26. máj 2024

NAJSVÄTEJŠEJ TROJICE
slávnosť

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Vznešený Otče, celá tvoja ríša

vyznáva, že ty, tvoj Syn a Duch Svätý

si vo vesmíre, krásne utvorenom,

jediným Pánom.

Nik nezná divné hĺbky tvojho bytia,

Trojica Božia, lež ty oblažuješ

nebeské zbory, čo ťa vyznávali

piesňami chvály.

Spievajú, že ty, Otče, svet si stvoril,

že večným Svetlom riadiš vesmír celý,

že srdcia verných ohňom Lásky pravej

prenikáš stále.

V duchu sme aj my s chórmi anjelskými,

k ich spevom svoje hymny pripájame,

by sme raz s nimi, verní tvojej vôli,

blažení boli. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Buď s nami, jediný všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý.

Žalm 8
Velebnosť Boha a dôstojnosť človeka
Všetko mu položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi. (Ef 1, 22)

Pane, náš Vládca, *

aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!

Tvoja veleba sa vznáša *

nad nebesia.

Z úst nemluvniat a dojčeniec †

pripravil si si chválu naprotiveň svojim nepriateľom, *

aby si umlčal pomstivého nepriateľa.

Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, *

na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:

čože je človek, že naň pamätáš, *

a syn človeka, že sa ho ujímaš?

Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, †

slávou a cťou si ho ovenčil *

a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.

Všetko si mu položil pod nohy: †

ovce a všetok domáci statok *

aj všetku poľnú zver,

vtáctvo pod oblohou a ryby v mori *

i všetko, čo sa hýbe po dne morskom.

Pane, náš Vládca, *

aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Buď s nami, jediný všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý.

Ant. 2 Otec je láska, Syn je milosť, Duch Svätý spoločenstvo, blažená Trojica.

Žalm 33
Chválospev na Pánovu prozreteľnosť
Všetko povstalo skrze neho. (Jn 1, 3)
I

Plesajte, spravodliví, v Pánovi; *

statočným sluší spievať pieseň chvály.

Oslavujte Pána citarou, *

hrajte mu na desaťstrunovej lutne.

Spievajte mu novú pieseň, *

nadšene mu hrajte a volajte na slávu.

Lebo Pánovo slovo je pravdivé *

a verné všetko jeho konanie.

Miluje spravodlivosť a právo; *

milosti Pánovej plná je zem.

Pánovým slovom povstali nebesia *

a dychom jeho úst všetky ich voje.

Ako do vreca hromadí morské vody, *

ako do nádrží zlieva oceány.

Celá zem nech má bázeň pred Pánom, *

pred jeho tvárou nech sa chvejú všetci obyvatelia sveta.

Lebo on riekol a stalo sa, *

on rozkázal a všetko bolo stvorené.

Pán marí úmysly pohanov, *

navnivoč privádza myšlienky národov.

Ale Pánov úmysel trvá naveky, *

myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Otec je láska, Syn je milosť, Duch Svätý spoločenstvo, blažená Trojica.

Ant. 3 Otec je pravdivý, Syn je pravda, aj Duch je pravda, blažená Trojica.

II

Blažený národ, ktorého Bohom je Pán, *

blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo.

Pán hľadí z neba *

a vidí všetkých ľudí.

Pozerá z miesta, kde prebýva, *

na všetkých obyvateľov zeme,

on, čo každému osve utvoril srdce *

a chápe všetky ich skutky.

Neochráni kráľa vojsko početné *

ani obra jeho sila mohutná.

Kôň nepomôže k víťazstvu, *

nezachráni, aj keď silou oplýva.

Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, *

nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,

aby ich zachránil pred smrťou *

a v čase hladu nakŕmil.

Naša duša očakáva Pána, *

on je naša pomoc a ochrana.

V ňom sa naše srdce raduje *

a v jeho sväté meno máme dôveru.

Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *

ako dúfame v teba.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Otec je pravdivý, Syn je pravda, aj Duch je pravda, blažená Trojica.

Pánovým slovom povstali nebesia.

A dychom jeho úst všetky ich voje.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom

2, 1-16

Veľké tajomstvo Božej vôle

Keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. A bol som u vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený. Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.

Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť – no nie múdrosť tohto veku ani múdrosť kniežat tohto veku, ktoré spejú k záhube, ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. Nik z kniežat tohto veku ju nepoznal. Veď keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy. Ale, ako je napísané: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“

Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch. A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval. A o tom hovoríme nie slovami naučenými od ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré nás naučil Duch; duchovné veci duchovne vysvetľujeme. Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať. No duchovný posudzuje všetko, a jeho nik nemôže posúdiť.

Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie,

aby ho poúčal?

My však máme Kristovo zmýšľanie.

RESPONZÓRIUM

Porov. Ef 1, 17. 18; 1 Kor 2, 12

Nech nám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby sme ho poznali. Nech osvieti oči nášho srdca, * Aby sme vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých.

Nedostali sme ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha. * Aby sme vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého biskupa Atanáza

(Ep. 1 ad Serapionem, 28-30: PG 26, 594-595. 599)

Svetlo, odblesk, milosť v Trojici a z Trojice

Nebolo by od veci preskúmať staré podanie, učenie a vieru katolíckej Cirkvi, ktorú nám nepochybne Pán odovzdal, apoštoli hlásali a otcovia zachovali. Veď na nej je postavená Cirkev a keď z nej niekto vypadne, už nemôže ani byť, ani sa v nijakom ohľade nazývať kresťanom.

A tak Trojica je svätá a dokonalá. Poznávame ju ako Otca, Syna a Ducha Svätého; nie je v nej primiešané nič cudzie ani vonkajšie, ani nepozostáva zo stvoriteľa a stvorenej veci, ale celá je plná tvorivej a účinnej sily. Prirodzenosťou sa podobá sama sebe a je nedeliteľná. A jedna je aj jej pôsobnosť, aj činnosť. Lebo Otec robí všetko skrze Slovo v Duchu Svätom, a takto sa zachováva jednota svätej Trojice. Tak sa v Cirkvi ohlasuje jeden Boh, ktorý je „nad všetkým, preniká všetko a je vo všetkom“. „Nad všetkým“ ako Otec, ako východisko a prameň. „Preniká všetko“, čiže skrze Slovo. A konečne je „vo všetkom“ v Duchu Svätom.

Keď svätý Pavol píše Korinťanom o duchovných veciach, privádza všetko k jednému Bohu Otcovi ako k hlave takto: „Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.“

Teda čo Duch rozdeľuje jednotlivcom, to dáva Otec skrze Slovo. Lebo všetko, čo má Otec, je aj Synovo. A potom čo dáva Syn v Duchu, sú pravé Otcove dary. Podobne keď je v nás Duch, je v nás aj Slovo, ktoré nám ho dáva, a v Slove je aj Otec. A tak sa spĺňa to: „Prídeme ja a Otec a urobíme si uňho príbytok.“ Lebo kde je svetlo, tam je aj odblesk. A zasa kde je odblesk, tam je podobne aj jeho pôsobenie a žiarivá milosť.

To isté učí Pavol v Druhom liste Korinťanom týmito slovami: „Milosť nášho Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.“ Lebo milosť a dar, ktorý sa dáva v Trojici, dáva Otec skrze Syna v Duchu Svätom. Lebo ako sa milosť dáva z Otca skrze Syna, tak my nemôžeme nijako ináč tento dar prijať, iba v Duchu Svätom. A keď sa na nej staneme účastnými, máme lásku Otca, milosť Syna a spoločenstvo samého Ducha.

RESPONZÓRIUM

Velebme Otca i Syna so Svätým Duchom. * Chváľme a vyvyšujme ho naveky.

Nech je zvelebený Boh na nebeskej oblohe; hoden chvály a slávy naveky. * Chváľme a vyvyšujme ho naveky.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime, *

teba, Pane, velebíme,

Teba, večný Otče, *

uctieva celá zem.

Tebe všetci anjeli, *

tebe nebesia i všetky mocnosti,

tebe cherubíni a serafíni *

bez prestania prespevujú:

Svätý, * svätý, * svätý *

Pán, Boh zástupov.

Plné sú nebo i zem *

tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *

slávny zbor apoštolov;

teba velebí *

veľký počet prorokov;

teba chváli *

vznešený zástup mučeníkov;

teba oslavuje *

svätá Cirkev po celej zemi,

teba, Otče, *

nesmierne velebného,

i tvojho milovaného, *

pravého a jediného Syna,

aj Ducha Svätého, *

Tešiteľa nášho.

Kriste, *

ty si kráľ slávy.

Ty si Otcov Syn *

od večnosti.

Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *

stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.

Ty si zvíťazil nad smrťou *

a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.

Ty sedíš po pravici Boha *

v sláve svojho Otca.

Veríme, *

že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *

ktorých si vykúpil predrahou krvou.

Pripočítaj nás k svojim svätým *

vo večnej sláve.

Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *

a žehnaj svojich dedičov.

A spravuj ich *

a vyvýš ich až naveky.

Po všetky dni *

dobrorečíme tebe.

A chválime tvoje meno naveky, *

až na veky večné.

Vo svojej láskavosti, Pane, *

chráň nás v tento deň pred hriechom.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, *

zmiluj sa nad nami.

Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *

ako dúfame v teba.

V teba, Pane, som dúfal, *

nebudem zahanbený naveky.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, láskavý Otče, ty si poslal na svet Slovo pravdy a Ducha Posvätiteľa, a tak si zjavil ľuďom svoje obdivuhodné tajomstvo; daj, aby sme v duchu pravej viery vyznávali slávu večnej Trojice a klaňali sa jedinému všemohúcemu Bohu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky