovám.
Čo vychádzali z jeho úst.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Zachariáša
10, 3 – 11, 3
Oslobodenie a návrat Izraela
Toto hovorí Pán:
„Môj hnev vzplanul proti pastierom
a proti capom zakročím.
Pán zástupov určite navštívi
svoje stádo, dom Júdu,
a urobí si z nich akoby slávneho koňa
do boja.
Z neho bude uholný kameň,
z neho bude kolík,
z neho bude bojový luk,
z neho vyjde aj každý vodca.
A budú ako hrdinovia,
čo šliapu po blate na cestách v boji,
a budú bojovať, lebo Pán je s nimi,
a zahanbia sa jazdci na koňoch.
I posilním dom Júdov
a zachránim dom Jozefov;
privediem ich späť, lebo sa zmilujem nad nimi,
a budú, ako keby som ich nebol zavrhol,
lebo ja som Pán, ich Boh, a vyslyším ich.
Efraimovci budú ako hrdinovia,
ich srdce sa rozveselí ako od vína,
ich synovia to uvidia a budú sa veseliť,
ich srdce bude plesať v Pánovi.
Zapískam na nich a zhromaždím ich,
lebo som ich vykúpil,
a bude ich tak veľa, ako ich prv bolo.
Rozsejem ich medzi národy
a v diaľavách budú na mňa spomínať,
budú vychovávať svojich synov a vrátia sa.
I privediem ich späť z egyptskej krajiny
aj z Asýrska ich zhromaždím
a privediem ich do galaádskej a libanonskej krajiny
a nebude im stačiť miesto.
Prejdú cez more úzkosti,
on zrazí vlny na mori
a vyschnú hlbiny rieky;
pýcha Asýrska bude pokorená
a berla Egypta odstúpi.
Posilním ich v Pánovi
a budú kráčať v jeho mene,“
hovorí Pán.
Libanon, otvor svoje brány,
nech strávi oheň tvoje cédre.
Kvíľ, jedľa, lebo padol céder,
lebo velikáni sú spustošení.
Kvíľte, duby Bášanu,
lebo padol nepriestupný les.
Počuť bedákanie pastierov,
lebo je spustošená ich nádhera.
Počuť rev levov,
lebo je spustošená pýcha Jordánu.
RESPONZÓRIUM
Zach 10, 6bd. 7d; Iz 28, 5
Zachránim a privediem ich späť, lebo sa zmilujem nad nimi, ja, ich Pán, Boh. * Ich srdce bude plesať v Pánovi.
V ten deň bude Pán zástupov slávnou korunou a vznešeným vencom pre zvyšok svojho ľudu. * Ich srdce bude plesať v Pánovi.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Meditácie o úprimnom sebadarovaní svätého pápeža Jána Pavla Druhého
(8-II-1994; AAS 98 [2006], 635-636)
Strážca posvätnosti a ľudskej dôstojnosti
Každý človek v sebe nesie nevýslovnú hodnotu. Túto hodnotu dostáva od Boha, ktorý sa sám stal človekom, zjavil svoje božstvo v istom zmysle dané človeku a stvoril nový poriadok medziľudských vzťahov. V novom poriadku je človek oveľa viac oným jediným tvorom na zemi, ktorého Boh chcel pre neho samého, a zároveň je osobou podobnou Bohu, ktorá sa môže plne nájsť len v úprimnom sebadarovaní.
Vykúpenie je teda otvorenie ľudských očí pre celý nový poriadok sveta vybudovaný na úprimnom dare. Je to poriadok hlboko osobný a zároveň sviatostný. Vykúpenie totiž potvrdzuje sacrum celého stvorenia, potvrdzuje sacrum človeka stvoreného ako muža a ženu. Prameň tohto sacrum je vo svätosti samého Boha, ktorý sa stal človekom. On, keď bol sviatosťou Boha prítomného vo svete, zmenil tento svet na sviatosť pre Boha.
V kontexte vykúpenia, ktoré sa udialo skrze obetu Kristovho tela a krvi, sa stáva viac zreteľná posvätnosť ľudského tela, dokonca aj vtedy, keď je toto telo najviac zúbožené či zdeptané – podobne ako Kristus bol zúbožený počas svojho mučenia. Ľudské telo má svoju dôstojnosť plynúcu tiež z tohto sacrum. Platí to tak pre telo muža, ako aj pre telo ženy.
Vykúpenie uskutočnené v tele dáva akoby zvláštny rozmer posvätnosti ľudského tela. Táto posvätnosť priamo vylučuje, že by sa telo mohlo stať akýmsi predmetom na použitie. Každý človek, predovšetkým každý muž, je strážcom tejto posvätnosti a tejto dôstojnosti.
„Čo som ja strážca svojho brata?“ – pýtal sa Kain, keď stál na počiatku nešťastnej civilizácie smrti v dejinách ľudstva. Kristus stojí uprostred tejto civilizácie, stojí uprostred Kainovej otázky a odpovedá: Áno, si strážcom – si strážcom posvätnosti, si strážcom ľudskej dôstojnosti v každej žene a v každom mužovi. Si strážcom posvätnosti jej tela, ktoré pre teba má byť predmetom úcty.
Vtedy budeš poznávať tú krásu, akou Boh obdaril ženu od začiatku a ona bude spoznávať teba, bude sa cítiť bezpečne pred pohľadom svojho brata, bude sa radovať z daru svojho ženstva, ktorým ju obdaroval Stvoriteľ. Vtedy bude ono večné ženstvo znovu nenarušeným darom ľudskej civilizácie, inšpiráciou pre tvorbu a zdrojom krásy, ktorá existuje preto, aby sme vstávali z mŕtvych.
Vari sa práve preto nestala zdrojom toľkých ľudských zmŕtvychvstaní krása ženy, krása matky, sestry, nevesty – tá krása, ktorá nachádza svoj osobitný vrchol v Božej Matke?
RESPONZÓRIUM
Porov. Gn 4, 9; 1 Jn 3, 18
Som azda strážcom svojho brata? * Si strážcom posvätnosti, si strážcom ľudskej dôstojnosti.
Miluj skutkom a pravdou. * Si strážcom posvätnosti, si strážcom ľudskej dôstojnosti.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si blahoslavenú Annu posilňoval, aby sa nebála toho, kto môže zabiť telo, a korunoval si jej panenstvo slávou mučeníctva; na jej príhovor udeľ aj nám odvahu voliť si dobro a zavrhovať zlo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky