11. október 2024

Sv. Jána XXIII., pápeža
ľubovoľná spomienka

Angelo Giuseppe Roncalli sa narodil v Sotto il Monte (Bergamo) v roku 1881. V jedenástich rokoch vstúpil do diecézneho seminára pre klasické a filozofické štúdiá v Bergame. Potom sa stal študentom Pontificio Seminario Romano. Za kňaza bol vysvätený v roku 1904. Bol sekretárom biskupa Giacoma Mariu Radini Tedeschiho. V roku 1921 začal svoju službu pre Svätú stolicu ako prezident Centrálnej rady pápežského diela pre ohlasovanie viery pre Taliansko. V roku 1925 bol apoštolským vizitátorom a následne apoštolským delegátom v Bulharsku. V roku 1935 bol apoštolským delegátom v Turecku a Grécku a v roku 1945 apoštolským nunciom vo Francúzsku. V roku 1953 sa stal kardinálom a bol vymenovaný za patriarchu Benátok. Po smrti Pia XII. bol v roku 1958 zvolený za pápeža. Počas svojho pontifikátu zvolal Rímsku synodu, vytvoril komisiu pre revíziu kánonického práva a zvolal II. vatikánsky koncil. Zomrel večer 3. júna 1963.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Ty, čo tak pevne riadiš svet,

v troch osobách Boh jediný,

prijmi náš vďačný chválospev

pri svite rannej hodiny!

Prebrali sme sa zo spánku,

kým zem si drieme v pokoji,

a prosíme ťa o balzam,

ktorý nám rany vyhojí.

Ak podvodný a temný duch

zviedol nás čarmi klamania,

nech lúče tvojej veleby

z nás temnôt stopu odstránia.

Nech našu myseľ i náš cit

vždy tvoje svetlo preniká,

by sme sa v dennom konaní

nešmykli z tvojho chodníka.

Láskavý Otče, pomôž nám

za tvojím Synom k výšinám,

kde s Duchom, darcom potechy,

nad všetkým vládneš naveky. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Zostávaj, Kriste, v srdciach nám,

nebeská láska spasených,

a do našich sŕdc vylievaj

vrúcnosť sĺz, plaču zbožný vzdych.

S hlbokou vierou pred tebou,

Ježišu Kriste, stojíme,

odpusť nám všetky prečiny,

s dôverou vrúcne prosíme.

Znamením kríža svätého

i svojím telom presvätým

chráň ľudí sveta celého

predrahou krvou spasených.

Kriste, kráľ dobrý, láskavý,

buď sláva tebe, Otcovi

i Duchu, ktorý bráni nás,

teraz i večne, v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Žalm 69, 2-22. 30-37
Nadšenie pre Boží dom
Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. (Mt 27, 34)
I

Zachráň ma, Bože, *

lebo voda mi vystúpila až po krk.

V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *

dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.

Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *

Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Viac než mám vlasov na hlave, *

je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.

Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *

musel som vrátiť, čo som neulúpil.

Bože, ty poznáš moju pochabosť *

a moje poklesky nie sú ti skryté.

Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *

Pane, Bože zástupov.

Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *

čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

Pre teba znášam potupu *

a hanba mi pokrýva tvár.

Svojim bratom som sa stal cudzincom *

a synom svojej matky neznámym.

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *

padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.

V pôstoch som si dušu vyplakal, *

no aj to mi bolo na potupu.

I vrecovinu som si obliekol *

a príslovečným som sa stal.

Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *

a pri víne pospevujú o mne pijani.

Ant. Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Ant. 2 Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.

II

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *

v tomto čase milosti.

Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *

pre svoju vernosť mi pomôž.

Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †

a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *

i z hlbokých vôd.

Nech ma nezatopí príval vôd, †

nech ma nepohltí hlbina *

a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *

pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.

Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *

veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

Príď ku mne a zachráň ma, *

so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.

Ty poznáš moju potupu, *

moju hanbu i moje zneuctenie.

Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *

Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.

Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *

čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.

Do jedla mi dali žlče *

a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Ant. Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.

III

Som úbožiak, plný bolesti; *

tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.

Piesňou chcem Božie meno osláviť *

a velebiť ho chválospevmi.

A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *

ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *

hľadajte Boha a srdce vám oživne.

Lebo Pán vypočuje chudobných *

a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.

Nech ho chvália nebesia i zem, *

moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

Lebo Boh zachráni Sion †

a vybuduje mestá Júdove; *

usadia sa tam a budú ich majetkom.

A zdedia ho potomci jeho služobníkov *

a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

Ant. Hľadajte Boha a srdce vám oživne.

Pán nás poučí o svojich cestách.

A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvého listu Timotejovi

6, 1-10

O otrokoch. O falošných učiteľoch

Milovaný, všetci, čo sú pod jarmom, otroci, nech pokladajú svojich pánov za hodných všetkej úcty, aby Božie meno a učenie neboli vystavené rúhaniu. A tí, čo majú pánov veriacich, nech ich neznevažujú preto, že sú bratmi, ale nech im slúžia tým ochotnejšie, že sú veriaci a milovaní a majú účasť na dobrodeniach. Takto uč a povzbudzuj!

Kto učí ináč a nepridŕža sa zdravých slov nášho Pána Ježiša Krista a učenia, ktoré zodpovedá nábožnosti, je nadutý, nič nevie, ale chorobne sa škriepi a háda o slová. Z toho vzniká závisť, zvady, rúhania, zlé upodozrievania, trenice ľudí, ktorí majú skazenú myseľ a sú pozbavení pravdy a nábožnosť pokladajú za zdroj zisku.

A nábožnosť so spokojnosťou je naozaj veľkým ziskom. Veď nič sme si na svet nepriniesli a nič si ani nemôžeme odniesť. Uspokojíme sa s tým, že máme čo jesť a čo si obliecť. Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia. Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.

RESPONZÓRIUM

Mt 6, 25; 1 Tim 6, 8

Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. * Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?

Uspokojíme sa s tým, že máme čo jesť a čo si obliecť. * Či život.

DRUHÉ ČÍTANIE

Ex allocutiónibus sancti Ioánnis XXIII, papæ

(In sollemnem Concilii Oecumenici Vaticani II inaugurationem, die 11 octobris 1962: AAS 54 [1962], 786-787. 792-793)

Ecclesia amantissima omnium mater

Gaudet Mater Ecclésia quod, singulári Divínæ Providéntiæ múnere, optatíssimus iam dies illúxit, quo, áuspice Deípara Vírgine, cuius matérna dígnitas hódie festo ritu recólitur, hic ad Beáti Petri sepúlcrum Concílium Oecuménicum Vaticánum Secúndum sollémniter inítium capit.

Gravíssimæ sane res et quæstiónes ab humáno génere dissolvéndæ, post vigínti fere saécula non mutántur; étenim Christus Iesus semper médium quasi locum tenet históriæ et vitæ: hómines aut ipsi ipsiúsque Ecclésiæ adhaérent, atque ádeo lucis, suavitátis, recti órdinis pacísque bonis fruúntur; aut sine ipso vivunt vel contra ipsum agunt et consúlto extra Ecclésiam commorántur, quo fit ut confúsio inter eos habeátur, mútuæ ratiónes ásperæ efficiántur, cruentórum bellórum impéndeat perículum.

Ineúnte Concílio Oecuménico Vaticáno Secúndo, manifésto ut álias numquam patet, veritátem Dómini in ætérnum manére. Síquidem, dum ætas ætáti succédit, incértas cérnimus hóminum opinatiónes álias álias excípere atque enascéntes erróres sæpe cito velut nébulam sole depúlsam evanéscere.

Quibus erróribus Ecclésia nullo non témpore óbstitit, eos sæpe etiam damnávit, et quidem severitáte firmíssima. Ad præsens tempus quod áttinet, Christi Sponsæ placet misericórdiæ medicínam adhibére, pótius quam severitátis arma suscípere; magis quam damnándo, suæ doctrínæ vim ubérius explicándo putat hodiérnis necessitátibus esse consuléndum. Non quod desint falláces doctrínæ, opinatiónes, perícula præcavénda atque dissipánda; sed quia hæc ómnia tam apérte pugnant cum rectis honestátis princípiis, ac tam exitiáles peperére fructus, ut hódie hómines per se ipsi ea damnáre incípere videántur, ac nominátim illas vivéndi formas, quæ Deum eiúsque leges posthábeant, nímiam in téchnicæ artis progréssibus pósitam confidéntiam, prosperitátem únice vitæ cómmodis inníxam. Ipsi magis magísque norunt, humánæ persónæ dignitátem eiúsque cóngruam perfectiónem negótium esse magni moménti et ad expediéndum perárduum. Quod autem máxime ínterest, íidem experiéndo tandem didicérunt, extérnam vim áliis impósitam, armórum poténtiam, políticum dominátum mínime satis esse, ad gravíssimas, quæ eos angunt, quæstiónes felíciter dissolvéndas.

Hisce in rerum adiúnctis, Cathólica Ecclésia, dum per Oecuménicum hoc Concílium religiósæ veritátis facem attóllit, amantíssimam ómnium matrem se vult præbére, benígnam, patiéntem, atque erga fílios a se seiúnctos misericórdia ac bonitáte permótam humáno géneri, tot difficultátibus laboránti, ipsa, ut olim Petrus mísero illi qui ab eo stipem rogáverat, dicit: Argéntum et aurum non est mihi: quod autem hábeo hoc tibi do; in nómine Iesu Christi Nazaréni surge et ámbula. Scílicet nostrórum témporum homínibus Ecclésia non cadúcas pórrigit divítias, neque beatitátem dumtáxat terrénam pollicétur; sed supérnæ grátiæ bona impértit, quæ cum hómines ad filiórum Dei dignitátem érigant, tam válido præsídio et adiuménto sunt ad humaniórem efficiéndam eórum vitam; uberióris doctrínæ suæ fontes áperit, qua hómines luce Christi collustráti pénitus intellígere valent, quid ipsi revéra sint, qua dignitáte excéllant, quem finem prósequi débeant; per fílios dénique suos ubíque christiánæ caritátis spátia dilátat, qua ad dissensiónum sémina evellénda nihil est áptius et ad provehéndam concórdiam, iustam pacem fraternámque ómnium unitátem nihil est efficácius.

RESPONZÓRIUM

Cf. Mt 16, 18; Ps 47 (48), 9

Dixit Iesus Simóni: Dico tibi quia tu es Petrus, et super hanc petram ædificábo Ecclésiam meam, * Et portæ ínferi non prævalébunt advérsus eam.

Deus fundávit eam in ætérnum. * Et portæ.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, ty si vo svätom pápežovi Jánovi dal svetu živý obraz Krista, dobrého pastiera; na jeho príhovor dopraj, aby sme s radosťou šírili plnosť kresťanskej lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky