Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Hodina je tu polnočná,
prorocký hlas nás nabáda:
vzdávajme Bohu pochvalu,
Otcovi vždy aj Synovi,
pravda, aj Duchu Svätému,
veď dokonalú Trojicu
a jednu bytia podstatu
treba nám stále velebiť.
Tento čas taký postrach má,
že anjel posol-pomstiteľ
smrť Egypťanom spôsobil,
zahubil prvorodených.
Pre dobrých je to spásy čas,
neodvážil sa potrestať
ich anjel, lebo na dverách
znamenie krvi zbadal včas.
Veľmi sa Egypt rozžialil,
smútok mal z toľkých pohrebov,
no Izrael sa radoval,
chránený krvou baránka.
My sme ten pravý Izrael,
v tebe sa, Pane, tešíme,
diabla i zla sa chránime,
chránení krvou Baránka.
Predobrý Kráľ, nech hodni sme
uvidieť slávu nebeskú,
kde túžime ťa velebiť
a chvály vzdávať naveky. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Vitaj, deň, čo žiare slávy zdobia,
šťastný deň, keď Pán vstal zo záhrobia!
Nech ťa naše chvály krajším robia,
ty deň prvý!
Svetlo zhora beľmo z očí stiera,
hrobom zhŕda Pán, hoc smrť sa vzpiera,
nový mier zem s nebom uzaviera
v spásnej Krvi.
Súdil Otec pravdy. Po ortieli
pod zákonom hriechu ľudia mreli.
Keď sa voslep uberal svet celý
do záhuby,
Božia múdrosť a moc prezázračná
nastolila lásku, zmizli mračná
hnevu. Krehká duša, buď mu vďačná,
on ťa ľúbi.
Ten sám z mŕtvych vstal, čo mŕtvych budí,
milostivý obroditeľ ľudí
ovečku si nežne túli k hrudi
spopod hložia.
Pokoj v nebi, pokoj v ľudskej duši!
Súlad lásky nech nič nenaruší!
Víťazovi nad zlom právom sluší
sláva Božia.
K ľubozvuku, ktorý nebom krúži,
matka Cirkev svoje spevy druží
a s ňou spieva ľud, čo verne slúži
Božej vôli.
Po víťazstve nad smrťou v jej ríši
našu radosť bieda neutíši
a náš spev nech z mrku k jasnej ríši
zahlaholí! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach *
a upevnil ho na vodách.
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †
čo nedvíha svoju dušu k márnosti *
a neprisahá falošne.
Taký dostane požehnanie od Pána *
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
Ant. Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ant. 2 Velebte, národy, nášho Boha; on dal život našej duši. Aleluja.
Jasaj Bohu, celá zem; †
hrajte a spievajte na slávu jeho mena, *
vzdávajte mu chválu.
Hovorte Bohu: „Aké úžasné sú tvoje diela. *
Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.
Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, *
nech ospevuje tvoje meno.“
Poďte a pozrite na Božie diela; *
úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.
More premieňa na suchú zem, †
rieku možno prejsť suchou nohou; *
preto sa tešíme z neho.
Svojou mocou panuje naveky, †
očami pozoruje národy; *
aby sa buriči nevypínali.
Velebte, národy, nášho Boha *
a rozhlasujte jeho chválu;
on dal život našej duši *
a chráni naše nohy pred pádom.
Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, *
pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.
Voviedol si nás do osídla, *
na plecia si nám naložil súženia.
Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; †
prešli sme cez oheň a cez vodu, *
ale napokon si nám dal pookriať.
Ant. Velebte, národy, nášho Boha; on dal život našej duši. Aleluja.
Ant. 3 Počúvajte, všetci ctitelia Boží, aké veľké veci mi urobil. Aleluja.
Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, *
splním ti sľuby,
ktoré ti zložili moje pery *
a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.
Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, *
obetujem ti býčky a kozliatka.
Poďte sem a počúvajte, †
všetci ctitelia Boží, *
vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.
Moje ústa ho vzývali *
a môj jazyk velebil.
Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, *
Pán by ma nevyslyšal.
Ale Boh ma vyslyšal, *
všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.
Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu *
a neodňal mi svoje milosrdenstvo.
Ant. Počúvajte, všetci ctitelia Boží, aké veľké veci mi urobil. Aleluja.
Živé je Božie slovo a účinné.
Ostrejšie ako každý dvojsečný meč.
PRVÉ ČÍTANIE
Začiatok Prvého listu svätého apoštola Pavla Solúnčanom
1, 1 – 2, 12
Pavlova starosť o solúnsku cirkev
Pavol, Silván a Timotej solúnskej cirkvi v Bohu Otcovi a v Pánu Ježišovi Kristovi: Milosť vám a pokoj.
Ustavične vzdávame vďaky Bohu za vás všetkých, keď si na vás spomíname vo svojich modlitbách. Bez prestania myslíme pred Bohom a naším Otcom na dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v nášho Pána Ježiša Krista. Vieme, bratia, Bohom milovaní, o vašom vyvolení, lebo naše evanjelium neprišlo k vám iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom a v celej plnosti; veď viete, akí sme boli medzi vami kvôli vám.
A vy ste napodobňovali nás i Pána, keď ste vo veľkom súžení s radosťou Ducha Svätého prijímali slovo, takže ste sa stali vzorom všetkým veriacim v Macedónsku a v Achájsku. Lebo od vás sa Pánovo slovo rozšírilo nielen po Macedónsku a Achájsku, ale vaša viera v Boha sa stala známou na každom mieste, takže už nemusíme nič hovoriť. Veď oni sami rozprávajú o nás, ako sme k vám prišli a ako ste sa od modiel obrátili k Bohu, aby ste slúžili Bohu živému a pravému a očakávali z neba jeho Syna, ktorého vzkriesil z mŕtvych; Ježiša, ktorý nás zachraňuje od budúceho hnevu.
Veď sami viete, bratia, že sme k vám neprišli nadarmo. Ale po toľkom utrpení a potupovaní, ako viete, vo Filipách, vo svojom Bohu sme našli odvahu hlásať vám Božie evanjelium uprostred mnohých ťažkostí. Lebo naše povzbudzovanie nepochádza z omylu ani z nekalých pohnútok, ani nebolo falošné. Ale ako nás Boh vyskúšal, že nám možno zveriť evanjelium, tak hovoríme, nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia. Nikdy sme sa, ako viete, nezaliečali rečami, ani nás nehnalo lakomstvo, Boh je svedok, ani sme nehľadali slávu u ľudí, ani u vás, ani u iných. Hoci sme ako Kristovi apoštoli mohli zavážiť, boli sme medzi vami malí, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti. Tak sme vás milovali, že by sme vám najradšej boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; takými drahými ste sa nám stali. Veď sa, bratia, pamätáte na našu prácu a námahu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám hlásali Božie evanjelium. Sami ste svedkami aj Boh, ako sväto, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali voči vám veriacim. Viete predsa, že sme každého z vás, ako otec svoje deti, prosili, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Boha, ktorý vás volá do svojho kráľovstva a slávy.
RESPONZÓRIUM
Porov. 1 Sol 1, 9b. 10; 3, 12a. 13
Obrátili ste sa k Bohu, aby ste slúžili Bohu živému a pravému a očakávali z neba jeho Syna, ktorého vzkriesil z mŕtvych; * Ktorý nás zachraňuje od budúceho hnevu.
Nech Pán zveľadí vašu lásku navzájom i voči všetkým, nech posilní vaše srdcia vo svätosti, keď príde Pán. * Ktorý.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Smyrňanom
(Inscriptio; nn. 1, 1 – 4, 1: Funk 1, 235-237)
Kristus nás povolal do svojho kráľovstva a slávy
Ignác, nazývaný aj Teoforus, cirkvi Boha Otca a milovaného Ježiša Krista v Smyrne v Ázii, ktorá z milosrdenstva obsiahla všetky dary, je naplnená vierou a láskou, nechýba jej nijaká milosť a je milá Bohu a nositeľka svätosti, hojnú spásu v nepoškvrnenom duchu a v Božom slove.
Oslavujem Ježiša Krista, Boha, ktorý vás urobil takými múdrymi. Zbadal som, akí ste dokonalí v neochvejnej viere, akoby ste boli s telom i dušou klincami pribití na kríž Pána Ježiša Krista, ako ste skrze Kristovu krv ustálení v láske, ako plnou a pevnou vierou veríte v nášho Pána, že naozaj pochádza „podľa tela z Dávidovho rodu“, že je podľa Božej vôle a moci Božím Synom, že sa naozaj narodil z Panny, že ho Ján pokrstil, „aby splnil všetko, čo je spravodlivé“, a že bol naozaj za vlády Poncia Piláta a tetrarchu Herodesa klincami za nás pribitý v tele (my sme ovocím jeho božsky požehnaného umučenia), aby svojím zmŕtvychvstaním naveky vztýčil zástavu pre svojich svätých a veriacich tak u Židov, ako u pohanov, v jedinom tele svojej Cirkvi.
Lebo toto všetko vytrpel pre nás, aby sme dosiahli spásu. A naozaj trpel, ako sa naozaj aj sám vzkriesil.
Ja viem, že aj po zmŕtvychvstaní bol v tele, a verím, že ešte aj teraz je v tele. A keď prišiel k Petrovi a jeho spoločníkom, povedal im: „Chyťte ma, dotknite sa ma a presvedčte sa, že nie som duchovný prízrak.“ A hneď sa ho dotkli a uverili, že má telo aj dušu. Preto pohrdli aj smrťou a stali sa víťazmi nad smrťou. Po zmŕtvychvstaní s nimi jedol a pil ako telesná bytosť, hoci duchovne bol spojený s Otcom.
Toto vám pripomínam, milovaní, hoci viem, že zmýšľate takisto.
RESPONZÓRIUM
Gal 2, 19. 20
Zomrel som zákonu, aby som žil Bohu. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, * Ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.
S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. * Ktorý ma miluje.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime.
MODLITBA
Modlime sa.
Pane a Bože náš, dopraj, aby sme ťa uctievali celou dušou a všetkých ľudí milovali opravdivou láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky