Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Slávime triumf mučeníka, Pane,
čo odhodlane hmotným darom zhŕda.
Kde núdza tvrdá, poklad Cirkvi celý
chudobným delí.
Zvonku ho mučí oheň, v srdci iný
plam blahočinný šľahá do výšavy
a plameň dravý zháša láska, ktorá
pochádza zhora.
Anjeli sú tu, jeho ducha berú
do vlasti mieru, by sa mu tam čelo
vo venci skvelo, by tam prosil denne
nám odpustenie.
Hľa, martýr, dnes sa naše prosby spoja,
aby nás tvoja viera pevná, stála
uchvacovala; nech sa nám hruď vznieti
láskou, čo svieti.
Velebme všetci Boha Otca vďačne,
v oslave šťastnej velebme aj Syna,
s ktorými býva Stvoriteľ, Duch Svätý,
po všetky veky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.
Prečo sa búria pohania? *
Prečo národy snujú plány daromné?
Povstávajú pozemskí králi †
a vladári sa spolčujú *
proti Pánovi a proti jeho pomazanému:
„Rozbime ich okovy *
a ich jarmo zhoďme zo seba!“
Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; *
Pán ich privedie na posmech.
Raz na nich rozhorčene zavolá *
a svojím hnevom ich vydesí:
„Veď ja som ustanovil svojho kráľa *
na svojom svätom vrchu Sione!“
Zvestujem Pánovo rozhodnutie: †
Pán mi povedal: „Ty si môj syn. *
Ja som ťa dnes splodil.
Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy *
a do vlastníctva celú zem.
Budeš nad nimi panovať žezlom železným *
a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“
A teraz, králi, pochopte; *
dajte si povedať, pozemskí vladári.
V bázni slúžte Pánovi *
a s chvením sa mu klaňajte.
Podvoľte sa zákonu: †
žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, *
lebo sa rýchlo rozhorčí.
Šťastní sú všetci, *
čo sa spoliehajú na neho.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.
Ant. 2 Utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.
Dôverujem v Pánovi. Akože mi môžete hovoriť: *
„Uleť na vrch ako vrabec!?
Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk, †
šíp kladú na tetivu, *
aby zákerne zasiahli ľudí statočných.
Keď sa rúcajú základy, *
čože môže spravodlivý urobiť?“
Pán prebýva vo svojom svätom chráme, *
Pán tróni na nebesiach.
Jeho oči hľadia na úbožiaka, *
jeho zrak skúma každého človeka.
Pán skúma spravodlivého i bezbožného *
a nenávidí toho, čo miluje neprávosť.
Žeravé uhlie spúšťa na hriešnikov; *
oheň so sírou a spaľujúci víchor, to je ich údel.
Lebo Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť; *
statoční uvidia jeho tvár.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.
Ant. 3 Pán vyskúšal vyvolených ako zlato v peci a prijal ich navždy ako celopalnú žertvu.
Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, *
všimni si moju prosbu pokornú.
Nakloň sluch k mojej modlitbe, *
čo plynie z perí úprimných.
Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; *
tvoje oči vidia, čo je správne.
Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, †
skúšaj ma ohňom *
a nenájdeš vo mne neprávosť.
Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne. *
Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov.
Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, *
aby moje nohy nezakolísali.
K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. *
Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová.
Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, *
ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba.
Chráň ma ako zrenicu oka, †
skry ma v tôni svojich perutí *
pred bezbožnými, čo ma sužujú.
Obkľučujú ma nepriatelia, †
zatvárajú si bezcitné srdcia, *
ich ústa spupne hovoria.
Už pristupujú a už ma zvierajú, *
očami sliedia, ako by ma na zem zrazili.
Sú ako lev pripravený na korisť, *
ako levíča, čo čupí v úkryte.
Povstaň, Pane, predíď ich a zraz, *
svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným,
svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane, *
pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi.
Zo svojich zásob im naplň žalúdok, *
nech sa nasýtia ich synovia a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom.
Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár *
a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán vyskúšal vyvolených ako zlato v peci a prijal ich navždy ako celopalnú žertvu.
Keď ma postihne úzkosť a súženie,
Potešenie nájdem v tvojich príkazoch.
PRVÉ ČÍTANIE
Zo Skutkov apoštolov
6, 1-6; 8, 1b. 4-8
Apoštoli volia sedem diakonov
V tých dňoch, keď počet učeníkov rástol, Helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy. Preto Dvanásti zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: „Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich. My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova.“ Táto reč sa páčila celému zhromaždeniu a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikanora, Timona, Parmenáša a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. Postavili ich pred apoštolov a oni sa modlili a vložili na nich ruky.
Začalo sa veľké prenasledovanie cirkvi v Jeruzaleme a všetci sa okrem apoštolov rozpŕchli po krajoch Judey a Samárie.
Tí, čo sa rozpŕchli, chodili a hlásali slovo. Filip prišiel do mesta Samárie a zvestoval im Krista. Zástupy pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovorí, pretože počuli i videli, že robí znamenia. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli. A v meste nastala veľká radosť.
RESPONZÓRIUM
Mt 10, 32; Jn 12, 26a
Kto mňa vyzná pred ľuďmi, hovorí Pán, * Aj ja ho vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.
Kto mi slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. * Aj ja ho vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Augustína
(Sermo 304, 1-4: PL 38, 1395-1397)
Podával svätú Kristovu krv
Rímska cirkev nám dnes pripomína víťazný deň svätého Vavrinca, keď pohrdol zúrivým svetom a opovrhol lichotivým a v oboch premohol prenasledovateľa, diabla. V tejto cirkvi, ako počúvate, zastával úrad diakona. V nej podával svätú Kristovu krv; v nej vylial pre Kristovo meno svoju krv. Svätý apoštol Ján jasne vyslovil tajomstvo Pánovej večere, keď povedal: „Ako Kristus položil za nás svoj život, tak sme aj my povinní dávať život za bratov.“ Bratia, svätý Vavrinec to pochopil. Pochopil a uskutočnil. A čo prijal z tohto stola, to isté aj pripravil. Miloval Krista vo svojom živote, nasledoval ho vo svojej smrti.
Nasledujme teda aj my, bratia, ak naozaj milujeme. Veď nemôžeme vydať lepšie ovocie lásky, ako keď nasledujeme príklad. „Lebo Kristus trpel za nás a zanechal nám príklad, aby sme kráčali v jeho šľapajach.“ Podľa tohto výroku sa zdá, akoby apoštol Peter chcel povedať, že Kristus trpel iba za tých, čo kráčajú v jeho šľapajach, a že Kristovo utrpenie nám nepomôže vôbec, ak nebudeme kráčať v jeho šľapajach. Svätí mučeníci ho nasledovali až po vyliatie krvi, až po podobnosť v utrpení. Mučeníci ho nasledovali, ale nie sami. Lebo keď oni prešli, most sa nezrútil, a prameň, z ktorého pili, nevyschol.
V Pánovej záhrade, bratia, nie sú iba ruže mučeníkov, ale aj ľalie panien, brečtany manželov a fialky vdov. Nijaká skupina ľudí si teda nemá, milovaní, zúfať nad svojím povolaním. Kristus trpel za všetkých. Pravdivo sa o ňom píše: „On chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu.“
Poznávajme teda, ako má kresťan nasledovať Krista, aj keď nepreleje krv, aj keď mu nehrozí mučenie. Apoštol hovorí o Kristovi, Pánovi: „On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom.“ Aká zvrchovanosť! „Ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.“ Aká poníženosť!
Kristus sa uponížil: kresťan, máš sa čoho držať. „Kristus sa stal poslušným“: prečo sa vypínaš? Kristus po tomto uponížení a po víťazstve nad smrťou vystúpil do neba: nasledujme ho! Počujme, čo hovorí Apoštol: „Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, myslite na to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha.“
RESPONZÓRIUM
Ž 18, 3b
Blahoslavený Vavrinec zvolal: Svojho Boha si ctím a jemu jedinému slúžim. * Preto sa nebojím tvojho mučenia.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem. * Preto sa nebojím tvojho mučenia.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás k svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ohnivá láska k tebe dala svätému diakonovi Vavrincovi silu k vernej službe a mučeníckej smrti; daj, prosíme, aby sme milovali to, čo on miloval, a konali to, čo učil. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky