7. august 2024

Streda, Cezročné obdobie, 18. týždeň
2. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Rozsievač vecí, obnoviteľ časov,

kráľ kráľov, Kriste, prísny sveta sudca,

modlitby naše, chvály nášho srdca

láskavo prijmi.

Kým beží noc, my vzdávame ti chvály,

kiež milé by ti boli, a tak mali

aj súhlas tvojej tváre neskonalý,

pôvodca svetla.

Nech dni nám plynú priaznivo a prajne,

nech život nebojí sa smrti márnej,

nech naše skutky tvoju venčia zdarne

večitú slávu.

Rozplameň srdcia, rozpáľ naše vnútro

plameňom božským, nech je duša bdelá,

aby sťa panna privítať ťa smela

s horiacou lampou.

Rovnaká na nebesiach Otcu sláva

aj tebe, Spasiteľ, kráľ, nech sa vzdáva,

Svätému Duchu nech zaznieva sláva

po celom svete. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Kriste, ty svetlo, život, láska naša,

ty radosť sveta, dobro nekonečné,

ty si nás svojou krvou oslobodil

z pút smrti večnej.

Vlož do sŕdc našich vrúcnu lásku k tebe,

zaplav nám myseľ svetlom živej viery,

daj, aby sme sa všetci mali radi

a žili v mieri.

Nech sa už od nás vzdiali satan zradný,

zdrvený silou, ktorá prúdi z teba;

nech je vždy s nami Tešiteľ, Duch Svätý,

zoslaný z neba.

Buď všetka sláva tebe, Otec večný,

Synovi tvojmu chvály nekonečné;

aj spoločnému Duchu Presvätému

na veky večné. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Žalm 39
Prosby chorého
Stvorenie bolo podrobené márnosti z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej. (Rim 8, 20)
I

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *

aby som nezhrešil jazykom.

K svojim ústam postavím stráž, *

dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *

bolesť sa mi však znova ozvala.

Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *

a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

A môj jazyk preriekol: *

„Daj mi poznať, Pane, môj koniec

i aký je ešte počet mojich dní; *

nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

Hľa, na pár piadí si mi dní nameral *

a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.

Veru, len zdaním je bytie človeka, *

každý sa mihne ako vidina.

Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *

poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

Ant. My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

II

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *

Ty si moja nádej.

Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *

a nevystav ma hlupákovi na posmech.

Onemel som, neotvorím ústa, *

lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, *

bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

Trestami za hriechy naprávaš človeka. †

Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *

veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, *

nakloň sluch k môjmu volaniu.

Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †

veď u teba som iba hosť, *

len pútnik, ako všetci moji otcovia.

Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *

skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Ant. Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.

Žalm 52
Modlitba o pomoc proti ohováračovi
Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1 Kor 1, 31)

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *

čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?

Úklady strojíš deň čo deň, *

jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.

Zlo miluješ viacej než dobro, †

lož väčšmi ako pravdu. *

Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, †

odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *

vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.

Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *

ale z neho sa vysmejú:

„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †

lež zakladal si na veľkom bohatstve *

a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †

Úfam v Božie milosrdenstvo *

navždy a naveky.

Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †

a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *

na tvoje meno, lebo je dobré.

Ant. Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.

Moja duša sa spolieha na jeho slovo.

Moja duša očakáva Pána.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Amosa

9, 1-15

Spása spravodlivých

Videl som Pána,

ako stál pred oltárom

a povedal: „Udri na hlavicu

a otrasú sa prahy;

dolám ich všetky na hlave

a posledného z nich zabijem mečom.

Neujde z nich utečenec,

ani sa nezachráni taký, čo prežije.

Keby zostúpili až do podsvetia,

aj odtiaľ ich moja ruka vyvedie.

A keby vystúpili až do neba,

stiahnem ich odtiaľ.

A keby sa schovali na vrchole Karmelu,

vyhľadám ich tam a odvediem odtiaľ.

Aj keby sa skryli pred mojimi očami

na morskom dne,

prikážem tam hadovi a pohryzie ich.

A keby odišli do zajatia

pred svojimi nepriateľmi,

tam prikážem meču a pobije ich.

A upriem na nich svoj zrak

na zlo, a nie na dobro.“

A Pán, Boh zástupov,

dotkne sa zeme a ona sa rozplynie.

Žialiť budú všetci jej obyvatelia;

ona sa vzduje celá ako rieka

a klesne ako veľtok Egypta.

On si stavia na nebi horné siene

a nad zemou svoju klenbu zakladá.

On volá morské vody

a vylieva ich na povrch zeme.

Jeho meno je Pán.

„Synovia Izraela, či nie ste pre mňa

ako synovia Etiópie?“

hovorí Pán.

„A nevyviedol som Izrael

z egyptskej krajiny,

Filištíncov z Kaftoru

a Sýrčanov z Kíru?

Oči Pána, Boha,

sa upierajú na hriešne kráľovstvo

a vyhladím ho

z povrchu zeme.

Ale Jakubov dom

nevyhladím úplne,“

hovorí Pán.

„Lebo vydám rozkaz

a zatrasiem domom Izraela medzi všetkými národmi,

ako sa trasie pšenicou na site,

a nepadne ani kamienok na zem.

Pod mečom zomrú všetci hriešnici môjho ľudu,

ktorí hovoria: ‚Nepriblíži sa a nepríde

na nás pohroma.‘

V ten deň postavím

spadnutý stan Dávida;

zacelím jeho trhliny,

obnovím, čo sa zrútilo,

a postavím ho a bude ako za dávnych dní,

aby ovládol

zvyšky Edomu

a všetky národy,

nad ktorými sa vzývalo moje meno,

hovorí Pán, ktorý to urobí.

Hľa, prídu dni,

hovorí Pán,

keď oráč ženca dobehne

a šliapač hrozna toho, čo seje semeno;

z vrchov bude kvapkať mušt

a všetky kopce sa roztečú.

Vtedy privediem svoj ľud Izrael zo zajatia;

postavia spustošené mestá a budú v nich bývať,

vysadia vinice a budú z nich piť víno,

urobia si záhrady a budú jesť z nich ovocie.

Zasadím ich do ich vlastnej pôdy

a viac ich nik nevytrhne

z ich zeme, ktorú som im dal,“

hovorí Pán, tvoj Boh.

RESPONZÓRIUM

Porov. Sk 15, 17a. 16a. 14b. 15b

Aby ľudia a všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hľadali Pána, * Vrátim sa a znova vybudujem Dávidov stánok, hovorí Pán.

Boh zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno, ako je napísané: * Vrátim sa.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listu pripisovaného Barnabášovi

(Cap. 19, 1-3. 5-7. 8-12: Funk 1, 53-57)

Cesta svetla

Toto je cesta svetla: Kto sa chce dostať na určené miesto, nech sa o to usiluje svojimi skutkami. Poznanie, ako kráčať po tejto ceste, sme už dostali. Je takéto: Milovať budeš toho, ktorý ťa stvoril. Budeš si ctiť toho, ktorý ťa utvoril. Oslavovať budeš toho, ktorý ťa vykúpil zo smrti. Budeš jednoduchý srdcom a bohatý duchom. Nepridáš sa k tým, čo kráčajú cestou smrti. Budeš nenávidieť všetko, čo sa nepáči Bohu. Budeš nenávidieť akúkoľvek pretvárku a neopustíš Pánove príkazy. Nebudeš sa vyvyšovať, ale budeš ponížený vo všetkom a nebudeš sa zháňať za slávou. Nebudeš zamýšľať zlé proti svojmu blížnemu. Nebudeš namyslený v duši.

Milovať budeš svojho blížneho viac ako svoj život. Nezabiješ plod pred narodením, ani ho neusmrtíš po narodení. Neodtiahneš ruku od svojho syna ani od svojej dcéry, ale od detstva ich budeš učiť bázni pred Pánom. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho, ani nebudeš lakomý. Ani vzdychom sa nepripojíš k pyšným, lež stýkať sa budeš s poníženými a spravodlivými.

Nech sa ti prihodí čokoľvek, prijmeš to ako dobro vo vedomí, že bez Boha sa nič nedeje. Nebudeš vrtkavý ani neúprimný, lebo dvojaký jazyk je osídlom smrti.

O všetko sa budeš deliť so svojím blížnym a o ničom nebudeš hovoriť, že je to tvoje. Veď ak spoločne vlastníte dobrá neporušiteľné, o koľko viac potom porušiteľné! Nebudeš unáhlený v reči, lebo ústa sú osídlom smrti. Nakoľko môžeš, budeš čistý v záujme svojej duše. Nenaťahuj ruky, aby si bral, a nesťahuj ich, keď treba dávať. Milovať budeš ako zrenicu svojho oka všetko, čo ti hovorí Pánovo slovo.

Vo dne v noci sa budeš rozpamätúvať na deň súdu a každý deň budeš vyhľadávať spoločenstvo svätých, či už sa v reči namáhaš, či sa pohneš, aby si povzbudil, či rozmýšľaš, ako svojím slovom zachrániť dušu, alebo priložíš ruku k dielu na vykúpenie svojich hriechov.

Nebudeš rozmýšľať, či dať, ani nebudeš dávať so šomraním a uvidíš, kto vypláca dobrú mzdu. Budeš strážiť, čo ti zverili, ani k tomu nepridáš, ani neuberieš. Zlého budeš ustavične nenávidieť. Budeš spravodlivo súdiť. Nebudeš robiť rozbroje, ale budeš zaisťovať pokoj zmierovaním protivníkov. Budeš vyznávať svoje hriechy. Nepôjdeš sa modliť so zlým svedomím. Toto je cesta svetla.

RESPONZÓRIUM

Ž 119, 101-102

Svojim nohám nedovolím vykročiť na zlé cesty. * Chcem dodržiavať tvoje slová, Pane.

Neodkláňam sa od tvojich predpisov, lebo ty si mi zákon stanovil. * Chcem.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane, nadšene vyznávame, že si náš Stvoriteľ a Pán; prosíme ťa, sprevádzaj svojich služobníkov ustavičnou priazňou, aby si svoje stvorenie obnovil a obnovené aj zachoval. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky