Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Preslávny neba obyvateľ, Kriste,
ty život, cesta, nádej, spása svätých,
láskavo prijmi obeť chvály, vďaky
od svojich detí.
Anjelské zbory na výsostiach neba
dobrorečia ti; a ich spev je stály;
i všetci svätí teba zvelebujú
piesňami chvály.
Odpusť nám hriechy, odpusť tresty za ne,
hľaď na zásluhy svätej Matky Panny
i všetkých svätých, milosrdný Pane,
a zhoj nám rany.
Dožič nám tebe teraz spievať hlasne,
nech v našom srdci viera, láska rastie,
by sme aj v nebi mohli spievať šťastne
Trojici krásnej. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Vznešené je tvoje meno, Pane, lebo si slávou a cťou ovenčil svojich svätých a ustanovil si ich za vládcov nad dielami tvojich rúk.
Pane, náš Vládca, *
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
Tvoja veleba sa vznáša *
nad nebesia.
Z úst nemluvniat a dojčeniec †
pripravil si si chválu naprotiveň svojim nepriateľom, *
aby si umlčal pomstivého nepriateľa.
Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, *
na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:
čože je človek, že naň pamätáš, *
a syn človeka, že sa ho ujímaš?
Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, †
slávou a cťou si ho ovenčil *
a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.
Všetko si mu položil pod nohy: †
ovce a všetok domáci statok *
aj všetku poľnú zver,
vtáctvo pod oblohou a ryby v mori *
i všetko, čo sa hýbe po dne morskom.
Pane, náš Vládca, *
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vznešené je tvoje meno, Pane, lebo si slávou a cťou ovenčil svojich svätých a ustanovil si ich za vládcov nad dielami tvojich rúk.
Ant. 2 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Pane, kto smie bývať v tvojom stánku? *
Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?
Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, *
čo z úprimného srdca pravdu hovorí,
čo nepodvádza svojím jazykom, †
nekrivdí svojmu blížnemu, *
ani ho nepotupuje.
Čo ničomníka nemá za nič, *
ale ctí si ľudí bohabojných.
Čo nemení prísahu, aj keď mu vyjde na škodu. †
Čo nepožičiava peniaze na úrok *
a proti nevinnému sa nedá podplácať.
Kto si tak počína, *
ten sa nikdy neskláti.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Ant. 3 Svojim svätým si ukázal cestu života; naplníš ich, Pane, radosťou.
Ochráň ma, Bože, *
k tebe sa utiekam.
Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán. *
Pre mňa niet šťastia bez teba.“
Svätým a slávnym mužom v krajine *
patrí moja plná priazeň.
Rozmnožujú sa útrapy tých, *
čo sa ženú za cudzími bôžikmi.
Nebudem vylievať krv na ich obetu, *
ani ich mená nevezmem na pery.
Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, *
v tvojich rukách je môj osud.
Pripadol mi diel v kraji prekrásnom: *
a je to pre mňa znamenité dedičstvo.
Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; *
v noci ma k tomu moje srdce vyzýva.
Pána mám vždy pred očami; *
a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa.
Preto sa raduje moje srdce †
a moja duša plesá *
aj moje telo odpočíva v nádeji.
Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí *
a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.
Ukážeš mi cestu života. †
U teba je plnosť radosti, *
po tvojej pravici večná slasť.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Svojim svätým si ukázal cestu života; naplníš ich, Pane, radosťou.
Na Pána hľaďte a budete žiariť.
A tvár vám nesčervenie hanbou.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
5, 1-14
Vykúpil si Bohu ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa
Ja, Ján, videl som v pravici Sediaceho na tróne knihu popísanú znútra i zvonka a zapečatenú siedmimi pečaťami. A videl som mocného anjela, ktorý ohlasoval mohutným hlasom: „Kto je hoden otvoriť knihu a rozlomiť jej pečate?“ Ale nik na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť knihu a nazrieť do nej. Ja som veľmi plakal, že sa nenašiel nik, kto by bol hoden otvoriť knihu a nazrieť do nej. A jeden zo starcov mi povedal: „Neplač, lebo zvíťazil Lev z Júdovho kmeňa, Koreň Dávidov; on otvorí knihu a jej sedem pečatí.“
I videl som v strede medzi trónom a štyrmi bytosťami uprostred starcov stáť Baránka, ktorý bol ako zabitý. Mal sedem rohov a sedem očí, čo je sedem Božích duchov, poslaných na celú zem. On pristúpil a vzal knihu z pravice Sediaceho na tróne. A keď ju vzal, štyri bytosti a dvadsiati štyria starci padli pred Baránkom. Každý mal citaru a zlatú čašu plnú kadidla, čo sú modlitby svätých, a spievali novú pieseň:
„Hoden si vziať knihu
a otvoriť jej pečate,
lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil
ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa
a urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu;
a budú kraľovať na zemi.“
Videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich myriady myriád a tisíce tisícov, a volali mohutným hlasom:
„Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý,
prijať moc, bohatstvo a múdrosť,
silu, česť, slávu a dobrorečenie.“
A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov.“
A štyri bytosti volali: „Amen.“ A starci padli a klaňali sa.
RESPONZÓRIUM
Zjv 11, 17; porov. 11, 18; Ž 145, 10
Vzdávame ti vďaky, Pane, Bože všemohúci, ktorý si a ktorý si bol, * Že si začal kraľovať a prišiel čas odmeniť tvojich služobníkov a svätých.
Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela a tvoji svätí nech ťa velebia. * Že si začal kraľovať a prišiel čas odmeniť tvojich služobníkov a svätých.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého opáta Bernarda
(Sermo 2: Opera omnia, Edit. Cisterc. 5 [1958], 364-368)
Ponáhľajme sa za bratmi, ktorí na nás čakajú
Načože je svätým naša chvála, načo naša oslava, načo aj táto naša slávnosť? Načo sú pozemské pocty tým, ktorých podľa pravdivého Synovho prísľubu poctil nebeský Otec? Načo sú im naše chválospevy? Svätí nepotrebujú naše pocty, ani z našej nábožnosti nič nemajú. A že uctievame ich pamiatku, to je v každom prípade v našom záujme, nie v ich. Ja cítim, priznávam sa, že sa pri tejto spomienke rozpaľuje vo mne silná túžba.
A prvá túžba, ktorú v nás vyvoláva alebo zosilňuje spomienka na svätých, je tešiť sa ich milej spoločnosti a zaslúžiť si byť spoluobčanmi a spoločníkmi blažených duchov, pripojiť sa k zástupu patriarchov, šíkom prorokov, senátu apoštolov, početnej armáde mučeníkov, zborom vyznávačov a chórom panien a konečne zhromaždiť sa a radovať sa v spoločenstve všetkých svätých. Ono spoločenstvo prvorodených nás očakáva, a my nedbáme. Túžia po nás svätí, a my si to nevážime. Čakajú na nás spravodliví, a my si to nevšímame.
Prebuďme sa už, bratia! Vstaňme z mŕtvych s Kristom! Hľadajme, čo je hore, myslime na to, čo je hore. Túžme po tých, ktorí túžia po nás. Ponáhľajme sa za tými, čo nás očakávajú, so zápalom ducha sa vydajme za tými, čo na nás čakajú. A máme túžiť nielen po spoločenstve svätých, ale aj po ich šťastí. Keď túžime po ich prítomnosti, máme sa horlivým úsilím uchádzať aj o ich slávu. Lebo táto ctižiadostivosť nie je škodlivá a dychtenie za touto slávou nie je nijako nebezpečné.
A toto je druhá túžba, ktorú v nás vyvoláva spomienka na svätých, aby sa aj nám zjavil Kristus, náš život, ako im, a aby sme sa aj my zjavili s ním v sláve. Lebo nateraz sa nám naša hlava predstavuje nie aká je, ale akou sa pre nás stala; nie ovenčená slávou, ale zovrená tŕňmi našich hriechov. Nech sa úd pod tŕním korunovanou hlavou hanbí žiť v prepychu, lebo doteraz mu nebol nijaký purpur na slávu, ale na posmech. A keď príde Kristus, keď sa už nebude zvestovať jeho smrť, aby sme vedeli, že sme aj my zomreli a náš život je ukrytý s ním. Hlava sa zjaví v sláve a s ňou zažiaria oslávené údy; keď totiž pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným slávnej hlave, ktorou je on.
Po tejto sláve teda dychtime celou a spoľahlivou ctižiadosťou. Nuž teda, aby sme v ňu mohli dúfať a robiť si vyhliadky na toľkú blaženosť, veľmi potrebujeme aj príhovory svätých, aby sme na ich orodovanie dostali to, čo nedosiahneme svojimi schopnosťami.
RESPONZÓRIUM
Zjv 19, 5b. 6b; Ž 33, 1
Chváľte nášho Boha, všetci jeho služobníci, aj vy, čo sa bojíte Boha, malí i veľkí! * Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh.
Plesajte, spravodliví, v Pánovi; statočným sluší spievať pieseň chvály. * Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás k svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, doprial si nám radosť, že dnešným sviatkom môžeme osláviť zásluhy všetkých tvojich svätých; vrúcne ťa prosíme, na príhovor toľkých orodovníkov zahrň nás svojou milosrdnou láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky