Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Teraz je pre nás onen čas,
keď podľa Písma príde k nám
základ a hlava kráľovstva:
nebeský Ženích Kristus Pán.
V ústrety panny kráčajú,
jak počuť v evanjeliu,
nesú si jasné lampáše,
s radosťou veľkou spievajú.
No hlúpe, pravda, meškajú,
lampáše majú zhasnuté;
na bránu darmo búchajú,
dvere sú pre ne zamknuté.
A preto triezvi bedlime,
nesme si v mysli svetlo, jas,
by s piesňou v srdci Pánovi
v ústrety išiel každý z nás.
Urob nás, Pane, hodnými
mať účasť v tvojom kráľovstve,
aby sme mohli naveky
spievať ti vďačný chválospev. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ó, život svätých, cesta, nádej, spása,
Ježišu Kriste, darca čností, krásy,
náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným
spievame hymny.
Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,
čo svätí majú, po čom zbožní túžia
mysľou i citom; k tebe láska, Pane,
v srdci nám planie.
Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,
ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,
napokon daruj všetkým, mladým, starým,
nebeské dary.
Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva
Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;
Svätému Duchu zbožné piesne znejte
po celom svete. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. †
Aký dobrý je Boh voči statočným, *
† Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.
Neprekáža im zhola nič, *
sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
ani netrpia ako iní ľudia.
Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
povýšenecky sa zastrájajú.
Ústa dvíhajú proti nebu *
a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.
Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
a trestaný už od rána.“
Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
a vrháš ich do záhuby.
Ako vychádzajú navnivoč! *
Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Moje srdce je plné trpkosti *
a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
a nakoniec ma prijmeš do slávy.
Veď kohože mám na nebi? *
A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
v bránach dcéry sionskej.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.
Mojim ústam sú sladšie ako med.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
3, 1-15
Výčitky Jeruzalemu
Hľa, Panovník, Pán zástupov,
berie Jeruzalemu a Júdovi oporu a ochranu,
všetku oporu chleba a všetku oporu vody,
hrdinu i bojovníka,
sudcu, proroka, veštca i starca,
veliteľa nad päťdesiatimi i hodnostára,
radcu, mudrca
i skúseného zaklínača.
A chlapcov im dám za kniežatá,
výrastkovia budú vládnuť nad nimi.
A ľud sa vzbúri, muž proti mužovi,
každý proti svojmu blížnemu:
chlapec sa drzo osopí na starca
a niktoš na šľachtica.
Muž chytí svojho brata
v dome svojho otca:
„Máš odev,
buď naším kniežaťom,
tieto rozvaliny budeš mať pod rukou.“
On zvolá v ten deň:
„Nie som lekár
a v mojom dome niet chleba ani odevu;
neustanovujte ma za knieža ľudu.“
Jeruzalem padá, Júda sa rúti,
lebo ich jazyk a ich činy sú proti Pánovi
a dráždia oči jeho velebnosti.
Výraz ich tváre svedčí proti nim;
rozhlasujú svoj hriech ako Sodoma, nijako ho netaja.
Beda im,
lebo sa im zlo vrátilo.
Povedzte spravodlivému: „Dobre,“
lebo bude jesť ovocie svojich činov.
Beda, zle bude bezbožnému,
dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.
Dieťa utláča môj ľud
a ženy nad ním panujú.
Ľud môj, tí, čo ti lichotia, ťa klamú,
a mätú cestu, po ktorej kráčaš.
Pán vstáva, aby žaloval,
stojí, aby súdil národy.
Pán sa príde súdiť
so staršími svojho ľudu a s jeho kniežatami:
„Vy ste spásali vinicu
a čo ste ulúpili chudákom, máte vo svojich domoch.
Prečo dlávite môj ľud
a mliaždite tvár bedárov?“,
hovorí Pán, Boh zástupov.
RESPONZÓRIUM
Iz 3, 10. 11. 13
Povedzte spravodlivému: Dobre, lebo bude jesť ovocie svojich činov. * Beda, zle bude bezbožnému, dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.
Pán vstáva, aby žaloval, stojí, aby súdil národy. * Beda, zle bude bezbožnému, dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z komentára svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób
(Lib. 3, 39-40: PL 75, 619-620)
Zvonka boje, vnútri úzkosti
Svätí mužovia sa dostávajú do ťažkého boja, lebo v jednom a tom istom čase musia na jedných udrieť, druhých presviedčať; tamtým nastavujú štít trpezlivosti, na týchto vrhajú strely učenia. Ale do oboch zápasov sa púšťajú s obdivuhodnou silou a umením, lebo o vnútorných prevrátenostiach vedia múdro poučiť a vonkajšími protivenstvami statočne pohŕdajú. Týchto učia a naprávajú, tamtých trpezlivosťou krotia. Útočiacich nepriateľov vytrvalosťou zahanbujú a slabších spoluobčanov súcitom vracajú k spáse. Jedným sa stavajú na odpor, aby nestrhli aj iných, o druhých sa boja, aby úplne nezišli zo správnej cesty.
Pozrime sa, ako vojak z Božieho tábora bojuje proti obidvom. Hovorí: „Zvonka boje, vnútri úzkosti.“ Vyratúva boje, ktoré musí prestáť zvonka: „V nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi.“ A dodáva, aké šípy vrhá v tomto boji proti nepriateľovi: „V námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote.“
Ale nech povie, ako bedlivo strážil a chránil aj tábor, hoci bol zaujatý toľkými bojmi. Lebo hneď dodáva: „A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi.“ Pozrite, statočne vybojúva boje v sebe a milosrdne sa zasadzuje a chráni blížnych. Hovorí o zle, ktoré znáša, a pridáva dobrá, ktoré rozdáva.
Uvedomme si teda, aké je to namáhavé v jednom a tom istom čase zvonka znášať protivenstvá a vnútri chrániť to, čo je slabé. Zvonka podstupuje boje, lebo ho šľahajú korbáčmi, spútavajú okovami. Vnútri nosí strach, lebo sa bojí, že jeho utrpenie uškodí nie jemu, ale učeníkom. A preto im píše: „Nech sa nik neplaší v týchto súženiach; veď sami viete, že je to náš údel.“ O iných sa bál pri vlastnom utrpení, aby učeníci neodmietli vyznávať vieru, keď sa dozvedia, že bol zbičovaný pre vieru.
Aká nesmierna láska! Nedbá, že sám trpí, a stará sa, aby učeníci nepodľahli v srdci nesprávnemu presvedčeniu. Nič si nerobí z rán na svojom tele, a iným lieči rany v srdci. Je totiž príznačné pre spravodlivých, že uprostred bolestí a súžení nezabúdajú sa starať o dobro iných. Aj keď sami znášajú protivenstvá a trpia, starajú sa o potreby iných a učia ich. Sú ako veľkí lekári, ktorí sú ranení a chorí. Sami znášajú boľavé rany, a iným podávajú lieky na uzdravenie.
RESPONZÓRIUM
Porov. Jób 13, 20-21; Jer 10, 24
Nezakrývaj mi, Pane, svoju tvár; vzdiaľ svoju ťažkú ruku odo mňa * A nech ma nedesí hrôza z teba.
Trestaj ma, Pane, milosrdne, nie v svojom rozhorčení, aby si ma nezničil. * A nech ma nedesí hrôza z teba.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, pripravil si duchovné bohatstvo všetkým, čo ťa milujú; naplň naše srdcia svojou vrúcnou láskou, aby sme ťa vždy a nadovšetko milovali a dosiahli od teba prisľúbené dedičstvo, ktoré prevyšuje všetky naše túžby. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky