Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Slepota ducha ovládla
ľudí, čo v božstvá verili,
čo ctili drevo, kamene,
im ako Bohu slúžili.
Všetci však, čo šli za nimi,
do moci zlého upadli,
s dušami ujarmenými
do priepasti sa dostali.
Čo stvoril Otec nebeský
nebude navždy zmarené!
Boží Syn tých, čo zblúdili,
privedie k pravej premene.
Ľudské si telo oblieka,
reťaze smrti rozlomí,
k životu vzkriesi človeka
a privedie ho k Otcovi.
Dnes je deň jeho počatia:
Slovo sa s telom spojilo.
Už sa zlé časy nevrátia,
v Kristovi všetko ožilo.
Aká to radosť pre náš svet,
že Božie Dieťa v Panne je!
Už začne nová pieseň znieť,
splnia sa naše nádeje.
Ježišu z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, aby sme dostali adoptívne synovstvo. Aleluja.
Prečo sa búria pohania? *
Prečo národy snujú plány daromné?
Povstávajú pozemskí králi †
a vladári sa spolčujú *
proti Pánovi a proti jeho pomazanému:
„Rozbime ich okovy *
a ich jarmo zhoďme zo seba!“
Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; *
Pán ich privedie na posmech.
Raz na nich rozhorčene zavolá *
a svojím hnevom ich vydesí:
„Veď ja som ustanovil svojho kráľa *
na svojom svätom vrchu Sione!“
Zvestujem Pánovo rozhodnutie: †
Pán mi povedal: „Ty si môj syn. *
Ja som ťa dnes splodil.
Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy *
a do vlastníctva celú zem.
Budeš nad nimi panovať žezlom železným *
a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“
A teraz, králi, pochopte; *
dajte si povedať, pozemskí vladári.
V bázni slúžte Pánovi *
a s chvením sa mu klaňajte.
Podvoľte sa zákonu: †
žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, *
lebo sa rýchlo rozhorčí.
Šťastní sú všetci, *
čo sa spoliehajú na neho.
Ant. Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, aby sme dostali adoptívne synovstvo. Aleluja.
Ant. 2 Keď prichádza na svet, hovorí: Dal si mi telo; hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože. Aleluja.
Nebesia rozprávajú o sláve Boha *
a obloha hlása dielo jeho rúk.
Deň dňu o tom podáva správu *
a noc noci to dáva na známosť.
Nie sú to slová, nie je to reč, *
ktorá by sa nedala počuť.
Po celej zemi rozlieha sa ich hlas *
a ich slová až po končiny sveta.
Tam hore vybudoval stan pre slnko †
a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty *
a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.
Na jednom kraji neba sa vynára †
a uberá sa k druhému; *
pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.
Ant. Keď prichádza na svet, hovorí: Dal si mi telo; hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože. Aleluja.
Ant. 3 Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Aleluja.
Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, †
svoje verše venujem kráľovi. *
Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.
Ty si najkrajší z ľudských synov. †
Z tvojich perí plynie milota. *
Preto ťa Boh požehnal naveky.
Ty najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; *
svoju velebu a dôstojnosť.
Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz †
a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť. *
Nech ťa tvoja pravica učí konať úžasné skutky.
Tvoje ostré šípy †
zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; *
poddajú sa ti národy.
Tvoj trón, Bože, trvá naveky *
a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.
Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, †
preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti *
viac ako tvojich druhov.
Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou *
a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.
Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; *
po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.
Čuj, dcéra, a pozoruj, †
nakloň svoj sluch, *
zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.
Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; *
on je tvoj pán, vzdaj mu poklonu.
Dcéry z Týru ti prinesú dary *
a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.
Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, *
jej odevom sú zlaté tkanivá.
V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; *
za ňou ti privádzajú panny, jej družice.
Sprevádza ich jasot radostný, *
tak vstupujú do kráľovského paláca.
Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; *
urobíš ich kniežatami nad celou zemou.
Na tvoje meno budem pamätať *
vo všetkých pokoleniach.
Preto ťa národy budú velebiť *
navždy a na veky vekov.
Ant. Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Aleluja.
Slovo sa telom stalo. Aleluja.
A prebývalo medzi nami. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Kroník
17, 1-15
Proroctvo o Dávidovom synovi
Keď Dávid býval vo svojom paláci, povedal prorokovi Nátanovi: „Pozri, ja bývam v dome z cédrov a Pánova archa zmluvy je pod stanmi.“ Nátan odpovedal Dávidovi: „Urob všetko, čo ti vnuká srdce, Boh je s tebou.“
V tú noc zaznelo Nátanovi Božie slovo: „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi nepostavíš dom, v ktorom mám bývať; veď som nebýval v dome odvtedy, čo som vyviedol Izraela, až po tento deň, ale som sa sťahoval zo stanu do stanu a z príbytku do príbytku. Vari som niekedy, keď som putoval uprostred Izraela, povedal niektorému zo sudcov Izraela, ktorým som prikázal pásť môj ľud: Prečo ste mi nepostavili cédrový dom? Preto teraz takto povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastvín od oviec, aby si bol vodcom môjho ľudu, Izraela, a bol som s tebou všade, kade si chodil; pred tvojimi očami som vyhubil všetkých tvojich nepriateľov a zaistil som ti meno, aké majú len najväčší na zemi. Svojmu ľudu, Izraelu, som určil miesto a tam som ho zasadil; tam bude bývať. A už sa nepohne a ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako kedysi a v dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím ľudom, Izraelom, a ponížil všetkých tvojich nepriateľov. Oznamujem ti teda, že Pán tebe vybuduje dom. A až naplníš svoje dni a ty odídeš k svojim otcom, pozdvihnem po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich synov, a upevním jeho kráľovstvo. On mi postaví dom a ja upevním jeho trón naveky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom a svoju priazeň mu neodnímem, ako som odňal tomu, čo bol pred tebou. Ustanovím ho v svojom dome a v svojom kráľovstve naveky a jeho trón bude upevnený navždy.“
Nátan povedal všetky tieto slová a celé videnie Dávidovi.
RESPONZÓRIUM
Porov. Lk 1, 26-32
Boh poslal anjela Gabriela k Panne Márii, zasnúbenej Jozefovi, aby jej zvestoval slovo. Panna sa naľakala svetla. Neboj sa, Mária, našla si milosť u Pána. * Počneš a porodíš a bude sa volať Synom Najvyššieho. Aleluja.
Zdravas’, Mária, milosti plná, Pán s tebou. * Počneš.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listov svätého pápeža Leva Veľkého
(Epist. 28 ad Flavianum, 3-4: PL 54, 763-767)
Tajomstvo nášho zmierenia
Vznešenosť vzala na seba poníženosť, sila slabosť, večnosť smrteľnosť. A na splatenie dlhu, ktorý nás ťažil, spojila sa neporušiteľná prirodzenosť s krehkou, lebo na našu záchranu bolo potrebné, aby jeden a ten istý prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus, podľa jednej prirodzenosti mohol zomrieť a zasa podľa druhej zomrieť nemohol.
V úplnej a dokonalej prirodzenosti pravého človeka sa teda narodil pravý Boh, celý v tom, čo je jeho, a celý v tom, čo je naše. Naším nazývame to, čo do nás od počiatku vložil Stvoriteľ a čo vzal na seba, aby to napravil.
Lebo z toho, čo vniesol zvodca a oklamaný človek pripustil, nebolo v Spasiteľovi ani stopy. A preto hoci vzal na seba slabosť človeka, na našich hriechoch nemal nijakú účasť.
Vzal si prirodzenosť sluhu, ale bez špiny hriechu. Ľudské povzniesol, ale neumenšil božské. Lebo keď sa zriekol seba tým, že sa neviditeľný dal vidieť a Stvoriteľ i Pán všetkého chcel byť jedným zo smrteľníkov, bolo to z milosrdnej náklonnosti, a nie z nedostatku moci. A tak ten, ktorý v božskej prirodzenosti stvoril človeka, v prirodzenosti sluhu sa stal človekom.
Boží Syn teda vstupuje na tento biedny svet: zostupuje z nebeského trónu, no Otcovej slávy sa nevzdáva; je splodený novým spôsobom, novým narodením.
Novým spôsobom: lebo on, neviditeľný v tom, čo je jeho, stal sa viditeľným v tom, čo je naše; nepochopiteľný chcel sa dať pochopiť; jestvujúci prv, ako bol čas, začína žiť v čase; Pán vesmíru skryl svoju nesmiernu velebu a vzal si prirodzenosť sluhu; Boh, ktorý nemôže trpieť, nezdráhal sa byť človekom podrobeným utrpeniu a nesmrteľný podrobiť sa zákonu smrti.
Je pravým Bohom i pravým človekom. A v tomto zjednotení niet nijakého podvodu, hoci sa stretá ľudská poníženosť a Božia vznešenosť.
Veď ako sa Boh nemení, keď sa zľutúva, tak sa ani človek neničí, keď rastie jeho dôstojnosť. Lebo každá z oboch prirodzeností v spojení s druhou robí to, čo je jej vlastné. Slovo pôsobí, čo patrí Slovu, a telo vykonáva to, čo patrí telu.
Jedna z nich sa skvie zázrakmi, druhá podlieha príkoriam. A ako sa Slovo nevzdáva rovnosti s Otcom v sláve, tak zasa telo neopúšťa prirodzenosť nášho rodu.
Treba často zdôrazňovať, že jeden a ten istý je naozaj Boží Syn a naozaj syn človeka. Boh, lebo „na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh“, a človek, lebo „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“.
RESPONZÓRIUM
Panna Mária, prijmi zvesť, ktorú ti poslal Pán skrze anjela: počneš a porodíš Boha a zároveň človeka. * A budeš požehnaná medzi všetkými ženami. Aleluja.
Porodíš syna, ale tvoje panenstvo tým neutrpí; počneš dieťa, no pritom ostaneš navždy neporušenou matkou. * A budeš.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si chcel, aby tvoje Slovo prijalo ľudskú prirodzenosť v lone Panny Márie; daj, prosíme, aby si všetci, čo vyznávajú, že náš Vykupiteľ je Boh a človek, zaslúžili účasť na jeho božskej prirodzenosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky