Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
HYMNUS
Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.
Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.
Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.
Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.
Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *
a netrestaj ma v svojom hneve,
lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *
dopadla na mňa tvoja ruka.
Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, *
pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
Hriechy mi prerástli nad hlavu *
a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.
Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu.
Rany mi zapáchajú a hnisajú *
pre moju nerozumnosť.
Zohnutý som a veľmi skľúčený, *
smutne sa vlečiem celý deň.
Bedrá mi spaľuje horúčka *
a moje telo je nezdravé.
Nevládny som a celý dobitý, *
v kvílení srdca nariekam.
Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *
ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *
i svetlo v očiach mi hasne.
Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *
aj moji príbuzní sa ma stránia.
Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †
a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *
a deň čo deň vymýšľajú úklady.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, ty poznáš každú moju túžbu.
Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.
Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *
ako nemý, čo neotvára ústa.
Podobám sa človekovi, čo nepočuje *
a čo nevie obvinenie vyvrátiť.
Pane, pretože v teba dúfam, *
ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; *
a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“
Ja, pravda, už takmer padám *
a na svoju bolesť myslím ustavične.
Preto vyznávam svoju vinu *
a pre svoj hriech sa trápim.
Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *
ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *
že som konal dobre.
Neopúšťaj ma, Pane; *
Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
Ponáhľaj sa mi na pomoc, *
Pane, moja spása.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.
Obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.
Veď on je dobrotivý a milosrdný.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Exodus
19, 1-19; 20, 18-21
Prisľúbenie zmluvy a zjavenie Pána na Sinaji
V treťom mesiaci po odchode Izraela z egyptskej krajiny v ten istý deň prišli na púšť Sinaj. Keď odišli z Rafidim, prišli na Sinajskú púšť a tam sa utáborili; tam na úpätí vrchu si Izrael postavil stany.
Mojžiš vystúpil k Bohu. Pán ho zavolal z vrchu a povedal:
„Toto povieš domu Jakuba
a oznámiš synom Izraela:
Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom,
ako som vás niesol na orlích krídlach
a priviedol k sebe.
Ak teda budete počúvať môj hlas
a zachovávať moju zmluvu,
budete mojím vlastníctvom medzi všetkými národmi;
lebo moja je celá zem.
Budete mi kráľovstvom kňazov
a svätým národom.
Toto sú slová, ktoré povieš synom Izraela.“
Mojžiš šiel, zvolal starších ľudu a predniesol im všetko, čo mu Pán nariadil povedať. A všetok ľud naraz odpovedal: „Splníme všetko, čo Pán povedal.“ Keď potom Mojžiš predniesol slová ľudu Pánovi, Pán mu povedal: „Ja prídem k tebe v hustom mraku, aby ma ľud počul, keď sa budem s tebou rozprávať, a aby vždy veril aj tebe.“
Mojžiš oznámil Pánovi všetko, čo hovoril ľud, a Pán mu povedal: „Choď k ľudu a posväť ich dnes a zajtra; nech si vyperú šaty a pripravia sa na tretí deň. Na tretí deň zostúpi Pán pred očami všetkého ľudu na vrch Sinaj. Ľudu urči dookola hranice a povedz: Neopovážte sa vystúpiť na vrch alebo čo len dotknúť sa jeho hraníc. Každý, kto by sa dotkol vrchu, musí zomrieť. Ruka sa ho nedotkne, ale treba ho ukameňovať alebo prebodnúť oštepom; či to bude zviera alebo človek, neostane nažive. Keď zaznie poľnica, vtedy nech vystúpia na vrch.“
Mojžiš zostúpil z vrchu k ľudu a posvätil ho. A keď si vyprali šaty, povedal im: „Buďte pripravení na tretí deň; nepribližujte sa k svojim manželkám.“
Na tretí deň za rána začalo hrmieť a blýskať sa; vrch zahalil čierny mrak a zaznieval mohutný zvuk poľnice. Všetok ľud v tábore sa chvel od strachu. Keď ich Mojžiš vyviedol z tábora v ústrety Bohu, na úpätí vrchu zastali. Vrch Sinaj bol celý zahalený v dyme, lebo Pán zostúpil naň v ohni. Vystupoval z neho dym ako z pece a celý vrch sa silno otriasal. Zvuk poľnice bol čoraz silnejší. Mojžiš hovoril a Boh mu odpovedal v hrmení.
Všetok ľud pozoroval hrmenie, blesky, zvuk poľnice a dymiaci vrch. Prestrašení a zachvátení hrôzou zostali stáť obďaleč a povedali Mojžišovi: „Hovor s nami ty a budeme počúvať; nech s nami nehovorí Boh, aby sme nezomreli.“ Mojžiš vravel ľudu: „Nebojte sa, lebo Boh vás prišiel skúšať, aby ste mali pred ním bázeň a aby ste nehrešili.“ Ľud zostal stáť obďaleč, ale Mojžiš sa priblížil k mraku, v ktorom bol Boh.
RESPONZÓRIUM
Ex 19, 5. 6; 1 Pt 2, 9
Ak budete počúvať môj hlas a zachovávať moju zmluvu, budete mojím vlastníctvom medzi všetkými národmi; * Budete mi kráľovstvom kňazov a svätým národom.
Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo. * Budete mi kráľovstvom kňazov a svätým národom.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom
(Lib. 4, 16, 2-5: SCh 100, 564-572)
Pánov zákon
Mojžiš v Deuteronómiu hovorí ľudu: „Pán, tvoj Boh, dal zákon na Horebe. A tento zákon Pán nedal vašim otcom, ale vám.“
Prečo nedal otcom zákon? Preto, že „zákon nebol daný pre spravodlivých“. A otcovia boli spravodliví. Oni mali zásady Desatora napísané v svojich srdciach a v duši, lebo milovali Boha, ktorý ich stvoril, a chránili sa každej nespravodlivosti voči blížnym. Preto ich nebolo treba pobádať prísnymi predpismi, veď mali v sebe spravodlivosť zákona.
Ale keď táto spravodlivosť a láska voči Bohu v Egypte upadla do zabudnutia a vyhasla, Boh sa musel pre svoju veľkú dobrotu voči ľuďom zjavovať aj v hlase.
Svojou mocou vyviedol ľud z Egypta, aby sa človek znova stal učeníkom a nasledovníkom Boha, a úkazmi pokoroval tých, čo počúvali, aby človek nepohŕdal tým, ktorý ho stvoril.
Kŕmil ho mannou, aby vedel prijať aj duchovný pokrm, ako hovorí aj Mojžiš v Deuteronómiu: „Nasýtil ťa mannou, ktorú nepoznali tvoji otcovia, aby si poznal, že človek nežije len z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst, žije človek.“
Prikazoval lásku k Bohu a vyžadoval spravodlivosť voči blížnemu, aby človek nebol ani nespravodlivý, ani nehoden Boha; a Desatorom ho pripravoval na priateľstvo s ním a na spoločenstvo s blížnymi. Ale to všetko bolo na osoh človeka, Boh od človeka nič nepotreboval.
Toto robilo človeka slávnym, lebo sa tým dopĺňalo, čo mu chýbalo, to jest priateľstvo s Bohom; Bohu to však nič nedávalo, lebo Boh nepotreboval ani lásku človeka.
Človeku chýbala Božia sláva. A nemohol ju získať nijako ináč, len poslušnosťou voči nemu. Preto im Mojžiš povedal: „Vyvoľ si život, aby si žil ty aj tvoje potomstvo; miluj Pána, svojho Boha, poslúchaj jeho hlas a viň sa k nemu — lebo toto je tvoj život a dlhý vek.“
Aby človeka pripravil na tento život, Pán sám osobne povedal všetkým bez rozdielu slová Desatora. Preto platia aj pre nás a jeho príchodom v tele sa nerušia, ale sa rozširujú a prehlbujú.
Služobné príkazy dal ľudu osve prostredníctvom Mojžiša buď na ich výchovu, alebo nápravu, ako hovorí sám Mojžiš: „V tom čase mi Pán prikázal, aby som vás naučil spravodlivosť a právo.“
Teda to, čo dostali ako sluhovia a ako predobraz, to novým zákonom slobody zrušil. Ale čo bolo prirodzené, oslobodzujúce a spoločné všetkým, prehĺbil a rozšíril. Bez závisti štedro dal ľuďom prostredníctvom adoptovania poznať, že Boh je ich Otec, že ho majú milovať z celého srdca a bez odklonu ísť za jeho Slovom.
RESPONZÓRIUM
Mojžiš, Pánov služobník, sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, * Aby mohol prijať Pánov zákon.
Mojžiš vystúpil na vrch Sinaj k Pánovi a bol tam štyridsať dní a štyridsať nocí. * Aby mohol prijať Pánov zákon.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci Bože, daj, aby sme sa očistili úprimným pokáním, a tak mohli s obnoveným srdcom sláviť veľkonočné tajomstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky