Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Kniežatá večnej otčiny,
kde vládne zvrchovaný Kráľ;
vás, učeníci, sám Ježiš
za apoštolov svetu dal.
V nebeskom Jeruzaleme,
kde sám Baránok slnkom je,
ste nerozborným základom,
ste perly krásne, žiarivé.
Slávi vás Cirkev Kristova,
že ste ju slovom šírili,
Nevestu svätú, vznešenú
krvou ste svojou zvlažili.
Až príde deň ten posledný
a Kristus k súdu zasadne,
aj vy s ním súdiť budete
v senáte slávy velebnej.
Nech vaše orodovanie
chráni nás stále, v každý čas,
nech zrno, čo ste zasiali,
prinesie rajské plody v nás.
Kristovi sláva, ktorý z vás
urobil poslov Otcových,
aj Duchu Tešiteľovi,
ktorý vám srdcia obnovil. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta.
Nebesia rozprávajú o sláve Boha *
a obloha hlása dielo jeho rúk.
Deň dňu o tom podáva správu *
a noc noci to dáva na známosť.
Nie sú to slová, nie je to reč, *
ktorá by sa nedala počuť.
Po celej zemi rozlieha sa ich hlas *
a ich slová až po končiny sveta.
Tam hore vybudoval stan pre slnko †
a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty *
a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.
Na jednom kraji neba sa vynára †
a uberá sa k druhému; *
pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta.
Ant. 2 Budú hlásať Božie skutky a chápať jeho diela.
Počuj, Bože, môj hlasitý nárek; *
ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom.
Bráň ma pred zberbou ničomníkov, *
pred tlupou zločincov.
Jazyk si brúsia ako meč, †
ako šípy hádžu jedovaté slová, *
aby nevinného zasiahli z úkrytu.
Znezrady a smelo doňho strieľajú, *
utvrdzujú sa v zločinnom zámere.
Radia sa, ako zastrieť osídla, *
a vravia si: „Ktože ich zbadá?“
Vymýšľajú neprávosť †
a čo vymyslia, aj dovŕšia. *
Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.
Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi; †
zrazu ich pokryli rany, *
vlastný jazyk sa im stal nešťastím.
Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou, *
strach zachváti každého človeka;
i budú hlásať Božie skutky *
a chápať jeho diela.
Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho *
a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Budú hlásať Božie skutky a chápať jeho diela.
Ant. 3 Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia a jeho slávu vidia všetky národy.
Pán kraľuje, jasaj, zem; *
radujte sa, všetky ostrovy.
Vôkol neho oblaky a mrákavy, *
spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.
Predchádza ho oheň, *
čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.
Jeho blesky ožarujú zemekruh: *
zem to vidí a chveje sa.
Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou, *
pred Pánom celej zeme.
Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia *
a jeho slávu vidia všetky národy.
Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené †
a honosia sa svojimi sochami. *
Klaňajte sa mu, všetci jeho anjeli.
Sion to počuje a teší sa †
a dcéry Júdove plesajú, Pane, *
nad tvojimi súdmi.
Lebo ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi, *
nesmierne prevyšuješ všetky božstvá.
Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti, †
veď on ochraňuje svojich svätých *
a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika.
Vychádza svetlo spravodlivému *
a radosť tým, čo majú srdcia úprimné.
Radujte sa, spravodliví, v Pánovi *
a oslavujte jeho sväté meno.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia a jeho slávu vidia všetky národy.
Vyrozprávali slávne a mocné skutky Pánove.
A zázraky, ktoré urobil.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom
4, 1-16
Napodobňujme Apoštola, ako Apoštol napodobňoval Krista
Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. A od správcov sa už vyžaduje, aby bol každý verný. No mne naozaj málo záleží na tom, či ma súdite vy alebo iný ľudský súd. Ani sám seba nesúdim, lebo nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca. Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.
Ale v tomto, bratia, vzal som za príklad seba a Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili, že „niet nad to, čo je napísané“, aby ste nehorlili jeden za druhého proti inému. Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?
Už ste sa nasýtili, už ste zbohatli. Začali ste kraľovať bez nás – a kiež by ste len kraľovali, aby sme s vami kraľovali aj my. Zdá sa mi, že nám, apoštolom, Boh pridelil posledné miesto ako odsúdeným na smrť, lebo sme sa stali divadlom pre svet, anjelov i ľudí. My sme blázni pre Krista, ale vy ste múdri v Kristovi; my sme slabí, a vy silní; vy ste slávni, my znevážení. Až do tejto hodiny sme hladní, smädní a nahí, bijú nás päsťami, sme bez domova, ťažko pracujeme vlastnými rukami; keď nás preklínajú, my žehnáme, keď nás prenasledujú, my to znášame, keď nás potupujú, my sa modlíme. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz.
Toto nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. Veď keby ste mali hoc aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium. Prosím vás teda, napodobňujte ma!
RESPONZÓRIUM
Jn 15, 15; Mt 13, 11. 16
Už vás nenazývam sluhami, nazval som vás priateľmi, * Pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.
Vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva; blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. * Pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílií svätého pápeža Gregora Veľkého na evanjeliá
(Hom. 26, 7-9: PL 76, 1201-1202)
Pán môj a Boh môj
„Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš.“ Tento jeden učeník chýbal a keď sa vrátil a počul, čo sa stalo, odmietol uveriť, čo mu hovorili. Pán prišiel znova a neveriacemu učeníkovi ponúkol bok, aby sa ho dotkol, a ukázal mu ruky a tým, že mu ukázal svoje otvorené rany, zahojil ranu jeho neviery. Čo v tom, milovaní bratia, čo v tom vidíte? Myslíte si, že to bola náhoda, keď vtedy tento vyvolený učeník chýbal, ale potom prišiel a počul, keď počul, pochyboval, v pochybnostiach sa dotkol a keď sa dotkol, uveril?
To nebola náhoda, ale Božie riadenie. To zariadila nebeská dobrota tak obdivuhodne, aby sa tento pochybujúci učeník dotkol rán na tele svojho Učiteľa a tým zahojil v nás rany neviery. Pre našu vieru bola totiž Tomášova neviera užitočnejšia ako viera veriacich učeníkov; lebo kým Tomáša dotyk privádza opäť k viere, naša myseľ sa zbavuje akejkoľvek pochybnosti a upevňuje sa vo viere. Takto sa pochybujúci učeník dotykom stal svedkom pravosti zmŕtvychvstania.
Dotkol sa a zvolal: „Pán môj a Boh môj! Ježiš mu povedal: Uveril si, Tomáš, pretože si ma videl.“ A keď apoštol Pavol hovorí: „Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme“, je zrejmé, že viera je dôkazom tých skutočností, ktoré vidieť nemožno. Veď čo vidíme, to už neveríme, ale poznáme. Keď teda Tomáš videl a keď sa dotkol, prečo mu hovorí: „Uveril si, pretože si ma videl“?! Lenže on iné videl, a iné uveril. Smrteľný človek predsa nemohol vidieť božstvo. On videl človeka a vyznal Boha: „Pán môj a Boh môj.“ Keď teda videl, uveril: videl pravého človeka a vyhlásil o ňom, že je Boh, ktorého vidieť nemohol.
A veľmi radostné je to, čo nasleduje: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Veď tento výrok označuje predovšetkým nás, čo v mysli nosíme toho, ktorého v tele nevidíme. Označuje tu nás, ale iba vtedy, ak svoju vieru vyjadrujeme skutkami. Lebo naozaj verí iba ten, kto aj koná, čo verí. Naproti tomu o tých, čo majú vieru len podľa mena, Pavol hovorí: „Vyznávajú, že poznajú Boha, ale skutkami ho popierajú.“ Preto hovorí Jakub: „Viera bez skutkov je mŕtva.“
RESPONZÓRIUM
1 Jn 1, 2. 1. 3a
Zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám * Večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.
Čo sme na vlastné oči videli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám. * Večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás k svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci Bože, s radosťou slávime sviatok svätého apoštola Tomáša, ktorý vyznal, že tvoj Syn je Pán a Boh; prosíme ťa, nech nás ustavične sprevádza ochrana tohto apoštola, aby sme vierou mali život v Ježišovom mene. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky