30. január 2024

Utorok, Cezročné obdobie, 4. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Hoc je noc, bdejme a ochotne vstaňme,

o svätých žalmoch pritom rozjímajme

a vrúcnym srdcom Bohu zaspievajme

ľúbezné hymny.

Kráľovi nášmu vzdajme česť a chválu,

nech je náš život Bohu na oslavu,

aby sme všetci v nebi mali slávu

s jeho svätými.

Daj nám to, Bože, veď sme tvoje deti,

Otec, Syn Boží, Tešiteľ Duch Svätý;

nech po celom svete zbožný spev letí

na vašu slávu. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ku našim prosbám nakloň svoj sluch, Pane,

Bože, k nám schýľ sa v láskavosti svojej,

vypočuj prosby svojich služobníkov

v modlitbe vrúcnej.

Láskavo zhliadni zo svätého trónu,

zjasnenou tvárou lampáše hneď zapáľ

oleja nášho a temnotu vyžeň

zo srdca všetku.

Hriechy nám odplav v hojnej láskavosti,

nečisté škvrny umy, rozlám putá,

ušetri hriešnych, zdvihni tých, čo padli,

pravicou svojou.

Sláva buď Bohu, večitému Otcu,

sláva i Synu, zrodenému z Otca,

sláva i Duchu Svätému, čo vládne

po všetky veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Žalm 102
Vyhnancove sľuby a prosby
Boh nás potešuje v každom súžení. (2 Kor 1, 4)
I

Pane, vyslyš moju modlitbu *

a moje volanie nech dôjde k tebe.

Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †

v deň môjho súženia *

nakloň ku mne svoj sluch.

Kedykoľvek ťa budem vzývať, *

čím skôr ma vypočuj.

Lebo moje dni sa tratia ako dym *

a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *

takže zabúdam jesť svoj chlieb.

Od samého náreku *

som iba kosť a koža.

Som ako pelikán na púšti, *

ako kuvik uprostred zrúcanín.

Nemôžem spať *

a som ako osamelý vrabec na streche.

Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *

preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

Veď popol jedávam ako chlieb *

a nápoj miešam so slzami;

to pre tvoj hnev a výčitky, *

lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *

a ja schnem sťa tráva.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

II

Ale ty, Pane, trváš večne *

a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †

lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *

lebo už je tu ten čas.

Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *

a ľútostia nad jeho troskami.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *

a tvojej slávy všetci zemskí králi;

lebo Pán vystaví Sion *

a zjaví sa vo svojej sláve.

Zhliadne na modlitbu núdznych *

a nepohrdne ich prosbami.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *

a obnovený ľud oslávi Pána.

Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *

a z nebies pozerá na zem;

čuje nárek zajatých *

a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

aby na Sione hlásali meno Pánovo *

a v Jeruzaleme jeho slávu,

keď sa tam zídu vospolok národy *

a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

III

Cestou mi sily podlomil *

a skrátil moje dni.

Hovorím: „Bože môj, †

neber ma v polovici mojich dní; *

tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

Na začiatku si stvoril zem, *

aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †

rozpadnú sa sťa odev, *

vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

Ale ty ostávaš vždy ten istý *

a tvoje roky sú bez konca.

Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *

a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

Počúvaj, ľud môj, moju náuku.

Nakloň sluch k slovám mojich úst.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvého listu Solúnčanom

4, 1-18

Svätosť života a nádej na vzkriesenie

Bratia, prosíme vás a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste čoraz viac rástli v tom, čo ste od nás prijali: ako máte žiť a páčiť sa Bohu, ako aj žijete. Veď viete, aké príkazy sme vám dali z moci Pána Ježiša. Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie: aby ste sa zdržiavali smilstva a aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti a v úcte, nie v náruživej žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha, aby nik v tejto veci nevybočil z medzí a nepodvádzal svojho brata, lebo Pán sa za to všetko pomstí, ako sme vám už povedali a dosvedčili. Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie. A kto týmto pohŕda, nepohŕda človekom, ale Bohom, ktorý vám dáva aj svojho Svätého Ducha.

O bratskej láske vám netreba písať, veď vás sám Boh poučil, aby ste sa milovali navzájom. A vy to aj robíte všetkým bratom po celom Macedónsku. Len vás, bratia, prosíme, aby ste v tom čoraz viac rástli a usilovali sa žiť pokojne, plniť si povinnosti a pracovať vlastnými rukami, ako sme vám prikázali; aby ste sa počestne správali voči tým, čo sú mimo, a aby ste nemuseli od nikoho nič žiadať.

Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom. Preto sa potešujte navzájom týmito slovami!

RESPONZÓRIUM

1 Sol 4, 16a; Mk 13, 27b; porov. Mt 24, 31a

Na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba. * A zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba.

Až príde Syn človeka, pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice. * A zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom

(Lib. 3, 19, 1. 3 – 20, 1: SCh 34, 332. 336-338)

Prvotina zmŕtvychvstania v Kristovi

Božie Slovo sa stalo človekom a Boží Syn sa stal Synom človeka, aby sa človek spojil s Božím Slovom a bol prijatý za syna, a tak sa stal Božím synom.

Lebo inak sme nemohli získať neporušiteľnosť a nesmrteľnosť, iba tak, že sme boli pripojení k neporušiteľnosti a nesmrteľnosti. Ale ako by sme boli mohli byť pripojení k neporušiteľnosti a nesmrteľnosti, keby sa neporušiteľnosť a nesmrteľnosť nebola skôr stala tým, čím sme my, aby to porušiteľné pohltila neporušiteľnosť a to smrteľné nesmrteľnosť, aby sme dostali adoptívne synovstvo?

Teda tento Boží Syn, náš Pán, je Otcovým Slovom i Synom človeka. Stal sa Synom človeka tým, že sa narodil ako človek z Márie, ktorá pochádzala z ľudského pokolenia a bola tiež človekom.

Preto nám Pán sám dal znamenie v hĺbkach i hore na výsostiach, hoci ho človek nežiadal, lebo nijako nemohol dúfať, že panna sa môže stať ťarchavou pannou a porodiť syna a že toto dieťa môže byť Boh s nami a zostúpiť dolu na zem hľadať stratenú ovcu (čo bolo jeho vlastné stvorenie) a vystúpiť hore, aby obetoval a odporúčal Otcovi toho človeka, ktorého našiel, a stať sa prvotinou zmŕtvychvstania človeka, aby tak, ako vstala z mŕtvych hlava, vstalo aj ostatné telo (každý človek, ktorý ešte žije po naplnení času jeho odsúdenia za neposlušnosť), ak bude pospájané väzivami a spojivami a upevnené Božím vzrastom a každý úd bude mať vlastné a správne miesto v tele. U Otca je mnoho príbytkov, lebo aj v tele je veľa údov.

Boh bol teda veľkodušný, keď človek sklamal, lebo predvídal víťazstvo, ktoré mu vydobyje Slovo. A keďže sa sila dokonale prejavuje v slabosti, ono ukázalo Božiu dobrotu a veľkolepú silu.

RESPONZÓRIUM

1 Kor 15, 20. 22. 21

Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. * Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.

Ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. * Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane a Bože náš, dopraj, aby sme ťa uctievali celou dušou a všetkých ľudí milovali opravdivou láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky