Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Kniežatá večnej otčiny,
kde vládne zvrchovaný Kráľ;
vás, učeníci, sám Ježiš
za apoštolov svetu dal.
V nebeskom Jeruzaleme,
kde sám Baránok slnkom je,
ste nerozborným základom,
ste perly krásne, žiarivé.
Slávi vás Cirkev Kristova,
že ste ju slovom šírili,
Nevestu svätú, vznešenú
krvou ste svojou zvlažili.
Až príde deň ten posledný
a Kristus k súdu zasadne,
aj vy s ním súdiť budete
v senáte slávy velebnej.
Nech vaše orodovanie
chráni nás stále, v každý čas,
nech zrno, čo ste zasiali,
prinesie rajské plody v nás.
Kristovi sláva, ktorý z vás
urobil poslov Otcových,
aj Duchu Tešiteľovi,
ktorý vám srdcia obnovil. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta.
Nebesia rozprávajú o sláve Boha *
a obloha hlása dielo jeho rúk.
Deň dňu o tom podáva správu *
a noc noci to dáva na známosť.
Nie sú to slová, nie je to reč, *
ktorá by sa nedala počuť.
Po celej zemi rozlieha sa ich hlas *
a ich slová až po končiny sveta.
Tam hore vybudoval stan pre slnko †
a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty *
a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.
Na jednom kraji neba sa vynára †
a uberá sa k druhému; *
pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta.
Ant. 2 Budú hlásať Božie skutky a chápať jeho diela.
Počuj, Bože, môj hlasitý nárek; *
ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom.
Bráň ma pred zberbou ničomníkov, *
pred tlupou zločincov.
Jazyk si brúsia ako meč, †
ako šípy hádžu jedovaté slová, *
aby nevinného zasiahli z úkrytu.
Znezrady a smelo doňho strieľajú, *
utvrdzujú sa v zločinnom zámere.
Radia sa, ako zastrieť osídla, *
a vravia si: „Ktože ich zbadá?“
Vymýšľajú neprávosť †
a čo vymyslia, aj dovŕšia. *
Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.
Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi; †
zrazu ich pokryli rany, *
vlastný jazyk sa im stal nešťastím.
Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou, *
strach zachváti každého človeka;
i budú hlásať Božie skutky *
a chápať jeho diela.
Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho *
a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Budú hlásať Božie skutky a chápať jeho diela.
Ant. 3 Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia a jeho slávu vidia všetky národy.
Pán kraľuje, jasaj, zem; *
radujte sa, všetky ostrovy.
Vôkol neho oblaky a mrákavy, *
spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.
Predchádza ho oheň, *
čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.
Jeho blesky ožarujú zemekruh: *
zem to vidí a chveje sa.
Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou, *
pred Pánom celej zeme.
Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia *
a jeho slávu vidia všetky národy.
Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené †
a honosia sa svojimi sochami. *
Klaňajte sa mu, všetci jeho anjeli.
Sion to počuje a teší sa †
a dcéry Júdove plesajú, Pane, *
nad tvojimi súdmi.
Lebo ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi, *
nesmierne prevyšuješ všetky božstvá.
Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti, †
veď on ochraňuje svojich svätých *
a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika.
Vychádza svetlo spravodlivému *
a radosť tým, čo majú srdcia úprimné.
Radujte sa, spravodliví, v Pánovi *
a oslavujte jeho sväté meno.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia a jeho slávu vidia všetky národy.
Vyrozprávali slávne a mocné skutky Pánove.
A zázraky, ktoré urobil.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom
4, 1-16
Rozličné dary milosti v jednom tele
Bratia, prosím vás ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.
Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. Preto hovorí:
„Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov,
ľuďom dal dary.“
A čo iné znamená to „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko.
On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku, aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske.
RESPONZÓRIUM
Porov. 2 Pt 1, 21; Prís 2, 5
Proroctvo nevzišlo z ľudskej vôle. * Pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha.
Pán dáva múdrosť a z jeho úst pochádza poznanie a rozumnosť. * Pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílií svätého kňaza Bédu Ctihodného
(Hom. 21: CCL 122, 149-151)
Ježiš pozrel naňho milosrdne a vyvolil ho
„Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: Poď za mnou!“ No hľadel na neho nie tak telesným zrakom, ako pohľadom vnútorného milosrdenstva. Videl mýtnika a pozrel naňho milosrdne a vyvolil ho. Preto mu povedal: „Poď za mnou!“ Ale to „poď“ znamenalo „napodobňuj“: to „poď“ znamenalo nie tak vykročiť nohami, ako nasledovať mravmi. Veď „kto hovorí, že ostáva v Kristovi, má aj sám žiť, ako žil on“.
„On vstal,“ hovorí, „a išiel za ním.“ Netreba sa diviť, že mýtnik na prvý Pánov pokyn zanechal pozemské zisky, o ktoré sa doteraz staral, pohrdol majetkom a pridal sa k družine toho, u ktorého nevidel nijaké bohatstvo. Lebo sám Pán, ktorý ho zvonka zavolal slovom, vnútri ho pohol neviditeľným vnuknutím, aby šiel za ním. Vlial do jeho mysle svetlo duchovnej milosti, v ktorom pochopil, že ten, ktorý odvoláva od časných vecí na zemi, je schopný dať neporušiteľné poklady v nebi.
„Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi.“ Obrátenie jedného mýtnika bolo ukážkou pokánia a odpustenia pre mnohých mýtnikov a hriešnikov. Bolo to krásne a pravdivé znamenie pre toho, ktorý mal byť apoštolom a učiteľom národov, že hneď na začiatku svojho nového života ťahá za sebou húf hriešnikov k spáse, že už pri prvopočiatku svojej viery začína úlohu hlásať evanjelium, ktorú mal plniť postupne napredovaním v čnosti. Ale ak túžime skúmať hlbšie, čo sa tu stalo, zistíme, že neposkytol Pánovi iba telesnú hostinu vo svojom pozemskom dome, ale že mu v dome svojho srdca vierou a láskou pripravil oveľa milšiu hostinu, ako potvrdzuje on sám, keď hovorí: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“
Jeho hlas počúvame a otvárame mu vtedy, keď ochotne súhlasíme s jeho skrytými i otvorenými napomenutiami a usilujeme sa uskutočňovať to, čo spoznáme, že treba urobiť. Vtedy vchádza, aby aj on s nami večeral, aj my s ním, lebo skrze milosť svojej lásky prebýva v srdciach vyvolených, aby ich stále občerstvoval svetlom svojej prítomnosti tým väčšmi, čím viac rastú v nadprirodzených túžbach, a zasa on aby sa živil ich nebeským úsilím ako najmilším pokrmom.
RESPONZÓRIUM
Porov. Ezd 7, 6. 10. 12
Rýchly pisár a učený v zákone Boha nebies. * S ochotným srdcom skúmal Pánov zákon, plnil ho a učil prikázanie, lebo nad ním bola dobrotivá Božia ruka.
Bolo mu zverené evanjelium slávy blaženého Boha. * S ochotným srdcom skúmal Pánov zákon, plnil ho a učil prikázanie, lebo nad ním bola dobrotivá Božia ruka.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás k svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, vo svojom nesmiernom milosrdenstve si mýtnika Matúša vyvolil za apoštola; daj, aby sme podľa jeho príkladu a na jeho príhovor verne kráčali za tebou a pevne sa ťa pridŕžali. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky