Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Nebeské Slovo, prúdiace
z Otca jak svetlo, Boží jas,
stáva sa telom a ide
v plnosti času spasiť nás.
Dušu nám svetlom rozjasni,
nech plameň lásky v srdci je;
správa o tvojej blízkosti
nech všetko nízke zaženie.
Keď ako sudca prídeš raz,
hlbiny srdca odhalíš:
hriešnikom tresty vymeriaš,
kráľovstvom dobrých odmeníš.
Nech srdce úzkosť nezovrie
pred večným trestom za viny,
lež odpusť nám a prijmi nás
do večnej Božej otčiny.
Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *
aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž, *
dokiaľ je hriešnik predo mnou.“
Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *
bolesť sa mi však znova ozvala.
Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *
a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
A môj jazyk preriekol: *
„Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní; *
nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“
Hľa, na pár piadí si mi dní nameral *
a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka, *
každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *
poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *
Ty si moja nádej.
Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *
a nevystav ma hlupákovi na posmech.
Onemel som, neotvorím ústa, *
lebo si to ty urobil.
Odním odo mňa svoje tresty, *
bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
Trestami za hriechy naprávaš človeka. †
Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *
veru, každý človek je len márna vidina.
Pane, vyslyš moju modlitbu, *
nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †
veď u teba som iba hosť, *
len pútnik, ako všetci moji otcovia.
Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *
skôr, než odídem a než ma viac nebude.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *
čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
Úklady strojíš deň čo deň, *
jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
Zlo miluješ viacej než dobro, †
lož väčšmi ako pravdu. *
Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.
Preto ťa Boh navždy zničí, †
odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *
vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *
ale z neho sa vysmejú:
„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †
lež zakladal si na veľkom bohatstve *
a domohol sa moci svojimi úskokmi.“
Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †
Úfam v Božie milosrdenstvo *
navždy a naveky.
Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †
a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *
na tvoje meno, lebo je dobré.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
Pane, Bože náš, obnov nás.
Rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
25, 6 – 26, 6
Božia hostina. Pieseň vykúpených
Pán zástupov vystrojí
na tomto vrchu všetkým národom
hostinu s mnohými jedlami:
hostinu s výborným vínom,
so šťavnatými jedlami,
s vínom najjemnejším.
Strhne na tomto vrchu
závoj, ktorý zahaľoval všetkých ľudí,
a prikrývku, čo zakrývala všetky národy.
Zničí smrť navždy;
zotrie Pán, Boh, slzu z každej tváre
a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme,
lebo Pán prehovoril.
V ten deň povedia: „Hľa, náš Boh,
v neho sme dúfali a on nás spasí.
On je Pán, v ktorého sme dúfali.
Jasajme a radujme sa z jeho spásy.
Pánova ruka spočinie na tomto vrchu.“
A Moab bude rozšliapaný na svojom mieste,
ako sa zašľapujú plevy do hnojiska;
bude v ňom rozťahovať ruky,
ako ich plavec rozťahuje pri plávaní.
Pokorená bude jeho pýcha
i obratnosť jeho rúk.
On zborí tvoje opevnené múry,
zvalí, strhne ich na zem, až do prachu.
V ten deň sa bude v judejskej krajine
spievať táto pieseň:
„Pevné mesto máme, v ňom sa zachránime;
Pán ho obohnal valom a hradbami.
Otvorte brány, nech vstúpi spravodlivý ľud,
ľud, ktorý zachováva vernosť.
Má ducha pevného;
zaistíš mu pokoj,
veď dúfa v teba.
Dúfajte v Pána stále,
lebo Pán je skala naveky.
Zvrhol tých, čo bývajú na výšinách,
ponížil neprístupné mesto;
ponížil ho až po zem,
zrazil ho do prachu.
Šliape po ňom noha, nohy chudobných,
kroky bedárov.“
RESPONZÓRIUM
Zjv 21, 3; Iz 25, 8
Počul som veľký hlas od trónu hovoriť: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi a bude medzi nimi prebývať; * Oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s nimi.
Pán, Boh, zničí smrť navždy, zotrie slzu z každej tváre. * Oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s nimi.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína
(In ps. 109, 1-3: CCL 40, 1601-1603)
Božie prisľúbenia dostávame skrze Syna
Boh určil čas pre svoje prisľúbenia i čas, keď sa splní, čo prisľúbil. Časom prisľúbení bol čas prorokov až po Jána Krstiteľa; od neho až do konca vekov je čas plnenia prisľúbení.
Verný Boh sa stal naším dlžníkom, no nie tým, že by bol niečo od nás dostal, ale tým, že nám sľúbil veľké veci. A nestačilo mu, že sľúbil, aj písomne sa chcel zaviazať a urobil s nami akoby úpis svojich prisľúbení, aby sme mohli v súpise prisľúbení sledovať, ako ich plní, keď začne splácať, čo sľúbil. Teda čas prorokov, ako sme už veľa ráz povedali, bol časom vyhlásenia prisľúbení.
Boh prisľúbil večnú spásu, blažený život bez konca medzi anjelmi, nehynúce dedičstvo, večnú slávu, blažené videnie svojej tváre, svätý domov v nebesiach a po vzkriesení koniec strachu zo smrti. Toto prisľúbenie je ako vrchol, na ktorý sa upiera celá naša pozornosť, a keď ho dosiahneme, už nebudeme mať čo hľadať, už nebudeme mať po čom túžiť. Ale keď sľuboval a predpovedal, čo bude na konci, nezamlčal ani to, ako sa dostaneme k cieľu.
Teda ľuďom prisľúbil účasť na Božej prirodzenosti, smrteľníkom nesmrteľnosť, hriešnikom ospravedlnenie, zavrhnutým oslávenie.
Ale ľuďom sa, bratia, zdalo neuveriteľné, čo im Boh sľúbil, že totiž z týchto smrteľných, porušených, zavrhnutých, slabých ľudí z prachu a popola sa stanú ľudia podobní Božím anjelom. Preto s ľuďmi neuzavrel iba písomnú zmluvu, ale aby uverili, dal im aj prostredníka svojej vierohodnosti; a nie hocijaké knieža ani anjela alebo archanjela, ale svojho jediného Syna, aby nám skrze tohto svojho Syna ukázal a v ňom daroval cestu, po ktorej nás bude viesť k sľúbenému cieľu.
Lebo Bohu bolo málo, aby svojho Syna urobil iba ukazovateľom cesty; on ho urobil cestou, aby si šiel pod vedením toho, ktorý kráča vlastnou cestou.
A tak mal jediný Boží Syn prísť medzi ľudí a prijať ľudskú prirodzenosť. Tým, že ju prijme, stane sa človekom, zomrie, vstane z mŕtvych, vystúpi na nebesia, zasadne po pravici Otca a splní na národoch, čo sľúbil. Po splnení svojich prisľúbení splní na národoch aj to, že príde a bude vyžadovať, o čo predtým prosil. Oddelí nádoby hnevu od nádob milosrdenstva, na bezbožných splní to, čím im hrozil, a spravodlivým dá, čo im prisľúbil.
Teda toto všetko bolo treba prorocky predpovedať, bolo to treba oznámiť, aby to neprišlo nečakane a nevzbudilo hrôzu, ale aby sa to mohlo s dôverou očakávať.
RESPONZÓRIUM
Mich 7, 19; Sk 10, 43
Náš Boh sa vráti a zmiluje sa nad nami. * Rozšliape naše neprávosti a do morských hlbín zahodí všetky naše hriechy.
Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie každý, kto v neho verí. * Rozšliape naše neprávosti a do morských hlbín zahodí všetky naše hriechy.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci Bože, ty nám kážeš pripravovať cestu Pánovi; láskavo nás posilňuj, aby nás nepremohla ľudská slabosť, keď s dôverou očakávame potešujúci príchod nebeského lekára Ježiša Krista. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky