17. február 2024

Sobota po Popolcovej strede, Pôstne obdobie
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán ich vyslobodil z rúk utláčateľov.

Žalm 78, 40-72
Božia dobrota a nevera ľudu v dejinách spásy
Toto sa stalo ako predobraz pre nás. (1 Kor 10, 6)
IV

Koľko ráz ho na púšti popudzovali *

a k hnevu na stepi podnecovali.

Znova a znova pokúšali Boha *

a roztrpčovali Svätého Izraela.

Už nepamätali na jeho činy, *

ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.

V Egypte urobil svoje znamenia, *

svoje zázraky na pláni taniskej.

Na krv premenil ich rieky a potoky, *

že už nemali čo piť.

Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, *

žaby, aby ich trápili.

Ich úrodu vydal húseniciam napospas *

a kobylkám plody ich námahy.

Vinice im zbil ľadovcom *

a moruše mrazom.

Ľadovcu vydal ich dobytok, *

ich čriedy bleskom ohnivým.

Zoslal na nich oheň svojho hnevu, †

rozhorčenie, hrôzu a strach *

ako poslov skazy.

Uvoľnil cestu svojmu hnevu, †

neušetril ich od smrti, *

ich život vydal moru napospas.

Pobil všetko prvorodené v Egypte, *

prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.

Ant. Pán ich vyslobodil z rúk utláčateľov.

Ant. 2 Pán ich priviedol na svoj svätý vrch.

V

Svoj ľud však ako ovce vyviedol *

a viedol ako stádo po púšti.

Viedol ich bezpečne a nemali strach, *

ich nepriateľov však more pokrylo.

A priviedol ich do svojej svätej zeme, *

na vrch, čo získala jeho pravica.

Pred nimi vyhnal kmene pohanské, †

meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu *

a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.

Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, *

a nezachovávali jeho príkazy.

Odpadávali a boli neverní †

ako ich otcovia, *

sklamali ako pokazený luk.

Rozhnevali ho obradmi na výšinách *

a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.

Počul to Boh a rozhneval sa *

a na Izraela veľmi zanevrel.

Opustil príbytok v Silo, *

stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.

Vydal svoju silu do zajatia, *

do rúk nepriateľa svoju nádheru.

Svoj ľud vydal meču napospas *

a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.

Ich mládencov pohltil oheň, *

ich panny sa nemohli zasnúbiť.

Kňazi padli pod mečom *

a ich vdovy nemal kto oplakať.

Ant. Pán ich priviedol na svoj svätý vrch.

Ant. 3 Vyvolil si kmeň Júdov a svojho sluhu Dávida, aby pásol Izraela, jeho dedičstvo.

VI

Pán sa však prebral ako zo spánku, *

ako hrdina vínom zmorený.

Porazil utekajúcich nepriateľov, *

pokryl ich večnou potupou.

Zavrhol stánok Jozefov, *

ani Efraimov kmeň si nezvolil,

lež vyvolil si kmeň Júdov, *

vrch Sion, ten si obľúbil.

A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, *

ako zem, ktorú upevnil naveky.

A vyvolil si svojho sluhu Dávida, †

od čriedy oviec ho vyzdvihol, *

vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá,

aby pásol Jakuba, jeho ľud, *

a Izraela, jeho dedičstvo.

A on ich pásol so srdcom bez úhony *

a viedol ich rukou skúsenou.

Ant. Vyvolil si kmeň Júdov a svojho sluhu Dávida, aby pásol Izraela, jeho dedičstvo.

Kto koná pravdu, ide na svetlo,

Aby bolo vidieť jeho skutky.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

3, 1-20

Povolanie Mojžiša a zjavenie Pánovho mena

Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal stádo za púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tam sa mu zjavil anjel Pána v plameni ohňa, čo šľahal z tŕňového kra. Videl, že ker horí plameňom, a nezhára.

Mojžiš si povedal: „Pôjdem sa pozrieť na tento zvláštny jav, prečo ker nezhára.“ Keď Pán videl, že sa prichádza pozrieť, Boh ho z tŕňového kra oslovil: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ Pán povedal: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá.“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Mojžiš si zakryl tvár, lebo sa neodvážil hľadieť na Boha.

A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie môjho ľudu v Egypte a počul som jeho kvílenie pre tvrdosť jeho poháňačov. Poznám jeho bolesť a zostúpil som, aby som ho vyslobodil z rúk Egypťanov a vyviedol z tej krajiny do krajiny dobrej a rozľahlej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, na miesta Kanaánčanov, Hetejčanov, Amorejčanov, Ferezejčanov, Hevejčanov a Jebuzejčanov. Krik Izraelových synov prišiel ku mne a videl som ich útrapy, ako ich Egypťania sužujú. Poď, pošlem ťa k faraónovi a vyvedieš môj ľud, synov Izraela, z Egypta.“

Mojžiš povedal Bohu: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a vyviedol synov Izraela z Egypta?“ Ale on mu povedal: „Ja budem s tebou; a toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: Keď vyvedieš ľud z Egypta, na tomto vrchu budete slúžiť Bohu.“

Mojžiš povedal Bohu: „Ja pôjdem k synom Izraela a poviem im: ‚Poslal ma k vám Boh vašich otcov.‘ A čo im poviem, keď sa ma opýtajú: ‚Ako sa volá?‘“ Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som.“ A dodal: „Toto povieš synom Izraela: Ten, ktorý je, ma k vám poslal.“ A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Toto povieš synom Izraela: Pán (Ten, ktorý je), Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma k vám poslal. Toto je moje meno naveky a takto ma budú volať po všetky pokolenia.

Choď, zhromaždi starších Izraela a povedz im: Zjavil sa mi Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, a povedal mi: Bedlivo som vás pozoroval a videl som všetko, čo sa s vami deje v Egypte, a povedal som, že vás vyvediem z egyptskej poroby do krajiny Kanaánčanov, Hetejčanov, Amorejčanov, Ferezejčanov, Hevejčanov a Jebuzejčanov, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom. Oni počúvnu tvoj hlas; pôjdeš so staršími Izraela k egyptskému kráľovi a poviete mu: Zjavil sa nám Pán, Boh Hebrejov, a teraz musíme ísť na trojdňovú cestu na púšť priniesť obetu Pánovi, nášmu Bohu.

Ja viem, že vám egyptský kráľ nedovolí odísť, iba ak ho prinúti silná ruka. Preto vystriem svoju ruku a budem biť Egypt všetkými svojimi divmi, ktoré v ňom vykonám. Potom vás prepustí.“

RESPONZÓRIUM

Ex 3, 14; Iz 43, 11

Boh povedal Mojžišovi: Ja som, ktorý som. * Toto povieš synom Izraela: Ten, ktorý je, ma k vám poslal.

Ja, ja som Pán a okrem mňa niet Spasiteľa. * Toto povieš.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom

(Lib. 4, 13, 4 — 14, 1: SCh 100, 534-540)

Priateľstvo s Bohom

Náš Pán, Božie Slovo, najprv pritiahol k Bohu sluhov a potom tých, čo sa mu podriadili, oslobodil, ako sám hovorí učeníkom: „Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od Otca.“ Lebo priateľstvo s Bohom dáva nesmrteľnosť tým, čo sa o ňu usilujú.

Boh na začiatku utvoril Adama nie preto, že by potreboval človeka, ale aby mal koho zahŕňať dobrodeniami. Veď nielen pred Adamom, ale ešte pred akýmkoľvek stvorením Slovo oslavovalo svojho Otca tým, že zostávalo v ňom. A aj Otec ho oslavoval, ako samo vraví: „Otče, osláv ma slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako povstal svet.“

Ani našu službu nepotreboval, keď nám rozkázal, aby sme šli za ním, ale nám chcel darovať spásu. Lebo ísť za Spasiteľom znamená mať účasť na spáse, tak ako ísť za svetlom znamená prijímať svetlo.

Veď tí, čo sú vo svetle, neosvecujú svetlo, ale ono osvecuje a osvetľuje ich. Oni jemu nič neposkytujú, ale prijímajú dobrodenie, keď ich svetlo osvecuje.

Tak ani služba Bohu nič Bohu neprináša a Boh ani nepotrebuje službu človeka, ale on tým, čo idú za ním a slúžia mu, dáva život, neporušiteľnosť a večnú slávu. Tým, čo mu slúžia, preukazuje dobrodenie za to, že mu slúžia, a tým, čo idú za ním, za to, že idú za ním, ale neprijíma od nich nijaké dobrodenie, veď je bohatý, dokonalý a nič mu nechýba.

Boh požaduje službu od ľudí preto, že je dobrý a milosrdný a chce preukázať dobro tým, čo vytrvajú v jeho službe. Lebo ako Boh nepotrebuje nikoho, tak človek potrebuje spoločenstvo s Bohom.

A to je sláva človeka: vytrvať a vydržať v Božej službe. Preto Pán povedal učeníkom: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás.“ Tým naznačil, že nie oni oslavovali jeho, keď išli za ním, ale tým, že išli za Božím Synom, získavali slávu u neho. A takisto: „Chcem, aby aj títo boli tam, kde som ja, aby videli moju slávu.“

RESPONZÓRIUM

Dt 10, 12; Mt 22, 38

Toto žiada od teba Pán, tvoj Boh: * Aby si sa bál Pána, svojho Boha, aby si ho miloval a slúžil Pánovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou.

To je najväčšie a prvé prikázanie: * Aby si.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, milosrdne zhliadni na našu krehkosť a vystri nad nás svoju mocnú pravicu, aby nás chránila. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky