Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Príď, Kriste, spása národov,
naroď sa z Panny Márie;
nech žasne svet a umĺkne:
taký zrod Boha hoden je.
Duch Svätý Pannu zatônil;
– neznala muža Mária –,
Slovo sa stáva človekom,
na kvet sa púčok rozvíja.
Pod srdcom Panny zreje Plod;
jej čistota je žiarivá,
jej čnosti – krásna kytica,
jak v chráme Boh v nej prebýva.
On, Mocný, dvojej podstaty,
nech sa už vydá na cestu,
nech vyjde z krásnej komnaty
zachrániť svoju nevestu.
Vo všetkom s Otcom rovnaký,
telom sa ľudským priodial,
by liečil naše slabosti
a večnú spásu daroval.
Žiaria už tvoje jasličky,
noc novým svetlom oplýva,
čo nevyhasí žiadna tma,
čo vlastní viera ohnivá.
Sláva ti, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
ako sa vosk roztápa ohňom, *
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
a v radosti sa veseliť.
Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
on je otec sirôt a záchranca vdov, *
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
väzňov privádza k šťastiu, *
no odbojníci zostanú v zemi pustej.
Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Pán vyslovuje slovo; *
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
snehom sa zabelel Selmon.“
Vrch bášanský je vrch Boží, *
pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
ľudí si prijal do daru, *
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
Nech je velebený Pán deň čo deň; *
nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, †
na konci zasa harfisti *
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
Prejav, Bože, svoju moc, *
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
čriedu býkov s teľcami národov; *
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
Z Egypta prídu veľmoži, *
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, †
hrajteže Bohu, čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
Uznajte Božiu moc. †
Nad Izraelom jeho veleba *
a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
Zvelebený buď, Bože.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Pán zvestuje svoje slovo Jakubovi.
Svoje zákony a prikázania Izraelovi.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
45, 1-13
Kýros, záchranca Izraela
Toto hovorí Pán o svojom pomazanom, Kýrovi:
„Vzal som ho za pravú ruku,
aby som mu podrobil národy,
zohol pred ním chrbty kráľov
a otvoril pred ním brány;
nijaká brána nezostane zavretá.
Ja pôjdem pred tebou
a znížim vrchy.
Rozdrúzgam bronzové brány
a železné závory polámem.
Dám ti ukryté poklady
a utajené bohatstvo,
aby si vedel, že ja som Pán,
ktorý ťa zavolal po mene, Boh Izraela.
Pre môjho služobníka Jakuba
a pre Izraela, môjho vyvoleného,
zavolal som ťa po mene;
vyznačil som ťa, a ty si ma nepoznal.
Ja som Pán, iného niet;
okrem mňa nieto Boha.
Opásal som ťa, aj keď si ma nepoznal,
aby všetci od východu slnka až po západ vedeli,
že okrem mňa niet iného.
Ja som Pán a nik iný,
ja tvorím svetlo a pôsobím tmu,
dávam šťastie a dopúšťam nešťastie;
ja, Pán, robím toto všetko.
Roste, nebesia, z výsosti,
z oblakov nech prší spravodlivosť.
Nech sa otvorí zem
a zrodí spásu;
a spolu s ňou nech vzíde spravodlivosť;
ja, Pán, som ju stvoril.“
Beda tomu, kto sa háda so svojím tvorcom,
črep z hlinených nádob zeme!
Vari povie hlina svojmu hrnčiarovi: „Čo robíš?“
a: „Tvoje dielo je bez rúk“?
Beda tomu, kto hovorí otcovi: „Čo to plodíš?“
a žene: „Prečo rodíš?“!
Toto hovorí Pán,
Svätý Izraela, ten, čo ho formoval:
„Vari ma chcete vypočúvať, akých budem mať synov,
a rozkazovať mi, čo mám svojimi rukami vytvoriť?
Ja som utvoril zem,
aj človeka som na nej ja stvoril;
moje ruky postavili nebesia,
ja rozkazujem všetkým ich vojom.
Ja som ho vzbudil v spravodlivosti
a budem riadiť všetky jeho cesty.
On postaví moje mesto
a prepustí všetkých mojich zajatcov,
ale nie za peniaze ani za dary,“
hovorí Pán zástupov.
RESPONZÓRIUM
Porov. Iz 45, 8; porov. 16, 1
Roste, nebesia, z výsosti a oblaky nech pršia Spravodlivého. * Nech sa otvorí zem a zrodí Spasiteľa.
Pane, pošli Baránka, panovníka zeme, od Skaly na púšti k vrchu dcéry Siona. * Nech sa otvorí zem a zrodí Spasiteľa.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listov svätého pápeža Leva Veľkého
(Ep. 31, 2-3: PL 54, 791-793)
Tajomstvo nášho zmierenia
Zbytočne by sme hovorili, že náš Pán, syn blahoslavenej Panny Márie, je pravý a dokonalý človek, keby sme neverili, že ako človek pochádza z rodu, o ktorom hovorí evanjelium.
Matúš totiž hovorí: „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho;“ a rad-radom pokračuje v jednotlivých generáciách ľudského rodokmeňa až po Jozefa, ktorému bola Pánova matka zasnúbená.
Lukáš volí opačný postup v pokoleniach: vracia sa k praotcovi ľudského rodu, aby ukázal, že prvý a posledný Adam má tú istú prirodzenosť.
Lebo Boží Syn mohol na poučenie a ospravedlnenie ľudí zjaviť svoju všemohúcnosť iba v zdanlivom tele, ako ju zjavil patriarchom a prorokom, keď s nimi zápasil, keď sa s nimi zhováral, keď neodmietol pohostinnú službu a jedol predložený pokrm.
No tie obrazy boli len náznakmi tohto človeka, ktorý – ako to zvestovali tajomné znamenia – si vezme pravú prirodzenosť z koreňa predchádzajúcich praotcov.
Preto ani jeden predobraz nemohol uskutočniť tajomstvo nášho zmierenia, pripravené od večnosti, lebo Duch Svätý ešte nezostúpil na Pannu, ani moc Najvyššieho ju ešte nezatônila; ešte si Múdrosť nepostavila dom v nepoškvrnenom lone a Slovo sa nestalo telom. Prirodzenosť Boha a prirodzenosť sluhu sa ešte nestretli v jednej osobe a Stvoriteľ času sa nenarodil v čase; ten, skrze ktorého bolo všetko stvorené, ešte sa nenarodil uprostred svojho stvorenia.
A keby tento nový človek, čo prišiel „v tele podobnom hriešnemu“, nebol vzal na seba nášho starého človeka, keby sa on, jednej podstaty s Otcom, nebol milostivo stal jednej podstaty aj s matkou, keby si on, jediný imúnny voči hriechu, nebol osvojil našu prirodzenosť, bolo by celé ľudské pokolenie zajaté v diablovom jarme. Keby bolo jeho slávne víťazstvo vybojované mimo našej prirodzenosti, my by sme z neho neboli mali nič.
Z tejto obdivuhodnej účasti nám svitla sviatosť znovuzrodenia, lebo v nej sa duchovne rodíme z toho istého Ducha, z ktorého sa počal a narodil Kristus.
Preto hovorí evanjelista o veriacich, že „sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha“.
RESPONZÓRIUM
Porov. Iz 11, 10; Lk 1, 32. 33
Koreň Jesseho zostúpi spasiť národy; pohania ho budú vyhľadávať * A jeho meno bude slávne.
Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida a bude kraľovať nad Jakubovým rodom naveky. * A jeho meno bude slávne.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, Stvoriteľ a Vykupiteľ človeka, ty si chcel, aby sa tvoje Slovo v lone ustavičnej Panny stalo telom; láskavo zhliadni na naše prosby a dopraj, aby nám tvoj jednorodený Syn, ktorý prijal našu ľudskú prirodzenosť, dal účasť na svojom božskom živote. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky