Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Bdelý kohút spevom poltí
nočnú, hustú temnotu
a odháňa sivé mračno,
ktoré cez noc vládlo tu,
keď vzývame s vrúcnym srdcom,
Bože, tvoju dobrotu.
Keď zem celá tíško spala,
pohrúžená do šera,
a smrť nad ňou panovala
ako trúchla príšera,
prišiels’ k ľuďom, mocný strážca,
sťa jas, čo tmu potiera.
Tys’ nás, Kriste, vyburcoval
z hriešnosti a nevery
a dal si nám za sprievodcu
svetlo, keď sa zošerí,
vyslobodil si tých, čo v tmách
akoby už pomreli.
Sláva Otcu, sláva Tebe,
sláva Duchu Svätému,
ktorý život, pokoj, svetlo
dáva ľudstvu hriešnemu,
aby, chváliac Trojjedného,
došlo k blahu večnému. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Stoj pri nás, Tvorca láskavý,
ty sláva svetla Otcovho;
keď tvoja milosť chýba nám,
v srdci je úzkosť, striasa ho.
Keď nás Duch Svätý napĺňa
a v srdci Boha nosíme,
zlý duch nás na zlo nezvábi
a odpor k hriechu zosilnie.
Tak v každodennom živote
uprostred sveta budeme
žiť podľa tvojich zákonov
a pokušeniu vyhneme.
Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča.
Čuj, Bože, moju modlitbu †
a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: *
pohliadni na mňa a vyslyš ma.
Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, *
zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.
Lebo ma zavaľujú bezprávím *
a zúrivo do mňa dorážajú.
Srdce sa vo mne chveje *
a padá na mňa hrôza predsmrtná.
Úzkosť a triaška idú na mňa *
a zmocňuje sa ma des.
A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, *
aby som mohol odletieť a odpočinúť si?
Aby som mohol utiecť do diaľav *
a pobudnúť v samote?
Vyčkávam, kto by ma zachránil *
pred búrkou a víchricou.“
Ant. Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča.
Ant. 2 Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa.
Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; *
bo v meste vidím násilie a hádky.
Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; †
v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady *
a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.
Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, *
to by som ešte vedel zniesť;
a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, *
azda by som sa pred ním skryl.
Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, *
môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.
S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; *
v sprievode sme kráčali Božím domom.
Ant. Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa.
Ant. 3 Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová.
Ja však budem volať k Bohu *
a Pán ma zachráni.
Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať *
a vypočuje môj hlas.
Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, *
lebo ich je mnoho proti mne.
Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, *
on, ktorý je spred vekov.
Lebo oni sa nezmenia *
a Boha sa neboja.
Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom *
a porušuje zmluvu.
Jeho slová sú hladšie ako maslo, *
ale v srdci strojí vojnu.
Jeho reči sú jemnejšie než olej, *
ale sú to vytasené meče.
Zlož svoju starosť na Pána †
a on ťa zachová; *
a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.
Ty ich však, Bože, zhodíš *
do priepasti skazy.
Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; *
ale ja dúfam v teba, Pane.
Ant. Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová.
Syn môj, pozoruj moju múdrosť.
Nakloň svoj sluch k mojej náuke.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
12, 1-25
Jób vysvetľuje, že Božia moc prevyšuje každú ľudskú múdrosť
Jób odpovedal:
„Teda iba vy ste ľudia
a s vami vymrie múdrosť.
I ja mám srdce ako vy
a nie som od vás menší.
Veď kto nepozná to, čo viete vy?
Komu sa posmieva vlastný priateľ ako mne,
bude vzývať Boha a vyslyší ho;
veď bezúhonnosť spravodlivého je na posmech.
Opovrhnutou fakľou je podľa mienky tých, čo si žijú bezpečne,
pripravenou pre tých, ktorým sa podlamujú nohy.
Stany lupičov sú pokojné
a bezpečné pre tých, čo popudzujú Boha,
pre tých, čo chcú držať Boha vo svojej ruke.
No len sa opýtaj zvierat a poučia ťa
alebo nebeských vtákov a povedia ti to.
Hovor zemi a poučí ťa,
aj morské ryby budú hovoriť.
Kto nevie z tohto všetkého,
že to urobila Pánova ruka?
V jeho ruke je dych všetkého, čo žije,
i duch každého ľudského tela.
Či ucho nerozlišuje slová
a podnebie nevychutnáva jedlo?
U starcov je múdrosť
a u tých, čo dlho žijú, rozumnosť.
U neho je múdrosť i sila,
on má rozvahu i rozumnosť.
Ak niečo zrúca, nik to nepostaví,
ak zavrie človeka, nik mu neotvorí.
Ak zadrží vody, všetko usychá,
a ak ich vypustí, pustošia zem.
U neho je sila a múdrosť,
on pozná aj podvodníka, aj podvádzaného.
Radcov privádza zoblečených
a zo sudcov robí hlupákov.
Kráľom rozväzuje opasok
a povrazom im preväzuje bedrá.
Kňazov privádza zoblečených
a mocnárov podráža.
Vyvracia pery pravdovravných
a starcom odníma súdnosť.
Opovrhnutím zahŕňa kniežatá
a uvoľňuje opasok silákom.
On odkrýva z temnoty hlboké tajomstvá
a tôňu smrti vyvádza na svetlo.
On rozmnožuje národy a hubí ich
a zničené dokonale obnovuje.
On vyvracia srdce kniežatám ľudu zeme a mätie ich
a dá im blúdiť po púšti neschodnej.
Budú tápať ako vo tme, bez svetla,
a nechá ich blúdiť ako opilcov.“
RESPONZÓRIUM
Jób 12, 13. 14; 23, 13
U Boha je múdrosť i sila, on má rozvahu i rozumnosť. * Ak niečo zrúca, nik to nepostaví, ak zavrie človeka, nik mu neotvorí.
Iba on jestvuje; a kto ho odstaví? Čo sa on rozhodne, to aj urobí. * Ak niečo.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Mravoučných komentárov svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób
(Lib. 10, 47-48: PL 75, 946-947)
Vnútorný svedok
„Komu sa posmieva vlastný priateľ ako mne, bude vzývať Boha a vyslyší ho.“ Len čo slabá myseľ zachytí záblesk ľudského uznania za dobré skutky, často sa uchyľuje k vonkajším radostiam; potláča svoje vnútorné túžby a so záľubou sa bez zábran rozplýva v tom, čo počuje zvonka. Takže má väčšiu radosť z toho, že ju nazývajú blahoslavenou, ako z toho, že sa takou môže stať. A keďže dychtí po slovách chvály, vzdáva sa toho, čím začala byť. A práve tým sa odtŕha od Boha, čím si mala zaslúžiť Božiu pochvalu.
Niekedy sa však duch trvale usiluje o správne konanie, a predsa je terčom ľudského posmechu. Koná obdivuhodné veci a žne opovrhnutie. Ale chvály by ho mohli viesť von, no zahnaný potupami vracia sa k sebe. A tým viac sa vnútorne upevňuje v Bohu, čím menej nachádza vonku to, v čom by spočinul. Celá nádej sa potom upína na Stvoriteľa a uprostred posmešných urážok dovoláva sa jedine vnútorného svedka. Duch utrápeného je tým bližšie k Bohu, čím menej mu záleží na ľudskej milosti a priazni. Priamo sa ponára do modlitby a pod vonkajším tlakom je čoraz čistejší a schopnejší prenikať dovnútra.
Výstižne sa teda hovorí: „Komu sa posmieva vlastný priateľ ako mne, bude vzývať Boha a vyslyší ho,“ lebo keď zlí vyčítajú niečo mysli dobrých, ukazujú, akého svedka hľadajú pre svoje skutky. A keď sa skrúšená myseľ ozbrojí modlitbami, vnútri dosiahne také vyslyšanie zhora, ako sa navonok oslobodí od ľudskej chvály.
Treba si všimnúť, ako prezieravo je tu vložené „ako mne“, lebo sú aj takí, čo okusujú ľudský výsmech, a vyslyšanie v Božích ušiach nenájdu. Lebo keď si výsmech zavinia, potom z výsmechu nevzniká nijaká záslužná čnosť.
„Veď jednoduchosť spravodlivého je na posmech.“ Múdrosť tohto sveta je: maskovať srdce úskokmi, zastierať zmysel slovami, falošné vydávať za pravé a pravé označovať za falošné.
Naproti tomu múdrosť spravodlivých je: nič navonok nepredstierať, slovami odkrývať zmysel, milovať pravdu takú, aká je, chrániť sa lži, nezištne konať dobro, zlo radšej znášať ako robiť, nehľadať nijakú pomstu za krivdu, potupu pre pravdu pokladať za zisk. Ale táto jednoduchosť spravodlivých je na posmech, veď múdri tohto sveta považujú čnosť čistoty za hlúposť. Lebo všetko, čo sa koná nevinne, bez akejkoľvek pochybnosti pokladajú za pochabosť. A všetko, čo na nejakom skutku pravda schvaľuje, znie telesnej múdrosti bláznivo.
RESPONZÓRIUM
Ž 119, 104b. 105; Jn 6, 68b
Nenávidím cesty klamstva. * Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.
Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. * Tvoje slovo.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, daj, aby sa život na zemi rozvíjal v pokoji podľa tvojej vôle a aby tvoja Cirkev mohla nerušene a radostne plniť poslanie, ktoré si jej zveril. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky