Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Kráľ a Pán sveta, ktorému
znie pieseň zeme, vesmíru,
v pokore veľkej skrytý je
v prečistom lone Márie.
Mesiac i slnko a ich jas
slúžia mu verne v každý čas;
milosťou Božou žiariacou
nosí ho Panna pod srdcom.
Jak šťastná, Matka, nad tým si,
že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,
čo vesmír v dlani ukrýva,
v tebe jak v chráme prebýva.
Čula si sväté posolstvo,
požehnal ťa Duch materstvom,
po ktorom túžia národy,
i nám sa z teba narodil.
Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
Pane, moje srdce sa nevystatuje, *
moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami *
ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
Ale ja som svoju dušu *
upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *
ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.
Dúfaj, Izrael, v Pána *
odteraz až naveky.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.
Pane, pamätaj na Dávida *
a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal Pánovi *
a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:
„Do príbytku svojho domu nevkročím, *
ani sa neuložím na svoje lôžko;
svojim očiam nedoprajem spánku *
ani svojim viečkam zdriemnutia,
kým nenájdem miesto pre Pána, *
príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“
Počuli sme, že archa je v Efrate, *
a našli sme ju na jaarských nivách.
Vstúpme teda do Pánovho príbytku *
a padnime k podnožke jeho nôh.
Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *
ty a archa tvojej všemoci.
Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *
a tvoji svätí nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida *
neodmietaj tvár svojho pomazaného.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.
Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.
Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu *
posadím na tvoj trón.
Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia *
budú sedieť na tvojom tróne naveky.“
Lebo Pán si vyvolil Sion, *
želal si mať ho za svoj príbytok:
„To je miesto môjho odpočinku naveky; *
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
Štedro požehnám jeho komory, *
chlebom nasýtim jeho chudobných.
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *
a svätí budú plesať v radosti.
Tu Dávidovej moci dám vypučať, *
svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *
no na jeho hlave zažiari diadém.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.
Poďte a pozrite na diela Pánove.
On vykonal úžasné veci na zemi.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
42, 7-16
Boh ospravedlňuje Jóba pred jeho protivníkmi
Keď Pán dohovoril tieto slová Jóbovi, povedal Elifazovi z Témanu: „Môj hnev zahorel proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, lebo ste o mne nehovorili správne, ako môj služobník Jób. Vezmite si teda sedem býkov a sedem baranov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a prineste zápalnú obetu za seba. Môj služobník Jób sa bude za vás modliť. Ja prijmem jeho tvár, aby sa vám nezapočítala táto hlúposť; lebo nehovorili ste o mne správne ako môj služobník Jób.“ I šli Elifaz z Témanu, Baldad zo Suhitu i Sofar z Naamatu a urobili, ako im povedal Pán, a Pán prijal Jóbovu tvár.
Pán zmenil Jóbov údel, keď sa modlil za svojich priateľov, a Pán dal Jóbovi dvojnásobne všetkého, čo predtým mal. Prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry i všetci, čo ho predtým poznali, jedli s ním chlieb v jeho dome, krútili nad ním hlavou a potešovali ho po všetkom tom zle, ktoré Pán na neho dopustil; a každý mu daroval jeden strieborný peniaz a jeden zlatý prsteň.
A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok. Jób nadobudol štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov volov a tisíc oslíc. Mal znova sedem synov a tri dcéry. Jednej dal meno Holubica, druhej meno Kasia, tretej meno Roh krásy. V šírom kraji nebolo krajších žien ako Jóbove dcéry. A ich otec im dal aj podiel na dedičstve s ich bratmi.
Jób potom žil ešte stoštyridsať rokov a videl svoje deti a deti svojich detí až po štvrté pokolenie. A zomrel starý a sýty svojich dní.
RESPONZÓRIUM
Porov. Jób 42, 7. 8
Pán povedal Elifazovi: Ani ty, ani tvoji priatelia nehovorili ste o mne správne, ako môj služobník Jób; * On sa bude za vás modliť.
Ja prijmem jeho tvár, aby sa vám nezapočítala táto vaša hlúposť. * On sa bude za vás modliť.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Vavrinca Justinianiho
(Sermo 8, in festo Purificationis B.M.V.; Opera 2, Venetiis 1751, 38-39)
Mária zachovávala všetko vo svojom srdci
Mária premýšľala o všetkom, čo čítala, počula a videla. A potom ako rástla vo viere, ako sa rozmnožovali jej zásluhy, aká múdrosť ju zdobila a aký oheň lásky ju čoraz väčšmi spaľoval! A stále hlbšie prenikanie do nebeských tajomstiev napĺňalo ju radosťou, obohacovalo darmi Ducha, upriamovalo na Boha a chránilo pokoru jej srdca. Taký je postup Božej milosti, že z hlbín zdvíha na vrchol a premieňa na čoraz väčšiu slávu. Naozaj blahoslavená duša Panny, ktorá pod vplyvom Ducha, čo v nej prebýval, a jeho učenia vždy a vo všetkom poslúchala príkazy Božieho Slova! Nenechala sa viesť svojím citom ani vlastnou vôľou, ale čo jej vnútri odsúhlasila múdrosť v súlade s vierou, to pomocou tela robila navonok. Preto bolo veľmi vhodné, že keď si Božia múdrosť stavala dom Cirkvi ako svoj príbytok, použila najsvätejšiu Máriu za vzor zachovávania zákona, očisťovania duše, ideálu pokory a duchovnej obety.
Napodobňuj ju, verná duša. Vstupuj do chrámu svojho srdca, aby si sa duchovne očistila a obmyla od nákazy hriechov. Tam Boh hľadí viac na lásku pri všetkom, čo konáme, ako na dielo. Preto či už v rozjímaní otvárame myseľ a venujeme sa Bohu alebo sa cvičíme v čnostiach a usilujeme sa pomáhať svojim blížnym chvályhodnými skutkami, robme to tak, aby nás hnala iba Kristova láska. Lebo to je príjemná duchovná obeta očisťovania, ktorá sa nekoná v chráme zhotovenom rukou, ale v chráme srdca, do ktorého Kristus Pán rád vstupuje.
RESPONZÓRIUM
Svätá a nepoškvrnená Panna, neviem, akými chválami ťa zahrnúť, * Lebo ty si nosila v lone toho, ktorého nemôžu nebesia obsiahnuť.
Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. * Lebo ty si nosila v lone toho, ktorého nemôžu nebesia obsiahnuť.
MODLITBA
Modlime sa.
Svätý Bože, ty si pripravil v srdci preblahoslavenej Panny Márie dôstojný príbytok Duchu Svätému; na orodovanie nepoškvrnenej Panny naplň aj naše srdcia svojou milosťou, aby sme boli tvojím svätým chrámom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky