Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Hviezda z Magdaly, vzácna žena svätá,
všetci ťa spevom, srdcom uctievame,
veď ty si bola s Kristom láskou spätá
vrúcne, oddane.
Keď si spoznala jeho moc a slávu,
pred ktorou miznú duchovia zla v temne,
kajúca dvíhaš k nemu srdce, hlavu
v dôvere pevnej.
A tak ťa sila tejto svätej lásky
núti bdieť stále v tôni Učiteľa,
sprevádzaš Pána i boj jeho ťažký
vždy verná, smelá.
Pod krížom stojíš, oplakávaš Pána
a mŕtve telo voňavkami mažeš,
Milovaného s úctou, milovaná,
do hrobu kladieš.
Nám Kristus z lásky dáva život nový;
pros za nás, by sme účasť večnú mali
na jeho sláve, by sme Miláčkovi
spievali chvály. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Ujíma sa slova s múdrosťou a na jej jazyku je zákon dobroty.
Nebesia rozprávajú o sláve Boha *
a obloha hlása dielo jeho rúk.
Deň dňu o tom podáva správu *
a noc noci to dáva na známosť.
Nie sú to slová, nie je to reč, *
ktorá by sa nedala počuť.
Po celej zemi rozlieha sa ich hlas *
a ich slová až po končiny sveta.
Tam hore vybudoval stan pre slnko †
a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty *
a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.
Na jednom kraji neba sa vynára †
a uberá sa k druhému; *
pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ujíma sa slova s múdrosťou a na jej jazyku je zákon dobroty.
Ant. 2 Sväté ženy dôverovali v Boha a spievali mu vo svojom srdci.
Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, †
svoje verše venujem kráľovi. *
Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.
Ty si najkrajší z ľudských synov. †
Z tvojich perí plynie milota. *
Preto ťa Boh požehnal naveky.
Ty najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; *
svoju velebu a dôstojnosť.
Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz †
a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť. *
Nech ťa tvoja pravica učí konať úžasné skutky.
Tvoje ostré šípy †
zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; *
poddajú sa ti národy.
Tvoj trón, Bože, trvá naveky *
a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.
Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, †
preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti *
viac ako tvojich druhov.
Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou *
a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.
Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; *
po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Sväté ženy dôverovali v Boha a spievali mu vo svojom srdci.
Ant. 3 Privádzajú ich k Pánovi s jasotom radostným.
Čuj, dcéra, a pozoruj, †
nakloň svoj sluch, *
zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.
Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; *
on je tvoj pán, vzdaj mu poklonu.
Dcéry z Týru ti prinesú dary *
a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.
Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, *
jej odevom sú zlaté tkanivá.
V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; *
za ňou ti privádzajú panny, jej družice.
Sprevádza ich jasot radostný, *
tak vstupujú do kráľovského paláca.
Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; *
urobíš ich kniežatami nad celou zemou.
Na tvoje meno budem pamätať *
vo všetkých pokoleniach.
Preto ťa národy budú velebiť *
navždy a na veky vekov.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Privádzajú ich k Pánovi s jasotom radostným.
Moje srdce stále rozjíma pred tvojou tvárou.
Pane, ty si moja pomoc a môj vykupiteľ.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom
12, 1-21
Kresťanský život – duchovná bohoslužba
Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.
Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z vás, aby si nik nemyslel o sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh. Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne.
Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru. Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní. Žehnajte tých, čo vás prenasledujú – žehnajte a nepreklínajte! Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi! Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba.
Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán. Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu. Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.
RESPONZÓRIUM
Rim 12, 2; Ef 4, 23-24
Premeňte sa obnovou zmýšľania, * Aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.
Obnovte sa duchovne premenou zmýšľania a oblečte si nového človeka. * Aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílií svätého pápeža Gregora Veľkého na evanjeliá
(Hom. 25, 1-2. 4-5: PL 76, 1189-1193)
Horela túžbou za Kristom, o ktorom si myslela, že ho odniesli
Keď prišla Mária Magdaléna k hrobu a Pánovo telo tam nenašla, myslela si, že ho odniesli, a oznámila to učeníkom. Oni šli, videli a uverili, že je to tak, ako povedala žena. O nich sa ďalej píše: „Potom sa učeníci vrátili domov.“ A hneď sa dodáva: „Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala.“
Tu treba uvážiť, aká sila lásky rozpaľovala srdce tejto ženy, že neodišla od Pánovho hrobu, ani keď učeníci odišli. Hľadala toho, ktorého nenašla. Hľadala ho a plakala. Zapálená ohňom lásky k nemu horela túžbou za tým, o ktorom si myslela, že ho odniesli. A tak sa stalo, že ho vtedy videla iba ona, čo zostala, aby ho hľadala, lebo veď silou dobrého skutku je vytrvalosť, ako aj hlas Pravdy hovorí: „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“
Najprv teda hľadala, a nenašla. Vytrvalo hľadala ďalej a našla. Jej túžby odďaľovaním rástli a rastom nadobúdali schopnosť, že našli. Lebo sväté túžby odďaľovaním rastú. Keby odďaľovaním ochabovali, neboli by túžbami. Touto láskou horel každý, komu sa podarilo dosiahnuť pravdu. Preto aj Dávid hovorí: „Po Bohu živom žízni moja duša, kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?“ A zasa Cirkev hovorí v Piesni piesní: „Ranená som láskou.“ A opäť: „Moja duša sa rozžialila.“
„Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Zisťuje sa príčina bolesti, aby sa zväčšila túžba, lebo keď vysloví meno toho, ktorého hľadá, zahorí ešte väčšou láskou k nemu.
„Ježiš ju oslovil: Mária!“ Keď ju nazval všeobecným menom podľa pohlavia a nepoznala ho, oslovuje ju po mene. Akoby jej otvorene chcel povedať: „Spoznaj toho, ktorý ťa pozná. Nepoznám ťa všeobecne ako jednu z mnohých, ale zvláštnym spôsobom.“
Mária oslovená po mene spoznáva Stvoriteľa a hneď ho nazýva „Rabbuni“, čo znamená „Učiteľ“. Lebo to bol ten, ktorého hľadala navonok, a on ju učil hľadať vo vnútri.
RESPONZÓRIUM
Keď sa Mária Magdaléna vrátila od Pánovho hrobu, zvestovala učeníkom: Videla som Pána. * Je blahoslavená, lebo bola uznaná za hodnu niesť prvú správu o zmŕtvychvstaní života.
Dlho s plačom hľadala milého, až ho našla a keď ho našla, zvestovala to. * Je blahoslavená, lebo bola uznaná za hodnu niesť prvú správu o zmŕtvychvstaní života.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás k svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, tvoj jednorodený Syn poslal Máriu Magdalénu, aby prvá zvestovala apoštolom veľkonočnú radosť; daj, prosíme, aby sme na jej príhovor a podľa jej príkladu ohlasovali živého Krista a raz ho uzreli vo večnej sláve ako svojho kráľa. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky