Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Dňa okrídlený posol nám
hlási, že svetlo už je tu.
Buditeľ našich myslí, sám
Kristus nás volá k životu.
Opusťte lôžka vábivé,
vzbuďte sa zo sna, nehlivte;
a čistí, svätí, striezliví
bedlite, lebo prichádzam.
Keď povievaním osvieži
zornička rannú oblohu,
nám pripraveným do práce
nech nádej udelí a jas.
Ježiša hlasno vzývajme,
prosme ho, triezvi vzlykajme,
pokorných prosieb dlhý rad
čistému srdcu nedá spať.
Odožeň, Kriste, temné sny,
pretrhni putá nočnej tmy,
hriech starý ráč nám odpustiť,
v nás nové svetlo zapáliť.
Buď sláva, Kriste láskavý,
tebe i tvojmu Otcovi
aj Duchu, ktorý teší nás
teraz a večne v každý čas. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Cit lásky v srdciach rozdúchaj,
k sebe nás veď a milosť daj,
a k našim srdciam dobrý buď,
z nich odstráň kal a nezdobu.
Tu ako cudzí kráčame,
jak vyhnanci tu vzlykáme,
ty prístav si a naša vlasť,
do večných siení priveď nás.
Len smädná láska smäd chce mať,
z prameňa pravdy pookriať;
blaha a slasti v očiach dosť
má ľud, čo myslí na milosť.
Nesmierna sláva patrí ti,
oslava hodna pamäti,
bez konca spolu slávia ju,
čo srdcia z nížin dvíhajú.
To daj nám, Otec láskavý,
Syn Otcu rovný, jediný
i s Duchom, ktorý teší nás
a vládne večne v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
Pane, ku komu by sme išli?
Ty máš slová večného života.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Múdrosti
7, 15-30
Múdrosť je Božím obrazom
Nech mi dá Boh hovoriť podľa presvedčenia
a myslieť tak, aby to bolo hodné darov, čo som dostal,
lebo on sám je vodcom múdrosti
a usmerňovateľom mudrcov.
Veď sme v jeho ruke, my aj naše reči,
múdrosť i zručnosť v konaní.
Lebo on mi dal pravé poznanie toho, čo je,
aby som poznal usporiadanie vesmíru a moc živlov,
začiatok, koniec i stred časov,
striedanie slnovratov a zmenu ročných období,
beh roka a polohy hviezd,
povahy živočíchov a pudy šeliem,
silu duchov a ľudské myšlienky,
rozmanitosť rastlín a liečivú moc koreňov.
I spoznal som všetko, skryté aj zjavné,
lebo ma vyučila múdrosť, pôvodkyňa všetkého.
V nej je duch chápavý a svätý,
jediný a mnohonásobný, jemný,
bystrý, prenikavý, nepoškvrnený,
jasný, nevinný, milujúci dobro, ostrý,
nezadržateľný, dobročinný, ľudský, dobrotivý,
pevný, istý, pokojný,
všemohúci, vševidiaci,
prenikajúci všetkých duchov,
rozumných, čistých, najjemnejších.
Veď múdrosť je pohyblivejšia než akýkoľvek pohyb;
je taká, že svojou čistotou prechádza a preniká všetko.
Ona je dychom Božej sily
a čistý výron slávy Všemohúceho,
preto nič nečisté sa jej dotknúť nemôže.
Ona je odblesk večného svetla,
zrkadlo Božej moci bez škvrny
a obraz jeho dobroty.
A hoci je len jedna, môže všetko;
zostáva sama v sebe a všetko obnovuje.
V každom pokolení prechádza do svätých duší
a robí z nich Božích priateľov a prorokov.
Veď Boh miluje len toho,
kto býva s múdrosťou.
Ona je krajšia než slnko
a prevyšuje všetky súhvezdia;
v porovnaní so svetlom žiari jasnejšie,
lebo po svetle nasleduje noc,
ale múdrosť zloba nezmôže.
RESPONZÓRIUM
Kol 1, 15-16a; Múd 7, 26
Kristus Ježiš je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, * Lebo v ňom bolo stvorené všetko.
On je odblesk večného svetla a obraz Božej dobroty. * Lebo v ňom bolo stvorené všetko.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého biskupa Atanáza Proti ariánom
(Oratio 2, 78. 79: PG 26, 311. 314)
Podoba a obraz múdrosti sú stvorené v dielach
Keďže je v nás a vo všetkom stvorená podoba Múdrosti, pravá a stvoriteľská Múdrosť si plným právom prisvojuje to, čo je vlastné jej podobe, a hovorí: „Pán ma stvoril vo svojich dielach.“ Totiž to, čo hovorí múdrosť, ktorá je v nás, to si sám Pán prisvojuje ako vlastné.
Teda Stvoriteľ nie je stvorený, ale pre svoj obraz stvorený vo svojich dielach hovorí to akoby o sebe samom. Preto ako keď sám Pán povedal: „Kto vás prijíma, mňa prijíma“, pretože je v nás jeho podoba, tak hoci ho neslobodno započítať medzi stvorené veci, jeho podoba a obraz sú stvorené v dielach, akoby to bol on sám, a preto hovorí: „Pán ma stvoril už na začiatku svojich ciest vo svojich dielach.“
A potom podoba múdrosti je vytvorená v dielach preto, aby v nej svet spoznal Slovo, svojho stvoriteľa, a skrze Slovo Otca. Lebo práve toto učí Pavol: „Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať z jeho diel.“ A tak Slovo svojou prirodzenosťou nie je nijako stvorené, ale to miesto o múdrosti treba chápať o tej, ktorá v nás aj naozaj je, a aj sa hovorí, že je.
Ale ak tomu nechcú veriť, nech nám oni sami povedia, či je v stvorených veciach nejaká múdrosť alebo nie. Ak nie je nijaká, prečo sa Apoštol sťažuje týmito slovami: „Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha“? Alebo ak nie je v nich nijaká múdrosť, prečo sa v Písme spomína množstvo múdrych ľudí? Lebo „múdry sa s hrôzou varuje zlého“ a „múdrosťou sa buduje dom“.
Aj Kazateľ hovorí: „Múdrosť človeka prežiari jeho tvár.“ A ten istý karhá opovážlivcov slovami: „Nehovor: V čom to je, že minulé časy boli lepšie, ako sú terajšie? Lebo sa to nepýtaš z múdrosti.“
Veď ak je v stvorených veciach múdrosť, ako svedčí Sirachov syn slovami: „Vylial ju na všetky svoje diela, na každého človeka vo svojej štedrosti, lebo ju dáva tým, čo ho milujú“; – pričom toto vyliatie sa vonkoncom netýka prirodzenosti tej Múdrosti, ktorá je sama zo seba a jednorodená, ale tej, ktorá je vyobrazená vo svete –; čo sa teda zdá neuveriteľné na tom, že sama stvoriteľská a pravá Múdrosť, ktorej podobou alebo obrazom je múdrosť a rozumnosť, vyliata na svet, hovorí akoby o sebe samej: „Pán ma stvoril do svojich diel“? Lebo ani múdrosť, ktorá je vo svete, nie je stvoriteľka, ale je stvorená v dielach a podľa nej „nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk“.
RESPONZÓRIUM
Múd 7, 22. 23ab; 1 Kor 2, 10b
V múdrosti je duch chápavý a svätý, jediný a mnohonásobný, jemný, bystrý, prenikavý, jasný, milujúci dobro, nezadržateľný, * Všemohúci, vševidiaci, prenikajúci všetkých duchov.
Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. * Všemohúci, vševidiaci, prenikajúci všetkých duchov.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, rozmnož v nás vieru, nádej a lásku a pomáhaj nám milovať, čo prikazuješ, aby sme mohli dosiahnuť, čo sľubuješ. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky