21. december 2024

Sobota, Adventné obdobie, 3. týždeň
3. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Príď, Kriste, spása národov,

naroď sa z Panny Márie;

nech žasne svet a umĺkne:

taký zrod Boha hoden je.

Duch Svätý Pannu zatônil;

– neznala muža Mária –,

Slovo sa stáva človekom,

na kvet sa púčok rozvíja.

Pod srdcom Panny zreje Plod;

jej čistota je žiarivá,

jej čnosti – krásna kytica,

jak v chráme Boh v nej prebýva.

On, Mocný, dvojej podstaty,

nech sa už vydá na cestu,

nech vyjde z krásnej komnaty

zachrániť svoju nevestu.

Vo všetkom s Otcom rovnaký,

telom sa ľudským priodial,

by liečil naše slabosti

a večnú spásu daroval.

Žiaria už tvoje jasličky,

noc novým svetlom oplýva,

čo nevyhasí žiadna tma,

čo vlastní viera ohnivá.

Sláva ti, Kriste, Kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Žalm 107
Vďaka za oslobodenie
Boh zoslal synom Izraela slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista. (Sk 10, 36)
I

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *

ktorých vykúpil z rúk protivníkových

a zhromaždil z rozličných krajín †

od východu i západu, *

od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *

nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

Mali hlad a smäd, *

ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Na správnu cestu ich priviedol, *

aby šli po nej k trvalému bydlisku.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo smädného napojil *

a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, *

sputnaní biedou a železom,

lebo sa vzopreli Božím výrokom *

a zámery Najvyššieho zavrhli.

Preto ich srdce útrapami pokoril, *

ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *

a ich putá rozlomil.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo rozdrvil brány bronzové *

a rozlomil závory zo železa.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.

II

Na ceste neprávosti rozum stratili *

a trpeli za svoje priestupky.

Každý pokrm sa im sprotivil *

a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *

a vyslobodil ich zo záhuby.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

Obetu chvály nech mu prinesú, *

o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori *

a na veľkých vodách robili obchody.

Tam videli diela Pánove *

a na hlbočinách jeho zázraky.

Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *

až sa morské vlny vzdúvali;

priam k nebu stúpali †

a vzápätí sa prepadali do hlbín; *

duša im hrôzou zmierala.

Knísali sa a tackali ako opití; *

boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok *

a morské vlny umĺkli.

Tešili sa, že vlny utíchli, *

a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *

a nech ho chvália v zbore starších.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.

Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

III

Potoky na púšť premenil *

a na súš vodné pramene,

úrodnú zem na soľnú step *

pre zlobu jej obyvateľov.

A z púšte zasa urobil jazerá, *

z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil *

i založili si trvalé bydlisko.

Obsiali polia a vysadili vinice *

a získali bohatú úrodu.

I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *

a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *

pod ťarchou nešťastia a bolesti.

Opovrhnutím zahrnul kniežatá *

a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Chudákov však z biedy povzniesol, *

ich rody ako stáda rozmnožil.

Spravodliví to uvidia a potešia sa, *

ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *

a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

Pane, Bože náš, obnov nás.

Rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

48, 12-21; 49, 9b-13

Nový Exodus

Toto hovorí Pán:

„Počúvaj ma, Jakub,

Izrael, ktorého som si ja povolal;

ja, ja prvý a posledný.

Moja ruka založila zem,

moja pravica rozpäla nebesia;

ja ich volám a razom tu stoja.

Vy všetci sa zhromaždite a počujte:

Kto z nich oznámil tieto veci?

Ten, ktorého Pán miluje,

uplatní jeho vôľu v Babylone

a jeho moc na Chaldejcoch.

Ja, ja som to povedal a povolal som ho.

Priviedol som ho a jeho cesta bola úspešná.

Pristúpte ku mne a počujte toto:

Od počiatku som nikdy nehovoril potajomky.

Od toho času, ako sa to deje, som tam;

a teraz ma Pán, Boh, poslal so svojím duchom.“

Toto hovorí Pán, tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela:

„Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa učí, čo ti osoží,

a vedie ťa po ceste, ktorou máš ísť.

Keby si si bol všímal moje príkazy,

tvoj pokoj by bol ako rieka

a tvoja spravodlivosť ako morské vlny;

ako piesku by bolo tvojich potomkov

a ratolestí tvojho lona ako zrniek piesku.

Nezaniklo by, ani by nebolo vyhladené

jeho meno spred mojej tváre.

Vyjdite z Babylonu, utečte od Chaldejcov,

jasavým hlasom zvestujte;

oznamujte to,

až do končín zeme to rozneste,

hovorte: ‚Pán vykúpil svojho služobníka Jakuba.‘

Neboli smädní, keď ich viedol po púšti;

vyviedol im vodu zo skaly;

roztrhol skalu a vytryskla voda.

„Budú sa pásť popri cestách,

ich pastva bude na všetkých holých pahorkoch.

Nebudú lačnieť ani žízniť

a nezraní ich úpal ani slnce;

lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval nad nimi,

a k prameňom vôd ich privedie.

Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím

a moje chodníky sa vyvýšia.

Hľa, títo prídu zďaleka,

tí, hľa, od severu a od mora

a tamtí z krajiny Sinim.“

Plesaj, nebo, a jasaj, zem,

plesaním znejte, vrchy,

lebo Pán utešuje svoj ľud

a nad svojimi biednymi sa zľutúva.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 49, 13; Ž 72, 7

Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním znejte, vrchy; lebo náš Pán príde * A zľutuje sa nad svojimi biednymi.

V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja. * A zľutuje sa nad svojimi biednymi.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Výkladu Lukášovho evanjelia od svätého biskupa Ambróza

(Lib. 2, 19. 22-23. 26-27: CCL 14, 39-42)

Návšteva blahoslavenej Panny Márie

Keď anjel zvestoval Panne Márii tajomnú udalosť, doložil svoju vierohodnosť príkladom, že stará a neplodná žena počala dieťa, a takto chcel Máriu uistiť, že Boh môže všetko, čo chce.

Len čo to Mária počula, ponáhľala sa do hornatého kraja. Nie že by neverila tomuto výroku, nedôverovala poslovi alebo pochybovala o jeho príklade, ale preto, že ju prisľúbenie napĺňalo šťastím, že cítila potrebu slúžiť, že ju poháňala radosť.

A kam sa mala ponáhľať ona, naplnená Bohom, ak nie k výšinám? Milosť Svätého Ducha nepozná pomalosť ani únavu. A Máriin príchod i dobrodenie Pánovej prítomnosti pôsobí okamžite: „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a naplnil ju Duch Svätý.“

Teraz si všimni každé slovo zvlášť i jeho osobitý význam. Alžbeta prvá počula hlas, ale Ján prvý pocítil milosť; ona počula podľa prirodzeného poriadku, on sa radostne zachvel pre veľké tajomstvo; ona vníma Máriin príchod, on Pánov; žena príchod ženy, dieťa príchod dieťaťa; ženy o milosti rozprávajú a v deťoch pôsobí; prostredníctvom matiek sa začínajú veľké tajomstvá lásky a obe matky dvojnásobne zázračne prorokujú pod vplyvom ducha detí.

Dieťa sa zachvelo a matku naplnil Duch Svätý. Teda matku nenaplnil skôr ako syna. Ale keď naplnil syna, naplnil aj matku. Ján sa chvel jasotom, aj Máriin duch jasal. Keď sa Ján zachvel, Alžbetu naplnil Duch Svätý, ale o Márii vieme, že jej duch jasal, no nie preto, že by ju bol naplnil Duch, veď Nepochopiteľný už pôsobil v matke nepochopiteľne. Alžbetu naplnil Duch Svätý až po počatí, Máriu pred počatím. „Blahoslavená si, lebo si uverila,“ hovorí.

Ale aj vy ste blahoslavení, vy, čo ste počuli a uverili, lebo každý, kto uverí, počne a porodí Božie Slovo a pochopí jeho účinky.

Kiež by v každom človeku bola Máriina duša, aby velebil Pána; kiež by v každom bol Máriin duch, aby jasal v Bohu! Ak má Kristus podľa tela jednu matku, podľa viery je Kristus plodom všetkých. Veď každá duša prijíma Božie Slovo, pravdaže, ak je nepoškvrnená, bez hriechu a ak si s nepokazeným citom chráni mravnú čistotu.

Teda každá taká duša môže velebiť Pána, ako velebila Pána duša Máriina a jej duch jasal v Bohu Spasiteľovi.

Nech je teda velebený Pán, ako ste čítali aj na inom mieste: „Velebte so mnou Pána.“ No nie preto, že by ľudský hlas mohol Pánovi niečo pridať, ale preto, že on chce byť v nás oslávený. Veď Kristus je obrazom Boha. A človek, ak žije spravodlivo a nábožne, velebí onen Boží obraz, na ktorého podobu je stvorený. A keď ho velebí, má istým spôsobom účasť na jeho vznešenej veľkosti.

RESPONZÓRIUM

Lk 1, 45-46; Ž 66, 16

Blahoslavená si, lebo si uverila, že sa v tebe splní, čo ti povedal Pán. Mária hovorila: * Velebí moja duša Pána.

Poďte sem a počúvajte, vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil Boh. * Velebí moja duša Pána.

MODLITBA

Modlime sa.

Prosíme ťa, Pane, láskavo vypočuj prosby svojho ľudu, ktorý sa raduje z príchodu tvojho jednorodeného Syna v ľudskom tele, a daj, aby sme dosiahli odmenu večného života, keď príde vo svojej sláve. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky