Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Ó, mučeníkov slávny Kráľ
a vyznávačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.
Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.
Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznávačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.
Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pánovi zver svoje cesty; on sa už postará.
Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi *
a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť.
Veď oni uschnú rýchlo ako tráva *
a zvädnú ako zelená bylina.
Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob *
a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.
Hľadaj radosť v Pánovi *
a dá ti, za čím túži tvoje srdce.
Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, *
on sa už postará.
Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo *
a tvoje právo ako poludňajší jas.
Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho; †
nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu, *
a s človekom, čo strojí úklady.
Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť, *
nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému.
Všetci ničomníci budú zničení, *
lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme.
Ešte chvíľku a už nebude hriešnika; *
budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš.
Tichí však zdedia zem *
a budú žiť v šťastí a pokoji.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pánovi zver svoje cesty; on sa už postará.
Ant. 2 Vyhýbaj zlu a dobre rob; spravodlivých posilňuje Pán.
Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému *
a škrípe proti nemu zubami.
Ale Pán sa mu smeje, *
lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň.
Hriešnici tasia meč *
a napínajú luk,
chcú zraziť bedára i chudáka *
a zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste.
Lenže ten meč vnikne do ich vlastného srdca *
a ten luk sa im doláme.
Lepšie to málo, čo má spravodlivý, *
než veľké bohatstvá hriešnikov.
Veď ramená hriešnikov budú polámané, *
no spravodlivých posilňuje Pán.
O život bezúhonných sa stará Pán *
a ich dedičstvo trvá naveky.
V nešťastí zahanbení nebudú *
a v čase hladu budú nasýtení.
Ale hriešnici, tí zahynú, †
nepriatelia Pána, tí sa pominú ako nádhera lúk *
a stratia sa ako dym.
Hriešnik si požičiava, a nevracia, *
lež spravodlivý má súcit a rozdáva.
Tí, ktorým žehná Pán, budú dedičmi zeme *
a tí, ktorým zlorečí, zahynú.
Pán upevňuje kroky človeka *
a sprevádza ho na ceste.
Ak padne, neostane ležať, *
veď Pán ho drží za ruku.
Bol som mladík, teraz som starec, †
a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený, *
ani jeho deti žobrať o chlieb.
Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava, *
na jeho potomstve požehnanie spočinie.
Vyhýbaj zlu a dobre rob *
a budeš mať domov naveky.
Lebo Pán miluje spravodlivosť *
a neopúšťa svojich svätých.
Nespravodlivci navždy vyhynú *
a pokolenie bezbožných bude zničené.
Lež spravodliví zdedia zem, *
budú ju obývať na veky vekov.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vyhýbaj zlu a dobre rob; spravodlivých posilňuje Pán.
Ant. 3 Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj.
Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť *
a jeho jazyk hovorí, čo je správne.
V jeho srdci je zákon Boží *
a jeho kroky nezakolíšu.
Hriešnik striehne na spravodlivého *
a usiluje sa ho usmrtiť;
lenže Pán mu ho v rukách nenechá, *
nedá ho odsúdiť, keď bude súdený.
Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj; †
on ťa povýši za dediča zeme *
a dožiješ sa záhuby hriešnikov.
Videl som bezbožného, ako sa vyťahoval *
a vypínal sťa céder košatý;
no sotva som prešiel, už ho tam nebolo, *
aj som ho hľadal, ale nenašiel.
Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého, *
lebo budúcnosť patrí pokojamilovným.
Ale nespravodlivci všetci vyhynú *
a potomstvo bezbožných bude vyhubené.
Spása spravodlivých prichádza od Pána, *
on je ich ochrancom v čase súženia.
Pán im pomôže a oslobodí ich, †
vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich, *
lebo sa spoliehajú na neho.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj.
Nauč ma dobrotivosti, múdrosti a poznaniu.
Veď verím tvojej náuke.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhej knihy Samuelovej
18, 6-17. 24 – 19, 5
Absolónova smrť a Dávidov žiaľ
V tých dňoch: Ľud vytiahol do poľa proti Izraelu a strhol sa v efraimskom lese boj. Dávidovo vojsko tam porazilo izraelský ľud, a bola to tam veľká pohroma. V ten deň padlo dvadsaťtisíc ľudí. Boj sa tam rozšíril po celej krajine. A oveľa viac bolo tých, ktorých z ľudu pohltil les, ako tých, ktorých v ten deň pohltil meč.
Absolón sa nečakane zjavil pred očami Dávidových sluhov; sedel na mulici. Keď mulica vošla pod veľký košatý dub, zachytil sa hlavou na dube a ostal visieť medzi nebom a zemou; mulica, na ktorej sedel, prešla. Ktosi to videl a oznámil Joabovi: „Videl som Absolóna visieť na dube.“
Joab povedal mužovi, čo mu to oznámil: „Keď si ho videl, prečo si ho nepribodol k zemi? A ja by som ti bol dal desať šeklov striebra a jeden opasok.“ On odpovedal Joabovi: „Ani keby si mi dal na ruku tisíc strieborných, nevystrel by som ruku na kráľovho syna. Veď sme počuli, keď kráľ prikazoval tebe, Abisaimu a Etaimu: ‚Dávajte mi všetci pozor na chlapca Absolóna!‘ A keby som to aj bol neverne urobil proti svojej duši, pred kráľom sa to nedá utajiť a ty by si sa bol postavil proti mne.“ Joab povedal: „Nebudem sa tu s tebou takto baviť.“ Vzal do ruky tri kopije a vrazil ich Absolónovi do srdca, keď sa ešte metal zavesený na dube. Tu pribehlo desať mladíkov, Joabových zbrojnošov, a dobili ho.
Potom Joab zatrúbil na poľnicu a ľud prestal prenasledovať utekajúcich Izraelitov, lebo Joab ľud zadržal. Absolóna vzali a hodili ho v lese do veľkej jamy a navŕšili na neho veľmi veľkú hromadu kameňov. A celý Izrael utiekol do svojich stanov.
Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ, čo vyšiel na terasu brány na hradbách, dvihol oči a videl, že beží osamelý človek; zakričal a oznámil to kráľovi. Kráľ povedal: „Ak je sám, je dobrá zvesť v jeho ústach.“ Kým sa ten rýchlo približoval, pozorovateľ videl bežať iného človeka a pozorovateľ zakričal strážcovi brány: „Vidím človeka a beží sám.“ Kráľ povedal: „Aj ten nesie dobrú zvesť.“ Pozorovateľ hovoril: „Zdá sa mi, že ten prvý beží, ako beží Sadokov syn Achimaas.“ Kráľ vravel: „Je to dobrý muž a prichádza s dobrou zvesťou.“
Vtom Achimaas zavolal na kráľa: „Pokoj!“ Poklonil sa kráľovi až tvárou po zem a povedal: „Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, ktorý zovrel ľudí, čo zdvihli svoje ruky proti môjmu pánovi a kráľovi.“ Kráľ sa spýtal: „Má sa mladík Absolón dobre?“ Achimaas odpovedal: „Videl som veľký zmätok, keď Joab poslal kráľovho sluhu a mňa, tvojho sluhu, ale neviem, čo to bolo.“ Kráľ mu povedal: „Odstúp a staň si tamto.“ On odstúpil a stál. Vtom sa zjavil Etiópčan a keď prišiel, povedal: „Dobrú zvesť prinášam, pane, môj kráľ; dnes ti Pán prisúdil právo a vyslobodil ťa z rúk všetkých, čo povstali proti tebe.“ Ale kráľ sa opýtal Etiópčana: „Má sa mladík Absolón dobre?“ Etiópčan mu odvetil: „Nech pochodia ako ten mladík nepriatelia môjho pána a kráľa a všetci, čo zločinne povstali proti nemu.“
Kráľ sa zachvel, vystúpil do siene nad bránou a plakal. Chodil a hovoril: „Syn môj Absolón, syn môj, syn môj Absolón! Radšej som mohol ja zomrieť namiesto teba! Absolón, syn môj, syn môj!“
Joabovi oznámili, že kráľ plače a žiali za svojím synom. A tak sa v ten deň víťazstvo zmenilo na smútok v celom národe, lebo ľud počul v ten deň hovoriť: „Kráľ žiali za svojím synom.“ V ten deň vošiel ľud do mesta kradmo. Tak, ako sa vracia zahanbený ľud, keď uteká z boja. A kráľ si zahalil tvár a kričal veľkým hlasom: „Syn môj Absolón, Absolón, syn môj, syn môj!“
RESPONZÓRIUM
Ž 55, 13a. 14a. 15a; porov. 41, 10b; 2 Sam 19, 1
Keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; * Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, s tebou ma spájal veľmi nežný zväzok, a zdvihol si proti mne pätu.
Kráľ sa zachvel, vystúpil do siene nad bránou a plakal. Chodil a hovoril: Syn môj Absolón, syn môj! * Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, s tebou ma spájal veľmi nežný zväzok, a zdvihol si proti mne pätu.
DRUHÉ ČÍTANIE
Pracovný preklad:
Z homílie svätého pápeža Jána Pavla Druhého pri svätorečení čínskych mučeníkov
(AAS 92 [2000], 849-850)
Krv mučeníkov dosvedčuje kresťanskú vieru
„Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.“ Toto vzývanie, modlitba, ktorou sa Kristus obracia k Otcovi pri Poslednej večeri, zdá sa, že vystupuje zo zástupu svätých a blahoslavených, ktorých Duch Svätý vzbudzuje vo svojej Cirkvi z pokolenia na pokolenie. V dvetisícom roku od začiatku diela vykúpenia, dnes si osvojujeme toto vzývanie, keď máme pred očami príklad svätosti Augustína Zhao Ronga a jeho stodevätnásť spoločníkov, mučeníkov v Číne. Boh Otec „ich posvätil vo svojej láske“ a vyslyšal modlitbu Syna, ktorý, aby mu „získal ľud svätý, rozpäl ruky na kríži, zomrel za nás, a tak zlomil moc smrti a zjavil vzkriesenie“.
Cirkev vzdáva vďaky Pánovi, pretože ju požehnáva a zaplavuje ju svetlom a jasom svätosti týchto synov a dcér Číny. Dievča Anna Wangová, štrnásťročná, odporuje hrozbám mučiteľa, ktorý ju vyzýval, aby odpadla od viery v Krista, a keď sa pokojným duchom pripravovala na sťatie hlavy, povedala: „Brána nebies je otvorená všetkým“ a trikrát šeptala „Ježiš“. A osemnásťročný mladík Xi Guizi tým, ktorí mu odrezali pravú ruku a chystali sa stiahnuť z neho, ešte živého, kožu, nebojácne vykríkol: „Každá časť môjho tela, každá kvapka mojej krvi bude vám opätovne pripomínať, že som kresťanom.“
V tej istej statočnosti a radosti poskytli svedectvo osemdesiati piati Číňania, muži a ženy každého veku a postavenia, kňazi, rehoľnice a v Krista veriaci laici, ktorí potvrdili darom života svoju nezlomnú vernosť voči Kristovi a Cirkvi. To sa stalo v okruhu rozličných storočí a v zložitých a ťažkých časoch dejín Cirkvi v Číne. V tomto zástupe mučeníkov žiaria aj tridsiati traja misionári a misionárky, ktorí opustili predtým svoju vlasť a usilovali sa včleniť do skutočnosti a myslenia Číňanov, pričom s veľkou láskou prevzali charakteristické súvislosti tých krajov v túžbe ohlasovať Krista a slúžiť tomuto ľudu. Ich hroby sú až doteraz tam, aby naznačili definitívnu príslušnosť ich vlasti, ktorú aj napriek ľudským obmedzeniam úprimným srdcom milovali a venovali jej všetky svoje sily. „Nikomu sme neškodili,“ odpovedal biskup František Fogolla miestodržiteľovi, ktorý sa chystal prebodnúť ho vlastným mečom, „naopak, mnohým sme boli osožní.“
RESPONZÓRIUM
Mt 5, 44-45. 48; Lk 6, 27
Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú a potupujú, * Aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach.
Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. * Aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si vyznaním svätého mučeníka Augustína a jeho spoločníkov obdivuhodným riadením posilnil svoju Cirkev; daj, aby tvoj ľud verný svojmu zverenému poslaniu dosiahol rast slobody a svedčil vo svete o pravde. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky