10. apríl 2024

Streda, Veľkonočné obdobie, 2. týždeň
2. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Toto je pravý Boží deň,

žiariaci svetlom blaživým,

veď celý svet krv Kristova

zbavila jeho ťažkých vín.

On vrátil slepým svetlo, zrak

a hriešnym novú vieru vlial;

kto by sa musel strachom chvieť,

keď Pán i z lotra hriechy sňal?

Anjeli hľadia v úžase,

aký trest Kristus musel zniesť;

a lotor pri ňom kajúci

má prísľub raja ešte dnes.

Obdivuhodné tajomstvo:

sám Boh si ľudské telo vzal,

by telo zbavil nákazy,

aby hriech, vinu z ľudí sňal.

Môže byť niečo vzácnejšie,

keď milosť vinu zamení,

keď láska strávi, zničí strach

a v smrti život pramení?!

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:

Nech z výšin neba radosť znie,

nech jasá more, plesá zem:

Ukrižovaný z mŕtvych vstal

a smrteľníkom život dal.

Vracia sa milostivý čas,

deň spásy zjavuje sa zas;

v ňom Baránkovou krvou svet

obmytý skvie sa ako kvet.

Tá smrť, tá láska zranená

vín odpustenie znamená;

zmučený silu nestratil

a premožený zvíťazil.

V tom máme nádej; veríme,

že s Kristom k sláve prídeme,

aj my budeme vzkriesení

a vlastniť život blažený.

A preto všetci, čo sme tu,

obetu čistú, presvätú

nábožne slávme, slávnostne,

veď všetko dobro plynie z nej.

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Žalm 39
Prosby chorého
Stvorenie bolo podrobené márnosti z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej. (Rim 8, 20)
I

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *

aby som nezhrešil jazykom.

K svojim ústam postavím stráž, *

dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *

bolesť sa mi však znova ozvala.

Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *

a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

A môj jazyk preriekol: *

„Daj mi poznať, Pane, môj koniec

i aký je ešte počet mojich dní; *

nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

Hľa, na pár piadí si mi dní nameral *

a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.

Veru, len zdaním je bytie človeka, *

každý sa mihne ako vidina.

Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *

poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

II

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *

Ty si moja nádej.

Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *

a nevystav ma hlupákovi na posmech.

Onemel som, neotvorím ústa, *

lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, *

bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

Trestami za hriechy naprávaš človeka. †

Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *

veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, *

nakloň sluch k môjmu volaniu.

Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †

veď u teba som iba hosť, *

len pútnik, ako všetci moji otcovia.

Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *

skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo. Aleluja.

Žalm 52
Modlitba o pomoc proti ohováračovi
Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1 Kor 1, 31)

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *

čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?

Úklady strojíš deň čo deň, *

jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.

Zlo miluješ viacej než dobro, †

lož väčšmi ako pravdu. *

Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, †

odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *

vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.

Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *

ale z neho sa vysmejú:

„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †

lež zakladal si na veľkom bohatstve *

a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †

Úfam v Božie milosrdenstvo *

navždy a naveky.

Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †

a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *

na tvoje meno, lebo je dobré.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo. Aleluja.

Boh vzkriesil Krista z mŕtvych. Aleluja.

Aby sa naša viera a nádej upínali na Boha. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

2, 12-29

Pergamskej a tyatirskej cirkvi

Ja, Ján, počul som Pána, ktorý mi povedal: „Anjelovi pergamskej cirkvi napíš:

Toto hovorí ten, čo má ostrý dvojsečný meč: Viem, kde bývaš; tam, kde je trón satana. No pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa ani v dňoch Antipasa, môjho verného svedka, ktorého zabili u vás, kde býva satan. Mám však niečo proti tebe: že máš tam takých, čo sa pridŕžajú Balaamovho učenia, ktorý učil Balaka dávať pohoršenie synom Izraela, jesť mäso obetované modlám a smilniť. Tak aj ty máš takých, čo sa pridŕžajú učenia nikolaitov. Preto rob pokánie. Ak nie, prídem na teba čoskoro a budem s nimi bojovať mečom svojich úst.

Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám: Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane.

Anjelovi tyatirskej cirkvi napíš:

Toto hovorí Boží Syn, ktorý má oči ako plameň ohňa a jeho nohy sú podobné kovu: Poznám tvoje skutky, tvoju lásku, vieru, službu a vytrvalosť aj tvoje posledné skutky hojnejšie než prvé. Ale mám proti tebe, že trpíš ženu Jezabel, ktorá hovorí, že je prorokyňa, a učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli mäso obetované modlám. A dal som jej čas, aby robila pokánie; ale nechce sa kajať zo svojho smilstva. Hľa, vrhnem ju na lôžko bolestí a tých, čo s ňou cudzoložia, do veľkého súženia, ak nebudú robiť pokánie z jej skutkov. Jej deti pobijem smrťou a všetky cirkvi spoznajú, že ja skúmam vnútro i srdce, a každému z vás odplatím podľa vašich skutkov. Vám ostatným v Tyatire, všetkým, čo sa nepridŕžajú tohto učenia, ktorí nepoznali – ako hovoria – satanove hlbiny, hovorím: Nekladiem na vás iné bremeno. Len sa držte toho, čo máte, kým neprídem. Kto zvíťazí a až do konca zachová moje skutky,

dám mu moc nad národmi

a bude nad nimi panovať žezlom železným

a rozbijú sa ako hrnce hlinené,

ako som ju aj ja dostal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu.

Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.“

RESPONZÓRIUM

Zjv 2, 18. 23; 22, 12

Toto hovorí Boží Syn, ktorý má oči ako plameň ohňa: Ja skúmam vnútro i srdce * A každému z vás odplatím podľa vašich skutkov. Aleluja.

Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou. * A každému z vás odplatím podľa vašich skutkov. Aleluja.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého

(Sermo 12 de Passione, 3, 6-7: PL 54, 355-357)

Kristus žije vo svojej Cirkvi

Milovaní, Boží Syn sa nepochybne tak úzko spojil s ľudskou prirodzenosťou, že jeden a ten istý Kristus je nielen v tom človekovi, ktorý je prvorodený z celého stvorenia, ale aj vo všetkých jeho svätých. A ako nemožno oddeliť hlavu od údov, tak ani údy od hlavy.

A hoci to, že Boh je všetko vo všetkom, neplatí o tomto živote, ale o večnom, predsa už teraz neodlučiteľne prebýva vo svojom chráme, ktorým je Cirkev, ako to sám prisľúbil slovami: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

Nič teda z toho, čo Boží Syn robil a učil pre zmierenie sveta, nepoznáme iba z dejín ako minulé, ale pociťujeme to aj v sile súčasných udalostí.

Je to on, zrodený pôsobením Ducha Svätého z Matky a Panny, čo mocou toho istého Ducha robí plodnou svoju nepoškvrnenú Cirkev, aby krstným pôrodom privádzala na svet nespočetné množstvo Božích detí, o ktorých sa hovorí: „Čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.“

Je to on, v ktorom je požehnané Abrahámovo potomstvo prijatím všetkých ľudí za deti. A praotec sa stáva otcom národov, keďže deti prisľúbenia sa nerodia z tela, ale z viery.

Je to on, čo nevynímajúc nijaký národ, zo všetkých národov pod nebom vytvára jedno stádo svätých oviec. A deň čo deň napĺňa, čo sľúbil: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.“

A hoci zvlášť Petrovi povedal: „Pas moje ovce“, jeden Pán riadi v tejto práci všetkých pastierov a živí žírnou a šťavnatou pašou tých, čo prichádzajú ku Skale, aby nespočetné ovce, posilnené plnou láskou, neváhali zomrieť za pastierovo meno tak, ako dobrý pastier ochotne položil svoj život za ovce.

Je to on, na utrpení ktorého má účasť nielen slávna statočnosť mučeníkov, ale aj viera všetkých znovuzrodených, a to už v samej sviatosti krstu.

A to je dôvod, prečo sa správne Pánova Veľká noc slávi s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy tak, že sa nové stvorenie po vyhodení starého kvasu zloby napája a živí samým Pánom.

Veď účasť na Kristovom tele a krvi nespôsobuje nič iné ako to, že sa premieňame na to, čo prijímame. A tak toho, s ktorým sme zomreli, boli pochovaní a vzkriesení, stále nosme v duši a v tele.

RESPONZÓRIUM

Jn 10, 14; Ez 34, 11-13

Ja som dobrý pastier. * Poznám svoje ovce a moje poznajú mňa. Aleluja.

Hľa, ja sám vyhľadám svoje ovce a ujmem sa ich. Vyvediem ich spomedzi národov a budem ich pásť. * Poznám svoje ovce a moje poznajú mňa. Aleluja.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane, každoročne slávime tajomstvá, ktorými si obnovil pôvodnú dôstojnosť človeka, a dal si nám nádej na vzkriesenie; pokorne ťa prosíme, daj, aby sme činorodou láskou dosvedčovali to, čo s vierou slávime. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky