16. marec 2024

Sobota, Pôstne obdobie, 4. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán ich vyslobodil z rúk utláčateľov.

Žalm 78, 40-72
Božia dobrota a nevera ľudu v dejinách spásy
Toto sa stalo ako predobraz pre nás. (1 Kor 10, 6)
IV

Koľko ráz ho na púšti popudzovali *

a k hnevu na stepi podnecovali.

Znova a znova pokúšali Boha *

a roztrpčovali Svätého Izraela.

Už nepamätali na jeho činy, *

ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.

V Egypte urobil svoje znamenia, *

svoje zázraky na pláni taniskej.

Na krv premenil ich rieky a potoky, *

že už nemali čo piť.

Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, *

žaby, aby ich trápili.

Ich úrodu vydal húseniciam napospas *

a kobylkám plody ich námahy.

Vinice im zbil ľadovcom *

a moruše mrazom.

Ľadovcu vydal ich dobytok, *

ich čriedy bleskom ohnivým.

Zoslal na nich oheň svojho hnevu, †

rozhorčenie, hrôzu a strach *

ako poslov skazy.

Uvoľnil cestu svojmu hnevu, †

neušetril ich od smrti, *

ich život vydal moru napospas.

Pobil všetko prvorodené v Egypte, *

prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán ich vyslobodil z rúk utláčateľov.

Ant. 2 Pán ich priviedol na svoj svätý vrch.

V

Svoj ľud však ako ovce vyviedol *

a viedol ako stádo po púšti.

Viedol ich bezpečne a nemali strach, *

ich nepriateľov však more pokrylo.

A priviedol ich do svojej svätej zeme, *

na vrch, čo získala jeho pravica.

Pred nimi vyhnal kmene pohanské, †

meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu *

a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.

Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, *

a nezachovávali jeho príkazy.

Odpadávali a boli neverní †

ako ich otcovia, *

sklamali ako pokazený luk.

Rozhnevali ho obradmi na výšinách *

a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.

Počul to Boh a rozhneval sa *

a na Izraela veľmi zanevrel.

Opustil príbytok v Silo, *

stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.

Vydal svoju silu do zajatia, *

do rúk nepriateľa svoju nádheru.

Svoj ľud vydal meču napospas *

a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.

Ich mládencov pohltil oheň, *

ich panny sa nemohli zasnúbiť.

Kňazi padli pod mečom *

a ich vdovy nemal kto oplakať.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán ich priviedol na svoj svätý vrch.

Ant. 3 Vyvolil si kmeň Júdov a svojho sluhu Dávida, aby pásol Izraela, jeho dedičstvo.

VI

Pán sa však prebral ako zo spánku, *

ako hrdina vínom zmorený.

Porazil utekajúcich nepriateľov, *

pokryl ich večnou potupou.

Zavrhol stánok Jozefov, *

ani Efraimov kmeň si nezvolil,

lež vyvolil si kmeň Júdov, *

vrch Sion, ten si obľúbil.

A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, *

ako zem, ktorú upevnil naveky.

A vyvolil si svojho sluhu Dávida, †

od čriedy oviec ho vyzdvihol, *

vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá,

aby pásol Jakuba, jeho ľud, *

a Izraela, jeho dedičstvo.

A on ich pásol so srdcom bez úhony *

a viedol ich rukou skúsenou.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Vyvolil si kmeň Júdov a svojho sluhu Dávida, aby pásol Izraela, jeho dedičstvo.

Kto koná pravdu, ide na svetlo,

Aby bolo vidieť jeho skutky.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Numeri

20, 1-13; 21, 4-9

Vody Meríby. Medený had

V tých dňoch: V prvom mesiaci prišla celá izraelská pospolitosť na púšť Sin a ľud sa utáboril v Kádeši. Tam zomrela Mária a tam ju aj pochovali.

A keď nebolo vody pre ľud, zhŕkli sa proti Mojžišovi a proti Áronovi; búrili sa a hovorili: „Radšej sme mohli zahynúť so svojimi bratmi pred Pánom! Prečo ste vyviedli Pánovu pospolitosť na púšť? Aby sme pomreli i s naším dobytkom? Prečo ste nás vyviedli z Egypta a priviedli na toto zlé miesto, kde sa nedá siať, ktoré nerodí ani figy, ani hrozno, ani granátové jablká; ba ani vody na pitie tu niet?!“

Mojžiš a Áron opustili zhromaždenie, vošli do stánku stretnutia a vrhli sa na zem. Tu sa nad nimi zjavila Pánova veleba a Pán povedal Mojžišovi: „Vezmi si palicu a zhromaždi ľud; ty i tvoj brat Áron. Rozkážte skale pred ich očami a ona vydá vodu. Vyvedieš vodu zo skaly a napojíš pospolitosť i jej dobytok.“

Mojžiš vzal palicu, čo bola pred Pánom, ako mu prikázal. Mojžiš a Áron zhromaždili ľud pred skalu a povedal im: „Počujte, vy buriči: budeme vám môcť vyviesť vodu z tejto skaly?“ Potom Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale; vtom vytryskla prúdom voda a napil sa ľud i dobytok.

Ale Pán povedal Mojžišovi a Áronovi: „Pretože ste mi neverili a neoslávili ste ma pred očami synov Izraela, nevovediete tento ľud do krajiny, ktorú im dám.“ To sú vody Meríby, kde sa synovia Izraela vadili s Pánom a kde on uprostred nich ukázal, že je svätý.

Potom tiahli od vrchu Hor po ceste, ktorá vedie k Červenému moru, aby obišli krajinu Edomčanov. Ľud začal chabnúť na ceste. Reptal proti Bohu i Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme umreli na púšti? Niet chleba, niet vody! A tento biedny pokrm sa nám už protiví.“

Preto Pán poslal na ľudí ohnivé hady. Ony hrýzli ľud a mnoho ľudí z Izraela zomrelo. Prišli k Mojžišovi a povedali: „Zhrešili sme, lebo sme reptali proti Pánovi a proti tebe. Pros Pána, aby nás oslobodil od hadov.“ Mojžiš sa modlil za ľud a Pán mu povedal: „Urob ohnivého hada a postav ho ako znamenie; ak sa pohryzený pozrie naň, ostane nažive.“ Mojžiš teda urobil medeného hada a postavil ho ako znamenie. A keď naň pohryzení pozreli, ozdraveli.

RESPONZÓRIUM

Jn 3, 14. 15. 17

Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, * Aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.

Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. * Aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete

(Č. 37-38)

Všetku ľudskú činnosť treba očistiť veľkonočným tajomstvom

Sväté písmo učí ľudí — a skúsenosť vekov mu dáva za pravdu —, že ľudský pokrok je veľkým dobrodením pre človeka, ale prináša so sebou veľké pokušenie: stupnica hodnôt je narušená, zlo pomiešané s dobrom a jednotlivci i skupiny vidia len svoje záujmy a záujmy iných nie.

Takto svet už nie je miestom pravého bratstva a moc človeka tak vzrástla, že už hrozí zničiť samo ľudské pokolenie.

Ak sa niekto pýta, ako prekonať túto biedu, kresťania vyhlasujú, že treba všetku ľudskú činnosť, denne ohrozenú pýchou a sebectvom, očistiť a zdokonaliť Kristovým krížom a zmŕtvychvstaním.

Človek, ktorého Kristus vykúpil a ktorý sa v Duchu Svätom stáva novým stvorením, môže a má mať rád aj veci, ktoré Boh stvoril. Veď ich prijíma od Boha; hľadí na ne a váži si ich, akoby práve vychádzali z Božej ruky.

Vzdáva za ne vďaky Dobrodincovi, používa stvorené veci a teší sa z nich v duchu chudoby a slobody, a tak sa stáva pravým vlastníkom sveta, akoby nič nemal, a pritom mu všetko patrí. „Veď všetko je vaše, ale vy ste Kristovi a Kristus Boží.“

Samo Božie Slovo, skrze ktoré povstalo všetko, stalo sa telom a prebývalo na zemi medzi ľuďmi. Vstúpilo do dejín sveta ako dokonalý človek, osvojilo si ich a zjednotilo v sebe. Ono nám zjavuje, že „Boh je láska“, a zároveň nás učí, že základným zákonom ľudskej dokonalosti, a teda aj pretvorenia sveta, je nové prikázanie lásky.

A tak tým, čo veria Božej láske, dáva istotu, že všetci ľudia majú otvorenú cestu lásky a že nijaké úsilie o uskutočnenie všeobecného bratstva nie je márne. Ale hneď nás upozorňuje, že túto lásku treba praktizovať nielen pri veľkých príležitostiach, ale aj a predovšetkým v bežných okolnostiach života.

On podstúpil smrť za nás všetkých, hriešnikov, a svojím príkladom nás učí, že aj my máme niesť kríž, ktorý kladie telo a svet na plecia tým, čo sa usilujú o pokoj a spravodlivosť.

Kristus, ktorý bol svojím vzkriesením ustanovený za Pána a ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi, silou svojho Ducha už pôsobí v ľudských srdciach a nielenže vzbudzuje túžbu po budúcom veku, ale tým samým oživuje, očisťuje a posilňuje aj ušľachtilé úsilia ľudskej rodiny urobiť svoj život ľudskejším a tomuto cieľu podriadiť celú zem.

Ale dary Ducha sú rozličné: kým jedných volá, aby vydávali viditeľné svedectvo túžby po nebeskom príbytku a udržovali ju živú v ľudskej rodine, iných volá, aby sa zasvätili pozemskej službe človeku a touto svojou službou pripravovali podklad pre nebeské kráľovstvo.

Ale všetkých oslobodzuje, aby premáhali sebectvo, všetky sily zeme zapojili do služby ľudského života, a tak sa nasmerovali do budúcnosti, keď sa ľudstvo samo stane príjemnou obetou Bohu.

RESPONZÓRIUM

Porov. 2 Kor 5, 15; Rim 4, 25

Kristus zomrel za všetkých, * Aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.

Bol vydaný za naše hriechy a vzkriesený pre naše ospravedlnenie. * Aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.

MODLITBA

Modlime sa.

Prosíme ťa, Pane, svojou milosrdnou láskou pritiahni k sebe naše srdcia, lebo bez tvojej milosti v nás nemôžeš mať zaľúbenie. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky