21. júl 2024

16. Nedeľa v Cezročnom období
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Hodina je tu polnočná,

prorocký hlas nás nabáda:

vzdávajme Bohu pochvalu,

Otcovi vždy aj Synovi,

pravda, aj Duchu Svätému,

veď dokonalú Trojicu

a jednu bytia podstatu

treba nám stále velebiť.

Tento čas taký postrach má,

že anjel posol-pomstiteľ

smrť Egypťanom spôsobil,

zahubil prvorodených.

Pre dobrých je to spásy čas,

neodvážil sa potrestať

ich anjel, lebo na dverách

znamenie krvi zbadal včas.

Veľmi sa Egypt rozžialil,

smútok mal z toľkých pohrebov,

no Izrael sa radoval,

chránený krvou baránka.

My sme ten pravý Izrael,

v tebe sa, Pane, tešíme,

diabla i zla sa chránime,

chránení krvou Baránka.

Predobrý Kráľ, nech hodni sme

uvidieť slávu nebeskú,

kde túžime ťa velebiť

a chvály vzdávať naveky. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Vitaj, deň, čo žiare slávy zdobia,

šťastný deň, keď Pán vstal zo záhrobia!

Nech ťa naše chvály krajším robia,

ty deň prvý!

Svetlo zhora beľmo z očí stiera,

hrobom zhŕda Pán, hoc smrť sa vzpiera,

nový mier zem s nebom uzaviera

v spásnej Krvi.

Súdil Otec pravdy. Po ortieli

pod zákonom hriechu ľudia mreli.

Keď sa voslep uberal svet celý

do záhuby,

Božia múdrosť a moc prezázračná

nastolila lásku, zmizli mračná

hnevu. Krehká duša, buď mu vďačná,

on ťa ľúbi.

Ten sám z mŕtvych vstal, čo mŕtvych budí,

milostivý obroditeľ ľudí

ovečku si nežne túli k hrudi

spopod hložia.

Pokoj v nebi, pokoj v ľudskej duši!

Súlad lásky nech nič nenaruší!

Víťazovi nad zlom právom sluší

sláva Božia.

K ľubozvuku, ktorý nebom krúži,

matka Cirkev svoje spevy druží

a s ňou spieva ľud, čo verne slúži

Božej vôli.

Po víťazstve nad smrťou v jej ríši

našu radosť bieda neutíši

a náš spev nech z mrku k jasnej ríši

zahlaholí! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Žalm 24
Pán prichádza do chrámu
Kristovi sa otvorili nebeské brány a bol vzatý do neba. (Sv. Irenej)

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *

okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.

Veď on sám položil jeho základy na moriach *

a upevnil ho na vodách.

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *

kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †

čo nedvíha svoju dušu k márnosti *

a neprisahá falošne.

Taký dostane požehnanie od Pána *

a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.

To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *

čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ant. 2 Velebte, národy, nášho Boha; on dal život našej duši. Aleluja.

Žalm 66
Hymnus k ďakovnej obete
O vzkriesení Pána a obrátení národov. (Hesychius)
I

Jasaj Bohu, celá zem; †

hrajte a spievajte na slávu jeho mena, *

vzdávajte mu chválu.

Hovorte Bohu: „Aké úžasné sú tvoje diela. *

Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.

Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, *

nech ospevuje tvoje meno.“

Poďte a pozrite na Božie diela; *

úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.

More premieňa na suchú zem, †

rieku možno prejsť suchou nohou; *

preto sa tešíme z neho.

Svojou mocou panuje naveky, †

očami pozoruje národy; *

aby sa buriči nevypínali.

Velebte, národy, nášho Boha *

a rozhlasujte jeho chválu;

on dal život našej duši *

a chráni naše nohy pred pádom.

Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, *

pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.

Voviedol si nás do osídla, *

na plecia si nám naložil súženia.

Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; †

prešli sme cez oheň a cez vodu, *

ale napokon si nám dal pookriať.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Velebte, národy, nášho Boha; on dal život našej duši. Aleluja.

Ant. 3 Počúvajte, všetci ctitelia Boží, aké veľké veci mi urobil. Aleluja.

II

Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, *

splním ti sľuby,

ktoré ti zložili moje pery *

a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.

Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, *

obetujem ti býčky a kozliatka.

Poďte sem a počúvajte, †

všetci ctitelia Boží, *

vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.

Moje ústa ho vzývali *

a môj jazyk velebil.

Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, *

Pán by ma nevyslyšal.

Ale Boh ma vyslyšal, *

všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.

Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu *

a neodňal mi svoje milosrdenstvo.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Počúvajte, všetci ctitelia Boží, aké veľké veci mi urobil. Aleluja.

Živé je Božie slovo a účinné.

Ostrejšie ako každý dvojsečný meč.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom

1, 1-14

Vzdávanie vďaky uprostred súžení

Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej Božej cirkvi v Korinte aj všetkým svätým v celom Achájsku: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.

Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha. Ak sme teda sužovaní, je to na vašu potechu a spásu; ak sme potešovaní, je to vám na potešenie, ktoré sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my. A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, veď vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať aj na úteche.

Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Ázii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám už nechcelo ani žiť. Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí, ak nám budete aj vy pomáhať modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorý máme zásluhou mnohých, mnohí za nás vzdávali vďaky.

Lebo toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia, že sme žili na svete a zvlášť u vás v Božej jednoduchosti a úprimnosti; nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti. Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo aj poznáte. A dúfam, že až do konca pochopíte, ako ste nás už do istej miery pochopili, že sme vašou slávou, ako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša.

RESPONZÓRIUM

Ž 94, 18b-19; 2 Kor 1, 5

Pane, podopiera ma tvoja dobrota. * A keď sa v mojom srdci kopia starosti, vzpružuje ma tvoja potecha.

Ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha. * A keď sa v mojom srdci kopia starosti, vzpružuje ma tvoja potecha.

DRUHÉ ČÍTANIE

Začiatok Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Magnézanom

(Inscriptio; nn. 1, 1 – 5, 2; Funk 1, 191-195)

Nemali by sme sa iba nazývať, ale aj byť kresťanmi

Ignác, nazývaný aj Teoforus, cirkvi v Magnézii nad Meandrom, požehnanej milosťou Boha Otca v Kristovi Ježišovi, našom Spasiteľovi, v ktorom ju pozdravujem a želám jej hojnú spásu v Bohu Otcovi a v Ježišovi Kristovi.

Keď som sa dozvedel o vašej bohabojnej a dobre usporiadanej láske, zaradoval som sa a rozhodol som sa, že vás oslovím vo viere Ježiša Krista. Vyznačený najčestnejším menom v okovách, ktoré nosím, chválim cirkvi a želám im jednotu s telom a duchom Ježiša Krista, ktorý je naším večným životom, i jednotu vo viere a láske, pred ktorou nemožno nič uprednostňovať, ale zvlášť jednotu s Ježišom a Otcom, v ktorej odoláme a unikneme každému náporu kniežaťa tohto sveta a získame si Boha.

Mal som tú česť vidieť vás prostredníctvom vášho biskupa Damu, hodného Boha, hodných kňazov Bassa a Apolónia a môjho spoluslužobníka diakona Zocióna, z ktorého mám radosť, lebo je podriadený biskupovi ako Božej dobrote a kňazom ako zákonu Ježiša Krista.

Patrí sa, aby ste ani vy nevyužívali vek biskupa, ale vzhľadom na moc Boha Otca mali pred ním všetku úctu, tak ako som sa dozvedel, že ani svätí kňazi nezneužívajú jeho nápadne mladší vek, ale podriaďujú sa mu ako rozumní v Bohu, vlastne ani nie jemu, ale Otcovi Ježiša Krista, biskupovi všetkých. Teda na slávu toho, ktorý nás miluje, patrí sa poslúchať bez akejkoľvek pretvárky. Lebo nik nepodvádza tohto viditeľného biskupa, ale pokúša sa oklamať toho neviditeľného. Ani v jednom takomto prípade nemáme do činenia s telom, ale s Bohom, ktorý pozná skryté veci.

Preto by sme sa nemali iba nazývať kresťanmi, ale nimi aj byť. Lebo niektorí spomínajú biskupa, ale všetko robia bez neho. Takí, zdá sa mi, nemajú dobré svedomie, lebo sa nezhromažďujú hodnoverne podľa príkazu.

Keďže veci majú svoj cieľ a súčasne sa nám predkladajú dve veci, smrť a život, každý pôjde „na svoje miesto“. Je to tak ako dva peniaze, jeden Boží, druhý svetský, a každý má vtlačený svoj vlastný znak: neveriaci znak tohto sveta, veriaci v láske znak Boha Otca skrze Ježiša Krista. Ale keby sme neboli skrze neho ochotní zomrieť podľa jeho umučenia, nebude v nás ani jeho život.

RESPONZÓRIUM

1 Tim 4, 12b. 16. 15

Buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote. * Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.

Toto si vezmi k srdcu a tomuto ži, aby tvoj pokrok bol všetkým zrejmý. * Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime, *

teba, Pane, velebíme,

Teba, večný Otče, *

uctieva celá zem.

Tebe všetci anjeli, *

tebe nebesia i všetky mocnosti,

tebe cherubíni a serafíni *

bez prestania prespevujú:

Svätý, * svätý, * svätý *

Pán, Boh zástupov.

Plné sú nebo i zem *

tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *

slávny zbor apoštolov;

teba velebí *

veľký počet prorokov;

teba chváli *

vznešený zástup mučeníkov;

teba oslavuje *

svätá Cirkev po celej zemi,

teba, Otče, *

nesmierne velebného,

i tvojho milovaného, *

pravého a jediného Syna,

aj Ducha Svätého, *

Tešiteľa nášho.

Kriste, *

ty si kráľ slávy.

Ty si Otcov Syn *

od večnosti.

Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *

stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.

Ty si zvíťazil nad smrťou *

a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.

Ty sedíš po pravici Boha *

v sláve svojho Otca.

Veríme, *

že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *

ktorých si vykúpil predrahou krvou.

Pripočítaj nás k svojim svätým *

vo večnej sláve.

Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *

a žehnaj svojich dedičov.

A spravuj ich *

a vyvýš ich až naveky.

Po všetky dni *

dobrorečíme tebe.

A chválime tvoje meno naveky, *

až na veky večné.

Vo svojej láskavosti, Pane, *

chráň nás v tento deň pred hriechom.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, *

zmiluj sa nad nami.

Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *

ako dúfame v teba.

V teba, Pane, som dúfal, *

nebudem zahanbený naveky.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane, buď milostivý nám, svojim služobníkom, a obohacuj nás darmi svojej dobroty, aby sme so živou vierou, nádejou a láskou dôsledne zachovávali tvoje prikázania. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky