27. máj 2024

Sv. Augustína z Canterbury, biskupa
ľubovoľná spomienka

Bol mníchom v kláštore svätého Ondreja v Ríme. Roku 597 ho svätý Gregor Veľký poslal hlásať evanjelium do Anglicka. Kráľ Etelbert ho podporoval. Augustín sa stal canterburským biskupom; mnohých získal pre vieru a zriadil aj niekoľko diecéz, najmä v Kentskom kráľovstve. Zomrel 26. mája okolo roku 605.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji

nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý

a posilnil ho: na srdci mu budú

osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Žalm 73
Prečo trpí spravodlivý
Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)
I

Aký dobrý je Boh voči statočným, *

 Boh voči tým, čo majú srdce čisté.

No mne sa temer nohy podlomili, *

takmer som sa zapotácal.

Lebo som žiarlil na chvastúňov, *

keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, *

sú zdraví a vypasení,

nesužujú sa ako iní smrteľníci, *

ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *

a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.

Akoby z tuku sa liahne ich zloba *

a vybuchuje zlomyseľnosť.

Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *

povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu *

a jazyk sa im vláči po zemi.

Sedia si na výšinách *

a nezasahuje ich povodeň.

Vravia si: „Vari to vidí Boh? *

A vie o tom Najvyšší?“

Hľa, to sú hriešnici: *

bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

II

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *

a v nevinnosti som si ruky umýval;

šľahaný som deň čo deň *

a trestaný už od rána.“

Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *

to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.

Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *

zrejme to bolo nad moje sily,

kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *

kde som pochopil, aký bude ich koniec.

Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *

a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! *

Náhle je po nich, hynú od hrôzy.

Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *

tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

III

Moje srdce je plné trpkosti *

a celé vnútro doráňané.

Hlúpy som bol a nechápavý *

a pred tebou som bol ako dobytča.

Ale ja som stále pri tebe *

a ty mi držíš pravicu.

Vedieš ma podľa svojho zámeru *

a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? *

A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.

Hynie mi telo i srdce, *

no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.

Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *

zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.

Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *

a v Pánu Bohu svoju nádej mať

a ohlasovať všetky jeho diela *

v bránach dcéry sionskej.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.

Mojim ústam sú sladšie ako med.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jób

2, 1-13

Jóba, raneného vredmi, navštívili priatelia

A zasa v ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána; medzi nimi prišiel aj satan a postavil sa pred neho. Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ On odvetil: „Chodil som sem i tam po celej zemi.“

A Pán vravel satanovi: „Všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu podobného na zemi. Je to muž jednoduchý a priamy, bojí sa Boha a chráni sa zlého a doteraz si zachoval nevinnosť. Ale ty si ma proti nemu popudil, aby som ho bez príčiny trápil!“ Satan mu odvetil: „Kožu za kožu. Človek dá za svoj život všetko, čo má. Vystri však svoju ruku a dotkni sa jeho kosti a tela. Potom uvidíš, či ti bude do tváre dobrorečiť.“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, ale jeho život zachovaj!“

Nato satan odišiel spred Pánovej tváre a ranil Jóba zhubným vredom od šľapy nohy až po temeno hlavy. I sedel na smetisku a črepinou si vyškraboval hnis. Jeho žena mu však povedala:

„Ešte stále sa držíš svojej jednoduchosti?

Dobroreč Bohu a zomri!“

On jej povedal:

„Hovoríš

ako hlúpa žena.

Keď sme prijali dobré z Božej ruky,

prečo by sme nemali prijať zlé?“

Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi perami.

Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré naň doľahlo, prišli každý zo svojho miesta: Elifaz z Témanu, Baldad zo Suhitu a Sofar z Naamatu. Dohovorili sa, že ho spoločne pôjdu navštíviť a potešiť. A keď už zdiaľky pozdvihli oči, nepoznali ho. Vykríkli a začali plakať. Roztrhli si rúcho a vyhadzovali si popol k nebu nad hlavu. Sedeli s ním sedem dní a sedem nocí na zemi a nik mu nepovedal ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veľká.

RESPONZÓRIUM

Ž 38, 2a. 3a. 4a. 12a

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení, lebo tvoje šípy utkveli vo mne. * Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta.

Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu. * Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého pápeža Gregora Veľkého

(Lib. 9, 36: MGH, Epistolae, 2, 305-306)

Anglický národ zaplavilo svetlo svätej viery

„Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“, lebo pšeničné zrno padlo do zeme a odumrelo, aby nekraľovalo v nebi samo. Jeho smrť nám dáva život, jeho slabosť nás posilňuje, jeho utrpenie nás vyslobodzuje z utrpenia, z lásky k nemu hľadáme v Británii bratov, ktorých nepoznáme, a z jeho milosti sme našli tých, ktorých sme hľadali, hoci sme ich nepoznali.

Kto by bol schopný opísať, akú radosť vyvolalo v srdciach všetkých veriacich to, že pôsobením milosti všemohúceho Boha a tvojím úsilím, milý brat, boli rozohnané temnoty bludov a anglický národ zaplavilo svetlo svätej viery, že tento ľud už s pokojnou mysľou šliape po modlách, ktorým sa predtým v bezhlavom strachu koril, že sa s čistým srdcom klania všemohúcemu Bohu, že sa dá zväzovať pravidlami svätej blahozvesti, aby neupadal do zla, že sa z duše podriaďuje Božím prikázaniam a že rastie jeho poznanie, že sa v modlitbe pokoruje až po zem, aby jeho duch neležal na zemi. Čie je to dielo, ak nie toho, ktorý hovorí: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem“?!

A aby ukázal, že svet neobráti ľudská múdrosť, ale jeho sila, vyvolil si za kazateľov neučených ľudí a tých poslal do sveta. A robí to aj teraz: veď v anglickom národe láskavo vykonal veľké veci prostredníctvom slabých. Ale v tomto nebeskom dare je, milý brat, čosi, čo nás popri veľkej radosti musí plniť ešte väčšou bázňou.

Veď dobre viem, že všemohúci Boh cez tvoju lásku vykonal v národe, ktorý si vyvolil, veľké zázraky. Preto treba, aby si sa z tohto nebeského daru s obavou radoval a v radosti sa obával. Raduj sa, že vonkajšie znamenia vedú duše Angličanov k vnútornej milosti. Ale obávaj sa, aby sa slabý duch uprostred znamení, ktoré sa dejú, v svojej domýšľavosti nevyvyšoval, aby mu to, čo navonok zväčšuje úctu, nespôsobilo v márnej sláve vnútorný pád.

Lebo nesmieme zabudnúť, že keď sa učeníci natešení vracali z apoštolskej cesty a hovorili nebeskému Učiteľovi: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene“, ihneď počuli: „Neradujte sa z toho, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“

RESPONZÓRIUM

Flp 3, 17; 4, 9; 1 Kor 1, 10a

Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru, aký máte v nás. * Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne. A Boh pokoja bude s vami.

Prosím vás pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté. * Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne. A Boh pokoja bude s vami.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si ohlasovaním svätého biskupa Augustína priviedol národy Anglicka k evanjeliu; daj, prosíme, aby jeho vytrvalá práca v tvojej Cirkvi vždy prinášala novú úrodu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky