Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Tlačí nás ťarcha biedy, zla;
by duša z toho vyviazla,
hľadíme, Pavol, na teba:
ukáž nám cestu do neba.
Z milosti bleskom zrazený
ohlášaš Krista na zemi;
tých, čo si predtým sužoval,
láskou si potom zahŕňal.
Pamätaj na svoj vrúcny vzťah
k tým, čo sa chveli v úzkostiach;
vyveď nás z temnej vlažnosti
do svetla Božej milosti.
Vypros nám silu v láske rásť,
v láske, čo vždy vie odpúšťať,
v láske, čo hádky nepozná,
v ktorej niet bludu ani zla.
Obetou bol si vznešenou,
apoštol smelý národov;
prosíme, Pavol, sudca náš,
zastávaj sa nás v každý čas.
Nech zneje chvála, vďaky spev
Trojici slávnej, presvätej;
dobrý boj chceme bojovať
a v nebi veniec slávy mať. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Kto si, Pane? Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ; ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.
Nebesia rozprávajú o sláve Boha *
a obloha hlása dielo jeho rúk.
Deň dňu o tom podáva správu *
a noc noci to dáva na známosť.
Nie sú to slová, nie je to reč, *
ktorá by sa nedala počuť.
Po celej zemi rozlieha sa ich hlas *
a ich slová až po končiny sveta.
Tam hore vybudoval stan pre slnko †
a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty *
a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.
Na jednom kraji neba sa vynára †
a uberá sa k druhému; *
pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Kto si, Pane? Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ; ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.
Ant. 2 Ananiáš, choď a vyhľadaj Šavla; práve sa modlí. Lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela.
Počuj, Bože, môj hlasitý nárek; *
ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom.
Bráň ma pred zberbou ničomníkov, *
pred tlupou zločincov.
Jazyk si brúsia ako meč, †
ako šípy hádžu jedovaté slová, *
aby nevinného zasiahli z úkrytu.
Znezrady a smelo doňho strieľajú, *
utvrdzujú sa v zločinnom zámere.
Radia sa, ako zastrieť osídla, *
a vravia si: „Ktože ich zbadá?“
Vymýšľajú neprávosť †
a čo vymyslia, aj dovŕšia. *
Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.
Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi; †
zrazu ich pokryli rany, *
vlastný jazyk sa im stal nešťastím.
Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou, *
strach zachváti každého človeka;
i budú hlásať Božie skutky *
a chápať jeho diela.
Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho *
a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ananiáš, choď a vyhľadaj Šavla; práve sa modlí. Lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela.
Ant. 3 Pavol chodil po synagógach a ohlasoval Židom Ježiša: dokazoval, že toto je Mesiáš.
Pán kraľuje, jasaj, zem; *
radujte sa, všetky ostrovy.
Vôkol neho oblaky a mrákavy, *
spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.
Predchádza ho oheň, *
čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.
Jeho blesky ožarujú zemekruh: *
zem to vidí a chveje sa.
Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou, *
pred Pánom celej zeme.
Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia *
a jeho slávu vidia všetky národy.
Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené †
a honosia sa svojimi sochami. *
Klaňajte sa mu, všetci jeho anjeli.
Sion to počuje a teší sa †
a dcéry Júdove plesajú, Pane, *
nad tvojimi súdmi.
Lebo ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi, *
nesmierne prevyšuješ všetky božstvá.
Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti, †
veď on ochraňuje svojich svätých *
a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika.
Vychádza svetlo spravodlivému *
a radosť tým, čo majú srdcia úprimné.
Radujte sa, spravodliví, v Pánovi *
a oslavujte jeho sväté meno.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pavol chodil po synagógach a ohlasoval Židom Ježiša: dokazoval, že toto je Mesiáš.
Milostivý a milosrdný je Pán.
Zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého apoštola Pavla Galaťanom
1, 11-24
Zjavil vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval
Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista. Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov. Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou, ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.
Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata. A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem. Potom som išiel do končín Sýrie a Cilície. Ale Kristovým cirkvám v Judei som bol osobne neznámy, ibaže počuli: „Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru, ktorú predtým nivočil,“ a oslavovali Boha za mňa.
RESPONZÓRIUM
Gal 1, 11b-12; 2 Kor 11, 10a. 7b
Evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, * Lebo ja som ho neprijal od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista.
Ako je vo mne Kristova pravda, tak som vám zadarmo hlásal Božie evanjelium. * Lebo ja som ho neprijal od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho
(Hom. 2 de laudibus sancti Pauli: PG 50, 477-480)
Pavol z lásky ku Kristovi zniesol všetko
Čo je človek, aká vznešená je naša prirodzenosť a akej čnosti je schopný tento živý tvor, to vari najlepšie zo všetkých ukazuje Pavol. Každý deň vystupoval vyššie, každý deň vstával horlivejší a keď sa ocitol zoči-voči nebezpečenstvám, bojoval vždy s novou odhodlanosťou. Prezrádza to, keď hovorí: „Zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou.“ A keď sa mu zdá, že mu už hrozí smrť, vyzýva iných k veselej účasti na svojej radosti: „Radujte sa a blahoželajte mi!“ A vystavený nebezpečenstvám, krivdám a potupám, opäť jasá a Korinťanom píše: „Mám záľubu v slabostiach, v potupe, v prenasledovaní.“ Veď predsa povedal, že práve toto sú zbrane spravodlivosti, a vyhlásil, že z nich má najväčší úžitok.
A tak aj keď sa ocitol uprostred nepriateľských nástrah, s jasotom víťazil nad každým ich útokom. A keď ho všade bičovali, urážali a preklínali, on sa tým chválil, akoby žal triumfálne oslavy a hromadil bohaté trofeje, a vzdával Bohu vďaky: „Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo.“ A tak sa pre zahanbenie a krivdy, ktoré znášal za horlivé kázanie, ponáhľal viac ako my pre lákavé pocty, vrúcnejšie si žiadal smrť ako my život, chudobu viac ako bohatstvo a oveľa viac túžil namáhať sa ako iní odpočívať po práci. Len jedného sa hrozil a bál: uraziť Boha. Inak vôbec ničoho. Teda ani po ničom inom netúžil viac, ako páčiť sa vždy Bohu.
Ale čo presahovalo všetko, radoval sa z Kristovej lásky. S ňou sa pokladal za najšťastnejšieho človeka, bez nej si nežiadal byť spoločníkom ani panstiev, ani kniežatstiev. Radšej chcel byť s touto láskou posledný, ba hoci aj trestanec, ako bez nej patriť medzi najvyšších a najváženejších.
Pre neho bolo najväčším a najstrašnejším utrpením odlúčiť sa od tejto lásky; to bolo preňho peklo, to bol jediný trest, to boli nekonečné a neznesiteľné muky.
A zasa požívať Kristovu lásku, to bol jeho život, jeho svet, jeho anjel, jeho prítomnosť, jeho budúcnosť, jeho kráľovstvo, jeho prisľúbenie a nespočetné dobrá. Okrem toho, čo súviselo s ňou, nič nepokladal ani za smutné, ani za veselé. Lebo z toho, čo tu máme, nič sa mu nezdalo ani tvrdé, ani príjemné.
A tak pohŕdal všetkým, čo vidíme, ako pohŕdame hnilou zelinou. Aj na tyranov a rozzúrené davy hľadel iba ako na nejaké komáre.
A smrť, mučenie a tisíce trápení pokladal iba za detskú hru, len nech mohol niečo znášať pre Krista.
RESPONZÓRIUM
1 Tim 1, 13b-14; 1 Kor 15, 9b
Dosiahol som Božie milosrdenstvo, lebo som to robil z nevedomosti v nevere. * Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktoré sú v Kristovi Ježišovi.
Nie som hoden volať sa apoštolom, lebo som prenasledoval Božiu Cirkev. * Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktoré sú v Kristovi Ježišovi.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás k svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si poučil celý svet kázaním svätého apoštola Pavla, ktorého obrátenie dnes oslavujeme; daj, prosíme, aby sme podľa jeho príkladu kráčali k tebe a boli svedkami tvojej pravdy pre svet. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky