19. august 2024

Pondelok, Cezročné obdobie, 20. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Teraz je pre nás onen čas,

keď podľa Písma príde k nám

základ a hlava kráľovstva:

nebeský Ženích Kristus Pán.

V ústrety panny kráčajú,

jak počuť v evanjeliu,

nesú si jasné lampáše,

s radosťou veľkou spievajú.

No hlúpe, pravda, meškajú,

lampáše majú zhasnuté;

na bránu darmo búchajú,

dvere sú pre ne zamknuté.

A preto triezvi bedlime,

nesme si v mysli svetlo, jas,

by s piesňou v srdci Pánovi

v ústrety išiel každý z nás.

Urob nás, Pane, hodnými

mať účasť v tvojom kráľovstve,

aby sme mohli naveky

spievať ti vďačný chválospev. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ó, život svätých, cesta, nádej, spása,

Ježišu Kriste, darca čností, krásy,

náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným

spievame hymny.

Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,

čo svätí majú, po čom zbožní túžia

mysľou i citom; k tebe láska, Pane,

v srdci nám planie.

Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,

ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,

napokon daruj všetkým, mladým, starým,

nebeské dary.

Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva

Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;

Svätému Duchu zbožné piesne znejte

po celom svete. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Žalm 73
Prečo trpí spravodlivý
Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)
I

Aký dobrý je Boh voči statočným, *

 Boh voči tým, čo majú srdce čisté.

No mne sa temer nohy podlomili, *

takmer som sa zapotácal.

Lebo som žiarlil na chvastúňov, *

keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, *

sú zdraví a vypasení,

nesužujú sa ako iní smrteľníci, *

ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *

a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.

Akoby z tuku sa liahne ich zloba *

a vybuchuje zlomyseľnosť.

Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *

povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu *

a jazyk sa im vláči po zemi.

Sedia si na výšinách *

a nezasahuje ich povodeň.

Vravia si: „Vari to vidí Boh? *

A vie o tom Najvyšší?“

Hľa, to sú hriešnici: *

bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

II

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *

a v nevinnosti som si ruky umýval;

šľahaný som deň čo deň *

a trestaný už od rána.“

Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *

to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.

Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *

zrejme to bolo nad moje sily,

kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *

kde som pochopil, aký bude ich koniec.

Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *

a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! *

Náhle je po nich, hynú od hrôzy.

Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *

tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

III

Moje srdce je plné trpkosti *

a celé vnútro doráňané.

Hlúpy som bol a nechápavý *

a pred tebou som bol ako dobytča.

Ale ja som stále pri tebe *

a ty mi držíš pravicu.

Vedieš ma podľa svojho zámeru *

a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? *

A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.

Hynie mi telo i srdce, *

no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.

Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *

zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.

Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *

a v Pánu Bohu svoju nádej mať

a ohlasovať všetky jeho diela *

v bránach dcéry sionskej.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.

Mojim ústam sú sladšie ako med.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

3, 1-15

Výčitky Jeruzalemu

Hľa, Panovník, Pán zástupov,

berie Jeruzalemu a Júdovi oporu a ochranu,

všetku oporu chleba a všetku oporu vody,

hrdinu i bojovníka,

sudcu, proroka, veštca i starca,

veliteľa nad päťdesiatimi i hodnostára,

radcu, mudrca

i skúseného zaklínača.

A chlapcov im dám za kniežatá,

výrastkovia budú vládnuť nad nimi.

A ľud sa vzbúri, muž proti mužovi,

každý proti svojmu blížnemu:

chlapec sa drzo osopí na starca

a niktoš na šľachtica.

Muž chytí svojho brata

v dome svojho otca:

„Máš odev,

buď naším kniežaťom,

tieto rozvaliny budeš mať pod rukou.“

On zvolá v ten deň:

„Nie som lekár

a v mojom dome niet chleba ani odevu;

neustanovujte ma za knieža ľudu.“

Jeruzalem padá, Júda sa rúti,

lebo ich jazyk a ich činy sú proti Pánovi

a dráždia oči jeho velebnosti.

Výraz ich tváre svedčí proti nim;

rozhlasujú svoj hriech ako Sodoma, nijako ho netaja.

Beda im,

lebo sa im zlo vrátilo.

Povedzte spravodlivému: „Dobre,“

lebo bude jesť ovocie svojich činov.

Beda, zle bude bezbožnému,

dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.

Dieťa utláča môj ľud

a ženy nad ním panujú.

Ľud môj, tí, čo ti lichotia, ťa klamú,

a mätú cestu, po ktorej kráčaš.

Pán vstáva, aby žaloval,

stojí, aby súdil národy.

Pán sa príde súdiť

so staršími svojho ľudu a s jeho kniežatami:

„Vy ste spásali vinicu

a čo ste ulúpili chudákom, máte vo svojich domoch.

Prečo dlávite môj ľud

a mliaždite tvár bedárov?“,

hovorí Pán, Boh zástupov.

RESPONZÓRIUM

Iz 3, 10. 11. 13

Povedzte spravodlivému: Dobre, lebo bude jesť ovocie svojich činov. * Beda, zle bude bezbožnému, dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.

Pán vstáva, aby žaloval, stojí, aby súdil národy. * Beda, zle bude bezbožnému, dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z komentára svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób

(Lib. 3, 39-40: PL 75, 619-620)

Zvonka boje, vnútri úzkosti

Svätí mužovia sa dostávajú do ťažkého boja, lebo v jednom a tom istom čase musia na jedných udrieť, druhých presviedčať; tamtým nastavujú štít trpezlivosti, na týchto vrhajú strely učenia. Ale do oboch zápasov sa púšťajú s obdivuhodnou silou a umením, lebo o vnútorných prevrátenostiach vedia múdro poučiť a vonkajšími protivenstvami statočne pohŕdajú. Týchto učia a naprávajú, tamtých trpezlivosťou krotia. Útočiacich nepriateľov vytrvalosťou zahanbujú a slabších spoluobčanov súcitom vracajú k spáse. Jedným sa stavajú na odpor, aby nestrhli aj iných, o druhých sa boja, aby úplne nezišli zo správnej cesty.

Pozrime sa, ako vojak z Božieho tábora bojuje proti obidvom. Hovorí: „Zvonka boje, vnútri úzkosti.“ Vyratúva boje, ktoré musí prestáť zvonka: „V nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi.“ A dodáva, aké šípy vrhá v tomto boji proti nepriateľovi: „V námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote.“

Ale nech povie, ako bedlivo strážil a chránil aj tábor, hoci bol zaujatý toľkými bojmi. Lebo hneď dodáva: „A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi.“ Pozrite, statočne vybojúva boje v sebe a milosrdne sa zasadzuje a chráni blížnych. Hovorí o zle, ktoré znáša, a pridáva dobrá, ktoré rozdáva.

Uvedomme si teda, aké je to namáhavé v jednom a tom istom čase zvonka znášať protivenstvá a vnútri chrániť to, čo je slabé. Zvonka podstupuje boje, lebo ho šľahajú korbáčmi, spútavajú okovami. Vnútri nosí strach, lebo sa bojí, že jeho utrpenie uškodí nie jemu, ale učeníkom. A preto im píše: „Nech sa nik neplaší v týchto súženiach; veď sami viete, že je to náš údel.“ O iných sa bál pri vlastnom utrpení, aby učeníci neodmietli vyznávať vieru, keď sa dozvedia, že bol zbičovaný pre vieru.

Aká nesmierna láska! Nedbá, že sám trpí, a stará sa, aby učeníci nepodľahli v srdci nesprávnemu presvedčeniu. Nič si nerobí z rán na svojom tele, a iným lieči rany v srdci. Je totiž príznačné pre spravodlivých, že uprostred bolestí a súžení nezabúdajú sa starať o dobro iných. Aj keď sami znášajú protivenstvá a trpia, starajú sa o potreby iných a učia ich. Sú ako veľkí lekári, ktorí sú ranení a chorí. Sami znášajú boľavé rany, a iným podávajú lieky na uzdravenie.

RESPONZÓRIUM

Porov. Jób 13, 20-21; Jer 10, 24

Nezakrývaj mi, Pane, svoju tvár; vzdiaľ svoju ťažkú ruku odo mňa * A nech ma nedesí hrôza z teba.

Trestaj ma, Pane, milosrdne, nie v svojom rozhorčení, aby si ma nezničil. * A nech ma nedesí hrôza z teba.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, pripravil si duchovné bohatstvo všetkým, čo ťa milujú; naplň naše srdcia svojou vrúcnou láskou, aby sme ťa vždy a nadovšetko milovali a dosiahli od teba prisľúbené dedičstvo, ktoré prevyšuje všetky naše túžby. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky