Prvá kniha žalmov (1 – 41 [1 – 40])

Žalm 1
Dve cesty

1Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných
a nechodí cestou hriešnikov,
ani nevysedáva v kruhu rúhačov,
2ale v zákone Pánovom má záľubu
a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.

3Je ako strom zasadený pri vode,
čo prináša ovocie v pravý čas,
a jeho lístie nikdy nevädne;
darí sa mu všetko, čo podniká.

4No nie tak bezbožní, veru nie;
tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.
5Preto bezbožní neobstoja na súde,
ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.

6Nad cestou spravodlivých bedlí Pán,
ale cesta bezbožných vedie do záhuby.
 

Žalm 2
Mesiáš – kráľ a víťaz

1Prečo sa búria pohania?
Prečo národy snujú plány daromné?
2Povstávajú pozemskí králi
a vladári sa spolčujú
proti Pánovi a proti jeho pomazanému:
3„Rozbime ich okovy
a ich, jarmo zhoďme zo seba!“

4Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva;
Pán ich privedie na posmech.
5Raz na nich rozhorčene zavolá
a svojím hnevom ich vydesí:
6„Veď ja som ustanovil svojho kráľa
na svojom svätom vrchu Sione!“

7Zvestujem Pánovo rozhodnutie:
Pán mi povedal: „Ty si môj syn.
Ja som ťa dnes splodil.
8Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy
a do vlastníctva celú zem.
9Budeš nad nimi panovať žezlom železným
a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“

10A teraz, králi, pochopte;
dajte si povedať, pozemskí vladári.
11V bázni slúžte Pánovi
a s chvením sa mu klaňajte.
12Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval
a vy by ste zahynuli na ceste,
lebo sa rýchlo rozhorčí.
Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.
 

Žalm 3
Pán je môj ochranca

 

1Dávidov žalm. Keď utekal pred synom Absolónom.
2Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú!
Mnohí povstávajú proti mne.
3Mnohí o mne hovoria:
„Boh mu nepomáha.“

4Ale ty, Pane, si môj ochranca,
moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.
5Hlasne som volal k Pánovi
a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.

6A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som,
Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.
7Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú.
Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj.

8Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári
a hriešnikom si zuby vylámal.
9Pane, ty si naša spása.
Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.
 

Žalm 4
Poďakovanie

1Zbormajstrovi. Na strunový nástroj. Dávidov žalm.
2Bože, ty spravodlivosť moja, vyslyš ma, keď volám o pomoc.
V súžení si mi uľavil.
Zmiluj sa nado mnou a vyslyš moju modlitbu.

3Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia tvrdé?
Prečo máte záľubu v márnosti a vyhľadávate klamstvá?
4Vedzte, že Pán zázračne chráni svojho svätého;
Pán ma vyslyší, keď k nemu zavolám.

5Hneváte sa, ale nehrešte;
uvažujte vo svojom srdci,
rozjímajte na svojich lôžkach a upokojte sa.
6Obetujte pravú obetu
a dôverujte Pánovi.

7Mnohí hovoria: „Kto nám ukáže šťastie?“
Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre ako znamenie.
8Môjmu srdcu dal si väčšiu potechu,
než majú tí, čo oplývajú vínom a obilím.
9V pokoji sa ukladám a usínam,
lebo len ty, Pane, ma necháš odpočívať v bezpečí.
 

Žalm 5
Ranná modlitba o pomoc

1Zbormajstrovi. Hra na flautu. Dávidov žalm.
2Pane, počuj moje slová,
všimni si moje vzdychanie.
3Pozoruj moju hlasitú prosbu,
môj kráľ a môj Boh.

4Veď k tebe, Pane, sa modlím,
za rána počúvaš môj hlas,
za rána prichádzam k tebe a čakám.
5Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť,
zlý človek nepobudne pri tebe,
6ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom.

7Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť,
ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá.
Od vraha a podvodníka sa odvracia Pán s odporom.
8No ja len z tvojej veľkej milosti
smiem vstúpiť do tvojho domu
a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom.

9Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov,
urovnaj svoju cestu predo mnou.
10Lebo v ich ústach úprimnosti niet,
ich srdcia sú plné zrady;
ich hrtan je ako otvorený hrob,
na jazyku samé úlisnosti.
11Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery;
vyžeň ich pre množstvo ich zločinov,
veď teba, Pane, rozhorčili.

12Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru,
a naveky nech jasajú.
Chráň ich a nech sa radujú v tebe,
čo tvoje meno milujú.
13Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého,
ako štítom venčíš ho svojou priazňou.
 

Žalm 6
Úbožiak prosí Pána o milosť

1Zbormajstrovi. Na osemstrunový nástroj. Dávidov žalm.
2Pane, nekarhaj ma v svojom hneve,
netrestaj ma v svojom rozhorčení.

3Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny,
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
4Aj dušu mám už celkom zdesenú.
Ale ty, Pane, dokedy...?

5Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu.
Spas ma, veď si milosrdný.
6Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba.
A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

7Už ma vyčerpalo vzlykanie,
lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču,
slzami máčam svoju posteľ.
8Od náreku sa mi oko zahmlilo
a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

9Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť,
lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
10Pán moju prosbu vyslyšal,
Pán prijal moju modlitbu.
11Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne
a zahanbení nech sa ihneď stratia.
 

Žalm 7
Modlitba spravodlivého, ktorého potupujú

1Dávidov nárek. Zaspieval ho Pánovi pre Benjamínca Kúša.
2Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam,
zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma,
3aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev,
a nemal by som záchrancu.

4Pane, Bože môj, ak som sa čohosi zlého dopustil,
ak som si ruky poškvrnil zločinom,
5ak som sa dobrodincovi odplatil zlom,
ak som nepriateľa olúpil a nechal bez pomoci,
6potom nech ma prenasleduje nepriateľ a nech sa ma zmocní
a nech ma zašliape až do zeme
a do prachu zrazí moju česť.

7Povstaň, Pane, vo svojom hneve,
postav sa proti zúrivosti mojich nepriateľov.
Bože môj, vystúp na súde, ktorý si ty nariadil.
8I obklopí ťa zhromaždenie národov,
ale ty si zasadni vysoko nad nimi.
9Pán je sudca národov.
Súď ma, Pane, podľa mojej spravodlivosti
a podľa mojej nevinnosti.
10Nech je už koniec zlobe hriešnikov.
Posilni spravodlivého,
ty, spravodlivý Bože, čo skúmaš myseľ a srdce.

11Boh je moja obrana;
on zachraňuje tých, čo majú srdce úprimné.
12Boh je sudca spravodlivý;
dáva výstrahy každý deň.
13Ak sa hriešnik neobráti, naostrí svoj meč,
napne luk a namieri.
14Pripraví si smrtonosné zbrane,
svoje šípy naplní ohňom.

15Hľa, hriešnik počal neprávosť,
ťarchavý je zlobou a plodí zločin.
16Jamu vykopal a prehĺbil,
lež sám padol do pasce, ktorú nastrojil.
17Jeho zloba zosype sa mu na hlavu,
temeno mu pritlačí jeho násilie.
18Ale ja budem velebiť Pána pre jeho spravodlivosť
a meno najvyššieho Pána budem ospevovať.
 

Žalm 8
Velebnosť Boha a dôstojnosť človeka

1Zbormajstrovi. Na nápev piesne „Lis“. Dávidov žalm.
2Pane, náš Vládca,
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
Tvoja veleba sa vznáša nad nebesia.

3Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu
naprotiveň svojim nepriateľom,
aby si umlčal pomstivého nepriateľa.

4Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk,
na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:
5čože je človek, že naň pamätáš,
a syn človeka, že sa ho ujímaš?

6Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov,
slávou a cťou si ho ovenčil
7a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.

Všetko si mu položil pod nohy:
8ovce a všetok domáci statok
aj všetku poľnú zver,
9vtáctvo pod oblohou a ryby v mori
i všetko, čo sa hýbe po dne morskom.

10Pane, náš Vládca,
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
 

Žalm 9
Vďaka za víťazstvo

1Zbormajstrovi. Hra na hoboji a harfe. Dávidov žalm.
2Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom
a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
3V tebe sa budem tešiť a radovať,
ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

4Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek,
pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
5Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor,
zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

6Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný,
ich meno si vyhladil navždy, naveky.
7Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli;
zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.

8Ale Pán tróni naveky,
už si pripravil stolec sudcovský.
9A spravodlivo bude súdiť svet,
podľa práva bude súdiť národy.

10Pán bude utláčanému útočišťom,
príhodným útočišťom v časoch súženia.
11Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú,
veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

12Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva,
ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
13Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá,
nezabúda na nárek bedárov.

14Zmiluj sa, Pane, nado mnou,
pozri, ako ma nepriatelia sužujú,
vytrhni ma z brán ríše smrti,
15aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne
a plesal, že si mi pomohol.

16Pohania padli do jamy, ktorú kopali,
a v tom osídle, čo nastrojili,
chytila sa im vlastná noha.
17Pán sa zjavil a konal súd.
Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

18Do pekla pôjdu hriešnici,
všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
19Lež na úbožiaka on nezabudne naveky,
ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

20Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek;
a národy si na súd predvolaj.
21Pane, hrôzou ich zasiahni;
nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.
 

Žalm 10 (Vg 9, 22-39)
Vzdávanie vďaky

1Pane, prečo si tak ďaleko?
Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
2Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára;
nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
3Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou
a lakomec sa vychvaľuje.
4Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí:
„Boh nezasahuje; Boha niet.“

5Také sú všetky jeho myšlienky
a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd
a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

6V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne,
ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
7Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu;
pod jeho jazykom zločin a násilie.
8Sedí na postriežke blízko osád,
nevinného zákerne zabíja.
9Očami sliedi za chudákom;
ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára;
chytá ho a hádže naňho sieť.
10Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci
v jeho násilných pazúroch.
11V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol,
odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

12Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku,
nezabúdaj na úbohých.
13Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať?
Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

14Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ
a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha
a sirote pomáhaš.
15Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca;
budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

16Pán je kráľom navždy, na veky vekov.
Pohania vymizli z jeho krajiny.
17Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov,
vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
18Zastaň sa práva siroty a utláčaného,
aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.
 

Žalm 11 (10)
Pán – dôvera spravodlivého

1Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Dôverujem v Pánovi. Akože mi môžete hovoriť:
„Uleť na vrch ako vrabec!?

2Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk,
šíp kladú na tetivu,
aby zákerne zasiahli ľudí statočných.
3Keď sa rúcajú základy,
čože môže spravodlivý urobiť?“

4Pán prebýva vo svojom svätom chráme,
Pán tróni na nebesiach.
Jeho oči hľadia na úbožiaka,
jeho zrak skúma každého človeka.
5Pán skúma spravodlivého i hriešnika
a nenávidí toho, čo miluje neprávosť.
6Žeravé uhlie spúšťa na hriešnikov;
oheň so sírou a spaľujúci víchor; to je ich údel.

7Lebo Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť;
statoční uvidia jeho tvár.
 

Žalm 12 (11)
Volanie o pomoc proti pyšným

1Zbormajstrovi. Na osemstrunový nástroj. Dávidov žalm.
2Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých,
stratila sa vernosť medzi ľuďmi.
3Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom,
hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

4Kiež Pán zničí všetky pery úlisné
a vystatovačný jazyk;
5lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi,
ústa sú nám zbraňou;
ktože je pánom nad nami?“

6„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná,
povstanem teda,“ hovorí Pán,
„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“
7Pánove výroky sú rýdze
jak striebro pretavené v ohni, bez hliny,
sedem ráz čistené.

8Pane, ty nás zachováš a ochrániš
pred týmto pokolením naveky.
Navôkol chodia bezbožní
a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.
 

Žalm 13 (12)
Nárek spravodlivého, dôverujúceho Bohu

1Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať?
Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár?
Dokedy mi bude dušu trápiť nepokoj
a srdce dennodenne bôľ?
Dokedy sa nepriateľ bude vypínať nado mnou?

4Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj,
5daj svetlo mojim očiam, aby som v smrti nezaspal,
aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho;“
aby tí, čo ma sužujú, nezajasali, že som upadol.

6Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo,
moje srdce sa teší z tvojej pomoci.
Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami.
 

Žalm 14 (13)
Pochabosť bezbožných

1Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.“
Skazení sú a ohavnosti páchajú.
Nikto z nich nerobí dobre.
2Pán pozerá z neba na synov ľudských
a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha.

3Všetci poblúdili, všetci sa skazili;
nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.
4Či nezmúdrejú tí, čo páchajú neprávosť
a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb?

Nevzývajú Pána;
5ale ešte stŕpnu od strachu,
lebo Boh sa ujíma potomstva spravodlivých.
6Vy chcete zmariť plány bedára,
lež Pán je jeho útočišťom.
7Kiež príde Izraelu spása zo Siona!
Keď Pán vyslobodí svoj ľud zo zajatia,
Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.
 

Žalm 15 (14)
Kto obstojí pred Pánom?

1Dávidov žalm.
Pane, kto smie bývať v tvojom stánku?
Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?

2Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo,
čo z úprimného srdca pravdu hovorí,
3čo nepodvádza svojím jazykom,
nekrivdí svojmu blížnemu,
ani ho nepotupuje.

4Čo ničomníka nemá za nič,
ale ctí si ľudí bohabojných.
Čo nemení prísahu, aj keď mu vyjde na škodu.
5Čo nepožičiava peniaze na úrok
a proti nevinnému sa nedá podplácať.

Kto si tak počína, ten sa nikdy neskláti.
 

Žalm 16 (15)
Pán – môj dedičný podiel

1Miktam. Dávidov žalm.
Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam.
2Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán.
Pre mňa niet šťastia bez teba.“
3Svätým a slávnym mužom v krajine
patrí moja plná priazeň.
4Rozmnožujú sa útrapy tých, čo sa ženú za cudzími bôžikmi.
Nebudem vylievať krv na ich obetu,
ani ich mená nevezmem na pery.

5Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu,
v tvojich rukách je môj osud.
6Pripadol mi diel v kraji prekrásnom:
a je to pre mňa znamenité dedičstvo.
7Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril;
v noci ma k tomu moje srdce vyzýva.
8Pána mám vždy pred očami;
a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa.
9Preto sa raduje moje srdce
a moja duša plesá
aj moje telo odpočíva v nádeji.

10Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí
a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.
11Ukážeš mi cestu života.
U teba je plnosť radosti,
po tvojej pravici večná slasť.
 

Žalm 17 (16)
Pane, zachráň ma pred bezbožníkom

1Dávidova modlitba.
Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť,
všimni si moju prosbu pokornú.
Nakloň sluch k mojej modlitbe,
čo plynie z perí úprimných.
2Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne;
tvoje oči vidia, čo je správne.

3Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív,
skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť.
4Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne.
Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov.
5Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch,
aby moje nohy nezakolísali.

6K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš.
Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová.
7Ukáž svoje predivné milosrdenstvo,
ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ
dôverujúcich v teba.
8Chráň ma ako zrenicu oka,
skry ma v tôni svojich perutí
9pred bezbožnými, čo ma sužujú.

Obkľučujú ma nepriatelia,
10zatvárajú si bezcitné srdcia,
ich ústa spupne hovoria.
11Už pristupujú a už ma zvierajú,
očami sliedia, ako by ma na zem zrazili.
12Sú ako lev pripravený na korisť,
ako levíča, čo čupí v úkryte.

13Povstaň, Pane, predíď ich a zraz,
svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným,
14svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane,
pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi.
Zo svojich zásob im naplň žalúdok,
nech sa nasýtia ich synovia
a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom.
15Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár
a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.
 

Žalm 18 (17)
Poďakovanie za záchranu a víťazstvo

1 Zbormajstrovi. Dávid, sluha Pánov,
zložil slová tohto chválospevu pre Pána,
keď ho vyslobodil z moci všetkých jeho nepriateľov
2 a z ruky Šaulovej. Povedal teda:

Milujem ťa, Pane, moja sila;
3Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem;
ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
4Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála,
a budem zachránený pred nepriateľmi.

5Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie
a vydesili zlostné prívaly.
6Ovinuli ma povrazy záhrobia,
zovreli ma osídla smrti.
7V úzkosti som vzýval Pána
a volal som k svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas
a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.

8Zem sa pohýbala a zachvela;
vrchy sa otriasli a pohli v základoch,
lebo vzplanul hnevom.
9Dym sa mu valil z nozdier
a spaľujúci oheň z jeho úst,
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
10Znížil nebesia a zostúpil:
čierne mračno pod jeho nohami.

11Zasadol na cheruba a vzlietol,
vznášal sa na krídlach vetrov.
12Temnotami sa celkom zahalil
a stánok si urobil
z čierňavy vôd a oblakov.
13Pred žiarou jeho tváre mraky lietali,
ľadovec a žeravé uhlie.

14Pán z neba zahrmel
a zaznel hlas Najvyššieho:
ľadovec a žeravé uhlie.
15Vyslal šípy a rozprášil ich,
vrhol blesky a zmietol ich.
16Otvorili sa hlbočiny vôd
a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane,
pred víchricou tvojho hnevu.

17Z výsosti čiahol rukou a chytil ma
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
18Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov,
z rúk tých, čo ma nenávideli
a boli silnejší ako ja.
19Napadli ma v môj deň nešťastný,
ale Pán mi bol podperou.
20Vyviedol ma na miesto priestranné,
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.

21Za moju spravodlivosť ma Pán odmení,
za to, že moje ruky sú čisté,
22lebo som kráčal po cestách Pánových
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
23Pred očami som mal všetky jeho príkazy
a jeho zákony som neodvrhol.
24S ním som bol bez úhony
a uchránil som sa zločinu.
25Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil
lebo videl, že moje ruky sú čisté.

26Voči svätému si svätý,
voči šľachetnému šľachetný,
27voči úprimnému úprimný,
voči zvrhlému si neúprosný.
28Pokorný ľud chrániš pred zánikom
a ponižuješ oči pyšných.
29Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň;
môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
30Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou;
a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.

31Božia cesta je čistá,
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo.
On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.
32Veď kto je Boh okrem Pána?
Kto je skala okrem nášho Boha?
33To Boh ma silou opásal
a moju cestu urobil nepoškvrnenou.
34Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa
a postavil ma na výšinu.
35Ruky mi na boj vycvičil
a moje ramená napínajú luk kovový.

36Dal si mi svoj štít záchranný,
pravicou si ma podporil
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
37Mojim krokom si cestu uvoľnil
a moje nohy nepociťujú únavu.
38Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol,
a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
39Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali,
popadali mi pod nohy.
40Opásal si ma udatnosťou v boji
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.

41Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
42Kričali, nemal im kto pomôcť,
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
43Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom,
šliapal som po nich ako po blate uličnom.
44Vytrhol si ma zo vzbury ľudu
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal,
45a poslúcha ma na jediné slovo.
O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci;
cudzinci blednú od strachu
a trasú sa vo svojich úkrytoch.

47Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca,
nech je vyvýšený Boh, moja spása.
48Bože, ty si ma poveril odplatou
a podmanil si mi národy;
ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.
49Povýšil si ma nad mojich odporcov
a vytrhol si ma z rúk násilníka.

50Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi
a ospevovať tvoje meno žalmami.
51Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá,
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému,
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.
 

Žalm 19 (18)
Oslava Boha Stvoriteľa

1Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2Nebesia rozprávajú o sláve Boha
a obloha hlása dielo jeho rúk.
3Deň dňu o tom podáva správu
a noc noci to dáva na známosť.

4Nie sú to slová, nie je to reč,
ktorá by sa nedala počuť.
5Po celej zemi rozlieha sa ich hlas
a ich slová až po končiny sveta.

6Tam hore vybudoval stan pre slnko
a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty
a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.
7Na jednom kraji neba sa vynára
a uberá sa k druhému;
pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.

8Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu.
Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým.
9Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce.
Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.

10Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky.
Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé.
11Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam,
sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu.

12Tvoj služobník sa v nich vzdeláva;
veď kto ich zachováva, dostane hojnú odmenu.
13Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach?
Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem,
14a svojho služobníka zachráň od pýchy, aby ma neovládala.
Tak budem bez škvrny
a čistý od veľkého hriechu.

15Nech sa ti páčia slová mojich úst
i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou.
Pane, ty si moja pomoc a môj vykupiteľ.
 

Žalm 20 (19)
Modlitba za víťazstvo kráľa

1Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2Nech ťa vyslyší Pán v čase súženia,
nech ťa ochráni meno Boha Jakubovho.
3Nech ti pošle pomoc zo svätyne
a nech ťa bráni zo Siona.

4Nech si spomenie na všetky tvoje obetné dary
a tvoja žertva nech mu je príjemná.
5Nech ti dá, za čím tvoje srdce túži,
a nech vyplní každý tvoj zámer.

6Budeme sa tešiť z tvojho víťazstva
a v mene nášho Boha dvíhať zástavy.
Nech Pán splní všetky tvoje priania.

7Teraz viem, že Pán zachráni svojho pomazaného;
vyslyší ho zo svojho svätého neba,
zachráni ho mocou spásonosnej pravice.

8Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone,
ale my vzývame meno Pána, nášho Boha.
9Oni sa zrútia a padnú,
my však stojíme na nohách.

10Pane, daj vždy víťaziť kráľovi
a nás vyslyš, kedykoľvek ťa budeme vzývať.
 

Žalm 21 (20)
Poďakovanie za kráľovo víťazstvo

1Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje
a veľmi sa teší z tvojej spásy.
3Vyplnil si túžbu jeho srdca
a prosbu jeho perí si neodmietol.
4Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním,
na jeho hlavu si vložil korunu z rýdzeho zlata.
5Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval,
život dlhý, navždy, naveky.

6Veľká je jeho sláva, lebo mu pomáhaš,
ozdobuješ ho velebou a nádherou.
7Robíš z neho požehnanie pre všetky veky,
blažíš ho radosťou pred svojou tvárou.
8Na Pána sa kráľ spolieha;
neskláti sa, veď pomoc Najvyššieho je pri ňom.

9Tvoja ruka zastihne všetkých tvojich nepriateľov,
tvoja pravica nájde tých, čo ťa nenávidia.
10Urobíš ich ohnivou pecou, keď sa zjaví tvoja tvár;
Pán ich pohltí vo svojom hneve
a strávi ich oheň.
11Vyhubíš ich rod zo zeme
a ich potomstvo spomedzi ľudí.

12Lebo proti tebe snuli zlo
a vymýšľali úklady, ale nič nezmôžu.
13Lebo ich obrátiš na útek,
svoj luk namieriš na ich tvár.

14Povstaň, Pane, vo svojej sile
a my budeme ospevovať a oslavovať tvoju moc.
 

Žalm 22 (21)
Utrpenie a nádej spravodlivého

1Zbormajstrovi. Na nápev „Laň na svitaní“. Dávidov žalm.
2Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Slová môjho náreku sú ďaleko od toho,
kto by ma zachránil.
3Bože môj, volám vo dne, a nečuješ;
volám v noci, a nenachádzam pokoja.

4A predsa ty si svätý,
ty tróniš na chválach Izraela.
5V teba dúfali naši otcovia;
dúfali a vyslobodil si ich.
6K tebe volali a boli spasení,
v teba dúfali a zahanbení neboli.

7No ja som červ, a nie človek,
ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.
8Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia,
vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.
9„Úfal v Pána, nech ho vyslobodí,
nech ho zachráni, ak ho má rád.“

10Veď ty si ma vyviedol z lona
a na prsiach matky si mi dal spočinúť.
11Od samého zrodu som odkázaný na teba.
Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila.
12Nevzďaľuj sa odo mňa,
lebo sa blíži ku mne nešťastie
a nieto, kto by mi pomohol.

13Obkľučuje ma stádo juncov,
obstupujú ma býky z Bášanu.
14Otvárajú na mňa svoje papule
ako lev, čo plieni a reve.
15Rozlievam sa sťa voda
a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby.
Srdce mi mäkne ako vosk
a topí sa mi v útrobách.
16Podnebie mi vysychá ako črepiny
a jazyk sa mi lepí k hrtanu.
Do prachu smrti ma odvádzaš.

17Obkľučuje ma svorka psov,
obstupuje ma tlupa zlosynov.
Prebodli mi ruky a nohy,
18môžem si spočítať všetky svoje kosti.
Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú;
19delia si moje šaty
a o môj odev hádžu lós.

20Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa,
ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.
21Chráň mi dušu pred kopijou
a môj život pred pazúrmi psov.
22Vysloboď ma z tlamy levovej,
mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov.
23Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom
a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.

24Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte,
oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci.
Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove,
25veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom;
ani svoju tvár neodvracia od neho,
lež vyslyší ho, keď volá k nemu.

26Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení
a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána.
27Chudobní sa najedia a budú nasýtení
a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú:
„Naveky nech žijú ich srdcia!“
28Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia
všetky zemské končiny,
jemu sa budú klaňať
všetky rodiny národov.

29Veď Pánovo je kráľovstvo,
on panuje nad národmi.
30Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou;
pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu.

Aj moja duša bude preňho žiť
31a jemu bude slúžiť moje potomstvo.
Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi
32a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí:
„Toto urobil Pán.“
 

Žalm 23 (22)
Dobrý pastier

1Dávidov žalm.
Pán je môj pastier, nič mi nechýba:
2pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám,
3dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.

4I keby som mal ísť tmavou dolinou,
nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica,
tie sú mi útechou.

5Prestieraš mi stôl
pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu
a kalich mi napĺňaš až po okraj.

6Dobrota a milosť budú ma sprevádzať
po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom
mnoho a mnoho dní.
 

Žalm 24 (23)
Pán prichádza do chrámu

1Dávidov žalm.
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa,
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
2Veď on sám položil jeho základy na moriach
a upevnil ho na vodách.

3Kto smie vystúpiť na vrch Pánov,
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
4Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté,
čo nedvíha svoju dušu k márnosti
a neprisahá falošne.
5Taký dostane požehnanie od Pána
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
6To je pokolenie tých, čo ho hľadajú,
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

7Zdvihnite, brány, svoje hlavice
a vyvýšte sa, brány prastaré,
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
8Kto je ten kráľ slávy?
Pán silný a mocný,
Pán mocný v boji.

9Zdvihnite, brány, svoje hlavice
a vyvýšte sa, brány prastaré,
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
10Kto je ten kráľ slávy?
Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
 

Žalm 25 (24)
Úpenlivá prosba o odpustenie a o pomoc

1Dávidov žalm.
K tebe, Pane, dvíham svoju dušu,
2tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený
a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou.
3Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený.
Ale nech sú zahanbení tí, čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery.

4Ukáž mi, Pane, svoje cesty
a pouč ma o svojich chodníkoch.
5Veď ma vo svojej pravde a uč ma,
lebo ty si Boh, moja spása,
a v teba dúfam celý deň.

6Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie
a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.
7Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky,
ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve,
veď si, Pane, dobrotivý.

8Pán je dobrý a spravodlivý:
ukazuje cestu hriešnikom.
9Pokorných vedie k správnemu konaniu
a tichých poúča o svojich cestách.

10Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť
pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy.
11Pre tvoje meno, Pane,
odpusť mi môj hriech, i keď je veľký.

12Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána?
Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.
13Z blahobytu sa bude tešiť jeho duša
a jeho potomstvo bude dedičom zeme.

14Pán bude dôverným priateľom tým, čo sa ho boja,
a zjaví im svoju zmluvu.
15Moje oči sa neprestajne upierajú na Pána,
veď on mi vyslobodzuje nohy z osídel.

16Pozriže na mňa a zmiluj sa nado mnou,
lebo som sám a úbohý.
17Uľav mi v úzkosti srdca
a vytrhni ma z mojich tiesní.

18Pozri na moju pokoru a na moje trápenie
a odpusť mi všetky priestupky.
19Pozri, ako sa moji nepriatelia rozrástli
a nenávidia ma ukrutne.

20Ochraňuj moju dušu a vysloboď ma;
nech nie som zahanbený, že sa utiekam k tebe.
21Nech ma ochráni nevinnosť a statočnosť,
veď sa pridŕžam teba.
22Bože, vysloboď Izraela
zo všetkých jeho súžení.
 

Žalm 26 (25)
Dôverná modlitba nevinného

1Dávidov žalm.
Súď ma, Pane, veď kráčam v nevinnosti
a v tebe mám nezlomnú dôveru.
2Skúmaj ma, Pane, a skúšaj,
ohňom mi prepáľ srdce aj myseľ.

3Pred očami mám tvoju dobrotu
a konám podľa tvojej pravdy.
4Nevysedávam s daromníkmi
a s pokrytcami sa neschádzam.
5Nenávidím spoločnosť zlosynov
a s bezbožnými si nesadnem.

6V nevinnosti si ruky umývam
a kráčam okolo tvojho oltára, Pane,
7aby som ťa mohol verejne chváliť
a rozprávať o všetkých tvojich skutkoch zázračných.
8Pane, milujem dom, v ktorom prebývaš,
a miesto, kde je stánok tvojej slávy.

9Nezatrať moju dušu s hriešnikmi
a môj život s ľuďmi krvilačnými.
10Ich ruky sú poškvrnené zločinmi,
ich pravica je plná úplatkov.
11Ale ja kráčam v nevinnosti,
vykúp ma a buď mi milostivý.

12Moja noha stojí na rovnej ceste;
v zhromaždeniach chcem velebiť Pána.
 

Žalm 27 (26)
Dôvera v nebezpečenstve

1Dávidov žalm.
Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?
2Keď sa približujú ku mne zločinci
a chcú mi zničiť telo,
vtedy moji utláčatelia a nepriatelia
strácajú silu a padajú.

3Aj keby sa proti mne postavili šíky,
moje srdce sa nezľakne.
Aj keby proti mne vzbĺkol boj,
zotrvám v dôvere.

4O jedno prosím Pána a za tým túžim,
aby som mohol bývať v dome Pánovom
po všetky dni svojho života,
aby som pociťoval nehu Pánovu
a obdivoval jeho chrám.

5A on ma vo svojom stane schová
v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku
a postaví ma vysoko na skalu.
6A už teraz dvíham hlavu
nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú.
V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály,
budem spievať a hrať Pánovi.

7Čuj, Pane, hlas môjho volania,
zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
8V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!“
Pane, ja hľadám tvoju tvár.

9Neodvracaj svoju tvár odo mňa,
neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka.
Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma,
ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása.
10Hoci by ma opustili otec aj mať,
Pán sa ma predsa ujme.

11Ukáž mi, Pane, svoju cestu
a priveď ma na správny chodník, lebo mám mnoho nepriateľov.

12Nevydávaj ma zvoli utláčateľov,
veď povstali proti mne kriví svedkovia,
dychtiví po násilí.

13Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.
14Očakávaj Pána a buď statočný;
srdce maj silné a drž sa Pána.
 

Žalm 28 (27)
Prosba a poďakovanie

1Dávidov žalm.
Pane, k tebe volám;
Bože môj, nebuď voči mne mlčanlivý,
aby som sa pre tvoje mlčanie
nestal podobným tým, čo zostupujú do priepasti.

2Čuj moju úpenlivú prosbu, keď volám k tebe
a spínam ruky k tvojmu svätému chrámu.
3Nezaobchádzaj so mnou ako s hriešnikmi
alebo s tými, čo páchajú zlo,
čo blížnym hovoria o pokoji,
ale ich srdce je plné zloby.

4Nadeľ im podľa ich skutkov
a podľa ničomnosti ich výmyslov.
Odplať im podľa diela ich rúk,
odmeň ich podľa zásluhy.
5Pretože si nevšímajú skutky Pánove
a dielo jeho rúk,
zničí ich a nepostaví už viac.

6Nech je velebený Pán,
že vyslyšal moju úpenlivú prosbu;
7Pán je moja pomoc a môj ochranca.
V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc;
zaplesalo moje srdce
a za to mu spevom ďakujem.

8Pán je sila svojho ľudu
a útočište spásy pre svojho pomazaného.
9Spas svoj ľud a požehnaj svojich dedičov
a spravuj ich a dvíhaj ich až naveky.
 

Žalm 29 (28)
Chválospev na Pánovo meno

1Dávidov žalm.
Vzdávajte Pánovi, synovia Boží,
vzdávajte Pánovi slávu a moc.
2Vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena,
v posvätnom rúchu klaňajte sa Pánovi.

3Hlas Pánov nad vodami;
zahrmel Boh veleby,
Pán nad veľkými vodami!
4Hlas Pánov – taký mohutný!
Hlas Pánov – taký veľkolepý!

5Hlas Pánov láme cédre
aj libanonské cédre láme Pán.
6Libanon rozkýva do tanca ako teliatko
a Sarion ako byvolča.

7Hlas Pánov metá blesky ohnivé,
8hlas Pánov púšťou otriasa,
Pán otriasa púšťou Kádeš.
9Hlas Pánov urýchľuje pôrod jeleníc,
obnažuje húštiny.
A v jeho chráme všetci volajú: Sláva!

10Pán tróni nad záplavami vôd,
Pán bude tróniť ako večný kráľ.
11Pán dá silu svojmu ľudu,
Pán požehná svoj ľud pokojom.
 

Žalm 30 (29)
Poďakovanie za vyslobodenie z nebezpečenstva smrti

1Pieseň pri posviacke chrámu. Dávidov žalm.
2Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil
a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.
3Pane, Bože môj, k tebe som volal a ty si ma uzdravil.
4Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých,
navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu.

5Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí,
vzdávajte vďaky jeho menu svätému.
6Lebo len chvíľku trvá jeho hnev,
ale celý život jeho láskavosť.
Podvečer je nám hosťom plač
a radosť nad ránom.

7Keď som bol v bezpečí, povedal som si:
„Už nikdy sa nezakolíšem:“
8Pane, vo svojej priazni si ma obdaril
mocou a cťou.
Keď si však odo mňa odvrátil svoju tvár,
hneď sa ma zmocnil strach.
9K tebe, Pane, volám,
svojho Boha prosím o milosť.

10Aký úžitok by bol z mojej krvi,
keby som v zemi skazu vzal?
A či ťa prach môže velebiť
alebo hlásať tvoju vernosť?

11Čuj, Pane a zmiluj sa nado mnou;
Pane, buď mi na pomoci.

12Môj nárek si obrátil na tanec,
roztrhol si moje rúcho kajúcne a radosťou si ma opásal,
13aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy.
Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.
 

Žalm 31 (30)
Dôverná modlitba v súžení

1Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky;
vysloboď ma, veď si spravodlivý.
3Nakloň ku mne svoj sluch,
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa,
opevneným hradom mojej spásy.

4Veď ty si moja sila a moje útočište,
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
5Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili,
lebo ty si moja sila.
6Dotvojich rúk porúčam svojho ducha;
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
7Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly;
ale ja dúfam v Pána.
8Plesám a teším sa, že si milosrdný,
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše
9a nevydalsi ma do rúk nepriateľa:
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

10Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení;
od zármutku mi chabne oko,
duša i vnútro moje.
11Život sa mi v strastiach míňa
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem
a chradnú mi kosti.

12Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú,
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom.
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
13Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy,
som sťa odhodená nádoba.
14Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne
a radia sa o tom, ako ma zabiť.

15Ja sa však spolieham na teba, Pane,
a hovorím: „Ty si môj Boh,
16v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov
a prenasledovateľov.
17Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

18Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba;
nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.
19Nech onemejú pery úlisné,
ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti
v pýche a v pohŕdaní.

20Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna,
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú,
pred zrakom ľudí.
21Záclonou svojej tváre ich kryješ
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš
pred svárlivými jazykmi.

22Pane, buď zvelebený,
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
23Už som si v strachu hovoril:
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu,
keď som volal k tebe.

24Milujte Pána, všetci jeho svätí.
Pán verných chráni,
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
25Vzmužte sa a majte srdce statočné,
vy všetci, čo dúfate v Pána.
 

Žalm 32 (31)
Blažený, komu Pán odpustil neprávosť

1Dávidova poučná pieseň.
Blažený, komu sa odpustila neprávosť
a je oslobodený od hriechu.
2Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta
a v ktorého mysli niet podvodu.

3Pretože som mlčal, chradli mi kosti
a celý deň som nariekal.
4Veď vo dne i v noci doliehala na mňa tvoja ruka
a ako v letných páľavách vysychala mi sila.

5Vyznal som sa ti zo svojho hriechu
a nezatajil som svoj priestupok.
Povedal som si: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.“
A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu.

6Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe v čase tiesne.
A záplavyveľkých vôd
sa k nemu nepriblížia.
7Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením
zahrnieš ma radosťou zo spásy.

8Dám ti múdrosť a poučím ťa o ceste, ktorou máš kráčať;
poradím ti a budem ťa mať stále na očiach.
9Nebuďte ako žrebce či mulice,
ktoré nemajú rozum.
Keď im chceš vložiť uzdu a zubadlo,
nepodídu k tebe.

10Bezbožného stíhajú mnohé strasti;
no dúfajúcich v Pána obklopí milosrdenstvo.
11Radujte sa, spravodliví, v Pánovi a plesajte,
jasajte všetci, čo máte srdce úprimné.
 

Žalm 33 (32)
Chválospev na Pánovu prozreteľnosť

1Plesajte, spravodliví, v Pánovi;
statočným sluší spievať pieseň chvály.
2Oslavujte Pána citarou,
hrajte mu na desaťstrunovej lutne.
3Spievajte mu novú pieseň,
nadšene mu hrajte a volajte na slávu.
4Lebo Pánovo slovo je pravdivé
a verné všetko jeho konanie.

5Miluje spravodlivosť a právo;
milosti Pánovej plná je zem.
6Pánovým slovom povstali nebesia
a dychom jeho úst všetky ich voje.
7Ako do vreca hromadí morské vody,
ako do nádrží zlieva oceány.

8Celá zem nech má bázeň pred Pánom,
pred jeho tvárou nech sa chvejú všetci obyvatelia sveta.
9Lebo on riekol a stalo sa,
on rozkázal a všetko bolo stvorené.
10Pán marí úmysly pohanov,
navnivoč privádza myšlienky národov.
11Ale Pánov úmysel trvá naveky,
myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie.

12Blažený národ, ktorého Bohom je Pán,
blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo.
13Pán hľadí z neba
a vidí všetkých ľudí.
14Pozerá z miesta, kde prebýva,
na všetkých obyvateľov zeme,
15on, čo každému osve utvoril srdce
a chápe všetky ich skutky.

16Neochráni kráľa vojsko početné
ani obra jeho sila mohutná.
17Kôň nepomôže k víťazstvu,
nezachráni, aj keď silou oplýva.
18Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja,
nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,
19aby ich zachránil pred smrťou
a v čase hladu nakŕmil.

20Naša duša očakáva Pána,
on je naša pomoc a ochrana.
21V ňom sa naše srdce raduje
a v jeho sväté meno máme dôveru.
22Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami,
ako dúfame v teba.
 

Žalm 34 (33)
Pán, záchranca spravodlivých

1Tento žalm zložil Dávid,
keď sa tváril pred Abimelechom ako šialený.
Ten ho potom prepustil a on odišiel.
2Pána chcem velebiť v každom čase,
moje ústa budú ho vždy chváliť.
3V Pánovi sa bude chváliť moja duša;
nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.
4Velebte so mnou Pána
a oslavujme jeho meno spoločne.

5Hľadal som Pána a on ma vyslyšal
a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.
6Na neho hľaďte a budete žiariť
a tvár vám nesčervenie hanbou.
7Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal
a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.
8Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných
a vyslobodí ich.

9Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán;
šťastný človek, čo sa utieka k nemu.
10Vy, jeho svätí, bojte sa Pána,
veď bohabojní núdzu nemajú.
11Boháči sa nabiedia a nahladujú,
ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

12Poďte, deti, čujte ma,
naučím vás bázni Pánovej.
13Miluje niekto život
a chce požívať dobro v šťastných dňoch?

14Zdržuj svoj jazyk od zlého
a svoje pery od reči úlisnej.
15Unikaj pred zlom a dobre rob,
hľadaj pokoj a usiluj sa oň.

16Pánove oči hľadia na spravodlivých
a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch.
17Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo,
a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme.

18Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal
a vyslobodil ich zo všetkých tiesní.
19Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené,
a zachraňuje zlomených na duchu.

20Spravodliví majú utrpení veľa,
ale Pán ich vyslobodí zo všetkých.
21Všetky kosti im ochraňuje,
ani jedna sa im nezlomí.

22Hriešnika zloba zahubí
a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest.
23Pán vykúpi duše svojich služobníkov,
nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.
 

Žalm 35 (34)
Pán, záchranca prenasledovaných

 

1Dávidov žalm.
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú,
napadni tých, čo mňa napádajú.
2Vezmi zbroj a štít
a vstaň mi na pomoc.
3Zažeň sa kopijou a sekerou
proti tým, čo ma prenasledujú.
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“

4Nech sa hanbia a červenajú tí,
čo mi číhajú na život;
nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí,
čo mi chcú zle.
5Nech sú ako prach pred vetrom
a nech ich ženie Pánov anjel;
6nech je ich cesta tmavá a klzká
a Pánov anjel nech ich prenasleduje.

7Lebo bez príčiny mi nastavili sieť,
bez dôvodu mi vykopali jamu.
8Nech ho znenazdania stihne pohroma
a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil,
nech sám padne do tej istej pohromy.

9Lež moja duša bude plesať v Pánovi
a bude sa tešiť z jeho pomoci.
10Všetko vo mne bude hovoriť:
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“

11Vystúpili kriví svedkovia
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
12Za dobré sa mi odplácali zlým;
som celkom opustený.

13Keď oni boli chorí,
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom
a v srdci som sa stále modlil.
14Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim;
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

15Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli;
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
16Bez prestania ma trhali,
dráždili ma, posmievali sa mi
a zubami škrípali proti mne.

17Pane, ako dlho sa budeš na to dívať?
Zachráň ma pred ich zlobou
a pred levmi život môj.
18Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení
a chváliť uprostred zástupov.

19Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia,
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
20Lebo nehovoria, čo je na pokoj,
ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.
21Naširoko rozďavujú ústa proti mne,
hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.“

22Pane, ty to vidíš, nuž nemlč;
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
23Prebuď sa, vstaň a zachráň ma,
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

24Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti,
nech sa netešia nado mnou.
25Nech si v srdci nehovoria:
„Dobre, ako sme si želali.“
A nech nehovoria: „Zhltli sme ho.“

26Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna,
čo sa tešia z môjho nešťastia,
nech hanba a potupa zaodeje tých,
čo sa povyšujú nado mňa.
27Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť,
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán,
čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“

28Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti
a bude ťa oslavovať deň čo deň.
 

Žalm 36 (35)
Hriešnikova zloba a Božia dobrota

1Zbormajstrovi. Od Dávida, Pánovho služobníka.
2Neprávosť našepkáva hriešnikovi v hĺbke jeho srdca;
pred jeho očami nieto bázne Božej.

3Sám sebe lichotí do vlastných očí,
aby nemusel poznať svoju neprávosť a zanevrieť na ňu.
4Slová jeho úst sú neprávosť a klam;
prestal už myslieť rozvážne a robiť dobre.
5Na svojom lôžku premýšľa o neprávosti,
dáva sa na cesty nedobré,
nijakej zloby sa neštíti.

6Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia
a tvoja vernosť až k oblakom.
7Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny,
tvoje súdy ako morská hlbina:
ty, Pane, ľuďom i zveri pomáhaš.

8Bože, aké vzácne je tvoje milosrdenstvo!
Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel.
9Opájajú sa blahobytom tvojho domu
a pijú z potoka tvojich rozkoší.
10Veď u teba je zdroj života
a v tvojom svetle uvidíme svetlo.

11Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú,
a spravodlivosť tým, čo majú srdce úprimné.
12Nech ma nezasiahne noha pyšného,
nech mnou nepohne ruka hriešnika.
13Hľa, padli tí, čo páchali neprávosť,
zrútili sa a viac nevstanú.
 

Žalm 37 (36)
Údel zlých a údel spravodlivých

1Dávidov žalm.
Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi
a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť.
2Veď oni uschnú rýchlo ako tráva
a zvädnú ako zelená bylina.

3Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob
a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.
4Hľadaj radosť v Pánovi
a dá ti, za čím túži tvoje srdce.

5Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj,
on sa už postará.
6Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo
a tvoje právo ako poludňajší jas.

7Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho;
nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu,
a s človekom, čo strojí úklady.
8Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť,
nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému.
9Všetci ničomníci budú zničení,
lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme.

10Ešte chvíľku a už nebude hriešnika;
budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš.
11Tichí však zdedia zem
a budú žiť v šťastí a pokoji.

12Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému
a škrípe proti nemu zubami.
13Ale Pán sa mu smeje,
lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň.

14Hriešnici tasia meč
a napínajú luk,
chcú zraziť bedára i chudáka
a zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste.
15Lenže ten meč vnikne do ich vlastného srdca
a ten luk sa im doláme.

16Lepšie to málo, čo má spravodlivý,
než veľké bohatstvá hriešnikov.
17Veď ramená hriešnikov budú polámané,
no spravodlivých posilňuje Pán.

18O život bezúhonných sa stará Pán
a ich dedičstvo trvá naveky.
19V nešťastí zahanbení nebudú
a v čase hladu budú nasýtení.

20Ale hriešnici, tí zahynú,
nepriatelia Pána, tí sa pominú ako nádhera lúk
a stratia sa ako dym.
21Hriešnik si požičiava, a nevracia,
lež spravodlivý má súcit a rozdáva.

22Tí, ktorým žehná Pán, budú dedičmi zeme
a tí, ktorým zlorečí, zahynú.
23Pán upevňuje kroky človeka
a sprevádza ho na ceste.
24Ak padne, neostane ležať,
veď Pán ho drží za ruku.

25Bol som mladík, teraz som starec,
a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený,
ani jeho deti žobrať o chlieb.
26Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava,
na jeho potomstve požehnanie spočinie.

27Vyhýbaj zlu a dobre rob
a budeš mať domov naveky.
28Lebo Pán miluje spravodlivosť
a neopúšťa svojich svätých.
Nespravodlivci navždy vyhynú
a pokolenie bezbožných bude zničené.
29Lež spravodliví zdedia zem,
budú ju obývať na veky vekov.

30Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť
a jeho jazyk hovorí, čo je správne.
31V jeho srdci je zákon Boží
a jeho kroky nezakolíšu.
32Hriešnik striehne na spravodlivého
a usiluje sa ho usmrtiť;
33lenže Pán mu ho v rukách nenechá,
nedá ho odsúdiť, keď bude súdený.

34Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj;
on ťa povýši za dediča zeme
a dožiješ sa záhuby hriešnikov.
35Videl som bezbožného, ako sa vyťahoval
a vypínal sťa céder košatý;
36no sotva som prešiel, už ho tam nebolo,
aj som ho hľadal, ale nenašiel.

37Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého,
lebo budúcnosť patrí pokojamilovným.
38Ale nespravodlivci všetci vyhynú
a potomstvo bezbožných bude vyhubené.
39Spása spravodlivých prichádza od Pána,
on je ich ochrancom v čase súženia.
40Pán im pomôže a oslobodí ich,
vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich,
lebo sa spoliehajú na neho.
 

Žalm 38 (37)
Modlitba hriešnika v najväčšom nebezpečenstve

1Dávidov žalm na spomienku.
2Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení
a netrestaj ma v svojom hneve,
3lebo tvoje šípy utkveli vo mne,
dopadla na mňa tvoja ruka.

4Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta,
pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
5Hriechy mi prerástli nad hlavu
a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

6Rany mi zapáchajú a hnisajú
pre moju nerozumnosť.
7Zohnutý som a veľmi skľúčený,
smutne sa vlečiem celý deň.

8Bedrá mi spaľuje horúčka
a moje telo je nezdravé.
9Nevládny som a celý dobitý,
v kvílení srdca nariekam.

10Pane, ty poznáš každú moju túžbu;
ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
11Srdce mi búcha, sila ma opúšťa
i svetlo v očiach mi hasne.

12Priatelia moji a moji známi
odvracajú sa odo mňa pre moju biedu,
aj moji príbuzní sa ma stránia.
13Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla
a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly
a deň čo deň vymýšľajú úklady.

14Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje,
ako nemý, čo neotvára ústa.
15Podobám sa človekovi, čo nepočuje
a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

16Pane pretože v teba dúfam,
ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
17A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou;
a keď sa potknem,
nech sa nevystatujú nado mňa.“

18Ja, pravda, už takmer padám
a na svoju bolesť myslím ustavične.
19Preto vyznávam svoju vinu
a pre svoj hriech sa trápim.

20Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší,
ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
21Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to,
že som konal dobre.

22Neopúšťaj ma, Pane;
Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
23Ponáhľaj sa mi na pomoc,
Pane, moja spása.
 

Žalm 39 (38)
Prosby chorého

1Zbormajstrovi. Jedutunovi. Dávidov žalm.
2Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie,
aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž,
dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

3Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený,
bolesť sa mi však znova ozvala.
4Srdce sa mi rozpálilo v hrudi
a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
5A môj jazyk preriekol:
„Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní;
nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

6Hľa, na pár piadí si mi dní nameral
a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka,
7každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí,
poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

8A teraz, Pane, ešte čo mám čakať?
Ty si moja nádej.
9Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď
a nevystav ma hlupákovi na posmech.
10Onemel som, neotvorím ústa,
lebo si to ty urobil.

11Odním odo mňa svoje tresty,
bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
12Trestami za hriechy naprávaš človeka.
Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie;
veru, každý človek je len márna vidina.

13Pane, vyslyš moju modlitbu,
nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom;
veď u teba som iba hosť,
len pútnik, ako všetci moji otcovia.
14Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial,
skôr, než odídem a než ma viac nebude.
 

Žalm 40 (39)
Vzdávanie vďaky a prosba o pomoc

1Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2Čakal som, čakal na Pána
a on sa ku mne sklonil.
3Vyslyšal môj nárek
a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.
Nohy mi postavil na skalu
a kroky mi upevnil.
4Do úst mi vložil pieseň novú,
chválospev nášmu Bohu.

Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní
a budú dúfať v Pána.
5Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru
a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.
6Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj;
a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná?
Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky,
toľko ich je, že sa nedajú spočítať.

7Obety a dary si nepraješ,
lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia,
8preto som povedal: „Hľa, prichádzam.
Vo zvitku knihy je napísané o mne,
9že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj,
hlboko v srdci mám tvoj zákon.“

10Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení;
svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.
11Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam,
rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.
Neskrývam tvoju milosť
a pravdu pred veľkým zhromaždením.

12Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo,
tvoja milosť a tvoja pravda nech, mi vždy pomáhajú.
13Zo všetkých strán sa na mňa kopia
nespočetné pohromy,
opantalo ma toľko hriechov,
že nemám o nich prehľadu.
A je ich viac, než mám vlasov na hlave,
až mi z toho srdce zamiera.

14Pane, ráč ma zachrániť,
príď mi čím skôr na pomoc.
15Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna,
čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť.
Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí,
čo mi chcú zle.
16Nech zmeravejú hanbou tí,
čo mi hovoria: „Tak mu treba!“

17No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú.
A tí, čo túžia po tvojej pomoci,
nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán!“
18Ja som síce biedny a úbohý,
no Pán sa stará o mňa.
Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ,
Bože môj, nemeškaj.
 

Žalm 41 (40)
Modlitba chorého

1Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2Blažený, kto pamätá na bedára;
v deň nešťastia ho vyslobodí Pán.
3Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive,
urobí ho šťastným na zemi
a nevydá ho nepriateľom napospas.
4Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne,
v chorobe sníme z neho všetku slabosť.

5Volám: „Pane, zmiluj sa nado mnou,
uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.“
6Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne:
„Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?“
7A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne,
v srdci hromadí zlobu
a potom odíde von a ohovára ma.

8Moji nepriatelia si šuškajú proti mne
a zmýšľajú zle o mne:
9Už ho prikvačila zlá choroba;
a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.“
10Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval
a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

11Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou;
pomôž mi vstať a ja im odplatím.
12Z toho poznám, že ma máš rád,
ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou.
13Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný,
a naveky ma postavíš pred svoju tvár.

14Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela
od vekov až naveky. Staň sa. Amen.