6. marec 2024

Streda, Pôstne obdobie, 3. týždeň
3. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.

Žalm 89, 2-38
Božia milosť nad domom Dávida
Z Dávidovho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Spasiteľa, Ježiša. (Sk 13, 22. 23)
I

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *

po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.

Veď ty si povedal: †

„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *

Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.

„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *

svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:

Naveky zaistím tvoj rod *

a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“

Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *

a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.

Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *

Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?

Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *

je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.

Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *

Mocný si, Pane, a pravda je u teba.

Ty vládneš nad neskrotným morom *

a zmierňuješ jeho vlnobitie.

Rahaba si pošliapal ako raneného, *

svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.

Tvoje je nebo a tvoja je zem, *

svet i jeho bohatstvo si ty založil.

Sever i juh si ty utvoril, *

Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.

Mocné je tvoje rameno, *

pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.

Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *

milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.

Blažený ľud, ktorý vie jasať! *

Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;

deň čo deň sa raduje z tvojho mena *

a honosí sa tvojou spravodlivosťou.

Lebo ty si jeho sila a nádhera *

a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.

Veď náš vladár patrí Pánovi *

a náš kráľ Izraelovmu Svätému.

Ant. Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.

Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.

II

Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †

„Bohatierovi som pomoc poskytol *

a vyvoleného z ľudu som povýšil.

Našiel som svojho služobníka Dávida, *

pomazal som ho svojím svätým olejom.

Pevne ho bude držať moja ruka *

a posilňovať moje rameno.

Nezaskočí ho nepriateľ, *

ani zlosyn ho nepokorí.

Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *

a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.

S ním bude moja vernosť a milosť *

a v mojom mene povznesie sa jeho moc.

Položím jeho ruku na more *

a na rieky jeho pravicu.

On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *

môj Boh a útočište mojej spásy.‘

A ja ho ustanovím za prvorodeného, *

za najvyššieho medzi kráľmi zeme.

Naveky mu svoju milosť zachovám *

a pevná bude moja zmluva s ním.

Jeho rod udržím naveky *

a jeho trón bude ako dni nebies.“

Ant. Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.

Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.

III

„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *

a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,

keď moje ustanovenia znesvätia *

a nezachovajú moje predpisy,

potom ich priestupok trstenicou potrescem *

a ich neprávosť korbáčom.

Ale priazeň mu neodopriem *

a neporuším svoju vernosť.

Svoju zmluvu neznesvätím *

a nezruším výroky svojich úst.

Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *

nesklamem Dávida.

Jeho rod bude trvať naveky *

a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;

a navždy bude pevný sťa luna, *

verný svedok na oblohe.“

Ant. Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.

Obráťte sa a robte pokánie.

Obnovte si srdce i ducha.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

33, 7-11. 18-23; 34, 5-9. 29-35

Boh zjavuje svoju slávu Mojžišovi

V tých dňoch: Mojžiš vzal stánok, postavil ho v istej vzdialenosti mimo tábora a nazval ho stánkom stretnutia. Keď niekto chcel vyhľadať Pána, vyšiel von z tábora k stánku stretnutia. A keď šiel k stánku Mojžiš, všetok ľud vstal; každý sa postavil pri vchode do svojho stanu a pozeral sa za Mojžišom, kým nevošiel do stánku. A len čo vošiel do stánku, zostúpil oblačný stĺp; ostal stáť pri vchode a Pán sa rozprával s Mojžišom. Všetci videli, ako pri vchode do stánku stojí oblačný stĺp.

Stáli a klaňali sa pri vchode do svojich stanov. A Pán sa rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako sa človek rozpráva so svojím priateľom. Keď sa potom vrátil do tábora, jeho služobník mladík Jozue, Nunov syn, neodchádzal zo stánku.

Mojžiš povedal Pánovi: „Ukáž mi svoju slávu.“ On odpovedal: „Ukážem ti všetku dobrotu a vyslovím pred tebou meno Pána. Zľutujem sa, nad kým budem chcieť, a láskavý budem, ku komu budem chcieť.“ Ale vravel: „Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek ma nemôže vidieť a ostať nažive.“ A ešte hovoril: „Pozri, pri mne je miesto, staneš si na skalu. Keď bude prechádzať moja sláva, postavím ťa do skalnej trhliny a budem ťa kryť svojou pravicou, kým neprejde. Potom odtiahnem svoju ruku a uvidíš ma zozadu, ale moju tvár vidieť nemôžeš.“

Keď Pán zostúpil v oblaku, Mojžiš zostal stáť s ním a vyslovil Pánovo meno. Pán prešiel popred neho a volal: „Pán, Pán, Boh je milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný, on preukazuje priazeň tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriechy, ale nič nenechá nepotrestané: on trestá neprávosť otcov na deťoch a vnukoch do tretieho a štvrtého pokolenia.“ Mojžiš sa rýchlo sklonil až po zem, klaňal sa a vravel: „Pane, ak som našiel v tvojich očiach milosť, prosím, poď s nami. Áno, je to ľud tvrdej šije, ale ty odpustíš naše neprávosti a hriechy a budeme tvoji.“

Keď Mojžiš zostupoval z vrchu Sinaj, držal dve tabule svedectva a nevedel, že mu koža na tvári žiari, pretože sa rozprával s Pánom. Keď Áron a Izraeliti videli, ako Mojžišovi žiari koža na tvári, báli sa k nemu priblížiť. Ale on ich zavolal a vrátili sa k nemu Áron aj predstavení pospolitosti. A keď sa s nimi rozprával, priblížili sa k nemu aj ostatní Izraeliti a prikázal im všetko, čo počul od Pána na vrchu Sinaj.

Keď prestal hovoriť, dal si na tvár závoj, ktorý si odkladal vždy, keď prišiel pred Pána a hovoril s ním, až kým nevyšiel. Potom oznamoval Izraelitom všetko, čo mu Pán nariadil. Oni videli, ako koža na Mojžišovej tvári žiari. A on si znova tvár zahalil, až dotiaľ, kým nešiel rozprávať sa s Pánom.

RESPONZÓRIUM

Porov. 2 Kor 3, 13. 18. 15

Mojžiš si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nehľadeli na jeho tvár. * A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.

Až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj. * A my všetci.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Knihy svätého biskupa Teofila Antiochijského Autolykovi

(Lib. 1, 2. 7: PG 6, 1026-1027. 1035)

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha

Ak povieš: Ukáž mi svojho Boha, poviem ti: Ukáž mi svojho človeka a ja ti ukážem svojho Boha. Ukáž, či oči tvojej duše vidia a uši tvojho srdca počujú.

Lebo ako tí, čo vidia telesnými očami, vnímajú, čo sa deje v tomto pozemskom živote, a zisťujú, čo sa od čoho líši, ako svetlo a tma, biele a čierne, mrzké a pôvabné, ladné a neohrabané, primerané a zveličené, nadmerné a okyptené — a to isté treba povedať, aj čo sa týka sluchu, o prenikavých, hlbokých alebo príjemných zvukoch —, tak je to aj s ušami srdca a očami duše, aby mohli vidieť Boha.

Boha vidia tí, ktorí ho vidieť môžu, tí, čo majú duchovné oči otvorené. Všetci majú oči, ale niektorí ich majú zakalené a nevidia svetlo slnka. Ale ak slepí nevidia svetlo, to ešte neznamená, že slnko nesvieti; slepí to musia pripísať sebe a svojim očiam. Tak máš aj ty oči svojej duše zakalené svojimi hriechmi a zlými skutkami.

Duša človeka má byť čistá ako vyleštené zrkadlo. Ak nasadá na zrkadlo hrdza, človek si v ňom nemôže vidieť tvár. Tak ani človek, ktorý má v sebe hriech, nemôže vidieť Boha.

Ale ak chceš, môžeš ozdravieť. Zver sa lekárovi a on sníme beľmo z očí tvojej duše i srdca. Kto je to ten lekár? Boh, ktorý lieči a oživuje Slovom a múdrosťou. Boh všetko stvoril Slovom a múdrosťou: veď „jeho slovom povstali nebesia a dychom jeho úst všetky ich voje“. Jeho múdrosť je nesmierna. Boh s múdrosťou položil základy zeme, s rozvahou pripravil nebesia, jeho myšlienkou sa rozovreli priepasti a oblaky kropili rosu.

Ak toto pochopíš, človeče, a budeš čisto, sväto a spravodlivo žiť, môžeš uvidieť Boha. Ale najprv musí byť v tvojom srdci viera a bázeň pred Bohom, až potom toto pochopíš. Keď zvlečieš smrteľnosť a oblečieš sa do nesmrteľnosti, potom uvidíš Boha podľa svojich zásluh. Lebo Boh vzkriesi spolu s dušou i tvoje telo pre nesmrteľnosť, a keď sa staneš nesmrteľným, uvidíš Nesmrteľného, ak mu teraz uveríš.

RESPONZÓRIUM

Porov. 2 Kor 6, 2. 4. 5. 7

Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy. Odporúčajme sa vo veľkej trpezlivosti a v mnohých pôstoch; * Zbraňami spravodlivosti a Božou mocou.

Vo všetkom sa odporúčajme ako Boží služobníci vo veľkej trpezlivosti a v mnohých pôstoch. * Zbraňami.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane, v tomto štyridsaťdennom pôstnom období živíš nás svojím slovom a vedieš nás k duchovnej obnove; prosíme ťa, pomôž nám, aby sme sa kajúcimi skutkami celkom oddali tebe a v bratskej láske ťa spoločne vzývali. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky