22. jún 2024

Sv. Jána Fishera, biskupa,
a Tomáša Morusa, mučeníkov

ľubovoľná spomienka

Ján Fišer (tak LH, zv. III; angl. John Fisher, direktórium aj LH, zv. II, uvádza tohto svätca pod menom „Ján Fisher“, ale 3RM opäť „Ján Fišer“) sa narodil roku 1469. V Cambridgi v Anglicku vyštudoval teológiu a bol vysvätený za kňaza. Vyvolili ho za rochesterského biskupa a viedol prísny život. Bol vynikajúcim pastierom a často navštevoval svojich veriacich. Napísal aj knihy proti vtedajším bludom.
Tomáš Morus (angl. Thomas More, direktórium do r. 2010 uvádzalo tohto svätca pod menom „Tomáš Mórus“) sa narodil roku 1477. Študoval v Oxforde. Oženil sa a mal jedného syna a tri dcéry. Na kráľovskom dvore zastával úlohu kancelára. Napísal diela o správnom riadení štátu a na obranu náboženstva.
Oboch roku 1535 na rozkaz kráľa Henricha VIII., ktorému sa postavili na odpor v otázke zrušenia jeho manželstva, sťali. Jána Fišera 22. júna, Tomáša Morusa 6. júla. Keď bol biskup Ján Fišer vo väzení, Pavol III. ho prijal medzi kardinálov svätej rímskej Cirkvi.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Ó, mučeníkov slávny Kráľ

a vyznávačov koruna,

ty vedieš k veciam nebeským

tých, ktorí zhrdli zemskými.

Buď k našim prosbám láskavý,

hľaď na náš prejav oslavy,

pre svätosť tvojich víťazov

aj nám buď pevnou nádejou.

Ty v mučeníkoch víťazíš

a vyznávačov zachrániš:

Premôž aj naše nečnosti,

Uštedrovateľ milosti.

Buď sláva Bohu Otcovi

i jedinému Synovi

i Duchu Tešiteľovi

teraz i večné na veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Žalm 107
Vďaka za oslobodenie
Boh zoslal synom Izraela slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista. (Sk 10, 36)
I

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *

ktorých vykúpil z rúk protivníkových

a zhromaždil z rozličných krajín †

od východu i západu, *

od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *

nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

Mali hlad a smäd, *

ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Na správnu cestu ich priviedol, *

aby šli po nej k trvalému bydlisku.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo smädného napojil *

a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, *

sputnaní biedou a železom,

lebo sa vzopreli Božím výrokom *

a zámery Najvyššieho zavrhli.

Preto ich srdce útrapami pokoril, *

ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *

a ich putá rozlomil.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo rozdrvil brány bronzové *

a rozlomil závory zo železa.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.

II

Na ceste neprávosti rozum stratili *

a trpeli za svoje priestupky.

Každý pokrm sa im sprotivil *

a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *

a vyslobodil ich zo záhuby.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

Obetu chvály nech mu prinesú, *

o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori *

a na veľkých vodách robili obchody.

Tam videli diela Pánove *

a na hlbočinách jeho zázraky.

Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *

až sa morské vlny vzdúvali;

priam k nebu stúpali †

a vzápätí sa prepadali do hlbín; *

duša im hrôzou zmierala.

Knísali sa a tackali ako opití; *

boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok *

a morské vlny umĺkli.

Tešili sa, že vlny utíchli, *

a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *

a nech ho chvália v zbore starších.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.

Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

III

Potoky na púšť premenil *

a na súš vodné pramene,

úrodnú zem na soľnú step *

pre zlobu jej obyvateľov.

A z púšte zasa urobil jazerá, *

z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil *

i založili si trvalé bydlisko.

Obsiali polia a vysadili vinice *

a získali bohatú úrodu.

I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *

a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *

pod ťarchou nešťastia a bolesti.

Opovrhnutím zahrnul kniežatá *

a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Chudákov však z biedy povzniesol, *

ich rody ako stáda rozmnožil.

Spravodliví to uvidia a potešia sa, *

ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *

a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.

Tvoje súdy sú ako morská hlbina.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Sudcov

16, 4-6. 16-31

Dalilina zrada a Samsonova smrť

Potom sa Samson zaľúbil do ženy, ktorá bývala v údolí Sorek a volala sa Dalila. Prišli k nej filištínske kniežatá a povedali: „Oklam ho a vyzveď od neho, v čom má takú silu a ako by sme ho mohli premôcť a spútaného pokoriť. Ak to urobíš, dáme ti každý tisícsto šeklov striebra.“

Dalila teda povedala Samsonovi: „Povedz mi, prosím, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa možno zviazať a pokoriť?“

A keď ho len unúvala a stále naň mnoho dní naliehala, ochabol na duchu a bol unavený až na smrť. Vtedy jej otvoril celé svoje srdce a povedal jej: „Nikdy sa britva nedotkla mojej hlavy, lebo som nazarej zasvätený Bohu od lona svojej matky. Ak bude moja hlava oholená, opustí ma moja sila, oslabnem a budem ako ostatní ľudia.“

Keď videla, že jej vyznal celú svoju dušu, poslala filištínskym kniežatám odkaz: „Príďte sem ešte raz, lebo teraz mi otvoril celé svoje srdce.“ Oni vzali peniaze, ktoré sľúbili, a išli. Ona ho uspala na svojich kolenách, zavolala holiča, dala mu oholiť jeho sedem vrkočov a začala ho pokorovať, lebo hneď ho opustila jeho sila. Zvolala: „Filištínci idú na teba, Samson!“ On sa prebral zo spánku a povedal si v duchu: „Vyviaznem z toho ako doteraz a strasiem ich zo seba.“ Nevedel, že Pán od neho odstúpil. Keď sa ho Filištínci zmocnili, hneď mu vylúpili oči, spútaného dvoma kovovými reťazami odviedli ho do Gazy a zatvoreného vo väzení donútili mlieť.

Ale vlasy mu po oholení začali znovu rásť. A filištínske kniežatá sa zišli, aby priniesli veľkolepé obety svojmu bohu Dagonovi a hodovali, lebo hovorili:

„Náš boh nám vydal do rúk

nášho nepriateľa Samsona.“

Aj ľud, keď to videl, vychvaľoval svojho boha a hovoril to isté:

„Náš boh nám vydal do rúk

nášho nepriateľa,

čo pustošil našu krajinu

a mnoho našich zahubil.“

A keď už boli rozjarení, žiadali zavolať Samsona, aby ich zabával. Priviedli ho z väzenia a on ich zabával. Postavili ho medzi dva stĺpy. Tu povedal chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: „Pusť ma, nech nahmatám stĺpy, na ktorých stojí dom, nech sa o ne opriem a trochu si odpočiniem.“ A dom bol plný mužov i žien. Boli tam aj všetky filištínske kniežatá a zo strechy sa dívalo asi tritisíc obojeho pohlavia, ako ich Samson zabáva. On však zavolal na Pána: „Pane, Bože, spomeň si na mňa! Vráť mi, Bože, ešte tentoraz pôvodnú silu, aby som sa vypomstil na Filištíncoch aspoň za jedno z mojich dvoch očí!“ A nahmatal oba prostredné stĺpy, na ktorých dom spočíval, oprel sa do jedného z nich pravou, do druhého ľavou rukou a povedal: „Nech zomriem s Filištíncami!“ Mocne stĺpmi zatriasol a dom padol na všetky kniežatá i na ostatných, čo tam boli. A oveľa viacerých zabil, keď zomieral, ako zabil predtým za svojho života. Tu prišli jeho bratia a celé príbuzenstvo, vzali jeho telo a pochovali ho v dome jeho otca Manueho medzi Saraou a Estaolom. Súdil Izrael dvadsať rokov.

RESPONZÓRIUM

Ž 43, 1a; 31, 4a; Sdc 16, 28b

Súď ma, Bože, a rozhodni môj spor s neverným ľudom. * Veď ty si moja sila a moje útočište.

Spomeň si na mňa a vráť mi pôvodnú silu. * Veď ty si moja sila a moje útočište.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z listu svätého Tomáša Morusa, ktorý napísal vo väzení dcére Margite

(The English Works of Sir Thomas More, London, 1557, p. 1454)

So všetkou nádejou a dôverou sa celý zverujem Bohu

Hoci som si dobre vedomý, Margita moja, že v mojom doterajšom živote bolo toho toľko zlého, že si plne zasluhujem, aby ma Boh opustil, nikdy neprestanem dôverovať v jeho nesmiernu dobrotu a pevne dúfať. Veď jeho najsvätejšia milosť mi doteraz dala silu radšej opovrhnúť všetkým, bohatstvom, darmi, ba aj životom, ako prisahať proti svedomiu. Aj samému kráľovi dobrotivo vnukla, aby ma až doteraz ukrátil iba o slobodu (a touto jedinou vecou mi určite jeho veličenstvo preukázalo väčšie dobrodenie pre môj duchovný pokrok, ktorý dúfam z toho vyťažiť, ako všetkými tými poctami a majetkami, ktorými ma predtým zahŕňalo). A tá istá milosť buď tak usmerní kráľovho ducha, že nepodnikne nič horšie proti mne, alebo mi bude stále dávať takú silu, že budem všetko, čo ako ťažké, trpezlivo (statočne a s radosťou) znášať.

Keď sa táto moja trpezlivosť spojí so zásluhami Pánovho prehorkého utrpenia (ktoré aj zásluhami, aj spôsobom nekonečne prevyšuje všetko moje utrpenie), zmierni mi v očistci zaslúžené tresty a z Božej štedrej dobroty zväčší trochu aj moju odmenu v nebi.

Nikdy nechcem, Margita moja, zapochybovať o Božej dobrote, ani keď cítim, že som slabý a krehký. A keby sa ma zmocnil taký strach a úzkosť, že sa bude zdať, akoby som už-už padal, spomeniem si na svätého Petra, ktorý sa pre slabú vieru pri jedinom závane vetra začal topiť, a urobím to, čo urobil on. Zavolám na Krista: „Pane, zachráň ma!“ v nádeji, že vystrie svoju ruku, zachytí ma a nenechá ma utopiť sa.

A keby dopustil, aby som hral Petrovu úlohu ešte ďalej, aby som padol úplne, prisahal a zaprel (čo nech Boh pre svoje milosrdenstvo ďaleko odvráti, lebo taký pád by mi viac poškodil, ako pomohol), aj vtedy by som dúfal, že sa na mňa pozrie okom plným milosrdenstva, ako sa pozrel na Petra, a opäť ma zdvihne, aby som znova vyznal pravdu a uľahčil svojmu svedomiu a statočne znášal trest a hanbu za predošlé zaprenie.

A nakoniec, Margita moja, som si úplne istý, že Boh ma bez mojej viny neopustí. A tak sa mu so všetkou nádejou a dôverou celý zverujem. Ak ma pre moje hriechy nechá zahynúť, aspoň sa na mne preslávi jeho spravodlivosť. Dúfam však a s veľkou istotou dúfam, že jeho najláskavejšia dobrota verne ochráni moju dušu a dá, aby na mne viac vyniklo jeho milosrdenstvo ako spravodlivosť.

Buď teda pokojná, dcéra moja, a nemaj o mňa prílišnú starosť, nech sa so mnou na tomto svete deje čokoľvek. Nemôže sa stať nič, čo by nechcel Boh. A čo chce on, je v skutočnosti to najlepšie, aj keby sa nám to zdalo zlé.

RESPONZÓRIUM

Kristovi mučeníci v mukách hľadeli na nebo a volali: * Pomáhaj nám, Pane, aby sme dokončili tvoje dielo bez poškvrny.

Zhliadni na svojich služobníkov a na svoje dielo. * Pomáhaj nám, Pane, aby sme dokončili tvoje dielo bez poškvrny.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, mučenícka smrť je najdokonalejším svedectvom pravej viery; daj, prosíme, aby sme posilnení príhovorom svätých Jána Fišera a Tomáša Morusa potvrdzovali svedectvom života vieru, ktorú vyznávame ústami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky