13. jún 2024

Sv. Antona Paduánskeho, kňaza a učiteľa Cirkvi
spomienka

Narodil sa v Lisabone v Portugalsku koncom 12. storočia. Prijali ho medzi rehoľných kanonikov svätého Augustína. Čoskoro po kňazskej vysviacke prestúpil k Menším bratom, aby mohol ísť šíriť vieru medzi africké národy. Namiesto toho sa však stal úspešným kazateľom vo Francúzsku a v Itálii, obrátil mnoho bludárov a ako prvý vo svojej reholi učil bratov teológiu. Napísal reči preniknuté múdrosťou a dobrotou. Zomrel v Padove roku 1231.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,

na svojom kňazstve doprial si mu podiel,

by v tvojom dome svetlom bol a vodcom

a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.

Žalm 44
Pohromy národa
V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)
I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †

naši otcovia nám rozprávali *

o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.

Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *

zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *

nepomohlo im vlastné rameno,

ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *

lebo ich máš rád.

Ty si môj kráľ a môj Boh, *

ty pomáhaš Jakubovi.

Len s tebou sme zahnali nepriateľov *

a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *

ani môj meč ma nezachráni.

Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *

a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.

V Bohu sa budeme chváliť celý deň *

a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *

už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.

Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *

a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.

Vydal si nás ako ovce na zabitie *

a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *

a neobohatil si sa jeho predajom.

Vystavil si nás na potupu susedom *

a na posmech i pohanu nášmu okoliu.

Urobil si z nás príslovie pre pohanov *

a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *

a rumenec hanby mi pokrýva tvár,

keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *

keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.

III

Toto všetko nás postihlo, †

hoci sme nezabudli na teba *

a neporušili sme zmluvu s tebou.

Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *

ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,

a predsa si nás ponížil v kraji líšok *

a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *

a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

či Boh na to nepríde? *

On predsa pozná tajnosti srdca.

Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *

pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *

Vstaň a nezavrhni nás navždy.

Prečo odvraciaš svoju tvár? *

Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

Veď naša duša je pokorená až do prachu, *

naše telo je pritlačené k zemi.

Vstaň, Pane, pomôž nám *

a vykúp nás, veď si milosrdný.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.

Pane, ku komu by sme išli?

Ty máš slová večného života.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jozue

5, 13 – 6, 21

Spustošenie najsilnejšieho nepriateľského mesta

V tých dňoch: Keď bol Jozue na poli mesta Jericha, zdvihol oči a videl, že oproti nemu stojí akýsi muž a drží vytasený meč. Podišiel k nemu a povedal: „Patríš k nám alebo k nepriateľom?“ On odvetil: „Nie. Som vodcom Pánovho vojska a teraz som prišiel.“ Jozue padol tvárou na zem, poklonil sa mu a povedal: „Čo odkazuje môj Pán svojmu služobníkovi?“ A vodca Pánovho vojska povedal Jozuovi: „Zobuj si z nôh sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté.“ A Jozue urobil, ako mu rozkázal.

Ale Jericho bolo opevnené a zatvorené pred synmi Izraela a nik sa neodvážil ani vyjsť, ani vojsť.

Tu Pán povedal Jozuovi: „Pozri, dal som ti do ruky Jericho aj jeho kráľa a všetkých udatných mužov. Všetci bojovníci nech obídu raz za deň mesto a nech to robia šesť dní. Sedem kňazov bude niesť sedem poľníc z baraních rohov pred archou zmluvy. V siedmy deň obídete mesto sedem ráz a kňazi zatrúbia na poľniciach. A keď zaznie dlhší zvuk trúby a rozozvučí sa vám v ušiach, všetok ľud zvolá mohutným hlasom a mestské hradby sa od základov zrútia a každý vnikne na mieste, oproti ktorému stojí.“

Nunov syn Jozue zvolal teda kňazov a povedal im: „Vezmite archu zmluvy a siedmi iní kňazi nech vezmú sedem poľníc a nech kráčajú pred Pánovou archou.“ A ľudu povedal: „Choďte a obíďte mesto a ozbrojení muži nech idú pred Pánovou archou.“

Keď Jozue ukončil reč, sedem kňazov trúbilo na sedem poľníc pred Pánovou archou zmluvy. Ozbrojené vojsko išlo pred trúbiacimi kňazmi, ostatný ľud šiel za archou a všetko sa ozývalo zvukom poľníc. Jozue prikázal ľudu: „Nekričte, nech nepočuť váš hlas, nech ani slovo nevyjde z vašich úst, kým nepríde deň, keď vám poviem: Kričte a volajte!“ Pánova archa obišla teda cez deň mesto a vrátili sa do tábora, kde prenocovali.

Jozue vstal ešte za noci, kňazi vzali Pánovu archu a siedmi z nich sedem poľníc z baraních rohov, išli pred Pánovou archou a trúbili a ozbrojený ľud šiel pred nimi. Ostatný ľud šiel za zvuku poľníc za archou. Na druhý deň obišli raz mesto a vrátili sa do tábora. Tak to robili šesť dní.

V siedmy deň vstali zavčas rána a tak isto obišli mesto sedem ráz. V ten deň iba obišli mesto sedem ráz. Keď obchádzali siedmy raz, kňazi zatrúbili na poľniciach a Jozue povedal ľudu: „Volajte! Pán vám mesto vydal. Mesto nech je prekliate. Ono i všetko, čo je v ňom, patrí Pánovi. Iba neviestka Rachab zostane nažive so všetkými, čo sú s ňou v dome, lebo ukryla poslov, ktorých sme poslali. Ale vy sa chráňte zobrať si čokoľvek z toho, čo je prekliate, aby ste sa nestali vinnými zo sprenevery a neprivolali na celý izraelský tábor kliatbu a nešťastie. Všetko zlato a striebro, čo tam bude, i medené a železné nádoby, bude zasvätené Pánovi a uloží sa do jeho pokladnice.“

Keď teda začal všetok ľud volať, len čo zazneli trúby a do uší zástupov sa dostal mohutný krik, hradby sa zrútili. Každý vystúpil na mieste, ktoré bolo oproti nemu, a mesto zaujali. A pozabíjali všetko, čo v ňom bolo: od muža až po ženu a od dieťaťa až po starca; aj dobytok, ovce a oslov pobili ostrím meča.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 25, 1ab. 2ad; Hebr 11, 30

Pane, ty si môj Boh; budem ťa velebiť, budem oslavovať tvoje meno, * Lebo mesto si premenil na hŕbu rozvalín a nikdy nebude obnovené.

Pre vieru padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní. * Lebo mesto si premenil na hŕbu rozvalín a nikdy nebude obnovené.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého kňaza Antona Paduánskeho

(I, 226)

Reč je živá vtedy, keď hovoria skutky

Koho naplnil Duch Svätý, hovorí rozličnými jazykmi. Rozličné jazyky, to sú rôzne svedectvá o Kristovi, ako pokora, chudoba, trpezlivosť a poslušnosť. Hovoríme nimi vtedy, keď ich ukazujeme iným na sebe. Reč je živá vtedy, keď hovoria skutky. Nech prestanú, prosím, slová a nech hovoria skutky. Máme veľa slov, ale skutky nijaké. Preto nás Pán preklína, lebo preklial aj figovník, na ktorom nenašiel ovocie, ale iba lístie. Gregor hovorí: „Kazateľa viaže zákon, aby aj konal, čo káže.“ Márne sa vystatuje poznaním zákona, kto skutkami rúca, čo učí.

Apoštoli „hovorili, ako im Duch Svätý dával hovoriť“. Blahoslavený, kto hovorí tak, ako mu dáva Duch Svätý, a nie ako jeho duch! Lebo sú aj takí, čo hovoria zo svojho ducha, kradnú cudzie slová, privlastňujú si ich a predkladajú ich ako svoje. O takýchto a im podobných hovorí Pán u Jeremiáša: „Hľa, ja prídem na prorokov, ktorí kradnú moje slová jeden od druhého. Hľa, ja prídem na prorokov, hovorí Pán, ktorí používajú svoj jazyk a vravia: Hovorí Pán. Hľa, ja prídem na prorokov, ktorí prorokujú lživé sny, hovorí Pán, rozprávajú ich a zvádzajú môj ľud svojimi lžami a svojimi čudami, lebo ja som ich neposlal, ani som ich nepoveril; oni nepomôžu tomuto ľudu, hovorí Pán.“

Hovorme teda, ako nám Duch Svätý dal hovoriť, a pokorne a nábožne ho prosme, nech nám vleje svoju milosť, aby sme deň Turíc naplnili zdokonalením piatich zmyslov a zachovaním Desatora, aby nás naplnil silný duch skrúšenosti a zapálil v nás ohnivé jazyky vyznania, aby sme zapálení a ožiarení mohli v jase svätých vidieť jediného Boha v troch osobách.

RESPONZÓRIUM

Porov. Oz 14, 6b; Ž 92, 13; Sir 24, 4a

Spravodlivý rozkvitne ako ľalia, * Naveky bude kvitnúť pred Pánom.

V množstve vyvolených má chválu. * Naveky bude kvitnúť pred Pánom.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, vo svätom Antonovi si dal svojmu ľudu vynikajúceho kazateľa a mocného pomocníka v núdzi; daj, aby sme s jeho pomocou žili podľa kresťanských zásad a vo všetkých protivenstvách cítili tvoju ochranu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky