4. november 2024

Sv. Karola Boromejského, biskupa
spomienka

Narodil sa v Arone v Lombardsku roku 1538. Keď získal doktorát obojeho práva, jeho ujec Pius IV. ho vymenoval za kardinála a zvolili ho za milánskeho biskupa. Bol pravým pastierom svojho stáda, viac ráz prešiel celú diecézu, zvolával synody, nariadil veľa vecí pre spásu duší a všetkými prostriedkami podporoval rozvoj kresťanského života. Zomrel 3. novembra 1584.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji

nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý

a posilnil ho: na srdci mu budú

osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.

Žalm 50
Pravá úcta k Bohu
Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)
I

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *

a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.

Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *

náš Boh prichádza a už nemlčí:

pred ním je žeravý oheň *

a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy *

na súd nad svojím národom:

„Zhromaždite mi mojich svätých, *

čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“

A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *

veď sudcom je sám Boh.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Náš Boh prichádza a už nemlčí.

Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.

II

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †

teba, Izrael, idem usvedčiť *

ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *

veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.

Viac z tvojho domu býčky neprijmem *

ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, *

tisícky horskej zveriny.

Poznám všetko vtáctvo lietavé, *

moje je i to, čo sa hýbe na poli.

Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *

veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam *

alebo pijem krv kozľaciu?

Obetuj Bohu obetu chvály *

a Najvyššiemu svoje sľuby splň.

A vzývaj ma v čase súženia: *

ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Obetuj Bohu obetu chvály.

Ant. 3 Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.

III

No hriešnikovi Boh hovorí: †

„Prečo odriekaš moje príkazy *

a moju zmluvu v ústach omieľaš?

Veď ty nenávidíš poriadok *

a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *

a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.

Zo svojich úst vypúšťaš zlo *

a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *

syna svojej matky potupuješ.

Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †

Myslíš si, že ja som ako ty: *

teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *

inak vás zahubím a nik vám nepomôže.

Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †

a kto kráča bez úhony, *

tomu ukážem Božiu spásu.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.

Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.

Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Machabejcov

1, 41-64

Antiochovo prenasledovanie

V tých dňoch kráľ Antiochus vydal nariadenie pre celé svoje kráľovstvo, že všetci musia splynúť v jeden národ, každý musí opustiť svojrázne zvyky. Rozkazu kráľa Antiocha sa podrobili všetky národy; aj mnohým Izraelitom sa zapáčila jeho bohoslužba: obetovali modlám a znesväcovali sobotu. Kráľ poslal po posloch listy do Jeruzalema a do judejských miest, aby sa riadili pohanskými zákonmi. Zakázal prinášať v Božom chráme celopaly, žertvy a zmierne obety a nariadil znesväcovať soboty a sviatky, poškvrniť svätyňu a svätý ľud, stavať oltáre, chrámy a modly a obetovať bravčové mäso a nečisté zvieratá, nechať svojich synov neobrezaných a przniť ich duše všelijakou nečistotou a ohavnosťou, aby tak zabudli na zákon a zmenili všetky poriadky. A každý, kto by nerobil podľa rozkazu kráľa Antiocha, mal zomrieť. Podľa všetkého, čo sa tu povedalo, napísal do každého svojho kráľovstva a ustanovil dozorcov nad všetkým ľudom a nariadil judejským mestám, aby obetovali v jednom meste po druhom. I pridali sa k nim mnohí z ľudu, všetci, čo opustili Pánov zákon, a páchali zlo v krajine a Izrael zahnali do skrýš a do úkrytov pre utečencov.

Pätnásteho dňa v mesiaci Kasleu roku stoštyridsiateho piateho kráľ postavil na oltár ohavnú modlu. Aj po judejských mestách nastavali oltárov; pred bránami domov a po námestiach pálili kadidlo. Ak našli knihy zákona, trhali ich a pálili. U koho sa našla kniha zmluvy a kto sa riadil zákonom, toho podľa kráľovho nariadenia zabili. Takto násilne sa správali voči Izraelu, voči všetkým, ktorých mesiac čo mesiac prichytili v mestách. A v dvadsiaty piaty deň mesiaca obetovali na oltári, ktorý bol na oltári pre zápalné obety. A ženy, ktoré dávali obrezať svojich synov, zabíjali podľa rozkazu – a deti zavesili na ich krk – aj ich príbuzných a tých, čo ich obrezali. Ale mnohí v Izraeli vydržali a rozhodli sa, že nebudú jesť nič nečisté. Radšej volili smrť, ako by sa mali poškvrniť jedlami a potupiť svätú zmluvu. Tak zomierali. A veľmi veľký hnev doľahol na Izrael.

RESPONZÓRIUM

Porov. Dan 9, 18a; Sk 4, 29

Otvor svoje oči a pozri na naše súženie. Obkľúčili nás pohania, aby nás potrestali. * Pane, vystri svoje rameno a vysloboď nás.

A teraz pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. * Pane, vystri svoje rameno a vysloboď nás.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z reči svätého biskupa Karola na poslednej synode

(Acta Ecclesiæ Mediolanensis, Mediolani 1599, 1177-1178)

Aby si iné nehovoril a iné nerobil

Uznávam, všetci sme slabí. Ale Pán Boh nám dal prostriedky, ktorými si môžeme ľahko pomôcť, ak chceme. Taký kňaz chce žiť bezúhonne, lebo vie, že sa to od neho vyžaduje, chce byť zdržanlivý a viesť anjelský život, ako sa patrí, ale ani mu nenapadne použiť primerané prostriedky: postiť sa, modliť sa a vyhýbať sa zlej spoločnosti a škodlivým, nebezpečným dôvernostiam.

Ponosuje sa, že len čo príde do chóru modliť sa žalmy, len čo začne sláviť omšu, hneď mu napadá tisíc vecí, ktoré ho odvádzajú od Boha. Ale čo robí v sakristii, kým vyjde do chóru alebo na omšu, ako sa pripravuje, aké prostriedky volí a používa na udržanie pozornosti?

Mám ťa poučiť, ako ti môže stále pribúdať síl, a ak si už bol v chóre sústredený, ako môžeš byť druhý raz pozornejší a tvoja služba Bohu milšia? Počúvaj, čo poviem. Ak sa už v tebe zapálil aký-taký ohník božskej lásky, nechci ho hneď ukazovať, nevystavuj ho vetru. Maj ohnisko zatvorené, aby nevychladlo a nestratilo teplo. Čiže utekaj, ako vládzeš, pred roztržitosťou. Zostaň sústredený s Bohom, vyhýbaj sa márnym rozhovorom.

Máš povinnosť kázať a učiť? Študuj a venuj sa tomu, čo je na správne vykonávanie tejto úlohy potrebné. No predovšetkým konaj, káž životom a mravmi, aby sa neuškŕňali pri tvojich slovách a nekývali z boka na bok hlavou tí, čo by videli, že iné hovoríš a iné robíš.

Máš na starosti duše? Nezanedbávaj preto starosť o seba samého, ani sa nerozdávaj iným tak štedro, aby ti nezostalo nič zo seba. Lebo máš pamätať na duše, ktoré vedieš, ale tak, aby si nezabudol na seba.

Pochopte, bratia, že mužovia Cirkvi nepotrebujú nič tak ako vnútornú modlitbu, ktorá predchádza, sprevádza a nasleduje všetky naše skutky. Prorok hovorí: „Chcem zahrať na harfe a múdro kráčať.“ Ak vysluhuješ sviatosti, brat môj, rozjímaj o tom, čo robíš. Ak sláviš omšu, rozjímaj o tom, čo obetuješ. Ak sa v chóre modlíš žalmy, rozjímaj nad tým, komu a čo hovoríš. Ak vedieš duše, rozjímaj nad tým, akou krvou sú obmyté, a „nech sa“ takto „všetko medzi vami deje v láske“. Takto všetky tie nespočetné ťažkosti, ktoré každý deň nevyhnutne skusujeme (veď je to náš údel), budeme môcť ľahko prekonať. Takto budeme mať silu porodiť Krista aj v sebe, aj v iných.

RESPONZÓRIUM

1 Tim 6, 11b; 4, 11. 12b. 6a

Usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. * Toto prikazuj a uč! Buď vzorom veriacim.

Ak toto budeš predkladať bratom, budeš dobrým služobníkom Krista Ježiša. * Toto prikazuj a uč! Buď vzorom veriacim.

MODLITBA

Modlime sa.

Prosíme ťa, Pane, zachovaj vo svojom ľude ducha, ktorým si naplnil svätého biskupa Karola, aby sa tvoja Cirkev stále obnovovala, stávala sa čoraz podobnejšou Kristovi, a tak sprítomňovala svetu tvár tvojho Syna. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky