Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Toto je pravý Boží deň,
žiariaci svetlom blaživým,
veď celý svet krv Kristova
zbavila jeho ťažkých vín.
On vrátil slepým svetlo, zrak
a hriešnym novú vieru vlial;
kto by sa musel strachom chvieť,
keď Pán i z lotra hriechy sňal?
Anjeli hľadia v úžase,
aký trest Kristus musel zniesť;
a lotor pri ňom kajúci
má prísľub raja ešte dnes.
Obdivuhodné tajomstvo:
sám Boh si ľudské telo vzal,
by telo zbavil nákazy,
aby hriech, vinu z ľudí sňal.
Môže byť niečo vzácnejšie,
keď milosť vinu zamení,
keď láska strávi, zničí strach
a v smrti život pramení?!
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:
Nech z výšin neba radosť znie,
nech jasá more, plesá zem:
Ukrižovaný z mŕtvych vstal
a smrteľníkom život dal.
Vracia sa milostivý čas,
deň spásy zjavuje sa zas;
v ňom Baránkovou krvou svet
obmytý skvie sa ako kvet.
Tá smrť, tá láska zranená
vín odpustenie znamená;
zmučený silu nestratil
a premožený zvíťazil.
V tom máme nádej; veríme,
že s Kristom k sláve prídeme,
aj my budeme vzkriesení
a vlastniť život blažený.
A preto všetci, čo sme tu,
obetu čistú, presvätú
nábožne slávme, slávnostne,
veď všetko dobro plynie z nej.
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pamätaj na nás, Pane, navštív nás svojou spásou. Aleluja.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, *
kto všetku jeho chválu rozhlási?
Blažení sú tí, čo zachovávajú právo *
a konajú spravodlivo v každý čas.
Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, *
navštív nás svojou spásou,
aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, †
aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu *
a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.
Hrešili sme ako naši otcovia, *
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.
Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, †
zabudli na tvoje veľké dobrodenia *
a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.
Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, *
aby ukázal svoju moc.
Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; *
po morskom dne ich previedol ako po púšti.
Vyslobodil ich z rúk nevraživca *
a vymanil z rúk nepriateľa.
Ich utláčateľov voda zaliala, *
ani jeden z nich nezostal nažive.
Až potom uverili jeho slovám *
a pieseň chvály mu spievali.
No onedlho na jeho skutky zabudli *
a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.
Na púšti sa oddali žiadostivosti *
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.
Dal im, čo si žiadali, *
ba dopustil, že sa presýtili.
V tábore zanevreli na Mojžiša *
a na Árona, posväteného Pánovho.
Otvorila sa zem a pohltila Dátana *
a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.
I vzbĺkol oheň v ich zástupe *
a bezbožníkov spálili plamene.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pamätaj na nás, Pane, navštív nás svojou spásou. Aleluja.
Ant. 2 Dávaj pozor, aby si nikdy nezabudol na zmluvu s Pánom, svojím Bohom.
Urobili si teľa na Horebe *
a klaňali sa soche uliatej;
i zamenili svoju slávu *
za podobu býka, ktorý trávu požiera.
Zabudli na Boha, svojho záchrancu, *
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,
zázraky v Chámovej krajine, *
v Červenom mori skutky úžasné.
Už povedal, že ich vyhubí, *
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho, *
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.
Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, *
neverili jeho slovám.
Vo svojich stanoch šomrali, *
nepočúvali Pánov hlas.
Vtedy zdvihol ruku proti nim, *
že ich zničí na púšti.
A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi *
a že ich rozoženie do cudzích krajín.
I pridali sa k Beélfegorovi, *
jedli z obiet mŕtvym bôžikom;
popudzovali Boha svojou podlosťou, *
až skaza na nich doľahla.
Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok *
a pohroma prestala.
K dobru sa mu to pripočítalo *
z pokolenia na pokolenie naveky.
Pri meríbskych vodách popudili ho k hnevu; *
Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;
tak ho rozčúlili, *
že nerozvážne slová vyslovil.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Dávaj pozor, aby si nikdy nezabudol na zmluvu s Pánom, svojím Bohom.
Ant. 3 Zachráň nás, Pane, a zhromaždi nás z krajín pohanských. Aleluja.
Nevyhubili národy, *
ako im Pán bol rozkázal.
Ale zmiešali sa s pohanmi *
a osvojili si ich správanie.
Uctievali sošky ich bôžikov *
a tie sa im stali osídlom.
Synov a dcéry *
obetovali zlým duchom.
Prelievali krv nevinnú, †
krv svojich synov a dcér *
obetovali modlám Kanaánu.
A zem bola poškvrnená krvou; †
znečistili sa svojimi skutkami *
a porušovali vernosť svojimi zločinmi.
Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, *
až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;
vydal ich do rúk pohanov; *
vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.
Nepriatelia ich trápili, *
pokorili a uvrhli do svojho područia.
Častejšie ich vyslobodil; †
no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, *
až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.
Ale on zhliadol na ich súženie, *
keď počul ich náreky.
Rozpamätal sa na svoju zmluvu *
a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.
A vzbudil k nim súcit *
u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.
Zachráň nás, Pane, Bože náš, *
a zhromaždi nás z krajín pohanských,
aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť *
a tvojou slávou sa honosiť.
Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, †
od vekov až naveky. *
A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Zachráň nás, Pane, a zhromaždi nás z krajín pohanských. Aleluja.
Boh nás znovuzrodil pre živú nádej. Aleluja.
Vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
5, 1-14
Videnie Baránka
Ja, Ján, videl som v pravici Sediaceho na tróne knihu popísanú znútra i zvonka a zapečatenú siedmimi pečaťami. A videl som mocného anjela, ktorý ohlasoval mohutným hlasom: „Kto je hoden otvoriť knihu a rozlomiť jej pečate?“ Ale nik na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť knihu a nazrieť do nej. Ja som veľmi plakal, že sa nenašiel nik, kto by bol hoden otvoriť knihu a nazrieť do nej. A jeden zo starcov mi povedal: „Neplač, lebo zvíťazil Lev z Júdovho kmeňa, Koreň Dávidov; on otvorí knihu a jej sedem pečatí.“
I videl som v strede medzi trónom a štyrmi bytosťami uprostred starcov stáť Baránka, ktorý bol ako zabitý. Mal sedem rohov a sedem očí, čo je sedem Božích duchov, poslaných na celú zem. On pristúpil a vzal knihu z pravice Sediaceho na tróne. A keď ju vzal, štyri bytosti a dvadsiati štyria starci padli pred Baránkom. Každý mal citaru a zlatú čašu plnú kadidla, čo sú modlitby svätých, a spievali novú pieseň:
„Hoden si vziať knihu
a otvoriť jej pečate,
lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil
ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa
a urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu;
a budú kraľovať na zemi.“
Videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich myriady myriád a tisíce tisícov, a volali mohutným hlasom:
„Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý,
prijať moc, bohatstvo a múdrosť,
silu, česť, slávu a dobrorečenie.“
A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov.“
A štyri bytosti volali: „Amen.“ A starci padli a klaňali sa.
RESPONZÓRIUM
Porov. Zjv 5, 9bcd. 10a
Hoden si, Pane, vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý * A svojou krvou si nás Bohu vykúpil. Aleluja.
Urobil si nás kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu. * A svojou krvou si nás Bohu vykúpil. Aleluja.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z konštitúcie Sacrosanctum Concilium Druhého vatikánskeho koncilu o posvätnej liturgii
(Č. 5-6)
Poriadok spásy
Boh „chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“, preto „mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi otcom skrze prorokov“ a keď prišla plnosť času, poslal svojho Syna, Slovo, ktoré sa telom stalo a bolo pomazané Duchom Svätým, aby hlásalo evanjelium chudobným a uzdravovalo skľúčených srdcom, ako lekár tela i duše, prostredník medzi Bohom a ľuďmi. Lebo jeho ľudská prirodzenosť zjednotená s osobou Slova bola nástrojom našej spásy. A tak v Kristovi sa uskutočnilo naše dokonalé zmierenie s Bohom a dosiahli sme plnosť bohoslužby.
Toto dielo vykúpenia človeka a dokonalej oslavy Boha, ktorého predohrou boli veľké Božie skutky na ľude Starého zákona, uskutočnil Kristus Pán predovšetkým vo veľkonočnom tajomstve svojho požehnaného umučenia, zmŕtvychvstania a slávneho nanebovstúpenia, kde svojou smrťou našu smrť premohol a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život. Lebo keď Kristus usnul na kríži, vyprýštilo z jeho boku obdivuhodné tajomstvo celej Cirkvi.
Preto ako Otec poslal Krista, tak aj on poslal apoštolov, naplnených Duchom Svätým, aby nielen hlásaním evanjelia všetkému stvoreniu zvestovali, že nás Boží Syn svojou smrťou a zmŕtvychvstaním vyslobodil zo satanovej moci a zo smrti preniesol nás do Otcovho kráľovstva, ale aby ohlasované dielo spásy aj uskutočňovali obetou a sviatosťami, okolo ktorých sa sústreďuje celý liturgický život.
Tak sa krstom ľudia zapájajú do Kristovho veľkonočného tajomstva: zomierajú s ním, sú s ním pochovaní a s ním sú vzkriesení a dostávajú Ducha adoptívneho synovstva, „v ktorom voláme: Abba, Otče“, a tak sa stávajú pravými ctiteľmi, akých hľadá Otec.
Podobne vždy, keď požívajú Pánovu večeru, zvestujú Pánovu smrť, kým nepríde. Preto sa práve v deň Turíc, keď sa Cirkev zjavila svetu, „dali pokrstiť tí, čo prijali“ Petrovo „slovo“. A „vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov, na spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu“.
Odvtedy sa Cirkev nikdy neprestala zhromažďovať na slávenie veľkonočného tajomstva, pričom číta, „čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo“, slávi Eucharistiu, v ktorej sa sprítomňuje víťazstvo a triumf jeho smrti, a zároveň vzdáva vďaky „Bohu za nevýslovný dar“ v Kristovi Ježišovi „na chválu jeho slávy“.
RESPONZÓRIUM
Jn 15, 1. 5. 9
Ja som pravý vinič, vy ste ratolesti. * Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia. Aleluja.
Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske. * Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia. Aleluja.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si nám chcel veľkonočným tajomstvom otvoriť bránu milosrdenstva; zhliadni na nás a zmiluj sa nad nami, aby sme vždy kráčali podľa tvojej vôle a nikdy nezišli z cesty života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky