11. november 2024

Sv. Martina z Tours, biskupa
spomienka
(v Bratislavskej arcidiecéze a v Spišskej diecéze sviatok hlavného patróna)

Narodil sa v Panónii okolo roku 316 z pohanských rodičov. Keď prijal krst, zriekol sa vojenského života a založil pri Ligugé v Galii kláštor, kde viedol pod vedením svätého Hilára mníšsky život. Neskôr bol vysvätený za kňaza a zvolili ho za biskupa v Tours. Bol príkladom dobrého pastiera, zakladal ďalšie kláštory, vychovával kňazov, hlásal evanjelium chudobným. Zomrel roku 397.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Vyznávač Pána, Bohu zasvätený,

tvoj sviatok slávi ľud na celej zemi,

dnes vystúpil si ozaj natešený

do Božích siení.

Oddaný Bohu, múdry, skromný, cudný,

triezvy a čistý, pokoj milujúci,

kým dýchal, žiaril ako anjel skvele

v pozemskom tele.

Ľud k jeho hrobu putoval vždy s úctou,

chorí tu našli nádej, radosť, zdravie,

nevládne údy nadobudli silu

za krátku chvíľu.

Preto mu teraz v zhromaždení našom

spievame hymnus, pieseň s vrúcnym hlasom,

aby nás krehkých jeho pomoc stála

podporovala.

Trojjedinému Bohu na výsostiach

poklona, sláva, veleba a chvála,

že z trónu moci s láskou na nás hľadí

a vesmír riadi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Žalm 73
Prečo trpí spravodlivý
Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)
I

Aký dobrý je Boh voči statočným, *

 Boh voči tým, čo majú srdce čisté.

No mne sa temer nohy podlomili, *

takmer som sa zapotácal.

Lebo som žiarlil na chvastúňov, *

keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, *

sú zdraví a vypasení,

nesužujú sa ako iní smrteľníci, *

ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *

a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.

Akoby z tuku sa liahne ich zloba *

a vybuchuje zlomyseľnosť.

Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *

povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu *

a jazyk sa im vláči po zemi.

Sedia si na výšinách *

a nezasahuje ich povodeň.

Vravia si: „Vari to vidí Boh? *

A vie o tom Najvyšší?“

Hľa, to sú hriešnici: *

bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.

Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

II

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *

a v nevinnosti som si ruky umýval;

šľahaný som deň čo deň *

a trestaný už od rána.“

Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *

to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.

Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *

zrejme to bolo nad moje sily,

kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *

kde som pochopil, aký bude ich koniec.

Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *

a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! *

Náhle je po nich, hynú od hrôzy.

Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *

tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

III

Moje srdce je plné trpkosti *

a celé vnútro doráňané.

Hlúpy som bol a nechápavý *

a pred tebou som bol ako dobytča.

Ale ja som stále pri tebe *

a ty mi držíš pravicu.

Vedieš ma podľa svojho zámeru *

a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? *

A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.

Hynie mi telo i srdce, *

no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.

Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *

zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.

Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *

a v Pánu Bohu svoju nádej mať

a ohlasovať všetky jeho diela *

v bránach dcéry sionskej.

Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.

Mojim ústam sú sladšie ako med.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Daniela

2, 26-47

Videnie sochy a kameňa. Večné Božie kráľovstvo

V tých dňoch povedal kráľ Nabuchodonozor Danielovi, ktorý mal meno Baltazár: „Naozaj si myslíš, že mi môžeš povedať sen, ktorý som videl, a vysvetliť mi ho?“ Daniel odpovedal kráľovi: „Tajomstvo, na ktoré sa kráľ pýta, nemôžu odhaliť kráľovi mudrci, čarodejníci, veštci ani hádači. Je však Boh na nebi, ktorý zjavuje tajomstvá, a on ti, kráľ Nabuchodonozor, ukázal, čo sa stane v posledných dňoch. Tvoj sen a videnie, ktoré ti na lôžku prebehlo hlavou, je toto:

Ty, kráľ, začal si na svojom lôžku rozmýšľať o tom, čo bude ďalej. A ten, ktorý zjavuje tajomstvá, ukázal ti, čo má prísť. Ani mne nebolo toto tajomstvo odhalené pre múdrosť, ktorej by som mal viac ako ostatné živé tvory, ale preto, aby kráľ dostal spoľahlivé vysvetlenie a aby si poznal myšlienky svojho srdca.

Ty, kráľ, mal si videnie: Hľadel si na mohutnú sochu. Stála pred tebou veľká a nádherná socha; pohľad na ňu vzbudzoval hrôzu. Hlava sochy bola z najčistejšieho zlata, hruď a ramená zo striebra, brucho a bedrá z bronzu, stehná zo železa, nohy sčasti zo železa a sčasti z hliny. Díval si sa a tu sa bez prispenia ľudskej ruky odtrhol kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. A vtom sa rozdrvilo aj železo, hlina, bronz, striebro a zlato a boli ako plevy v lete na holohumnici; uchytil ich vietor a neostalo po nich ani stopy. A kameň, čo zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem.

Toto je sen. A poviem ti, kráľ, aj jeho význam. Ty si kráľ kráľov. Boh nebies ti dal kráľovstvo, silu, moc a slávu; do tvojich rúk dal všetky krajiny, kde bývajú ľudia, divé zvieratá i nebeské vtáctvo a teba ustanovil za pána všetkého: ty si hlava zo zlata. Po tebe povstane iné kráľovstvo, menšie než tvoje; potom tretie kráľovstvo z bronzu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou. Štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo; veď železo drúzga a pokoruje všetko. Aj ono ako drviace železo všetko rozbije a rozdrúzga. A že si videl časť nôh a prstov z hrnčiarskej hliny a časť zo železa, kráľovstvo bude rozdelené; bude mať niečo z pevnosti železa, ako si videl železo zmiešané s blatistou hlinou. A že prsty na nohách boli čiastočne zo železa a čiastočne z hliny, to znamená, že kráľovstvo bude čiastočne mocné a čiastočne krehké. A že si videl železo zmiešané s blatistou hlinou, to znamená, že sa budú miešať v manželských zväzkoch, ale spolu držať nebudú, ako sa železo s hlinou nezmieša. V čase týchto kráľov vzbudí Boh nebies kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne, a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane; ono rozdrúzga a zničí všetky tieto kráľovstvá a samo bude trvať naveky, tak, ako si videl, že sa z vrchu bez prispenia ruky odtrhol kameň a rozdrúzgal hlinu, železo, bronz, striebro a zlato. Veľký Boh ukázal kráľovi, čo príde neskôr. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý.“

Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol na tvár, poklonil sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli obetu a kadidlo. A kráľ povedal Danielovi: „Váš Boh je naozaj Boh bohov a Pán kráľov, ktorý zjavuje tajomstvá, lebo si dokázal rozriešiť toto tajomstvo.“

RESPONZÓRIUM

Dan 2, 44; porov. Lk 20, 17. 18

Boh nebies vzbudí kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne; ono rozdrúzga a zničí všetky kráľovstvá * A samo Božie kráľovstvo bude trvať naveky.

Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným; na koho ten kameň padne, toho rozdlávi. * A samo.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov Sulpícia Sevéra

(Epist. 3, 6. 9-10. 11. 14-17. 21: SCh 133, 336-344)

Chudobný a skromný Martin

Martin vedel dlho vopred o svojej smrti a povedal bratom, že sa blíži smrť jeho tela. Medzitým sa ukázala potreba navštíviť farnosť v Candes. Klerici tejto cirkvi sa preli a on túžil obnoviť tam pokoj. Hoci vedel, že sa jeho dni chýlia ku koncu, neodmietol vydať sa v takej veci na cestu, lebo bol presvedčený, že dobre zavŕši svoje čnosti, keď po sebe zanechá obnovený pokoj v Cirkvi.

Šiel tam teda a po obnovení pokoja medzi klerikmi sa nejaký čas zdržal v tej cirkevnej obci. Keď už pomýšľal vrátiť sa do kláštora, začali ho zrazu opúšťať telesné sily. I zvolal bratov a oznámil im, že zomiera. Tu začali všetci žalostne plakať a súhlasne bedákali: „Prečo nás, otče, opúšťaš? A komu nás, opustených, zanecháš? Na tvoje stádo sa vrhnú draví vlci. Kto nás uchráni pred ich zubami, keď udrú pastiera? Vieme, že túžiš po Kristovi, ale odmenu máš zabezpečenú a oddialením sa nezmenší. Radšej sa zľutuj nad nami, ktorých opúšťaš.“

Tento plač ho dojal, lebo veď celý vždy oplýval hlbokým milosrdenstvom v Pánovi; a hovorí sa, že zaslzil. Obrátil sa k Pánovi a na ich plač povedal iba toto: „Pane, ak som ešte potrebný tvojmu ľudu, neodmietam pracovať. Nech sa stane tvoja vôľa.“

Aký obdivuhodný muž! Ani práca ho nezlomila, ani smrť ho nemohla pokoriť! Neprikláňal sa ani na jednu stranu. Ani smrti sa nebál, ani žiť neodmietal. Oči i ruky mal ustavične pozdvihnuté k nebu a jeho nezlomný duch neustával v modlitbe. A keď ho kňazi, čo sa k nemu zišli, prosili, aby sa obrátil na bok, a tak uľahčil svojmu telu, povedal: „Nechajte, nechajte ma, bratia, hľadieť radšej do neba ako na zem, aby sa duch uberal svojou cestou k Pánovi.“ Keď to povedal, videl stáť neďaleko seba diabla. „Čo tu stojíš,“ hovorí, „ty krutá beštia?! Nič na mne nenájdeš, prekliaty ničomník. Mňa prijme Abrahámovo lono.“

S týmito slovami odovzdal nebu ducha. Martina s radosťou prijímajú do Abrahámovho lona; chudobný a skromný Martin vstupuje bohatý do neba.

RESPONZÓRIUM

Naozaj blažený človek, v ktorého ústach nebolo lesti, nikoho neodsudzoval, nikoho nezavrhoval! * V jeho ústach nebolo nikdy nič iné, iba Kristus, iba pokoj, iba milosrdenstvo.

Aký obdivuhodný muž! Ani práca ho nezlomila, ani smrť ho nemohla pokoriť! Ani smrti sa nebál, ani žiť neodmietal. * V jeho.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, svätý biskup Martin ťa oslávil svojím životom i svojou smrťou; aj v našich srdciach konaj divy svojej milosti, aby nás ani smrť, ani život nemohli odlúčiť od tvojej lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky