Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
osudy ľudu.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.
Pane, prečo si tak ďaleko? *
Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *
nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *
a lakomec sa vychvaľuje.
Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *
„Boh nezasahuje; Boha niet.“
Také sú všetky jeho myšlienky *
a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *
a všetkých svojich odporcov nemá za nič.
V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *
ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *
pod jeho jazykom zločin a násilie.
Sedí na postriežke blízko osád, *
nevinného zákerne zabíja.
Očami sliedi za chudákom; *
ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára; *
chytá ho a hádže naňho sieť.
Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *
v jeho násilných pazúroch.
V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *
odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.
Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.
Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *
nezabúdaj na úbohých.
Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *
Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?
Ty vidíš, †
veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *
a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha *
a sirote pomáhaš.
Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *
budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.
Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *
Pohania vymizli z jeho krajiny.
Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *
vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *
aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.
Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.
Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *
stratila sa vernosť medzi ľuďmi.
Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *
hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.
Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *
a vystatovačný jazyk;
lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †
ústa sú nám zbraňou; *
ktože je pánom nad nami?“
„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †
povstanem teda,“ hovorí Pán, *
„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“
Pánove výroky sú rýdze *
jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.
Pane, ty nás zachováš a ochrániš *
pred týmto pokolením naveky.
Navôkol chodia bezbožní *
a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.
Pán vedie pokorných k správnemu konaniu.
A tichých poúča o svojich cestách.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhého listu Korinťanom
9, 1-15
Duchovný úžitok zbierky
Bratia, o službe svätým vám vlastne zbytočne píšem. Veď poznám ochotu vášho ducha, pre ktorú sa vami chválim pred Macedónčanmi, že Achájsko je už od minulého roku pripravené a vaša horlivosť povzbudila mnohých. Poslal som však bratov, aby nebolo len prázdnou rečou, keď sa v tomto vami chválime; aby ste boli pripravení, ako som povedal, aby sme sa v tejto veci nezahanbili my, nechcem povedať vy, až prídu so mnou Macedónčania a nájdu vás nepripravených. Preto som pokladal za potrebné poprosiť bratov, aby šli napred k vám a pripravili váš vopred sľúbený dar a aby takto pripravený bol prejavom štedrosti, a nie lakomstva.
Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať. Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje. A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok, ako je napísané:
„Rozsýpal a dal chudobným;
jeho spravodlivosť trvá naveky.“
Ten, čo dáva rozsievačovi semeno a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží vaše osivo a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti. Budete vo všetkom obohatení, na všestrannú štedrosť, a tak sa bude naším prostredníctvom vzdávať vďaka Bohu. Veď vykonávanie tejto služby nielenže dopĺňa, čo chýba svätým, ale aj rozmnožuje vzdávanie vďaky Bohu. Keď sa osvedčíte v tejto službe, budú oslavovať Boha za vašu poslušnosť, s akou vyznávate Kristovo evanjelium, a za štedrú účasť s nimi i so všetkými; budú sa za vás modliť a túžiť po vás pre nesmiernu Božiu milosť, ktorá je vo vás. Bohu vďaka za jeho nevýslovný dar.
RESPONZÓRIUM
Lk 6, 38; 2 Kor 9, 7a
Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. * Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.
Každý nech dá tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia. * Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa
(Sermo 148: PL 52, 596-598)
Tajomstvo vtelenia
Keď Panna počne, panna porodí a pannou ostáva, to nie je bežný zjav, ale znamenie, to nie je rozum, ale sila, to je Stvoriteľ, nie príroda, to nie je všeobecné, ale jedinečné, to je božské, nie ľudské. Že sa Kristus narodil, to nebola nevyhnutnosť, ale moc, to bolo tajomstvo lásky, obnovenie ľudskej spásy. Ten, ktorý bez narodenia utvoril človeka z nedotknutej hliny, utvoril človeka tak, že sa narodil z nedotknutého tela. Ruka, ktorá dobrotivo vzala hlinu a z nej nás vytvorila, vzala si dobrotivo telo, aby nás obnovila. Teda to, že Stvoriteľ je vo svojom stvorení, že Boh je v tele, to je česť pre stvorenie, a nie zníženie Stvoriteľa.
Človeče, prečo si tak málo ceníš seba, keď si taký vzácny Bohu?! Keď ťa Boh tak poctil, prečo sa znehodnocuješ?! Prečo zisťuješ, z čoho si stvorený – a načo si stvorený, to neskúmaš? Či nie je celý dom tohto sveta, ktorý vidíš, stvorený pre teba? Pre teba záplava svetla zaháňa tmy, ktoré ťa obklopujú. Pre teba je ustanovená noc, pre teba je vymeraný deň. Pre teba je nebo ožiarené mnohotvárnym svitom slnka, mesiaca a hviezd. Pre teba je zem obsypaná kvetmi, hájmi a ovocím. Pre teba bolo stvorené obdivuhodné množstvo živočíchov vo vzduchu, na poliach a v krištáľovej vode, aby radosť nového sveta nezakalila smutná samota.
A predsa tvoj Stvoriteľ myslí ešte na to, čím by zväčšil tvoju dôstojnosť: vkladá do teba svoj obraz, aby tento viditeľný obraz sprítomňoval na zemi neviditeľného Tvorcu a urobil ťa na zemi svojím zástupcom, aby taký rozsiahly majetok sveta nebol bez Pánovho zástupcu. Čo Boh sám od seba urobil v tebe, to si láskavo osvojil a chcel, aby ho bolo možno priamo vidieť v človeku, v ktorom sa predtým dával vidieť iba ako v obraze. Dal, aby človek vlastnil toho, ktorý predtým súhlasil, aby sa mu človek iba podobal.
Kristus sa teda rodí, aby svojím narodením obnovil skazenú prirodzenosť. Stáva sa dieťaťom, necháva sa živiť, prechádza etapami života, aby nastolil jediný dokonalý, trvalý vek, ktorý on stvoril. Nesie človeka, aby už človek nemohol padnúť. Toho, ktorého urobil pozemským, robí nebeským. Tomu, ktorého oživil ľudským duchom, dáva ducha božského života. A takto ho celého dvíha k Bohu, aby v ňom neostalo nič z toho, čo patrí hriechu, smrti, strasti, bolesti a zemi. Toto nám prináša náš Pán, Ježiš Kristus, ktorý je Boh a s Otcom žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého teraz i vždycky i po nesmrteľné veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
1 Pt 2, 4a. 5a; Ž 118, 22b
Prichádzajte k Pánovi, k živému kameňu * A dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene.
Toto je kameň, ktorý sa stal kameňom uholným. * A dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, vo svätom biskupovi Petrovi Chryzológovi dal si svojej Cirkvi vynikajúceho hlásateľa tvojho vteleného Slova; na jeho príhovor nám pomáhaj, aby sme s milujúcim srdcom uvažovali o tajomstvách spásy a verne o nich svedčili svojimi skutkami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky