8. júl 2024

Pondelok, Cezročné obdobie, 14. týždeň
2. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Teraz je pre nás onen čas,

keď podľa Písma príde k nám

základ a hlava kráľovstva:

nebeský Ženích Kristus Pán.

V ústrety panny kráčajú,

jak počuť v evanjeliu,

nesú si jasné lampáše,

s radosťou veľkou spievajú.

No hlúpe, pravda, meškajú,

lampáše majú zhasnuté;

na bránu darmo búchajú,

dvere sú pre ne zamknuté.

A preto triezvi bedlime,

nesme si v mysli svetlo, jas,

by s piesňou v srdci Pánovi

v ústrety išiel každý z nás.

Urob nás, Pane, hodnými

mať účasť v tvojom kráľovstve,

aby sme mohli naveky

spievať ti vďačný chválospev. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ó, život svätých, cesta, nádej, spása,

Ježišu Kriste, darca čností, krásy,

náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným

spievame hymny.

Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,

čo svätí majú, po čom zbožní túžia

mysľou i citom; k tebe láska, Pane,

v srdci nám planie.

Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,

ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,

napokon daruj všetkým, mladým, starým,

nebeské dary.

Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva

Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;

Svätému Duchu zbožné piesne znejte

po celom svete. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Žalm 31, 2-17. 20-25
Dôverná modlitba v súžení
Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. (Lk 23, 46)
I

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *

vysloboď ma, veď si spravodlivý.

Nakloň ku mne svoj sluch, *

ponáhľaj sa a zachráň ma.

Buď mi skalou útočišťa, *

opevneným hradom mojej spásy.

Veď ty si moja sila a moje útočište, *

pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *

lebo ty si moja sila.

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *

ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *

ale ja dúfam v Pána.

Plesám a teším sa, že si milosrdný, *

lebo si zhliadol na moju poníženosť.

Spoznal si tieseň mojej duše †

a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *

moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.

II

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †

od zármutku mi chabne oko, *

duša i vnútro moje.

Život sa mi v strastiach míňa *

a roky v nárekoch.

Biedny som a slabnem *

a chradnú mi kosti.

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †

susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *

Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *

som sťa odhodená nádoba.

Veru čujem, ako ma mnohí hania: *

hrôza zo všetkých strán.

Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *

ako ma zabiť.

Ja sa však spolieham na teba, Pane, †

a hovorím: „Ty si môj Boh, *

v tvojich rukách je môj osud.“

Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *

a prenasledovateľov.

Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *

a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.

III

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *

a vyhradil si ju bohabojným.

Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *

pred zrakom ľudí.

Záclonou svojej tváre ich kryješ *

pred zúrivosťou ľudu.

V stánku ich chrániš *

pred svárlivými jazykmi.

Pane, buď zvelebený, *

že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

Už som si v strachu hovoril: *

„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“

No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *

keď som volal k tebe.

Milujte Pána, všetci jeho svätí. †

Pán verných chráni, *

ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

Vzmužte sa a majte srdce statočné, *

vy všetci, čo dúfate v Pána.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.

Veď ma, Pane, vo svojej pravde a uč ma.

Lebo ty si Boh, moja spása.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhej knihy Samuelovej

15, 7-14. 24-30; 16, 5-13

Absolónova vzbura a Dávidov útek

V tých dňoch Absolón povedal kráľovi: „Chcel by som ísť, prosím, do Hebronu a splniť sľuby, ktoré som urobil Pánovi. Lebo tvoj služobník urobil sľub, keď bol v Gesure v Sýrii: Ak ma Pán privedie späť do Jeruzalema, prinesiem Pánovi obetu.“ Kráľ mu povedal: „Choď v pokoji.“ On vstal a odišiel do Hebronu.

Ale Absolón poslal vyzvedačov do všetkých kmeňov Izraela s odkazom: „Len čo začujete zvuk poľnice, zvolajte: ‚Absolón sa stal kráľom v Hebrone!‘“ S Absolónom šlo z Jeruzalema dvesto mužov, ktorí boli pozvaní; išli s úprimným srdcom a vôbec nič netušili. Kým Absolón prinášal obety, dal zavolať aj Dávidovho poradcu Gilončana Achitofela z jeho mesta Gilo. A bolo to veľké sprisahanie, lebo okolo Absolóna sa zbiehalo čoraz viac ľudu.

K Dávidovi prišiel posol so správou: „Všetci Izraeliti sa celým srdcom pridali k Absolónovi.“ Dávid povedal svojim sluhom, čo boli s ním v Jeruzaleme: „Poďte, utekajme; neostáva nám nič iné iba ujsť pred Absolónom. Poponáhľajte sa, nech nás neprekvapí a neprepadne, nech nás neuvrhne do nešťastia a mesto nevyhubí ostrím meča.“

Prišiel aj Sadok a všetci leviti s ním niesli archu Božej zmluvy. Božiu archu položili a kým všetok ľud nevyšiel z mesta, Abiatar priniesol obetu. Tu kráľ povedal Sadokovi: „Zanes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem milosť v Pánových očiach, privedie ma naspäť a ukáže mi ju aj svoj príbytok. Ale ak povie: ‚Nepáčiš sa mi,‘ som pripravený; nech urobí, čo sa jemu páči.“ A ešte povedal kráľ kňazovi Sadokovi: „Vidíš? Vráť sa v pokoji do mesta. A tvoj syn Achimaas a Abiatarov syn Jonatan, dvaja vaši synovia, nech idú s vami. Ja sa budem zdržiavať pri brodoch na púšti, kým mi od vás nedôjde nejaký odkaz.“ Sadok a Abiatar zaniesli teda Božiu archu do Jeruzalema a ostali tam.

Dávid potom vystupoval na Olivovú horu a plakal. Hlavu mal zahalenú a išiel bosý; aj všetok ľud, čo bol s ním, mal zahalenú hlavu, kráčal nahor a plakal.

Keď kráľ Dávid došiel až k Bahurim, práve stadiaľ vychádzal muž zo Saulovho príbuzenstva, Gérov syn menom Semei. Išiel opodiaľ, preklínal a hádzal kamene do Dávida a do sluhov kráľa Dávida, kým všetok ľud a všetci udatní muži kráčali po pravej i ľavej strane kráľa. A Semei takto preklínal kráľa: „Utekaj, utekaj, krvavý muž, Beliálov muž. Pán na teba uvalil všetku krv Saulovho domu, lebo si uchvátil jeho kráľovstvo a Pán dal kráľovstvo do ruky tvojho syna Absolóna. Teraz sa na teba valí nešťastie, lebo si krvilačný človek.“ Abisai, syn Sarvie, vravel kráľovi: „Prečo tento zdochnutý pes preklína môjho pána a kráľa? Idem a zrazím mu hlavu.“ Ale kráľ povedal: „Čo môžem ja alebo vy, synovia Sarvie? Ak preklína a ak mu Pán rozkázal preklínať Dávida, kto sa opováži povedať: ‚Prečo to robíš?‘“ A kráľ povedal Abisaimu a všetkým svojim sluhom: „Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na život. O koľko viac môže toto robiť tento Benjamínec?! Nechajte ho, nech zlorečí, ako mu prikázal Pán. Možno Pán zhliadne na moje súženie a dá mi dobré za toto dnešné preklínanie.“ A Dávid i jeho sluhovia pokračovali v ceste. Ale Semei šiel opodiaľ po úbočí vrchu, preklínal, hádzal doň kamene a metal zem.

RESPONZÓRIUM

Ž 41, 10; Mk 14, 18b

Môj priateľ, ktorému som dôveroval * A ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou. * A ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom

(Nn 46, 2 – 47, 4; 48, 1-6: Funk 1, 119-123)

Nech každý hľadá, čo osoží všetkým, a nie iba jemu

Je napísané: „Pripojte sa k svätým, lebo kto sa k nim primkne, ten sa posvätí.“ A znova na inom mieste: „S nevinným mužom budeš nevinný, s vyvoleným budeš vyvolený a pri zvrhlom sa pokazíš.“ Preto sa spájame aj my s nevinnými a spravodlivými, lebo oni sú Boží vyvolenci. Prečo sú medzi vami sváry, hnevy, rozbroje, roztržky a vojna? Nemáme jedného Boha, jedného Krista a jedného Ducha milosti, ktorý bol na nás vyliaty, a nie je jedno povolanie v Kristovi? Prečo trháme a kmášeme Kristove údy a búrime sa proti vlastnému telu a v tomto šialenstve ideme tak ďaleko, že až zabúdame, že sme si navzájom údmi?

Pamätajte na slová Ježiša, nášho Pána: „Beda tomu človekovi! Bolo by pre neho lepšie, keby sa nebol narodil, ako by mal pohoršiť jedného z mojich vyvolených. Pre toho by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň a ponorili ho do mora, ako by mal pokaziť jedného z mojich vyvolených.“ Vaša roztržka mnohých pokazila, mnohých vohnala do malomyseľnosti, mnohých do neistoty a nás všetkých do zármutku; veru, všetkým nám spôsobila žiaľ. A vaša vzbura ešte stále trvá.

Vezmite do rúk list svätého apoštola Pavla. Čo vám píše ako prvé na začiatku evanjelia? Určite z Božieho vnuknutia vám v liste napísal o sebe, o Kéfasovi i Apollovi, lebo aj vtedy boli medzi vami rozkoly a snahy o vytváranie strán. Ale tamtie rozkoly boli menší hriech, lebo ste sa prikláňali k slávnym apoštolom, so žiarivým svedectvom a k mužovi, ktorého oni potvrdili.

Skončime to teda čím skôr! Hoďme sa Pánovi k nohám a s plačom ho pokorne prosme, aby bol milostivý, aby sa s nami zmieril a prinavrátil nás k nášmu prvotnému krásnemu a čistému životu v bratskej láske. Lebo toto je brána spravodlivosti otvorená pre život, ako je napísané: „Otvorte mi brány spravodlivosti, vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi. Toto je brána Pánova; len spravodliví ňou vchádzajú.“ Aj keď je otvorených veľa brán, brána spravodlivosti je tá istá, čo je aj v Kristovi. Blahoslavení všetci, ktorí ňou vošli a nasmerovali svoju cestu k svätosti a spravodlivosti a robia všetko pokojne. Či je niekto veriaci, schopný vysloviť poznanie, či múdry v posudzovaní rečí, alebo čistý v skutkoch, musí byť tým poníženejší, čím sa zdá byť väčším, a musí hľadať, čo osoží všetkým, a nie iba jemu.

RESPONZÓRIUM

1 Kor 9, 19a. 22; Jób 29, 15-16a

Hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých. Pre slabých som sa stal slabým. * Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

Pre slepého som bol okom, pre chromého nohou; pre chudobného som bol otcom. * Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si pozdvihol padnuté ľudstvo uponížením sa tvojho Syna; daruj svätú radosť svojim verným, ktorých si vymanil z otroctva hriechu, a priveď ich do večnej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky