2. február 2024

Obetovanie Pána
sviatok

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Ten, čo dal základy pevninám, moriam dno,

čo vztýčil oblohu a v nebi kraľuje

nad zbormi anjelov, Otcovi poslušný

skromne sa podvolil obradným predpisom,

jak Mojžiš nariadil vo svätom zákone.

V nevinnom náručí nesie ho Mária,

Syna, čo z lásky k nám telom sa zaodial;

perami čistými matersky bozkáva

na ústa Boha i človeka pravého,

toho, čo utvoril všetko, čo jestvuje.

Národom svetlom je, čo žiari na spásu,

ľudu Izraela slávou je vznešenou;

tu voľba dolieha, načim sa rozbehnúť

alebo ku spáse, alebo k záhube,

aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc.

Po veky večité sláva buď Otcovi

i tebe, Ježišu, mocný a láskavý,

aj Duchu Svätému buď česť a poklona;

nech Bohu, Trojici spoločnej podstaty,

aj chvála spoločná bez konca zaznieva. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli.

Žalm 2
Mesiáš — kráľ a víťaz
Naozaj sa spolčili proti tvojmu Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal. (Porov. Sk 4, 27)

Prečo sa búria pohania? *

Prečo národy snujú plány daromné?

Povstávajú pozemskí králi †

a vladári sa spolčujú *

proti Pánovi a proti jeho pomazanému:

„Rozbime ich okovy *

a ich jarmo zhoďme zo seba!“

Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; *

Pán ich privedie na posmech.

Raz na nich rozhorčene zavolá *

a svojím hnevom ich vydesí:

„Veď ja som ustanovil svojho kráľa *

na svojom svätom vrchu Sione!“

Zvestujem Pánovo rozhodnutie: †

Pán mi povedal: „Ty si môj syn. *

Ja som ťa dnes splodil.

Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy *

a do vlastníctva celú zem.

Budeš nad nimi panovať žezlom železným *

a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“

A teraz, králi, pochopte; *

dajte si povedať, pozemskí vladári.

V bázni slúžte Pánovi *

a s chvením sa mu klaňajte.

Podvoľte sa zákonu: †

žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, *

lebo sa rýchlo rozhorčí.

Šťastní sú všetci, *

čo sa spoliehajú na neho.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli.

Ant. 2 Vstaň, zažiar, Jeruzalem, lebo prichádza tvoje svetlo a Pánova veleba sa zjaví na tebe.

Žalm 19, 2-7
Oslava Boha Stvoriteľa
Navštívi nás Vychádzajúci z výsosti..., a upriami naše kroky na cestu pokoja. (Porov. Lk 1, 78. 79)

Nebesia rozprávajú o sláve Boha *

a obloha hlása dielo jeho rúk.

Deň dňu o tom podáva správu *

a noc noci to dáva na známosť.

Nie sú to slová, nie je to reč, *

ktorá by sa nedala počuť.

Po celej zemi rozlieha sa ich hlas *

a ich slová až po končiny sveta.

Tam hore vybudoval stan pre slnko †

a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty *

a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.

Na jednom kraji neba sa vynára †

a uberá sa k druhému; *

pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Vstaň, zažiar, Jeruzalem, lebo prichádza tvoje svetlo a Pánova veleba sa zjaví na tebe.

Ant. 3 Raduj sa a veseľ sa, nový Sion: lebo prichádza tvoj tichý Kráľ a spasí svoj ľud.

Žalm 45
Svadobná pieseň pre kráľa
Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety! (Mt 25, 6)

Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, †

svoje verše venujem kráľovi. *

Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.

Ty si najkrajší z ľudských synov. †

Z tvojich perí plynie milota. *

Preto ťa Boh požehnal naveky.

Ty najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; *

svoju velebu a dôstojnosť.

Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz †

a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť. *

Nech ťa tvoja pravica učí konať úžasné skutky.

Tvoje ostré šípy †

zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; *

poddajú sa ti národy.

Tvoj trón, Bože, trvá naveky *

a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.

Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, †

preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti *

viac ako tvojich druhov.

Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou *

a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.

Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; *

po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.

Čuj, dcéra, a pozoruj, †

nakloň svoj sluch, *

zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.

Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; *

on je tvoj pán, vzdaj mu poklonu.

Dcéry z Týru ti prinesú dary *

a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.

Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, *

jej odevom sú zlaté tkanivá.

V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; *

za ňou ti privádzajú panny, jej družice.

Sprevádza ich jasot radostný, *

tak vstupujú do kráľovského paláca.

Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; *

urobíš ich kniežatami nad celou zemou.

Na tvoje meno budem pamätať *

vo všetkých pokoleniach.

Preto ťa národy budú velebiť *

navždy a na veky vekov.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Raduj sa a veseľ sa, nový Sion: lebo prichádza tvoj tichý Kráľ a spasí svoj ľud.

Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo.

Uprostred tvojho chrámu.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

13, 1-3a. 11-16

Zasvätenie prvorodeného

V tých dňoch Pán povedal Mojžišovi: „Zasväť mi všetko prvorodené, čo u synov Izraela otvára lono matky, tak z ľudí, ako aj z dobytka; lebo to všetko je moje.“

A Mojžiš povedal ľudu: „Keď ťa Pán vovedie do krajiny Kanaánčanov, ako prisahal tebe i tvojim otcom, a dá ti ju, oddelíš Pánovi všetko, čo otvára lono matky, aj prvorodené z tvojho dobytka; všetko, čo budeš mať mužského rodu, zasvätíš Pánovi. Prvorodené osľa vymeníš ovcou. Ak ho nevykúpiš, zabiješ ho. Ale každého prvorodeného človeka zo svojich synov vykúpiš peniazmi.

Keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: ‚Čo to znamená?‘, odpovieš mu: ‚Pán nás vyviedol silnou rukou z Egypta, z domu otroctva. Lebo keď sa faraón zatvrdil a nechcel nás prepustiť, Pán pobil všetko prvorodené v egyptskej krajine, od prvorodeného z človeka až po prvorodené z dobytka. Preto obetujem Pánovi všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, a vykupujem všetkých svojich prvorodených synov.‘ A to bude ako znamenie na tvojej ruke a ako pamätný prívesok medzi tvojimi očami; lebo Pán nás silnou rukou vyviedol z Egypta.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Lk 2, 28

Sion, vyzdob svoju komnatu a prijmi kráľa, Mesiáša: * Ktorého Panna počala, Panna porodila, ktorému sa Panna po pôrode klaňala.

Simeon vzal dieťa do rúk, vzdával vďaky a velebil Pána. * Ktorého Panna počala, Panna porodila, ktorému sa Panna po pôrode klaňala.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Sofrónia

(Orat. 3, de Hypapante, 6. 7: PG 87, 3, 3291-3293)

Prijmime jasné a večné svetlo

Bežme v ústrety Kristovi všetci, čo tak nábožne slávime a uctievame jeho tajomstvo, poďme všetci ochotne. Nech niet nikoho, kto by sa nezúčastnil na stretnutí, nikoho, kto by nechcel niesť svetlo.

A svetlo sviec zväčšíme tým, že ukážeme božský jas toho, ktorý prichádza, od ktorého má všetko svoj lesk, lebo on rozháňa zlé temnoty a záplavou večného svetla všetko osvecuje, ale aj a predovšetkým tým, že urobíme celkom viditeľným jas duše, lebo s ním musíme ísť v ústrety Kristovi.

Veď ako Božia Matka a neporušená Panna niesla v náručí pravé svetlo a prišla na pomoc tým, čo ležali vo tme, tak máme aj my, osvietení jeho lúčmi, niesť v rukách svetlo viditeľné všetkým a ponáhľať sa v ústrety tomu, ktorý je pravým svetlom.

Veď „svetlo prišlo na svet“ a osvietilo zem zahalenú tmou a „navštívil nás Vychádzajúci z výsosti“ a zažiaril tým, čo sedeli vo tme – to je naše tajomstvo. Preto kráčame s lampami v rukách, preto nesieme svetlá a schádzame sa tu. Vyjadrujeme tým, že nám zažiarilo svetlo, a tiež prisviedčame jasu, ktorý budeme mať od neho. Preto bežme spolu, poďme všetci v ústrety Bohu.

Prišlo ono pravé svetlo, „ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet“. Nechajme sa teda, bratia, všetci osvietiť, nechajme sa všetci ožiariť.

Nech nik z nás neostane nezasiahnutý touto žiarou a nech niet ani jedného, koho by zaliala, a zostal by vo tme. Ale vyjdime všetci žiariaci. Poďme mu spolu v ústrety všetci, ktorých osvietil. Vezmime so starcom Simeonom ono jasné a večné svetlo, plesajme s ním z celého srdca a spievajme hymnus vďaky Bohu a Otcovi svetla, ktorý poslal pravé svetlo, zahnal temnotu a dal zažiariť nám všetkým.

Veď skrze neho sme aj my uvideli Božiu spásu, ktorú pripravil pred tvárou všetkých národov a zjavil na slávu nás, nového Izraela, a hneď sme boli oslobodení od onej starej a temnej viny aj od pút terajšieho života ako Simeon, keď uvidel Krista.

Aj my sme vierou objali Krista, ktorý prišiel z Betlehema k nám, a stali sme sa Božím ľudom z pohanov (veď on je Božia a Otcova spása); očami sme uvideli Boha, ktorý sa stal telom, a odkedy sme hľadeli na Božiu prítomnosť a vzali sme ju do náručia ducha, voláme sa novým Izraelom, slávime ju výročným sviatkom a nikdy ju nenecháme upadnúť do zabudnutia.

RESPONZÓRIUM

Ez 43, 4. 5; porov. Lk 2, 22

Pánova veleba vošla do chrámu cez bránu obrátenú na východ, * A hľa, dom bol plný Pánovej veleby.

Rodičia priniesli dieťa Ježiša do chrámu. * A hľa, dom bol plný Pánovej veleby.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime, *

teba, Pane, velebíme,

Teba, večný Otče, *

uctieva celá zem.

Tebe všetci anjeli, *

tebe nebesia i všetky mocnosti,

tebe cherubíni a serafíni *

bez prestania prespevujú:

Svätý, * svätý, * svätý *

Pán, Boh zástupov.

Plné sú nebo i zem *

tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *

slávny zbor apoštolov;

teba velebí *

veľký počet prorokov;

teba chváli *

vznešený zástup mučeníkov;

teba oslavuje *

svätá Cirkev po celej zemi,

teba, Otče, *

nesmierne velebného,

i tvojho milovaného, *

pravého a jediného Syna,

aj Ducha Svätého, *

Tešiteľa nášho.

Kriste, *

ty si kráľ slávy.

Ty si Otcov Syn *

od večnosti.

Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *

stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.

Ty si zvíťazil nad smrťou *

a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.

Ty sedíš po pravici Boha *

v sláve svojho Otca.

Veríme, *

že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *

ktorých si vykúpil predrahou krvou.

Pripočítaj nás k svojim svätým *

vo večnej sláve.

Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *

a žehnaj svojich dedičov.

A spravuj ich *

a vyvýš ich až naveky.

Po všetky dni *

dobrorečíme tebe.

A chválime tvoje meno naveky, *

až na veky večné.

Vo svojej láskavosti, Pane, *

chráň nás v tento deň pred hriechom.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, *

zmiluj sa nad nami.

Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *

ako dúfame v teba.

V teba, Pane, som dúfal, *

nebudem zahanbený naveky.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, tvoj jednorodený Syn prijal našu ľudskú prirodzenosť a dnes ti bol obetovaný v chráme; pokorne ťa prosíme, očisti nás, aby sme aj my mohli s čistým srdcom predstúpiť pred tvoju tvár. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky