Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
HYMNUS
Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.
Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.
Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.
Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, *
napadni tých, čo mňa napádajú.
Vezmi zbroj a štít †
a vstaň mi na pomoc. *
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“
Lež moja duša bude plesať v Pánovi *
a bude sa tešiť z jeho pomoci.
Všetko vo mne bude hovoriť: *
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, *
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“
Vystúpili kriví svedkovia *
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
Za dobré sa mi odplácali zlým; *
som celkom opustený.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Keď oni boli chorí, *
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom *
a v srdci som sa stále modlil.
Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.
Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
Bez prestania ma trhali, †
dráždili ma, posmievali sa mi *
a zubami škrípali proti mne.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †
Zachráň ma pred ich zlobou *
a pred levmi život môj.
Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *
a chváliť uprostred zástupov.
Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.
Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“
Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *
a bude ťa oslavovať deň čo deň.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.
Veď on je dobrotivý a milosrdný.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu Hebrejom
7, 11-28
Kristovo večné kňazstvo
Keby sa teda dokonalosť bola dosiahla prostredníctvom levitského kňazstva, lebo pod ním ľud dostal zákon, načo by bol musel povstať ešte iný kňaz podľa radu Melchizedechovho, a nenazvať ho podľa radu Áronovho? Lebo keď sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj zákon. A ten, o ktorom sa toto hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nik nekonal službu pri oltári. Veď je známe, že náš Pán vzišiel z Júdu a vzhľadom na tento kmeň Mojžiš nič nepovedal o kňazoch.
A toto je ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz podobný Melchizedechovi, ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života. Veď o ňom znie svedectvo:
„Ty si kňaz naveky
podľa radu Melchizedechovho.“
Tým sa ruší predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neužitočné, — veď zákon nič nepriviedol k dokonalosti — a zavádza sa lepšia nádej, vďaka ktorej sa blížime k Bohu.
A pretože sa to nestalo bez prísahy, — tamtí sa totiž stali kňazmi bez prísahy, tento však s prísahou toho, ktorý mu povedal:
„Pán prisahal a nebude ľutovať:
Ty si kňaz naveky,“ —
Ježiš sa stal ručiteľom o toľko lepšej zmluvy.
A tamtí sa mnohí stali kňazmi, lebo im smrť bránila zostať, no tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.
Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky.
RESPONZÓRIUM
Hebr 5, 5. 6; porov. 7, 20. 21
Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: * Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.
Tamtí sa stali kňazmi bez prísahy, Ježiš však s prísahou toho, ktorý mu povedal: * Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa Fulgencia Ruspenského Petrovi O viere
(Cap. 22, 62: CCL 91 A, 726. 750-751)
On seba samého vydal za nás
Najsvätejšia Trojica, ten istý Boh Starého i Nového zákona, prikázala našim otcom prinášať krvavé obetné dary. Ony boli predobrazom toho najvzácnejšieho obetného daru, v ktorom mal za nás milosrdne obetovať seba samého sám Boží Syn v ľudskej prirodzenosti.
Lebo on, podľa apoštolského učenia, „vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône“. On, pravý Boh a pravý veľkňaz, vošiel za nás raz navždy do Svätyne, a to nie s krvou býkov a capov, ale so svojou vlastnou krvou. A toto naznačoval tamten veľkňaz, keď vchádzal každý rok s krvou do Svätyne svätých.
On je to teda, ktorý len sám na sebe urobil všetko, čo uznal za potrebné pre naše vykúpenie. On jediný, kňaz i obeta, Boh i chrám. Kňaz, ktorý nás zmieril, obeta, ktorou sme zmierení, chrám, v ktorom sme zmierení, Boh, s ktorým sme zmierení. On sám kňaz, obeta i chrám, lebo toto všetko bol Boh v prirodzenosti sluhu. Ale nie sám Boh, lebo to bol s Otcom a Svätým Duchom podľa božskej prirodzenosti.
Pevne teda ver a ani trochu nepochybuj, že sám jednorodený Boh, vtelené Slovo, vydalo samo seba Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône. Jemu, Otcovi a Duchu Svätému obetovali patriarchovia, proroci a kňazi v Starom zákone zvieratá; a jemu, ako aj Otcovi a Duchu Svätému, s ktorými je jeden Boh, neprestáva teraz, v Novom zákone, svätá katolícka Cirkev po celom svete s vierou a láskou prinášať obetu chleba a vína.
V tamtých krvavých obetách sa naznačovalo Kristovo telo, ktoré mal on, sám bez hriechu, obetovať za naše hriechy, a krv, ktorú mal vyliať za odpustenie našich hriechov. V tejto obete sa vzdávajú vďaky a slávi sa pamiatka Kristovho tela, ktoré za nás obetoval, a krvi, ktorú za nás ten istý Boh vylial. Svätý Pavol o tom hovorí v Skutkoch apoštolov: „Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou.“
V tamtých obetách sa obrazne naznačovalo, čo máme dostať, v tejto obete sa viditeľne ukazuje, čo sme už dostali.
V tamtých obetách sa predpovedalo, že má byť za bezbožných zabitý Boží Syn, v tejto sa zvestuje, že už bol zabitý za bezbožných, ako svedčí Apoštol: „Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní“, a: „S Bohom sme boli zmierení smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Kol 1, 21-22; Rim 3, 25
Vás, čo ste boli kedysi odcudzení a znepriatelení zmýšľaním a zlými skutkami, Boh teraz zmieril skrze smrť v jeho ľudskom tele so sebou, * Aby si vás postavil pred svoju tvár svätých, nepoškvrnených a bez úhony.
Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery. * Aby si vás postavil pred svoju tvár svätých, nepoškvrnených a bez úhony.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, odpusť nám naše viny a pre svoju dobrotu vysloboď nás z osídel hriechu, do ktorých sme upadli pre svoju krehkosť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky