21. august 2024

Sv. Pia X., pápeža
spomienka

Narodil sa v dedinke Riese v benátskom kraji roku 1835. Ako kňaz vykonával svedomite svoje povinnosti. Stal sa mantovským biskupom, potom benátskym patriarchom a roku 1903 ho zvolili za pápeža. Za heslo svojho pontifikátu si vzal: „Všetko obnoviť v Kristovi,“ a uskutočňoval ho v prostote ducha, v chudobe a rázne, čím burcoval vo veriacich kresťanský život a energicky bojoval proti šíriacim sa bludom. Zomrel 20. augusta 1914.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

On na tvoj pokyn z nedobytnej bašty

svet posväcoval, pokojom ho žehnal

a s loďkou, ktorú Petrovi si zveril,

k prístavu mieril.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Žalm 103
Chvála Božieho milosrdenstva
Z hĺbky Božieho milosrdenstva navštívil nás Vychádzajúci z výsosti. (Porov. Lk 1, 78)
I

Dobroreč, duša moja, Pánovi *

a celé moje vnútro jeho menu svätému.

Dobroreč, duša moja, Pánovi *

a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *

on lieči všetky tvoje neduhy;

on vykupuje tvoj život zo záhuby, *

on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;

on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, *

preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

Pán koná spravodlivo *

a prisudzuje právo všetkým utláčaným.

Mojžišovi zjavil svoje cesty *

a synom Izraela svoje skutky.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

II

Milostivý a milosrdný je Pán, *

zhovievavý a dobrotivý nesmierne.

Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *

ani sa nehnevá naveky.

Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *

ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *

také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.

Ako je vzdialený východ od západu, *

tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.

Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *

tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; *

pamätá, že sme iba prach.

Ako tráva sú dni človeka, *

odkvitá sťa poľný kvet.

Ledva ho vietor oveje, už ho niet, *

nezostane po ňom ani stopa.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.

III

No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť †

voči tým, čo sa ho boja *

a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,

tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, *

čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.

Pán si pripravil trón v nebesiach; *

kraľuje a panuje nad všetkými.

Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, †

udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová *

a plníte jeho príkazy.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, *

jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, †

všade, kde on panuje. *

Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.

Pane, daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov.

A budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

9, 7 – 10, 4

Boží hnev proti izraelskému kráľovstvu

Pán poslal slovo Jakubovi a padlo na Izrael.

A zvie o tom všetok ľud Efraima a obyvatelia Samárie,

ktorí hovoria v pýche a namyslenosti srdca:

„Tehly popadali, budeme stavať z kamenných kvádrov;

plané figovníky vyťali, nahradíme ich cédrami.“

Tu Pán zdvihol nad neho nepriateľov

a popudil jeho protivníkov,

Sýriu od východu a Filištíncov od západu,

a oni požierali Izrael na plné ústa.

Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil

a jeho ruka je ešte vystretá.

No ľud sa neobrátil k tomu, ktorý ho bil,

a nehľadali Pána zástupov.

Pán odťal Izraelu hlavu aj chvost,

palmu i trstinu v jeden deň:

starší a hodnostár je hlava

a prorok, čo učí lož, je chvost.

Lebo vodcovia tohto ľudu zvádzajú

a tí, ktorých vedú, zahynú.

Preto sa Pán nebude tešiť z jeho mladíkov

a nezľutuje sa nad jeho sirotami a vdovami,

lebo všetci sú bezbožní a zlí

a ústa všetkých hovoria bláznivo.

Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil

a jeho ruka je ešte vystretá.

Bezbožnosť vzbĺkla ako oheň,

stravuje bodľačie a tŕnie,

zapaľuje lesnú húštinu

a valia sa stĺpy dymu.

Hnev Pána zástupov spaľuje zem

a ľud je ako pokrm ohňa:

nik neušetrí ani svojho brata.

Hlce napravo, a je hladný,

žerie naľavo, a nenasycuje sa.

Každý hltá mäso svojho blížneho:

Manasses Efraima a Efraim Manassesa

a oni spolu proti Júdovi.

Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil

a jeho ruka je ešte vystretá.

Beda tým, čo vydávajú zlé zákony,

a pisárom, čo píšu nespravodlivo,

aby utláčali na súde chudobných

a páchali násilie na práve ponížených môjho ľudu;

aby sa vdovy stali ich korisťou

a aby olupovali siroty.

Čo urobíte v deň navštívenia,

až sa zdiaľky priblíži pohroma?

Ku komu sa budete utiekať o pomoc

a kde zanecháte svoju slávu?

Lebo sa skloníte medzi zajatcov

a padnete medzi zabitými.

Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil

a jeho ruka je ešte vystretá.

RESPONZÓRIUM

Nár 2, 1

Ako Pán zahalil vo svojom hneve temným oblakom dcéru Siona; * Zhodil z neba na zem slávu Izraela.

Nespomenul si na podnožku svojich nôh v deň svojho hnevu. * Zhodil z neba na zem slávu Izraela.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z apoštolskej konštitúcie Divino afflatu svätého pápeža Pia Desiateho

(AAS 3 [1911], 633-635)

Lahodný hlas Cirkvi

Vieme, že žalmy napísané z Božieho vnuknutia a zozbierané vo Svätom písme nielenže obdivuhodne od počiatku Cirkvi podporovali nábožnosť veriacich, keď „ustavične“ prinášali „Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno“, ale podľa zvyku prijatého už v Starom zákone mali významný podiel aj na posvätnej liturgii a posvätnom ofíciu. Tak sa zrodil onen, ako hovorí Bazil, „hlas Cirkvi“ a psalmódia je, ako ju nazýva náš predchodca Urban Ôsmy, „dcéra“ jeho „hymnódie, ktorá sa ustavične spieva pred Božím a Baránkovým trónom“, a podľa Atanázovho výroku učí ľudí, najmä tých, čo sa venujú bohoslužbe, „ako treba chváliť Boha a akými slovami ho dôstojne“ velebiť. Krásne o tom hovorí Augustín: „Aby človek správne chválil Boha, chválil Boh seba samého. A pretože milostivo chválil seba samého, človek sa dozvedel, ako ho má chváliť.“

K tomu pristupuje skutočnosť, že v žalmoch sa skrýva akási obdivuhodná sila, ktorá vyvoláva v dušiach úsilie o všetky čnosti. Lebo „hoci je celé naše Písmo, tak staré, ako aj nové, Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, ako je napísané, Kniha žalmov skrýva v sebe ako raj (ovocie) všetkých ostatných (kníh), prináša spevy a popri ich speve dáva aj svoje vlastné ovocie“. Takto hovorí opäť Atanáz a správne tiež dodáva: „Mne sa zdá, že žalmy sú pre toho, kto ich spieva, ako zrkadlo, aby v nich objavoval seba a hnutia svojej duše a aby ich v takomto rozpoložení recitoval.“ Preto Augustín vo Vyznaniach hovorí: „Koľko ráz som plakal pri tvojich hymnoch a chválospevoch, hlboko zasiahnutý hlasmi tvojej Cirkvi, ktoré zneli tak lahodne! Tieto hlasy doliehali do mojich uší a do môjho srdca sa vlievala pravda, čím sa rozpaľovali city nábožnosti a tiekli slzy; a bolo mi dobre s nimi.“

A naozaj, kým by nepohli tie mnohé miesta v žalmoch, kde sa tak vznešene ospevuje nesmierna Božia velebnosť a všemohúcnosť, či nevýslovná spravodlivosť, dobrota, láskavosť a jeho ostatné nekonečne slávne činy?! V kom by nevyvolali podobné city tie vďakyvzdávania za prijaté Božie dobrodenia, alebo pokorné a dôverujúce prosby o ďalšie, alebo výkriky duše, ktorá sa kaja z hriechov?! Koho by nerozpálil láskou starostlivo načrtnutý obraz Krista Vykupiteľa, ktorého „hlas“ Augustín „počul vo všetkých žalmoch, či už spievať alebo vzdychať, tešiť sa v nádeji alebo stonať v skutočnosti“?!

RESPONZÓRIUM

1 Sol 2, 4. 3

Ako nás Boh vyskúšal, že nám možno zveriť evanjelium, tak hovoríme, * Nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu.

Naše povzbudzovanie nepochádza z omylu ani z nekalých pohnútok, ani nebolo falošné. * Nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, svätého pápeža Pia si obdaril nebeskou múdrosťou a apoštolskou odvahou, aby chránil vieru Cirkvi a všetko obnovil v Kristovi; daj, aby sme si z neho vzali príklad, osvojili si jeho zásady, a tak dosiahli večnú odmenu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky