13. január 2024

Sv. Hilára, biskupa a učiteľa Cirkvi
ľubovoľná spomienka

Narodil sa v Poitiers začiatkom 4. storočia. Okolo roku 350 ho vyvolili za biskupa jeho rodného mesta. Rázne bojoval proti ariánom a cisár Konštantín ho poslal do vyhnanstva. Je autorom spisov plných múdrosti a pravej náuky. Bráni v nich katolícku vieru a vysvetľuje Sväté písmo. Zomrel roku 367.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji

nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý

a posilnil ho: na srdci mu budú

osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Žalm 131
Detská dôvera v Pána
Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)

Pane, moje srdce sa nevystatuje, *

moje oči nehľadia povýšene.

Neženiem sa za veľkými vecami *

ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu *

upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *

ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána *

odteraz až naveky.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Žalm 132
Božie prisľúbenie Dávidovmu domu
Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)
I

Pane, pamätaj na Dávida *

a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi *

a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, *

ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku *

ani svojim viečkam zdriemnutia,

kým nenájdem miesto pre Pána, *

príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, *

a našli sme ju na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku *

a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *

ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *

a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida *

neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

II

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *

je pravdivá, nikdy ju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu *

posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *

a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia *

budú sedieť na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, *

želal si mať ho za svoj príbytok:

„To je miesto môjho odpočinku naveky; *

tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, *

chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *

a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, *

svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *

no na jeho hlave zažiari diadém.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

Poďte a pozrite na diela Pánove.

On vykonal úžasné veci na zemi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Sirachovho syna

44, 1b-2. 16 – 45, 6

Chváľme otcov od Henocha po Mojžiša

Chváliť nám treba slávnych mužov,

našich otcov, ako nasledovali po sebe.

Pán ukázal veľkú slávu,

svoju vznešenosť od vekov.

Henoch sa páčil Bohu a bol prenesený do raja,

aby dal národom príklad pokánia.

Ukázalo sa, že Noe bol dokonale spravodlivý

a v čase hnevu stal sa zmierením.

Kvôli nemu bol zachránený zvyšok na zemi,

keď nastala potopa.

Bola s ním uzavretá večná zmluva,

aby už nijaké telo nemohlo byť zničené potopou.

Abrahám bol veľký otec mnohých národov

a ani škvrny sa na jeho sláve nenašlo;

zachoval zákon Najvyššieho

a uzavrel zmluvu s ním.

Túto zmluvu potvrdil na vlastnom tele

a v skúške sa ukázal verným.

Preto mu prisľúbil s prísahou,

že v jeho potomstve požehná národy

a dá mu narásť ako kopcu zeme

a jeho potomstvo ako hviezdy povýši

a dá im dedičstvo od mora až k moru

a od Rieky až na kraj zeme.

Aj s Izákom si takisto počínal

pre jeho otca Abraháma.

Pán mu dal požehnanie pre všetky národy

a potvrdil zmluvu nad Jakubovou hlavou.

Priznal mu jeho požehnania

a dal mu dedičstvo

a rozdelil jeho podiel medzi dvanásť kmeňov.

Z neho vyviedol milosrdného človeka,

ktorý našiel milosť v očiach všetkých ľudí

a bol milý Bohu aj ľuďom:

Mojžiša, ktorého pamiatka je požehnaná.

V sláve ho pripodobnil svätým,

urobil ho veľkým na postrach nepriateľom

a na jeho slovo urýchlil znamenia.

Oslávil ho pred očami kráľov

a dal mu moc nad svojím ľudom

a ukázal mu svoju slávu.

Pre jeho vernosť a tichosť ho posvätil

a vyvolil ho spomedzi všetkých ľudí.

Dal mu počuť svoj hlas

a zaviedol ho do oblaku.

Do rúk mu dal prikázania

a zákon života a múdrosti,

aby poúčal Jakuba

o svojej zmluve

a Izraela o svojich nariadeniach.

RESPONZÓRIUM

Porov. Dt 6, 3a; 7, 9; 6, 5

Počúvaj, Izrael, a svedomite zachovávaj Pánove príkazy. * A vedz, že Pán, tvoj Boh, je jediný Boh; on je verný Boh a zachová svoju zmluvu a lásku s tými, čo ho milujú.

Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. * A vedz, že Pán, tvoj Boh, je jediný Boh; on je verný Boh a zachová svoju zmluvu a lásku s tými, čo ho milujú.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa Hilára O Trojici

(Lib. 1, 37-38: PL 10, 48-49)

Budem ti slúžiť tým, že budem o tebe hovoriť

Som si vedomý, Otče, všemohúci Bože, že je mojou povinnosťou a hlavnou úlohou môjho života, aby o tebe hovorilo každé moje slovo a každá moja veta.

Ani mi sama schopnosť hovoriť, ktorú si mi dal ty, nemôže priniesť nijakú inú väčšiu výhodu, ako tú, že ti bude slúžiť: že bude o tebe hovoriť a ohlasovať i svetu, ktorý ťa nepozná, i bludárovi, ktorý ťa popiera, že si a že si Otec, Otec jednorodeného Boha.

Ale týmto prejavujem iba svoju vôľu a musím prosiť o dar tvojej pomoci a tvojho milosrdenstva, aby si k tebe napnuté plachty našej viery a vyznania naplnil dychom svojho Ducha a hnal nás v smere začatého ohlasovania. Veď nám nie je neverný pôvodca prísľubu: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“

My sme biedni, a preto budeme prosiť o to, čo nám chýba, vytrvalo budeme študovať výroky tvojich prorokov a apoštolov a budeme klopať na všetky zamknuté brány poznania. Ale iba ty môžeš udeliť, o čo prosíme, ukázať, čo hľadáme, a otvoriť, keď klopeme.

Ustrnuli sme totiž v akejsi lenivej otupenosti svojej prirodzenosti a slabosť nášho ducha, spútaná nevedomosťou, nám bráni chápať tvoje tajomstvá. Ale štúdium tvojho učenia nám otvára zmysel pre božské poznanie a poslušnosť viery nás dvíha ponad prirodzené domnienky.

Čakáme teda, že rozhýbeš začiatky tohto nesmelého podujatia, posilníš ich úspešným rastom a dáš nám účasť na duchu prorokov a apoštolov, aby sme ich výroky nechápali v inom význame, než ako ich povedali oni, i aby sme výstižnými slovami verne vyjadrovali skutočnosť.

Lebo budeme hovoriť to, čo oni tajomne ohlasovali: že ty si večný Boh, Otec večného jednorodeného Boha; že si jeden, nezrodený, a jeden je Pán Ježiš Kristus, pred vekmi z teba zrodený, a neslobodno ho uvádzať medzi bohmi, akoby bola rôzna pravda, ani neslobodno hlásať, že sa nezrodil z teba, jediného Boha, ani vyznávať, že je niečím iným ako pravým Bohom, ktorý sa zrodil z teba, pravého Boha a Otca.

Daruj nám teda pravý zmysel slova, svetlo rozumu, úctu k výrokom, vieru v pravdu a daj, nech aj hovoríme, v čo veríme; čiže keď od prorokov a apoštolov vieme, že ty si jeden Boh, Otec, a jeden je Pán Ježiš Kristus, nech sa nám darí proti bludárom, ktorí ťa popierajú, aj o tebe šíriť, že nie si osamelý Boh, aj o ňom hlásať, že nie je nepravý.

RESPONZÓRIUM

1 Jn 4, 2b-3a. 6c. 15

Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. * Podľa toho poznávame Ducha pravdy a ducha bludu.

Kto vyzná: Ježiš je Boží Syn, ostáva v ňom Boh a on v Bohu. * Podľa toho poznávame Ducha pravdy a ducha bludu.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci Bože, prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme správne chápali a verne vyznávali božstvo tvojho Syna, ktoré neochvejne obhajoval svätý biskup Hilár. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky