20. august 2024

Sv. Bernarda, opáta a učiteľa Cirkvi
spomienka

Narodil sa roku 1090 neďaleko Dijonu vo Francúzsku. Nábožne ho vychovali a roku 1111 vstúpil do rehole cistercitov. Čoskoro ho zvolili za opáta kláštora v Clairvaux. Svojou činnosťou a príkladom vynikajúcim spôsobom viedol bratov k čnostiam. Keďže v Cirkvi vznikali schizmy, precestoval Európu, aby obnovil pokoj a jednotu. Napísal veľa teologických a asketických diel. Zomrel roku 1153.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Večné slnko, ty prenikáš

svetlom svet, všetko stvorenie,

ty nadpozemské svetlo sŕdc:

nech vrúcny spev náš tebe znie.

Tvoj Svätý Duch vždy stará sa

o živé lampy planúce:

ich žiara svetu odkrýva

cesty ku spáse vedúce.

Čo plynie z tvojich svätých úst

a srdciam z prirodzenosti,

to všetko zaskvelo sa zas

vo služobníkoch milosti.

V ich kruhu slávu požíva

blažený muž, čo čnosťami,

múdrosťou žiaril na zemi;

aj my ho ctíme chválami.

A prosíme ho, nech aj nám

ukáže cesty Pánove,

aby nás ruky Otcove

objali v teplom domove.

Vyslyš nás, Otče láskavý,

pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,

s Otcom i Duchom Boh pravý,

a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Žalm 102
Vyhnancove sľuby a prosby
Boh nás potešuje v každom súžení. (2 Kor 1, 4)
I

Pane, vyslyš moju modlitbu *

a moje volanie nech dôjde k tebe.

Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †

v deň môjho súženia *

nakloň ku mne svoj sluch.

Kedykoľvek ťa budem vzývať, *

čím skôr ma vypočuj.

Lebo moje dni sa tratia ako dym *

a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *

takže zabúdam jesť svoj chlieb.

Od samého náreku *

som iba kosť a koža.

Som ako pelikán na púšti, *

ako kuvik uprostred zrúcanín.

Nemôžem spať *

a som ako osamelý vrabec na streche.

Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *

preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

Veď popol jedávam ako chlieb *

a nápoj miešam so slzami;

to pre tvoj hnev a výčitky, *

lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *

a ja schnem sťa tráva.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

II

Ale ty, Pane, trváš večne *

a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †

lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *

lebo už je tu ten čas.

Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *

a ľútostia nad jeho troskami.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *

a tvojej slávy všetci zemskí králi;

lebo Pán vystaví Sion *

a zjaví sa vo svojej sláve.

Zhliadne na modlitbu núdznych *

a nepohrdne ich prosbami.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *

a obnovený ľud oslávi Pána.

Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *

a z nebies pozerá na zem;

čuje nárek zajatých *

a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

aby na Sione hlásali meno Pánovo *

a v Jeruzaleme jeho slávu,

keď sa tam zídu vospolok národy *

a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

III

Cestou mi sily podlomil *

a skrátil moje dni.

Hovorím: „Bože môj, †

neber ma v polovici mojich dní; *

tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

Na začiatku si stvoril zem, *

aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †

rozpadnú sa sťa odev, *

vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

Ale ty ostávaš vždy ten istý *

a tvoje roky sú bez konca.

Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *

a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

Počúvaj, ľud môj, moju náuku.

Nakloň sluch k slovám mojich úst.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

7, 1-17

Emanuelovo znamenie uprostred vojnovej hrôzy

Keď bol judejským kráľom Achaz, syn Joatama, syna Oziáša, vytiahol sýrsky kráľ Rasin a izraelský kráľ Pekach, syn Romeliáša, do boja proti Jeruzalemu; no nemohli ho dobyť. Keď Dávidovmu domu zvestovali: „Sýria táborí v Efraime,“ chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy v lese pod náporom vetra. Pán povedal Izaiášovi: „Choď naproti Achazovi ty a tvoj syn Šeárjášúb k hornému rybníku na koniec vodovodu na cestu pri bielovisku a povedz mu: Daj si pozor a buď pokojný; neboj sa, nech sa ti srdce nedesí týchto dvoch dymiacich obhorených polien: zúrivého hnevu Rasina zo Sýrie a Romeliášovho syna; toho, že sa Sýria, Efraim a Romeliášov syn sprisahali proti tebe a povedali si: ‚Vytiahnime do Judey a zastrašme ju; pripojme ju k sebe a ustanovme tam za kráľa Tábelovho syna.‘“

Toto hovorí Pán, Boh:

„Nestane sa, nebude to tak;

lebo hlavou Sýrie je Damask

a hlavou Damasku Rasin.

Ešte šesťdesiat a päť rokov

a Efraim prestane byť národom.

A hlavou Efraimu je Samária

a hlavou Samárie Romeliášov syn.

Ak neuveríte, neobstojíte.“

Pán prehovoril k Achazovi: „Žiadaj znamenie od Pána, svojho Boha. Žiadaj ho, či v hĺbkach podsvetia, alebo hore na výsostiach.“ Achaz však povedal: „Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Pána.“ A Izaiáš riekol: „Počúvajte teda, Dávidov dom. Nestačí, že obťažujete ľudí, ešte aj môjho Boha obťažujete? A preto vám Pán sám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel; maslo a med bude jesť, aby vedel zavrhovať zlo a voliť si dobro. Lebo skôr, ako bude chlapec vedieť zavrhovať zlo a voliť si dobro, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa hrozíš. Pán privedie na teba, na tvoj ľud a na dom tvojho otca dni, aké neprišli odo dní, keď sa Efraim odlúčil od Júdu, privedie asýrskeho kráľa.“

RESPONZÓRIUM

Iz 7, 14b; 8, 10c; Lk 1, 30a, 31a

Hľa, panna počne a porodí syna * A dá mu meno Emanuel, lebo s nami je Boh.

Neboj sa, Mária, počneš a porodíš syna. * A dá mu meno Emanuel, lebo s nami je Boh.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého opáta Bernarda na Pieseň piesní

(Sermo 83, 4-6: Opera omnia, Edit. Cisterc. 2 [1958], 300-302)

Milujem preto, lebo milujem, milujem, aby som miloval

Láska stačí sama sebe, ona sa páči sama sebou a sama pre seba. Sama sebe je zásluhou i odmenou. Láska nehľadá mimo seba ani dôvod, ani ovocie. Jej ovocím je jej úžitok. Milujem preto, lebo milujem, milujem, aby som miloval. Láska je veľká vec, ale iba ak sa vracia k svojmu počiatku, ak je návratom k svojmu východisku, ak prúdi späť k svojmu prameňu a stále z neho čerpá, aby mohla ustavične prúdiť. Láska je zo všetkých hnutí, mohutností a citov duše to jediné, čím môže stvorenie, aj keď nie v rovnakej miere, odpovedať Stvoriteľovi alebo aspoň splácať podobným. Lebo keď Boh miluje, nechce nič iné, iba byť milovaný. On nemiluje kvôli ničomu inému, len aby bol milovaný, lebo vie, že tí, čo ho milujú, sú zo samej lásky blažení.

Láska Ženícha, alebo skôr Ženích-láska, žiada iba opätovanie lásky a vieru. Nech je teda milovanej dovolené opätovať lásku. Ako by mohla nemilovať nevesta, a ešte nevesta Lásky? Ako by bolo možné nemilovať Lásku?

Právom sa zrieka všetkých ostatných záľub a celá sa oddáva jedine láske tá, ktorá má láske samej odpovedať opätovaním lásky. Veď keby sa aj celá rozplynula v láske, čože je to v porovnaní s trvalým prúdením z onoho prameňa? Lebo isto neoplývajú rovnakou hojnosťou milujúci a Láska, duša a Slovo, nevesta a Ženích, Stvoriteľ a stvorenie, asi tak ako smädný a prameň.

Čo teda? Zanikne preto a úplne sa rozplynie sľub nevesty, túžba vzdychajúceho, žiar lásky milujúceho, dôvera odvážneho len preto, že nevládze udržať krok s obrom, pretekať sa v sladkosti s medom, v miernosti s baránkom, v čistote s ľaliou, v jasnosti so slnkom, v láske s tým, ktorý je láskou? Nie! Lebo aj keď stvorenie menej miluje, pretože je menšie, ak miluje z celej svojej bytosti, kde je úplnosť, tam už nič nechýba. Preto takto milovať znamená zasnúbiť sa, lebo nemôže takto milovať a byť málo milované, a v súhlase dvoch spočíva úplné a dokonalé manželstvo. Len nech nik nepochybuje, že Slovo miluje dušu aj skôr, aj väčšmi.

RESPONZÓRIUM

Ž 31, 20a; 36, 9

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna * A vyhradil si ju bohabojným.

Opájajú sa blahobytom tvojho domu a pijú z potoka tvojich rozkoší. * A vyhradil si ju bohabojným.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, svätému opátovi Bernardovi si dal milosť, aby bol svetlom v tvojej Cirkvi a horel za jej obnovu; na jeho príhovor naplň aj nás duchom horlivosti, aby sme stále žili ako synovia svetla. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky