20. júl 2024

Sobota, Cezročné obdobie, 15. týždeň
3. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Bože mocný a láskavý,

vesmíru dal si zákony;

jediný Boh v troch osobách,

hoden si všetkej poklony.

Počúvaj tento chválospev

a s ním aj vzlyky ľútosti;

nech srdce viny zbavené

vinie sa k tebe v radosti.

Nech oheň lásky očistnej

do našich útrob preniká,

opáš nám bedrá, priprav nás

na príchod Syna človeka.

Za to, že ticho nočnej tmy

rušíme spevmi zvučnými,

bohato naplň všetkých nás

darmi nebeskej otčiny.

Vyslyš nás, Otče láskavý,

pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,

s Otcom i Duchom Boh pravý,

a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Pôvodca slávy trvalej,

rozdávaš v daroch sedmorých

Svätého Ducha veriacim,

pomáhaj všetkým pokorným.

Choroby tela zažeň preč

a pohoršenie vykoreň,

vyhas v nás silu činov zlých

a nauč srdce pokore.

Nás jasnou mysľou obdaruj,

počestné dielo dokonči,

prosiacich prosby vypočuj,

daj život, čo sa neskončí.

Týždeň má v kruhu sedem dní,

v nich beží teraz všetok čas,

deň ôsmy, onen posledný,

privedie k súdu všetkých nás.

Už dnes ťa, Pane, prosíme,

v deň posledný nás neodsúď,

od zatratenia osloboď

a večnou odmenou nám buď!

Vtedy, keď, Bože láskavý,

vyslyšíš prosby národov,

naveky nech ti, Trojica,

spievame s láskou oddanou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Žalm 107
Vďaka za oslobodenie
Boh zoslal synom Izraela slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista. (Sk 10, 36)
I

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *

ktorých vykúpil z rúk protivníkových

a zhromaždil z rozličných krajín †

od východu i západu, *

od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *

nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

Mali hlad a smäd, *

ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Na správnu cestu ich priviedol, *

aby šli po nej k trvalému bydlisku.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo smädného napojil *

a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, *

sputnaní biedou a železom,

lebo sa vzopreli Božím výrokom *

a zámery Najvyššieho zavrhli.

Preto ich srdce útrapami pokoril, *

ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *

a ich putá rozlomil.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo rozdrvil brány bronzové *

a rozlomil závory zo železa.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.

II

Na ceste neprávosti rozum stratili *

a trpeli za svoje priestupky.

Každý pokrm sa im sprotivil *

a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *

a vyslobodil ich zo záhuby.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

Obetu chvály nech mu prinesú, *

o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori *

a na veľkých vodách robili obchody.

Tam videli diela Pánove *

a na hlbočinách jeho zázraky.

Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *

až sa morské vlny vzdúvali;

priam k nebu stúpali †

a vzápätí sa prepadali do hlbín; *

duša im hrôzou zmierala.

Knísali sa a tackali ako opití; *

boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok *

a morské vlny umĺkli.

Tešili sa, že vlny utíchli, *

a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *

a nech ho chvália v zbore starších.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.

Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

III

Potoky na púšť premenil *

a na súš vodné pramene,

úrodnú zem na soľnú step *

pre zlobu jej obyvateľov.

A z púšte zasa urobil jazerá, *

z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil *

i založili si trvalé bydlisko.

Obsiali polia a vysadili vinice *

a získali bohatú úrodu.

I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *

a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *

pod ťarchou nešťastia a bolesti.

Opovrhnutím zahrnul kniežatá *

a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Chudákov však z biedy povzniesol, *

ich rody ako stáda rozmnožil.

Spravodliví to uvidia a potešia sa, *

ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *

a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.

Tvoje súdy sú ako morská hlbina.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhej knihy Kráľov

2, 1-15

Eliáš je vzatý do neba

Keď Pán chcel vziať Eliáša vo víchrici do neba, išli Eliáš a Elizeus z Galgaly. Eliáš povedal Elizeovi: „Ostaň tu, lebo ma Pán poslal až do Betelu.“ Elizeus mu odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Keď zostúpili do Betelu, vyšli k Elizeovi prorockí synovia, čo boli v Beteli, a povedali mu: „Vieš, že dnes Pán vezme tvojho pána ponad tvoju hlavu?“ On odpovedal: „Aj ja to viem, mlčte!“ Eliáš mu povedal: „Elizeus, ostaň tu, lebo ma Pán poslal do Jericha.“ On odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Keď prišli do Jericha, pristúpili k Elizeovi prorockí synovia, čo boli v Jerichu, a povedali mu: „Vieš, že dnes Pán vezme tvojho pána ponad tvoju hlavu?“ Vravel: „Aj ja to viem, mlčte!“ Eliáš mu povedal: „Ostaň tu, lebo ma Pán poslal k Jordánu.“ On odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Išli teda obaja a za nimi išlo päťdesiat mužov z prorockých synov, ktorí ostali stáť obďaleč. Oni dvaja zastali pri Jordáne. Eliáš vzal svoj plášť, zvinul ho a udrel ním vodu. Tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu.

Keď prešli na druhý breh, Eliáš povedal Elizeovi: „Povedz, čo mám pre teba urobiť prv, ako budem od teba vzatý.“ Elizeus odpovedal: „Prosím, nech na mne spočinú dva podiely tvojho ducha.“ On povedal: „Ťažkú vec žiadaš. Ale ak ma budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, splní sa ti, o čo si prosil, ak ma nebudeš vidieť, nesplní sa.“ Ako išli a zhovárali sa cestou, zrazu ich ohnivý voz a ohnivé kone oddelili od seba a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba.

Keď to Elizeus videl, zvolal: „Otče môj, otče môj, bojový voz Izraela a jeho jazdec!“ A viac ho nevidel. Chytil si šaty a roztrhol ich vo dvoje. Potom zdvihol Eliášov plášť, čo z neho spadol, vrátil sa a zastal na brehu Jordánu. Plášťom, čo spadol z Eliáša, udrel vodu a povedal: „Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?“ Ako udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a Elizeus prešiel na druhý breh.

Keď to videli prorockí synovia, čo boli naproti v Jerichu, povedali: „Na Elizeovi spočinul Eliášov duch.“ Išli mu v ústrety a poklonili sa mu až tvárou po zem.

RESPONZÓRIUM

Mal 3, 23-24b; Lk 1, 15a. 17a

Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv, ako príde deň Pána, veľký a hrozný. * On obráti srdcia otcov k synom a srdcia synov k ich otcom.

Ján bude veľký pred Pánom. Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou. * On obráti srdcia otcov k synom a srdcia synov k ich otcom.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách

(Nn. 52-54. 58: SCh 25 bis. 186-188. 190)

Sviatosť, ktorú prijímaš, sa uskutočňuje mocou Kristovho slova

Pozorujeme, že milosť je účinnejšia ako prirodzenosť, no pritom aj prorocké požehnanie považujeme za milosť. Ak teda už ľudské požehnanie malo takú moc, že premieňalo prirodzenosť, čo povieme o tej božskej konsekrácii, kde pôsobia slová samého Pána a Spasiteľa?! Lebo sviatosť, ktorú prijímaš, uskutočňuje sa mocou Kristovho slova. Keď už Eliášovo slovo malo takú moc, že zvolalo oheň z neba, nebude Kristovo slovo schopné premeniť podstatu prvkov? O stvorení celého sveta si čítal: „Lebo on riekol a stalo sa“, „on rozkázal a všetko bolo stvorené“. Ak teda mohlo Kristovo slovo z ničoho urobiť, čo nebolo, nemôže to, čo je, premeniť na to, čím nebolo? Veď dať veciam novú prirodzenosť nie je menej, ako zmeniť ju.

Ale načo potrebujeme dôkazy? Vezmime si za príklad jeho samého a primerajme k pravde tohto tajomstva tajomstvo vtelenia. Išlo všetko prirodzenou cestou, keď sa Pán Ježiš narodil z Márie? Ak hľadáme poriadok, tak žena rodí po spojení s mužom. Je teda zrejmé, že panna porodila mimo prirodzeného poriadku. A to, čo sviatostne sprítomňujeme, je telo z panny. Prečo hľadáš prirodzený poriadok tu pri Kristovom tele, keď sa sám Pán Ježiš narodil z panny mimoprirodzene? Teda to pravé Kristovo telo, ktoré bolo ukrižované, ktoré bolo pochované, je naozaj sviatosťou jeho tela.

Sám Pán Ježiš volá: „Toto je moje telo.“ Pred požehnaním nebeskými slovami sa podstata nazýva inak, po konsekrácii sa označuje ako telo. On sám hovorí o svojej krvi. Pred konsekráciou sa to volá inak, po konsekrácii sa vyhlasuje, že je to krv. A ty hovoríš: „Amen,“ čiže: „To je pravda.“ A čo ústa hovoria, nech myseľ úprimne uznáva; čo vyjadruje reč, nech srdce prežíva.

Keď Cirkev vidí túto veľkú milosť, povzbudzuje svoje deti, povzbudzuje najbližších, aby sa zišli na tajomstvá: „Jedzte, priatelia moji, a pite, opájajte sa, bratia moji.“ Čo máme jesť a čo máme piť, to ti Duch Svätý vysvetlil inde skrze Proroka: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu.“ V tejto sviatosti je Kristus, lebo je to Kristovo telo. Nie je to teda telesný pokrm, ale duchovný. Preto aj Apoštol hovorí o jeho predobraze, „že naši otcovia jedli duchovný pokrm a pili duchovný nápoj“. Lebo Božie telo je duchovné telo, Kristovo telo je telo Božieho ducha, veď Kristus je duch, ako čítame: „Duch pred nami je Kristus Pán.“ A v Petrovom liste máme: „Aj Kristus zomrel za vás.“ A nakoniec tento pokrm posilňuje naše srdce a tento nápoj „obveseľuje srdce človeka“, ako pripomína Prorok.

RESPONZÓRIUM

Mt 26, 26; porov. Jób 31, 31

Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával svojim učeníkom, hovoriac: * Vezmite a jedzte, toto je moje telo.

Ľudia z môjho domu povedali: Kto nám dá z jeho mäsa, aby sme sa nasýtili? * Vezmite a jedzte, toto je moje telo.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty ukazuješ blúdiacim svetlo svojej pravdy, aby sa vrátili na správnu cestu; pomáhaj všetkým kresťanom odmietať, čo sa protiví ich viere, a usilovať sa o to, čo zodpovedá ich kresťanskému povolaniu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky