Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Svätica, hodna pochvaly,
zdobia ťa toľké zásluhy!
Tu svietila si príkladom,
tam skvieš sa krajšie od dúhy.
Svetlo si v srdci nosila,
modlitbu s prácou spájala,
myseľ ti s Kristom bedlila
a pôstom si sa kajala.
Keď slávou svet ťa pokúšal,
mysľou si vozvýš letela,
bo dušu túžba povznáša,
jak svätosť nesie anjela.
Čnosťami dom si zdobila,
vítala dennú úlohu,
Boh presadil ťa zo zeme
a teraz zdobíš oblohu.
Ó, Trojjediný, sláva ti!
Po žití tebe oddanom,
na prosby svojej svätice
zaraď nás k rajským občanom! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.
Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal: †
„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.
„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“
Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *
a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *
Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *
je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.
Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *
Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
Ty vládneš nad neskrotným morom *
a zmierňuješ jeho vlnobitie.
Rahaba si pošliapal ako raneného, *
svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.
Tvoje je nebo a tvoja je zem, *
svet i jeho bohatstvo si ty založil.
Sever i juh si ty utvoril, *
Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Mocné je tvoje rameno, *
pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *
milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.
Blažený ľud, ktorý vie jasať! *
Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
Lebo ty si jeho sila a nádhera *
a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
a náš kráľ Izraelovmu Svätému.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.
Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.
Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †
„Bohatierovi som pomoc poskytol *
a vyvoleného z ľudu som povýšil.
Našiel som svojho služobníka Dávida, *
pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka *
a posilňovať moje rameno.
Nezaskočí ho nepriateľ, *
ani zlosyn ho nepokorí.
Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *
a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
S ním bude moja vernosť a milosť *
a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
Položím jeho ruku na more *
a na rieky jeho pravicu.
On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *
môj Boh a útočište mojej spásy.‘
A ja ho ustanovím za prvorodeného, *
za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
Naveky mu svoju milosť zachovám *
a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky *
a jeho trón bude ako dni nebies.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.
Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.
„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *
a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia *
a nezachovajú moje predpisy,
potom ich priestupok trstenicou potrescem *
a ich neprávosť korbáčom.
Ale priazeň mu neodopriem *
a neporuším svoju vernosť.
Svoju zmluvu neznesvätím *
a nezruším výroky svojich úst.
Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *
nesklamem Dávida.
Jeho rod bude trvať naveky *
a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
a navždy bude pevný sťa luna, *
verný svedok na oblohe.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.
Výklad tvojich slov osvecuje.
Maličkým dáva chápavosť.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Kazateľ
5, 9 – 6, 8
Múdrosť bohatstva
Kto miluje peniaze, nenasýti sa peňazí, a kto má rád bohatstvo, nedostane z neho ovocie. A to je teda márnosť. Kde je veľa majetku, je veľa aj tých, čo ho míňajú. A čo má z neho majiteľ okrem toho, že hľadí svojimi očami na bohatstvo?
Spánok pracujúceho je sladký,
či sa naje málo, či veľa;
ale nasýtenosť boháča
nedá mu spať.
Je aj hrozný neduh, ktorý som videl pod slnkom: bohatstvo uchovávané na škodu svojmu pánovi. Vyšlo navnivoč zlým hospodárením; ak splodil syna, bude v najväčšej biede. Ako vyšiel z lona svojej matky, tak zasa odíde nahý, ako prišiel, a nič si neodnesie zo svojej námahy, ani čo by vzal do ruky. Je to veľmi biedny neduh: ako prišiel, tak sa aj vráti. Čo má teda z toho, že pracoval do vetra? A po všetky dni svojho života jedol vo tme, v mnohých starostiach, v biede a smútku. Hľa, čo ja pokladám za dobré a krásne: Aby každý jedol a pil a požíval radosť zo svojej práce, v ktorej sa ustával pod slnkom, podľa počtu dní svojho života, ktoré mu dal Boh. Lebo to je jeho podiel. Veď ak Boh dal niektorému človekovi bohatstvo a majetok a dal mu právo jesť z nich, vziať si svoj podiel a tešiť sa zo svojej námahy, to je Boží dar. A nebude veľmi myslieť na dni svojho života, lebo Boh zamestná jeho srdce radosťou.
A je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom, a ťažko dolieha na ľudí. Ak Boh dal mužovi majetok a úctu a nič nechýba jeho duši zo všetkého, po čom túži, ale Boh mu nedal možnosť jesť z toho, a cudzí človek to poje, to je márnosť a biedne zlo. Keby niekto splodil sto detí a žil mnoho rokov a mal vek mnohých dní, ale jeho duša by sa nenasýtila dobrom z jeho majetku a keby nemal ani pohreb, tak o ňom vyhlasujem, že potratené dieťa je na tom lepšie ako on. Prišlo nadarmo a odchádza do tmy a jeho meno zahaľuje tma. Ale hoci nevidelo a nepoznalo slnko, ono má väčší pokoj než on. A keby žil aj dvetisíc rokov, ale neužil by dobro, či nejdú všetci na jedno miesto?
„Všetka námaha človeka je pre jeho ústa,
ale jeho duša sa nenasýti.“
Čo má viac múdry oproti hlupákovi? A čo chudobný, ktorý vie kráčať pred živými?
RESPONZÓRIUM
Prís 30, 8; Ž 31, 15a. 16a
Vzdiaľ odo mňa, Pane, úskočnosť a lživé slová, * Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi vždy toľko, koľko potrebujem pre život.
Ja sa spolieham na teba, Pane, v tvojich rukách je môj osud. * Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi vždy toľko, koľko potrebujem pre život.
DRUHÉ ČÍTANIE
Pracovný preklad:
Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium
(Tract. 81, 4: CCL 36, 531-532)
Kristove slová zostávajú v nás
„Ak ostanete vo mne – hovorí – a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to.“ Ostávajúc, pravda, v Kristovi, čo môžeme chcieť než to, čo je primerané Kristovi? Čo môžeme chcieť, ostávajúc v Spasiteľovi, než to, čo nie je cudzie spáse? Iné totiž chceme, pretože sme v Kristovi, a iné chceme, pretože sme doteraz v tomto svete. Lebo zo zotrvávania v tomto svete sa nám niekedy vkradne, aby sme si žiadali to, o čom nevieme, že nám neosoží. Ale nech je ďaleko od nás, aby sa nám stalo, ak ostávame v Kristovi, ktorý, keď ho prosíme, urobí iba to, čo nám osoží.
Ostávame teda v ňom, keď jeho slová ostávajú v nás. Čokoľvek budeme chcieť, prosme a splní sa nám. Lebo ak prosíme a nesplní sa, nie to prosíme, čo má zotrvávanie v ňom, ani to, čo obsahujú slová, ktoré ostávajú v nás, ale to, čo má v sebe žiadostivosť a slabosť tela, čo nie je v ňom a v čom neostávajú jeho slová. Lebo naozaj k jeho slovám patrí tá modlitba, ktorú nás naučil, kde hovoríme: „Otče náš, ktorý si na nebesiach.“ Od slov a zmyslov tejto modlitby neustúpme kvôli našim žiadostiam, a potom čokoľvek budeme prosiť, splní sa nám.
Vtedy totiž treba povedať, že jeho slová ostávajú v nás, keď robíme, čo prikázal, a milujeme, čo prisľúbil; keď však jeho slová ostávajú len v pamäti a nenachádzajú sa v živote, nepočíta sa, že ratolesť je na viniči, pretože neberie život z koreňa. Pre túto rozdielnosť platí, ako je napísané: Sú v pamäti tí, čo zachovávajú jeho príkazy, aby ich plnili. Mnohí totiž ich majú v pamäti, aby nimi pohrdli alebo sa im vysmiali a napádali ich. V tých, ktorí ich určitým spôsobom vnímajú, ale sa ich nedržia, neostávajú Kristove slová; a preto im nebudú na dobrodenie, ale svedčiť budú proti nim. A pretože nie sú v nich tak, aby ostávali v nich, budú ich držať v tom, aby nimi boli súdení.
RESPONZÓRIUM
Porov. Kaz 4, 17ac
Daj pozor na svoje kroky, keď ideš do domu Božieho. * A pristúp bližšie, aby si počul.
Lepšia je poslušnosť ako obety pochabých. * A pristúp bližšie, aby si počul.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, uštedri nám múdrosť a silu kríža, ktorými si milostivo obdaril svätú Ritu, aby sme v súženiach trpeli s Kristom, a tak mohli mať hlbokú účasť na jeho veľkonočnom tajomstve. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky