1. jún 2024

Sv. Justína, mučeníka
spomienka

Filozof a mučeník Justín narodil sa v Nabluse (Samária) začiatkom 2. storočia v pohanskej rodine. Prijal vieru a napísal veľa spisov na obranu náboženstva. Zachovali sa však iba dve Apológie a Dialóg s Tryfónom. V Ríme otvoril školu a mal verejné dišputy. So svojimi spoločníkmi podstúpil mučenícku smrť za cisára Marka Aurélia okolo roku 165.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Raduj sa, svätý mučeník,

zo svojej dnešnej slávnosti;

veď svojou krvou získal si

korunu večnej radosti.

Z tmy sveta teba tento deň,

keď si nad katom zvíťazil,

povzniesol k svätým výšinám,

aby si s Kristom večne žil.

Teraz sa medzi anjelmi

skvieš v rúchu bielom, plnom cti,

ktoré si ako mučeník

v kúpeli krvi očistil.

Oroduj za nás, pri nás stoj;

nech Kristus je k nám láskavý,

za hriechy nech nás netrestá,

nech naše srdcia napraví.

Láskavo príď nám na pomoc

prines nám milosť Kristovu;

nech zmysly hriechom ranené

pocítia pokoj, úľavu.

Otcovi sláva, Synovi

i Duchu Tešiteľovi

za to, že večnou slávou ťa

v nebeskom raji ozdobil. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.

Žalm 50
Pravá úcta k Bohu
Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)
I

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *

a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.

Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *

náš Boh prichádza a už nemlčí:

pred ním je žeravý oheň *

a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy *

na súd nad svojím národom:

„Zhromaždite mi mojich svätých, *

čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“

A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *

veď sudcom je sám Boh.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.

Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.

II

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †

teba, Izrael, idem usvedčiť *

ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *

veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.

Viac z tvojho domu býčky neprijmem *

ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, *

tisícky horskej zveriny.

Poznám všetko vtáctvo lietavé, *

moje je i to, čo sa hýbe na poli.

Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *

veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam *

alebo pijem krv kozľaciu?

Obetuj Bohu obetu chvály *

a Najvyššiemu svoje sľuby splň.

A vzývaj ma v čase súženia: *

ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.

Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.

III

No hriešnikovi Boh hovorí: †

„Prečo odriekaš moje príkazy *

a moju zmluvu v ústach omieľaš?

Veď ty nenávidíš poriadok *

a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *

a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.

Zo svojich úst vypúšťaš zlo *

a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *

syna svojej matky potupuješ.

Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †

Myslíš si, že ja som ako ty: *

teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *

inak vás zahubím a nik vám nepomôže.

Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †

a kto kráča bez úhony, *

tomu ukážem Božiu spásu.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.

Neprestávame sa za vás modliť a prosiť.

Aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jób

13, 13 – 14, 6

Jób sa dovoláva Božieho súdu

Jób odpovedal svojim priateľom:

„Mlčte už trochu, aby som aj ja mohol hovoriť,

potom nech príde na mňa čokoľvek.

Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov

a svoj život vložiť do svojich rúk?

Aj keby ma zabil, v neho budem dúfať,

ale aj tak budem obhajovať svoje cesty pred ním.

A toto bude moja záchrana:

veď bezbožný nemá prístup pred neho.

Vypočujte moju reč,

nech vám prenikne do uší moje vysvetlenie.

Pozrite, usporiadal som súd

a viem, že z neho vyjdem spravodlivý.

Kto sa chce pravotiť so mnou?

Lebo potom umĺknem a skonám.

Len dve veci mi neurob

a potom sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:

Vzdiaľ svoju ruku odo mňa

a nech ma nedesí hrôza z teba.

Zavolaj ma a ja ti odpoviem,

alebo ja budem hovoriť a ty odpovieš mne.

Koľko je mojich neprávostí a hriechov?

Ukáž mi moje zločiny a priestupky!

Prečo skrývaš svoju tvár

a považuješ ma za svojho nepriateľa?

Tvrdo zachádzaš s listom, čo vietor unáša,

a prenasleduješ suché steblo.

Veď píšeš proti mne trpké rozsudky

a vyčítaš mi hriechy mojej mladosti.

Vložil si moje nohy do klady,

dávaš pozor na všetky moje chodníky

a sleduješ stopy mojich nôh.

Som ako vrece, čo sa rozpadáva,

a ako odev, ktorý žerie moľ.

Človek narodený zo ženy

žije krátko, ale nepokoja má dosýta.

Vypučí ako kvet a uschne,

uteká ako tieň a nezastane.

A ešte uznáš za hodné otvoriť na takéhoto svoje oči

a predviesť ho na súd so sebou?

Kto môže z nečistého urobiť čistého?

Veru nik!

Ak sú určené dni človeka

a počet jeho mesiacov je u teba,

ak má vytýčené hranice, ktoré neprekročí,

odvráť od neho svoj pohľad, aby si oddýchol,

kým si neodslúži svoje dni ako nádenník.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Jób 13, 20. 21; porov. Jer 10, 24

Nezakrývaj ma, Pane, pred svojou tvárou; vzdiaľ svoju ruku odo mňa * A nech ma nedesí hrôza z teba.

Trestaj ma, Pane, milosrdne, nie v svojom rozhorčení, aby si ma nezničil. * A nech ma nedesí hrôza z teba.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Zápisov o mučeníctve svätého Justína a jeho spoločníkov

(Cap. 1-5: cf. PG 6, 1566-1571)

Prilipol som k pravému kresťanskému učeniu

Svätých chytili a priviedli k rímskemu prefektovi, ktorý sa volal Rustikus. Keď ich postavili pred súdnu stolicu, prefekt Rustikus povedal Justínovi: „Predovšetkým vyznaj vieru v bohov a podriaď sa cisárom!“ Justín odpovedal: „Nik nás nemá právo žalovať alebo väzniť za to, že poslúchame príkazy nášho Spasiteľa Ježiša Krista.“

Rustikus sa opýtal: „Aké učenie vyznávaš?“ Justín odpovedal: „Usiloval som sa preskúmať všetky náuky, ale prilipol som k pravému, kresťanskému učeniu, aj keď ho neprijímajú tí, čo sú v zajatí omylov.“

Prefekt Rustikus vravel: „A ty prijímaš toto učenie, ty nešťastník?!“ Justín odvetil: „Áno, a nasledujem ho s pravou vierou.“

Prefekt Rustikus sa opýtal: „Aká je to viera?“ Justín odpovedal: „Že uctievame kresťanského Boha a sme presvedčení, že on jediný je od počiatku ako stvoriteľ a pôvodca celého stvorenia, sveta viditeľného i neviditeľného. A ctíme si aj Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorého predpovedali proroci, že príde ako hlásateľ spásy ľudského pokolenia a učiteľ vynikajúcich učeníkov. Lenže ja som iba človek a uvedomujem si, že toho môžem len veľmi málo povedať vzhľadom na jeho nekonečné božstvo. Ale spolieham sa na istú prorockú silu, lebo ten, o ktorom som práve povedal, že je Boží Syn, bol predpovedaný. A viem, že proroci z nebeského vnuknutia predpovedali jeho príchod k ľuďom.“

Rustikus sa spýtal: „Teda si kresťan?“ Justín odpovedal: „Áno, som kresťan.“

Prefekt povedal Justínovi: „Počuj ty, čo hovoríš, že si učený, a myslíš si, že poznáš pravé učenie: Si si istý, že vystúpiš do neba, keď ťa dám zbičovať a sťať?“ Justín vravel: „Dúfam, že budem bývať v jeho dome, ak toto podstúpim. Lebo viem, že všetci, čo budú správne žiť, dostanú Božiu milosť až do skončenia sveta.“

Prefekt Rustikus pokračoval: „Tak ty si teda myslíš, že vystúpiš do neba a dostaneš nejakú náležitú odmenu?“ Justín povedal: „Nemyslím si, ale spoľahlivo to viem a som si celkom istý.“

Prefekt Rustikus povedal: „A teraz poďme k veci, lebo je naliehavá a súri. Dohodnite sa a spoločne obetujte bohom!“ Justín odvetil: „Nik rozumný neklesne z nábožnosti do bezbožnosti.“

Prefekt Rustikus vyhlásil: „Ak nevykonáte, čo vám prikazujem, dám vás nemilosrdne mučiť.“ Justín vravel: „Máme sľúbené, že keď budeme trpieť pre nášho Pána Ježiša Krista, budeme spasení. Lebo toto nám zaistí spásu a dôveru pred hroznejším súdom, pred všeobecným súdom nášho Pána a Spasiteľa.“

Takisto hovorili aj ostatní mučeníci: „Rob, čo chceš; my sme kresťania a modlám neobetujeme.“

Prefekt Rustikus vyniesol rozsudok: „Tých, ktorí nechceli obetovať bohom a splniť cisárov rozkaz, treba zbičovať a odviesť na popravu podľa predpisov zákona.“ Svätí mučeníci oslavovali Boha, vyšli na zvyčajné miesto, kde im sťali hlavu, a vyznaním Spasiteľa zavŕšili mučeníctvo.

RESPONZÓRIUM

Porov. Sk 20, 21. 24; Rim 1, 16

Dosvedčil som vieru v nášho Pána Ježiša Krista a ničoho sa nebojím. * Ani svoj život si veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal: svedčiť o evanjeliu Božej milosti.

Lebo ja sa za evanjelium nehanbím; veď ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi. * Ani svoj život si veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal: svedčiť o evanjeliu Božej milosti.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si svätého mučeníka Justína obdivuhodne priviedol k jedinečnému poznaniu Ježiša Krista skrze kríž, ktorý je pre múdrych bláznovstvom; na jeho orodovanie dopraj, aby sme odmietali bludné náuky a upevňovali sa vo viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky