2. február 2024

Obetovanie Pána
sviatok

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ten, čo dal základy pevninám, moriam dno,

čo vztýčil oblohu a v nebi kraľuje

nad zbormi anjelov, Otcovi poslušný

skromne sa podvolil obradným predpisom,

jak Mojžiš nariadil vo svätom zákone.

V nevinnom náručí nesie ho Mária,

Syna, čo z lásky k nám telom sa zaodial;

perami čistými matersky bozkáva

na ústa Boha i človeka pravého,

toho, čo utvoril všetko, čo jestvuje.

Národom svetlom je, čo žiari na spásu,

ľudu Izraela slávou je vznešenou;

tu voľba dolieha, načim sa rozbehnúť

alebo ku spáse, alebo k záhube,

aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc.

Po veky večité sláva buď Otcovi

i tebe, Ježišu, mocný a láskavý,

aj Duchu Svätému buď česť a poklona;

nech Bohu, Trojici spoločnej podstaty,

aj chvála spoločná bez konca zaznieva. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli.

Žalm 2
Mesiáš — kráľ a víťaz
Naozaj sa spolčili proti tvojmu Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal. (Porov. Sk 4, 27)

Prečo sa búria pohania? *

Prečo národy snujú plány daromné?

Povstávajú pozemskí králi †

a vladári sa spolčujú *

proti Pánovi a proti jeho pomazanému:

„Rozbime ich okovy *

a ich jarmo zhoďme zo seba!“

Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; *

Pán ich privedie na posmech.

Raz na nich rozhorčene zavolá *

a svojím hnevom ich vydesí:

„Veď ja som ustanovil svojho kráľa *

na svojom svätom vrchu Sione!“

Zvestujem Pánovo rozhodnutie: †

Pán mi povedal: „Ty si môj syn. *

Ja som ťa dnes splodil.

Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy *

a do vlastníctva celú zem.

Budeš nad nimi panovať žezlom železným *

a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“

A teraz, králi, pochopte; *

dajte si povedať, pozemskí vladári.

V bázni slúžte Pánovi *

a s chvením sa mu klaňajte.

Podvoľte sa zákonu: †

žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, *

lebo sa rýchlo rozhorčí.

Šťastní sú všetci, *

čo sa spoliehajú na neho.

Ant. On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli.

Ant. 2 Vstaň, zažiar, Jeruzalem, lebo prichádza tvoje svetlo a Pánova veleba sa zjaví na tebe.

Žalm 19, 2-7
Oslava Boha Stvoriteľa
Navštívi nás Vychádzajúci z výsosti..., a upriami naše kroky na cestu pokoja. (Porov. Lk 1, 78. 79)

Nebesia rozprávajú o sláve Boha *

a obloha hlása dielo jeho rúk.

Deň dňu o tom podáva správu *

a noc noci to dáva na známosť.

Nie sú to slová, nie je to reč, *

ktorá by sa nedala počuť.

Po celej zemi rozlieha sa ich hlas *

a ich slová až po končiny sveta.

Tam hore vybudoval stan pre slnko †

a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty *

a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.

Na jednom kraji neba sa vynára †

a uberá sa k druhému; *

pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.

Ant. Vstaň, zažiar, Jeruzalem, lebo prichádza tvoje svetlo a Pánova veleba sa zjaví na tebe.

Ant. 3 Raduj sa a veseľ sa, nový Sion: lebo prichádza tvoj tichý Kráľ a spasí svoj ľud.

Žalm 45
Svadobná pieseň pre kráľa
Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety! (Mt 25, 6)

Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, †

svoje verše venujem kráľovi. *

Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.

Ty si najkrajší z ľudských synov. †

Z tvojich perí plynie milota. *

Preto ťa Boh požehnal naveky.

Ty najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; *

svoju velebu a dôstojnosť.

Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz †

a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť. *

Nech ťa tvoja pravica učí konať úžasné skutky.

Tvoje ostré šípy †

zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; *

poddajú sa ti národy.

Tvoj trón, Bože, trvá naveky *

a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.

Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, †

preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti *

viac ako tvojich druhov.

Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou *

a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.

Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; *

po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.

Čuj, dcéra, a pozoruj, †

nakloň svoj sluch, *

zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.

Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; *

on je tvoj pán, vzdaj mu poklonu.

Dcéry z Týru ti prinesú dary *

a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.

Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, *

jej odevom sú zlaté tkanivá.

V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; *

za ňou ti privádzajú panny, jej družice.

Sprevádza ich jasot radostný, *

tak vstupujú do kráľovského paláca.

Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; *

urobíš ich kniežatami nad celou zemou.

Na tvoje meno budem pamätať *

vo všetkých pokoleniach.

Preto ťa národy budú velebiť *

navždy a na veky vekov.

Ant. Raduj sa a veseľ sa, nový Sion: lebo prichádza tvoj tichý Kráľ a spasí svoj ľud.

Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo.

Uprostred tvojho chrámu.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

13, 1-3a. 11-16

Zasvätenie prvorodeného

V tých dňoch Pán povedal Mojžišovi: „Zasväť mi všetko prvorodené, čo u synov Izraela otvára lono matky, tak z ľudí, ako aj z dobytka; lebo to všetko je moje.“

A Mojžiš povedal ľudu: „Keď ťa Pán vovedie do krajiny Kanaánčanov, ako prisahal tebe i tvojim otcom, a dá ti ju, oddelíš Pánovi všetko, čo otvára lono matky, aj prvorodené z tvojho dobytka; všetko, čo budeš mať mužského rodu, zasvätíš Pánovi. Prvorodené osľa vymeníš ovcou. Ak ho nevykúpiš, zabiješ ho. Ale každého prvorodeného človeka zo svojich synov vykúpiš peniazmi.

Keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: ‚Čo to znamená?‘, odpovieš mu: ‚Pán nás vyviedol silnou rukou z Egypta, z domu otroctva. Lebo keď sa faraón zatvrdil a nechcel nás prepustiť, Pán pobil všetko prvorodené v egyptskej krajine, od prvorodeného z človeka až po prvorodené z dobytka. Preto obetujem Pánovi všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, a vykupujem všetkých svojich prvorodených synov.‘ A to bude ako znamenie na tvojej ruke a ako pamätný prívesok medzi tvojimi očami; lebo Pán nás silnou rukou vyviedol z Egypta.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Lk 2, 28

Sion, vyzdob svoju komnatu a prijmi kráľa, Mesiáša: * Ktorého Panna počala, Panna porodila, ktorému sa Panna po pôrode klaňala.

Simeon vzal dieťa do rúk, vzdával vďaky a velebil Pána. * Ktorého.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Sofrónia

(Orat. 3, de Hypapante, 6. 7: PG 87, 3, 3291-3293)

Prijmime jasné a večné svetlo

Bežme v ústrety Kristovi všetci, čo tak nábožne slávime a uctievame jeho tajomstvo, poďme všetci ochotne. Nech niet nikoho, kto by sa nezúčastnil na stretnutí, nikoho, kto by nechcel niesť svetlo.

A svetlo sviec zväčšíme tým, že ukážeme božský jas toho, ktorý prichádza, od ktorého má všetko svoj lesk, lebo on rozháňa zlé temnoty a záplavou večného svetla všetko osvecuje, ale aj a predovšetkým tým, že urobíme celkom viditeľným jas duše, lebo s ním musíme ísť v ústrety Kristovi.

Veď ako Božia Matka a neporušená Panna niesla v náručí pravé svetlo a prišla na pomoc tým, čo ležali vo tme, tak máme aj my, osvietení jeho lúčmi, niesť v rukách svetlo viditeľné všetkým a ponáhľať sa v ústrety tomu, ktorý je pravým svetlom.

Veď „svetlo prišlo na svet“ a osvietilo zem zahalenú tmou a „navštívil nás Vychádzajúci z výsosti“ a zažiaril tým, čo sedeli vo tme – to je naše tajomstvo. Preto kráčame s lampami v rukách, preto nesieme svetlá a schádzame sa tu. Vyjadrujeme tým, že nám zažiarilo svetlo, a tiež prisviedčame jasu, ktorý budeme mať od neho. Preto bežme spolu, poďme všetci v ústrety Bohu.

Prišlo ono pravé svetlo, „ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet“. Nechajme sa teda, bratia, všetci osvietiť, nechajme sa všetci ožiariť.

Nech nik z nás neostane nezasiahnutý touto žiarou a nech niet ani jedného, koho by zaliala, a zostal by vo tme. Ale vyjdime všetci žiariaci. Poďme mu spolu v ústrety všetci, ktorých osvietil. Vezmime so starcom Simeonom ono jasné a večné svetlo, plesajme s ním z celého srdca a spievajme hymnus vďaky Bohu a Otcovi svetla, ktorý poslal pravé svetlo, zahnal temnotu a dal zažiariť nám všetkým.

Veď skrze neho sme aj my uvideli Božiu spásu, ktorú pripravil pred tvárou všetkých národov a zjavil na slávu nás, nového Izraela, a hneď sme boli oslobodení od onej starej a temnej viny aj od pút terajšieho života ako Simeon, keď uvidel Krista.

Aj my sme vierou objali Krista, ktorý prišiel z Betlehema k nám, a stali sme sa Božím ľudom z pohanov (veď on je Božia a Otcova spása); očami sme uvideli Boha, ktorý sa stal telom, a odkedy sme hľadeli na Božiu prítomnosť a vzali sme ju do náručia ducha, voláme sa novým Izraelom, slávime ju výročným sviatkom a nikdy ju nenecháme upadnúť do zabudnutia.

RESPONZÓRIUM

Ez 43, 4. 5; porov. Lk 2, 22

Pánova veleba vošla do chrámu cez bránu obrátenú na východ, * A hľa, dom bol plný Pánovej veleby.

Rodičia priniesli dieťa Ježiša do chrámu. * A hľa.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, tvoj jednorodený Syn prijal našu ľudskú prirodzenosť a dnes ti bol obetovaný v chráme; pokorne ťa prosíme, očisti nás, aby sme aj my mohli s čistým srdcom predstúpiť pred tvoju tvár. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky