Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo.
HYMNUS
Posvätný zvyk nás pobáda
zotrvať verne v pokání
v štyridsaťdennom období
modlitieb, sĺz a zriekaní.
Prv pôst konali proroci,
potom sa postil Kristus sám,
náš všemohúci Kráľ a Pán,
čo dal vznik zemi, nebesiam.
Nuž, užívajme skromnejšie
pokrmu, slov a nápoja,
spánku a zábav! Bedlime
vždy pohotoví do boja!
Preč každé hriešne lákadlo,
čo vratkú myseľ poraní,
chráňme sa hriechov, nech nám už
nevládnu v duši tyrani.
Daj, Trojjediný Bože náš,
čo blaženosťou oplývaš,
nech plody pôstov prehojné
zbierame v svojej striedmosti. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Dobroreč, duša moja, Pánovi; *
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, *
do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Nebesia rozpínaš ako stan, *
nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, *
na krídlach vánku sa prechádzaš.
Vetry sú tvojimi poslami, *
ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
Zem si postavil na jej základoch, *
nevychýli sa nikdy-nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, *
nad vrchmi vody zastali.
Pred tvojou hrozbou odtiekli, *
zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, *
na miesto, ktoré si im vyhradil.
Položil si hranicu a neprekročia ju, *
ani viac nepokryjú zem.
Prameňom dávaš stekať do potokov, *
čo tečú pomedzi vrchy
a napájajú všetku poľnú zver *
aj divým oslom hasia smäd.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, *
spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
Ant. Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Ant. 2 Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka.
Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, *
plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok *
a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb *
i víno, čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár *
a chlieb dáva silu srdcu človeka.
Sýtia sa stromy Pánove *
aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
Na nich si vrabce hniezda stavajú *
a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
Vysoké štíty patria kamzíkom, *
v skalách sa skrývajú svište.
Na určovanie času si mesiac utvoril; *
slnko vie, kedy má zapadať.
Prestieraš tmu a nastáva noc *
a povylieza všetka lesná zver.
Levíčatá ručia za korisťou *
a pokrm žiadajú od Boha.
Len čo vyjde slnko, utiahnu sa *
a ukladajú sa v svojich dúpätách.
Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, *
za svojou prácou až do večera.
Ant. Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka.
Ant. 3 Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! †
Všetko si múdro urobil. *
Zem je plná tvojho stvorenstva.
Tu more veľké, dlhé a široké, †
v ňom sa hemžia plazy bez počtu, *
živočíchy drobné i obrovské.
Po ňom sa plavia lode *
i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.
Všetko to čaká na teba, *
že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; *
otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; †
odnímaš im dych a hneď hynú *
a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené *
a obnovuješ tvárnosť zeme.
Pánova chvála nech trvá naveky; *
zo svojich diel nech sa teší Pán.
Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, *
dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
Po celý život chcem spievať Pánovi *
a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
Kiež sa mu moja pieseň zapáči; *
a ja sa budem tešiť v Pánovi.
Nech zo zeme zmiznú hriešnici †
a zločincov nech už niet. *
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Ant. Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré.
Z oblaku bolo počuť Otcov hlas:
Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Exodus
13, 17 — 14, 9
Cesta k Červenému moru
Keď faraón prepustil ľud, Boh ich neviedol po ceste cez filištínsku krajinu, ktorá je bližšie, v obave, aby ľud neoľutoval, keby videl, že sa proti nemu začínajú viesť vojny, a nevrátil sa do Egypta. Ale viedol ho okľukou po ceste cez púšť popri Červenom mori. Synovia Izraela vyšli z Egypta ozbrojení. Mojžiš vzal so sebou aj Jozefove kosti, lebo on synov Izraela zaprisahal: „Boh vás navštívi; vezmite odtiaľto moje kosti so sebou.“
Vyšli zo Sukotu a utáborili sa v Etame, na okraji púšte.
Pán šiel pred nimi a ukazoval im cestu: cez deň v oblačnom stĺpe a v noci v stĺpe ohnivom, aby ich viedol na ceste vo dne i v noci. Oblačný stĺp nikdy nechýbal pred ľudom cez deň ani ohnivý stĺp v noci.
Pán povedal Mojžišovi: „Povedz synom Izraela, nech sa obrátia a utáboria pred Pihahirotom medzi Magdolom a morom oproti Beelsefonu; naproti nemu sa utáboríte pri mori. Faraón bude hovoriť o synoch Izraela: ‚Blúdia po krajine, zovrela ich púšť.‘ Znova zatvrdím jeho srdce a bude ich prenasledovať. A ja ukážem na faraónovi a na všetkom jeho vojsku svoju slávu a Egypťania poznajú, že ja som Pán.“ A urobili tak.
Egyptskému kráľovi oznámili, že ľud utiekol; faraón a jeho služobníci zmenili svoj postoj k ľudu a vraveli: „Čo sme to urobili, že sme prepustili Izrael zo svojich služieb?!“ Faraón dal zapriahnuť do voza a vzal so sebou všetok svoj ľud: vzal so sebou šesťsto vybraných vozov a všetky ostatné vozy v Egypte a na každom voze boli bojovníci. Pán zatvrdil srdce egyptského kráľa faraóna a on prenasledoval synov Izraela; no oni odchádzali so zdvihnutou rukou. Egypťania sa hnali za nimi a dostihli ich, keď táborili pri mori. Faraónove kone a vozy, jazda a vojsko boli pri Pihahirote naproti Beelsefonu.
RESPONZÓRIUM
Ž 114, 1. 2; Ex 13, 21
Keď Izrael vyšiel z Egypta, dom Jakubov spomedzi ľudu cudzieho, * Judea sa stala jeho svätyňou, Izrael jeho kráľovstvom.
Pán šiel pred nimi a ukazoval im cestu v oblačnom stĺpe. * Judea.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
(Sermo 51, 3-4. 8: PL 54, 310-311. 313)
Zákon bol daný skrze Mojžiša; milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista
Pán zjavuje svoju slávu pred vyvolenými svedkami a svoje telo, ktoré má spoločné s ostatnými ľuďmi, prežaruje takým jasom, že jeho tvár žiarila sťa slnko a jeho odev bol biely ako sneh.
Pri tomto premenení išlo predovšetkým o to, aby sa v srdciach učeníkov predišlo pohoršeniu z kríža; bola im odhalená veľkosť skrytej dôstojnosti, aby poníženie dobrovoľne podstúpeného umučenia nezmiatlo ich vieru.
Ale nemenšia prozreteľnosť tu položila základy nádeje svätej Cirkvi, aby celé Kristovo telo poznalo, akou premenou bude obdarené, a aby aj jeho údy túžili mať účasť na sláve, ktorá zažiarila na ich Hlave.
Vravel to ten istý Pán, keď hovoril o svojom príchode v sláve: „Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca.“ A svätý apoštol Pavol dosvedčuje to isté: „Myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.“ A opäť: „Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve.“
Ale aby sa apoštoli utvrdili a dospeli k plnému poznaniu, pridáva sa k tomuto zázraku ešte iné poučenie.
Zjavil sa Mojžiš a Eliáš, to jest zákon a proroci, a rozprávali sa s Pánom, aby sa v prítomnosti piatich mužov čo najpravdivejšie naplnil ich výrok: „Každá výpoveď nech je potvrdená dvoma alebo troma svedkami.“
Čo môže byť stálejšie, čo spoľahlivejšie než toto slovo, kde pri jeho hlásaní súzvučne zneje poľnica Starého i Nového zákona a nástroje dávnych svedectiev ladia s evanjeliovou náukou?!
Áno, stránky oboch zmlúv si navzájom prisviedčajú. A toho, ktorého niekdajšie znamenia sľubovali pod závojom tajomstva, jas prítomnej slávy ukázal viditeľne a zreteľne. Lebo, ako hovorí svätý Ján, „zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista“. V ňom sa naplnilo aj prisľúbenie prorockých obrazov, aj zmysel zákonných predpisov, lebo tým, že je tu, dokazuje pravdivosť proroctiev a milosťou robí prikázania splniteľnými.
Nech sa teda hlásaním najsvätejšieho evanjelia upevní viera všetkých a nech sa nikto nehanbí za Kristov kríž, skrze ktorý bol vykúpený svet.
Ani nech sa nik nebojí trpieť pre spravodlivosť a nepochybuje, že sa splní, čo bolo sľúbené, lebo k odpočinku sa ide cez prácu a k životu cez smrť. Ak budeme vytrvalo vyznávať a milovať toho, ktorý vzal na seba všetku slabosť našej prirodzenosti, zvíťazíme nad tým, nad čím on zvíťazil, a dostaneme, čo prisľúbil.
Preto ak máme zachovávať prikázania a trpezlivo znášať protivenstvá, musí stále zaznievať v našich ušiach Otcov hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“
RESPONZÓRIUM
Hebr 12, 22. 24. 25; Ž 95, 8
Priblížili ste sa k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy. Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí. * Lebo ak neunikli tamtí, čo odmietali toho, ktorý hovoril na zemi, o čo menej my, keď sa odvrátime od toho, ktorý hovorí z neba.
Čujte dnes jeho hlas: Nezatvrdzujte svoje srdcia. * Lebo ak neunikli.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si nám prikázal počúvať tvojho milovaného Syna; živ našu vieru svojím slovom a očisťuj náš duchovný zrak, aby sme sa mohli tešiť z pohľadu na tvoju velebu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky