27. jún 2024

Sv. Ladislava
ľubovoľná spomienka
(v Trnavskej arcidiecéze a v Banskobystrickej,
Nitrianskej a Rožňavskej diecéze)

Uhorský kráľ Ladislav vynikal dobročinnosťou voči chudobným, spravodlivosťou a dobrosrdečnosťou. Staral sa o rozvoj náboženského života. Obnovil a postavil množstvo kláštorov. On má zásluhu aj na obnovení Nitrianskeho biskupstva. Zomrel neďaleko Nitry roku 1095. Do zoznamu svätých ho zapísal pápež Celestín III. roku 1192.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Dňa okrídlený posol nám

hlási, že svetlo už je tu.

Buditeľ našich myslí, sám

Kristus nás volá k životu.

Opusťte lôžka vábivé,

vzbuďte sa zo sna, nehlivte;

a čistí, svätí, striezliví

bedlite, lebo prichádzam.

Keď povievaním osvieži

zornička rannú oblohu,

nám pripraveným do práce

nech nádej udelí a jas.

Ježiša hlasno vzývajme,

prosme ho, triezvi vzlykajme,

pokorných prosieb dlhý rad

čistému srdcu nedá spať.

Odožeň, Kriste, temné sny,

pretrhni putá nočnej tmy,

hriech starý ráč nám odpustiť,

v nás nové svetlo zapáliť.

Buď sláva, Kriste láskavý,

tebe i tvojmu Otcovi

aj Duchu, ktorý teší nás

teraz a večne v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Cit lásky v srdciach rozdúchaj,

k sebe nás veď a milosť daj,

a k našim srdciam dobrý buď,

z nich odstráň kal a nezdobu.

Tu ako cudzí kráčame,

jak vyhnanci tu vzlykáme,

ty prístav si a naša vlasť,

do večných siení priveď nás.

Len smädná láska smäd chce mať,

z prameňa pravdy pookriať;

blaha a slasti v očiach dosť

má ľud, čo myslí na milosť.

Nesmierna sláva patrí ti,

oslava hodna pamäti,

bez konca spolu slávia ju,

čo srdcia z nížin dvíhajú.

To daj nám, Otec láskavý,

Syn Otcu rovný, jediný

i s Duchom, ktorý teší nás

a vládne večne v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.

Žalm 44
Pohromy národa
V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)
I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †

naši otcovia nám rozprávali *

o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.

Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *

zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *

nepomohlo im vlastné rameno,

ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *

lebo ich máš rád.

Ty si môj kráľ a môj Boh, *

ty pomáhaš Jakubovi.

Len s tebou sme zahnali nepriateľov *

a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *

ani môj meč ma nezachráni.

Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *

a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.

V Bohu sa budeme chváliť celý deň *

a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *

už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.

Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *

a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.

Vydal si nás ako ovce na zabitie *

a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *

a neobohatil si sa jeho predajom.

Vystavil si nás na potupu susedom *

a na posmech i pohanu nášmu okoliu.

Urobil si z nás príslovie pre pohanov *

a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *

a rumenec hanby mi pokrýva tvár,

keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *

keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Ant. Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.

III

Toto všetko nás postihlo, †

hoci sme nezabudli na teba *

a neporušili sme zmluvu s tebou.

Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *

ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,

a predsa si nás ponížil v kraji líšok *

a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *

a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

či Boh na to nepríde? *

On predsa pozná tajnosti srdca.

Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *

pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *

Vstaň a nezavrhni nás navždy.

Prečo odvraciaš svoju tvár? *

Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

Veď naša duša je pokorená až do prachu, *

naše telo je pritlačené k zemi.

Vstaň, Pane, pomôž nám *

a vykúp nás, veď si milosrdný.

Ant. Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.

Pane, vyjasni tvár nad svojím služobníkom.

A nauč ma svojim ustanoveniam.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Samuelovej

21, 2-10; 22, 1-5

Dávidov útek

V tých dňoch Dávid prišiel do Nobu ku kňazovi Achimelechovi. Achimelech stŕpol, že prišiel Dávid, a povedal mu: „Prečo si sám a nik nie je s tebou?“ Dávid kňazovi Achimelechovi odpovedal: „Kráľ ma poveril istou úlohou a povedal: ‚Nech sa nik nedozvie, načo som ťa poslal a aké príkazy som ti dal,‘ preto som sa so sluhami dohovoril na tom a tom mieste. A teraz mi daj, ak máš poruke, päť chlebov alebo čokoľvek nájdeš.“

Kňaz odpovedal Dávidovi: „Nemám poruke obyčajný chlieb, ale iba posvätný chlieb. Sú sluhovia čistí, najmä od žien?“ Dávid odpovedal kňazovi: „Ak ide o ženy, určite, veď sme sa zdržiavali včera i predvčerom. Keď som odchádzal, boli telá sluhov sväté, hoci je cesta všedná. Tým viac sú svätí dnes, čo sa týka tela.“ Kňaz mu teda dal posvätný chlieb; lebo tam ani nebol iný chlieb, iba obetované chleby, ktoré vzali spred Pána, aby ta mohli dať čerstvý chlieb.

V ten deň sa tam zdržiaval pred Pánom istý muž zo Saulových sluhov, najsilnejší zo Saulových pastierov, Idumejčan menom Doeg.

Dávid povedal Achimelechovi: „Máš tu poruke kopiju alebo meč? Svoj meč ani zbraň som si nevzal so sebou, lebo kráľova úloha súrila.“ Kňaz povedal: „Je tu meč Filištínca Goliáša, ktorého si zabil v údolí Terebinty. Je zavinutý do plášťa za efódom. Ak si chceš vziať ten, vezmi si ho. Iného okrem toho tu ani niet.“ Dávid povedal: „Nijaký iný sa mu nevyrovná, daj mi ho.“

Dávid odtiaľ odišiel a utiekol do jaskyne Odollam. Keď sa to dopočuli jeho bratia a celý dom jeho otca, zostúpili ta k nemu. Zhromaždili sa k nemu všetci, čo boli sužovaní, zadlžení a zatrpknutí v duši; a stal sa ich vodcom. Bolo s ním asi štyristo mužov.

Potom Dávid odtiaľ odišiel do Masfy v Moabsku a povedal moabskému kráľovi: „Nech zostane, prosím, môj otec a moja matka s vami, kým sa nedozviem, čo so mnou urobí Boh.“ A nechal ich u moabského kráľa. Zostali uňho po všetky dni, čo bol Dávid v pevnosti.

Prorok Gad povedal Dávidovi: „Nezostávaj v pevnosti. Vydaj sa na cestu a choď do judejskej krajiny.“ Dávid sa vydal na cestu a prišiel do lesa Haret.

RESPONZÓRIUM

Rim 7, 6; Mk 2, 25. 26

Sme oslobodení od zákona, lebo sme zomreli tomu, čo nás držalo v zajatí. * Slúžme po novom, v Duchu, a nie po starom, podľa litery.

Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný? Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby? * Slúžme.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete

(Č. 43)

Pomoc, ktorou chce Cirkev prispieť k ľudskej činnosti pričinením kresťanov

Koncil nabáda kresťanov, občanov dvoch miest, aby sa usilovali verne plniť svoje pozemské povinnosti, k čomu ich vedie aj duch evanjelia. Ďaleko od pravdy sú tí, čo si vo vedomí, že tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce, myslia, že môžu zanedbávať svoje pozemské povinnosti, pričom im uniká, že práve viera ich zaväzuje plniť si ich, každý podľa stavu, do ktorého bol povolaný. Ale nemenej sa mýlia tí, čo si, naopak, myslia, že sa môžu tak pohrúžiť do pozemskej činnosti, akoby ona nemala celkom nič spoločné s náboženským životom, ktorý podľa nich spočíva len v bohoslužobných úkonoch a v plnení niektorých mravných povinností. Tento rozpor u mnohých ľudí medzi vierou, ktorú vyznávajú, a ich každodenným životom treba označiť za jeden z najvážnejších omylov našich čias. Proti tomuto pohoršeniu sa už v Starom zákone rázne stavali proroci a v Novom zákone mu ešte viac sám Ježiš Kristus hrozí ťažkými trestami. Neslobodno teda stavať nesprávne proti sebe činnosť v zamestnaní a v spoločnosti na jednej strane a náboženský život na druhej. Keď kresťan zanedbáva svoje časné povinnosti, zanedbáva svoje povinnosti voči blížnemu, ba aj voči samému Bohu, a ohrozuje svoju večnú spásu. Kresťania majú skôr nasledovať príklad Krista, ktorý bol remeselníkom, a radovať sa, že môžu vykonávať všetku svoju pozemskú činnosť, pričom svoje ľudské, domáce, profesionálne, vedecké a technické úsilie vovádzajú do jedinej životnej syntézy s náboženskými hodnotami a pod ich najvyšším vedením sa všetko usmerňuje na Božiu slávu.

Svetské povinnosti a činnosti sú vlastnou, aj keď nie výlučnou doménou laikov. Ak teda niečo konajú, či už jednotlivo alebo spoločne, ako občania sveta, nielenže sa budú riadiť zákonmi vlastnými každému odboru, ale budú sa usilovať získať ozajstnú odbornosť na tomto poli. Ochotne budú spolupracovať s ľuďmi, ktorí majú také isté ciele ako oni. Vedomí si požiadaviek viery a obdarení jej silou nech pohotovo hľadajú nové riešenia, keď treba, a nech ich realizujú. Je vecou ich správne vypestovaného svedomia vpísať do života pozemského mesta Boží zákon. Od kňazov majú laici očakávať svetlo a duchovnú silu. Nech si však nemyslia, že ich duchovní pastieri sú vždy takými odborníkmi, alebo že je ich poslaním, aby mali na každý nový, čo ako ťažký problém, poruke konkrétne riešenie. Nech skôr oni sami vo svetle kresťanskej múdrosti a s úctivým zreteľom na učenie učiteľského úradu Cirkvi vezmú na seba príslušnú zodpovednosť.

Laici, ktorí majú činnú účasť na celom živote Cirkvi, nielenže sú povinní napĺňať svet kresťanským duchom, ale sú povolaní aj na to, aby boli uprostred ľudskej spoločnosti vo všetkom Kristovými svedkami.

RESPONZÓRIUM

Ef 5, 8-9; Mt 5, 14. 16

Ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! * Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Vy ste svetlo sveta. Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi. * Ovocie.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, vo svätom Ladislavovi si nám dal príklad, ako ti možno oddane slúžiť v každom povolaní; láskavo nám pomáhaj, aby sme Kristovou náukou zveľaďovali svornosť a upevňovali lásku medzi ľuďmi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky