Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
HYMNUS
Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.
Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.
Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.
Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, *
napadni tých, čo mňa napádajú.
Vezmi zbroj a štít †
a vstaň mi na pomoc. *
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“
Lež moja duša bude plesať v Pánovi *
a bude sa tešiť z jeho pomoci.
Všetko vo mne bude hovoriť: *
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, *
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“
Vystúpili kriví svedkovia *
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
Za dobré sa mi odplácali zlým; *
som celkom opustený.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Keď oni boli chorí, *
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom *
a v srdci som sa stále modlil.
Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.
Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
Bez prestania ma trhali, †
dráždili ma, posmievali sa mi *
a zubami škrípali proti mne.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †
Zachráň ma pred ich zlobou *
a pred levmi život môj.
Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *
a chváliť uprostred zástupov.
Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.
Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“
Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *
a bude ťa oslavovať deň čo deň.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.
Veď on je dobrotivý a milosrdný.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Exodus
12, 21-36
Rana prvorodených
Mojžiš zvolal všetkých starších zo synov Izraela a povedal im: „Choďte, vezmite zviera podľa svojich rodín a zabite veľkonočného baránka. Do krvi v miske namočte zväzok yzopu a pomažte ňou vrchný prah dverí a oboje verají. Nech nik z vás až do rána nevychádza z dverí svojho domu, lebo Pán bude prechádzať a biť Egypťanov. Ale keď uvidí krv na vrchnom prahu a na oboch verajach, prejde popri dverách a nedovolí zhubcovi vojsť do vašich domov a ničiť. Tento rozkaz zachovávajte ako ustanovenie pre seba i pre svojich synov naveky.
Aj keď prídete do krajiny, ktorú vám dá Pán, ako to prisľúbil, budete konať tieto obrady. A keď sa vás vaši synovia spýtajú: ‚Čo znamená tento obrad?‘, poviete im: ‚To je obetovanie veľkonočného baránka Pánovi, ako vtedy, keď prešiel popri domoch synov Izraela v Egypte, keď bil Egypťanov a keď naše domy ušetril.‘“ Tu ľud padol na kolená a klaňal sa. Potom synovia Izraela išli a urobili, ako Pán prikázal Mojžišovi a Áronovi.
A o polnoci Pán pobil všetko prvorodené v egyptskej krajine od faraónovho prvorodeného, ktorý sedel na jeho tróne, až po prvorodeného zajatca, ktorý bol v žalári, aj všetko prvorodené z dobytka. A faraón vstal za noci i všetci jeho služobníci a celý Egypt a v Egypte nastal veľký nárek, lebo nebolo domu, kde by neležal mŕtvy.
Ešte v noci zavolal faraón Mojžiša a Árona a povedal: „Zoberte sa a odíďte z môjho ľudu, vy aj synovia Izraela. Choďte a prineste obetu Pánovi, ako ste hovorili. Vezmite si ovce i dobytok, ako ste žiadali; odíďte a požehnajte ma.“ Aj Egypťania súrili ľud, aby rýchlo odišiel z krajiny, lebo vraveli: „Všetci pomrieme.“
Ľud teda vzal zamiesené cesto prv, ako vykyslo; dieže zabalil do plášťov a vyložil si ich na plecia. Synovia Izraela urobili, ako im rozkázal Mojžiš, a vyžiadali si od Egypťanov strieborné a zlaté predmety a mnoho šatstva. Pán vzbudil u Egypťanov priazeň voči ľudu a urobili im po vôli, a tak olúpili Egypťanov.
RESPONZÓRIUM
Ex 12, 7. 13; 1 Pt 1, 18. 19
Synovia Izraela namažú krvou baránka oboje verají a vrchný prah dverí na domoch. * Krv na vašich domoch bude znamením.
Boli ste vykúpení drahou krvou Krista, nepoškvrneného Baránka. * Krv na vašich domoch bude znamením.
DRUHÉ ČÍTANIE
Zo Zrkadla lásky blahoslaveného opáta Aelréda
(Lib. 3, 5: PL 195, 582)
Bratská láska sa má riadiť podľa Kristovho príkladu
Nič nás tak nepobáda k láske k nepriateľom, ktorá je vrcholom bratskej lásky, ako keď vďačne uvažujeme o onej obdivuhodnej trpezlivosti, s akou „najkrajší z ľudských synov“ nastavil svoju pôvabnú tvár bezbožníkom, aby ju opľúvali, s akou dovolil ničomníkom zakryť tie oči, čo svojím mihnutím riadia všetko, s akou vystavil svoje boky bičom, s akou sklonil hlavu, pred ktorou sa chvejú kniežatstvá a mocnosti, pod ostré tŕne, s akou prijímal potupu a urážky a napokon s akou prijímal kríž, klince, kopiju, žlč a ocot; a pri všetkom bol mierny, tichý a pokojný.
Nakoniec „bol ako ovca vedený na zabitie, ako baránok, ktorý onemie pred strihačmi a neotvorí ústa“.
Kto počuje ten obdivuhodný hlas, plný nežnosti, plný lásky, plný nezmeniteľného pokoja: „Otče, odpusť im“, a neobjíme hneď so všetkou láskou svojich nepriateľov? Hovorí: „Otče, odpusť im.“ Akú nehu a lásku mohol ešte pridať k tejto modlitbe?
A predsa pridáva. Bolo mu málo, že sa modlil. Chcel ešte aj ospravedlniť. Hovorí: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Áno, sú veľkí hriešnici, ale malí v úsudku, preto: „Otče, odpusť im.“ Križujú ma. Ale nevedia, koho križujú, lebo „keby boli vedeli, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy“. Preto: „Otče, odpusť im.“ Pokladajú ma za porušovateľa zákona, myslia si, že si neoprávnene osobujem božstvo, vidia vo mne zvodcu ľudu. Skryl som pred nimi svoju tvár, nepoznali moju velebnosť, preto: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“
Ak teda má človek milovať seba samého, nesmie sa dať skaziť nijakým telesným pôžitkom. Ale aby nepodľahol telesnej žiadostivosti, nech upriami celú svoju pozornosť na Pánovo láskyhodné telo. A potom, aby mohol dokonalejšie a príjemnejšie spočinúť v slasti bratskej lásky, nech zovrie do náručia pravej lásky aj nepriateľov.
Ale aby tento božský oheň v ustavičných príkoriach neochladol, treba stále duchovným zrakom pozerať na tichú trpezlivosť nášho milovaného Pána a Spasiteľa.
RESPONZÓRIUM
Iz 53, 12; Lk 23, 34
Vydal na smrť svoj život a započítali ho medzi zločincov. * On niesol hriech mnohých a prosí za hriešnikov.
Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. * On niesol hriech mnohých a prosí za hriešnikov.
ČÍTANIE
Z listu smyrnianskej cirkvi o mučeníctve svätého Polykarpa
(Cap. 13, 2 – 15, 3; Funk 1, 297-299)
Aká vyberaná a príjemná žertva
Keď bola hranica pripravená, Polykarp si zobliekol šaty a odviazal opasok a chcel sa sám aj vyzuť, čo predtým nerobieval, lebo všetci veriaci čakali vždy iba na to, čím skôr sa dotknúť jeho tela. Už pred jeho umučením mu totiž pre jeho svätý život preukazovali veľkú úctu.
Hneď potom ho obklopili so všetkými nástrojmi, ktoré boli potrebné na upálenie. Ale keď ho chceli ešte aj klincami pripevniť, povedal: „Nechajte ma tak. Veď ten, ktorý mi dá pretrpieť oheň, dá mi aj to, aby som aj bez vášho zaistenia klincami pokojne vytrval na horiacej hranici.“ A tak ho nepribili, ale iba priviazali.
On teda, s rukami zviazanými za chrbtom, ako krásny baránok vybraný z veľkého stáda za obetný dar na obetu príjemnú Bohu, pozdvihol oči k nebu a povedal:
„Pane, všemohúci Bože, Otec svojho milovaného a velebeného Syna Ježiša Krista, skrze ktorého sme poznali teba, Bože anjelov a mocností, všetkého stvorenstva a celého pokolenia spravodlivých, čo žijú pred tvojou tvárou! Dobrorečím ti, že si ma uznal za hodného tohto dňa a tejto hodiny, aby som v zástupe mučeníkov dostal podiel na kalichu tvojho Pomazaného a skrze Ducha Svätého dosiahol vzkriesenie duše i tela pre večný život v neporušenosti. Kiež by som bol dnes prijatý medzi nich pred tebou ako vyberaná a príjemná žertva, ako si to ty, pravdivý Boh, ktorý nepozná lož, pripravil, mne oznámil a teraz splnil.
Preto ťa za všetko chválim, velebím ťa, oslavujem ťa skrze večného nebeského veľkňaza, tvojho milovaného Syna Ježiša Krista. Skrze neho sláva tebe i jemu i Duchu Svätému teraz i v budúcom veku. Amen.“
Keď povedal „Amen“ a modlitbu zakončil, posluhujúci zapálili oheň.
Keď potom vyšľahol obrovský plameň, videli sme zázrak. Bolo nám dané vidieť to a boli sme zachránení, aby sme mohli aj iným zvestovať, čo sa prihodilo. Lebo oheň mal tvar oblúka ako lodná plachta, napnutá vetrom, a obklopoval mučeníkovo telo, ktoré bolo uprostred a vôbec nevyzeralo ako upečené mäso, ale ako upečený chlieb alebo ako zlato a striebro, rozpálené v peci. A cítili sme takú ľúbeznú vôňu, ako keby rozvoniavalo kadidlo alebo nejaká iná vzácna vonná látka.
RESPONZÓRIUM
Zjv 2, 8-9a. 10a
Anjelovi smyrnianskej cirkvi napíš: Toto hovorí Prvý a Posledný, ten, čo bol mŕtvy a ožil: Poznám tvoje súženie aj tvoju chudobu, ale si bohatý. * Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.
Neboj sa toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol niektorých z vás má uvrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní. * Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože všetkého stvorenia, ty si pripojil svätého biskupa Polykarpa k zástupu mučeníkov; prosíme ťa, na jeho príhovor nám daj účasť na kalichu tvojho Syna Ježiša Krista, aby sme prostredníctvom Ducha Svätého povstali k novému životu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky