Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Bdelý kohút spevom poltí
nočnú, hustú temnotu
a odháňa sivé mračno,
ktoré cez noc vládlo tu,
keď vzývame s vrúcnym srdcom,
Bože, tvoju dobrotu.
Keď zem celá tíško spala,
pohrúžená do šera,
a smrť nad ňou panovala
ako trúchla príšera,
prišiels’ k ľuďom, mocný strážca,
sťa jas, čo tmu potiera.
Tys’ nás, Kriste, vyburcoval
z hriešnosti a nevery
a dal si nám za sprievodcu
svetlo, keď sa zošerí,
vyslobodil si tých, čo v tmách
akoby už pomreli.
Sláva Otcu, sláva Tebe,
sláva Duchu Svätému,
ktorý život, pokoj, svetlo
dáva ľudstvu hriešnemu,
aby, chváliac Trojjedného,
došlo k blahu večnému. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Stoj pri nás, Tvorca láskavý,
ty sláva svetla Otcovho;
keď tvoja milosť chýba nám,
v srdci je úzkosť, striasa ho.
Keď nás Duch Svätý napĺňa
a v srdci Boha nosíme,
zlý duch nás na zlo nezvábi
a odpor k hriechu zosilnie.
Tak v každodennom živote
uprostred sveta budeme
žiť podľa tvojich zákonov
a pokušeniu vyhneme.
Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.
Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *
a netrestaj ma v svojom hneve,
lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *
dopadla na mňa tvoja ruka.
Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, *
pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
Hriechy mi prerástli nad hlavu *
a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.
Ant. Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.
Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu.
Rany mi zapáchajú a hnisajú *
pre moju nerozumnosť.
Zohnutý som a veľmi skľúčený, *
smutne sa vlečiem celý deň.
Bedrá mi spaľuje horúčka *
a moje telo je nezdravé.
Nevládny som a celý dobitý, *
v kvílení srdca nariekam.
Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *
ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *
i svetlo v očiach mi hasne.
Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *
aj moji príbuzní sa ma stránia.
Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †
a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *
a deň čo deň vymýšľajú úklady.
Ant. Pane, ty poznáš každú moju túžbu.
Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.
Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *
ako nemý, čo neotvára ústa.
Podobám sa človekovi, čo nepočuje *
a čo nevie obvinenie vyvrátiť.
Pane, pretože v teba dúfam, *
ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; *
a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“
Ja, pravda, už takmer padám *
a na svoju bolesť myslím ustavične.
Preto vyznávam svoju vinu *
a pre svoj hriech sa trápim.
Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *
ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *
že som konal dobre.
Neopúšťaj ma, Pane; *
Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
Ponáhľaj sa mi na pomoc, *
Pane, moja spása.
Ant. Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.
Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou.
A za tvojím spravodlivým výrokom.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Kráľov
1, 11-35; 2, 10-12
Dávid vyberá Šalamúna za svojho nástupcu
Nátan povedal Šalamúnovej matke Betsabe: „Počula si, že začal kraľovať Haggitin syn Adoniáš, a náš pán Dávid o tom nevie? Preto teraz poď, prijmi moju radu a zachráň svoj život i život svojho syna Šalamúna. Choď, vojdi ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: Môj pán a kráľ, neprisahal si mne, svojej služobnici: ‚Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne‘? Prečo teda kraľuje Adoniáš? A kým sa ty budeš rozprávať s kráľom, ja vojdem za tebou a doplním tvoje slová.“
A tak Betsabe vošla ku kráľovi do spálne. Kráľ bol už veľmi starý a Sunamčanka Abisag mu posluhovala. Betsabe sa sklonila a poklonila sa kráľovi. Kráľ sa jej spýtal: „Čo chceš?“ Ona mu odpovedala: „Môj pán, ty si svojej služobnici prisahal na Pána, svojho Boha: ‚Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne.‘ A teraz Adoniáš kraľuje a ty, môj pán a kráľ, o tom nevieš. Nazabíjal volov, kŕmneho dobytka a množstvo oviec a pozval všetkých kráľových synov aj kňaza Abiatara a veliteľa vojsk Joaba. No Šalamúna, tvojho služobníka, nepozval. Ale oči celého Izraela, môj pán a kráľ, upierajú sa na teba, aby si im oznámil, môj pán a kráľ, kto má sedieť na tvojom tróne po tebe. Lebo keď raz môj pán a kráľ usne so svojimi otcami, budeme ja a môj syn Šalamún hriešnici.“
Ešte hovorila s kráľom, keď prišiel prorok Nátan. Kráľovi oznámili: „Je tu prorok Nátan.“ Keď predstúpil pred kráľa a poklonil sa mu až tvárou po zem, Nátan povedal: „Môj pán a kráľ, ty si povedal: ‚Adoniáš bude kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne‘? Lebo dnes zostúpil a zabil na obetu voly, kŕmny dobytok a množstvo baranov a pozval všetkých kráľových synov, veliteľov vojsk a kňaza Abiatara. Oni pred ním jedia a pijú a prevolávajú: ‚Nech žije kráľ Adoniáš!‘ Ale mňa, tvojho služobníka, kňaza Sadoka, Jojadovho syna Banaiáša a tvojho služobníka Šalamúna nepozval. Nariadil toto môj pán a kráľ a mne, svojmu služobníkovi, si neoznámil, kto bude sedieť na tróne môjho pána a kráľa po ňom?“
Kráľ Dávid odpovedal: „Zavolajte mi Betsabe!“ Keď predstúpila pred kráľa, ostala stáť pred ním. A kráľ prisahal: „Ako žije Pán, ktorý ma vytrhol zo všetkých úzkostí, dnes urobím tak, ako som ti prisahal na Pána, Boha Izraela: Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne a on bude sedieť namiesto mňa na mojom tróne.“ Betsabe sa sklonila až tvárou po zem, poklonila sa kráľovi a povedala: „Nech žije môj pán a kráľ Dávid naveky!“
Kráľ Dávid potom povedal: „Zavolajte mi kňaza Sadoka, proroka Nátana a Jojadovho syna Banaiáša.“ Keď predstúpili pred kráľa, povedal im: „Vezmite so sebou sluhov svojho pána, posaďte môjho syna Šalamúna na moju mulicu, zaveďte ho do Gihonu a tam nech ho kňaz Sadok a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Zatrúbte na poľnicu a volajte: ‚Nech žije kráľ Šalamún!‘ Potom vystupujte za ním, nech ide a nech si sadne na môj trón; on bude kraľovať namiesto mňa. Jemu prikazujem, aby bol vodcom Izraela i Júdu.“
Potom Dávid usnul so svojimi otcami a pochovali ho v Dávidovom meste. Dávid kraľoval nad Izraelom štyridsať rokov: v Hebrone kraľoval sedem rokov, v Jeruzaleme tridsaťtri rokov. Na trón svojho otca Dávida nastúpil Šalamún a veľmi sa upevnilo jeho kráľovstvo.
RESPONZÓRIUM
Pies 3, 11; Ž 72, 1a. 2b
Vyjdite a pozrite, dcéry sionské, na kráľa Šalamúna s korunou, ktorou ho korunovala jeho matka * V deň, keď sa radovalo jeho srdce.
Bože, zver svoju právomoc kráľovi; aby podľa práva vládol nad tvojimi chudobnými. * V deň.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom
(Nn. 50, 1 – 51, 3; 55, 1-4: Funk 1, 125-127. 129)
Sme blahoslavení, ak zachovávame Pánove prikázania v svornej láske
Vidíte, milovaní, aká veľká a obdivuhodná je láska a že jej dokonalosť nemožno vystihnúť slovami. Kto je schopný dosiahnuť ju okrem tých, ktorých Boh uznal za hodných? Modlime sa teda a prosme jeho milosrdenstvo, aby sme mali lásku bez akejkoľvek ľudskej zaujatosti, bez viny. Všetky pokolenia – od Adama až po dnešný deň – pominuli. No tí, čo sú vďaka Božej milosti dokonalí v láske, dostanú miesto medzi svätými a pri príchode Kristovho kráľovstva ich bude vidno. Veď je napísané: „Vojdite do izieb na malú chvíľočku, kým nepominie môj hnev a rozhorčenie.“ „Vtedy si spomeniem na dobrý deň a vzkriesim vás z vašich hrobov.“
Sme šťastní, milovaní, ak plníme Pánove prikázania v svornosti a z lásky, aby sa nám pre lásku odpustili hriechy. Veď je napísané: „Blažení tí, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov. Blažený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta a v ktorého ústach niet podvodu.“ Táto blaženosť sa hlása o tých, ktorých Boh vyvolil skrze nášho Pána Ježiša Krista; jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.
Prosme teda o odpustenie všetkých chýb, ktorých sme sa dopustili zvedení niektorým protivníkovým prisluhovačom. A tí, čo boli pôvodcami vzbury a nepokoja, majú sa zamyslieť nad spoločnou nádejou. Veď tí, čo žijú v bázni a láske, chcú radšej sami trpieť, ako by mali trpieť blížni, a vystavia potupe radšej sami seba ako tú jednomyseľnosť, ktorú sme šťastne a spravodlivo dostali. Lebo je pre človeka lepšie, keď vyznáva svoje hriechy, ako keď si zatvrdí srdce.
Kto je teda medzi vami šľachetný, milosrdný, naplnený láskou? Nech povie: „Ak vznikla vzbura, nesvár a roztržky kvôli mne, ustúpim; odídem, kam budete chcieť, a urobím, ako rozhodne väčšina, len aby Kristovo stádo nažívalo v pokoji s ustanovenými kňazmi.“ Kto tak urobí, ten si získa veľkú slávu v Kristovi a prijmú ho všade. „Veď Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa.“ Toto robia a budú robiť tí, čo žijú Božím životom, a nikdy to neľutujú.
RESPONZÓRIUM
1 Jn 4, 21; Mt 22, 40
Toto prikázanie máme od Boha: * Aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.
Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci. * Aby ten.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si pozdvihol padnuté ľudstvo uponížením sa tvojho Syna; daruj svätú radosť svojim verným, ktorých si vymanil z otroctva hriechu, a priveď ich do večnej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky