Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Úchvatnú žiaru veleby,
ktorú Boh Cirkvi dá v nebi,
odhalil Kristus na hore,
keď jasom slnka zahorel.
Pamätihodná udalosť:
pred troma žiakmi tajov dosť,
Eliáš spolu s Mojžišom
sa rozprávajú s Ježišom.
Sú tu svedkovia milosti,
zákona, veštcov novostí;
v oblaku Otec hovorí,
svedčí o svojom Synovi.
Tvár Kristova, jej žiara, jas,
dnes presvedčuje všetkých nás,
akou sa slávou budú skvieť
verní, až budú Boha zrieť.
Tajomstvo tohto videnia
nech je nám zdrojom nadšenia
a plní svätej radosti
prosme pri dnešnej slávnosti:
Nebeský Otče, so Synom
i s Duchom Utešiteľom,
daruj nám túto slávu, jas,
nech sme vždy s tebou v raji krás. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce.
Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; *
túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo *
vznášajú sa k Bohu živému.
Veď aj vrabec si nájde príbytok †
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá: *
tvoje oltáre, Pane zástupov, môj kráľ a môj Boh.
Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome *
a bez prestania ťa velebia.
Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, *
keď sa chystá na svätú púť.
Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, *
lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.
Stúpajú a síl im stále pribúda, *
až na Sione uvidia Boha najvyššieho.
Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, *
vypočuj ma, Bože Jakubov.
Bože, náš ochranca, pohliadni *
a pozri na tvár svojho pomazaného.
Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. †
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha *
ako prebývať v stanoch hriešnikov.
Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, †
milosť a slávu udeľuje Pán; *
neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti.
Pane zástupov, *
blažený človek, čo sa spolieha na teba.
Ant. Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce.
Ant. 2 Vychádza svetlo spravodlivému a radosť tým, čo majú srdcia úprimné. Aleluja.
Pán kraľuje, jasaj, zem; *
radujte sa, všetky ostrovy.
Vôkol neho oblaky a mrákavy, *
spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.
Predchádza ho oheň, *
čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.
Jeho blesky ožarujú zemekruh: *
zem to vidí a chveje sa.
Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou, *
pred Pánom celej zeme.
Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia *
a jeho slávu vidia všetky národy.
Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené †
a honosia sa svojimi sochami. *
Klaňajte sa mu, všetci jeho anjeli.
Sion to počuje a teší sa †
a dcéry Júdove plesajú, Pane, *
nad tvojimi súdmi.
Lebo ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi, *
nesmierne prevyšuješ všetky božstvá.
Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti, †
veď on ochraňuje svojich svätých *
a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika.
Vychádza svetlo spravodlivému *
a radosť tým, čo majú srdcia úprimné.
Radujte sa, spravodliví, v Pánovi *
a oslavujte jeho sväté meno.
Ant. Vychádza svetlo spravodlivému a radosť tým, čo majú srdcia úprimné. Aleluja.
Ant. 3 Velebte Pána, nášho Boha, na jeho svätom vrchu sa mu klaňajte.
Pán kraľuje, traste sa, národy; *
tróni nad cherubmi, chvej sa, zem.
Veľký je Pán na Sione *
a vyvýšený nad všetky národy.
Oslavujte jeho meno veľké a úžasné, *
lebo je sväté.
Mocný kráľ spravodlivosť miluje: †
ty si ustanovil, čo je správne, *
právo a spravodlivosť v Jakubovi ty vysluhuješ.
Velebte Pána, nášho Boha, †
a padnite k jeho nohám, *
lebo je svätý.
Mojžiš a Áron, jeho kňazi, *
a Samuel, ctiteľ jeho mena,
vzývali Pána a on ich vypočul, *
z oblačného stĺpa k nim hovoril.
A zachovávali jeho svedectvo *
a prikázania, ktoré im dal.
Pane, Bože náš, ty si ich vypočul, †
Bože, ty si bol k nim milostivý, *
no nenechal si bez trestu ich priestupky.
Velebte Pána, nášho Boha, †
na jeho svätom vrchu sa mu klaňajte, *
lebo svätý je Pán, Boh náš.
Ant. Velebte Pána, nášho Boha, na jeho svätom vrchu sa mu klaňajte.
Z oblačného stĺpa k nim hovoril,
A zachovávali jeho svedectvo.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom
3, 7 – 4, 6
Sláva Novej zmluvy žiari v Kristovi
Bratia, keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.
Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene, a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje. A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne. Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.
Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme. Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí.
A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. Im, neveriacim, boh tohto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha. Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo,“ zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.
RESPONZÓRIUM
1 Jn 3, 1. 2b
Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec; * Voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme.
Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. * Voláme sa.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Reči biskupa Anastáza Sinajského v deň Premenenia Pána
(Nn. 6-10: Mélanges d’archéologie et d’historie 67 [1955], 241-244)
Dobre je nám tu
Ježiš zjavil svojim učeníkom na vrchu Tábor tajomstvo. Keď s nimi chodil, rozprával im o kráľovstve a o svojom druhom príchode v sláve. Ale asi neboli dosť presvedčení o tom, čo hlásal o kráľovstve, preto sa nakoniec rozhodol dať im v hĺbke srdca nezvratnú istotu. Aby z prítomných vecí uverili budúce, na vrchu Tábor im obdivuhodne ponúkol božské zjavenie ako predobraz nebeského kráľovstva. Akoby im chcel povedať: „Aby časový odstup nezapríčinil vo vás neveru, hneď teraz vám hovorím: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza v sláve svojho Otca.“
A aby evanjelista ukázal, že Kristus má aj moc urobiť, čo chce, dodáva: „O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev zbelel ako sneh. Vtom sa zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním.“
Toto sú divy dnešnej slávnosti, toto je naše spasiteľné tajomstvo, ktoré sa teraz naplnilo na vrchu. To nás teraz zhromažďuje Kristova smrť i sviatok. Aby sme teda spolu s vyvolenými, Bohom inšpirovanými učeníkmi prenikli do hĺbky týchto nevýslovných svätých tajomstiev, počúvajme božský, svätý hlas, ktorý nás z výšin, z temena vrchu naliehavo zvoláva.
Tam sa máme ponáhľať – odvážim sa povedať – ako Ježiš, ktorý je teraz v nebi naším vodcom a predchodcom. S ním sa budeme skvieť pred duchovným zrakom istým spôsobom obnovenými črtami našej duše, pripodobnení jeho obrazu, a ako on sám trvalo premenení, účastní na božskej prirodzenosti a pripravení na vyššie veci.
Bežme ta s nadšením a radosťou a vojdime do vnútra oblaku ako Mojžiš a Eliáš alebo Jakub a Ján. Buď ako Peter uchvátený božským videním a zjavením, premenený týmto krásnym Premenením, povznesený nad svet, odpútaný od zeme. Opusť telo, zanechaj stvorenia a obráť sa k Stvoriteľovi, ktorému Peter vo vytržení povedal: „Pane, dobre je nám tu.“
A naozaj, Peter, „dobre je nám tu“ s Ježišom a naveky tu zostať. Čo je šťastnejšie, čo vznešenejšie, čo lepšie, ako byť s Bohom, stať sa mu podobným a byť vo svetle? Určite každý z nás, keď v sebe bude mať Boha a premení sa podľa jeho božského obrazu, s radosťou zvolá: „Dobre je nám tu,“ kde je všetko žiarivé, kde je radosť, blaženosť a lahodnosť, kde je v srdci všetko pokojné, jasné a príjemné, kde možno vidieť Boha (Ježiša Krista), kde si sám robí s Otcom príbytok, a keď doň vchádza, hovorí: „Dnes prišla spása do tohto domu“, kde sa s Kristom zjavujú a hromadia poklady večných dobier, kde sa ako v zrkadle črtajú prvotiny a obrazy budúcich vekov.
RESPONZÓRIUM
Porov. Mt 17, 2. 3; porov. Lk 9, 32. 34
Ježišovi zažiarila tvár sťa slnko. * A keď učeníci videli jeho slávu, divili sa a zmocnil sa ich strach.
Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. * A keď.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, pri slávnom premenení svojho jednorodeného Syna si svedectvom otcov potvrdil tajomstvá viery a obdivuhodne si naznačil naše plné prijatie za tvoje deti; prosíme ťa, pomôž nám počúvať tvojho milovaného Syna, aby sme dosiahli účasť na jeho sláve. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky