Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Hoc je noc, bdejme a ochotne vstaňme,
o svätých žalmoch pritom rozjímajme
a vrúcnym srdcom Bohu zaspievajme
ľúbezné hymny.
Kráľovi nášmu vzdajme česť a chválu,
nech je náš život Bohu na oslavu,
aby sme všetci v nebi mali slávu
s jeho svätými.
Daj nám to, Bože, veď sme tvoje deti,
Otec, Syn Boží, Tešiteľ Duch Svätý;
nech po celom svete zbožný spev letí
na vašu slávu. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ku našim prosbám nakloň svoj sluch, Pane,
Bože, k nám schýľ sa v láskavosti svojej,
vypočuj prosby svojich služobníkov
v modlitbe vrúcnej.
Láskavo zhliadni zo svätého trónu,
zjasnenou tvárou lampáše hneď zapáľ
oleja nášho a temnotu vyžeň
zo srdca všetku.
Hriechy nám odplav v hojnej láskavosti,
nečisté škvrny umy, rozlám putá,
ušetri hriešnych, zdvihni tých, čo padli,
pravicou svojou.
Sláva buď Bohu, večitému Otcu,
sláva i Synu, zrodenému z Otca,
sláva i Duchu Svätému, čo vládne
po všetky veky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.
Pane, vyslyš moju modlitbu *
a moje volanie nech dôjde k tebe.
Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †
v deň môjho súženia *
nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať, *
čím skôr ma vypočuj.
Lebo moje dni sa tratia ako dym *
a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *
takže zabúdam jesť svoj chlieb.
Od samého náreku *
som iba kosť a koža.
Som ako pelikán na púšti, *
ako kuvik uprostred zrúcanín.
Nemôžem spať *
a som ako osamelý vrabec na streche.
Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *
preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.
Veď popol jedávam ako chlieb *
a nápoj miešam so slzami;
to pre tvoj hnev a výčitky, *
lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *
a ja schnem sťa tráva.
Ant. Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.
Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.
Ale ty, Pane, trváš večne *
a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †
lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *
lebo už je tu ten čas.
Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *
a ľútostia nad jeho troskami.
Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *
a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán vystaví Sion *
a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych *
a nepohrdne ich prosbami.
Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *
a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *
a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých *
a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
aby na Sione hlásali meno Pánovo *
a v Jeruzaleme jeho slávu,
keď sa tam zídu vospolok národy *
a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.
Ant. Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.
Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Cestou mi sily podlomil *
a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj, †
neber ma v polovici mojich dní; *
tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
Na začiatku si stvoril zem, *
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †
rozpadnú sa sťa odev, *
vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.
Ale ty ostávaš vždy ten istý *
a tvoje roky sú bez konca.
Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *
a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“
Ant. Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Počúvaj, ľud môj, moju náuku.
Nakloň sluch k slovám mojich úst.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Ezechiela
8, 1-6. 16 – 9, 11
Súd nad hriešnym Jeruzalemom
V šiestom roku v šiestom mesiaci v piaty deň mesiaca som sedel vo svojom dome a predo mnou sedeli judejskí starší. Tam na mňa doľahla ruka Pána, Boha, a videl som: čosi, čo vyzeralo ako muž. Od bedier dolu to bolo ako oheň a od bedier hore to vyzeralo ako žiara, ako keby hľadel na lesklý kov. Vystrel čosi ako ruku a uchopil ma za kadere mojej hlavy; duch ma zdvihol medzi zem a nebo a v Božích videniach ma priviedol do Jeruzalema ku vchodu do vnútornej brány, obrátenej na sever, kde stála modla žiarlivosti, aby podnecovala do žiarlivosti. A hľa, bola tam sláva Izraelovho Boha, ako vo videní, ktoré som mal na poli. I povedal mi: „Syn človeka, zdvihni svoje oči smerom na sever.“ Zdvihol som svoje oči smerom na sever a na sever od oltárnej brány vo vchode bola tá modla žiarlivosti. Tu mi povedal: „Syn človeka, vidíš, čo robia? Aké veľké ohavnosti tu pácha dom Izraela, aby som sa vzdialil zo svojej svätyne?! A keď sa obrátiš, uvidíš ešte väčšie ohavnosti.“
Potom ma zaviedol do vnútorného nádvoria Pánovho domu a hľa, pri vchode do Pánovho chrámu medzi predsieňou a oltárom bolo asi dvadsaťpäť mužov; chrbty mali obrátené k Pánovmu chrámu, tváre na východ a klaňali sa východu slnka. Tu mi povedal: „Isto si videl, syn človeka! Júdovmu domu nestačí, že robia tie ohavnosti, ktoré tu páchajú; lebo celú zem napĺňajú neprávosťou a opätovne ma podnecujú do hnevu. Pozri, ako si k nosu prikladajú ratolesť. Preto aj ja budem konať v hneve: moje oko nebude šetriť, nezľutujem sa a keby aj veľkým hlasom volali do mojich uší, nevyslyším ich.“
Pán mi mocným hlasom zakričal do uší: „Priblížil sa čas trestu nad mestom: každý má v ruke smrtiaci nástroj.“ Vtom cestou od hornej brány, čo hľadí na sever, prichádzalo šesť mužov a každý mal v ruke nástroj ničenia. Medzi nimi bol muž oblečený v ľanových šatách a za pásom mal pisárske náčinie. Vošli a ostali stáť pri medenom oltári. A sláva Boha Izraela sa zniesla sponad cherubína, nad ktorým bola, k prahu domu. Pán zavolal muža oblečeného do ľanových šiat s pisárskym náčiním za pásom a povedal mu: „Prejdi stredom mesta Jeruzalem a označ písmenom tau čelá mužov, ktorí kvília a trápia sa pre mnohé ohavnosti, čo sa v ňom páchajú.“ A tamtým povedal tak, že som to počul: „Prejdite za ním cez mesto a zabíjajte! Nech nič nedojme vaše oko; neľútostne zabite starca, mladíka i pannu, dieťa i ženy až do úplného vyničenia! No nezabite nikoho, na kom uvidíte tau. A začnite od mojej svätyne!“ Začali teda od starších, čo boli pred chrámom. A on im povedal: „Poškvrňte dom a naplňte nádvorie zabitými! Choďte!“ A oni šli a zabíjali tých, čo boli v meste.
Keď sa zabíjanie skončilo a ja som ostal sám, padol som na tvár a volal som: „Ach, Pane, Bože, vari zahubíš všetky zvyšky Izraela, že vylievaš na Jeruzalem svoj hnev?“ On mi povedal: „Neprávosť Izraelovho a Júdovho domu je veľmi veľká; krajina je plná krvi a mesto je plné nespravodlivosti. Veď hovoria: ‚Pán opustil krajinu a Pán nevidí;‘ preto ani moje oko nebude šetriť, nezľutujem sa: ich cestu obrátim na ich hlavu.“ A muž, ktorý bol oblečený v ľanových šatách a za pásom mal pisárske náčinie, ohlásil: „Urobil som, ako si mi prikázal.“
RESPONZÓRIUM
Mt 24, 15. 21a. 22; Zjv 7, 3
Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, vtedy bude veľké súženie. A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; * Ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia.
Neškoďte zemi ani moru, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha. * Ale kvôli.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z reči svätého biskupa Augustína O pastieroch
(Sermo 46, 4-5: CCL 41, 531-533)
Pavlov príklad
Keď bol raz Pavol ako väzeň pre vyznávanie pravdy vo veľkej núdzi, poslali mu bratia výpomoc v jeho potrebách a núdzi. On im ďakoval a v odpovedi hovorí: „Dobre ste urobili, že ste mi prejavili účasť v mojich potrebách. Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám. Viem aj oplývať a viem aj núdzu trieť. Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje. A predsa ste dobre urobili, že ste mi poslali, čo som potreboval.“
Ale aby ukázal, o čo išlo jemu pri dobre, ktoré mu urobili, a že nebol z tých, čo pasú samých seba, a nie ovce, neraduje sa tak z toho, že pomohli jemu v núdzi, ako im blahoželá k ich plodnosti. Čo v tom teda hľadal? Hovorí: „Nie že by som túžil po daroch, ale túžim po ovocí.“ Nie aby som ja bol, hovorí, zahrnutý darmi, ale aby ste vy neostali s prázdnymi rukami.
Tí teda, ktorí nemôžu urobiť to, čo Pavol, aby sa prebili vlastnými rukami životom, majú si na udržanie života brať mlieko od oviec, ale nesmú pritom zabúdať na slabosť oviec. Nech v tom nehľadajú svoju výhodu, aby sa nezdalo, že hlásajú evanjelium, aby si pomohli zo svojej biedy, ale nech sprostredkúvajú svetlo pravdivého slova na osvietenie ľudí. Veď sú ako lampy, ako hovorí: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté!“ a: „Nik nezažne lampu a nepostaví ju pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“
Keby si mal v dome zažatú lampu, nedolieval by si olej, aby nezhasla? A keby lampa ani po doliatí oleja nesvietila, vonkoncom by si nezaslúžila, aby si ju postavil na svietnik, ale aby si ju hneď rozbil. Teda to, z čoho sa žije, treba prijímať z potreby, dávať z lásky. Evanjelium nie je niečo na predaj, akoby ním bolo možno platiť obživu, ktorú dostávajú tí, čo ho hlásajú. Lebo ak ho takto predávajú, predávajú veľkú vec za bagateľ. Od ľudu nech prijímajú podporu v núdzi, od Pána odmenu za službu. Veď ľud nie je schopný odmeniť tých, ktorí mu slúžia v evanjeliovej láske. Oni neočakávajú mzdu odinakiaľ ako títo spásu.
Čo sa teda vyčíta pastierom, z čoho sú obviňovaní? Že mlieko zobrali a vlnou sa odiali, ale o ovce sa nestarali. Hľadali teda iba vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista.
RESPONZÓRIUM
2 Kor 12, 14b. 15a; Flp 2, 17
Netúžim po vašich veciach, ale po vás; lebo nie deti sú povinné sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti. A ja veľmi rád vynaložím všetko, * Ba aj seba samého vydám za vaše duše.
A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa. * Ba aj.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si všetko stvoril a všetko riadiš; zhliadni na nás a daj, aby sme ti slúžili celým srdcom a cítili v sebe účinky tvojho milosrdenstva. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky