Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
On na tvoj pokyn z nedobytnej bašty
svet posväcoval, pokojom ho žehnal
a s loďkou, ktorú Petrovi si zveril,
k prístavu mieril.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a nezabúdaj na jeho dobrodenia.
Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *
on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, *
on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;
on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, *
preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.
Pán koná spravodlivo *
a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
Mojžišovi zjavil svoje cesty *
a synom Izraela svoje skutky.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.
Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
Milostivý a milosrdný je Pán, *
zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *
ani sa nehnevá naveky.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *
ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.
Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *
také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
Ako je vzdialený východ od západu, *
tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.
Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *
tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; *
pamätá, že sme iba prach.
Ako tráva sú dni človeka, *
odkvitá sťa poľný kvet.
Ledva ho vietor oveje, už ho niet, *
nezostane po ňom ani stopa.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.
No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť †
voči tým, čo sa ho boja *
a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,
tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, *
čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.
Pán si pripravil trón v nebesiach; *
kraľuje a panuje nad všetkými.
Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, †
udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová *
a plníte jeho príkazy.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, *
jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, †
všade, kde on panuje. *
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.
Pane, daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov.
A budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
9, 7 – 10, 4
Boží hnev proti izraelskému kráľovstvu
Pán poslal slovo Jakubovi a padlo na Izrael.
A zvie o tom všetok ľud Efraima a obyvatelia Samárie,
ktorí hovoria v pýche a namyslenosti srdca:
„Tehly popadali, budeme stavať z kamenných kvádrov;
plané figovníky vyťali, nahradíme ich cédrami.“
Tu Pán zdvihol nad neho nepriateľov
a popudil jeho protivníkov,
Sýriu od východu a Filištíncov od západu,
a oni požierali Izrael na plné ústa.
Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil
a jeho ruka je ešte vystretá.
No ľud sa neobrátil k tomu, ktorý ho bil,
a nehľadali Pána zástupov.
Pán odťal Izraelu hlavu aj chvost,
palmu i trstinu v jeden deň:
starší a hodnostár je hlava
a prorok, čo učí lož, je chvost.
Lebo vodcovia tohto ľudu zvádzajú
a tí, ktorých vedú, zahynú.
Preto sa Pán nebude tešiť z jeho mladíkov
a nezľutuje sa nad jeho sirotami a vdovami,
lebo všetci sú bezbožní a zlí
a ústa všetkých hovoria bláznivo.
Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil
a jeho ruka je ešte vystretá.
Bezbožnosť vzbĺkla ako oheň,
stravuje bodľačie a tŕnie,
zapaľuje lesnú húštinu
a valia sa stĺpy dymu.
Hnev Pána zástupov spaľuje zem
a ľud je ako pokrm ohňa:
nik neušetrí ani svojho brata.
Hlce napravo, a je hladný,
žerie naľavo, a nenasycuje sa.
Každý hltá mäso svojho blížneho:
Manasses Efraima a Efraim Manassesa
a oni spolu proti Júdovi.
Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil
a jeho ruka je ešte vystretá.
Beda tým, čo vydávajú zlé zákony,
a pisárom, čo píšu nespravodlivo,
aby utláčali na súde chudobných
a páchali násilie na práve ponížených môjho ľudu;
aby sa vdovy stali ich korisťou
a aby olupovali siroty.
Čo urobíte v deň navštívenia,
až sa zdiaľky priblíži pohroma?
Ku komu sa budete utiekať o pomoc
a kde zanecháte svoju slávu?
Lebo sa skloníte medzi zajatcov
a padnete medzi zabitými.
Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil
a jeho ruka je ešte vystretá.
RESPONZÓRIUM
Nár 2, 1
Ako Pán zahalil vo svojom hneve temným oblakom dcéru Siona; * Zhodil z neba na zem slávu Izraela.
Nespomenul si na podnožku svojich nôh v deň svojho hnevu. * Zhodil z neba na zem slávu Izraela.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z apoštolskej konštitúcie Divino afflatu svätého pápeža Pia Desiateho
(AAS 3 [1911], 633-635)
Lahodný hlas Cirkvi
Vieme, že žalmy napísané z Božieho vnuknutia a zozbierané vo Svätom písme nielenže obdivuhodne od počiatku Cirkvi podporovali nábožnosť veriacich, keď „ustavične“ prinášali „Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno“, ale podľa zvyku prijatého už v Starom zákone mali významný podiel aj na posvätnej liturgii a posvätnom ofíciu. Tak sa zrodil onen, ako hovorí Bazil, „hlas Cirkvi“ a psalmódia je, ako ju nazýva náš predchodca Urban Ôsmy, „dcéra“ jeho „hymnódie, ktorá sa ustavične spieva pred Božím a Baránkovým trónom“, a podľa Atanázovho výroku učí ľudí, najmä tých, čo sa venujú bohoslužbe, „ako treba chváliť Boha a akými slovami ho dôstojne“ velebiť. Krásne o tom hovorí Augustín: „Aby človek správne chválil Boha, chválil Boh seba samého. A pretože milostivo chválil seba samého, človek sa dozvedel, ako ho má chváliť.“
K tomu pristupuje skutočnosť, že v žalmoch sa skrýva akási obdivuhodná sila, ktorá vyvoláva v dušiach úsilie o všetky čnosti. Lebo „hoci je celé naše Písmo, tak staré, ako aj nové, Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, ako je napísané, Kniha žalmov skrýva v sebe ako raj (ovocie) všetkých ostatných (kníh), prináša spevy a popri ich speve dáva aj svoje vlastné ovocie“. Takto hovorí opäť Atanáz a správne tiež dodáva: „Mne sa zdá, že žalmy sú pre toho, kto ich spieva, ako zrkadlo, aby v nich objavoval seba a hnutia svojej duše a aby ich v takomto rozpoložení recitoval.“ Preto Augustín vo Vyznaniach hovorí: „Koľko ráz som plakal pri tvojich hymnoch a chválospevoch, hlboko zasiahnutý hlasmi tvojej Cirkvi, ktoré zneli tak lahodne! Tieto hlasy doliehali do mojich uší a do môjho srdca sa vlievala pravda, čím sa rozpaľovali city nábožnosti a tiekli slzy; a bolo mi dobre s nimi.“
A naozaj, kým by nepohli tie mnohé miesta v žalmoch, kde sa tak vznešene ospevuje nesmierna Božia velebnosť a všemohúcnosť, či nevýslovná spravodlivosť, dobrota, láskavosť a jeho ostatné nekonečne slávne činy?! V kom by nevyvolali podobné city tie vďakyvzdávania za prijaté Božie dobrodenia, alebo pokorné a dôverujúce prosby o ďalšie, alebo výkriky duše, ktorá sa kaja z hriechov?! Koho by nerozpálil láskou starostlivo načrtnutý obraz Krista Vykupiteľa, ktorého „hlas“ Augustín „počul vo všetkých žalmoch, či už spievať alebo vzdychať, tešiť sa v nádeji alebo stonať v skutočnosti“?!
RESPONZÓRIUM
1 Sol 2, 4. 3
Ako nás Boh vyskúšal, že nám možno zveriť evanjelium, tak hovoríme, * Nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu.
Naše povzbudzovanie nepochádza z omylu ani z nekalých pohnútok, ani nebolo falošné. * Nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, svätého pápeža Pia si obdaril nebeskou múdrosťou a apoštolskou odvahou, aby chránil vieru Cirkvi a všetko obnovil v Kristovi; daj, aby sme si z neho vzali príklad, osvojili si jeho zásady, a tak dosiahli večnú odmenu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky