19. september 2024

Štvrtok, Cezročné obdobie, 24. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Dňa okrídlený posol nám

hlási, že svetlo už je tu.

Buditeľ našich myslí, sám

Kristus nás volá k životu.

Opusťte lôžka vábivé,

vzbuďte sa zo sna, nehlivte;

a čistí, svätí, striezliví

bedlite, lebo prichádzam.

Keď povievaním osvieži

zornička rannú oblohu,

nám pripraveným do práce

nech nádej udelí a jas.

Ježiša hlasno vzývajme,

prosme ho, triezvi vzlykajme,

pokorných prosieb dlhý rad

čistému srdcu nedá spať.

Odožeň, Kriste, temné sny,

pretrhni putá nočnej tmy,

hriech starý ráč nám odpustiť,

v nás nové svetlo zapáliť.

Buď sláva, Kriste láskavý,

tebe i tvojmu Otcovi

aj Duchu, ktorý teší nás

teraz a večne v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Cit lásky v srdciach rozdúchaj,

k sebe nás veď a milosť daj,

a k našim srdciam dobrý buď,

z nich odstráň kal a nezdobu.

Tu ako cudzí kráčame,

jak vyhnanci tu vzlykáme,

ty prístav si a naša vlasť,

do večných siení priveď nás.

Len smädná láska smäd chce mať,

z prameňa pravdy pookriať;

blaha a slasti v očiach dosť

má ľud, čo myslí na milosť.

Nesmierna sláva patrí ti,

oslava hodna pamäti,

bez konca spolu slávia ju,

čo srdcia z nížin dvíhajú.

To daj nám, Otec láskavý,

Syn Otcu rovný, jediný

i s Duchom, ktorý teší nás

a vládne večne v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.

Žalm 44
Pohromy národa
V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)
I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †

naši otcovia nám rozprávali *

o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.

Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *

zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *

nepomohlo im vlastné rameno,

ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *

lebo ich máš rád.

Ty si môj kráľ a môj Boh, *

ty pomáhaš Jakubovi.

Len s tebou sme zahnali nepriateľov *

a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *

ani môj meč ma nezachráni.

Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *

a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.

V Bohu sa budeme chváliť celý deň *

a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *

už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.

Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *

a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.

Vydal si nás ako ovce na zabitie *

a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *

a neobohatil si sa jeho predajom.

Vystavil si nás na potupu susedom *

a na posmech i pohanu nášmu okoliu.

Urobil si z nás príslovie pre pohanov *

a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *

a rumenec hanby mi pokrýva tvár,

keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *

keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.

III

Toto všetko nás postihlo, †

hoci sme nezabudli na teba *

a neporušili sme zmluvu s tebou.

Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *

ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,

a predsa si nás ponížil v kraji líšok *

a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *

a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

či Boh na to nepríde? *

On predsa pozná tajnosti srdca.

Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *

pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *

Vstaň a nezavrhni nás navždy.

Prečo odvraciaš svoju tvár? *

Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

Veď naša duša je pokorená až do prachu, *

naše telo je pritlačené k zemi.

Vstaň, Pane, pomôž nám *

a vykúp nás, veď si milosrdný.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.

Pane, vyjasni tvár nad svojím služobníkom.

A nauč ma svojim ustanoveniam.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Ezechiela

12, 1-16

Symbolickým úkonom sa naznačuje odvlečenie národa do zajatia

V tých dňoch Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, bývaš uprostred spurného domu: oči majú na videnie, no nevidia, uši na počúvanie, ale nepočujú, lebo je to spurný dom. Preto si urob, syn človeka, vyhnanecký batoh a budeš sa vo dne pred nimi sťahovať; budeš sa sťahovať zo svojho miesta na iné miesto pred ich očami. Azda si to všimnú; lebo je to spurný dom. Vo dne pred ich očami vynesieš von svoj batoh ako batoh vyhnanca, ale ty sám vyjdeš večer pred nimi, ako odchádza vyhnanec. Pred ich očami si preraz stenu a vylez cez ňu. Pred ich očami budeš niesť na pleciach batoh a odídeš potme; tvár si zahalíš, aby si nevidel krajinu, lebo som ťa dal domu Izraela ako znamenie.“

Ja som urobil, ako mi rozkázal Pán: vo dne som vyniesol svoj batoh ako batoh vyhnanca, večer som si rukou prerazil stenu a potme som vykročil s batohom na pleciach pred ich očami.

Ráno mi zaznelo Pánovo slovo: „Syn človeka, nepovedal ti dom Izraela, spurný dom: ‚Čo to robíš‘? Povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Takéto bremeno čaká na knieža v Jeruzaleme a na celý dom Izraela, čo v ňom žije. Povedz: Ja som pre vás znamenie; ako som ja robil, tak sa aj im stane: do vyhnanstva, do zajatia pôjdu. A knieža, čo je medzi nimi, ponesie batoh. Potme odíde, prerazia stenu, aby bol cez ňu priechod, tvár si zahalí, aby nevidel svojimi očami krajinu. I roztiahnem nad neho svoju sieť a chytí sa do môjho osídla. Zavediem ho do Babylonu, do chaldejskej krajiny, ale neuvidí ju a zomrie tam. A všetkých, čo sú okolo neho, jeho stráž i jeho vojská rozmecem do všetkých vetrov a vytasím za nimi meč. Tu spoznajú, že ja som Pán, keď ich rozptýlim medzi národy a rozsejem ich po krajinách. Niekoľko mužov z nich ponechám za mečom, hladom a morom, aby rozprávali o všetkých svojich zločinoch medzi národmi, ku ktorým prídu, a spoznajú, že ja som Pán.“

RESPONZÓRIUM

Ez 12, 15; Ž 89, 31. 33a

Keď ich rozptýlim medzi národy a rozsejem ich po krajinách, * Spoznajú, že ja som Pán.

Keď raz môj zákon opustia a nebudú kráčať podľa mojich príkazov, potom ich priestupok trstenicou potrescem. * Spoznajú, že ja som Pán.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z reči svätého biskupa Augustína O pastieroch

(Sermo 46, 9: CCL 41, 535-536)

Buď vzorom veriacim

Keď Pán povedal, čo majú tamtí pastieri radi, hovorí aj, čo zanedbávajú. Lebo chyby oviec sú veľmi rozšírené. Veľmi málo oviec je zdravých a vykŕmených, čiže posilnených pokrmom pravdy, ktoré dobre využívajú pastviny z Božieho daru. Ale zlí pastieri nedbajú o ne. A nielenže sa nestarajú o choré a slabé, blúdiace a stratené. Ešte aj zabíjajú silné a tučné, nakoľko to závisí od nich. Lebo ony žijú. Žijú z Božieho milosrdenstva. Ale čo sa týka zlých pastierov, oni zabíjajú. Povieš: „Ako zabíjajú?“ Zlým životom, tým, že dávajú zlý príklad. Či sa bezdôvodne povedalo Božiemu služobníkovi, ktorý vynikal medzi údmi najvyššieho pastiera: „Vo všetkom im buď ty sám príkladom dobrých skutkov!“ a: „Buď vzorom veriacim!“?

Lebo aj silná ovca, vidiac, že jej predstavený žije väčšinou zle, ak odvráti oči od Pánových pravidiel a zahľadí sa na človeka, začne si hovoriť v srdci: „Ak môj predstavený žije takto, kto som ja, že nesmiem robiť to, čo robí on?“ A to zabíja silnú ovcu. Ale ak takto zabíja silnú ovcu, čo robí s ostatnými, keď tú, ktorú on neposilnil, ale našiel už silnú a zdatnú, zabíja zlým príkladom?!

Hovorím vašej láske a ešte raz hovorím, ak aj ovce žijú a ak sú ovce vďaka Pánovmu slovu silné a držia sa toho, čo počuli od svojho Pána: „Robte, čo hovoria, ale podľa ich skutkov nerobte“, ten, kto zle žije pred očami ľudu, nakoľko to závisí od neho, zabíja toho, kto sa naňho pozerá. Nech sa teda neutešuje tým, že tamten nezomrel. On žije, ale tento je vrah. Ako keď zmyselný človek žiadostivo hľadí na ženu: ona je čistá, a on scudzoložil. Veď Pánov výrok je pravdivý a jasný: „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ Nevošiel do jej spálne, ale už hýri v spálni svojho vnútra.

Tak každý, kto zle žije pred očami tých, ktorým je predstaveným, nakoľko to závisí od neho, zabíja aj silné. Kto ho napodobňuje, zomiera. Kto ho nenasleduje, žije. Ale nakoľko to závisí od neho, zabíja oboch, ako sa hovorí: „Vykŕmené zabíjate, ale moje ovce nepasiete.“

RESPONZÓRIUM

Lk 12, 48b; Múd 6, 5b

Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, * A komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.

Tých, čo vládnu, postihne prísny súd. * A komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si všetko stvoril a všetko riadiš; zhliadni na nás a daj, aby sme ti slúžili celým srdcom a cítili v sebe účinky tvojho milosrdenstva. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky