1. september 2024

22. Nedeľa v Cezročnom období
2. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Hodina je tu polnočná,

prorocký hlas nás nabáda:

vzdávajme Bohu pochvalu,

Otcovi vždy aj Synovi,

pravda, aj Duchu Svätému,

veď dokonalú Trojicu

a jednu bytia podstatu

treba nám stále velebiť.

Tento čas taký postrach má,

že anjel posol-pomstiteľ

smrť Egypťanom spôsobil,

zahubil prvorodených.

Pre dobrých je to spásy čas,

neodvážil sa potrestať

ich anjel, lebo na dverách

znamenie krvi zbadal včas.

Veľmi sa Egypt rozžialil,

smútok mal z toľkých pohrebov,

no Izrael sa radoval,

chránený krvou baránka.

My sme ten pravý Izrael,

v tebe sa, Pane, tešíme,

diabla i zla sa chránime,

chránení krvou Baránka.

Predobrý Kráľ, nech hodni sme

uvidieť slávu nebeskú,

kde túžime ťa velebiť

a chvály vzdávať naveky. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Vitaj, deň, čo žiare slávy zdobia,

šťastný deň, keď Pán vstal zo záhrobia!

Nech ťa naše chvály krajším robia,

ty deň prvý!

Svetlo zhora beľmo z očí stiera,

hrobom zhŕda Pán, hoc smrť sa vzpiera,

nový mier zem s nebom uzaviera

v spásnej Krvi.

Súdil Otec pravdy. Po ortieli

pod zákonom hriechu ľudia mreli.

Keď sa voslep uberal svet celý

do záhuby,

Božia múdrosť a moc prezázračná

nastolila lásku, zmizli mračná

hnevu. Krehká duša, buď mu vďačná,

on ťa ľúbi.

Ten sám z mŕtvych vstal, čo mŕtvych budí,

milostivý obroditeľ ľudí

ovečku si nežne túli k hrudi

spopod hložia.

Pokoj v nebi, pokoj v ľudskej duši!

Súlad lásky nech nič nenaruší!

Víťazovi nad zlom právom sluší

sláva Božia.

K ľubozvuku, ktorý nebom krúži,

matka Cirkev svoje spevy druží

a s ňou spieva ľud, čo verne slúži

Božej vôli.

Po víťazstve nad smrťou v jej ríši

našu radosť bieda neutíši

a náš spev nech z mrku k jasnej ríši

zahlaholí! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Aleluja.

Žalm 104
Chvála Boha, stvoriteľa
Kto je v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. (2 Kor 5, 17)
I

Dobroreč, duša moja, Pánovi; *

Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby, *

do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako stan, *

nad vodami si buduješ komnaty.

Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, *

na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami, *

ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, *

nevychýli sa nikdy-nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev, *

nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, *

zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, *

na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju, *

ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, *

čo tečú pomedzi vrchy

a napájajú všetku poľnú zver *

aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, *

spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Aleluja.

Ant. 2 Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka. Aleluja.

II

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, *

plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok *

a byli, aby slúžila človeku.

Zo zeme vyvádzaš chlieb *

i víno, čo obveseľuje srdce človeka;

olejom rozjasňuješ jeho tvár *

a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove *

aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú *

a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom, *

v skalách sa skrývajú svište.

Na určovanie času si mesiac utvoril; *

slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc *

a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou *

a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa *

a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, *

za svojou prácou až do večera.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka. Aleluja.

Ant. 3 Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré. Aleluja.

III

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! †

Všetko si múdro urobil. *

Zem je plná tvojho stvorenstva.

Tu more veľké, dlhé a široké, †

v ňom sa hemžia plazy bez počtu, *

živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode *

i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, *

že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; *

otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; †

odnímaš im dych a hneď hynú *

a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené *

a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky; *

zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, *

dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi *

a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči; *

a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici †

a zločincov nech už niet. *

Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré. Aleluja.

Blahoslavené sú vaše oči, že vidia.

Aj vaše uši, že počujú.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Jeremiáša

11, 18-20; 12, 1-13

Prorok si vylieva dušu

Pane, ty si mi to zjavil a ja som pochopil;

ukázal si mi ich výčiny.

Bol som ako krotký baránok, vedený na zabitie; nevedel som, že stroja proti mne úklady: „Vytnime strom v jeho miazge, vykoreňme ho zo zeme živých, nech sa už ani nespomenie jeho meno!“

Ale ty, Pane zástupov,

súdiš spravodlivo, ty skúmaš srdce i zmýšľanie,

nech uvidím na nich tvoju pomstu,

veď tebe som postúpil svoj spor.

Pane, pravda je na tvojej strane, keby som sa prel s tebou,

a predsa chcem s tebou hovoriť o práve.

Prečo je úspešná cesta bezbožných?

Dobre sa majú všetci, čo konajú nepoctivo a falošne.

Zasadil si ich a zapustili korene,

rastú a prinášajú ovocie;

blízky si ich ústam,

ale ďaleký ich srdcu.

No, Pane, ty ma poznáš, vidíš ma

a skúmaš moje srdce, ako je s tebou;

oddeľ ich ako stádo na obetu

a zasväť ich na deň zabitia.

Dokedy bude trúchliť zem

a rastliny schnúť po celom kraji

pre zlobu jej obyvateľov?

Zver a vtáctvo hynú,

lebo hovoria: „Neuvidí náš koniec.“

„Ak si sa unavil, keď si bežal s pešiakmi,

ako sa budeš môcť pretekať s koňmi?

Ak sa cítiš istý len v pokojnej krajine,

čo budeš robiť v jordánskych húštinách?

Lebo aj tvoji bratia a dom tvojho otca

zachovali sa zradne voči tebe

a volajú z plného hrdla za tebou;

never im, keď sa budú pekne privrávať.“

„Opustil som svoj dom,

zanechal svoje dedičstvo;

vydal som miláčika svojej duše

do ruky jeho nepriateľov.

Moje dedičstvo sa mi stalo

akoby levom v lese;

vydalo proti mne hlas, preto ho nenávidím.

Azda je mi moje dedičstvo pestrofarebným vtákom?

Alebo sú vtáky dookola proti nemu?

Poďte, zhromaždite sa, všetky poľné zvieratá,

ponáhľajte sa žrať.

Mnoho pastierov ničilo moju vinicu,

pošliapali môj podiel.

Môj žiaduci podiel

premenili na strašnú púšť.

Rozmetali ju;

trúchli predo mnou spustošená,

spustošená je celá krajina,

lebo niet nikoho, kto by si to vzal k srdcu.“

Na všetky hole na púšti prichádzajú plienitelia,

lebo Pánov meč požiera

od jedného konca krajiny až po jej druhý koniec

a nijaké telo nemá pokoja.

Siali pšenicu a žali tŕnie,

namáhali sa a nič z toho nemali.

Hanbite sa za svoje úrody

pre Pánov rozhorčený hnev.

RESPONZÓRIUM

Jn 12, 27-28; Ž 42, 6a

Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. * Otče, osláv svoje meno.

Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Otče, osláv svoje meno.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo 23 A, 1-4: CCL 41, 321-323)

Pán sa zmiloval nad nami

Sme šťastní, ak to, čo počúvame a spievame, aj robíme. Lebo keď počúvame, to je naša sejba, a činnosť, to je ovocie semena. Toto som povedal na začiatok, lebo chcem povzbudiť vašu lásku, aby ste nechodili do kostola bez úžitku tak, že počujete toľko dobrého, a pritom by ste nerobili dobre. Lebo „jeho milosťou sme spasení“, ako hovorí Apoštol, „nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval; lebo sme spasení jeho milosťou“. Veď tomu nepredchádzal nejaký dobrý život, ktorý by bol musel on zhora milovať a obdivovať a povedať: Poďme, pomôžme týmto ľuďom, lebo dobre žijú. Náš život sa mu nepáčil, ani sa mu na nás nepáčilo nič, čo sme my robili, ale čo v nás urobil on, to sa mu páčilo. A tak, čo sme urobili my, to zavrhne, čo urobil on, to spasí.

Neboli sme teda dobrí. A zmiloval sa nad nami a poslal svojho Syna, ktorý zomrel nie za dobrých, ale za zlých, nie za spravodlivých, ale za bezbožných. Veď „Kristus zomrel za bezbožných“. A čo nasleduje? „Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť.“ Možno sa nájde niekto, kto by sa odhodlal umrieť za dobrého. Ale kto okrem Krista by bol ochotný zomrieť za nespravodlivého, za bezbožného, za zločinca? On je taký spravodlivý, že ospravodlivil aj nespravodlivých.

Bratia moji, nemali sme teda nijaké dobré skutky, len samé zlé. A hoci boli skutky ľudí také, jeho milosrdenstvo ľudí neopustilo. Boh poslal svojho Syna, aby nás vykúpil, nie zlatom ani striebrom, ale za cenu vycedenia svojej krvi, ako nepoškvrnený baránok vedený na obetu za poškvrnené ovce — ak vôbec za poškvrnené, a nie za celkom skazené. Dostali sme teda túto milosť. Žime primerane v tej milosti, ktorú sme dostali, aby sme nepáchali krivdu na takej milosti. Taký vynikajúci lekár k nám prišiel a odpustil nám všetky hriechy. Ak chceme opäť chorľavieť, nielenže poškodíme seba, ale aj voči lekárovi budeme nevďační.

Kráčajme teda po jeho cestách, ktoré nám ukázal, najmä po ceste pokory, ktorou sa pre nás stal on sám. Lebo prikázaniami nám ukázal cestu pokory a utrpením nám ju vyšliapal. Aby teda mohlo za nás zomrieť, čo zomrieť nemohlo, „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“. Nesmrteľný vzal na seba smrteľnosť, aby mohol za nás zomrieť a svojou smrťou zabiť našu smrť.

Toto urobil Pán, toto nám daroval. Veľký sa uponížil, ponížený sa dal zabiť, zabitý vstal z mŕtvych a bol povýšený, aby nás mŕtvych nenechal v podsvetí, ale aby pri vzkriesení mŕtvych povýšil v sebe tých, ktorých už povýšil vo viere a vyznaní spravodlivých. Teda pokoru nám dal za cestu. Ak sa jej budeme držať, budeme oslavovať Pána a nie bezdôvodne spievať: „Oslavujeme ťa, Bože, oslavujeme ťa a tvoje meno vzývame.“

RESPONZÓRIUM

Ž 86, 12-13a; 118, 28

Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj, a tvoje meno oslavovať naveky; * Veď si bol ku mne veľmi milostivý.

Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam; ty si môj Boh, velebím ťa. * Veď si bol ku mne veľmi milostivý.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime, *

teba, Pane, velebíme,

Teba, večný Otče, *

uctieva celá zem.

Tebe všetci anjeli, *

tebe nebesia i všetky mocnosti,

tebe cherubíni a serafíni *

bez prestania prespevujú:

Svätý, * svätý, * svätý *

Pán, Boh zástupov.

Plné sú nebo i zem *

tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *

slávny zbor apoštolov;

teba velebí *

veľký počet prorokov;

teba chváli *

vznešený zástup mučeníkov;

teba oslavuje *

svätá Cirkev po celej zemi,

teba, Otče, *

nesmierne velebného,

i tvojho milovaného, *

pravého a jediného Syna,

aj Ducha Svätého, *

Tešiteľa nášho.

Kriste, *

ty si kráľ slávy.

Ty si Otcov Syn *

od večnosti.

Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *

stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.

Ty si zvíťazil nad smrťou *

a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.

Ty sedíš po pravici Boha *

v sláve svojho Otca.

Veríme, *

že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *

ktorých si vykúpil predrahou krvou.

Pripočítaj nás k svojim svätým *

vo večnej sláve.

Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *

a žehnaj svojich dedičov.

A spravuj ich *

a vyvýš ich až naveky.

Po všetky dni *

dobrorečíme tebe.

A chválime tvoje meno naveky, *

až na veky večné.

Vo svojej láskavosti, Pane, *

chráň nás v tento deň pred hriechom.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, *

zmiluj sa nad nami.

Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *

ako dúfame v teba.

V teba, Pane, som dúfal, *

nebudem zahanbený naveky.

MODLITBA

Modlime sa.

Mocný Bože, prameň všetkého dobra, zaštep nám do srdca lásku k tvojmu menu a posilňuj našu nábožnosť, aby sa v nás dobro vzmáhalo a pod tvojou ochranou sa aj uchovalo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky