Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Kráľ a Pán sveta, ktorému
znie pieseň zeme, vesmíru,
v pokore veľkej skrytý je
v prečistom lone Márie.
Mesiac i slnko a ich jas
slúžia mu verne v každý čas;
milosťou Božou žiariacou
nosí ho Panna pod srdcom.
Jak šťastná, Matka, nad tým si,
že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,
čo vesmír v dlani ukrýva,
v tebe jak v chráme prebýva.
Čula si sväté posolstvo,
požehnal ťa Duch materstvom,
po ktorom túžia národy,
i nám sa z teba narodil.
Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
a na posmech vyšiel u susedov.
Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
zahrnul si ho hanbou.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.
Nech je zvelebený Pán naveky. *
Staň sa. Amen.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
Pane, stal si sa nám útočišťom *
z pokolenia na pokolenie.
Prv než sa vrchy zrodili †
a povstali zem i svet, *
ty, Bože, si od vekov až naveky.
Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
večer vädne a usychá.
Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
za roky, keď sme okusovali nešťastie.
Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
upevňuj dielo našich rúk, *
dielo našich rúk upevňuj!
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
Pane, u teba je zdroj života.
A v tvojom svetle uvidíme svetlo.
PRVÉ ČÍTANIE
Začiatok Knihy Náreky
1, 1-12. 18-20
Zničenie Jeruzalema
Aké opustené sedí
mesto kedysi plné ľudu!
Akoby ovdovela
pani národov;
kňažná provincií
stala sa poplatnou.
Bez prestania plače za noci
a slzy jej tečú po lícach.
Niet toho, kto by ju potešil
zo všetkých jej milovníkov.
Všetci jej priatelia ňou pohrdli
a stali sa jej nepriateľmi.
Júda sa vysťahoval pre trápenie
a ťarchu otroctva.
Býva medzi pohanmi
a nenachádza pokoja.
Všetci jeho prenasledovatelia ho chytili
uprostred úzkostí.
Cesty Siona smútia,
že nik neputuje na sviatky.
Všetky jeho brány sú zrúcané,
jeho kňazi vzdychajú,
jeho panny sú stiesnené
a on sám je zavalený trpkosťou.
Jeho protivníci sú navrchu,
jeho nepriatelia v bezpečí,
lebo Pán ho pokoril
pre množstvo jeho neprávostí;
jeho deti odviedli do zajatia
pred očami utláčateľa.
Dcéru Siona opustila
všetka jej krása.
Jej kniežatá sú ako jelene,
ktoré nenachádzajú pastvu
a idú bez sily
pred očami prenasledovateľa.
Jeruzalem si spomína
na dni svojho trápenia a blúdenia
— na všetky vzácne veci,
ktoré mal od pradávnych dní —,
keď jeho ľud padol do rúk nepriateľa
a nebolo toho, kto by mu pomohol.
Protivníci to videli
a smiali sa nad jeho zánikom.
Jeruzalem sa ťažko prehrešil,
preto sa stal ošklivým.
Všetci, čo ho oslavovali, pohrdli ním,
lebo videli jeho hanbu.
A on sám vzdychá
a obracia sa naspäť.
Jeho nečistota je na obrube jeho rúcha,
nepamätal na svoj koniec.
Veľmi hlboko klesol,
nemá ho kto potešiť.
„Pozri, Pane, na moje trápenie,
lebo sa vyvyšuje nepriateľ.“
Protivník siahol rukou
na všetko, čo mal vzácne:
lebo sa musel pozerať na pohanov,
ako vstupujú do jeho svätyne,
hoci si o nich prikázal,
že nesmú vojsť do tvojho zhromaždenia.
Všetok jeho ľud vzdychá
a hľadá chlieb.
Akúkoľvek cennosť dali za jedlo,
len aby si zachovali život.
„Pozri, Pane, a všimni si,
ako ma znevážili!
Vy všetci, čo idete po ceste,
pozrite sa a hľaďte,
či je bolesť ako bolesť moja,
ktorú mi pripravil,
ktorou ma pokoril Pán
v deň svojho rozhorčeného hnevu.
Pán je spravodlivý,
lebo som sa priečil jeho slovu.
Počujte, prosím, všetky národy,
a pozrite sa na moju bolesť:
moje panny a moji mládenci
odišli do zajatia.
Volal som svojich priateľov,
ale oni ma podviedli.
Moji kňazi a moji starci
zahynuli v meste,
lebo si hľadali pokrm,
aby si zachovali život.
Pozri, Pane, lebo trpím,
moje vnútro je rozbúrené
a srdce sa vo mne prevracia,
lebo som sa veľmi priečil.
Vonku ma meč obral o deti
a v dome smrť.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Jób 16, 16; porov. Nár 1, 16b. 18b
Oči sa mi zahmlili od plaču, lebo sa vzdialil odo mňa ten, čo ma potešoval. Pozrite, všetky národy, * Či je ešte bolesť ako bolesť moja.
Vy všetci, čo idete po ceste, pozrite sa a hľaďte. * Či je ešte bolesť ako bolesť moja.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého opáta Bernarda
(Hom. 2, 17: PL 183, 70-71 = SCh 390 [1993], 168-170)
Vo všetkom mysli na Máriu, vzývaj Máriu/Meno Panny bolo Mária – Hviezda morská
„A meno Panny bolo Mária“, hovorí evanjelista. Chceme niečo povedať aj o tomto mene, ktoré v preklade znamená Hviezda morská a veľmi priliehavo pristane panenskej matke. Veď ju možno tak výstižne prirovnať k hviezde! Lebo ako hviezda vysiela lúč a neporuší sa, tak aj Panna porodila Syna bez porušenia svojho panenstva. Lúč neumenšuje jasnosť hviezdy, ani Syn Panny jej neporušenosť. Ona je teda tá vznešená hviezda, ktorá vyšla z Jakuba, a jej lúč osvecuje celý svet a jej jas sa skveje na nebesiach, preniká do hlbín a rozjasňuje celú zem. Ale ona rozohrieva viac myseľ ako telo, podporuje čnosti a spaľuje neresti. Ona je, hovorím, tá prejasná, neobyčajná hviezda, nevyhnutne vyvýšená nad týmto veľkým a šírym morom, kde sa trbliece svojimi zásluhami a osvetľuje svojím príkladom.
Keď zbadáš, že sa v tomto pozemskom živote viac zmietaš uprostred víchric a búrok, ako kráčaš po pevnej zemi, neodvracaj oči od svetla tejto hviezdy, ak nechceš, aby ťa zavalili vlny. Keď sa strhnú víchrice pokušení, keď sa dostaneš medzi úskalia súžení, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď tebou zmietajú vlny pýchy, ctibažnosti, ohovárania, žiarlivosti, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď loďkou tvojej duše otriasa hnev alebo lakomosť alebo žiadostivosť tela, pozri na Máriu. Keď ťa desí veľkosť výčitiek, keď ťa ľaká špinavé svedomie, keď sa hrozíš prísneho súdu a už ťa chce pohltiť pažerák zármutku a priepasť zúfalstva, mysli na Máriu.
V nebezpečenstvách, v úzkostiach a v pochybnostiach mysli na Máriu, vzývaj Máriu. Jej meno nech nezíde z tvojich úst, nech nevymizne z tvojho srdca. A aby si získal podporu jej príhovoru, nezabúdaj na príklad jej života. Nasleduj ju a nebudeš blúdiť. Ju pros a nikdy nebudeš bez nádeje. Na ňu mysli a nikdy sa nezmýliš. Jej sa drž a nepadneš. Pod jej ochranou nebudeš poznať strach. Keď ťa bude ona viesť, neunavíš sa. Keď ti bude ona milostivá, dosiahneš cieľ. A tak na sebe samom skúsiš, ako správne evanjelista hovorí: A meno Panny bolo Mária.
RESPONZÓRIUM
Porov. Sir 24, 27-28; Lk 1, 27
Moja náuka je sladšia ako med a mňa mať je sladšie ako plást medu. * A meno panny bolo Mária.
Spomienka na mňa je na pokolenia vekov. * A meno panny bolo Mária.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci Bože, prosíme ťa, dopraj, aby preblahoslavená Panna Mária sprostredkovala dobrodenia tvojho milosrdenstva všetkým, čo oslavujú jej slávne meno. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky