Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
HYMNUS
Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.
Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.
Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.
Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. †
Milujem ťa, Pane, moja sila; *
† Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *
ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *
a budem zachránený pred nepriateľmi.
Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *
a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia, *
zovreli ma osídla smrti.
V úzkosti som vzýval Pána *
a volal som k svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas *
a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Milujem ťa, Pane, moja sila.
Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Zem sa pohýbala a zachvela; †
vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *
lebo vzplanul hnevom.
Dym sa mu valil z nozdier †
a spaľujúci oheň z jeho úst, *
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Znížil nebesia a zostúpil: *
čierne mračno pod jeho nohami.
Zasadol na cheruba a vzlietol, *
vznášal sa na krídlach vetrov.
Temnotami sa celkom zahalil *
a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *
ľadovec a žeravé uhlie.
Pán z neba zahrmel †
a zaznel hlas Najvyššieho: *
ľadovec a žeravé uhlie.
Vyslal šípy a rozprášil ich, *
vrhol blesky a zmietol ich.
Otvorili sa hlbočiny vôd *
a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane, *
pred víchricou tvojho hnevu.
Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †
z rúk tých, čo ma nenávideli *
a boli silnejší ako ja.
Napadli ma v môj deň nešťastný, *
ale Pán mi bol podperou.
Vyviedol ma na miesto priestranné, *
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *
za to, že moje ruky sú čisté,
lebo som kráčal po cestách Pánových *
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
Pred očami som mal všetky jeho príkazy *
a jeho zákony som neodvrhol.
S ním som bol bez úhony *
a uchránil som sa zločinu.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *
lebo videl, že moje ruky sú čisté.
Voči svätému si svätý, *
voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný, *
voči zvrhlému si neúprosný.
Pokorný ľud chrániš pred zánikom *
a ponižuješ oči pyšných.
Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *
môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *
a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Obráťte sa a robte pokánie.
Obnovte si srdce i ducha.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu Hebrejom
6, 9-20
Božia vernosť je naša nádej
Milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení, že vy ste na tom lepšie a bližšie k spáse. Veď Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše skutky a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali — a ešte posluhujete — svätým. Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca, aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo vierou a vytrvalosťou sú dedičmi prisľúbení.
Lebo keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami: „Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.“ A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie. Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu. A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.
RESPONZÓRIUM
Porov. Hebr 6, 19. 20; 7, 24. 25
Ježiš ako predchodca vošiel za nás do vnútra za oponu, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho. * Stále žije, aby sa za nás prihováral.
Má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu. * Stále žije, aby sa za nás prihováral.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína
(Ps 86, 1: CCL 39, 1176-1177)
Ježiš Kristus sa modlí za nás, modlí sa v nás a aj my sa modlíme k nemu
Boh nemohol dať ľuďom nijaký väčší dar, ako keď im ustanovil za Hlavu svoje Slovo, skrze ktoré stvoril všetko, a keď ich k nemu pripojil ako údy, keď sa Boží Syn stal aj synom človeka, jediný Boh s Otcom, jedným človekom s ľuďmi. Preto keď sa modlíme k Bohu, Syna z toho nesmieme vylúčiť, a keď sa modlí Synovo telo, nesmie od seba oddeliť svoju Hlavu. A tak je náš Pán Ježiš Kristus, Boží Syn, jediným Spasiteľom svojho tela: modlí sa za nás, modlí sa v nás a aj my sa modlíme k nemu.
On sa modlí za nás ako náš kňaz, modlí sa v nás ako naša Hlava a my sa modlíme k nemu ako k svojmu Bohu.
Poznávajme teda svoj hlas v ňom a jeho hlas v nás. A keď sa hovorí niečo, najmä v proroctvách, o Pánu Ježišovi Kristovi, čo by vyzeralo ako nejaké poníženie nehodné Boha, neváhajme to vzťahovať na toho, ktorý neváhal spojiť sa s nami. Veď jemu slúži celé stvorenie, lebo skrze neho bolo stvorené všetko.
Preto keď hľadíme na jeho vznešenosť a božstvo, keď počúvame: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič“, a vidíme nesmiernu velebu božskej prirodzenosti Božieho Syna, prevyšujúcu všetku vznešenosť stvorení, počúvajme v inej časti Písma, ako plače, ako sa modlí a prosí.
Váhame vzťahovať na neho tieto slová, lebo naša myseľ nemá chuť zostúpiť k jeho poníženiu, keď sa už zabrala do rozjímania o jeho božstve. Akoby sme mu krivdili, keby sme pripustili, že sa hovorí ako o človeku o tom, ku ktorému sme sa modlili ako k Bohu. Obyčajne sa zarazíme a chceli by sme takú výpoveď zmeniť. Ale v Písme nie je nič, čo by sa nevzťahovalo na neho, a to nám nedovolí obísť ho.
Precitnime teda, nech sa v nás prebudí viera. A pochopme, že ten, na ktorého sme len teraz hľadeli v jeho božskej prirodzenosti, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka, uponížil sa a stal sa poslušným až na smrť. A keď visel na kríži, privlastnil si slová žalmu: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
Modlíme sa k jeho božskej prirodzenosti, on sa modlí v prirodzenosti sluhu: tam je stvoriteľom, tu je stvorením; nemenný si vzal prirodzenosť tvora, ktorú treba zmeniť; zo seba a z nás urobil jedného človeka: Hlavu a telo. Modlíme sa teda k nemu, skrze neho a v ňom; my hovoríme s ním a on hovorí s nami.
RESPONZÓRIUM
Jn 16, 24. 23
Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. * Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná.
Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. * Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná.
MODLITBA
Modlime sa.
Milosrdný Bože, osvieť naše srdcia posvätené pokáním, pomáhaj nám oddane ti slúžiť a láskavo nás vypočuj, keď ťa vzývame. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky