27. február 2024

Utorok, Pôstne obdobie, 2. týždeň
2. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pánovi zver svoje cesty; on sa už postará.

Žalm 37
Údel zlých a údel spravodlivých
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. (Mt 5, 5)
I

Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi *

a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť.

Veď oni uschnú rýchlo ako tráva *

a zvädnú ako zelená bylina.

Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob *

a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.

Hľadaj radosť v Pánovi *

a dá ti, za čím túži tvoje srdce.

Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, *

on sa už postará.

Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo *

a tvoje právo ako poludňajší jas.

Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho; †

nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu, *

a s človekom, čo strojí úklady.

Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť, *

nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému.

Všetci ničomníci budú zničení, *

lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme.

Ešte chvíľku a už nebude hriešnika; *

budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš.

Tichí však zdedia zem *

a budú žiť v šťastí a pokoji.

Ant. Pánovi zver svoje cesty; on sa už postará.

Ant. 2 Vyhýbaj zlu a dobre rob; spravodlivých posilňuje Pán.

II

Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému *

a škrípe proti nemu zubami.

Ale Pán sa mu smeje, *

lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň.

Hriešnici tasia meč *

a napínajú luk,

chcú zraziť bedára i chudáka *

a zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste.

Lenže ten meč vnikne do ich vlastného srdca *

a ten luk sa im doláme.

Lepšie to málo, čo má spravodlivý, *

než veľké bohatstvá hriešnikov.

Veď ramená hriešnikov budú polámané, *

no spravodlivých posilňuje Pán.

O život bezúhonných sa stará Pán *

a ich dedičstvo trvá naveky.

V nešťastí zahanbení nebudú *

a v čase hladu budú nasýtení.

Ale hriešnici, tí zahynú, †

nepriatelia Pána, tí sa pominú ako nádhera lúk *

a stratia sa ako dym.

Hriešnik si požičiava, a nevracia, *

lež spravodlivý má súcit a rozdáva.

Tí, ktorým žehná Pán, budú dedičmi zeme *

a tí, ktorým zlorečí, zahynú.

Pán upevňuje kroky človeka *

a sprevádza ho na ceste.

Ak padne, neostane ležať, *

veď Pán ho drží za ruku.

Bol som mladík, teraz som starec, †

a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený, *

ani jeho deti žobrať o chlieb.

Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava, *

na jeho potomstve požehnanie spočinie.

Vyhýbaj zlu a dobre rob *

a budeš mať domov naveky.

Lebo Pán miluje spravodlivosť *

a neopúšťa svojich svätých.

Nespravodlivci navždy vyhynú *

a pokolenie bezbožných bude zničené.

Lež spravodliví zdedia zem, *

budú ju obývať na veky vekov.

Ant. Vyhýbaj zlu a dobre rob; spravodlivých posilňuje Pán.

Ant. 3 Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj.

III

Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť *

a jeho jazyk hovorí, čo je správne.

V jeho srdci je zákon Boží *

a jeho kroky nezakolíšu.

Hriešnik striehne na spravodlivého *

a usiluje sa ho usmrtiť;

lenže Pán mu ho v rukách nenechá, *

nedá ho odsúdiť, keď bude súdený.

Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj; †

on ťa povýši za dediča zeme *

a dožiješ sa záhuby hriešnikov.

Videl som bezbožného, ako sa vyťahoval *

a vypínal sťa céder košatý;

no sotva som prešiel, už ho tam nebolo, *

aj som ho hľadal, ale nenašiel.

Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého, *

lebo budúcnosť patrí pokojamilovným.

Ale nespravodlivci všetci vyhynú *

a potomstvo bezbožných bude vyhubené.

Spása spravodlivých prichádza od Pána, *

on je ich ochrancom v čase súženia.

Pán im pomôže a oslobodí ich, †

vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich, *

lebo sa spoliehajú na neho.

Ant. Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj.

Hľa, teraz je milostivý čas.

Teraz je deň spásy.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

16, 1-18. 35

Dážď manny na púšti

Celá izraelská pospolitosť sa pohla z Elimu a v pätnásty deň druhého mesiaca po východe z Egypta prišla na púšť Sin, ktorá je medzi Elimom a Sinajom.

A celá izraelská pospolitosť šomrala na púšti proti Mojžišovi a Áronovi. Synovia Izraela im vraveli: „Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v egyptskej krajine, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa a chleba sme sa mohli najesť dosýta. Prečo ste nás vyviedli na túto púšť? Aby ste celú pospolitosť umorili hladom?“

Pán povedal Mojžišovi: „Hľa, ja vám zošlem chlieb z neba ako dážď. Ľud nech potom vyjde a nech si nazbiera, koľko bude potrebovať na každý deň. Tak ho vyskúšam, či hodlá kráčať podľa môjho zákona, alebo nie. V šiesty deň nech odložia z toho, čo donesú: bude toho dva razy toľko, ako nazbierajú v iné dni.“

Mojžiš a Áron povedali všetkým synom Izraela:

„Večer spoznáte,

že vás Pán vyviedol

z egyptskej krajiny;

a ráno uvidíte

Pánovu slávu.

Lebo počul vaše šomranie proti Pánovi. A čo sme my, že proti nám repcete?“

A Mojžiš pokračoval:

„Pán vám dá

večer jesť mäso

a ráno chlieb dosýta,

lebo počul vaše šomranie, ako ste proti nemu reptali. A čo sme my? Nie proti nám šomrete, ale proti Pánovi.“

Mojžiš povedal Áronovi: „Povedz celej izraelskej pospolitosti: Predstúpte pred Pána, lebo počul vaše šomranie.“ Keď to Áron povedal celému zhromaždeniu Izraelových synov, obrátili sa k púšti a vtom sa v oblaku zjavila Pánova veleba. Pán povedal Mojžišovi: „Počul som šomranie synov Izraela. Povedz im: Večer budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chlebom. A poznáte, že ja som Pán, váš Boh.“

Keď nastal večer, prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno zasa napadala okolo tábora rosa. Keď pokryla povrch púšte, na zemi sa zjavilo čosi drobné, zrnité ako srieň. Keď to synovia Izraela videli, vzájomne sa vypytovali: „Manhu?“ (čo znamená: „Čo je to?“). Lebo nevedeli, čo to je. Mojžiš im povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva jesť Pán. Toto je to, čo prikázal Pán: ‚Nech si z toho každý nazbiera, koľko potrebuje na jedenie, gomor na každú hlavu; budete teda zbierať podľa počtu osôb, ktoré bývajú vo vašom stane.‘“ A synovia Izraela urobili tak. Jeden nazbieral viac, druhý menej. Potom to merali po gomori; a ten, čo nazbieral viacej, nemal viac, ani menej ten, kto menej nazbieral, ale každý nazbieral toľko, koľko mohol zjesť.

Synovia Izraela jedli mannu štyridsať rokov, až kým neprišli do obývateľnej krajiny; týmto pokrmom sa živili, kým sa nedotkli hraníc kanaánskej krajiny.

RESPONZÓRIUM

Múd 16, 20; Jn 6, 32

Anjelským pokrmom si živil svoj ľud, z neba si im dal hotový chlieb, * Ktorý má v sebe všetku slasť a uspokojí každú chuť.

Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. * Ktorý má.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

(Ps 140 [141], 4-6: CCL 40, 2028-2029)

Utrpenie celého Kristovho tela

„Pane, k tebe som volal, vyslyš ma.“ Takto môžeme povedať všetci. To nehovorím ja, to hovorí celý Kristus. Ale bolo to povedané skôr v mene jeho tela; lebo keď bol tu, keď žil v ľudskom tele a modlil sa, modlil sa k Otcovi v mene svojho tela. A keď sa modlil, z celého jeho tela stekali kvapky krvi. Tak sa píše v evanjeliu: „Ježiš sa vrúcne modlil a potil sa krvou.“ Čo to znamená, že z celého tela vytekala krv, ak nie utrpenie mučeníkov celej Cirkvi?!

„Pane, k tebe som volal, vyslyš ma; počuj môj prosebný hlas, keď budem volať k tebe.“ Myslel si si, že už netreba volať, keď si povedal: „K tebe som volal“? Volal si, ale ešte nebuď spokojný. Ale ak súženie Cirkvi a Kristovho tela trvá až do konca sveta, nech nehovorí len: „K tebe som volal, vyslyš ma,“ ale aj: „Počuj môj prosebný hlas, keď budem volať k tebe.“

„Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.“

Každý kresťan vie, že sa to obyčajne rozumie o Hlave. Lebo keď sa už deň schyľoval k večeru, Pán na kríži odovzdával život, aby si ho zasa vzal; neprišiel oň proti svojej vôli. Ale aj tam sme boli zobrazení my. Veď čo z neho viselo na dreve, ak nie to, čo si vzal od nás? A ako je možné, že Boh Otec niekedy opustí a zanechá jediného Syna, ktorý je s ním jeden Boh? A predsa, keď pribil našu slabosť na kríž, keď „bol náš starý človek“, ako hovorí Apoštol, „s ním ukrižovaný“, hlasom toho nášho človeka volal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

Je to teda večerná obeta, Pánovo umučenie, Pánov kríž, prinášanie spasiteľnej obety, žertva milá Bohu. Z tejto večernej obety v zmŕtvychvstaní urobil rannú obetu. Preto modlitba, ktorá nábožne prýšti z veriaceho srdca, vystupuje ako kadidlo zo svätého oltára. Nič nie je príjemnejšie ako Pánova vôňa; nech takto voňajú všetci, čo veria.

Teda „náš starý človek“ — sú to slová Apoštola — „bol s ním ukrižovaný, aby hriešna prirodzenosť stratila moc, aby sme už neotročili hriechu“.

RESPONZÓRIUM

Gal 2, 19-20

S Kristom som pribitý na kríž. * Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.

Žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. * Už nežijem.

MODLITBA

Modlime sa.

Prosíme ťa, Pane, ustavične ochraňuj svoju Cirkev, a pretože my smrteľní ľudia bez tvojej pomoci klesáme, pomáhaj nám svojou milosťou vyhýbať sa nebezpečenstvám a sprevádzaj nás na ceste spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky