Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Večné slnko, ty prenikáš
svetlom svet, všetko stvorenie,
ty nadpozemské svetlo sŕdc:
nech vrúcny spev náš tebe znie.
Tvoj Svätý Duch vždy stará sa
o živé lampy planúce:
ich žiara svetu odkrýva
cesty ku spáse vedúce.
Čo plynie z tvojich svätých úst
a srdciam z prirodzenosti,
to všetko zaskvelo sa zas
vo služobníkoch milosti.
V ich kruhu slávu požíva
blažený muž, čo čnosťami,
múdrosťou žiaril na zemi;
aj my ho ctíme chválami.
A prosíme ho, nech aj nám
ukáže cesty Pánove,
aby nás ruky Otcove
objali v teplom domove.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *
ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín †
od východu i západu, *
od severu i od mora.
Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *
nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd, *
ubúdalo v nich života.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Na správnu cestu ich priviedol, *
aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil *
a hladného nakŕmil dobrotami.
V temnotách a v tieni smrti sedeli, *
sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom *
a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril, *
ostali nevládni a bez pomoci.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *
a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové *
a rozlomil závory zo železa.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.
Na ceste neprávosti rozum stratili *
a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil *
a priblížili sa až k bránam smrti.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *
a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú, *
o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.
Púšťali sa na lodiach po mori *
a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove *
a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *
až sa morské vlny vzdúvali;
priam k nebu stúpali †
a vzápätí sa prepadali do hlbín; *
duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití; *
boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Búrku premenil na vánok *
a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli, *
a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *
a nech ho chvália v zbore starších.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.
Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Potoky na púšť premenil *
a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step *
pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá, *
z vyschnutej zeme vodné pramene.
Hladujúcich tam usadil *
i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice *
a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *
a nezmenšil im ani počet dobytka.
A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *
pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá *
a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol, *
ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa, *
ničomníci všetci stratia reč.
Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *
a pochopí milosrdenstvo Pánovo?
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.
Tvoje súdy sú ako morská hlbina.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Kazateľ
11, 7 – 12, 14
Výroky o starobe
Príjemné je svetlo,
a vidieť slnko očiam lahodí.
Ale keby človek žil mnoho rokov
a v nich vo všetkých sa radoval,
musí pamätať na temné dni,
lebo ich bude veľa:
všetko, čo príde, je márnosť.
Raduj sa teda, junák, vo svojej mladosti,
nech je šťastné tvoje srdce v dňoch tvojich mladých liet.
Kráčaj po cestách svojho srdca,
kam ťa tvoje oči povedú.
Ale vedz, že za to všetko
Boh ťa na súd predvolá.
Odstráň starosti zo svojho srdca
a svoje telo chráň pred chorobou,
lebo mladosť a bujarosť sú márne.
Mysli na svojho Stvoriteľa
v dňoch svojej mladosti,
prv, ako príde čas zármutku
a priblížia sa roky, o ktorých povieš:
„Tie nemám rád.“
Mysli na neho, kým sa ti nezatemní
slnko i svetlo, mesiac a hviezdy
a nevrátia sa mrákavy po daždi.
Keď sa ti začnú chvieť strážcovia domu
a sklátia sa muži udatní,
ženy čo melú, ustanú v práci, lebo ich je málo,
a tma zaľahne na tie, čo vyzerajú oknami,
keď sa ti zavrú dvere od ulice
a oslabne vrzgot žarnova,
keď sa vstáva na spev vtáčika
a utíchnu všetky dcéry spevavé;
budú sa báť výšok
a ľakať sa budú na cestách.
Mandľovník zakvitne,
kobylka sa bude plaziť
a kapara sa rozsype,
lebo človek pôjde do svojho večného domova
a po námestí budú chodiť oplakávači.
Mysli na neho, kým sa nepretrhne strieborný povrazec
a nerozbije zlatá čaša,
kým nepraskne džbán pri prameni
a nezlomí sa koleso na studni,
kým sa nevráti prach do zeme, kde bol predtým,
a duch sa nevráti k Bohu, ktorý ho dal.
Márnosť nad márnosť,
hovorí Kazateľ,
všetko je márnosť.
Okrem toho, že Kazateľ bol veľmi múdry, učil aj ľud poznaniu. Zvažoval, skúmal a zložil veľa prísloví. Kazateľ hľadal lahodné slová a spísal vynikajúce reči plné pravdy. Slová múdrych sú ako ostne a ako zatlčené klince sú učitelia zbierok vydaných od jedného pastiera. Syn môj, iné ako tieto nehľadaj. Písaniu množstva kníh niet konca a časté premýšľanie unavuje telo. Všetko si počul. Končím slovami: Boj sa Boha, zachovávaj jeho príkazy, lebo toto je celý človek. A všetko, čo sa deje, Boh postaví pred súd, aj všetko tajné, či už dobré a či zlé.
RESPONZÓRIUM
Ž 71, 17. 9a; porov. Ž 16, 11
Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné. * Neodožeň ma v čase staroby.
Naplníš ma radosťou pred svojou tvárou, po tvojej pravici večná slasť. * Neodožeň ma v čase staroby.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z listu Cuthberta o smrti svätého Bédu Ctihodného
(Nn. 4-6: PL 90, 64-66)
Túžim vidieť Krista
Keď prišiel utorok pred Nanebovstúpením Pána, začal mať Béda vážnejšie ťažkosti s dýchaním a nohy mu trocha opuchli. Ale on celý deň vyučoval a bodro diktoval a iba občas mimochodom prehodil: „Ponáhľajte sa s učením, neviem, ako dlho tu ešte budem, či si ma môj Stvoriteľ zakrátko nevezme.“ Nám sa však zdalo, že dobre vie o konci svojho života. A tak bdel celú noc a vzdával vďaky.
Keď sa rozvidnelo, to jest v stredu, prikázal, aby sme pozorne písali ďalej, čo sme začali. A robili sme to až do deviatej hodiny. O deviatej hodine sme konali procesiu s pozostatkami svätých, ako to vyžadoval zvyk toho dňa. Jeden z nás však zostal pri ňom a povedal mu: „Učiteľ milovaný, ešte chýba jedna kapitola z knihy, ktorú si nám diktoval. Nezaťažilo by ťa, keby sme ti ešte dávali otázky?“ On odpovedal: „Ale nie. Vezmi si pero, namoč ho a rýchlo píš!“ A on to urobil.
O tretej hodine popoludní mi povedal: „Mám vo svojej skrinke nejaké cennosti: korenie, ručníčky a kadidlo. Bež rýchlo a priveď ku mne kňazov nášho kláštora, lebo im chcem rozdať darčeky, ktoré mi dal Boh.“ A keď sa zišli, prehovoril k nim. Každého napomínal a prosil, aby zaňho slúžili omše a horlivo sa zaňho modlili, čo mu oni radi sľúbili.
Všetci zosmutneli a plakali; najviac vtedy, keď povedal, že už asi neuvidia dlho jeho tvár na tomto svete. No tešili sa, keď im povedal: „Je čas (ak sa to bude môjmu Stvoriteľovi páčiť), aby som sa vrátil k tomu, ktorý ma uspôsobil, ktorý ma stvoril, ktorý ma urobil z ničoho, keď ma ešte nebolo. Dlho som žil, láskavý Sudca mi pripravil dobrý život: nastáva čas môjho odchodu, lebo túžim zomrieť a byť s Kristom; veď moja duša túži vidieť Krista, môjho Kráľa, v jeho velebe.“ A ešte všeličo iné povedal na naše povzbudenie a prežil deň v radosti až do večera.
Spomínaný chlapec Wiberth ešte vravel: „Učiteľ milovaný, ešte jedna veta nie je prepísaná.“ On odvetil: „Píš rýchlo!“ O chvíľku chlapec hlásil: „Teraz je už veta dopísaná.“ A on: „Dobre, pravdu si povedal: ‚Je dokonané.‘ Vezmi moju hlavu do svojich rúk, lebo mi spôsobuje veľkú radosť sedieť oproti môjmu svätému miestu, kde som sa modlieval; aby som sa mohol aj ja sediačky modliť k svojmu Otcovi.“
A tak spieval na podlahe svojej cely: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.“ Keď vyslovil meno Ducha Svätého, naposledy vydýchol. A tak za to, že sa tu stále s najväčšou oddanosťou namáhal pre Božiu slávu, odobral sa (čo treba bez pochybností veriť) do vytúžených nebeských radostí.
RESPONZÓRIUM
Celý život som strávil v kláštore a celkom som sa venoval rozjímaniu o Svätom písme. A popri vernom zachovávaní rehoľných pravidiel a každodennom speve v spoločenstve * Vždy bolo mojou radosťou študovať, vyučovať i písať.
Kto zachová prikázania a tak bude aj učiť, bude v nebeskom kráľovstve veľký. * Vždy bolo mojou radosťou študovať, vyučovať i písať.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty osvecuješ svoju Cirkev náukou svätého kňaza Bédu; láskavo dopraj, aby nás vždy osvecovala jeho múdrosť a pomáhali nám jeho zásluhy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky