22. jún 2024

Sv. Pavlína z Noly, biskupa
ľubovoľná spomienka

Narodil sa v Bordeaux vo Francúzsku roku 355. Urobil kariéru, oženil sa a mal syna. V túžbe po prísnom živote prijal krst, zriekol sa všetkého majetku, roku 393 sa utiahol do Noly v Campanii a začal viesť rehoľný život. Stal sa biskupom tohto mesta, šíril úctu svätého Félixa, pomáhal cudzincom a neúnavne zmierňoval biedu svojich čias. Písal vynikajúce básne v lahodnom štýle. Zomrel roku 431.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji

nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý

a posilnil ho: na srdci mu budú

osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Žalm 107
Vďaka za oslobodenie
Boh zoslal synom Izraela slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista. (Sk 10, 36)
I

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *

ktorých vykúpil z rúk protivníkových

a zhromaždil z rozličných krajín †

od východu i západu, *

od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *

nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

Mali hlad a smäd, *

ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Na správnu cestu ich priviedol, *

aby šli po nej k trvalému bydlisku.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo smädného napojil *

a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, *

sputnaní biedou a železom,

lebo sa vzopreli Božím výrokom *

a zámery Najvyššieho zavrhli.

Preto ich srdce útrapami pokoril, *

ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *

a ich putá rozlomil.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo rozdrvil brány bronzové *

a rozlomil závory zo železa.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.

II

Na ceste neprávosti rozum stratili *

a trpeli za svoje priestupky.

Každý pokrm sa im sprotivil *

a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *

a vyslobodil ich zo záhuby.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

Obetu chvály nech mu prinesú, *

o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori *

a na veľkých vodách robili obchody.

Tam videli diela Pánove *

a na hlbočinách jeho zázraky.

Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *

až sa morské vlny vzdúvali;

priam k nebu stúpali †

a vzápätí sa prepadali do hlbín; *

duša im hrôzou zmierala.

Knísali sa a tackali ako opití; *

boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok *

a morské vlny umĺkli.

Tešili sa, že vlny utíchli, *

a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *

a nech ho chvália v zbore starších.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.

Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

III

Potoky na púšť premenil *

a na súš vodné pramene,

úrodnú zem na soľnú step *

pre zlobu jej obyvateľov.

A z púšte zasa urobil jazerá, *

z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil *

i založili si trvalé bydlisko.

Obsiali polia a vysadili vinice *

a získali bohatú úrodu.

I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *

a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *

pod ťarchou nešťastia a bolesti.

Opovrhnutím zahrnul kniežatá *

a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Chudákov však z biedy povzniesol, *

ich rody ako stáda rozmnožil.

Spravodliví to uvidia a potešia sa, *

ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *

a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.

Tvoje súdy sú ako morská hlbina.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Sudcov

16, 4-6. 16-31

Dalilina zrada a Samsonova smrť

Potom sa Samson zaľúbil do ženy, ktorá bývala v údolí Sorek a volala sa Dalila. Prišli k nej filištínske kniežatá a povedali: „Oklam ho a vyzveď od neho, v čom má takú silu a ako by sme ho mohli premôcť a spútaného pokoriť. Ak to urobíš, dáme ti každý tisícsto šeklov striebra.“

Dalila teda povedala Samsonovi: „Povedz mi, prosím, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa možno zviazať a pokoriť?“

A keď ho len unúvala a stále naň mnoho dní naliehala, ochabol na duchu a bol unavený až na smrť. Vtedy jej otvoril celé svoje srdce a povedal jej: „Nikdy sa britva nedotkla mojej hlavy, lebo som nazarej zasvätený Bohu od lona svojej matky. Ak bude moja hlava oholená, opustí ma moja sila, oslabnem a budem ako ostatní ľudia.“

Keď videla, že jej vyznal celú svoju dušu, poslala filištínskym kniežatám odkaz: „Príďte sem ešte raz, lebo teraz mi otvoril celé svoje srdce.“ Oni vzali peniaze, ktoré sľúbili, a išli. Ona ho uspala na svojich kolenách, zavolala holiča, dala mu oholiť jeho sedem vrkočov a začala ho pokorovať, lebo hneď ho opustila jeho sila. Zvolala: „Filištínci idú na teba, Samson!“ On sa prebral zo spánku a povedal si v duchu: „Vyviaznem z toho ako doteraz a strasiem ich zo seba.“ Nevedel, že Pán od neho odstúpil. Keď sa ho Filištínci zmocnili, hneď mu vylúpili oči, spútaného dvoma kovovými reťazami odviedli ho do Gazy a zatvoreného vo väzení donútili mlieť.

Ale vlasy mu po oholení začali znovu rásť. A filištínske kniežatá sa zišli, aby priniesli veľkolepé obety svojmu bohu Dagonovi a hodovali, lebo hovorili:

„Náš boh nám vydal do rúk

nášho nepriateľa Samsona.“

Aj ľud, keď to videl, vychvaľoval svojho boha a hovoril to isté:

„Náš boh nám vydal do rúk

nášho nepriateľa,

čo pustošil našu krajinu

a mnoho našich zahubil.“

A keď už boli rozjarení, žiadali zavolať Samsona, aby ich zabával. Priviedli ho z väzenia a on ich zabával. Postavili ho medzi dva stĺpy. Tu povedal chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: „Pusť ma, nech nahmatám stĺpy, na ktorých stojí dom, nech sa o ne opriem a trochu si odpočiniem.“ A dom bol plný mužov i žien. Boli tam aj všetky filištínske kniežatá a zo strechy sa dívalo asi tritisíc obojeho pohlavia, ako ich Samson zabáva. On však zavolal na Pána: „Pane, Bože, spomeň si na mňa! Vráť mi, Bože, ešte tentoraz pôvodnú silu, aby som sa vypomstil na Filištíncoch aspoň za jedno z mojich dvoch očí!“ A nahmatal oba prostredné stĺpy, na ktorých dom spočíval, oprel sa do jedného z nich pravou, do druhého ľavou rukou a povedal: „Nech zomriem s Filištíncami!“ Mocne stĺpmi zatriasol a dom padol na všetky kniežatá i na ostatných, čo tam boli. A oveľa viacerých zabil, keď zomieral, ako zabil predtým za svojho života. Tu prišli jeho bratia a celé príbuzenstvo, vzali jeho telo a pochovali ho v dome jeho otca Manueho medzi Saraou a Estaolom. Súdil Izrael dvadsať rokov.

RESPONZÓRIUM

Ž 43, 1a; 31, 4a; Sdc 16, 28b

Súď ma, Bože, a rozhodni môj spor s neverným ľudom. * Veď ty si moja sila a moje útočište.

Spomeň si na mňa a vráť mi pôvodnú silu. * Veď ty si moja sila a moje útočište.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého biskupa Pavlína z Noly

(Epist. 3 ad Alypium, 1. 5. 6: CSEL 29, 13-14. 17-18)

Boh všade vo svojich vzbudzuje svoju lásku skrze Ducha Svätého

To je pravá láska, to je dokonalé milovanie, ktoré si nám ty, naozaj svätý, zaslúžene blahoslavený a vzácny pane, prejavil vzhľadom na našu úbohosť. Prostredníctvom nášho človeka Juliána, ktorý sa vrátil z Kartága, dostali sme list. A priniesol nám toľko svetla tvojej svätosti, že sa nám zdá, akoby sme nielen poznali tvoju lásku, ale priamo do nej prenikli. Lebo táto láska vyprýštila z toho, ktorý si nás od počiatku sveta predurčil a v ktorom sme boli utvorení skôr, ako sme sa narodili, „lebo on nás stvoril, a nie my sami“, a on urobil aj to, čo bude. Teda z jeho predvídania a pričinenia sme boli stvorení pre podobnosť v chcení a jednotu vo viere alebo vieru v jednotu, a tak skôr, ako by sme sa poznali, spája nás láska, aby sme sa najprv vzájomne poznali z odhalenia ducha a až potom telesnými očami.

A tak sa chválime a honosíme sa v Pánovi, ktorý je jeden a ten istý všade na zemi a vo svojich vzbudzuje svoju lásku skrze Ducha Svätého, lebo ho vylial na každé telo a riečnym prúdom obveselil svoje mesto, v ktorom ťa zaslúžene posadil na Apoštolskú Stolicu za knieža jeho obyvateľov „vedľa kniežat svojho ľudu“.

Ale vzpriamil aj nás skľúčených a z prachu dvihol chudobných a rozhodol sa pripojiť nás k vášmu údelu. Ale väčšmi sa chválime tým Pánovým darom, že nám dal príbytok v tvojom srdci a votkal nás do tvojho vnútra, a tak si môžeme nárokovať zvláštnu istotu tvojej lásky k nám. A zasa zaviazaní týmito službami a darmi nesmieme ťa milovať nedôverčivo a slabo.

Aby si o mne vedel všetko, musíš vedieť, že starý hriešnik nebol razom tak vyvedený z temnôt a tône smrti a nenadýchol sa životodarného vánku, nepoložil razom ruku na pluh a neniesol Pánov kríž tak, aby sme s tým mohli vystačiť do konca, a preto potrebujeme, aby si nám pomáhal svojimi modlitbami. Tvoja odmena sa zväčší aj o tento záslužný čin, ak svojím príhovorom nadľahčíš naše bremená. Veď svätý, ktorý pomáha zápasiacemu – lebo sa neodvážime povedať bratovi –, „bude vyvýšený ako veľké mesto“.

Na znak jednoty sme poslali tvojej svätosti jeden chlieb, v ktorom sa tají aj pevná jednota Trojice. Tým, že tento chlieb láskavo prijmeš, urobíš ho eulógiou (požehnaným chlebom).

RESPONZÓRIUM

Sir 31, 8. 11a. porov. 10

Blahoslavený je boháč, na ktorom niet škvrny, ktorý sa nezháňa za zlatom a neskladá svoju nádej do peňazí a pokladov. * A tak je jeho bohatstvo upevnené v Pánovi.

Veď mohol pochybiť, a nepochybil, spáchať zlo, a neurobil to. * A tak je jeho bohatstvo upevnené v Pánovi.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si učinil svätého biskupa Pavlína žiarivým príkladom apoštolskej horlivosti a lásky k chudobným; keď slávime jeho zásluhy, dopraj, prosíme, aby sme napodobňovali aj príklad jeho činorodej lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky