Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
HYMNUS
Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.
Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.
Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.
Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.
Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.
Kto rozjíma o Pánovom zákone,
Prináša ovocie v pravý čas.
PRVÉ ČÍTANIE
Začiatok Knihy Exodus
1, 1-22
Útlak Izraela
Toto sú mená synov Izraela, ktorí prišli s Jakubom do Egypta; každý prišiel so svojou rodinou: Ruben, Simeon, Lévi, Júda, Isachar, Zabulon a Benjamín, Dan a Neftali, Gad a Aser. Všetkých, čo vyšli z Jakubových bedier, bolo sedemdesiat osôb. Jozef bol už v Egypte. Keď zomrel on i všetci jeho bratia a celé to pokolenie, synovia Izraela sa rozrástli, veľmi sa rozmnožili, nesmierne vzrástla ich sila a naplnili krajinu.
Medzitým v Egypte nastúpil nový kráľ, ktorý Jozefa nepoznal. Ten povedal svojmu ľudu: „Pozrite, izraelský ľud je veľký a mocnejší ako my. Poďte, obozretne s ním niečo urobíme, aby sa nerozmnožoval; lebo keby sa proti nám strhla vojna, pridal by sa k našim nepriateľom a po našej porážke by odišiel z krajiny.“
A ustanovil nad nimi pracovných dozorcov, aby ich týrali ťažkými robotami; stavali faraónovi zásobovacie mestá Pitom a Rameses. No čím viac ich utláčali, tým väčšmi sa množili a vzrastali. Egypťania sa priam desili Izraelitov, preto ich zotročili a ich život urobili neznesiteľným: ťažkou robotou s hlinou a tehlami a všetkými druhmi služobných prác na poli, do ktorých ich násilne nútili.
A egyptský kráľ rozkázal hebrejským babiciam — jedna z nich sa volala Sefra, druhá Fua —: „Keď budete pomáhať Hebrejkám pri pôrode a nadíde čas pôrodu: ak to bude chlapec, zabite ho, ak dievča, nechajte ho nažive.“ Ale babice sa báli Boha a nerobili, čo im egyptský kráľ rozkázal; nechávali chlapcov nažive.
Kráľ si ich zavolal a povedal im: „Čo to robíte, že nechávate chlapcov nažive?“ Ony odpovedali: „Hebrejky nie sú ako egyptské ženy. Sú mocné a porodia skôr, ako k nim prídeme.“ Preto Boh preukazoval babiciam dobrodenia a ľud sa rozrastal a veľmi zosilnel. A pretože sa babice báli Boha, požehnal ich domy.
A faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: „Každého novonarodeného chlapca hoďte do rieky, dievča ponechajte.“
RESPONZÓRIUM
Gn 15, 13-14; Iz 49, 26
Boh povedal Abrahámovi: Dobre si uvedom, že tvoje potomstvo bude prišelcom v krajine, ktorá nebude ich; zotročia ich a štyristo rokov ich budú utláčať. * A ja budem súdiť národ, ktorému budú slúžiť.
Ja som Pán, tvoj spasiteľ a tvoj vykupiteľ. * A ja budem súdiť národ, ktorému budú slúžiť.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
(Sermo 6 de Quadragesima, 1-2: PL 54, 285-287)
Duchovné očistenie pôstom a milosrdenstvom
Milovaní, stále „je zem plná Pánovej milosti“ a sama príroda, ktorá nás obklopuje, je pre každého veriaceho školou úcty voči Bohu. Veď nebo i zem, more a všetko, čo je na ňom, ohlasujú dobrotu a všemocnosť svojho pôvodcu. A obdivuhodná krása živlov, ktoré mu slúžia, vyžaduje od rozumného stvorenia spravodlivé vďakyvzdávanie.
Ale teraz, keď nadchádzajú dni, ktoré sú osobitne poznačené tajomstvom obnovy človeka, dni, ktoré v istom poriadku a bezprostredne predchádzajú veľkonočný sviatok, ešte naliehavejšie sa nám pripomína príprava: duchovné očistenie.
Veď charakteristickým znakom veľkonočnej slávnosti je to, že sa celá Cirkev raduje z odpustenia hriechov, z ktorého sa majú tešiť nielen tí, čo sa znovuzrodia vo svätom krste, ale aj tí, čo majú už dlhší čas šťastie patriť medzi adoptívne deti.
Lebo hoci kúpeľ znovuzrodenia úplne obnovuje človeka, predsa všetkým ostáva povinnosť denne sa obnovovať zo skazy smrteľnosti, a pretože ani jeden stupeň dokonalosti nie je taký, že by nemohol byť stále vyšší, musia sa všetci usilovať, aby deň vykúpenia nezastihol nikoho v nerestiach starého človeka.
Čo má teda, milovaní, robiť každý kresťan v každom čase, to treba teraz konať usilovnejšie a nábožnejšie, aby sa apoštolská ustanovizeň štyridsiatich dní naplnila pôstom, a to nielen striedmosťou v jedle, ale a predovšetkým tým, že sa zbavujeme nerestí.
S rozumným a svätým pôstom nemožno užitočnejšie spájať nijaké iné skutky ako almužnu, kde sa pod jedným menom milosrdenstva skrývajú mnohé chvályhodné skutky nábožnosti, aby si mohli byť všetci veriaci v duchu rovní, aj keď majú nerovnaké možnosti.
Veď láske, ktorú dlhujeme tak Bohu, ako aj človeku, nemôžu nikdy stáť v ceste také prekážky, aby sme sa nemohli vždy slobodne rozhodnúť pre dobro. Keď anjeli spievajú: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“, znamená to, že každý, kto má s láskou účasť na akejkoľvek biede iného, nepožíva len blaženosť plynúcu z Božieho zaľúbenia, ale aj z daru pokoja.
Ohromne široké je pole skutkov lásky, ktoré svojou rozmanitosťou umožňujú pravým kresťanom rozdávať almužnu nielen vtedy, keď sú bohatí a zámožní, ale aj keď majú menej, ba aj keď sú celkom chudobní. A tak tí, čo sú nerovní v schopnosti obdarovať, môžu si byť podobní v ochote ducha.
RESPONZÓRIUM
Porov. 2 Kor 6, 4
Pôstne obdobie nám otvára brány raja; využime ho, modlime sa a odprosujme: * Aby sme v deň vzkriesenia mali účasť na Pánovej sláve.
Vo všetkom sa odporúčajme ako Boží služobníci. * Aby sme v deň vzkriesenia mali účasť na Pánovej sláve.
MODLITBA
Modlime sa.
Pane, predchádzaj naše konanie svojím vnuknutím a sprevádzaj ho svojou pomocou, aby sme všetky podujatia s tebou začínali a s tvojou pomocou i dokončili. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky