27. september 2024

Sv. Vincenta de Paul, kňaza
spomienka

Narodil sa v obci Pouy pri meste Dax v juhozápadnom Francúzsku r. 1581. Keď skončil štúdiá a vysvätili ho za kňaza, stal sa farárom v Paríži. Na výchovu svätých kňazov a pomoc chudobným založil Misijnú kongregáciu (Lazaristov) a v spolupráci so svätou Ľudovítou de Marillac aj kongregáciu Dcér kresťanskej lásky (vincentiek). Zomrel v Paríži roku 1660.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,

na svojom kňazstve doprial si mu podiel,

by v tvojom dome svetlom bol a vodcom

a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.

Žalm 35, 1-2. 3c. 9-19. 22-23. 27-28
Pán, záchranca prenasledovaných
Zhromaždili sa... a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. (Mt 26, 3. 4)
I

Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, *

napadni tých, čo mňa napádajú.

Vezmi zbroj a štít †

a vstaň mi na pomoc. *

Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“

Lež moja duša bude plesať v Pánovi *

a bude sa tešiť z jeho pomoci.

Všetko vo mne bude hovoriť: *

„Pane, kto sa ti vyrovná?

Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, *

chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“

Vystúpili kriví svedkovia *

a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.

Za dobré sa mi odplácali zlým; *

som celkom opustený.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.

Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.

II

Keď oni boli chorí, *

ja som nosil rúcho kajúcne.

Umŕtvoval som sa pôstom *

a v srdci som sa stále modlil.

Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *

zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *

zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.

Bez prestania ma trhali, †

dráždili ma, posmievali sa mi *

a zubami škrípali proti mne.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.

Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.

III

Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †

Zachráň ma pred ich zlobou *

a pred levmi život môj.

Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *

a chváliť uprostred zástupov.

Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *

čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.

Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *

Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.

Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *

Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *

a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“

Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *

a bude ťa oslavovať deň čo deň.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.

Syn môj, chráň si moje slová.

Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Ezechiela

40, 1-4; 43, 1-12; 44, 6-9

Videnie obnovenia chrámu a Izraela

V dvadsiatom piatom roku nášho zajatia, na začiatku roka, v desiatom mesiaci štrnásteho roku po dobytí mesta, práve v ten deň spočinula na mne Pánova ruka a zaviedla ma ta. V Božích videniach ma zaviedol do izraelskej krajiny a postavil ma na veľmi vysoký vrch, na ktorom akoby bola stavba mesta od juhu. Voviedol ma ta a hľa, muž, ktorý vyzeral, akoby bol z bronzu. V ruke mal ľanový povrázok a meraciu trstinu. Stál v bráne. A tento muž ma oslovil: „Syn človeka, svojimi očami pozeraj a ušami počúvaj a pozorne sleduj všetko, čo ti ukážem, lebo si bol sem privedený na to, aby som ti to ukázal. A všetko, čo uvidíš, oznám domu Izraela.“

I zaviedol ma k bráne obrátenej na východ. A hľa, od východu prichádzala veleba Izraelovho Boha; jej šum bol ako šum veľkých vôd a zem žiarila od jeho vznešenosti. Zjav, ktorý som videl, bol ten istý, čo som videl, keď prišiel spustošiť mesto; bol podobný zjavu pri videní, ktoré som mal pri rieke Chobar; a padol som na tvár.

Pánova veleba vošla do chrámu cez bránu obrátenú na východ. Tu ma duch zdvihol a voviedol do vnútorného nádvoria; a hľa, dom bol plný Pánovej veleby. A počul som, ako ktosi ku mne z domu hovorí — pri mne stál muž a hovoril mi: „Syn človeka, tu je môj trón a miesto, kde stoja moje nohy, tu budem bývať uprostred synov Izraela naveky. A dom Izraela už nebude zneucťovať moje sväté meno, ani oni, ani ich králi, ani svojím smilstvom, ani mŕtvolami svojich kráľov, keď zomrú tí, čo si urobili svoj prah vedľa môjho prahu a svoje veraje vedľa mojich verají, a stena bola medzi mnou a nimi, a zneuctili moje sväté meno ohavnosťami, ktoré popáchali. Preto som ich v svojom hneve zahubil. Teraz teda nech ďaleko zaženú svoje smilstvo a mŕtvoly svojich kráľov odo mňa a budem bývať uprostred nich stále.

A ty, syn človeka, ukáž domu Izraela chrám, nech sa hanbia za svoje neprávosti a nech premerajú stavbu. A ak sa budú hanbiť za všetko, čo popáchali, opíš dom a jeho zariadenie, východ i vchod, celú jeho podobu a všetky prikázania o ňom i všetky jeho zákony im ukáž a napíš pred ich očami, aby zachovali celú jeho podobu a všetky prikázania o ňom a plnili ich. Toto je zákon domu na temene vrchu: Celé jeho územie dookola je veľmi sväté. Takýto je teda zákon domu.

A povieš spurnému domu Izraela: Toto hovorí Pán, Boh: Nech vám už stačia všetky vaše ohavnosti, dom Izraela. Lebo ste voviedli cudzincov neobrezaných srdcom a neobrezaných na tele, aby boli v mojej svätyni a poškvrnili môj dom, keď prinášate na obetu môj chlieb, tuk a krv. Porušili ste moju zmluvu všetkými svojimi ohavnosťami, neplnili ste službu cez mojich posvätených, ale ich ste mi ustanovili za služobníkov v mojej svätyni. Preto toto hovorí Pán, Boh: Nijaký cudzinec neobrezaný srdcom a neobrezaný na tele nevojde do mojej svätyne, nijaký cudzinec, ktorý je uprostred synov Izraela.“

RESPONZÓRIUM

Ez 43, 4. 5b; porov. Lk 2, 22

Pánova veleba vošla do chrámu cez bránu obrátenú na východ. * A hľa, dom bol plný Pánovej veleby.

Rodičia priniesli dieťa Ježiša do chrámu. * A hľa, dom bol plný Pánovej veleby.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Spisov svätého kňaza Vincenta de Paul

(Epist. 2546: Correspondance, Entretiens, Documents, ed. P. Coste, Paris 1920-1925, passim)

Službe chudobným treba dať prednosť pred všetkým

My si nemáme chudobných vážiť podľa vonkajšieho vzhľadu a vystupovania ani podľa ich duchovného nadania, lebo často majú hrubú a neupravenú povahu. Keď však na chudobných hľadíte vo svetle viery, zbadáte, že oni predstavujú Božieho Syna, ktorý si vyvolil chudobu. Lebo keď trpel, hoci takmer stratil podobu človeka a pre pohanov sa stal bláznom a pre Židov pohoršením, chudobným sa dal poznať ako hlásateľ radostnej zvesti: „Poslal ma hlásať evanjelium chudobným.“ Aj my musíme takto zmýšľať a napodobňovať to, čo robil Kristus, čiže starať sa o chudobných, potešovať ich, pomáhať im a odporúčať ich.

Veď Kristus sa chcel narodiť chudobný, chudobných si vyvolil za učeníkov, sám sa stal služobníkom chudobných a bol tak účastný na ich položení, že vyhlásil, že čokoľvek dobré alebo zlé urobí niekto chudobným, urobí to jemu samému. A keď Boh miluje chudobných, miluje aj tých, ktorí ich milujú. Lebo keď má niekto niekoho rád, objíma vrúcnou láskou aj tých, čo onomu preukazujú ochotné priateľstvo a službu. Preto aj my dúfame, že za chudobných bude Boh aj nás milovať. Keď ich teda navštevujeme, usilujme sa „pamätať na chudobných a bedárov“ a tak s nimi cítiť, aby sme mohli s Apoštolom povedať: „Pre všetkých som sa stal všetkým.“ A preto z duše, pohnutej starosťami a biedou blížnych, usilovne prosme Boha, aby vlial do nás city milosrdenstva a zľutovania, aby nimi naplnil naše srdcia a naplnené zachoval.

Službe chudobným treba dať prednosť pred všetkým a treba ju preukázať bez meškania. Keď teda chudobný potrebuje v čase modlitby liek alebo pomoc, choďte spokojne k nemu, urobte, čo treba, a obetujte to Bohu, ako keby ste sa modlili. A nepoddávajte sa úzkosti mysle a výčitkám svedomia, že ste pre službu chudobným vynechali modlitbu; lebo nezanedbáva Boha ten, kto kvôli Bohu od neho odchádza, čiže prerušuje Božie dielo, aby vykonal iné podobné.

A tak, keď opúšťate modlitbu, aby ste poslúžili nejakému chudákovi, myslite na to, že ste preukázali službu Bohu. Veď láska je väčšia ako akékoľvek pravidlo a napokon všetko má k nej smerovať: ona je vznešená pani, a preto treba robiť to, čo prikazuje ona. Slúžme teda chudobným s novým nadšením a vyhľadávajme tých najopustenejších, lebo ich sme dostali akoby za pánov a patrónov.

RESPONZÓRIUM

1 Kor 19, 22; Jób 29, 15-16a

Hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých. Pre slabých som sa stal slabým. * Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

Pre slepého som bol okom, pre chromého nohou; pre chudobného som bol otcom. * Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, svätého Vincenta si obdaril apoštolskými čnosťami, aby sa staral o chudobných a o výchovu dobrých kňazov; prosíme ťa, naplň aj nás apoštolskou horlivosťou, aby sme sa riadili jeho náukou a nasledovali ho v láske k tebe a k blížnym. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky