25. máj 2024

Spomienka Panny Márie v sobotu
ľubovoľná spomienka

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Kráľ a Pán sveta, ktorému

znie pieseň zeme, vesmíru,

v pokore veľkej skrytý je

v prečistom lone Márie.

Mesiac i slnko a ich jas

slúžia mu verne v každý čas;

milosťou Božou žiariacou

nosí ho Panna pod srdcom.

Jak šťastná, Matka, nad tým si,

že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,

čo vesmír v dlani ukrýva,

v tebe jak v chráme prebýva.

Čula si sväté posolstvo,

požehnal ťa Duch materstvom,

po ktorom túžia národy,

i nám sa z teba narodil.

Ježišu, z Panny zrodený,

sláva ti, Bože útechy;

Otcovi, Duchu Svätému

nech sa česť vzdáva naveky. Amen.

Alebo:

Panenská Matka, dcérou si

blaženou Syna milého,

skromná vždy, no si vzácnejšia

nad tvory sveta celého.

Odveký náš vzor, poňatý

v tvorivom Božom zámere,

ozdoba sveta najkrajšia,

skveješ sa celá v nádhere.

Tak šľachtíš ľudskú prírodu,

že sám jej Tvorca vznešený

sa do nej včlenil skrz teba

k úžasu všetkých stvorení.

A v tvojom lone panenskom

oheň sa Božej lásky vzňal

a v jeho teple materskom

zem rajské kvety vyháňa.

Otca i Ducha aj Syna

tvojho nech všetko pochváli,

že ťa tri božské osoby

do rúcha slávy odiali. Amen.

Alebo hymnus Mária, ty vždy láskavo ako na prvé vešpery zo spoločnej časti na sviatky Panny Márie:

Mária, ty vždy láskavo

počúvaš prosby všetkých nás;

prosíme vrúcne, pokorne:

stoj pri nás, Matka, v každý čas.

Stoj pri nás, keď nás do okov

hriešny čin, vina zoviera;

pomôž nám putá roztrhnúť,

keď srdce v hriechu zomiera.

Stoj pri nás, keď svet pred náš zrak

vyčarí veci vábivé,

aby sme neopustili

loď spásy, nebo žiarivé.

Stoj pri nás, Matka, v úzkosti,

keď telu hrozia pohromy;

vypros nám časy pokojné,

nech večnosť žiari na zemi.

Buď svojim deťom útechou

v hodine smrti, v súžení,

by na tvoj mocný príhovor

dosiahli večné odmeny.

Otca i Ducha aj Syna

tvojho nech všetko pochváli,

že ťa tri božské osoby

do rúcha slávy odiali. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Žalm 107
Vďaka za oslobodenie
Boh zoslal synom Izraela slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista. (Sk 10, 36)
I

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *

ktorých vykúpil z rúk protivníkových

a zhromaždil z rozličných krajín †

od východu i západu, *

od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *

nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

Mali hlad a smäd, *

ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Na správnu cestu ich priviedol, *

aby šli po nej k trvalému bydlisku.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo smädného napojil *

a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, *

sputnaní biedou a železom,

lebo sa vzopreli Božím výrokom *

a zámery Najvyššieho zavrhli.

Preto ich srdce útrapami pokoril, *

ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *

a ich putá rozlomil.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo rozdrvil brány bronzové *

a rozlomil závory zo železa.

Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.

II

Na ceste neprávosti rozum stratili *

a trpeli za svoje priestupky.

Každý pokrm sa im sprotivil *

a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *

a vyslobodil ich zo záhuby.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

Obetu chvály nech mu prinesú, *

o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori *

a na veľkých vodách robili obchody.

Tam videli diela Pánove *

a na hlbočinách jeho zázraky.

Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *

až sa morské vlny vzdúvali;

priam k nebu stúpali †

a vzápätí sa prepadali do hlbín; *

duša im hrôzou zmierala.

Knísali sa a tackali ako opití; *

boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok *

a morské vlny umĺkli.

Tešili sa, že vlny utíchli, *

a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *

a nech ho chvália v zbore starších.

Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.

Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

III

Potoky na púšť premenil *

a na súš vodné pramene,

úrodnú zem na soľnú step *

pre zlobu jej obyvateľov.

A z púšte zasa urobil jazerá, *

z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil *

i založili si trvalé bydlisko.

Obsiali polia a vysadili vinice *

a získali bohatú úrodu.

I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *

a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *

pod ťarchou nešťastia a bolesti.

Opovrhnutím zahrnul kniežatá *

a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Chudákov však z biedy povzniesol, *

ich rody ako stáda rozmnožil.

Spravodliví to uvidia a potešia sa, *

ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *

a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.

Tvoje súdy sú ako morská hlbina.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Kazateľ

11, 7 – 12, 14

Výroky o starobe

Príjemné je svetlo,

a vidieť slnko očiam lahodí.

Ale keby človek žil mnoho rokov

a v nich vo všetkých sa radoval,

musí pamätať na temné dni,

lebo ich bude veľa:

všetko, čo príde, je márnosť.

Raduj sa teda, junák, vo svojej mladosti,

nech je šťastné tvoje srdce v dňoch tvojich mladých liet.

Kráčaj po cestách svojho srdca,

kam ťa tvoje oči povedú.

Ale vedz, že za to všetko

Boh ťa na súd predvolá.

Odstráň starosti zo svojho srdca

a svoje telo chráň pred chorobou,

lebo mladosť a bujarosť sú márne.

Mysli na svojho Stvoriteľa

v dňoch svojej mladosti,

prv, ako príde čas zármutku

a priblížia sa roky, o ktorých povieš:

„Tie nemám rád.“

Mysli na neho, kým sa ti nezatemní

slnko i svetlo, mesiac a hviezdy

a nevrátia sa mrákavy po daždi.

Keď sa ti začnú chvieť strážcovia domu

a sklátia sa muži udatní,

ženy čo melú, ustanú v práci, lebo ich je málo,

a tma zaľahne na tie, čo vyzerajú oknami,

keď sa ti zavrú dvere od ulice

a oslabne vrzgot žarnova,

keď sa vstáva na spev vtáčika

a utíchnu všetky dcéry spevavé;

budú sa báť výšok

a ľakať sa budú na cestách.

Mandľovník zakvitne,

kobylka sa bude plaziť

a kapara sa rozsype,

lebo človek pôjde do svojho večného domova

a po námestí budú chodiť oplakávači.

Mysli na neho, kým sa nepretrhne strieborný povrazec

a nerozbije zlatá čaša,

kým nepraskne džbán pri prameni

a nezlomí sa koleso na studni,

kým sa nevráti prach do zeme, kde bol predtým,

a duch sa nevráti k Bohu, ktorý ho dal.

Márnosť nad márnosť,

hovorí Kazateľ,

všetko je márnosť.

Okrem toho, že Kazateľ bol veľmi múdry, učil aj ľud poznaniu. Zvažoval, skúmal a zložil veľa prísloví. Kazateľ hľadal lahodné slová a spísal vynikajúce reči plné pravdy. Slová múdrych sú ako ostne a ako zatlčené klince sú učitelia zbierok vydaných od jedného pastiera. Syn môj, iné ako tieto nehľadaj. Písaniu množstva kníh niet konca a časté premýšľanie unavuje telo. Všetko si počul. Končím slovami: Boj sa Boha, zachovávaj jeho príkazy, lebo toto je celý človek. A všetko, čo sa deje, Boh postaví pred súd, aj všetko tajné, či už dobré a či zlé.

RESPONZÓRIUM

Ž 71, 17. 9a; porov. Ž 16, 11

Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné. * Neodožeň ma v čase staroby.

Naplníš ma radosťou pred svojou tvárou, po tvojej pravici večná slasť. * Neodožeň.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého Prokla, carihradského biskupa

(De nativitate Domini, 1-2: PG 65, 843-846)

Ten, čo miluje človeka, stal sa človekom a narodil sa z Panny

„Nech sa tešia nebesia a z oblakov nech prší pravda“, „lebo Pán sa zmiloval nad svojím ľudom“. „Nech sa tešia nebesia“, lebo tak, ako boli ony na počiatku stvorené, Stvoriteľ urobil aj Adama z panenskej zeme a on sa stal Božím dôverným priateľom. „Nech sa tešia nebesia“, lebo teraz je zásluhou nášho Pána, ktorý prišiel v tele, zem posvätená a ľudské pokolenie oslobodené od modlárskych obetí. „Z oblakov nech prší pravda“, lebo dnes bol odstránený Evin hriech, vyrovnaný čistotou Panny Márie a Bohočlovekom, ktorý sa z nej narodil. Dnes bol Adam vyslobodený zo starej kliatby noci, do ktorej bol odsúdený.

Kristus sa narodil z Panny. Vzal si z nej telo v tomto prirodzenom poriadku, ako sa mu páčilo: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Preto sa Panna stala matkou Božou. Matka je pannou, lebo bez semena porodila vtelené Slovo; zachovala si panenstvo, pretože to chcel ten, čo sa z nej zázračne narodil. Ona je matkou ľudskej prirodzenosti Božieho slova, ktoré sa v nej vtelilo, zjavilo a spojilo z múdrosti a vôle toho, ktorý robí zázraky. Svätý Pavol hovorí: „Z nich podľa tela pochádza Kristus.“

On bol taký, aký je aj teraz, a taký bude a zostane. Kvôli nám sa však stal človekom. Miloval ľudí a stal sa človekom, tým, čím nebol. Stal sa človekom, ale zostal Bohom bez najmenšej premeny. Kvôli mne sa stal mne podobným. Stal sa tým, čím nebol, a pritom si zachoval to, čím bol. A konečne stal sa človekom, aby naše utrpenia urobil svojimi, aby sme sa mohli stať adoptovanými deťmi a aby nám pomohol do kráľovstva, ktorého hodnými nech nás urobí milosť a milosrdenstvo Pána Ježiša Krista. Jemu s Otcom i Duchom Svätým sláva, česť a moc teraz, v každom čase a po všetky veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

Porov. Ž 72, 6. 19; Zjv 21, 3

Ako dážď spadne na rúno; * A Božou velebou sa naplní celá zem.

Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A Boh bude medzi nimi prebývať. A sám Boh — ich Boh — bude s nimi. * A Božou.

Alebo:

Z Rečí blahoslaveného opáta Guerika

(Sermo 1 in Assumptione beatæ Mariæ: PL 185, 187-189)

Mária, matka Krista a matka kresťanov

Mária porodila jedného; tak, ako je jediným Synom Otca na nebesiach, je jediným dieťaťom matky na zemi. A ona je jediná panna matka; len ona sa môže pochváliť, že porodila jediného Otcovho Syna, a objímať tohto svojho jediného vo všetkých jeho údoch; a neštíti sa volať matkou všetkých, v ktorých pozná hotovú alebo tvoriacu sa podobu svojho Krista.

Prvá Eva bola viac macocha ako matka, lebo svoje deti poznačila skôr smrťou ako počiatkom svetla. Voláme ju „matkou všetkých žijúcich“, ale vysvitlo, že je skôr vrahyňou žijúcich alebo rodičkou zomierajúcich, lebo narodiť sa z nej nie je nič iné ako narodiť sa pre smrť. A pretože nebola schopná správne naplniť svoje meno, tajomstvo naplnila tá, ktorá je ako Cirkev, pretože sa jej podobá, matkou všetkých, čo sa znovu rodia pre život. Ak je totiž matkou života, z ktorého žijú všetci, keď ho porodila, tak istým spôsobom znovuzrodila všetkých, čo majú žiť týmto životom.

Kristova blahoslavená matka chce byť tajomným spôsobom matkou kresťanov. Preto sa o nich matersky stará a úprimne ich miluje. Nezatvrdne voči deťom, akoby neboli jej, lebo jej vnútro, len raz oplodnené, sa nikdy nevysilí, nikdy neprestane rodiť plody lásky.

Ak už Kristov služobník starostlivo a s láskou vždy znovu rodí svoje deti, „kým v nich nebude stvárnený Kristus“, o koľko viac Kristova matka? Aj Pavol splodil tých, ktorí sa pre jeho hlásanie znovuzrodili slovom pravdy, ale Mária to urobila oveľa vznešenejšie a svätejšie, keď porodila samo Slovo. Uznávam Pavlovu službu hlásania, ale viac obdivujem a uctievam tajomstvo Máriinej plodnosti.

Všimni si, ako sa deti priznávajú k matke: hnané akousi prirodzenou dôverou, založenou na láske, najprv a najčastejšie volajú meno matky a vo všetkých ťažkostiach a nebezpečenstvách utekajú ako maličkí do matkinho náručia. Preto si myslím, že nie je nerozumné vzťahovať na tieto deti to, čo jej prisľúbil prorok: „Budú v tebe bývať tvoje deti;“ pritom nepochybujeme, že sa toto proroctvo vzťahuje v prvom rade na Cirkev.

A tak ak teraz žijeme s pomocou matky Najvyššieho, prebývame pod jej ochranou akoby v tôni jej perutí; a aj potom, keď budeme mať účasť na jej sláve, bude nás tešiť akoby v svojom lone. Vtedy sa budú všetci jedným hlasom tešiť a blahoželať matke: „V tebe prebývame všetci, čo sa radujeme,“ svätá Božia Rodička.

RESPONZÓRIUM

Mt 1, 20. 21; Mich 5, 3-4

Čo sa v Márii počalo, je z Ducha Svätého; porodí Syna. * On vyslobodí svoj ľud z hriechov.

Bude veľký až po končiny zeme; on bude pokoj. * On vyslobodí.

Alebo iné:

Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho

(De coemeterio et de cruce, 2: PG 49, 396)

Adam a Kristus, Eva a Mária

Videl si obdivuhodné víťazstvo? Videl si veľký čin na kríži? Môže byť niečo ešte obdivuhodnejšie? Budeš ešte viac žasnúť, keď si všimneš spôsob tohto víťazstva. Čím diabol zvíťazil, tým ho Kristus porazil. Vzal jeho vlastné zbrane a nimi ho premohol. Počúvaj, ako.

Panna, drevo a smrť boli znaky našej porážky. Panna bola Eva, lebo ešte nepoznala muža, drevo bol strom a smrť bol Adamov trest. A pozri, zasa Panna, drevo a smrť: znamenia porážky sa stali znakmi víťazstva. Namiesto Evy je Mária, namiesto stromu poznania dobra a zla strom kríža a namiesto Adamovej smrti Kristova smrť.

Vidíš, čím zvíťazil, tým bol porazený! Pri strome diabol zničil Adama, na strome Kristus premohol diabla. To prvé drevo posielalo do podsvetia, toto druhé však odtiaľ vyvolalo tých, čo sa ta dostali. Ďalej, prvé drevo zahalilo oklamaného a nahého človeka, toto druhé všetkým vo výške ukázalo nahého víťaza. Prvá smrť odsúdila tých, čo sa po nej narodili, táto smrť zobudila aj tých, čo sa narodili pred ňou. „Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove?“ Smrť nás urobila nesmrteľnými: toto je veľký čin kríža.

Pochopil si toto víťazstvo? Rozumieš aj spôsobu tohto víťazstva? Teraz pozri, ako sa toto víťazstvo zrodilo bez našej námahy a bez nášho potu. My sme krvou nesfarbili zbrane, nestáli sme v šíku, neboli sme ranení, ani sme nevideli boj, a predsa sme zvíťazili; bojoval Pán, veniec sme dostali my. Keď sme teda zvíťazili, spievajme dnes radostným hlasom víťazné piesne ako vojaci; oslavujme Pána: „Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Kdeže je tvoj osteň, podsvetie?“

Na kríži sa nám zrodili tieto slávne činy: kríž je víťazné znamenie proti diablovi, meč proti hriechu, ktorým Kristus prebodol hada; kríž je Otcova vôľa, sláva Jednorodeného, plesanie Ducha, hrdosť anjelov, istota Cirkvi, Pavlova chvála, ochrana svätých a svetlo celého sveta.

RESPONZÓRIUM

Na pokyn Pána, ktorý štedro rozdáva dary, * Ako tŕnie rodí ruže, tak Eva zrodila Máriu.

Aby čnosť zahladila neprávosť a milosť hriech. * Ako tŕnie.

Alebo iné:

Z dogmatickej konštitúcie Lumen gentium Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi

(Č. 63-65)

Mária je obraz Cirkvi

Blahoslavená Panna je pre dôstojnosť a úlohu Božieho materstva, ktoré ju spája so Synom Vykupiteľom, a pre svoje mimoriadne milosti a dary veľmi úzko spojená aj s Cirkvou. Už svätý Ambróz učil, že Bohorodička je obrazom Cirkvi vo viere, láske a dokonalej jednote s Kristom.

V tajomstve Cirkvi, ktorá sa tiež právom nazýva pannou a matkou, je blahoslavená Panna Mária na prvom mieste a dáva vynikajúci a jedinečný príklad panenstva a materstva. Veď ona s vierou a poslušne bez muža, Duchom Svätým zatônená, porodila Syna samého Otca a ako nová Eva bez zaváhania uverila nie starému hadovi, ale Božiemu poslovi. Ona porodila Syna, ktorého Boh urobil „prvorodeným medzi mnohými bratmi“, teda medzi veriacimi, a ona s materskou láskou spolupracuje na ich zrode a výchove.

Cirkev rozjíma o jej tajomnej svätosti, napodobňuje jej lásku, verne plní Otcovu vôľu a sama sa stáva matkou tým, že verne prijíma Božie slovo: hlásaním a krstom rodí pre nový, nesmrteľný život deti počaté z Ducha Svätého a narodené z Boha. A Cirkev je aj panna, ktorá neporušene a čisto zachováva vernosť Ženíchovi a podľa príkladu matky svojho Pána mocou Ducha Svätého panensky stráži neporušenú vieru, pevnú nádej a úprimnú lásku.

Kým v blahoslavenej Panne Cirkev už dosiahla dokonalosť a je „bez škvrny a vrásky“, veriaci sa ešte musia namáhať, aby zvíťazili nad hriechom a rástli vo svätosti. Preto upierajú oči na Máriu, ktorá žiari celému spoločenstvu vyvolených ako vzor čností. Cirkev na ňu s láskou myslí, rozjíma o nej vo svetle Slova, ktoré sa stalo človekom, a tak s posvätnou úctou preniká stále hlbšie do najväčšieho tajomstva vtelenia a stále viac vrastá do podobnosti so svojím Ženíchom.

Mária prenikla hlboko do dejín spásy a istým spôsobom v sebe spája a vyžaruje najhlbšie pravdy viery. Preto keď o nej hovoríme a keď ju uctievame, ona privádza veriacich k svojmu Synovi, k jeho obete a láske k Otcovi. A zasa keď Cirkev hľadá Kristovu slávu, je stále podobnejšia svojmu vznešenému vzoru, nepretržite napreduje vo viere, nádeji a láske a vo všetkom hľadá a plní Božiu vôľu.

Preto Cirkev aj pri svojej apoštolskej činnosti právom hľadí na tú, ktorá porodila Krista. On sa počal z Ducha Svätého a narodil sa z Panny, aby sa prostredníctvom Cirkvi narodil a rástol aj v srdciach veriacich. Táto Panna bola v svojom živote príkladom materskej lásky, ktorá má oživovať všetkých, čo spolupracujú s Cirkvou na znovuzrodení ľudí.

RESPONZÓRIUM

Skrze Pannu Máriu sa veriacim zjavila spása sveta. * Jej slávny život ožaruje všetky cirkvi.

S oddanou láskou oslavujme pamiatku blahoslavenej Panny Márie. * Jej slávny.

MODLITBA

Modlime sa.

Vyberie sa jedna z nasledujúcich:

1.

Pane a Bože náš, daj nám tešiť sa stálemu zdraviu tela i duše a na mocný príhovor preblahoslavenej Panny Márie ochraňuj nás v ťažkostiach tohto života a priveď nás do večnej radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

2.

Prosíme ťa, milosrdný Bože, odpusť nám naše viny, a keďže sa nemôžeme spoliehať na vlastné zásluhy, zachráň nás na orodovanie Rodičky tvojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

3.

Milosrdný Otče, nábožne slávime pamiatku panenskej matky tvojho Syna a prosíme ťa, poskytni nám slabým pomoc, aby sme na jej orodovanie mohli povstať z hriechu k novému životu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

4.

Veľký a svätý Bože, nech nám pomáha na životnej púti mocné orodovanie slávnej Panny Márie, aby sme pod jej ochranou boli oslobodení od každého nebezpečenstva a radovali sa z tvojho pokoja. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

5.

Dobrotivý Bože, dnes si s úctou spomíname na najsvätejšiu Pannu, ktorú si zahrnul darmi svojej milosti; na jej orodovanie udeľ aj nám z bohatstva svojej dobroty, aby sme ti cez celý život slúžili s oddaným srdcom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

6.

Všemohúci Bože, sme šťastní, že si nám dal Pannu Máriu za mocnú ochrankyňu; prosíme ťa, na jej materský príhovor zbav nás všetkého zla na zemi a priveď nás do večnej radosti v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky