Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Bože mocný a láskavý,
vesmíru dal si zákony;
jediný Boh v troch osobách,
hoden si všetkej poklony.
Počúvaj tento chválospev
a s ním aj vzlyky ľútosti;
nech srdce viny zbavené
vinie sa k tebe v radosti.
Nech oheň lásky očistnej
do našich útrob preniká,
opáš nám bedrá, priprav nás
na príchod Syna človeka.
Za to, že ticho nočnej tmy
rušíme spevmi zvučnými,
bohato naplň všetkých nás
darmi nebeskej otčiny.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Pôvodca slávy trvalej,
rozdávaš v daroch sedmorých
Svätého Ducha veriacim,
pomáhaj všetkým pokorným.
Choroby tela zažeň preč
a pohoršenie vykoreň,
vyhas v nás silu činov zlých
a nauč srdce pokore.
Nás jasnou mysľou obdaruj,
počestné dielo dokonči,
prosiacich prosby vypočuj,
daj život, čo sa neskončí.
Týždeň má v kruhu sedem dní,
v nich beží teraz všetok čas,
deň ôsmy, onen posledný,
privedie k súdu všetkých nás.
Už dnes ťa, Pane, prosíme,
v deň posledný nás neodsúď,
od zatratenia osloboď
a večnou odmenou nám buď!
Vtedy, keď, Bože láskavý,
vyslyšíš prosby národov,
naveky nech ti, Trojica,
spievame s láskou oddanou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *
ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín †
od východu i západu, *
od severu i od mora.
Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *
nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd, *
ubúdalo v nich života.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Na správnu cestu ich priviedol, *
aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil *
a hladného nakŕmil dobrotami.
V temnotách a v tieni smrti sedeli, *
sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom *
a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril, *
ostali nevládni a bez pomoci.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *
a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové *
a rozlomil závory zo železa.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.
Na ceste neprávosti rozum stratili *
a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil *
a priblížili sa až k bránam smrti.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *
a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú, *
o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.
Púšťali sa na lodiach po mori *
a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove *
a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *
až sa morské vlny vzdúvali;
priam k nebu stúpali †
a vzápätí sa prepadali do hlbín; *
duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití; *
boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Búrku premenil na vánok *
a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli, *
a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *
a nech ho chvália v zbore starších.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.
Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Potoky na púšť premenil *
a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step *
pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá, *
z vyschnutej zeme vodné pramene.
Hladujúcich tam usadil *
i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice *
a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *
a nezmenšil im ani počet dobytka.
A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *
pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá *
a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol, *
ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa, *
ničomníci všetci stratia reč.
Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *
a pochopí milosrdenstvo Pánovo?
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.
Tvoje súdy sú ako morská hlbina.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Deuteronómium
32, 48-52; 34, 1-12
Mojžišova smrť
V tých dňoch Pán povedal Mojžišovi:
„Vystúp na tamto pohorie Abarim, na vrch Nebo, čo je v moabskej krajine oproti Jerichu, a pozri sa na kanaánsku krajinu, ktorú ja dám synom Izraela do vlastníctva. A zomri na vrchu! Keď naň vystúpiš, pripojíš sa k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a bol pripojený k svojmu ľudu. Lebo ste sa mi spreneverili uprostred synov Izraela pri vodách Meríbatkádeš na púšti Sin a neoslávili ste moju svätosť medzi synmi Izraela. Naproti uvidíš krajinu, ktorú ja dám synom Izraela, ale ty do nej nevojdeš.“
Mojžiš teda vystúpil z moabských stepí na vrch Nebo, na končiar Fasgy oproti Jerichu. Pán mu ukázal celý kraj Galaád až po Dan, celý Neftalim a krajinu Efraim i Manasses a celé územie Júdu až po západné more, Nageb a širokú rovinu od mesta paliem Jericha po Segor. A Pán mu povedal: „Toto je krajina, o ktorej som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi: Dám ju tvojmu potomstvu. Videl si ju na vlastné oči, ale do nej nevkročíš.“
A Mojžiš, Pánov služobník, zomrel tam v moabskej krajine podľa Pánovho rozkazu. On ho pochoval v moabskej krajine v údolí oproti Betfegoru; a o jeho hrobe nevie nik podnes. Mojžiš mal stodvadsať rokov, keď zomrel, ale jeho zrak nebol zakalený a jeho životná sila nebola vyčerpaná. Synovia Izraela ho tridsať dní oplakávali na moabskej stepi. Potom sa dni smútku a žiaľu za Mojžišom skončili.
Nunovho syna Jozueho naplnil duch múdrosti, lebo naň Mojžiš vložil svoje ruky; a synovia Izraela ho poslúchali a robili tak, ako Pán prikázal Mojžišovi.
A odvtedy už v Izraeli nepovstal taký prorok, ako bol Mojžiš, s ktorým sa Pán stýkal z tváre do tváre, so všetkými znameniami a zázrakmi, aké ho poslal robiť do egyptskej krajiny na faraónovi, na všetkých jeho sluhoch a na celej jeho krajine, so všetkou nesmiernou silou a veľkými zázrakmi, ktoré Mojžiš robil pred celým Izraelom.
RESPONZÓRIUM
Jn 1, 14bc. 16a. 17; Sir 24, 33
Prebývalo medzi nami Slovo plné milosti a pravdy a z jeho plnosti sme dostali my všetci; lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, * Milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.
Zákon nám odovzdal Mojžiš za dedičstvo Jakubovmu domu. * Milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete
(Č. 18. 22)
Tajomstvo smrti
Záhada ľudského údelu vyvrchoľuje pred tvárou smrti. Človeka netrápi len bolesť a postupný telesný úpadok, ale aj, ba ešte viac, strach z trvalého zániku. Ale inštinktom svojho srdca správne usudzuje, keď sa hrozí úplnej skazy a definitívneho konca svojej osoby a odmieta ho. Zárodok večnosti, ktorý v sebe nosí, a nemožno ho zredukovať iba na hmotu, odporuje smrti. Nijaké technické úsilie, čo aké užitočné, nie je schopné uvoľniť úzkosť človeka. Lebo predĺženie biologického veku nemôže uspokojiť jeho túžbu po ďalšom živote, ktorá je nezvratne zakorenená v jeho srdci.
Kým zoči-voči smrti zlyháva akákoľvek predstava, Cirkev poučená Božím zjavením tvrdí, že Boh stvoril človeka pre blažený cieľ za hranicami pozemskej biedy. Okrem toho kresťanská viera učí, že telesná smrť – ktorej by bol človek unikol, keby nebol zhrešil – bude porazená, keď všemohúci a milosrdný Spasiteľ vráti človekovi spásu, ktorú svojou vinou stratil. Veď Boh povolal a volá človeka, aby sa k nemu pripútal celou svojou bytosťou vo večnom spoločenstve božského neporušiteľného života. Toto víťazstvo vydobyl Kristus, keď svojou smrťou vyslobodil človeka zo smrti a vstal do nového života. A tak viera, podložená spoľahlivými argumentmi, ponúka každému premýšľajúcemu človekovi odpoveď na jeho úzkosti z budúceho osudu. A poskytuje aj možnosť spájať sa v Kristovi s milovanými bratmi, ktorí už zomreli, v nádeji, že u Boha dosiahli opravdivý život.
Isteže na kresťana dolieha potreba a povinnosť bojovať uprostred mnohých súžení proti zlu a podstúpiť aj smrť. Ale zapojený do veľkonočného tajomstva tým, že sa pripodobní Kristovi v smrti, ide posilňovaný nádejou v ústrety vzkrieseniu.
A to neplatí iba o kresťanoch, ale o všetkých ľuďoch dobrej vôle, v srdciach ktorých účinkuje neviditeľným spôsobom milosť. Veď Kristus zomrel za všetkých a konečné povolanie človeka je v skutočnosti len jedno, to Božie; preto musíme vedieť, že Duch Svätý dáva všetkým možnosť, aby sa – spôsobom známym jedine Bohu – zapojili do tohto veľkonočného tajomstva.
Takéto a také veľké je tajomstvo človeka, ktoré vyžaruje veriacim z kresťanského zjavenia. Teda skrze Krista a v Kristovi sa objasňuje záhada bolesti a smrti, ktorá nás bez jeho evanjelia hrozí zavaliť. Kristus vstal z mŕtvych. Svojou smrťou zničil smrť a daroval nám život, aby sme – synovia v Synovi – volali v Duchu: „Abba, Otče!“
RESPONZÓRIUM
Ž 27, 1; 23, 4ab
Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? * Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?
I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. * Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, usmerňuj náš život podľa svojej vôle, aby sme v mene tvojho milovaného Syna horlivo konali dobré skutky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky