27. august 2024

Sv. Moniky
spomienka

Narodila sa v Tagaste v Afrike roku 331 v kresťanskej rodine. Ešte celkom mladú ju vydali za Patrícia. Jedným z jej synov bol Augustín, veľmi nadaný, za obrátenie ktorého preliala veľa sĺz a vyslala veľa modlitieb k Bohu. Je príkladom vynikajúcej matky, ktorá modlitbou živila vieru a čnosťami ju robila viditeľnou. Zomrela v Ostii roku 387.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Svätica, hodna pochvaly,

zdobia ťa toľké zásluhy!

Tu svietila si príkladom,

tam skvieš sa krajšie od dúhy.

Svetlo si v srdci nosila,

modlitbu s prácou spájala,

myseľ ti s Kristom bedlila

a pôstom si sa kajala.

Keď slávou svet ťa pokúšal,

mysľou si vozvýš letela,

bo dušu túžba povznáša,

jak svätosť nesie anjela.

Čnosťami dom si zdobila,

vítala dennú úlohu,

Boh presadil ťa zo zeme

a teraz zdobíš oblohu.

Ó, Trojjediný, sláva ti!

Po žití tebe oddanom,

na prosby svojej svätice

zaraď nás k rajským občanom! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.

Žalm 10
Vzdávanie vďaky
Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Lk 6, 20)
I

Pane, prečo si tak ďaleko? *

Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *

nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *

a lakomec sa vychvaľuje.

Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *

„Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky *

a jeho cesty sú vždy úspešné.

Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *

a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *

ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“

Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *

pod jeho jazykom zločin a násilie.

Sedí na postriežke blízko osád, *

nevinného zákerne zabíja.

Očami sliedi za chudákom; *

ako lev v húštine číha v úkryte.

Číha, chce schvátiť bedára; *

chytá ho a hádže naňho sieť.

Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *

v jeho násilných pazúroch.

V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *

odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.

II

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *

nezabúdaj na úbohých.

Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *

Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, †

veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *

a berieš ich do svojich rúk.

Na teba sa chudák spolieha *

a sirote pomáhaš.

Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *

budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *

Pohania vymizli z jeho krajiny.

Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *

vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *

aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.

Žalm 12
Volanie o pomoc proti pyšným
Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *

stratila sa vernosť medzi ľuďmi.

Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *

hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *

a vystatovačný jazyk;

lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †

ústa sú nám zbraňou; *

ktože je pánom nad nami?“

„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †

povstanem teda,“ hovorí Pán, *

„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“

Pánove výroky sú rýdze *

jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.

Pane, ty nás zachováš a ochrániš *

pred týmto pokolením naveky.

Navôkol chodia bezbožní *

a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.

Pán vedie pokorných k správnemu konaniu.

A tichých poúča o svojich cestách.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Knihy proroka Jeremiáša

1, 1-19

Povolanie proroka Jeremiáša

Slová Jeremiáša, Helkiášovho syna, z kňazov, ktorí boli v Anatote, v Benjamínovej krajine. Pán prehovoril k nemu za dní judejského kráľa Joziáša, Amonovho syna, v trinástom roku jeho kraľovania, a za dní judejského kráľa Joachima, Joziášovho syna, až do konca jedenásteho roku judejského kráľa Sedekiáša, Joziášovho syna, až do presídlenia Jeruzalema v piatom mesiaci.

Pán prehovoril ku mne takto:

„Skôr, ako som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa;

a skôr, ako si vyšiel z neho, som ťa posvätil;

ustanovil som ťa za proroka národom.“

I povedal som: „Ach, Pane, Bože, veď ja neviem hovoriť, lebo som ešte dieťa.“

Ale Pán mi povedal:

„Nehovor: ‚Som dieťa,‘

lebo pôjdeš, kamkoľvek ťa pošlem,

a budeš hovoriť všetko, čo ti prikážem.

Neboj sa ich,

veď ja som s tebou a budem ťa chrániť,“

hovorí Pán.

Potom Pán vystrel svoju ruku, dotkol sa mi úst a povedal mi:

„Hľa, svoje slová vkladám do tvojich úst;

pozri, dnes ti dávam moc nad národmi a kráľovstvami,

aby si vytrhával a rúcal,

ničil a pustošil,

budoval a sadil.“

Pán prehovoril ku mne takto: „Čo vidíš, Jeremiáš?“ Povedal som: „Vidím prút bdiaceho mandľovníka.“ A Pán mi povedal: „Dobre si videl, lebo ja bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil.“

A Pán prehovoril ku mne druhý raz takto: „Čo vidíš?“ Povedal som: „Vidím hrniec na ohni a je obrátený na sever.“ A Pán mi povedal:

„Od severu sa bude šíriť zlo

na všetkých obyvateľov krajiny.

Lebo ja zvolám

všetky kráľovstvá severu,

hovorí Pán;

prídu a každé postaví svoj trón

pri vchode do brán Jeruzalema

proti všetkým jeho hradbám dookola

a proti všetkým Júdovým mestám.

A prerokujem s nimi svoj spor

pre všetku zlobu tých,

čo ma opustili,

prinášali kadidlo cudzím bohom

a klaňali sa dielu svojich rúk.

Ty si teda prepáš bedrá,

vstaň a povedz im všetko,

čo ti prikazujem!

Nezľakni sa ich,

aby som ti nenahnal strach pred nimi.

Ja ťa dnes urobím

opevneným mestom,

železným stĺpom

a bronzovým múrom

proti celej krajine,

proti kráľom Judey a jej kniežatám,

proti kňazom a ľudu krajiny.

Budú proti tebe bojovať, no nepremôžu ťa,

lebo s tebou som ja,

hovorí Pán,

ja ťa zachránim.“

RESPONZÓRIUM

Jer 1, 5ab. 9b; Iz 42, 6

Skôr, ako som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa; a skôr, ako si vyšiel z neho, som ťa posvätil. * A svoje slová vkladám do tvojich úst.

Ja, Pán, som ťa povolal v spravodlivosti a zmluvou ľudu som ťa urobil, svetlom národov. * A svoje slová vkladám do tvojich úst.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Vyznaní svätého biskupa Augustína

(Lib. 9, 10-11: CSEL 33, 215-219)

Usilujme sa o večnú múdrosť

Keď sa blížil deň jej odchodu z tohto života – ty si vedel o tom dni, my nie –, stalo sa, verím, tvojím tajomným riadením, že sme sami, ja a ona, stáli opretí o okno, odkiaľ bolo vidieť do záhrady nášho domu, tam v Ostii nad Tiberom, kde sme sa ďaleko od ľudí zotavovali po dlhej namáhavej ceste pred plavbou. Rozprávali sme sa teda sami veľmi milo, pričom „sme zabúdali na to, čo je za nami, a uháňali za tým, čo je pred nami“. V prítomnosti pravdy, ktorou si ty, sme sa pýtali, aký bude večný život svätých, ktorý „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo“, ktorý „ani do ľudského srdca nevystúpil“. A žíznivo sme otvárali ústa srdca nadprirodzeným prúdom z tvojho zdroja, zo zdroja života, ktorý je u teba.

O tomto som hovoril, aj keď nie takýmto spôsobom a takýmito slovami, a ty, Pane, vieš, že v ten deň, keď sme o tom hovorili, tento svet strácal uprostred slov pre nás cenu aj so všetkými jeho pôžitkami. Vtedy ona povedala: „Syn môj, čo sa mňa týka, už ma nič neteší v tomto živote. Neviem, čo by som tu ešte robila a načo by som tu bola, keď už nemám v čo dúfať na tomto svete. Iba pre jedno som túžila zostať ešte nejaký čas v tomto živote: aby som ťa mohla vidieť ako kresťana katolíka skôr, ako zomriem. A Boh mi to dal vrchovato, lebo môžem vidieť, že si celkom pohrdol pozemskou blaženosťou a stal si sa jeho služobníkom. Čo tu mám ešte robiť?“

Nespomínam si presne, čo som jej na to odpovedal; ale odvtedy prešlo asi päť dní, viac to nebolo, a ľahla si v horúčke. Počas choroby v ktorýsi deň zamdlela a stratila na chvíľu vedomie. My sme pribehli k nej, ale hneď prišla k sebe a keď videla, ako tam s bratom stojíme, povedala nám, akoby niečo hľadala: „Kde som to bola?“

A keď nás videla skľúčených od žiaľu, povedala: „Tu pochovajte svoju matku.“ Ja som mlčal a zadržiaval som plač. Ale môj brat povedal čosi, ako že by bol radšej, keby zomrela nie v cudzine, ale vo vlasti. Keď to počula, pozrela naňho s výrazom nevôle, že takto rozmýšľa, a potom pozrela na mňa a povedala: „Pozri, čo hovorí.“ A nato obom: „Toto telo pochovajte hocikde. Nech vás starosť oň netrápi. Len o to vás prosím, aby ste pamätali na mňa pri Pánovom oltári, nech budete kdekoľvek.“ Keď vyslovila, ako mohla, toto svoje presvedčenie, zatíchla a choroba sa jej rýchlo zhoršovala.

RESPONZÓRIUM

1 Kor 7, 29a. 30b. 31; 2, 12a

Čas je krátky; aby napokon aj tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, * Lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa.

A my sme nedostali ducha sveta. * Lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, útecha zarmútených, ty si milosrdne vypočul svätú Moniku, keď ťa so slzami v očiach vytrvalo prosila za obrátenie svojho syna Augustína; daj, aby sme aj my na príhovor obidvoch oplakávali svoje hriechy, a tak dosiahli milosť tvojho odpustenia. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky