31. august 2024

Sobota, Cezročné obdobie, 21. týždeň
1. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Bože mocný a láskavý,

vesmíru dal si zákony;

jediný Boh v troch osobách,

hoden si všetkej poklony.

Počúvaj tento chválospev

a s ním aj vzlyky ľútosti;

nech srdce viny zbavené

vinie sa k tebe v radosti.

Nech oheň lásky očistnej

do našich útrob preniká,

opáš nám bedrá, priprav nás

na príchod Syna človeka.

Za to, že ticho nočnej tmy

rušíme spevmi zvučnými,

bohato naplň všetkých nás

darmi nebeskej otčiny.

Vyslyš nás, Otče láskavý,

pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,

s Otcom i Duchom Boh pravý,

a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Pôvodca slávy trvalej,

rozdávaš v daroch sedmorých

Svätého Ducha veriacim,

pomáhaj všetkým pokorným.

Choroby tela zažeň preč

a pohoršenie vykoreň,

vyhas v nás silu činov zlých

a nauč srdce pokore.

Nás jasnou mysľou obdaruj,

počestné dielo dokonči,

prosiacich prosby vypočuj,

daj život, čo sa neskončí.

Týždeň má v kruhu sedem dní,

v nich beží teraz všetok čas,

deň ôsmy, onen posledný,

privedie k súdu všetkých nás.

Už dnes ťa, Pane, prosíme,

v deň posledný nás neodsúď,

od zatratenia osloboď

a večnou odmenou nám buď!

Vtedy, keď, Bože láskavý,

vyslyšíš prosby národov,

naveky nech ti, Trojica,

spievame s láskou oddanou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Žalm 131
Detská dôvera v Pána
Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)

Pane, moje srdce sa nevystatuje, *

moje oči nehľadia povýšene.

Neženiem sa za veľkými vecami *

ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu *

upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *

ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána *

odteraz až naveky.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Žalm 132
Božie prisľúbenie Dávidovmu domu
Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)
I

Pane, pamätaj na Dávida *

a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi *

a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, *

ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku *

ani svojim viečkam zdriemnutia,

kým nenájdem miesto pre Pána, *

príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, *

a našli sme ju na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku *

a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *

ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *

a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida *

neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

II

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *

je pravdivá, nikdy ju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu *

posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *

a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia *

budú sedieť na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, *

želal si mať ho za svoj príbytok:

„To je miesto môjho odpočinku naveky; *

tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, *

chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *

a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, *

svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *

no na jeho hlave zažiari diadém.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

Poďte a pozrite na diela Pánove.

On vykonal úžasné veci na zemi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Jeremiáša

7, 1-20

Proroctvo o márnej nádeji vkladanej do chrámu

Slovo, ktoré povedal Pán Jeremiášovi: „Staň si v bráne Pánovho domu a povedz tam túto reč: Počujte Pánovo slovo, všetci Júdovci, čo vchádzate týmito bránami klaňať sa Pánovi. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje skutky, potom vás nechám bývať na tomto mieste. Nespoliehajte sa na klamné reči a nehovorte: ‚Pánov chrám, Pánov chrám, Pánov chrám je toto.‘ Lebo len ak naozaj napravíte svoje cesty a svoje skutky, ak budete spravodlivo súdiť ľudí, ak nebudete utláčať cudzinca, sirotu a vdovu, ak nebudete prelievať nevinnú krv na tomto mieste a na vlastnú záhubu chodiť za cudzími bohmi, nechám vás bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov do vekov.

Hľa, vy sa spoliehate na klamné reči, a tie vám nepomôžu. Akože!? Kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, okiadzať Bála a vláčiť sa za cudzími bohmi, ktorých ani nepoznáte — a potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, nad ktorým sa vzýva moje meno, a hovoríte: ‚Sme zachránení,‘ aby ste mohli ďalej páchať všetky tieto ohavnosti. Vari si myslíte, že tento dom, ktorý sa volá mojím menom, je lotrovský pelech?

Dajte si pozor, ja všetko vidím, hovorí Pán. Choďte na moje miesto v Šíle, kde bývalo moje meno od počiatku, a pozrite, čo som mu urobil pre zlobu môjho ľudu, Izraela. A teraz, preto, že ste sa dopustili všetkých týchto činov, hovorí Pán, napriek tomu, že som vám hovoril — ráno som vstával a hovoril som vám, ale nepočúvali ste, volal som vás, a neodpovedali ste —, urobím tomuto domu, ktorý sa volá mojím menom a na ktorý sa vy spoliehate, a miestu, ktoré som dal vám i vašim otcom, ako som urobil Šílu a vás odoženiem spred svojej tváre, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé Efraimovo potomstvo.

Ty sa teda nemodli za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby a nenaliehaj na mňa, lebo ťa nevyslyším. Či nevidíš, čo robia po judejských mestách a po jeruzalemských uliciach? Deti zbierajú drevo, otcovia zakladajú oheň a ženy miesia cesto, aby narobili koláčov pre kráľovnú neba, a obetujú nápoje cudzím bohom, aby ma popudzovali k hnevu. Či mňa privádzajú k hnevu, hovorí Pán, a nie seba samých na svoju vlastnú hanbu? Preto hovorí Pán, Boh, toto: Hľa, môj hnev a moje rozhorčenie sa vyleje na toto miesto, na ľudí, na dobytok, na stromy v poli a na plody zeme i bude horieť a nezhasne.“

RESPONZÓRIUM

Jer 7, 11; Iz 56, 7c; Jn 2, 16b

Vari je tento dom, ktorý sa volá mojím menom, lotrovský pelech? * Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.

Nerobte z domu môjho Otca tržnicu. * Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Evanjelium podľa Matúša

(Hom. 50, 3-4: PG 58, 508-509)

Keď ozdobuješ chrám, neopovrhuj trpiacim bratom

Chceš si uctiť Kristovo telo? Neopovrhuj ním, keď je nahý. Ani ho tu neuctievaj hodvábnymi rúchami, kým si ho nevšímaš vonku, kde trpí zimou a nahotou. Lebo ten, ktorý povedal: „Toto je moje telo“, a slovom potvrdil skutočnosť, ten istý povedal: „Videli ste, že som hladný, a nenakŕmili ste ma“ a: „Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.“ Tamto telo určite nepotrebuje šaty, ale čistú dušu, toto potrebuje veľkú opateru.

Učme sa teda rozmýšľať a ctiť si Krista, ako si on praje. Lebo tomu, koho uctievajú, je milšia tá úcta, ktorú si on žiada, a nie ako my myslíme. Aj Peter si myslel, že si ho ctí, keď mu nechcel dovoliť, aby mu umyl nohy. Lenže to, čo chcel, nebola úcta, ale niečo celkom iné. Tak mu aj ty preukáž takú úctu, akú prikazuje zákonom, že rozdáš svoje bohatstvo chudobným. Veď Boh nepotrebuje zlaté nádoby, lež zlaté duše.

Ale toto nehovorím, akoby som zakazoval odovzdávať také dary, ale žiadam, aby sa popri nich a ešte pred nimi rozdávala almužna. Lebo prijíma aj tie, ale ešte radšej túto. Z tých má totiž úžitok iba ten, kto obetuje, ale tu aj ten, kto dostáva. Tam sa zdá, že dar je príležitosťou ukázať sa, tu je iba almužnou a láskavosťou.

Veď čo je z toho, ak je Kristov stôl obťažený zlatými pohármi, a on sám hynie od hladu? Najprv nakŕm hladného, až potom z toho, čo vystane, ozdob jeho oltár. Dávaš robiť zlatý kalich, a pohár vody nepodáš? A načo je dobré prestierať oltár plachtami pretkávanými zlatom, a jemu nepodať ani najpotrebnejšiu prikrývku? Čo z toho? Lebo povedz mi: Keby si videl niekoho, kto nemá potrebný pokrm, a nechal by si ho tak, ale stôl by si prestrel zlatom, bol by ti vďačný, alebo by sa skôr rozhorčil?! A čo keby si ho videl oblečeného v roztrhaných šatách a skrehnutého zimou, a ty by si šaty nechal bokom, ale dal by si mu postaviť zlaté stĺpy a povedal by si mu, že to robíš na jeho slávu? Nemyslel by si, že sa mu posmievaš a krajne ho urážaš?

Aj to si premietni na Krista, keď chodí ako tulák a pocestný okolo a nemá sa kde uchýliť, ale ty ho nevpustíš do domu, pričom mu vyzdobuješ podlahu, steny a hlavice na stĺpoch; vešiaš lampy na strieborné reťaze, a jeho spútaného v žalári ani vidieť nechceš. Ale toto nehovorím, akoby som zakazoval tieto ozdoby, ale aby sa pri tomto aj o iné staralo; ba priam vyzývam, aby sa toto robilo pred všetkým ostatným. Lebo nik nebude nikdy obvinený z toho, že tamto nerobil, ale tí, čo zanedbávajú toto, majú pripravené peklo, kde ich čaká neuhasiteľný oheň a muky so zlými duchmi. A preto keď ozdobuješ chrám, neopovrhuj trpiacim bratom, lebo tento chrám je cennejší ako tamten.

RESPONZÓRIUM

Mt 25, 35. 40; Prís 19, 17a

Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma. * Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Požičiava na úrok Pánovi, kto sa zľutúva nad chudobným. * Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty zjednocuješ mysle veriacich v spoločnom úsilí o dobro; pomôž nám milovať, čo prikazuješ, a túžiť po tom, čo sľubuješ, aby uprostred pominuteľných vecí tohto sveta naše srdcia boli upriamené na nebo, kde nájdeme opravdivú radosť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky