Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Predrahý Kriste, večný odblesk Božstva,
ty život náš a naše svetlo pravé,
prichádzaš s liekom, bo sme samá rana,
ty – spásna brána.
Zbor anjelov už nesie našej zemi
chýr z neba, hlása nový vek a blaho,
Otcovu slávu, pokoj – túžbu hrudí
smrteľných ľudí.
V jasličkách ležíš, hoc si vládca sveta,
plod prečistého lona svätej Panny.
Ujmi sa ľudstva, ktoré k tebe kvíli,
Ježišu milý.
Prichádzaš na zem, abys’ nám dal nebo,
si jeden z nás, máš telo, jak my máme;
obnov nám srdce, stuž v ňom lásky spoje,
nech je vždy tvoje.
Aj naše hlasy s radosťou sa družia
k anjelom, ktorí nadšene ťa slávia
i Otca s Duchom, aby Bohu vzdali
najkrajšie chvály. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Vernosť vyrastie zo zeme, spravodlivosť zhliadne z neba.
Pane, svojej krajine si preukázal milosť, *
Jakuba si zbavil poroby.
Svojmu ľudu si odpustil vinu *
a zakryl si všetky jeho hriechy.
Všetok hnev si v sebe potlačil *
a zmiernil svoje rozhorčenie.
Obnov nás, Bože, naša spása, *
a odvráť od nás svoj hnev.
Vari sa chceš hnevať na nás naveky *
a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať?
Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás, *
aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať?
Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo *
a daj nám svoju spásu.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; †
on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým *
a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne.
Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, *
a jeho sláva bude prebývať v našej krajine.
Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, *
spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.
Vernosť vyrastie zo zeme, *
spravodlivosť zhliadne z neba.
Veď Pán dá požehnanie *
a svoje plody vydá naša zem.
Pred ním bude kráčať spravodlivosť *
a po stopách jeho krokov spása.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vernosť vyrastie zo zeme, spravodlivosť zhliadne z neba.
Ant. 2 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.
Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal: †
„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.
„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“
Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *
a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *
Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *
je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.
Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *
Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
Ty vládneš nad neskrotným morom *
a zmierňuješ jeho vlnobitie.
Rahaba si pošliapal ako raneného, *
svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.
Tvoje je nebo a tvoja je zem, *
svet i jeho bohatstvo si ty založil.
Sever i juh si ty utvoril, *
Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Mocné je tvoje rameno, *
pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *
milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.
Blažený ľud, ktorý vie jasať! *
Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
Lebo ty si jeho sila a nádhera *
a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
a náš kráľ Izraelovmu Svätému.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.
Ant. 3 On bude volať ku mne: Ty si môj Otec. Aleluja.
Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †
„Bohatierovi som pomoc poskytol *
a vyvoleného z ľudu som povýšil.
Našiel som svojho služobníka Dávida, *
pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka *
a posilňovať moje rameno.
Nezaskočí ho nepriateľ, *
ani zlosyn ho nepokorí.
Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *
a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
S ním bude moja vernosť a milosť *
a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
Položím jeho ruku na more *
a na rieky jeho pravicu.
On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *
môj Boh a útočište mojej spásy.‘
A ja ho ustanovím za prvorodeného, *
za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
Naveky mu svoju milosť zachovám *
a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky *
a jeho trón bude ako dni nebies.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. On bude volať ku mne: Ty si môj Otec. Aleluja.
Pán oznámil svoju spásu. Aleluja.
Pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu Kolosanom
1, 15 – 2, 3
Kristus, hlava Cirkvi; Pavol, jeho služobník
Bratia, Kristus Ježiš
je obraz neviditeľného Boha,
prvorodený zo všetkého stvorenia,
lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi,
viditeľné i neviditeľné,
tróny aj panstvá,
kniežatstvá aj mocnosti.
Všetko je stvorené skrze neho a pre neho.
On je pred všetkým
a všetko v ňom spočíva.
On je hlavou tela, Cirkvi.
On je počiatok, prvorodený z mŕtvych,
aby on mal vo všetkom prvenstvo.
Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť
a aby skrze neho zmieril všetko so sebou,
keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj
všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.
Aj vás, čo ste boli kedysi odcudzení a znepriatelení zmýšľaním a zlými skutkami, teraz skrze smrť v jeho ľudskom tele zmieril so sebou, aby si vás postavil pred svoju tvár svätých, nepoškvrnených a bez úhony. Pravda, ak vytrváte vo viere upevnení, stáli a neodkloniteľní od nádeje evanjelia, ktoré ste počuli a ktoré sa hlása každému stvoreniu, čo je pod nebom; a ja, Pavol, stal som sa jeho služobníkom.
Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. Ja som sa stal jej služobníkom podľa Božieho daru, ktorý som dostal pre vás, aby som naplnil Božie slovo, tajomstvo, ktoré bolo od vekov a pokolení skryté, ale teraz sa zjavilo jeho svätým. Im chcel Boh dať poznať bohatstvo slávy tohto tajomstva medzi pohanmi, a ním je Kristus vo vás, nádej slávy. My ho zvestujeme, pričom napomíname každého človeka a učíme každého človeka vo všetkej múdrosti, aby sme každého človeka priviedli k dokonalosti v Kristovi. O to sa namáham a borím, jeho mocou, ktorá vo mne mohutne pôsobí.
Chcem, aby ste vedeli, akú starosť mám o vás aj o Laodicejčanov i o mnohých, čo ani nevideli moju telesnú tvár, aby sa potešili ich srdcia a aby tesne spojení v láske dosiahli všetko bohatstvo plného chápania a poznania Božieho tajomstva, Krista, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania.
RESPONZÓRIUM
Kol 1, 18. 17
Kristus je hlavou tela, Cirkvi: prvorodený z mŕtvych, * Aby on mal vo všetkom prvenstvo.
On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. * Aby on mal vo všetkom prvenstvo.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého kňaza Hipolyta Vyvrátenie všetkých bludov
(Cap. 10, 33-34: PG 16, 3452-3453)
Slovo, ktoré sa telom stalo, nás zbožstvuje
Naša viera sa nezakladá na prázdnych slovách, ani sa nenechávame unášať chvíľkovými poryvmi srdca, ani sa nedáme chlácholiť lichotivými rečami; my veríme slovám, ktoré pochádzajú z Božej moci.
A Boh tieto slová zveril Slovu a Slovo ich hovorilo a nimi odvracalo ľudí od neposlušnosti, no nie násilím, akoby ich chcelo zotročiť, lež ich volalo k osobnému a slobodnému rozhodnutiu.
Toto Slovo poslal Otec v plnosti čias, lebo už nechcel hovoriť ústami prorokov, aby ho bolo treba hľadať v nejasných výpovediach, ale rozhodol, že sa má samo viditeľne zjaviť svetu, aby ho videl, a tak sa zachránil.
Vieme, že toto Slovo si vzalo telo z Panny, malo telo starého človeka obnovené Vtelením. Vieme, že sa stalo človekom z tej istej látky ako my. Lebo keby bol býval z inej látky, darmo by bol prikazoval, aby sme ho napodobňovali ako učiteľa. Keby bol mal ako človek inú podstatu, ako by bol mohol odo mňa, od narodenia slabého, žiadať niečo podobné? Ako by potom mohol byť dobrý a spravodlivý?
Aby sme si nemysleli, že je inakší ako my, podriadil sa zákonu práce, dobrovoľne hladoval, nezdráhal sa byť smädným, potreboval spánok, neodmietal trpieť, podrobil sa smrti a zjavil svoje zmŕtvychvstanie. V tomto všetkom priniesol svoju ľudskú prirodzenosť ako prvotiny na obetu, aby si ani ty v utrpení nezmalomyseľnel, ale aby si si uvedomil, že aj ty si len človek, a očakával pre seba to, čo Boh pripravil pre Krista.
Keď poznáš pravého Boha, budeš mať okrem duše nesmrteľné a neporušené aj telo a získaš nebeské kráľovstvo ty, čo si poznal nebeského Kráľa, kým si žil na zemi; budeš Božím spoločníkom a Kristovým spoludedičom; už nebudeš podliehať žiadostivosti ani vášňam a chorobám, lebo si sa stal bohom.
Veď všetko zlé, čo si musel zniesť ako človek, dopustil Boh preto, že si človek, ale Boh prisľúbil, že ti dá všetky svoje dary, keď budeš zbožstvený a staneš sa nesmrteľným. Preto „poznaj sám seba“ tým, že budeš poznávať Boha, ktorý ťa stvoril, lebo poznávať a byť poznaný je výsadou toho, koho on povolal.
Preto sa nehádajte medzi sebou a nebuďte neústupní. Veď Kristus „je Boh nad všetkým“. On sa už na počiatku rozhodol, že obmyje ľudí z hriechu a obnoví starého človeka, keď ho nazval svojím obrazom, a tak zjavil svoju lásku k tebe. Ak budeš poslúchať jeho vážne prikázania a budeš dobrým nasledovníkom jeho dobroty, budeš mu podobný a on ťa oslávi. Boh predsa nie je žobrák, on aj teba urobil bohom na svoju slávu.
RESPONZÓRIUM
Jn 1, 14; Bar 3, 38
Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. * A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Zjavil sa na zemi a žil s ľuďmi. * A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás k svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci Bože, prosíme ťa, dopraj, aby nás narodenie tvojho jednorodeného Syna vyslobodilo zo starého otroctva, ktoré nás drží v jarme hriechu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky