23. november 2024

Spomienka Panny Márie v sobotu
ľubovoľná spomienka

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Kráľ a Pán sveta, ktorému

znie pieseň zeme, vesmíru,

v pokore veľkej skrytý je

v prečistom lone Márie.

Mesiac i slnko a ich jas

slúžia mu verne v každý čas;

milosťou Božou žiariacou

nosí ho Panna pod srdcom.

Jak šťastná, Matka, nad tým si,

že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,

čo vesmír v dlani ukrýva,

v tebe jak v chráme prebýva.

Čula si sväté posolstvo,

požehnal ťa Duch materstvom,

po ktorom túžia národy,

i nám sa z teba narodil.

Ježišu, z Panny zrodený,

sláva ti, Bože útechy;

Otcovi, Duchu Svätému

nech sa česť vzdáva naveky. Amen.

Alebo:

Panenská Matka, dcérou si

blaženou Syna milého,

skromná vždy, no si vzácnejšia

nad tvory sveta celého.

Odveký náš vzor, poňatý

v tvorivom Božom zámere,

ozdoba sveta najkrajšia,

skveješ sa celá v nádhere.

Tak šľachtíš ľudskú prírodu,

že sám jej Tvorca vznešený

sa do nej včlenil skrz teba

k úžasu všetkých stvorení.

A v tvojom lone panenskom

oheň sa Božej lásky vzňal

a v jeho teple materskom

zem rajské kvety vyháňa.

Otca i Ducha aj Syna

tvojho nech všetko pochváli,

že ťa tri božské osoby

do rúcha slávy odiali. Amen.

Alebo hymnus Mária, ty vždy láskavo ako na prvé vešpery zo spoločnej časti na sviatky Panny Márie:

Mária, ty vždy láskavo

počúvaš prosby všetkých nás;

prosíme vrúcne, pokorne:

stoj pri nás, Matka, v každý čas.

Stoj pri nás, keď nás do okov

hriešny čin, vina zoviera;

pomôž nám putá roztrhnúť,

keď srdce v hriechu zomiera.

Stoj pri nás, keď svet pred náš zrak

vyčarí veci vábivé,

aby sme neopustili

loď spásy, nebo žiarivé.

Stoj pri nás, Matka, v úzkosti,

keď telu hrozia pohromy;

vypros nám časy pokojné,

nech večnosť žiari na zemi.

Buď svojim deťom útechou

v hodine smrti, v súžení,

by na tvoj mocný príhovor

dosiahli večné odmeny.

Otca i Ducha aj Syna

tvojho nech všetko pochváli,

že ťa tri božské osoby

do rúcha slávy odiali. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Žalm 131
Detská dôvera v Pána
Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)

Pane, moje srdce sa nevystatuje, *

moje oči nehľadia povýšene.

Neženiem sa za veľkými vecami *

ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu *

upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *

ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána *

odteraz až naveky.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Žalm 132
Božie prisľúbenie Dávidovmu domu
Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)
I

Pane, pamätaj na Dávida *

a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi *

a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, *

ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku *

ani svojim viečkam zdriemnutia,

kým nenájdem miesto pre Pána, *

príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, *

a našli sme ju na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku *

a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *

ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *

a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida *

neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

II

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *

je pravdivá, nikdy ju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu *

posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *

a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia *

budú sedieť na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, *

želal si mať ho za svoj príbytok:

„To je miesto môjho odpočinku naveky; *

tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, *

chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *

a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, *

svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *

no na jeho hlave zažiari diadém.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

Poďte a pozrite na diela Pánove.

On vykonal úžasné veci na zemi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Zachariáša

14, 1-21

Súženia a sláva Jeruzalema v poslednom čase

Toto hovorí Pán: „Hľa, prichádza Pánov deň, keď sa bude deliť tvoja korisť v tebe. Zhromaždím všetky národy k Jeruzalemu do boja. Zaujmú mesto, znivočia domy, znásilnia ženy. Polovica mesta pôjde do zajatia, ale zvyšok ľudu neodvlečú z mesta. Lebo Pán vyrazí a bude bojovať proti tým národom, ako keď bojoval v deň zápasu. A v ten deň zastanú jeho nohy na Olivovej hore, ktorá je na východ od Jeruzalema. Olivová hora sa rozštiepi napoly, od východu na západ, veľmi veľkou trhlinou: polovica vrchu sa oddelí na sever a polovica na juh. I budete utekať do údolia tých vrchov, lebo údolie vrchov bude siahať až po Jasol. Budete utekať, ako ste utekali pred zemetrasením za čias judejského kráľa Oziáša, a príde Pán, môj Boh, a s ním všetci svätí.

V ten deň nebude svetlo, ale zima a mráz. Bude to jeden deň, ktorý je známy Pánovi; ani deň, ani noc a vo večernom čase bude svetlo. V ten deň vyrazia z Jeruzalema živé vody, polovica z nich k Východnému moru a polovica k Západnému moru a budú v lete i v zime. Vtedy bude Pán kráľom nad celou zemou. V ten deň bude Pán jediný a jeho meno bude jediné. Celá zem sa obráti na púšť od Gaby až po Remmon na juh od Jeruzalema, ktorý bude vyvýšený a obývaný na svojom mieste, od Benjamínovej brány až po miesto Pôvodnej brány a až po bránu Nárožnú a od Hananeelovej veže až po Kráľovské lisy. I budú v ňom bývať a nebude už kliatby, ale v Jeruzaleme sa bude bývať bezpečne.

A rana, ktorou Pán udrie všetky národy, čo bojovali proti Jeruzalemu, bude takáto: Telo bude hniť každému, ako bude stáť na nohách, oči mu zhnijú vo svojich jamkách a jazyk mu zhnije v ústach. V ten deň Pán spôsobí medzi nimi veľký zmätok: muž bude chytať za ruku svojho blížneho a on zdvihne svoju ruku proti ruke svojho blížneho. Ale aj Júda bude bojovať v Jeruzaleme. Zhromaždia bohatstvo všetkých okolitých národov, zlato a striebro a nesmierne veľa šatstva. A na kone, mulice, ťavy, osly a všetky zvieratá, čo budú v tých táboroch, príde taká skaza, ako je táto skaza.

A všetci, ktorí zostanú zo všetkých národov, čo prišli proti Jeruzalemu, budú rok čo rok vystupovať, aby sa klaňali Kráľovi, Pánovi zástupov, a slávili sviatok Stánkov. A na ten z národov zeme, ktorý nevystúpi do Jeruzalema, aby sa klaňal Kráľovi, Pánovi zástupov, nebude padať dážď. A ak egyptský národ nevystúpi a nepríde, doľahne na nich rana, ktorou Pán bije národy, čo nevystúpia sláviť sviatok Stánkov. Toto bude trest na Egypt a trest na všetky národy, ktoré nevystúpia sláviť sviatok Stánkov. V ten deň bude na zvoncoch koní: ‚Zasvätené Pánovi.‘ A v Pánovom dome budú hrnce ako čaše pred oltárom. Každý hrniec v Jeruzaleme a v Judei bude zasvätený Pánovi zástupov. A všetci, čo prídu obetovať, vezmú si z nich a budú v nich variť a v ten deň už nebude kupca v dome Pána zástupov.“

RESPONZÓRIUM

Zach 14, 8a; 13, 1; Jn 19, 34

V ten deň vyrazia z Jeruzalema živé vody a bude otvorený prameň pre Dávidov dom * Na očistenie od hriechov a od nečistoty.

Jeden z vojakov kopijou prebodol Ježišovi bok a hneď vyšla krv a voda. * Na očistenie od hriechov a od nečistoty.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého Prokla, carihradského biskupa

(De nativitate Domini, 1-2: PG 65, 843-846)

Ten, čo miluje človeka, stal sa človekom a narodil sa z Panny

„Nech sa tešia nebesia a z oblakov nech prší pravda“, „lebo Pán sa zmiloval nad svojím ľudom“. „Nech sa tešia nebesia“, lebo tak, ako boli ony na počiatku stvorené, Stvoriteľ urobil aj Adama z panenskej zeme a on sa stal Božím dôverným priateľom. „Nech sa tešia nebesia“, lebo teraz je zásluhou nášho Pána, ktorý prišiel v tele, zem posvätená a ľudské pokolenie oslobodené od modlárskych obetí. „Z oblakov nech prší pravda“, lebo dnes bol odstránený Evin hriech, vyrovnaný čistotou Panny Márie a Bohočlovekom, ktorý sa z nej narodil. Dnes bol Adam vyslobodený zo starej kliatby noci, do ktorej bol odsúdený.

Kristus sa narodil z Panny. Vzal si z nej telo v tomto prirodzenom poriadku, ako sa mu páčilo: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Preto sa Panna stala matkou Božou. Matka je pannou, lebo bez semena porodila vtelené Slovo; zachovala si panenstvo, pretože to chcel ten, čo sa z nej zázračne narodil. Ona je matkou ľudskej prirodzenosti Božieho slova, ktoré sa v nej vtelilo, zjavilo a spojilo z múdrosti a vôle toho, ktorý robí zázraky. Svätý Pavol hovorí: „Z nich podľa tela pochádza Kristus.“

On bol taký, aký je aj teraz, a taký bude a zostane. Kvôli nám sa však stal človekom. Miloval ľudí a stal sa človekom, tým, čím nebol. Stal sa človekom, ale zostal Bohom bez najmenšej premeny. Kvôli mne sa stal mne podobným. Stal sa tým, čím nebol, a pritom si zachoval to, čím bol. A konečne stal sa človekom, aby naše utrpenia urobil svojimi, aby sme sa mohli stať adoptovanými deťmi a aby nám pomohol do kráľovstva, ktorého hodnými nech nás urobí milosť a milosrdenstvo Pána Ježiša Krista. Jemu s Otcom i Duchom Svätým sláva, česť a moc teraz, v každom čase a po všetky veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

Porov. Ž 72, 6. 19; Zjv 21, 3

Ako dážď spadne na rúno; * A Božou velebou sa naplní celá zem.

Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A Boh bude medzi nimi prebývať. A sám Boh — ich Boh — bude s nimi. * A Božou velebou sa naplní celá zem.

Alebo:

Z Rečí blahoslaveného opáta Guerika

(Sermo 1 in Assumptione beatæ Mariæ: PL 185, 187-189)

Mária, matka Krista a matka kresťanov

Mária porodila jedného; tak, ako je jediným Synom Otca na nebesiach, je jediným dieťaťom matky na zemi. A ona je jediná panna matka; len ona sa môže pochváliť, že porodila jediného Otcovho Syna, a objímať tohto svojho jediného vo všetkých jeho údoch; a neštíti sa volať matkou všetkých, v ktorých pozná hotovú alebo tvoriacu sa podobu svojho Krista.

Prvá Eva bola viac macocha ako matka, lebo svoje deti poznačila skôr smrťou ako počiatkom svetla. Voláme ju „matkou všetkých žijúcich“, ale vysvitlo, že je skôr vrahyňou žijúcich alebo rodičkou zomierajúcich, lebo narodiť sa z nej nie je nič iné ako narodiť sa pre smrť. A pretože nebola schopná správne naplniť svoje meno, tajomstvo naplnila tá, ktorá je ako Cirkev, pretože sa jej podobá, matkou všetkých, čo sa znovu rodia pre život. Ak je totiž matkou života, z ktorého žijú všetci, keď ho porodila, tak istým spôsobom znovuzrodila všetkých, čo majú žiť týmto životom.

Kristova blahoslavená matka chce byť tajomným spôsobom matkou kresťanov. Preto sa o nich matersky stará a úprimne ich miluje. Nezatvrdne voči deťom, akoby neboli jej, lebo jej vnútro, len raz oplodnené, sa nikdy nevysilí, nikdy neprestane rodiť plody lásky.

Ak už Kristov služobník starostlivo a s láskou vždy znovu rodí svoje deti, „kým v nich nebude stvárnený Kristus“, o koľko viac Kristova matka? Aj Pavol splodil tých, ktorí sa pre jeho hlásanie znovuzrodili slovom pravdy, ale Mária to urobila oveľa vznešenejšie a svätejšie, keď porodila samo Slovo. Uznávam Pavlovu službu hlásania, ale viac obdivujem a uctievam tajomstvo Máriinej plodnosti.

Všimni si, ako sa deti priznávajú k matke: hnané akousi prirodzenou dôverou, založenou na láske, najprv a najčastejšie volajú meno matky a vo všetkých ťažkostiach a nebezpečenstvách utekajú ako maličkí do matkinho náručia. Preto si myslím, že nie je nerozumné vzťahovať na tieto deti to, čo jej prisľúbil prorok: „Budú v tebe bývať tvoje deti;“ pritom nepochybujeme, že sa toto proroctvo vzťahuje v prvom rade na Cirkev.

A tak ak teraz žijeme s pomocou matky Najvyššieho, prebývame pod jej ochranou akoby v tôni jej perutí; a aj potom, keď budeme mať účasť na jej sláve, bude nás tešiť akoby v svojom lone. Vtedy sa budú všetci jedným hlasom tešiť a blahoželať matke: „V tebe prebývame všetci, čo sa radujeme,“ svätá Božia Rodička.

RESPONZÓRIUM

Mt 1, 20. 21; Mich 5, 3-4

Čo sa v Márii počalo, je z Ducha Svätého; porodí Syna. * On vyslobodí svoj ľud z hriechov.

Bude veľký až po končiny zeme; on bude pokoj. * On vyslobodí svoj ľud z hriechov.

Alebo iné:

Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho

(De coemeterio et de cruce, 2: PG 49, 396)

Adam a Kristus, Eva a Mária

Videl si obdivuhodné víťazstvo? Videl si veľký čin na kríži? Môže byť niečo ešte obdivuhodnejšie? Budeš ešte viac žasnúť, keď si všimneš spôsob tohto víťazstva. Čím diabol zvíťazil, tým ho Kristus porazil. Vzal jeho vlastné zbrane a nimi ho premohol. Počúvaj, ako.

Panna, drevo a smrť boli znaky našej porážky. Panna bola Eva, lebo ešte nepoznala muža, drevo bol strom a smrť bol Adamov trest. A pozri, zasa Panna, drevo a smrť: znamenia porážky sa stali znakmi víťazstva. Namiesto Evy je Mária, namiesto stromu poznania dobra a zla strom kríža a namiesto Adamovej smrti Kristova smrť.

Vidíš, čím zvíťazil, tým bol porazený! Pri strome diabol zničil Adama, na strome Kristus premohol diabla. To prvé drevo posielalo do podsvetia, toto druhé však odtiaľ vyvolalo tých, čo sa ta dostali. Ďalej, prvé drevo zahalilo oklamaného a nahého človeka, toto druhé všetkým vo výške ukázalo nahého víťaza. Prvá smrť odsúdila tých, čo sa po nej narodili, táto smrť zobudila aj tých, čo sa narodili pred ňou. „Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove?“ Smrť nás urobila nesmrteľnými: toto je veľký čin kríža.

Pochopil si toto víťazstvo? Rozumieš aj spôsobu tohto víťazstva? Teraz pozri, ako sa toto víťazstvo zrodilo bez našej námahy a bez nášho potu. My sme krvou nesfarbili zbrane, nestáli sme v šíku, neboli sme ranení, ani sme nevideli boj, a predsa sme zvíťazili; bojoval Pán, veniec sme dostali my. Keď sme teda zvíťazili, spievajme dnes radostným hlasom víťazné piesne ako vojaci; oslavujme Pána: „Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Kdeže je tvoj osteň, podsvetie?“

Na kríži sa nám zrodili tieto slávne činy: kríž je víťazné znamenie proti diablovi, meč proti hriechu, ktorým Kristus prebodol hada; kríž je Otcova vôľa, sláva Jednorodeného, plesanie Ducha, hrdosť anjelov, istota Cirkvi, Pavlova chvála, ochrana svätých a svetlo celého sveta.

RESPONZÓRIUM

Na pokyn Pána, ktorý štedro rozdáva dary, * Ako tŕnie rodí ruže, tak Eva zrodila Máriu.

Aby čnosť zahladila neprávosť a milosť hriech. * Ako tŕnie rodí ruže, tak Eva zrodila Máriu.

Alebo iné:

Z dogmatickej konštitúcie Lumen gentium Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi

(Č. 63-65)

Mária je obraz Cirkvi

Blahoslavená Panna je pre dôstojnosť a úlohu Božieho materstva, ktoré ju spája so Synom Vykupiteľom, a pre svoje mimoriadne milosti a dary veľmi úzko spojená aj s Cirkvou. Už svätý Ambróz učil, že Bohorodička je obrazom Cirkvi vo viere, láske a dokonalej jednote s Kristom.

V tajomstve Cirkvi, ktorá sa tiež právom nazýva pannou a matkou, je blahoslavená Panna Mária na prvom mieste a dáva vynikajúci a jedinečný príklad panenstva a materstva. Veď ona s vierou a poslušne bez muža, Duchom Svätým zatônená, porodila Syna samého Otca a ako nová Eva bez zaváhania uverila nie starému hadovi, ale Božiemu poslovi. Ona porodila Syna, ktorého Boh urobil „prvorodeným medzi mnohými bratmi“, teda medzi veriacimi, a ona s materskou láskou spolupracuje na ich zrode a výchove.

Cirkev rozjíma o jej tajomnej svätosti, napodobňuje jej lásku, verne plní Otcovu vôľu a sama sa stáva matkou tým, že verne prijíma Božie slovo: hlásaním a krstom rodí pre nový, nesmrteľný život deti počaté z Ducha Svätého a narodené z Boha. A Cirkev je aj panna, ktorá neporušene a čisto zachováva vernosť Ženíchovi a podľa príkladu matky svojho Pána mocou Ducha Svätého panensky stráži neporušenú vieru, pevnú nádej a úprimnú lásku.

Kým v blahoslavenej Panne Cirkev už dosiahla dokonalosť a je „bez škvrny a vrásky“, veriaci sa ešte musia namáhať, aby zvíťazili nad hriechom a rástli vo svätosti. Preto upierajú oči na Máriu, ktorá žiari celému spoločenstvu vyvolených ako vzor čností. Cirkev na ňu s láskou myslí, rozjíma o nej vo svetle Slova, ktoré sa stalo človekom, a tak s posvätnou úctou preniká stále hlbšie do najväčšieho tajomstva vtelenia a stále viac vrastá do podobnosti so svojím Ženíchom.

Mária prenikla hlboko do dejín spásy a istým spôsobom v sebe spája a vyžaruje najhlbšie pravdy viery. Preto keď o nej hovoríme a keď ju uctievame, ona privádza veriacich k svojmu Synovi, k jeho obete a láske k Otcovi. A zasa keď Cirkev hľadá Kristovu slávu, je stále podobnejšia svojmu vznešenému vzoru, nepretržite napreduje vo viere, nádeji a láske a vo všetkom hľadá a plní Božiu vôľu.

Preto Cirkev aj pri svojej apoštolskej činnosti právom hľadí na tú, ktorá porodila Krista. On sa počal z Ducha Svätého a narodil sa z Panny, aby sa prostredníctvom Cirkvi narodil a rástol aj v srdciach veriacich. Táto Panna bola v svojom živote príkladom materskej lásky, ktorá má oživovať všetkých, čo spolupracujú s Cirkvou na znovuzrodení ľudí.

RESPONZÓRIUM

Skrze Pannu Máriu sa veriacim zjavila spása sveta. * Jej slávny život ožaruje všetky cirkvi.

S oddanou láskou oslavujme pamiatku blahoslavenej Panny Márie. * Jej slávny život ožaruje všetky cirkvi.

MODLITBA

Modlime sa.

Vyberie sa jedna z nasledujúcich:

1.

Pane a Bože náš, daj nám tešiť sa stálemu zdraviu tela i duše a na mocný príhovor preblahoslavenej Panny Márie ochraňuj nás v ťažkostiach tohto života a priveď nás do večnej radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

2.

Prosíme ťa, milosrdný Bože, odpusť nám naše viny, a keďže sa nemôžeme spoliehať na vlastné zásluhy, zachráň nás na orodovanie Rodičky tvojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

3.

Milosrdný Otče, nábožne slávime pamiatku panenskej matky tvojho Syna a prosíme ťa, poskytni nám slabým pomoc, aby sme na jej orodovanie mohli povstať z hriechu k novému životu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

4.

Veľký a svätý Bože, nech nám pomáha na životnej púti mocné orodovanie slávnej Panny Márie, aby sme pod jej ochranou boli oslobodení od každého nebezpečenstva a radovali sa z tvojho pokoja. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

5.

Dobrotivý Bože, dnes si s úctou spomíname na najsvätejšiu Pannu, ktorú si zahrnul darmi svojej milosti; na jej orodovanie udeľ aj nám z bohatstva svojej dobroty, aby sme ti cez celý život slúžili s oddaným srdcom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

6.

Všemohúci Bože, sme šťastní, že si nám dal Pannu Máriu za mocnú ochrankyňu; prosíme ťa, na jej materský príhovor zbav nás všetkého zla na zemi a priveď nás do večnej radosti v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky