16. máj 2024

Sv. Jána Nepomuckého, kňaza a mučeníka
spomienka
(v Rožňavskej diecéze sviatok hlavného patróna)

Narodil sa v Čechách v Nepomuku okolo polovice 14. storočia. Bol verejným notárom a sudcom pražského arcibiskupa a od roku 1389 jeho generálnym vikárom. Statočne bránil práva Cirkvi proti kráľovi Václavovi IV. Na kráľov príkaz a za jeho prítomnosti Jána mučili a dňa 20. marca 1393 vo večerných hodinách ho hodili do rieky Vltavy. Už v nasledujúcich desaťročiach vládlo presvedčenie, že hlavným dôvodom jeho zavraždenia bolo spovedné tajomstvo, ktoré Ján dôsledne chránil pred neústupčivou kráľovou žiadosťou. Jeho telo je uložené v pražskom metropolitnom chráme a je vo veľkej úcte.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Raduj sa, svätý mučeník,

zo svojej dnešnej slávnosti;

veď svojou krvou získal si

korunu večnej radosti.

Z tmy sveta teba tento deň,

keď si nad katom zvíťazil,

povzniesol k svätým výšinám,

aby si s Kristom večne žil.

Teraz sa medzi anjelmi

skvieš v rúchu bielom, plnom cti,

ktoré si ako mučeník

v kúpeli krvi očistil.

Oroduj za nás, pri nás stoj;

nech Kristus je k nám láskavý,

za hriechy nech nás netrestá,

nech naše srdcia napraví.

Láskavo príď nám na pomoc,

prines nám milosť Kristovu;

nech zmysly hriechom ranené

pocítia pokoj, úľavu.

Otcovi sláva, Synovi

i Duchu Tešiteľovi

za to, že večnou slávou ťa

v nebeskom raji ozdobil. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.

Žalm 89, 39-53
Nárek nad zrúcaninami Dávidovho domu
Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)
IV

A predsa si ho odmietol a zavrhol, *

nahneval si sa na svojho pomazaného.

Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *

do prachu si zhodil jeho korunu,

všetky jeho múry si rozbúral *

a na trosky si premenil jeho pevnosti.

Plienili ho všetci, čo išli okolo, *

a na posmech vyšiel u susedov.

Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *

všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.

Ostrie jeho meča si otupil *

a nepomáhal si mu pri boji.

Jeho lesku si urobil koniec *

a na zem si povalil jeho trón.

Skrátil si dni jeho mladosti, *

zahrnul si ho hanbou.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.

Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda. Aleluja.

V

Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *

Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?

Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *

akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!

Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *

kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?

Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *

ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?

Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *

ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,

ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *

ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.

Nech je zvelebený Pán naveky. *

Staň sa. Amen.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda. Aleluja.

Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov. Aleluja.

Žalm 90
Nech je nad nami dobrotivosť Pána
U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (2 Pt 3, 8)

Pane, stal si sa nám útočišťom *

z pokolenia na pokolenie.

Prv než sa vrchy zrodili †

a povstali zem i svet, *

ty, Bože, si od vekov až naveky.

Človeka vraciaš do prachu *

a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“

Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *

a ako jedna nočná stráž.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *

sú ako bylina v rozpuku:

ráno kvitne a rastie, *

večer vädne a usychá.

Hynieme vskutku pre tvoj hnev *

a desí nás tvoje rozhorčenie.

Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *

a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *

a naše roky plynú ako vzdych.

Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *

a ak sme pri sile, osemdesiat.

No zväčša sú len trápením a trýzňou, *

ubiehajú rýchlo a my odlietame.

Kto pozná silu tvojho hnevu *

a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

A tak nás nauč rátať naše dni, *

aby sme našli múdrosť srdca.

Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *

Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.

Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *

a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *

za roky, keď sme okusovali nešťastie.

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *

a ich deťom tvoja nádhera.

Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †

upevňuj dielo našich rúk, *

dielo našich rúk upevňuj!

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov. Aleluja.

Kráľovo tajomstvo je dobré ukrývať. Aleluja.

Ale Božie skutky je čestné zjavovať. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvého listu svätého apoštola Jána

5, 13-21

Modlitba za hriešnikov

Milovaní, toto som vám napísal, aby ste vedeli, že máte večný život vy, čo veríte v meno Božieho Syna.

A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle. A ak vieme, že nás počuje, nech o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že dostaneme, o čo sme ho žiadali.

Keď niekto vidí, že jeho brat pácha hriech, ktorý nevedie k smrti, nech prosí a Boh mu dá život, totiž tým, čo páchajú hriech, ktorý nevedie k smrti. Je aj hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovorím, že sa treba zaň modliť. Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech, ktorý nevedie k smrti.

Vieme, že nik, kto sa narodil z Boha, nehreší, ale chráni ho ten, ktorý sa narodil z Boha, a Zlý sa ho nedotkne. Vieme, že sme z Boha a celý svet je v moci Zlého. A vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravého. A my sme v tom Pravom, v jeho Synovi Ježišovi Kristovi. On je ten Pravý, Boh a večný život. Deti moje, chráňte sa modiel!

RESPONZÓRIUM

1 Jn 5, 20; Jn 1, 18

Vieme, že prišiel Boží Syn * A dal nám schopnosť poznať toho Pravého. Aleluja.

Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť. * A dal nám schopnosť poznať toho Pravého. Aleluja.

DRUHÉ ČÍTANIE

O mučení a smrti Jána z Pomuku od arcibiskupa Jána z Jenštejna

(27. článok Sťažností Bonifácovi IX. z roku 1393)

Dal ho mučiť pred očami všetkých a sám priložil ruku

Na nasledujúci deň mi určili termín, keď sa malo prostredníctvom kráľovskej rady rokovať o urovnaní a zmierení s kráľom, moravským markgrófom a kráľovským komorníkom. S mojimi radcami ma predviedli pred kráľa na uzavretie konečného mieru. Ako som tam bol so svojimi vikármi a s inými, kráľ zrušil dohodu, ktorej uzavretie zveril svojej rade, a povedal, že s onou pokonávkou a zmierením nie je spokojný. A vravel toto: „Ty, arcibiskup, vylučuješ z Cirkvi mojich úradníkov bez môjho vedomia a potvrdil si kladrubského opáta!“ A mnoho iných vyhrážok povedal majstrovi mojej kúrie: „Odstúp odo mňa, lebo ti zaraz dám zraziť hlavu!“ Potom sa pozrel na tých, čo ma sprevádzali, a povedal: „Týchto štyroch zatknite“ – totiž môjho oficiála Mikuláša Puchníka, doktora cirkevného práva môjho vikára Jána, míšenského prepošta môjho kanonika Václava a mňa – „a obozretne odveďte!“ A iným pohrozil: „Teba a teba utopím!“ Keď som pred ním niekoľko ráz pokľakol, usilujúc sa zmierniť jeho hnev, aj on posmešne kľakol predo mňa na obe kolená.

A keď bol v kapitule, hneď udrel rukoväťou svojho meča po hlave doktora práv dekana môjho pražského kostola Bohuslava, už vetchého starca, tak silno, že mu vytryskol prúd krvi, a s rukami zviazanými za chrbtom rozkázal ho odviesť do domu pražského kastelána.

Navečer ich dal – zviazaných na rukách i nohách – pred očami všetkých svojmu katovi mučiť a on sám priložil ruku i fakľu k bokom vikára a oficiála i na iné miesta. A kázal ich utopiť. A boli by už bývali všetci utopení, keby neboli – ako vravia ľudia – v prítomnosti verejného notára sľúbili a odprisahali, že nikdy nepovedia, že boli zajatí alebo mučení; a ako som sa dozvedel, chcel tiež, aby mu prisahali, že sa postavia proti mne, biskupovi. Oni však, celí prestrašení, radšej žiadali vyhotovenie verejnej listiny, ako by sa mali dať utopiť, a – ako hovoria ľudia – potvrdili ju svojimi prísahami. Potom ich prepustili.

Iba ctihodného Jána, doktora a môjho vikára, po strašnom mučení a prepálení boku, takže už ani nemohol zostať nažive, viedli verejne ulicami a námestiami mesta utopiť. Asi o tretej hodine v noci ho z pražského mosta so zviazanými rukami a s hlavou priviazanou k nohám v podobe kolesa hodili do rieky a utopili.

RESPONZÓRIUM

Porov. Mk 6, 20

Kráľ sa Jána bál. * Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý. Aleluja.

Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. * Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý. Aleluja.

MODLITBA

Modlime sa.

Milosrdný Bože, ty si vyvolil kňaza a mučeníka Jána za obrancu práv Cirkvi a za strážcu spovedného tajomstva; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme si vzali príklad z jeho statočnosti a verne konali službu, do ktorej si nás povolal. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky