6. september 2024

Piatok, Cezročné obdobie, 22. týždeň
2. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Bdelý kohút spevom poltí

nočnú, hustú temnotu

a odháňa sivé mračno,

ktoré cez noc vládlo tu,

keď vzývame s vrúcnym srdcom,

Bože, tvoju dobrotu.

Keď zem celá tíško spala,

pohrúžená do šera,

a smrť nad ňou panovala

ako trúchla príšera,

prišiels’ k ľuďom, mocný strážca,

sťa jas, čo tmu potiera.

Tys’ nás, Kriste, vyburcoval

z hriešnosti a nevery

a dal si nám za sprievodcu

svetlo, keď sa zošerí,

vyslobodil si tých, čo v tmách

akoby už pomreli.

Sláva Otcu, sláva Tebe,

sláva Duchu Svätému,

ktorý život, pokoj, svetlo

dáva ľudstvu hriešnemu,

aby, chváliac Trojjedného,

došlo k blahu večnému. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Stoj pri nás, Tvorca láskavý,

ty sláva svetla Otcovho;

keď tvoja milosť chýba nám,

v srdci je úzkosť, striasa ho.

Keď nás Duch Svätý napĺňa

a v srdci Boha nosíme,

zlý duch nás na zlo nezvábi

a odpor k hriechu zosilnie.

Tak v každodennom živote

uprostred sveta budeme

žiť podľa tvojich zákonov

a pokušeniu vyhneme.

Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.

Žalm 38
Modlitba hriešnika v najväčšom nebezpečenstve
Všetci jeho známi stáli obďaleč. (Lk 23, 49)
I

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *

a netrestaj ma v svojom hneve,

lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *

dopadla na mňa tvoja ruka.

Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, *

pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.

Hriechy mi prerástli nad hlavu *

a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.

Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu.

II

Rany mi zapáchajú a hnisajú *

pre moju nerozumnosť.

Zohnutý som a veľmi skľúčený, *

smutne sa vlečiem celý deň.

Bedrá mi spaľuje horúčka *

a moje telo je nezdravé.

Nevládny som a celý dobitý, *

v kvílení srdca nariekam.

Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *

ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.

Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *

i svetlo v očiach mi hasne.

Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *

aj moji príbuzní sa ma stránia.

Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †

a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *

a deň čo deň vymýšľajú úklady.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, ty poznáš každú moju túžbu.

Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.

III

Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *

ako nemý, čo neotvára ústa.

Podobám sa človekovi, čo nepočuje *

a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

Pane, pretože v teba dúfam, *

ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.

A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; *

a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“

Ja, pravda, už takmer padám *

a na svoju bolesť myslím ustavične.

Preto vyznávam svoju vinu *

a pre svoj hriech sa trápim.

Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *

ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.

Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *

že som konal dobre.

Neopúšťaj ma, Pane; *

Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.

Ponáhľaj sa mi na pomoc, *

Pane, moja spása.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.

Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou.

A za tvojím spravodlivým výrokom.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Jeremiáša

30, 18 – 31, 9

Prisľúbenia obnovy Izraela

„Toto hovorí Pán:

Ja obrátim osud Jakubových šiatrov,

zľutujem sa nad jeho príbytkami:

mesto sa znova zbuduje na svojich rumoch

i palác bude stáť na svojom mieste:

a bude sa z nich ozývať chválospev a hlas jasajúcich.

Rozmnožím ich a už z nich neubudne,

oslávim ich a nik ich neponíži.

Jeho synovia budú ako kedysi,

jeho spoločenstvo bude stále predo mnou

a postihnem všetkých, čo ho sužujú.

Vodcu bude mať zo svojich radov,

panovník bude z jeho stredu pochádzať;

pritiahnem si ho a on príde ku mne.

Veď ináč kto by riskoval svoj život

a priblížil sa ku mne? —

hovorí Pán.

Vy budete mojím ľudom

a ja budem vaším Bohom.

Hľa, Pánova víchrica, vyráža hnev,

ženie sa búrka;

doľahne na hlavu bezbožných.

Neutíchne Pánov rozhorčený hnev,

kým neuskutoční a nesplní

zámery svojho srdca.

V posledný deň to pochopíte.

V tom čase,

hovorí Pán,

budem Bohom všetkým rodom Izraela

a oni budú mojím ľudom.

Toto hovorí Pán:

Našiel milosť na púšti

ľud, ktorý meču unikol;

Izrael vojde do svojho pokoja.“

Z diaľky sa mi zjavil Pán:

„Láskou odvekou ťa milujem,

preto som si ťa milosrdne pritiahol.

Znova ťa vybudujem a budeš vybudovaná,

panna Izraela;

ešte sa ozdobíš svojimi bubnami,

vykročíš s veselými do tanca.

Ešte budeš sadiť vinice na vrchoch Samárie;

a tí, čo budú sadiť,

budú aj oberať.

Lebo príde deň, keď budú kričať strážnici

na Efraimskom pohorí:

‚Vstávajte, vystúpme na Sion,

k Pánovi, nášmu Bohu!‘

Lebo toto hovorí Pán:

Plesajte, plní radosti pre Jakuba,

jasajte nad prvým z národov;

ohlasujte, spievajte a vravte:

‚Zachráň, Pane, svoj ľud,

zvyšok Izraela.‘

Hľa, privediem ich späť zo severnej krajiny

a z končín zeme ich zhromaždím.

Bude medzi nimi slepý i chromý,

spolu ťarchavá aj rodička:

vráti sa sem veľké spoločenstvo.

Prídu s plačom,

dovediem ich v poníženej prosbe

a budem ich viesť cez potoky vôd,

rovnou cestou, nepotknú sa na nej,

lebo ja som Izraelov otec

a Efraim je môj prvorodený.“

RESPONZÓRIUM

Jer 31, 6; Iz 2, 5

Príde deň, keď budú kričať strážnici: * Vstávajte, vystúpme na Sion, k Pánovi, nášmu Bohu.

Hor’ sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom. * Vstávajte, vystúpme na Sion, k Pánovi, nášmu Bohu.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z reči svätého pápeža Leva Veľkého O blahoslavenstvách

(Sermo 95, 2-3: PL 54, 462)

Blahoslavení chudobní v duchu

Nemožno pochybovať o tom, že chudobní dosiahnu dobro pokory ľahšie ako bohatí. Kým tamtí majú v núdzi poruke skromnosť, týmto je pri ich bohatstve blízke povyšovanie. Ale aj u mnohých boháčov možno nájsť ducha, ktorý nevyužíva svoj dostatok na pyšnú nadutosť, ale na dobročinné skutky, a čo vynaloží na zmiernenie cudzej biedy a trápenia, považuje za svoj najväčší zisk.

Na tejto čnosti môžu mať účasť ľudia akéhokoľvek pôvodu a stavu, lebo môžu mať rovnaký úmysel, aj keď nemajú rovnaký majetok. Veď ani nie je veľmi dôležité, ako sa líšia v pozemských daroch tí, čo sú si rovní v duchovných dobrách. Blahoslavená je teda tá chudoba, ktorá sa nedá uchvátiť láskou k časným veciam, ani nedychtí po zväčšovaní svetského bohatstva, ale túži zbohatnúť v dobrách nebeských.

Príklad takejto veľkorysej chudoby nám ako prví po Pánovi dali apoštoli. Oni opustili bez rozdielu všetko, na výzvu nebeského Učiteľa pohotovo zanechali rybolov a stali sa rybármi ľudí. A mnohí napodobňovali ich vieru a stali sa im podobnými, keď videli, že všetci títo prvotní synovia Cirkvi majú vo viere jedno srdce a jednu dušu. Rozdali všetko, čo mali, vo svätej chudobe sa obohacovali večnými dobrami a na základe učenia apoštolov sa radovali, že nemajú nič zo sveta, a všetko im patrí s Kristom.

Preto keď svätý apoštol Peter vystupoval do chrámu a chromý ho prosil o almužnu, povedal: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď.“ Čo je vznešenejšie, ako takáto pokora?! Čo je bohatšie, ako takáto chudoba?! Nemá peňažné prostriedky, ale má dary prírody. Peter slovom uzdravil toho, ktorého matka porodila chorého. A ten, ktorý nepodal na peniazi obraz cisára, obnovil Kristov obraz v človekovi.

A veľká moc tohto pokladu nepomohla iba tomu, ktorý dostal schopnosť pohybu, ale aj päťtisíc mužom, ktorí vtedy na základe tohto zázračného uzdravenia uverili apoštolovej kázni. A ten chudobný, ktorý nemal čo dať žobrákovi, zahrnul ho takou nadmierou Božej milosti, že nielen tohto jedného človeka postavil na nohy, ale toľké tisíce veriacich uzdravil na srdci a urobil hybkými v Kristovi tých, čo boli kuľhaví.

RESPONZÓRIUM

Mt 5, 1b-3; Iz 66, 2b

K Ježišovi pristúpili jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: * Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Na takéhoto zhliadnem, hovorí Pán: Na úbohého a skrúšeného duchom a na toho, kto sa chveje pred mojím slovom. * Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

MODLITBA

Modlime sa.

Mocný Bože, prameň všetkého dobra, zaštep nám do srdca lásku k tvojmu menu a posilňuj našu nábožnosť, aby sa v nás dobro vzmáhalo a pod tvojou ochranou sa aj uchovalo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky