Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Teraz je pre nás onen čas,
keď podľa Písma príde k nám
základ a hlava kráľovstva:
nebeský Ženích Kristus Pán.
V ústrety panny kráčajú,
jak počuť v evanjeliu,
nesú si jasné lampáše,
s radosťou veľkou spievajú.
No hlúpe, pravda, meškajú,
lampáše majú zhasnuté;
na bránu darmo búchajú,
dvere sú pre ne zamknuté.
A preto triezvi bedlime,
nesme si v mysli svetlo, jas,
by s piesňou v srdci Pánovi
v ústrety išiel každý z nás.
Urob nás, Pane, hodnými
mať účasť v tvojom kráľovstve,
aby sme mohli naveky
spievať ti vďačný chválospev. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ó, život svätých, cesta, nádej, spása,
Ježišu Kriste, darca čností, krásy,
náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným
spievame hymny.
Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,
čo svätí majú, po čom zbožní túžia
mysľou i citom; k tebe láska, Pane,
v srdci nám planie.
Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,
ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,
napokon daruj všetkým, mladým, starým,
nebeské dary.
Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva
Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;
Svätému Duchu zbožné piesne znejte
po celom svete. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. †
Aký dobrý je Boh voči statočným, *
† Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.
Neprekáža im zhola nič, *
sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
ani netrpia ako iní ľudia.
Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
povýšenecky sa zastrájajú.
Ústa dvíhajú proti nebu *
a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.
Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
a trestaný už od rána.“
Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
a vrháš ich do záhuby.
Ako vychádzajú navnivoč! *
Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Moje srdce je plné trpkosti *
a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
a nakoniec ma prijmeš do slávy.
Veď kohože mám na nebi? *
A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
v bránach dcéry sionskej.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.
Mojim ústam sú sladšie ako med.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Aggea
2, 10-23
Budúce požehnania. Prisľúbenia dané Zorobábelovi
V dvadsiaty štvrtý deň deviateho mesiaca, v druhom roku Dária, zaznelo Pánovo slovo prorokovi Aggeovi: „Toto hovorí Pán zástupov: Opýtaj sa kňazov na zákon: Keby niekto niesol v rožku svojho odevu posvätené mäso a dotkol by sa jeho okrajom chleba, váry, vína, oleja alebo akéhokoľvek iného pokrmu, posvätil by sa?“ Kňazi odpovedali: „Nie.“ Potom Aggeus povedal: „Ak sa tohto všetkého dotkneš poškvrnený mŕtvolou, poškvrní sa to?“ A kňazi odpovedali: „Poškvrní.“ Aggeus povedal: „Tak aj tento ľud a tak aj tento národ pred mojou tvárou, hovorí Pán, a tak aj každé dielo ich rúk a všetko, čo tam obetujú, je poškvrnené.
A teraz sa dobre pozrite od tohto dňa späť: Čím ste boli predtým, ako bol položený kameň na kameň v Pánovom chráme? Keď ste prichádzali ku kope, kde malo byť dvadsať meríc, a bolo desať, a keď ste prišli k lisu nabrať päťdesiat krčahov, a bolo len dvadsať. Bil som vás i všetky diela vašich rúk suchom, sneťou a krupobitím, ale nik z vás sa neobrátil ku mne, hovorí Pán. A dobre sa pozrite od toho dňa do budúcna, od dvadsiateho štvrtého dňa deviateho mesiaca, odo dňa, keď boli položené základy Pánovho chrámu, dobre sa pozrite! Vari je ešte semeno v sýpke a vinica, figovník, granátovník a oliva nepriniesli ešte ovocie? Od tohto dňa požehnám.“
A Pánovo slovo zaznelo Aggeovi aj druhý raz v dvadsiaty štvrtý deň mesiaca: „Povedz judejskému miestodržiteľovi Zorobábelovi: Ja pohnem nebom i zemou, zrútim kráľovské tróny, rozdrvím silu pohanských kráľovstiev a poprevraciam bojové vozy aj ich jazdcov; popadajú kone aj ich jazdci, každý prebodnutý mečom svojho brata. V ten deň, hovorí Pán zástupov, vezmem ťa, môj služobník, Salatielov syn Zorobábel, hovorí Pán, urobím ťa pečatným prsteňom, lebo som si ťa vyvolil,“ hovorí Pán zástupov.
RESPONZÓRIUM
Ag 2, 7. 9b
Pohnem všetky národy; prídu skvosty všetkých národov * A naplním tento dom slávou.
Na tomto mieste nastolím pokoj, hovorí Pán zástupov. * A naplním tento dom slávou.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa Fulgencia Ruspenského Proti Fabiánovi
(Cap. 28, 16-19: CCL 91 A, 813-814)
Účasť na Pánovom tele a krvi nás posväcuje
Pri prinášaní obiet sa spĺňa to, čo prikázal sám náš Spasiteľ, ako svedčí Apoštol: „Že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: Toto je moje telo pre vás; toto robte na moju pamiatku. Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku. A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, budete zvestovať Pánovu smrť, kým nepríde.“
Teda obeta sa prináša preto, aby sa zvestovala Pánova smrť a konala sa pamiatka na toho, ktorý položil za nás svoj život. Veď sám hovorí: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ Keď teda Kristus zomrel za nás z lásky, v čase obety, keď konáme pamiatku jeho smrti, prosíme, aby prišiel Svätý Duch a udelil nám lásku. Pokorne prosíme, aby sme skrze tú lásku, z ktorej sa Kristus dal ukrižovať za nás, aj my prijali milosť Svätého Ducha, aby tak mohol byť svet ukrižovaný pre nás a my sme mohli byť ukrižovaní pre svet. Napodobňujme smrť nášho Pána, aby sme ako Kristus, ktorý „keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu“, aj my „žili novým životom“. Dostávame dar lásky, aby sme zomreli hriechu a žili Bohu.
„Lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“ Veď už sama účasť na Pánovom tele a krvi, keď jeme jeho chlieb a pijeme jeho kalich, nám vnuká, aby sme zomreli svetu a svoj život mali s Kristom ukrytý v Bohu, aby sme ukrižovali svoje telo s jeho vášňami a žiadosťami.
A tak všetci veriaci, ktorí milujú Boha a blížneho, aj keď nepijú kalich telesného utrpenia, pijú kalich Pánovej lásky. Ním opojení sú schopní umŕtvovať svoje pozemské údy, obliekať si Pána Ježiša Krista a o telo sa nestarať podľa jeho žiadostí; nehľadieť na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné. Lebo Pánov kalich sa pije tak, že sa zachováva svätá láska. Bez nej keby niekto vydal aj svoje telo ohňu, nič by mu to neosožilo. Ale dar lásky nás uschopňuje byť v skutočnosti tým, čo tajomne slávime v obete.
RESPONZÓRIUM
Porov. Lk 22, 19; Jn 6, 58
Ježiš vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: * Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.
Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky. * Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, nech nás tvoja milosť ustavične predchádza i sprevádza, aby sme vždy horlivo konali dobré skutky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky