Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.
Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z teba pramení.
Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.
Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.
Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý Láska je
a s Otcom Syna spojuje.
Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.
Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.
Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.
Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Ant. Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Ant. Obetuj Bohu obetu chvály.
Ant. 3 Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †
a kto kráča bez úhony, *
tomu ukážem Božiu spásu.“
Ant. Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvého listu Timotejovi
2, 1-15
Výzva na modlitbu
Milovaný, predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote. Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase. A ja som ustanovený za jeho hlásateľa a apoštola – hovorím pravdu, neklamem –, za učiteľa pohanov vo viere a pravde.
Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok. Podobne aj ženy nech sú v odeve ozdobenom cudnosťou a nech sa krášlia skromnosťou; nie pozapletanými vlasmi, zlatom a perlami alebo drahými šatami; ale, ako pristane ženám, ktoré vyznávajú nábožnosť, dobrými skutkami.
Žena nech sa učí v tichosti a v úplnej podriadenosti. Učiť žene nedovoľujem, ani vládnuť nad mužom, ale nech je tichá. Veď prvý bol stvorený Adam, až potom Eva. A nie Adam bol zvedený, ale žena sa dala zviesť a padla do hriechu. Ale spasí sa rodením detí, ak vytrvajú vo viere a láske, v posväcovaní a v triezvosti.
RESPONZÓRIUM
1 Tim 2, 5-6; Hebr 2, 17a
Jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš, * Ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých.
Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným. * Ktorý vydal.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého opáta Bernarda
(Sermo de Aquæductu: Opera omnia, Edit. Cisterc. 5 [1968], 282-283)
Treba rozjímať o tajomstvách spásy
„Dieťa sa bude volať svätým, bude to Boží Syn.“ Prameň múdrosti, Otcovo Slovo na výsostiach! Toto Slovo sa cez teba, svätá Panna, stane telom, aby ten, ktorý hovorí: „Ja som v Otcovi a Otec vo mne“, mohol povedať aj: „Lebo ja som od Boha vyšiel a od neho prichádzam.“
„Na počiatku,“ hovorí, „bolo Slovo.“ Už vrie prameň, ale zatiaľ iba sám v sebe. Veď „Slovo bolo u Boha“, a preto prebývalo v neprístupnom svetle; a Pán hovoril od počiatku: „Ja mám myšlienky pokoja, a nie súženia.“ Ale tvoja myšlienka je u teba a my nevieme, čo myslíš; veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?
Zostúpila teda myšlienka pokoja do diela pokoja: „Slovo sa telom stalo a“ už „prebýva medzi nami.“ Skrze vieru naozaj prebýva v našich srdciach, prebýva v našej pamäti, prebýva v mysli, ba zostupuje až do samej predstavy. Lebo čo si aj mohol človek predtým myslieť o Bohu, iba že si v srdci vytvoril modlu? Veď bol vonkoncom nepochopiteľný a neprístupný, neviditeľný a nevymysliteľný; ale teraz chce, aby sme ho chápali, chce, aby sme ho videli, chce, aby sme o ňom premýšľali.
Pýtaš sa, ako? Nuž tak, že ležal v jasliach, odpočíval v panenskom lone, kázal na vrchu, strávil celú noc v modlitbe; že visel na kríži, zbledol v smrti, bol slobodný medzi mŕtvymi a mal moc nad podsvetím, aj že tretieho dňa vstal z mŕtvych a ukázal apoštolom na znak víťazstva miesta po klincoch a napokon, že pred ich očami vystúpil do tajomného neba.
O čom z tohto by sa nedalo pravdivo, nábožne a sväto rozmýšľať? O čomkoľvek z tohto rozmýšľam, rozmýšľam o Bohu a v tomto všetkom je môj Boh. O tomto rozjímať nazývam múdrosťou a vyhlasujem za rozumnosť, keď pamäť preteká sladkosťou, ktorú z takýchto jadier v hojnosti vyvádza kňazská palica a Mária ju čerpá v nebi a bohato vylieva na nás.
RESPONZÓRIUM
Mária, Panna, niet ani jedinej medzi dcérami Jeruzalema, ktorá by ti bola podobná: ty si matka Kráľa kráľov, ty si pani anjelov, ty si nebeská kráľovná. * Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.
Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou. * Požehnaná si.
MODLITBA
Modlime sa.
Pane, z anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn Ježiš Kristus sa stal človekom; prosíme ťa, na orodovanie preblahoslavenej Panny Márie vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky