20. október 2024

29. Nedeľa v Cezročnom období
1. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Toto je v týždni prvý deň,

keď Boh jas a tmu rozhranil,

keď Spasiteľ smrť premohol,

vstal z hrobu a nás zachránil.

Zažeňme preto ospalosť,

rezko sa majme k životu

a – ako prorok – aj za tmy

vzývajme Božiu dobrotu,

by prosby náš Pán vyslyšal,

na pomoc podal ruku nám

a očistených od hriechov

pozdvihol k neba výšinám.

Šťastná je táto hodina

a posvätný je tento čas:

Boh za nábožný chválospev

milosťou obdaruje nás.

Sláva buď večná Otcovi,

jeho milému Synovi

i Duchu Tešiteľovi,

čo všetko v láske obnoví. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Najsvätejší je tento deň

zo všetkých, ktoré nám Boh dal.

Posväcuješ ho, Ježišu,

tým, že si prvý z mŕtvych vstal.

Aj naše duše z hriechu vzkries

a so sebou ich navždy spoj;

aj telá zobuď k životu,

veď nad smrťou si vyhral boj.

Daj, Kriste, nech sa v oblakoch

v ústrety tebe vznesieme,

nech v tebe večne žijeme,

život náš, naše vzkriesenie.

Keď uvidíme tvoju tvár,

ku sebe pripodobni nás,

nech poznáme ťa, aký si,

svetlo a krása všetkých čias.

Keď nás Otcovi odovzdáš

už plných darov sedmorých,

v kráľovstve svätej Trojice

šťastie nám večné otvoríš. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 V Pánovom kríži spoznávame strom života.

Žalm 1
Dve cesty
Blažení tí, ktorí dúfajú v kríž a zostúpili do krstnej vody. (Barnabášov list, od autora z 2. stor.)

Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných †

a nechodí cestou hriešnikov, *

ani nevysedáva v kruhu rúhačov,

ale v zákone Pánovom má záľubu *

a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.

Je ako strom zasadený pri vode, *

čo prináša ovocie v pravý čas,

a jeho lístie nikdy nevädne; *

darí sa mu všetko, čo podniká.

No nie tak bezbožní, veru nie; *

tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.

Preto bezbožní neobstoja na súde, *

ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.

Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, *

ale cesta bezbožných vedie do záhuby.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. V Pánovom kríži spoznávame strom života.

Ant. 2 Ja som ustanovil svojho Kráľa na Sione.

Žalm 2
Mesiáš — kráľ a víťaz
Naozaj sa spolčili proti tvojmu Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal. (Porov. Sk 4, 27)

Prečo sa búria pohania? *

Prečo národy snujú plány daromné?

Povstávajú pozemskí králi †

a vladári sa spolčujú *

proti Pánovi a proti jeho pomazanému:

„Rozbime ich okovy *

a ich jarmo zhoďme zo seba!“

Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; *

Pán ich privedie na posmech.

Raz na nich rozhorčene zavolá *

a svojím hnevom ich vydesí:

„Veď ja som ustanovil svojho kráľa *

na svojom svätom vrchu Sione!“

Zvestujem Pánovo rozhodnutie: †

Pán mi povedal: „Ty si môj syn. *

Ja som ťa dnes splodil.

Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy *

a do vlastníctva celú zem.

Budeš nad nimi panovať žezlom železným *

a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“

A teraz, králi, pochopte; *

dajte si povedať, pozemskí vladári.

V bázni slúžte Pánovi *

a s chvením sa mu klaňajte.

Podvoľte sa zákonu: †

žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, *

lebo sa rýchlo rozhorčí.

Šťastní sú všetci, *

čo sa spoliehajú na neho.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ja som ustanovil svojho Kráľa na Sione.

Ant. 3 Ty, Pane, si môj ochranca, čo mi hlavu vztyčuje.

Žalm 3
Pán je môj ochranca
Ježiš si ľahol a zaspal; a znova vstal, lebo mu pomohol Pán. (Sv. Irenej)

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! *

Mnohí povstávajú proti mne.

Mnohí o mne hovoria: *

„Boh mu nepomáha.“

Ale ty, Pane, si môj ochranca, *

moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.

Hlasne som volal k Pánovi *

a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.

A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som, *

prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. *

Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj.

Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári *

a hriešnikom si zuby vylámal.

Pane, ty si naša spása. *

Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ty, Pane, si môj ochranca, čo mi hlavu vztyčuje.

Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva.

Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok knihy Ester

1, 1-3. 9-13. 15-16. 19; 2, 5-10. 16-17

Zavrhnutie Vasti a vyvolenie Ester

Asuer, ktorý kraľoval od Indie až po Etiópiu nad stodvadsiatimi siedmimi krajinami, sedel na svojom kráľovskom tróne v pevnosti Susan. V treťom roku svojej vlády usporiadal u seba veľkú hostinu pre všetkých svojich veľmožov a služobníkov, vysokých perzských a médskych dôstojníkov, šľachticov a správcov krajín.

Aj kráľovná Vasti usporiadala hostinu pre ženy v kráľovskom paláci, kde sa zdržiaval kráľ Asuer.

A tak na siedmy deň, keď sa kráľ rozjaril od vína, rozkázal Maumanovi, Bazatovi, Harbonovi, Bagatovi, Abgatovi, Zetarovi a Charchasovi, siedmim eunuchom, ktorí mu posluhovali, aby priviedli kráľovnú Vasti pred kráľa s kráľovskou korunou na hlave; chcel ukázať všetkým národom a kniežatám jej krásu, lebo bola veľmi pekná.

Ona však odmietla a na kráľov rozkaz, ktorý poslal po eunuchoch, ísť nechcela. Preto sa kráľ nahneval a veľmi rozčúlený pýtal sa mudrcov, ktorí poznali časy, a všetko robil po porade s nimi, lebo poznali zákony a práva predkov: „Čo sa má podľa zákona stať s kráľovnou Vasti za to, že odmietla splniť rozkaz kráľa Asuera, ktorý poslal po eunuchoch?“

Tu povedal Mamuchan pred kráľom a pred kniežatami: „Kráľovná Vasti urazila nielen kráľa, ale aj všetky kniežatá a národy, čo sú vo všetkých krajinách kráľa Asuera. Ak uznáš, kráľ, za dobré, nech vyjde od teba nariadenie a nech sa zapíše medzi zákony Peržanov a Médov, ktoré neslobodno zmeniť, že Vasti nikdy viac nevojde ku kráľovi a jej kráľovskú hodnosť nech dostane iná, ktorá je lepšia ako ona.“

V meste Susan bol istý Žid menom Mardochej, syn Jaira, syna Semeja, syna Kíša z Benjamínovho kmeňa. Bol odvlečený z Jeruzalema so zajatcami, ktorých odviedol do zajatia s judejským kráľom Jechoniášom babylonský kráľ Nabuchodonozor; bol pestúnom dcéry svojho strýca Edissy, ktorá sa volala iným menom Ester a stratila obidvoch rodičov. Mala peknú postavu a pôvabnú tvár. Keď jej zomrel otec a matka, Mardochej si ju adoptoval za dcéru.

Keď sa kráľov rozkaz rozšíril a podľa jeho nariadenia priviedli do Susan veľa krásnych panien a odovzdali ich Egeovi, odovzdali do kráľovského domu do rúk strážcu žien Egea aj Ester. Ona sa mu zapáčila a získala si jeho priazeň. I poponáhľal sa a dal jej, čo jej patrilo na ozdobu ženy aj sedem najkrajších dievčat z kráľovského domu a premiestil ju a jej služobnice do najlepšej časti domu pre ženy. Ale ona mu nepovedala nič o svojom národe a o svojich príbuzných, lebo Mardochej jej prikázal, aby o tom celkom mlčala. A tak ju v desiatom mesiaci, ktorý sa volá Tebet, v siedmom roku vlády kráľa Asuera zaviedli do jeho spálne. A kráľ si ju obľúbil viac ako iné ženy a mala u neho väčšiu milosť a priazeň ako všetky panny. I položil jej na hlavu kráľovskú korunu a urobil ju kráľovnou namiesto Vasti.

RESPONZÓRIUM

Ž 113, 5-8a; Lk 1, 51b-52

Kto je ako Pán, náš Boh, čo tróni na výsostiach, a predsa dbá o všetko nepatrné na nebi i na zemi? * Z prachu dvíha chudobného a zo smetiska povyšuje bedára a dáva mu sedieť vedľa kniežat.

Rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. * Z prachu dvíha chudobného a zo smetiska povyšuje bedára a dáva mu sedieť vedľa kniežat.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listu svätého biskupa Augustína Probe

(Ep. 130, 8, 15. 17 – 9, 18: CSEL 44, 56-57. 59-60)

Modlitbami sa má cvičiť naša túžba

Prečo sa rozptyľujeme mnohými vecami a hľadáme, čo by sme sa mali modliť, v obave, aby sme sa azda nemodlili, ako netreba? Prečo radšej nehovoríme so žalmistom: „O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám“? Tam totiž nevznikajú všetky dni tak, že prichádzajú a odchádzajú, ani začiatok jedného nie je koncom druhého. Všetky sú naraz a bez konca tam, kde nemá koniec ani sám život, ktorému tie dni patria.

Za dosiahnutie tohto blaženého života nás učil sám pravý Život modliť sa nie tak, že budeme veľa hovoriť, akoby sme boli tým skôr vypočutí, čím sme mnohovravnejší. Lebo veď sa modlíme k tomu, ktorý, ako hovorí sám Pán, vie, čo potrebujeme, prv, ako by sme ho prosili.

Otázka, prečo to robí, keď vie, čo potrebujeme, prv, ako by sme ho prosili, mohla by nás dráždiť, keby sme nevedeli, že náš Pán a Boh sa nechce oboznámiť s našou vôľou, veď ju nemôže nepoznať. Ale chce, aby sme v modlitbách cvičili svoju túžbu, ktorou by sme potom boli schopní prijať to, čo nám chce dať. Lebo je to veľmi veľké a my malí a obmedzení, aby sme to mohli prijať. Preto sa nám hovorí: „Rozšírte sa. Neťahajte jarmo s neveriacimi.“

A najmä to veľmi veľké – čo „ani oko nevidelo“, lebo to nie je farba, „ani ucho nepočulo“, lebo to nie je zvuk, „ani do ľudského srdca nevystúpilo“, lebo srdce človeka musí až tam vystúpiť – budeme tým schopnejší prijať, čím úprimnejšie v to veríme, pevnejšie dúfame a vrúcnejšie po tom túžime.

V tejto viere, nádeji a láske sa teda stále modlíme vytrvalou túžbou. Ale v istých hodinách a časových úsekoch prosíme Boha aj slovami, aby sme sa týmito znakmi sami napomínali, aby sme zisťovali, o koľko sme v tejto túžbe pokročili, a aby sme seba samých ráznejšie povzbudzovali do rastu v nej. Lebo výsledok bude tým cennejší, čím vrúcnejšia žiadosť ho predchádza. A preto keď hovorí Apoštol: „Bez prestania sa modlite“, čo iné to znamená ako: bez prestania túžte po blaženom živote, ktorý nie je iný ako večný, od toho, ktorý jediný ho môže dať?!

RESPONZÓRIUM

Jer 29, 13. 12b. 11b

Budete ma hľadať a nájdete ma, ak ma budete hľadať celým svojím srdcom. * Budete sa ku mne modliť a ja vás vyslyším.

Môj zámer sú myšlienky pokoja, a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. * Budete sa ku mne modliť a ja vás vyslyším.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime, *

teba, Pane, velebíme,

Teba, večný Otče, *

uctieva celá zem.

Tebe všetci anjeli, *

tebe nebesia i všetky mocnosti,

tebe cherubíni a serafíni *

bez prestania prespevujú:

Svätý, * svätý, * svätý *

Pán, Boh zástupov.

Plné sú nebo i zem *

tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *

slávny zbor apoštolov;

teba velebí *

veľký počet prorokov;

teba chváli *

vznešený zástup mučeníkov;

teba oslavuje *

svätá Cirkev po celej zemi,

teba, Otče, *

nesmierne velebného,

i tvojho milovaného, *

pravého a jediného Syna,

aj Ducha Svätého, *

Tešiteľa nášho.

Kriste, *

ty si kráľ slávy.

Ty si Otcov Syn *

od večnosti.

Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *

stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.

Ty si zvíťazil nad smrťou *

a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.

Ty sedíš po pravici Boha *

v sláve svojho Otca.

Veríme, *

že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *

ktorých si vykúpil predrahou krvou.

Pripočítaj nás k svojim svätým *

vo večnej sláve.

Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *

a žehnaj svojich dedičov.

A spravuj ich *

a vyvýš ich až naveky.

Po všetky dni *

dobrorečíme tebe.

A chválime tvoje meno naveky, *

až na veky večné.

Vo svojej láskavosti, Pane, *

chráň nás v tento deň pred hriechom.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, *

zmiluj sa nad nami.

Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *

ako dúfame v teba.

V teba, Pane, som dúfal, *

nebudem zahanbený naveky.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, pomáhaj nám, aby sme vždy ochotne plnili tvoju vôľu a slúžili ti s úprimným srdcom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky